Je to tak, k žiadnej novelizácií zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nedošlo a nedošlo ani k novelizácií zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

Napriek tomu však dochádza k zmene pri posudzovaní vymeriavacích základov v súvislosti s pracovnou pohotovosťou a to zmenou ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa pracovnej pohotovosti k 1.9.2007.

Od 1.9.2007 podľa § 96 ods. 2 Zákonníka práce čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva, sa považuje za tzv. neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a tento čas sa považuje za pracovný čas.

Podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce za pracovnú pohotovosť na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (k 1.9.2007 platí suma 43,70 Sk za hodinu). Základnou zložkou mzdy je podľa § 119 ods.3 zložka mzdy poskytovaná zamestnancovi podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Ak to zhrnieme, čas pracovnej pohotovosti na pracovisku sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za tento čas patrí mzda.

Rovnako ako do 31.8.2007, aj po 1.9.2007 sa pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zamestnanec nezdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, považuje za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za takúto pracovnú pohotovosť patrí zamestnancovi náhrada a to najmenej vo výške 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (aktuálne v zásade najmenej 8,74 Sk za hodinu).

Podľa § 138 ods. 2 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť a príplatok za pohotovosť.

Podľa § 13 ods.4 písm. b) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňa náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť.

Znamená to, že do vymeriavacích základov na sociálne a zdravotné poistenie sa od 1.9.2007 aj naďalej nezahŕňa náhrada mzdy poskytovaná pri pracovnej pohotovosti mimo pracoviska avšak zahŕňa sa mzda poskytovaná počas pracovnej pohotovosti na pracovisku.

ZP_§96
ZSP_§138
ZZP_§13_ods.4

Dobrý deň! Prosím o radu.
Vysvetlite mi prosím Vás na príklade, že ak zamestnanec so 40 hod. týžd. pracovným časom má v týždni nariadenú pracovnú pohotovosť na pracovisku 8 hodín a podľa poslednej vety ods. 2 § 96 dohodnutá prac.pohotovosť v rozsahu 2 hodiny a má nariadenú aj nadčasovú prácu v rozsahu 8 hodín , koľko hodín môže skutočne odpracovať: 30 hodín odpracuje + 8 hodín odpracuje nadčas + 10 hodín neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku = 48 hodín. ??? Vychádzajme z toho, že max. týždenný pracovný čas je 48 hodín.

Nerozumiem otázke. Zamestnanec môže spolu odpracovať v priemere 48 hodín týždenne, pričom sa do tejto doby započítava aj neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Ak odpracuje 40 hodín "normálne" a k tomu odpracuje 8 hodín nadčas, nemôže mať k tomu ani hodinu pracovnej pohotovosti na pracovisku (a prípadne ak sa tak stane, v priemere s ďalšími týždňami sa pracovný čas musí "dostať" na hranicu 48 hodín).

Ak odpracuje 40 hodín "normálne" a k tomu odpracuje 8 hodín nadčas, nemôže mať k tomu ani hodinu pracovnej pohotovosti na pracovisku (a prípadne ak sa tak stane, v priemere s ďalšími týždňami sa pracovný čas musí "dostať" na hranicu 48 hodín).
Ako vykážem hodiny pracovnej pohotovosi na pracovisku? Ak má 40 hodín "normálne" a 8 hodín pracovnej pohotovosti . Je 8 hodín nadčasových hodín podľa § 97 ods.1. Následne podľa §121 ods.1 by si mohol nárokovať mzdu za nadčas.

Odpoviem citáciou § 99 Zákonníka práce v znení účinnom od 1.9.2007:

"§ 99 Evidencia

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť."

pekny deň
ak zamestnanec odpracuje tie iste hodiny od 1.9.2007 a bude na pracovisku v pracovnej pohotovosti (neaktívna časť), presne tak isto ako v mesiaci napr. jul bude jeho vyplatna páska (fond 165 hodín + 60 hodín pohotovosti,)
júl -cena práce 35000,- čistá mzda 21000,-
po 1.9.2007 cena práce 37000,- čistá mzda 20300,-
výsledok
zvýšia sa náklady na mzdy a zníži sa zamestnancovi čistá mzda
s pozdravom

Keďže odvody sa budú platiť aj zo mzdy vyplatenej za čas neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku, bude cena práce pre zamestnávateľa určite vyššia a pokiaľ ide o čistú mzdu zamestnanca, zdalo by sa, že bude nižšia.

Pripomínam ale, že po 1.9.2007 za pracovnú pohotovosť na pracovisku patrí zamestnancovi mzda a to najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce - teda v zásade najmenej 43,70 Sk za hodinu. Do 1.9.2007 patrila za takúto pracovnú pohotovosť zamestnancovi náhrada a to najmenej vo výške 50 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce - teda v zásade najmenej 21,85 Sk za hodinu.

Hrubý príjem zamestnanca za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku by sa preto mal zvýšiť.

Dobrý deň! Ďakujem za odpovede. Mne trápi hlavne ten pracovný čas, nakoľko, keď podľa Ludmilly odpracuje zamestnanec v mesiaci 165 + 60 hodín = 225 /4 = 56,25 na týždeň a nie je to povolený 48 hodín týždenne.

Zaujímal by ma názor na zápočet pracovnej pohotovosti na pracovisku do pracovnoprávneho priemeru. Keďže po 1.9. dostane za takúto pohotovosť mzdu, táto mzda vstupuje do priemeru. Nie som si ale istá, či pracovný čas tejto pohotovosti považovať za odpracovaný čas pre výpočet priemeru. Tiež či deň takejto pohotovosti započítavať do odpracovaných dní pri zisťovaní nároku na dovolenku a krátenia dovolenky.

Druhý problém vidím v druhej vete §96 ods.3. "Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí. "
T.j. ak tomu dobre rozumiem, ak zamestnanec čerpá náhradné voľno za pracovnú pohotovosť na pracovisku, v čase kedy vykonával pohotovosť dostal zaplatenú mzdu, ale v čase kedy čerpá náhradné voľno, toto zaplatené nemá. Predpokladám, že sociálne poistenie sa z tohoto dôvodu neprerušuje, a pre zdravotné poistenie sa minimálny základ kráti ? Pre priemery potom náhradné voľno je odpracovaný čas?

V Zákonníku práce treba rozlišovať dva pojmy:

pracovný čas
odpracovaný časČas pracovnej pohotovosti, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi zaň patrí mzda.

Keďže čas pracovnej pohotovosti na pracovisku sa považuje za pracovný čas, pri posudzovaní rozsahu pracovného času, ktorý v priemere v zásade nesmie prekročiť 48 hodín týždenne, treba zohľadniť aj čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, čo v praxi bude spôsobovať problémy zdravotníckym zariadeniam, záchranárom, hasičom a pod.

Odpracovaný čas je čas, kedy zamestnanec skutočne pracoval. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (kedy zamestnanec nepracoval) nie je odpracovaným časom.

Čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, kedy zamestnanec prácu nevykonával, by sa preto nemal zohľadniť pri posudzovaní nároku na dovolenku a pri prípadnom krátení dovolenky.

V kontexte toho by sa pri výpočte pracovno-právneho priemeru nemal zohľadniť čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, počas ktorého zamestnanec prácu nevykonával a nemala by sa zohľadniť ani mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku, počas ktorej zamestnanec prácu nevykonával.

Ak za čas pracovnej pohotovosti bude zamestnancovi poskytnuté náhradné voľno bez mzdy, tak pri výpočte priemeru náhradné voľno bez mzdy nie je odpracovaný čas a pri výpočte priemeru sa neberie do úvahy.

Pozri aj § 144 ods.3 písm.c):

"Ako výkon práce sa posudzuje čas,
...
c) keď si zamestnanec vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,"

...z čoho vyplýva, že ako výkon práce sa neposudzuje čas, kedy si zamestnanec vyberá náhradné voľno za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Teda mzda zamestnanca (do ktorej sa nezapočíta mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku, počas ktorej zamestnanec prácu nevykonával) sa delí odpracovanými hodinami, pričom do počtu odpracovaných hodín jednak nebude započítaný čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, počas ktorej zamestnanec prácu nevykonával, jednak nebude započítaná doba náhradného voľna.

Funkciou inštitútu minimálneho mzdového nároku je garantovať zamestnancovi, aby jeho mzda za odpracovaný čas bola najmenej vo výške zákonom určeného minima. Za čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, kedy zamestnanec prácu nevykonával, sa zamestnancovi síce poskytuje mzda ale v taktomto prípade ide o výnimku z pravidla, zavedeného v § 118 ods.2: "Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu."

Pri stanovení minimálneho mzdového nároku podľa § 120 ods.1 by sa preto mala posudzovať mzda vyplatená zamestnancovi, znížená podľa § 120 ods. 2 a znížená aj o mzdu vyplatenú za čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, kedy zamestnanec prácu nevykonával. Do počtu odpracovaných hodín na účel stanovenia minimálneho mzdového nároku by sa nadväzne na to nemal započítať čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, kedy zamestnanec prácu nevykonával.

Náhradné voľno nie je to isté, ako pracovné voľno bez náhrady mzdy. Preto ak za čas pracovnej pohotovosti bude zamestnancovi poskytnutý napr. jeden deň náhradného voľna bez mzdy, sociálne poistenie sa z tohto dôvodu neprerušuje. Minimálny základ zamestnanca v zdravotnom poistení je naviazaný na minimálnu mzdu zamestnanca. Minimálna mzda zamestnanca sa v prípade, kedy zamestnanec čerpá náhradné voľno bez mzdy, alikvótne zníži o dobu čerpaného náhradného voľna a to sa odrazí aj na zníženom minimálnom základe zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení.

Chcem sa spýtať, či s mzda za neaktívnu pracovnú pohotovosť, kedy zamestnanec svoju prácu nevykonával bude započítavať, podľa Vášho názoru do štatistických výkazov: Trexima a Práca 2-04:
1.) V Trexime je to Náhrady za pracovnú pohotovosť (stĺpec 27):
Peňažné platby, poskytované osobám v pracovnom pomere k závodu (organizácií), ktoré patria za pracovnú pohotovosť v zmysle § 96 Zákonníka práce kumulatívne od začiatku roku do konca referenčného obdobia. Pre zamestnancov odmeňovaných podľa ZVZ § 21.
2.) V Práca 2-04 jje to Náhrady za pracovnú pohotovosť (r. 19) - plnenia, poskytované osobám v pracovnom, služobnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere k organizácii, ktoré zamestnancom prislúchajú za dobu pracovnej pohotovosti (§ 96 Zákonníka práce), pohotovosti alebo služobnej pohotovosti (§ 96 Zákona o štátnej službe).
Píše sa o náhradách, príp. o plneniach za prac.pohotovosť, ale zároveň sa spomína ja odmeňovanie v zmysle § 96, takže chcem sa uistiť.
Dakujem pekne.

Túto otázku by ste mali položiť v prvom rade spoločnosti TREXIM-a, nerád by som vysvetľoval svoj názor, ktorý môže byť odlišný od zámerov autorov štatistík.

Pokiaľ ale ide o môj názor k vykazovaniu mzdy za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku, tak:

1. Trexima: Do stĺpca 19 áno, do stĺpca 27 nie.

2. Práca 2-04: Do riadku 15 áno, do riadku 19 nie.

Dôvod - novelou Zákonníka práce sa zosúlaďuje Zákonník práce so smernicami EÚ, podľa ktorých neaktívna pracovná pohotovosť na pracovisku sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi zaň patrí mzda (a nie náhrada mzdy).

Poslala som dožiadanie, počkám na odpoveď (potom ju pripojím), ale ono im to troška trvá, ďakujem za vašu odpoveď.

...z treximy mi prišla odpoveď:
- pohotovosť na pracovisku (aj keď nevykonal prácu) sa považuje za mzdu = do riadku 19 áno, do riadku 27 nie
- pohotovosť mimo pracoviska = náhrada za pohotovosť, do riadku 27 áno, do riadku 19 nie
keď je povolaný z pohotovosti mimo pracoviska na výkon práce, vtedy sa to považuje za prácu nadčas.

Predpokladám, že s výkazmi pre Treximu si ešte užijeme nejakú tú "porciu zábavy" podobnú populárnym reality show.
Zmena Zákonníka práce nadobúda účinnosť v priebehu štvrťroka a výkazy pre Treximu sú za kalendárny štvrťrok. Takže štatistiky za 3. štvrťrok a aj celý rok 2007 budú "zosúladené" s európskymi pravidlami "jedna báseň".

Okrem toho, podľa štatistík Treximy sa stanovuje aj priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve. Takže to je ďalší dôvod na radosť z rastu priemernej mzdy v dôsledku administratívneho opatrenia.
O rok síce budeme mať aj z tohoto dôvodu zase o niečo vyššie "stropy" odvodov, ale čo už. :confused:
Keď to nejde inak, tak aj administratívne úkony na vylepšenie našeho ekonomického zázraku azda budú chvíľu účinkovať. :rolleyes:

Odpoveď z TREXIM-y teda podľa očakávania, tak ako píše Andrej v každom prípade sa bude veľmi zaujímavo riešiť vykazovanie za III. štvrťrok 2007.

Avšak nepochybujem, že solídne SW firmy to plne zvládnu k spokojnosti svojich klientov a následne i štátnej štatistiky. Ak by aj náhodou nie, rast priemernej mesačnej mzdy počas roka 2007 to určite neohrozí.

Prosím Vás platí uvedené aj pre prepočet max. VZ t.j. nasledovný postup:
1. zamestnanec odpracoval celý mesiac 09/2007 príkladmo 160 hod a 20 prac. dní za čo dostal tarif. mzdu 56 283 a zároveň mal 8 hod neaktívnej prac. pohot. na pracovisku za čo dostane 56283/160*8=2814 Sk (nečerpal za to NV)
odvod na starobné poi. ->dni 30 VZ 56283
VZ na úraz.poi. 59097
odvod na zdrav. poi. -> dni 30, VZ 51822
2. zamestnanec má iba ten rozdiel, že za pohot. čerpal NV celý deň t.j. 8 hod
dostane zaplatené zákl. tarif 56283/20*19 = 53469
mzda za pohot. 56283/20*1 = 2814
odvod starob.poi. -> dni 29 VZ 56283/30*29=54407
úraz.poi. VZ 56283
odvod zdrav.poi. -> dni 29 VZ 51822

alebo platí, že hod resp. dni NV za pohotovosť nekrátia max. VZ?

V kontexte toho by sa pri výpočte pracovno-právneho priemeru nemal zohľadniť čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, počas ktorého zamestnanec prácu nevykonával a nemala by sa zohľadniť ani mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku, počas ktorej zamestnanec prácu nevykonával.

Ak za čas pracovnej pohotovosti bude zamestnancovi poskytnuté náhradné voľno bez mzdy, tak pri výpočte priemeru náhradné voľno bez mzdy nie je odpracovaný čas a pri výpočte priemeru sa neberie do úvahy.

Pozri aj § 144 ods.3 písm.c):

"Ako výkon práce sa posudzuje čas,
...
c) keď si zamestnanec vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,"

...z čoho vyplýva, že ako výkon práce sa neposudzuje čas, kedy si zamestnanec vyberá náhradné voľno za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Teda mzda zamestnanca (do ktorej sa nezapočíta mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku, počas ktorej zamestnanec prácu nevykonával) sa delí odpracovanými hodinami, pričom do počtu odpracovaných hodín jednak nebude započítaný čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, počas ktorej zamestnanec prácu nevykonával, jednak nebude započítaná doba náhradného voľna.

Funkciou inštitútu minimálneho mzdového nároku je garantovať zamestnancovi, aby jeho mzda za odpracovaný čas bola najmenej vo výške zákonom určeného minima. Za čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, kedy zamestnanec prácu nevykonával, sa zamestnancovi síce poskytuje mzda ale v taktomto prípade ide o výnimku z pravidla, zavedeného v § 118 ods.2: "Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu."

Pri stanovení minimálneho mzdového nároku podľa § 120 ods.1 by sa preto mala posudzovať mzda vyplatená zamestnancovi, znížená podľa § 120 ods. 2 a znížená aj o mzdu vyplatenú za čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, kedy zamestnanec prácu nevykonával. Do počtu odpracovaných hodín na účel stanovenia minimálneho mzdového nároku by sa nadväzne na to nemal započítať čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, kedy zamestnanec prácu nevykonával.

Ďakujem za odpoveď. reagujem neskôr, bola som na dovolenke.
Z väčšej časti súhlasím s tvojou odpoveďou, ale niektoré konštrukcie (vyznačené modrou) považujem síce za logické - ako by to malo byť, ale nie je to tak v zákone.

Teda podľa môjho názoru :
- pracovná pohotovosť na pracovisku nie je odpracovaným časom ani výkonom práce, v tom sa zhodujeme.
- keďže za tento čas poberá mzdu, a táto mzda nie je vylúčená pri výpočte pracovnoprávneho priemeru, sem by som ju zahrnula (nebudem riskovať súdy so zamestnancami), ale hodiny do času nezapočítam
- táto mzda nie je vylúčená ani z výpočtu minimálneho mzdového nároku, aj keď tu pravdepodobne budem postupovať podľa tvojho výkladu - nebudem riskovať problémy s IP.

V zásade súhlas, viac zajtra keďže som práve v Trnave na futbale

Viac nebolo, takže ja som chcela ešte jednu vec. Vymeriavacím základom pre SP je príjem za vykonanú prácu. Mzdu za pracovnú pohotovosť na pracovisku považuješ za príjem za vykonanú prácu? V prísp.10 uvádzaš, aj Zákonník práce uvádza, že ide o mzdu za čas, kedy prácu nevykonával. Môj názor teda je, že keďže prácu nevykonáva, nie je to príjem za vykonanú prácu a nevstupuje do VZ pre SP ( na rozdiel od ZP).

Za pracovnú pohotovosť na pracovisku patrí zamestnancovi mzda. Áno, môžeme diskutovať o tom, že to nie je príjem "za vykonanú prácu" - pretože zamestnanec prácu nevykonával - a preto by sa táto časť mzdy zamestnanca nemala započítavať do VZ na sociálne poistenie.

...§ 138 ods.1 písm.a) zákona č.461/2003:

"Vymeriavací základ zamestnanca je... a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu...".

Avšak - vo všeobecnosti sa "uznáva" výklad, podľa ktorého sa do vymeriavacieho základu na SP započítava celá mzda zamestnanca (okrem výnimiek vymenovaných v § 138 ods.2), preto sa prikláňam k názoru, že mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku má byť zahrnutá do VZ na SP.

Pripomínam, že obdobný výklad uvádza na svojej webovej stránke aj Sociálna poisťovňa, a to tu:

http://www.socpoist.sk/index/index.php?ids=1755&prm2=11161

Ak zamestnanec odpracuje celý mesiac, má naplnený pracovný fond. Okrem toho má 10 hodín nadčas a ešte 15 hodín pracovná pohotovosť na pracovisku.
Kontrolujem čerpanie za kalendárny rok.
pohotovosť : 100-15 = 85 hodín ešte ostáva
nadčas : 150 - 10 - 15 =125 hodín ostáva alebo 150-10=140 ???
A čo s tými 15 hod. ? Podľa §97 ods. 1 je nadčas práca nad určený pracovný čas výnimka pre pohotovosť tam nie je.Alebo keďže to nie je práca len čakanie na prácu tak sa naň § 97 nevsťahuje?
Čiže za daný mesiac bude mať prečerpaný pracovný fond o 15 hodín?

Treba si ujasniť pojmy. Pohotovosť na pracovisku, keď prácu nevykonáva :
- je pracovným časom, nad rámec určeného pracovného času
- je pracovným časom, kedy prácu nevykonáva
- nie je odpracovaným časom
Teda čas pohotovosti je síce na rámec určeného pracovného času ale nejde o výkon práce, teda nie je to práca vykonávaná nad určený TPČ a teda nejde o nadčas podĺa §97.

Limity v prípade, že počas pohotovosti na pracovisku práce nevykonáva :
pohotovosť ostáva 85 hodín
nadčas : 150-10 = 140, ostáva 140 hodín

V uvedenom mesiaci určený týždenný pracovný čas nemá prečerpaný.

Ako to je s prac.pohotovosťou u vodičov kamiónov od 1.9.2007? K 31.8.2007 podľa ZP a zák.č.121/2004 o pracov.čase a dobe odpočinku v doprave sa do pohotovosti (§ 36 ods.6) vodičov,ktorí sa pri vedení vozidla striedajú, započítava aj čas strávený sedením na mieste spolujazdca alebo čas strávený v kabíne na spanie počas pohybu vozidla. Podľa môjho názoru by sa táto pohotovosť aj naďalej nemala započítavať do prac.času a náhrada za ňu by sa nemala zahŕňať do VZ na sociál. a zdravot.poistenie.Nejedná sa o "klasickú"pohotovosť,ale o pohotovosť,ktorá vyplýva z charakteru práce vodiča (dodržiavanie prac.času a odpočinku v doprave) a NIE je pripravený na výkon práce - má nariadený odpočinok. Je môj názor správny ?

ak ma zamestnanec povinnost byt "online" 24 hod.(resp. od 16.00 do 8,00 hod) a kedykolvek prist na pracovisko, nakolko ma na starosti zabezpecovaci system. mame 4 zamestnancov, t.j. kazdy by mal "sluzbu" tyzden. Moze to byt povazovane za pracovnu pohotovost a moze to byt co sa tyka vymeru prac. pohotovosti v zmysle prac.casu podla zakonnika prace, alebo ...?

Samozrejme že to môže byť - a aj musí byť - riešené formou pracovnej pohotovosti a rozsah by bolo potrebné so zamestnancami dohodnúť nad rámec uvedený v § 96 ods. 7 ZP.

dobry den, na stranke SP som sa docitala: Ak sa zamestnancovi poskytne za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska náhrada, náhrada za pracovnú pohotovosť sa podľa § 138 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov nezahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnanca.
Rozumiem tomu spravne ze ak ma zamestnanec neaktivnu pohovost mimo pracoviska tak sa mu tato nahrada mzdy nezahrna do VZ do SP ?? dakujem pekne za skoru odpoved