aisa
29.07.07,21:49
Sú len jedny. Vie niekto dokedy?
Možno tu môj príbeh nepatrí, no uľaví sa mi, nemám chuť sa s niekym rozprávať, som zdrvená dnešnou správou.
Veľa rokov späť, som sa privydala k manželovi a svokre./mala 65 a cukrovku, zlý tlak, dnu, reumu, choré srdce, kĺby, nedalo sa s ňou o ničom normálne rozprávať, že je chudobná ako kostolná myš, mi nevadilo ani vtedy, ani dnes/Môj manžel má veľa súrodencov, ktorí radi posielali svoje deti celé roky k babke na prázdniny, i sami radi strávili dovolenku s nohami na posteli, veď také televízne programy, ako máme my/1,2,3/oni ,,nemajú".So svokrou sme všetko upratali, i spratali, aby sa dovolenka niekomu vydarila. Aj tak bolo. Nám sa detičky narodili postupne. Dnes máme väčšieho a menšieho školáka a tiež majú svoje spoločné prvé prázdniny. Svokre medzitým minulý rok amputovali nohu, je totálne inkontinentná a má tretí supeň debility. Už nepracujem, starám sa o ňu, veď bývame v jej dome. Vlastne, ešte vždy v dome manželovej rodiny. A už sa mi dnes nechce písať, bolia ma oči a asi i srdce. Možno som si trochu uľavila týmito serepetinkami. Prepáčte mi. Rada čítam i vaše veselé srandičky. Každý máme nejakú rodinu. Tá manželová nám pripravila ,,krásne prázdniny". Vlastne som si ich pripravila už pred rokmi sama, keď som tu prišla bývať. Dobrú noc.
vilob
29.07.07,20:37
tak trošku ťa aj chápem. takisto som sa po svadbe nasťahovala do manželovho rodičovského domu, takisto ho zdieľame spoločne so svokrovcami, takisto chodia k svokrovcom na prázdniny vnúčatá, ktoré sú v podstate celú tú dobu u nás (my bývame na poschodí v podkroví, svokrovci o poschodie nižšie-máme osobitné vchody), len ja mám asi o kúsok šťastia viac. mám v pohode švagrovcov - aspoň zatiaľ kým ešte svokrovci žijú, a ich deti mi tiež ceĺkom padnú vhod keď prídu na prázdniny "ku starkej", lebo sa s nimi prehrajú aj moje decká... a aj dom je už chvala pánu Bohu akože náš (vyplatený, prepísaný). no, len nech mi to šťastie vytrvá a naďalej a tebe prajem nech sa ti to šťastíčko aspoň trošku začne lepiť na päty. pevné nervy...
Melnick
29.07.07,20:50
aisa,vieš čo je najsmutnejšie? Že pri delení majetku všetci zabudnú ,čo všetko si pre svokru urobila.
Ale načo sa trápiš? Pozhováraj sa z manželom,nech vysvetlí svojej rodine,že babka vzhľadom na svoj zdravotný stav už vnúčatá sotva vníma a že robotu s nimi máš vlastne iba Ty. Alebo to urob Ty sama,neboj chvíľu sa možno budú hnevať,ale ak sú rozumní ,pochopia Ťa. A ešte: skús poslať svojich dvoch šarvancov na dva týždne tiež na prázdniny k tetám a ujom, nech si všetci užijete detí.:) :) :) :)
mgm
29.07.07,21:07
skús poslať svojich dvoch šarvancov na dva týždne tiež na prázdniny k tetám a ujom, nech si všetci užijete detí.:) :) :) :)

Súhlasím s Melnickom, aj ja som bola dobrá, pokiaľ som brala bratové deti na prázdniny, ale keď už trebalo zobral moju malú k tete na prázdniny, vtedy nemal nikto čas ...

Tieto problémy sú od dávna stále aktuálne. Mnohé rodiny sa kvôli tomu aj na dlhé roky rozhnevali. Naozaj by bolo najrozumnejšie sa pozhovárať s manželom a tieto veci dať do poriadku. Hoci som veľmi prekvapená, že to Tvojho manžela ešte nenapadlo. Veď svokra je už chorá dávno a staráš sa o ňu Ty.
fimka
29.07.07,21:10
No ja si myslím, že rodina tu nepomôže a ty si potrebuješ aspoň na chvíľu oddýchnuť. Musíš sa pokúsiť vybaviť pre svokru hospitalizáciu na oddelení pre dlhodobo chorých. Neviem presne, ale hospitalizujú myslím na 3 týždne - informuj sa u svojho obvoďáka. Alebo sa pokúsiť na čas ju umiestniť na geriatrii v nejakej psychiatrickej nemocnici - napr. Psychiatrická nemocnica v Hronovciach má geriatriu. Alebo skús osloviť súkromné opatrovateľské domy a poinformuj sa o možnosti dočasného (možno i trvalého) umiestnenia (napríklad u neurológa by ti mohli nejaké adresy a telefóny na rôzne opatrovateľské inštitúcie dať). Drž sa!!!
PS: Čo sa týka prázdnin - možno má niekto z poraďákov konkrétny nápad, kam by v auguste mohli chalani ešte ísť (resp. prísť?)
Psycholog
30.07.07,04:35
Sú len jedny. Vie niekto dokedy? Možno tu môj príbeh nepatrí, no uľaví sa mi, nemám chuť sa s niekym rozprávať, som zdrvená dnešnou správou ........ ......... Každý máme nejakú rodinu. Tá manželová nám pripravila ,,krásne prázdniny". Vlastne som si ich pripravila už pred rokmi sama, keď som tu prišla bývať.

Nejprve Vás prosím, nic neřešte pod tlakem jakýchkoliv událostí, nic se nejí tak horké, jak se uvaří. Projděte si v duchu své kroky od nastěhování do rodiny – asi po svatbě a zvažte kde se mohla stát chyba. Chyba Vaše, chyba manželova, vždyť Vy dva jste základem Vaší rodiny. Pomohl Vám manžel?
Pomáhá on své matce?
Jak pomáhají a s Vámi spolupracují další děti Vaší tchýně – jeho sourozenci?
Dá se charakterizovat Vaše rodina jako rodina nebo pseudorodina – kdy jeden využívá druhého pro svůj klid?
Svoji roli jste si vybudovala postupně a dlouhodobě – od příchodu do ní.
Co tím sledujete?Jaké máte cíle? Životní, dlouhodobé, krátkodobé.
Chcete být považována za „svatou“ nebo za normální zdravou a plnohodnotnou ženu?
Považujete se za normální – plnohodnotnou ženu?
Za co Vás považuje Vaše okolí?
Chcete tím být i nadále? – Zde mohu odpovědět ihned – NE, jinak by jste sem nepsala.
Řešila jste to s manželem? On je přece tím nejbližším Vám i své matce, on má tu největší moc, ovlivňovat péči o svoji matku, ale Vy jste a musíte být sama sebou, NEPODŘÍZENÁ a NEZNÁSILŇOVÁNA vnějšími událostmi, které sama nechcete přijímat.
Řešení vidím především k vyjasnění si svých úloh ve Vaší rodině – Vaše úloha, manželova-synova úloha, úlohy ostatních členů rodiny vůči Vám a matce. Mým návrhem je péče o manželovu matku v nějakém geriatrickém nebo psychiatrickém zařízení, CO NEJDŘÍVE!! Chápu patriarchální a konzervativní modely rodiny, ale až skončíte Vy v nějakém psychiatrickém zařízení, bude manžel a jeho rodina ochotná a schopna se o svoji matku postarat? To vše co nejdříve a v klidu řešte!!! Můžete to konzultovat soukr. správou na moji adresu. Je to dlouhodobá záležitost, ale pro Vás NEZBYTNÁ. Petr.
fimka
30.07.07,07:54
Nemáte prosím niekto možnosť zobrať tie deti k sebe na pár dní, alebo doporučiť nejaký detský tábor? Aisa by to mozno uvítala.
Melnick
30.07.07,14:10
Nemáte prosím niekto možnosť zobrať tie deti k sebe na pár dní, alebo doporučiť nejaký detský tábor? Aisa by to mozno uvítala.

Žeby som číslo 3 zvýšila na 6 ? 7? :) :) :) mám totiž 3 vnúčence pri sebe a k tomu musím naplno fungovať ,lebo klientov to z pochopiteľných dôvodov nezaujíma./ Ale vnúčatá- to je niečo celkom iné,ako starať sa o deti,ktoré sú vyslané za babkou,ktorá sama potrebuje 100% starostlivosť.
aisu plne chápem.
aisa
30.07.07,18:16
Ďakjem vám všetkým, čo ste sa ozvali. Určite každý máte v živote niečo, čo riadne lezie v určitý čas na nervy. Mne je len ľúto tohtoročných prázdnin. Možno tie budúce už budú o inom. Nechcem deti nikde dať. Chcem len s nimi tráviť niekoľko dní neobmedzene, od rána do rána, v noci, a zas ráno len s nimi a manželom, keďže sú to naše deti. Denný stres deckému oku a uchu neunikne. Včerajší hnev prechádza a veci sa nemenia. Vianoce budú až na Vianoce.
Každý má svojho rodiča a každý ho má rád. Myslím i na mojich, keď raz budú potrebovať pomoc. Mám svojho manžela rada, je starostlivý, citlivý a má rád i svojich súrodencov, ktorí si vždy nájdu objektívne príčiny ako nevziať mamu k sebe. Je pohodlnejšie veci kontrolovať po telefóne.Verte, jej zdravie sa veľmi zlepšilo. Nemá cukrovku, má výborný tlak, krvné testy ako mladucha, zvládne cestu i do Prahy.Teraz sa nevychvaľujem, len píšem že osobná starostlivosť sa vypláca. Pozerajte sa okolo seba a uvážte, čo môžete pre svoju rodinu spraviť aj vy. Budú radi i jedinému dňu, kedy si napríklad manželia spolu s deťmi môžu spokojne pospať trebárs i doobeda a na obed nič neuvariť, len mlsať somarinky čo v dome nájdu a tešiť sa z toho, že dnes čas nehrá žiadnu rolu.
Na koniec, ako som už niekde písala a páči sa mi to. Najväčším šťastím človeka je vedieť sa tešiť z vecí okolo seba. Teda i z takýchto dní plných neočákavaných prekvapení. Kde sa ženieme? Stále mám strach že tie dni nikdy nedobehnem. Moje nervy!
tinaM
30.07.07,19:07
Mne je len ľúto tohtoročných prázdnin. Možno tie budúce už budú o inom. Nechcem deti nikde dať. Chcem len s nimi tráviť niekoľko dní neobmedzene, od rána do rána, v noci, a zas ráno len s nimi a manželom, keďže sú to naše deti. Denný stres deckému oku a uchu neunikne. Včerajší hnev prechádza a veci sa nemenia. Vianoce budú až na Vianoce.

Aisa, prežila som podobné starosti ako Ty.
Len mi nedá navrhnúť Ti riešienie na prázdniny.
Nech manžel pozve na prázdniny k mamičke svojich súrodencov a Ty s Tvojou rodinou sa vyber niekde preč, dostatočne ďaleko, aby si nabrala síl , ktoré budeš potrebovať.
Stačí týždeň-dva . Nech si užívajú aj súrodenci! Podeliť sa treba aj so starosťami.
Len tak môžeš dúfať, že si ocenia Vašu starostlivosť a možno sa dožiješ aj pochopenia.
IVETA N
30.07.07,19:16
a zvlýštne je aj to ,že frfleme, nervačíme,pýtame sa,prečo práve ja sa
musím starať trebárs o svokru svokra,mamu,otca,ktorí sú niekedy horší ako tie malé deti, ale keď ich už niet ,zmorí ich krutá choroba ktorá im nedovolí nás ďalej jedovať ,až potom si mnohí uvedomia , že čo by dali zato aby,tu boli opäť a jedovali nás svojími nezmyselnými požiadavkami.

IVETA N
Psycholog
31.07.07,04:15
Děkuji za soukromou zprávu, přesto jsem se rozhodl odpovědět veřejně. Váš problém je značně rozšířený a proto i pro ostatní čtenáře Porady.sk platí Vaše slova: „Pozerajte sa okolo seba a uvážte, čo môžete pre svoju rodinu spraviť aj vy! Najväčším šťastím človeka je vedieť sa tešiť z vecí okolo seba. Teda i z takýchto dní plných neočákavaných prekvapení. Kde sa ženieme? Stále mám strach že tie dni nikdy nedobehnem“. Je známá pravda, že jedna matka se postará - uživí devět dětí, ale devět dětí se nepostará – neuživí jednu matku. Vy jste s milovaným manželem dostala do věna i jeho maminku. Když je člověk mladý, všechno zvládá jednodušeji. Co bylo, to bylo. Dnes musíte společně s manželem řešit problém okolo jeho maminky s ostatními sourozenci! Stanovit přesná pravidla jakou formou se kdo o maminku postará – STEJNÝM DÍLEM!!! Je to přece matka všech svých dětí. Vy s manželem se o ni staráte celoročně, ale MUSÍTE MÍT ODPOČINEK. Bez změny v životním stylu nevydrží žádný živý organismus. Dovolenou a Vaše vysněné „kedy si manželia spolu s deťmi môžu spokojne pospať trebárs i doobeda a na obed nič neuvariť, len mlsať somarinky čo v dome nájdu a tešiť sa z toho, že dnes čas nehrá žiadnu rolu“ se musí alespoň 1x ročně naplnit. V tom Vám MUSÍ pomoct Váš manžel a jeho sourozenci. Všichni máte stejná – lidská - práva. Nedívejte se zpět, co jste udělala špatně, co jste udělala dobře, vše jste dělala ráda a s láskou k manželovi i k jeho matce. Nyní si ujasněte, jak dlouho to ještě můžete dělat bez poškození Vašeho zdraví – tělesného i duševního. V tom Vám musí pomoct celá rodina!!! Vy osobně již víte co dělat, „jen“ to realizovat! Držím palce! Petr
aisa
31.07.07,17:45
Včera večer dávali v rozhlase reláciu s geriatrom o tom ako prebieha staroba a čo s ňou. Ako štát a zdravotníctvo pomáha chorému. Poviem vám, že čakať v čakárni sú koniec koncov menšie nervy, ako čakať na ohľaduplnosť od tých, pre ktorých by to mala byť samozrejmosť. Tak ma občas napadne, že štát, či rodina, vychovávame človeka k čomukoľvek. Ale k chápaniu tých najľudskejších potrieb, ktoré potrebuje raz každý z nás pred odchodom, nás nikto neinformuje. každý sa za aktívneho života vyhýba v zmysle- nekresli čerta na stenu veciam prichádzajúcej staroby, až je veľakrát neskoro.
Pripadá mi to,ako keď zaleješ do skla kvetinu. Každý vie, že je už zaliata a tak ju netreba chodiť zalievať. A ten prach, ktorý na ňu sadá, predsa vždy má kto utrieť.Občas sa utvrdím, že je na svojom mieste a nepoškodená.
No, nervy sú a budú u nás stále, tu ich už nebudem ťahať, a som rada, že existuje Porada. Dá sa tu riadne zasmiať. Čítali ste dnes domácnosť? Tie nervy sa na nás valia zo všetkých strán. Kto ich má obalené- vyhráva! Dovi!
aisa
31.07.07,17:52
Nie,zle - susedské vzťahy.