Skús sa obrátiť na STV1 - Pošta pre Teba , možno Ti v tom pomôžu ........tam zo pár krát sa rodina našla za pomoci televízie .


Inak Ti želám ,aby sa Ti naplnilo Tvoje želanie .


P.S.Len pátraj , lebo Ťa to bude po celý život lákať , aby si sa dozvedela pravdu .

Ja zial nie som tip do TV a nerada by som riesila takto svoj zivot :mee:

Vezmi si dovolenku, sadni do auta a choď za svojím cieľom. Je lepšie ľutovať, že si niečo spravila ako ľutovať, že si nespravila nič.

A kam mam ist ? Ako zistim, preco sa ma vzdali, co tomu predchadzalo... Moj otec bol "vraj" vo vazeni, ale ja neviem, ci naozaj a aj toto je jedna z veci, ktore chcem zistit.

Písala si, že vieš kde žije tvoja biologická matka.

Ano, to viem, lenze ona so mnou nechce komunikovat. Skusila som to a odbila ma, ze to bolo vsetko uz davno a ze si to nepamata. A viac nebola ochotna sa so mnou rozpravat. Telefonovali sme spolu.

no, ked je to takto, na tvojom mieste by som neminal energiu smerom k biologickym rodicom, minaj ju radsej k tym skutocnym, ktori ta vychovali. urcite si to zasluzia....

(ked nespolupracuje matka, tazko sa ti bude patrat po otcovej minulosti, hladat zachytne body...robota, skola, pribuzny...)

Viem, ze to bude tazke, keby to bolo lahke poradim si sama a nebudem prosit o radu. Tazke, ale neznamena nemozne. Ja svojich rodicov milujem a nechcem ich opustit, ide mi len o to, aby som sa co to dozvedela a dostala sa aspon k nejake fotke... nic ine...

Viem, ze to bude tazke, keby to bolo lahke poradim si sama a nebudem prosit o radu. Tazke, ale neznamena nemozne. Ja svojich rodicov milujem a nechcem ich opustit, ide mi len o to, aby som sa co to dozvedela a dostala sa aspon k nejake fotke... nic ine...


Tak sprav ešte jeden pokus a pekne všetko to v liste rozpíš matke , možno sa sa preberie ;) a požiadaj aby poslala fotto.

A čo tak zavolať na matriku, kde žije alebo žili Tvoji rodičia a skúsiť si dohonúť stretnutie. Možno by matrikárka bola ochotná porozprávať o živote Tvojej rodiny viac. Vieš, matrikárky sa nemenia ako spodné prádlo. To bývajú väčšinou dobrí pamätníci. Majú k dispozícii matričné knihy, v ktorých pokiaľ ich poctivo vedú majú potrebné informácie. Možno táto cesta bude schodnejšia.

Tiež by som to asi riešila cez matriky. Je to vlastne podobné ako keď si robíš rodokmeň. Možno cez ostatných príbuzných sa dozvieš viac

Skús nájsť starých rodičov. Často majú k vnúčatám lepší vzťah ako rodičia. A iste majú aj fotografie.

Chyt do ruk telefon a tel. zoznam. Obvolaj si vsetkych s rovnakym menom. Predstav sa im a povedz im v skratke o co Ti ide (povedz co chces). Mozno nie vsetci budu ochotni, ale urcite natrafis na niekoho, kto Ta posunie dalej (pripadne Ti rovno zodpovie tvoje otazky). Bude Ta to stat len kredit a kusok odvahy.
Urcite napis ako si pochodila!!!
;) ;) ;)
Drzim palce

Skúsila by som aj v dedine, prípadne v štrti mesta, kde rodičia žili. Babenky a ujenkovia radi pomôžu. A prosím, kým nevieš, prečo bol otec vo väzení, neodsudzuj ho. Koľkí by tam dnes mohli byť a nie sú. Šťastie býva často veľmi vratká veličina. Držím Ti veľmi palce.

ja by som skúsila poprosiť o pomoc adoptívnu maminu, ak to zatiaľ nevie, že pátraš po rodičoch, určite sa to raz dozvie a bolo by lepšie keby od teba, aby sa nenarušila vzájomná dôvera,
povedz jej, že to je pre teba životne dôležité - dozvedieť sa pravdu,
hanka

Ja ťa chápem, tiež by som bol zvedavý. Pátranie po matrikách alebo práca datektíva by mohla priniesť nejaké výsledky. Ale kto ti zaručí, že tá fotka, ku ktorej by si sa nakoniec dostala bude skutočne fotka tvojho biologického otca? Myslím, že ak sa ťa mama po pôrode vdzala, nie je vylúčené, že vtedy skutočne ani nevedela, kto je tvoj otec (stáva sa aj v "lepších rodinách", nie to u ešte ľudí, ktorí majú troch problém manažovať svoj život.)

Jedinú odpoveď by ti dala analýza DNA. Myslíš že dokážeš dnes získať otcove vlasy? Predpokladám, že ho nebudeš chieť exhumovať.

Videla si dokument o tom, ako sa snažili Rakúšania overiť pravosť lebky Mozarta? W.A Mozart bol pochovaný do spoločného hrobu. Neskôr hrobár, ktorý si údajne pamätal miesto, vykopal jeho lebku. Tá je teraz v múzeu v Salzburgu. Rakúšania poslali DNA z tejto vzácnej lebky do dvoch nezávislých špičkových laboratórií (Rakúsko a USA) spolu s niekoľkými kaderami vlasov, ktoré majú patriť Mozartovi a ktoré sú teraz uložené v rôznych múzeách po celom Rakúsku a tiež s DNA z dvoch kostier, ktoré boli exhumované z označeného hrobu v Salzburgu a patrili Mozartovým pokrvným príbuzným.

Výsledok bol šokujúci. Nenašla sa ani jediná zhoda alebo podobnosť medzi jednotlivými vzorkami. Dokonca ani vzorky vlasov sa nezhodovali medzi sebou. Čo bolo ale najviac šokujúce - DNA z tých dvoch kostier sa nie len že nezhodovali s lebkou, ale nemali žiadnu podobnosť medzi sebou, hoci malo ísť o pokrvných príbuzných. Celý projekt teda prekvapivo vniesol do celej veci iba viac zmätku a nejasností.

Treba rátať s tým, že podobne by si mohla dopadnúť aj ty. Ono sa nie nadarmo (hoci žartom) hovorí, že iba matka je vždy istá. Ale v podstate po nedávných aférach s vymenenými bábätkami v pôrodnici ani to nie je na 100% isté. Nech je ti útechou to, že nikto z nás si nemôže byť svojimi biologickými rodičmi celkom istý, ak to zoberieme do dôsledku. Možno nakoniec zistiš, že bude predsa len lepšie považovať svojich terajších rodičov za jediných rodičov a skôr snívať o vlastnej harmonickej rodine a tieto sny potom postupne napĺňat....

Ahojte, tak sa po case ozyvam... napisala som mail do oboch dd, ke som bola a cakam na odpovede. Dostala som tip aj na statny archiv a tam som tiez napisala a som zvedava, co bude dalej... Dakujem vsetkym za nazor a odpoved :) .

Ahojte, tak sa po case ozyvam... napisala som mail do oboch dd, ke som bola a cakam na odpovede. Dostala som tip aj na statny archiv a tam som tiez napisala a som zvedava, co bude dalej... Dakujem vsetkym za nazor a odpoved :) .
Takze si teraz na ihlach - dufam, ze Ta potesia...:)
Nezabudni napisat.

Dakujem Bastian, urcite napisem ;)

Čo si zistila?

ahojte poradaci,

tak som dnes nasla manzelku mojho otca a zajtra jej posielam list... po odozve vam dat vediet, ako reagovala a ci sa dopracujam aspon k jednej fotke a konecne uvidim toho, ktoreho tak strasne tuzim...

Prajem Ti veľa šťastia, nech sa Ti splní sen.

Držím Ti palce aby si sa dozvedela o ňom čo najviac.;)

Prajem ti, aby si našla nielen fotku, ale aj svoju rodinu a aby ste spolu prekonali aj prekážky medzi vami. Zmení to tvoj život a nezabudni odpustiť.
Vlastne sa mýlim, už si odpustila, že? :) Budú to krásne Vianoce. Cmuuk. :)

dakujem vam velmi za podporu, ste zlati... :) je to super vediet, ze na mna myslite a drzite palce... ;)
hned, ako mi pride od nej odpoved dam vediet... len dufam, ze sa dozije vianoc a moj list ju nezlozi...

Ahoj Adriana, prosím ťa nemaj mi to zazle, vôbec to nemyslím zle, ale ja si myslím, že to bolo zbytočne písať manželke tvojho otca nakoľko on je 17 rokov mrtvý. neviem ale ja si osobne myslím, že tá pani ti ani neodpovie, lebo
to bude brať ako rýpanie v minulosti, na druhej strane ťa chápem, že by si si chcela dozvedieť o tvojej rodine viac, ale pochybujem, že akože pre teba tá cudzia žena ti niečo o ňom napíše, iné by bolo keby ešte tvoj otec žil, potom by si mohla ten list napísať jemu. nepíšeš koľko máš rokov, alebo som to prehliadla? keby som vedela koľko máš rokov tak možno že tú otázku by som ti nepoložila " a doteraz si nechcela vedieť o rodičoch nič?"""" ja na tvojom mieste by som nerýpala v minulosti , / obzvlášť ked tvoja mama nechce s tebou komunikovať, /nechala by som to tak a bola by som rada, že ma adaptovali a bola by som im vďačná, že ma vychovali a nemusela som byť v detskom domove a môžem žiť v rodine. vieš koľko deti z detských domovov by boli radi keby ich niekto adaptoval ? prosím ťa dúfam som sa nevyjadrovala zle a pochopila si čo vlastne ti chcem povedať, ešteraz nemyslím to v zlom a držím ti palce, aby ti tá pani aspoň tú fotku poslala, ale moc v tom neverím.
maj sa a dúfam som ťa nedotkla. ešte mi napadlo toto a tým terajším rodičom si o tomto povedala? lebo keď nie, tak tomu ver, že ked sa to dozvedia strašne ich to bude bolieť a vieš prečo, no preto, že vlastne ťa vychovali a oni to berú tak že sú ti oni rodičia. prosím ťa ked si im to ešte nepovedala, povedz im čím skôr, a vysvetli im, že ich máš rada ale chcela by si sa dozvedieť o svojich rodičoch a hádam to pochopia a možno že ti aj v niečom pomôžu. a vôbec ich si sa už pýtala, či náhodou oni nevedia niečo bližšie o tvojom otcovi? možno oni vedia a ti pomôžú. ešteraz ti prajem všetko najj...

A čo tak zavolať na matriku, kde žije alebo žili Tvoji rodičia a skúsiť si dohonúť stretnutie. Možno by matrikárka bola ochotná porozprávať o živote Tvojej rodiny viac. Vieš, matrikárky sa nemenia ako spodné prádlo. To bývajú väčšinou dobrí pamätníci. Majú k dispozícii matričné knihy, v ktorých pokiaľ ich poctivo vedú majú potrebné informácie. Možno táto cesta bude schodnejšia.
Teda ak si z východu, odkiaľ ja, tak na matriku zabudni. Tam je to "ochota" sama osebe. Prečítaj si Blog Tety úradníčky.
Na tvojom mieste radšej nehľadám. Ja si totiž myslím, že splodiť potomkov dokáže aj pes (neber to osobne, nechcem ťa uraziť, ale je to môj osobný názor, s ktorým sa nemusíš ty stotožňovať), ale postarať sa o nich, je už druhá vec.
Ak máš rodičov, ktorí si ťa vzali a starali sa o teba (aj keď nemuseli), načo si kaziť náladu odmietaním zo strany biologických rodičov? Ak by mali o teba záujem, skontaktovali by sa s tebou sami. Matka sa už aj teraz vyjadrila, že sa nepamätá, že je to dávno... To nech hovorí vieš komu. Ja som jedno dieťa potratila , malo síce len 8 týždňov a aj keď bolo neplánované, keď som ho videla na ultrazvuku, nedokázala som sa ubrániť, milovala som ho od toho momentu, až ... Potom som potratila. Na ten deň si pamätám dodnes - 03.04.2004 a budem si ho pamätať do smrti. Už tretí rok si ten deň beriem dovolenku a myslím naňho, aké by bolo... Možno to niekto považuje sa extrém, neviem a je mi to jedno. Niekto hovorí, že to nie je je to isté, ako keď zomrie dieťa, ktoré ste držali v náručí. NIE JE TO PRAVDA!!! Tak neverím ,že sa na to nepamätá! Možno keby bolo tých detí viac, tak si to vážne napamätá.
Ja by som ďalej nepátrala. Je veľa takých , ktorí sa takto hľadajú, ale máloktorí si potom naozaj padnú do náručia. Ale rozhodnúť sa musíš sama. Niektorí, kým nevedia, že majú nejakú chorobu, fungujú, žijú a zomrú v kľude a až pri pitve sa zistí, že im niečo bolo. Iní, keď sa dozvedia o chorobe, vzdajú to hneď a potom odídu oveľa rýchlejšie zo sveta. Len aby ťa to poznaie nepoznačilo na zvyšok života. Asi toľko. Hauk, dohovorila som:)

barbara: dakujem za nazor, ale to, ci mi dotycna pani odpovie alebo nie necham na nu a nebudem o tom spekulovat dopredu... to nikdy nerobim... keby som to robila, asi by som nikdy nic v zivote nedosiahla...
a hladat a zistovat som zacala teraz, ked sa na to citim dostatocne zrela a som pripravena prijat skutocnosti take, ake su... clovek musi na vsetko v zivote vyzriet a plati to aj v tomto...
a to, ci to svojim rodicom poviem alebo nie nie je predmetom tejto diskusie...


ickom: viem, ze moja matka nezabudla a je to iba vyhovorka... naozaj si nekazim naladu odmietanim, pretoze ako som pisala, chcem vidiet svojich rodicov aspon na fotke... z vychodneho slovenska nie som a ani moji vlastni rodicia nie... komunikovala som teraz pri patrani s x matrikami a mam len dobre skusenosti... p matrikarky su mile a snazia sa, dokonca mi davaju rady, kam sa obratit...

barbara & ickom: predmetom diskusie malo byt, aby mi poradil ten kto vie, ako a ktorym smerom sa mam uberat a nie to, ci sa tym mam alebo nemam zaoberat... je to vazne zbytocne... nechcem uz tuto otazku riesit, tak to prosim respektujte... dakujem

Asi by som nedokázala čakať na odpoveď na list od niekoho, kto pravdepodobne o mne ani nevie.
Vybrala by som sa osobne, okrem matriky ma napadla aj fara. Tvoji rodičia nemuseli byť manželia, ale isto mali súrodencov. Držím palce. :)

kukucka, ta fara je super napad... to ma veru nenapadlo... dakujem ;)

a to, ci to svojim rodicom poviem alebo nie nie je predmetom tejto diskusie...

Milá Adriana Sv,
napíšem Ti jednu rozprávku:
"kde bolo tam bolo raz jedno dievčatko. Bolo pekné, rozumné malo dobrých rodičov a skvelú sestričku mladšiu o 8 rokov".
Dievča ako 14-ročná bola iskričkovou vedúcou prvákov a pozdejšie pracovala
s deťmi ako pionierska vedúca. Deti ju zbožňovali a ona z toho mala obrovskú radosť. Ako 20-ročná sa vydala a chcela mať kopu detí. Lenže osud k nej bol krutý. Prvé tehotenstvo sa v treťom mesiaci skončilo potratom. No ona sa nevzdávala, druhé tehotenstvo sa skončilo predčasným pôrodom, porodila synčeka, ktoré žilo 3 hodiny. Tretie tehotenstvo po plastickej operácii materničného hrdla absolvovala na nemocničnom lôžku od druhého mesiaca tehotenstva. Výsledok bol ďalší potrat. Nakoniec sa rozhodla adoptovať si dieťa. Do žiadosti o adopciu nenapísala žiadne obmedzujúce podmienky. Nezáležalo jej na tom, či to bude chlapec alebo dievča či bude mať x mesiacov alebo x rokov, jednoducho túžila po dieťati. Po niekoľkých mesiacoch jej oznámili, že majú pre ňu chlapčeka, ktorého sa biologická matka zriekla pri pôrode. Ani chviľku nerozmýšľala. Na druhý deň už bola v nemocnici a uvidela chlapčeka, ktorého jej ponúkli na adopciu. Neviete si predstaviť akú mala radosť, ako si toho malého človečieka obľúbila na prvý pohľad. Z toho malého chlapca je už dnes dospelý muž. Úspešne skončil vysokú školu, oženil sa, má podarenú dcérku, šikovného syna, dobrú manželku. Má nás mňa a manžela,ktorí sme nikdy nepovedali, že je našim adoptívnym synom. Myslite si čo chcete ale ja som nikdy nemala pocit, že sme si ho adoptovali. Celý život bol a bude mojim synom.

Viem, ze to bude tazke, keby to bolo lahke poradim si sama a nebudem prosit o radu. Tazke, ale neznamena nemozne. Ja svojich rodicov milujem a nechcem ich opustit, ide mi len o to, aby som sa co to dozvedela a dostala sa aspon k nejake fotke... nic ine...

slecna, ta fotka vam nebude hovorit nic, co to bolo za rodicov, ktory vas dali na adopciu..To nie cu vasi rodicia, netrapte sa pre nejaku fotku...

Radsej si zaramujte fotku s vasimi skutocnymi rodicmi, a to su ti ktori vas vychovali a stale stoja pri Vas..:o

ahojte poradaci,

tak som dnes nasla manzelku mojho otca a zajtra jej posielam list... po odozve vam dat vediet, ako reagovala a ci sa dopracujam aspon k jednej fotke a konecne uvidim toho, ktoreho tak strasne tuzim...

Po dlhej dobe sa zase niekomu podarilo vohnať mi slzy do očí :mee: .

Smoklím preto, lebo premýšľam, ako sa budem cítiť, ak moja dcéra o 15 rokov povie, že ide hľadať svojho otca a svoju mamu ........ t.j. niekoho, kto si užil sexu a nedával si pri tom pozor a niekoho, kto ešte 9 mesiacov niesol vo svojom tele následky tejto rozkoše. A to bolo všetko, čo pre svoju dcéru urobil a potom ju odložil do domova. A ja som si ju zobral, v noci som tíšil jej nočné mory, nosil som ju na rukách a ....... a starám sa o ňu a milujem ju rovnako, ako svoju druhú dcéru. ....... Bože, ako sa budem cítiť, ak mi potom povie, že ide hľadať SVOJHO OTCA ????? ........ A ja dúfam, že ja som jej otec ........ plačem :mee: :mee:

slecna, ta fotka vam nebude hovorit nic, co to bolo za rodicov, ktory vas dali na adopciu..To nie cu vasi rodicia, netrapte sa pre nejaku fotku...

Radsej si zaramujte fotku s vasimi skutocnymi rodicmi, a to su ti ktori vas vychovali a stale stoja pri Vas..:o
S tou druhou časťou súhlasím - môže si dať zarámovať tú fotku...

Ale kde k tomu niekto príde, aby bez toho že by vedel čo je za tým, išiel hovoriť, že čo to boli za rodičov... Ani mne sa nepáči správanie sa nezodpovedných rodičov - ale vieš ty Vlado007 či napr. nezomreli pri autonehode? A myslím si, že ju nezaujíma iba fotka. Aj ja keby som bol v podobnej situácii a vedel by som že boli moji ozajstní rodičia nezodpovední alkoholici, tak by som sa o nich chcel dozvedieť niečo viac. Podľa mňa je to úplne normálne.

Po dlhej dobe sa zase niekomu podarilo vohnať mi slzy do očí :mee: .

Smoklím preto, lebo premýšľam, ako sa budem cítiť, ak moja dcéra o 15 rokov povie, že ide hľadať svojho otca a svoju mamu ........ t.j. niekoho, kto si užil sexu a nedával si pri tom pozor a niekoho, kto ešte 9 mesiacov niesol vo svojom tele následky tejto rozkoše. A to bolo všetko, čo pre svoju dcéru urobil a potom ju odložil do domova. A ja som si ju zobral, v noci som tíšil jej nočné mory, nosil som ju na rukách a ....... a starám sa o ňu a milujem ju rovnako, ako svoju druhú dcéru. ....... Bože, ako sa budem cítiť, ak mi potom povie, že ide hľadať SVOJHO OTCA ????? ........ A ja dúfam, že ja som jej otec ........ plačem :mee: :mee:
Obdivujem Vás HEBA aj Chlap, za to že ste si takto zobrali dieťatko a zároveň Vám držím palce pri výchove.

Len sa netráp tým, že by Ti niekedy Tvoja dcérka povedala, že chce spoznať svojich biologických rodičov. Podľa mňa by to bolo skôr čudné, keby ju to nezaujímalo. Tým Ti určite nedá najavo, že Ťa nemá rada. Naopak bude to dôkaz toho, že ju vychováš tak, že bude vedieť cítiť lásku a pochopenie aj k takým, čo jej "ublížili" niekedy a že bude vedieť odpúšťať.

Čo si myslíš že by sa mohlo stať tým, že prejaví záujem o spoznanie svojich biologických rodičov?

...... Len sa netráp tým, že by Ti niekedy Tvoja dcérka povedala, že chce spoznať svojich biologických rodičov. Podľa mňa by to bolo skôr čudné, keby ju to nezaujímalo. Tým Ti určite nedá najavo, že Ťa nemá rada. Naopak bude to dôkaz toho, že ju vychováš tak, že bude vedieť cítiť lásku a pochopenie aj k takým, čo jej "ublížili" niekedy a že bude vedieť odpúšťať.

Čo si myslíš že by sa mohlo stať tým, že prejaví záujem o spoznanie svojich biologických rodičov?

Áno, adoptované deti často chcú poznať svojich biologických rodičov. Majú na to právo ....... ale vieš si predstaviť tú bolesť v srdci, keď ti dieťa, ktoré si celý život vychovával, venoval si mu lásku a starostlivosť, potom povie, že ide hľadať svojho otca. ...... A pritom ty si sa považoval za jej otca - a ona tento výraz použije na niekoho, kto ju nikdy nevidel ani sa na ňu po narodení nepozrel. ...... To bolí. ...... Dúfam, že moje dieťa mi to nikdy nepovie, hoci sa chystám jej povedať, že nie som jej biologický otec.

Ale hovorím o tom preto, lebo ma zamrzelo, že Adriana tento výraz použila na svojho biologického otca - nazvala ho môj otec ........... predstavil som si, ako sa asi cíti jej skutočný otec - t.j. ten, čo ju vychovával. Predstavil som si to preto, lebo sa viem vcítiť do jeho kože (rovnako, ako HEBA)

hmm, ja mám na takých "otcov" jeden jediný výraz - sploditeľ. Možno je to z iného súdka, ja som deti neadoptovala, ale starám sa o ne sama. No keď prišiel syn s požiadavkou, že by chcel ísť so mnou na súd, aby mohol spoznať toho pána, čo viac menej pravidelne prispieva na výživu, tak som mu to umožnila - a verte, že bez akýchkoľvek negatívnych emócií a radšej takto, ako by mal začať hľadať na vlastnú päsť a poza môj chrbát.

Milá Adrianka,aj ja mám pre Teba rozprávku ako Heba. Hrdinovia sú už dávno mŕtvi (nedožili sa ani 60 rokov). Bol pravoslávnym popom v zapadnutej dedinke Ladimirova, kde zomrela matka pri pôrode 13.dieťaťa- osvojil si dcéru - ešte nemal žiadne dieťa. O rok sa mu narodila dcéra a zároveň zomrela ďalšia žena - muž opilec - osvojil si aj syna. V blízkom sirotinci pribudlo 5.ročné dievčatko, ktoré videlo ako otec v opilosti zabil mamu. Malo ťažkú traumu. Riešil to brávaním na víkendy domov- až ostalo natrvalo.
K týmto deťom pribudlo jeho ďalšie vlastné, ktoré v 10. mesiacoch malo mozgovú príhodu - ostalo až do svojej smrti v posteli a na úrovni 10 mes. dieťaťa. Túto rodinku som spoznala v r. 1980 a napriek môjmu ateistickému zmýšľaniu, ma ihneď k svojej početnej rodinke začlenili. Kto pozná Kernaševičovcov z Prešova, určite mi dá za pravdu, že to boli ľudia s veľkým srdcom. Svojim deťom o pôvode povedali až nútene, keď im syn ako veľký nezbedník v škole niečo vyparátil a školník mu to "hodil medzi oči". Tiež chcel spoznať svojho otca, ktorý by ho určite tak netrestal. Keď ho videl opitého a špinavého, ani sa k nemu nepriblížil. Adrianka, neotváraj Pandorinu skrinku. Ak si citlivá povaha, budeš mať z toho traumu. Tvoji biologickí rodičia mali väčšie možnosti sa s Tebou skontaktovať - neurobili to. Je náročná doba - miluj svojich rodičov, ktorí sa o Teba starali a netráp ich ani myšlienkou, ako Ťa získali - to naozaj nie je dôležité.

Áno, adoptované deti často chcú poznať svojich biologických rodičov. Majú na to právo ....... ale vieš si predstaviť tú bolesť v srdci, keď ti dieťa, ktoré si celý život vychovával, venoval si mu lásku a starostlivosť, potom povie, že ide hľadať svojho otca. ...... A pritom ty si sa považoval za jej otca - a ona tento výraz použije na niekoho, kto ju nikdy nevidel ani sa na ňu po narodení nepozrel. ...... To bolí. ...... Dúfam, že moje dieťa mi to nikdy nepovie, hoci sa chystám jej povedať, že nie som jej biologický otec.

Ale hovorím o tom preto, lebo ma zamrzelo, že Adriana tento výraz použila na svojho biologického otca - nazvala ho môj otec ........... predstavil som si, ako sa asi cíti jej skutočný otec - t.j. ten, čo ju vychovával. Predstavil som si to preto, lebo sa viem vcítiť do jeho kože (rovnako, ako HEBA)

Tak ako som už povedal - podľa mňa to je normálne a ja by som ho tiež hľadal.

Moji rodičia sa rozviedli keď som mal 14 rokov a "huckali" ma jeden proti druhému. Dodnes sa divne tvária, keď im poviem, že som bol s druhým. Je to veľmi hlúpe zmýšľanie. Dosiahli tým iba to, že sa na nich pozerám trocha inak - nie ako na rodičov ale skôr ako na deti. Myslím si, že ak dieťa nazve aj svojho biologického otca otcom, tak je to v poriadku. Určite nie je dôvod na bolesť. A keď ju niekto má, tak sa s tým musí sám vysporiadať.

Určite Ti neradím, aby si mu niekedy povedal: "Ja som ťa celý život vychovával, venoval ti lásku a starostlivosť..." Bolo by to úbohé. Dieťa samo cíti (lepšie ako dospelý) kto je kto... Možno iba niekedy potrebuje čas kým si niečo uvedomí. Tieto veci mu netreba hovoriť.

[quote=Bastian;587029] - ale vieš ty Vlado007 či napr. nezomreli pri autonehode?


Ahoj Bastian ked myslíš jej rodičov, či nezomreli, tak ked som dobre čítala jej príspevok tak jej otec zomrel pred 17 rokmi a mama sa s nou nechce ani komunikovať.
a ináč moj názor som napísala v mojom predošlom príspevku, snad ešte len tolko by som k tomu dodala , že zadávateľka príspevku tu bola dnes na tejto stránke o 9,01 .;) a asi nemá nič nového ked nenapísala nič.

[quote=Bastian;587029] - ale vieš ty Vlado007 či napr. nezomreli pri autonehode?


Ahoj Bastian ked myslíš jej rodičov, či nezomreli, tak ked som dobre čítala jej príspevok tak jej otec zomrel pred 17 rokmi a mama sa s nou nechce ani komunikovať.
a ináč moj názor som napísala v mojom predošlom príspevku, snad ešte len tolko by som k tomu dodala , že zadávateľka príspevku tu bola dnes na tejto stránke o 9,01 .;) a asi nemá nič nového ked nenapísala nič.

Priznávam bol to zlý príklad. To, že jej mama ešte žije viem. Len som mal dojem že Vladoo007 reaguje bez toho, aby vedel ako to vlastne bolo a že by reagoval podobne aj keby už nežila. Je totižto veľmi ľahké niekoho druhého súdiť a odsúdiť.
Často to aj naozaj vyzerá tak, že je niekto napr. klamár, zloduch, zlodej... a v skutočnosti to tak nie je. Poznám ľudí, ktorých ľudia obviňujú z niečoho, čo ani neurobili a oni na to kašlú, aby niekomu vysvetľovali veci ako to bolo...

Verím tomu, že môžu byť aj prípady, keď si matka uvedomuje, že dieťaťu bude lepšie inde..
Keby sa niekto pýtal, či si nemyslím, že by bolo lepšie také deti – ešte kým sú v bruchu - potratiť, tak dopredu odpoviem že nie. Určite sú aj tu na porade ľudia, čo by tu vlastne podľa niekoho ani nemali byť... ale našťastie sú.:)

Táto téma je veľmi citlivá a iba ten, kto takéto niečo prežil najlešie chápe zadávateľku tejto témy.
Pôvodne som nechcela sem prispieť, ale...
V našej rodine prišli manželia o malého 7 ročného synčeka. Mamina sa s tým nevedela zmieriť ani po rokoch, preto sa rozhodli, že si adoptujú dieťatko. Keď prišli do detského domova, jedno dievčatko sa hneď rozbehlo k tete s otázkou, či si pre ňu prišla. A veru zostali spolu. Dievčatko skončilo zákl., strednú školu a potom keď ukončila štúdium medicíny a vydala sa, jej rodičia povedali, že si ju adoptovali a dali jej dokonca adresu jej matky, ktorá ju porodila. Keď išla na svad. cestu do Tatier sa tam zastavila, zazvonila a potom sa otočila k manželovi s otázkou: Čo tu vlastne robím, veď ja už jednu maminu mám a odišli. Teta s ujom mali veľkú radosť a brali to ako veľkú vďaku.
Musím dodať, že im po rokoch nenápadne podotkla, že jej to ani nemuseli oznamovať.

Pokiaľ s tebou nechce komunikovať biologická matka (skúšala si to LEN telefónom?) možno má súrodencov, príbuzných, ktorí s tebou rozprávať budú. Ak skutočne niečo chceš tak za tým choď! A čo tvoji adoptívni rodičia, vedia o tvojej snahe? Možno sú odpovede na tvoje otázky bližšie než si myslíš.

Táto téma je veľmi citlivá a iba ten, kto takéto niečo prežil najlešie chápe zadávateľku tejto témy.
Pôvodne som nechcela sem prispieť, ale...
V našej rodine prišli manželia o malého 7 ročného synčeka. Mamina sa s tým nevedela zmieriť ani po rokoch, preto sa rozhodli, že si adoptujú dieťatko. Keď prišli do detského domova, jedno dievčatko sa hneď rozbehlo k tete s otázkou, či si pre ňu prišla. A veru zostali spolu. Dievčatko skončilo zaákl., strednú školu a potom keď ukončila štúdium medicíny a vydala sa, jej rodičia povedali, že si ju adoptovali a dali jej dokonca adresu jej matky, ktorá ju porodila. Keď išla na svad. cestu do Tatier sa tam zastavila, zazvonila a potom sa otočila k manželovi s otázkou: Čo tu vlastne robím, veď ja už jednu maminu mám a odišli. Teta s ujom mali veľkú radosť a brali to ako veľkú vďaku.
Musím dodať, že im po rokoch nenápadne podotkla, že jej to ani nemuseli oznamovať.
Krásne... :mee: presne zo života. Mne totiž prišli pri čítaní tejto témy z "Pošta pre Teba". Ako by sa asi to stretnutie realizovalo mimo televíznych kamier. Nezabudnem na dievča, mladú ženu, ktorá vyrastala aj so súrodencami v detskom domove. Ako rozprávala, ako ich pracovníci detských domovov dávali ako súrodencov do jedného, aby aspoň spolu vyrastali. Ona, búrlivo prežívajúca pubertálne obdobie sa nakoniec ocitla v reedukačnom ústave. Po ukončení pobytu v tomto zariadení jej boli vyplatené peniaze na "začiatok" ozajstného, reálneho života. Samozrejme, ťahalo ju to k matke. Matka ju doma nechala, kým boli jej peniaze ešte jej peniazmi. Keď sa z jej peňazí všetko minulo, matka jej oznámila, že už preňu nie je miesto v jej dome. Úprimne... hrozné,... ona ale nemala náhradných rodičov, nikoho. Viem si predstaviť ako sa asi cítila. Nevidela východisko, vrátila sa naspäť do domova, kde vyrastala predtým, než sa dostala vlastnou vinou do reedukačného zariadenia. Poznali ju, vedeli ako je na tom po psychickej stránke, pomohli jej. Dali jej prácu, ubytovanie... Dievča si pozvalo z jej prvého domova "tetu", ktorá si ju brávala domov po službe, cez víkendy, na sviatky. Bola jej vďačná, že jej dala pocit istoty, že ju vždy má niekto rád, nech už hoc aj vlastným pričinením si spôsobila problémy. Nezabudla nikdy na ňu. Tento pocit je to čo potrebuje každá detská dušička, či je hyperaktívna, alebo inak špecifikovaná. Vždy je... detská, nežná, krehká... to je pre dieťa to najdôležitejšie. Viem, že deti,ktoré nemajú a nemali to šťastie, aby stretli niekoho, kto bude prene vždy oporou, to majú neskutočne ťažké. Aj keď niekto (o tom nepochybujem) nebude súhlasiť, ale ja deti vidím ako veľké osobnosti a oni potrebujú mať oporu v niekoho na koho sa budú môcť hocikedy obrátiť.

Svoj príspevok na túto tému som napísala hlavne preto, aby si Adrianka uvedomila, že mamičky, ktoré sa rozhodnú pre adopciu to nemajú ľahké.Väčšina z nich je nútená absolvovať celý rad vyšetrení /aj bolestivé/, užívať lieky, stráviť mesiace na nemocničnom lôžku.
Nikdy som za moje rozhodnutie nečakala od nikoho obdiv ani uznanie.
No nečakala som ani urážky na naše adresy. Raz môjmu manželovi opitý kolega povedal, že je chudák lebo má len bastarda ale on má tri krásne vlastné deti. Manžel mu jednu vrazil. Švagriná vyhlásila, že ona by také dieťa nedokázala pobozkať. Šibnutá suseda vykrikovala, manželovi že my nemáme žiadnu rodinu. Adopcia je aj o tom všetkom.
No napriek všetkému som rada, že som sa pred X rokmi rozhodla, tak ako som sa rozhodla a nikdy v živote som to ani jednu jedinu sekundičku neľutovala
Pekný večer
Ele

Svoj príspevok na túto tému som napísala hlavne preto, aby si Adrianka uvedomila, že mamičky, ktoré sa rozhodnú pre adopciu to nemajú ľahké.Väčšina z nich je nútená absolvovať celý rad vyšetrení /aj bolestivé/, užívať lieky, stráviť mesiace na nemocničnom lôžku.
Nikdy som za moje rozhodnutie nečakala od nikoho obdiv ani uznanie.
No nečakala som ani urážky na naše adresy. Raz môjmu manželovi opitý kolega povedal, že je chudák lebo má len bastarda ale on má tri krásne vlastné deti. Manžel mu jednu vrazil. Švagriná vyhlásila, že ona by také dieťa nedokázala pobozkať. Šibnutá suseda vykrikovala, manželovi že my nemáme žiadnu rodinu. Adopcia je aj o tom všetkom.
No napriek všetkému som rada, že som sa pred X rokmi rozhodla, tak ako som sa rozhodla a nikdy v živote som to ani jednu jedinu sekundičku neľutovala
Pekný večer
Ele
Osud vie byť vrtkavý a takéto údery pod pás sa môžu ľahko otočiť voči tomu "inteligentnému" kolegovi. Môže sa ľahko stať, že sa švagriná dožije chvíle, keď ju nedokážu pobozkať jej vlastné deti. A suseda nech sa radšej stará o seba. Ľudská hlúposť nepozná hraníc a vie byť krutá.
Milá Heba ľudí ako si Ty a Tvoj manžel si nesmierne vážim a želám Tebe a Tvojim blízkym ľuďom radosť a pokoj v živote.:)

Svoj príspevok na túto tému som napísala hlavne preto, aby si Adrianka uvedomila, že mamičky, ktoré sa rozhodnú pre adopciu to nemajú ľahké.Väčšina z nich je nútená absolvovať celý rad vyšetrení /aj bolestivé/, užívať lieky, stráviť mesiace na nemocničnom lôžku.
Nikdy som za moje rozhodnutie nečakala od nikoho obdiv ani uznanie.
No nečakala som ani urážky na naše adresy. Raz môjmu manželovi opitý kolega povedal, že je chudák lebo má len bastarda ale on má tri krásne vlastné deti. Manžel mu jednu vrazil. Švagriná vyhlásila, že ona by také dieťa nedokázala pobozkať. Šibnutá suseda vykrikovala, manželovi že my nemáme žiadnu rodinu. Adopcia je aj o tom všetkom.
No napriek všetkému som rada, že som sa pred X rokmi rozhodla, tak ako som sa rozhodla a nikdy v živote som to ani jednu jedinu sekundičku neľutovala
Pekný večer
Ele

Počuť také odporné slová musí byť naozaj ťažké. Ja by som sa asi neovládol pri takýchto rečiach... Človek sa dokáže preniesť ponad ľudskú hlúposť, ale toto je niečo zákerné. Takéto slová vedia z úst vypustiť naozaj iba zlý ľudia.

Počuť také odporné slová musí byť naozaj ťažké. Ja by som sa asi neovládol pri takýchto rečiach... Človek sa dokáže preniesť ponad ľudskú hlúposť, ale toto je niečo zákerné. Takéto slová vedia z úst vypustiť naozaj iba zlí ľudia.
Ja mám na takýchto ľudí iný výraz... nepublikovateľný. Preto majú obdiv všetci, ktorí dokážu a chcú poskytnúť to, čo odoprú z rôznych dôvodov biologickí rodičia.

Adrianka,
adoptivní rodičia Ti nikdy nepovedia, ale ich Tvoj záujem o biologických rodičov neskutočne zraňuje. Veď oni naozaj "kupovali mačku vo vreci" - je to drsne povedané, ale pravdivé. Mnohí by vedeli rozprávať , že napriek správnej výchove a dobrom prostredí, v ktorom boli adoptované deti vychovávané, spôsobovali (možno zdedené gény) im len nesmierne problémy,hanbu a utrpenie. Možno nie si týmto príkladom, ale potlač svoju zvedavosť - asi len o ňu ide a prejav svojim rodičom lásku. O svojom pôvode môžeš pátrať aj keď už tu nebudú - aspoň nikomu neublížiš - každý človek má nejaké pokračovanie a ak Ti ide len o fotografie, tie pretrvajú aj sto rokov.

Adrianka,
adoptivní rodičia Ti nikdy nepovedia, ale ich Tvoj záujem o biologických rodičov neskutočne zraňuje. Veď oni naozaj "kupovali mačku vo vreci" - je to drsne povedané, ale pravdivé. Mnohí by vedeli rozprávať , že napriek správnej výchove a dobrom prostredí, v ktorom boli adoptované deti vychovávané, spôsobovali (možno zdedené gény) im len nesmierne problémy,hanbu a utrpenie. Možno nie si týmto príkladom, ale potlač svoju zvedavosť - asi len o ňu ide a prejav svojim rodičom lásku. O svojom pôvode môžeš pátrať aj keď už tu nebudú - aspoň nikomu neublížiš - každý človek má nejaké pokračovanie a ak Ti ide len o fotografie, tie pretrvajú aj sto rokov.

To s tou mačkou vo vreci sa mi zdá ako veľmi nevhodný príklad. A pravdivý určite nie je. Adoptovanie dieťaťa nie je biznis (kde sa kupuje výhodne). Predpokladám, že ľudia čo si berú takto dieťa, tak vedia s čím môžu rátať... Aspoň ja keby som išiel do toho, tak by som s tým určite rátal, že to dieťa bude zvedavé. Podľa mňa len sebecky mysliaci človek nevie zvládnuť takéto niečo.

To dieťa môže prejaviť svoju lásku svojim rodičom aj napriek tomu, že bude chcieť spoznať svojich sploditeľov. Podľa mňa určite viac ubližuje človek druhému tým, že ho núti potlačiť jeho túžbu spoznať svoju minulosť, ako ten kto nechce nič iné len vedieť kto ich splodil.

Určite, ak sa odhodlám urobiť ten krok, mala by ma viesť len túžba po dieťati a nemyslieť na dôsledky. Nedovolila by som si však prirovnať adoptovanie dieťaťa k biznisu, len jednoducho povedať, že v našej spoločnosti mládež často lieta v rôznych problémoch, drogách... a doslova zruinujú rodinu psych. i finančne. O to ťažšie sa to znáša, keď ide o osvojené dieťa, pretože vynaložená snaha...
Nie som tým práve najlepším príkladom, lebo osobnú skúsenosť nemám, no v každom prípade si myslím, že Adriana je na tom lepšie, ak jej niekto poskytol milujúce prostredie, zázemie a náruč, kde sa s riešením svojich problémov môže obrátiť, ako výchova v DD a po 18-nástke ži, ako chceš. Neviem, čo hľadá. Hrob mŕtveho otca, či vysvetlenie matky, prečo sa jej za tie roky neozvala? Myslíš, že jej povie pravdu ? K čomu je také vysvetlenie? Naozaj neublíži svojim adoptívnym rodičom? Podľa všetkého oni tiež musia vedieť o jej biol. rodičoch.

Určite, ak sa odhodlám urobiť ten krok, mala by ma viesť len túžba po dieťati a nemyslieť na dôsledky. Nedovolila by som si však prirovnať adoptovanie dieťaťa k biznisu, len jednoducho povedať, že v našej spoločnosti mládež často lieta v rôznych problémoch, drogách... a doslova zruinujú rodinu psych. i finančne. O to ťažšie sa to znáša, keď ide o osvojené dieťa, pretože vynaložená snaha...
Nie som tým práve najlepším príkladom, lebo osobnú skúsenosť nemám, no v každom prípade si myslím, že Adriana je na tom lepšie, ak jej niekto poskytol milujúce prostredie, zázemie a náruč, kde sa s riešením svojich problémov môže obrátiť, ako výchova v DD a po 18-nástke ži, ako chceš. Neviem, čo hľadá. Hrob mŕtveho otca, či vysvetlenie matky, prečo sa jej za tie roky neozvala? Myslíš, že jej povie pravdu ? K čomu je také vysvetlenie? Naozaj neublíži svojim adoptívnym rodičom? Podľa všetkého oni tiež musia vedieť o jej biol. rodičoch.

Hľadá niečo po čom jej srdce piští. Určite nie iba hrob... a je jasné, že každý má vždy svoju verziu. Každý sa totižto na veci okolo pozerá inými očami a väčšinou si ľudia príbehy prispôsobia podľa toho ako sa im to hodí, alebo aby ako vinník vyzeral ten druhý. Všetci máme iné mapy, symboly... Takže jej mama povie určite svoj pohľad. Ja vždy, keď si vypočujem od niekoho jeho príbeh, tak mám vždy na pamäti, že je to jeho verzia. Keď sa niečo dozvie od mami, niečo na fare, niečo od suseda... tak z takých úlomkov možno poskladá ako taký obraz. A je jedno aký bude. Len nech je čo najviac pravdivý.

... tak z takých úlomkov možno poskladá ako taký obraz. A je jedno aký bude. Len nech je čo najviac pravdivý.
.
hmm, jednoznacne mas nazor, ze Adriana ma dalej patrat nech sa dozvie cokolvek ... nuz, neviem ... ja som skor zastancom nazoru, ze "pravdy iba tolko aby neublizila" ... nie vzdy je pravda to najvhodnejsie, co sa clovek dozvie. A v tomto pripade si tiez myslim, ze Adrianine patranie ju tiez moze doviest k informaciam, ktore by radsej neskor nevedela a svojou tuzbou po informaciach moze poublizovat viacerym ludom, sebe nevynimajuc - lenze, vratit sa to uz nebude dat ...

a nieco sa tu vravelo o "macke vo vreci"... hmmm... aj mat vlastne deti je casto nieco ako "kupovat macku vo vreci", lebo vselico sa v zivote prihodi ... Ale Adriana ma v tomto vyhodu: nas vsetkych museli rodicia prijat takych aki sme, ale Adrianu si jej rodicia vybrali ! - a tym sa nemoze pochvalit hocikto... imho :)

pekny vecer prajem

Ked citam tieto riadky, neda mi vyslovit uctu a obdiv k tym ludom, ktori daju domov a lasku dietatu, ktore nie je biologicky ich, ja osobne som sa nad tym nie raz zamyslala, ale asi by som nevedela rovnako lubit svoje a to "druhe dieta". O to vacsiu lasku a uctu by si zasluzili od tohto dietata. Zial casto to tak nie. Ja osobne nesuhlasim s tym, ze z obavy taja dietatu jeho povod a potom, vacsinou v tom najnevhodnejsom veku- v puberte, sa dozvie od "dobrych ludi" to, co sa mu adoptivni rodicia snazili zatajit a tak namiesto vdaky sa doziju tito ludia velmi neprijemnej odozvy. Keby mu to vhodnou formou, trebars aj po porade s detskym psychologom,primerane vysvetlovali,myslim, ze by sa vyvarovali takejto situacii. Ale je samozrejne prirodzene, ze adoptovane dieta chce poznat odpovede na svoje otazky. Bojim sa ale, ze vacsinou odpovede su horsie ako nevedomost.

Včera som si prečítala tento príbeh:
Bohatá rimanka sa pýta rabína: "Ten tvoj boh stvoril svet za sedem dní, čo vlastne odvtedy robí?"
"Dáva v nebi dokopy páry." odpovedá rabín.
"Pche, to dokážem aj ja!" vraví rimanka a hneď prikáže svojím otrokom, aby vytvorili 50 párov a strávili spolu deň aj noc.
Keď na druhý deň je zničený nábytok a všetko hore nohami, páry sa vadia a bijú, prizná rimanka, že je to ťažké, nech len Boh naďalej v nebi vyberá páry, ktoré sa k sebe hodia.

Myslím si, že tak je to aj s rodičmi a deťmi. Adriana mala to šťastie v nešťastí, že nemusela vyrastať v detskom domove a má rodičov, ktorých miluje. Ale to odmietnutie z matkinej strany sa stalo a isto to veľmi bolí.
Je také ťažké pochopiť, že Adriana nebude mať pokoj, kým sa nedozvie, čo spôsobilo, že jej matka sa nedokázala o ňu postarať?
Nech už je pravda akákoľvek...

Ked citam tieto riadky, neda mi vyslovit uctu a obdiv k tym ludom, ktori daju domov a lasku dietatu, ktore nie je biologicky ich, ja osobne som sa nad tym nie raz zamyslala, ale asi by som nevedela rovnako lubit svoje a to "druhe dieta". O to vacsiu lasku a uctu by si zasluzili od tohto dietata. Zial casto to tak nie. Ja osobne nesuhlasim s tym, ze z obavy taja dietatu jeho povod a potom, vacsinou v tom najnevhodnejsom veku- v puberte, sa dozvie od "dobrych ludi" to, co sa mu adoptivni rodicia snazili zatajit a tak namiesto vdaky sa doziju tito ludia velmi neprijemnej odozvy. Keby mu to vhodnou formou, trebars aj po porade s detskym psychologom,primerane vysvetlovali,myslim, ze by sa vyvarovali takejto situacii. Ale je samozrejne prirodzene, ze adoptovane dieta chce poznat odpovede na svoje otazky. Bojim sa ale, ze vacsinou odpovede su horsie ako nevedomost.

Bulnova to prirovnala k mačke vo vreci - akože to je neistá investícia. A
Ty v podstate hovoríš to isté len trocha inak - že by si tí rodičia zaslúžili od toho "druhého dieťaťa" o to väčšiu lásku a úctu - akože za riskantný výber musia dostať späť od nich viac (lásky a úcty).

Mňa by to ani nenapadlo takto rozmýšľať. Je to sebecké a nesúcitné zmýšľanie. Skôr by som rozmýšľal ako môžem tomu dieťaťu pomôcť sa so všetkým tým vysporiadať.

v nasej spolocnosti sa na moj vkus stale priklada prilis velky vyznam "hlasu krvi", vo vyspelych zapadnych krajinach sa za rodinu hlavne povazuju ti ludia, ktori spolu ziju a staraju sa o deti. Nie su vynimocne ani "nezatajitelne" adopcie uz z toho pohladu, ze si ludia casto adoptuju deti inej farby pleti a krasne sa o ne staraju a tie deti su stastne (alebo aj menej stastne) presne tak isto ako "vlastne"

smutny, ale velmi zaujimavy je v tejto suvislosti priklad z tohoto roka z Ciech (vymenene dievcatka) ak ste to sledovali, tak ste si iste vsimli, aky silny vztah mali vsetci 4 rodicia (hlavne matky) k tym "cudzim" dievcatkam. Prave ich smutok, ze nemozu mat doma obe (aj vlastnu aj tu druhu) dokazuje, ze vztah sa hlavne buduje starostlivostou o dieta ...

na druhej strane si nemyslim, ze adoptovane deti by mali byt povinne vdacne nejakym specialnym sposobom adoptivnym rodicom za to, ze si ich vzali ... co sa vdacnosti tyka, tak myslim, ze staci taka obycajna - presne taka ista, ako u vlastnych deti ... lebo (nerozculujte sa dopredu, prosim) ... lebo - tym, ze si rodicia adoptuju dieta, najcastejsie to v prvom rade urobia z vlastnej tuzby nezit bez deti...

a aby som to uplne vysvetlila, tak ani u vlastnych deti netreba pocitat s vdacnostou, ako s niecim na co maju rodicia "neupieratelny narok" ...lebo sa pise, ze (a to je aj moj nazor) vychova deti je nieco ako stafetovita pomoc, v zmysle: mna vychovali dobre moji rodicia, ja sa snazim nase deti dobre vychovat, aby zas oni boli schopne dobre vychovavat vlastne deti ...

Nie nadarmo sa hovorí, Nie je rodič ten čo splodil a opustil, ale ten čo ľúbi a vychováva!
Ja by som tiež chcela vedieť o svojej minulosti pravdu, nevidím na tom nič zlé. To prirovnanie o mačke vo vreci, to je riadna brutalita. Brali si malinké bábätko a predpokladám, že stavili na to, čo zasadia , to budú žať! A nie , že ktovie čo si to chováme pod strechou.

Nie nadarmo sa hovorí, Nie je rodič ten čo splodil a opustil, ale ten čo ľúbi a vychováva!
Ja by som tiež chcela vedieť o svojej minulosti pravdu, nevidím na tom nič zlé...

ja sa teda priznam: mne sa nepaci to (ak som to spravne pochopila z jednej odpovede) ze to Adriana robi "za chrbtom" svojich adoptivnych rodicov ... "tusim za tym" rozne priciny a mozne dalekosiahle nevratne nasledky ...

ja sa teda priznam: mne sa nepaci to (ak som to spravne pochopila z jednej odpovede) ze to Adriana robi "za chrbtom" svojich adoptivnych rodicov ... "tusim za tym" rozne priciny a mozne dalekosiahle nevratne nasledky ...

Podľa toho čo tu čítam mi vyšlo, že rodičia nehovoria svojim adoptovaným ďeťom odkiaľ ich majú, lebo im chcú dobre. Tak potom by to mohlo platiť aj opačne nie? Aj tetrisss spomínala, že je lepšia nevedomosť... Aj keď podľa mňa je vždy lepšie, keď ten druhý vie na čom je.... či už ide o pôvod, neveru atď.
Pravda aj keď niekedy bolí je pre mňa vždy prijatelnejšia ako klamstvo (alebo zatajenie niečoho).

Podľa toho čo tu čítam mi vyšlo, že rodičia nehovoria svojim adoptovaným ďeťom odkiaľ ich majú, lebo im chcú dobre. Tak potom by to mohlo platiť aj opačne nie? Aj tetrisss spomínala, že je lepšia nevedomosť... Aj keď podľa mňa je vždy lepšie, keď ten druhý vie na čom je.... či už ide o pôvod, neveru atď.
Pravda aj keď niekedy bolí je pre mňa vždy prijatelnejšia ako klamstvo (alebo zatajenie niečoho).
Preco sa to tebe vzdy tak podari opacne pochopit, ako to ja myslim. Praveze som hovorila o tom, ze je nezmysel to tajit, pretoze aj tak to vacsinou vyjde najavo a potom sa to uz tazko zachranuje. Naopak, ja si viem predstavit, ze sa to da aj celkom malemu dietatku vysvetlit a ked v tom zije, tak ziadne soky sa nedeju. Ale patrat po tom preco ma moja matka nechcela, je sebatryzen, ja osobne si neviem predstavit situaciu, kedy by som sa vzdala mojho dietata a tychto ludi hlboko odsudzujem. A este k tej ucte k rodicom, mozno, ze mas cosi pravdu, ale ja nemam rada taketo uvahy pri detoch a rodicoch, ako maju byt deti vdacne rodicom, ze ich vychovali a teraz sa bojim, ze budem zase nespravne pochopena,pretoze ja hovorim, ze moje deti som ja priviedla na svet a ja som ich povinna ako viem vychovat a ziadnu uctu za to necakam, opakujem za to. Ak ma nemaju mat radi a ctit si ma za mna samu, tak je to o nicom. Ale chcela som vyjadrit uctu k ludom, ktori si nezistne vezmu osamele dieta a vychovaju ho, ano je to hodne uznania a lasky z ich strany, ci viac ako keby boli ich to neviem, ako sa da laska merat?

poradaci, ja si myslim, ze kazdy jeden clovek ma pravo vediet, kto boli jeho rodicia a preco sa ho vzdali... v uvodnom prispevku som napisala, ze svojich rodicov - adoptivnych rodicov milujem a oni su moji rodicia a vzdy to tak ostane... nemam v plane ich opustit, ani nic na tom menit... len som skratka zvedava, kto su/boli moji bio rodicia a nemyslim si, ze je na tom nieco zle...

bastian: dakujem za pochopenie ;)

"Áno, adoptované deti často chcú poznať svojich biologických rodičov. Majú na to právo ....... ale vieš si predstaviť tú bolesť v srdci, keď ti dieťa, ktoré si celý život vychovával, venoval si mu lásku a starostlivosť, potom povie, že ide hľadať svojho otca. ...... A pritom ty si sa považoval za jej otca - a ona tento výraz použije na niekoho, kto ju nikdy nevidel ani sa na ňu po narodení nepozrel. ...... To bolí. ...... Dúfam, že moje dieťa mi to nikdy nepovie, hoci sa chystám jej povedať, že nie som jej biologický otec. "

mam pocit, ze ta viac zaujima vlastna jesitnost, ako potreby a tuzby tvojho dietata...

Povedať mužovi, ktorý svoje adoptované dieťa nesmierne miluje a obáva sa dňa, že mu aj ono povie, že nie je jeho biologickým otcom, že ho zaujíma vlastná ješitnosť...

bulnova, ja som niekolkokrat zdoraznovala, ze svojich adoptivnych rodicov milujem, povazujem ich za svojich rodicov a to, ze sa tuzim nieco dozvediet o svojej povodnej rodine a vidiet svojich rodicov aspon na fotke, tym sa nikdy nic nezmeni... ako by si ty hovorila ludom, ktori ti dali zivot ??? ta zena... ten muz... ??? aj ked sa nestarali a skoncila som v dd a neskor v rodine, zial nemeni nic na tom, ze je to mama a otec - ludia, ktori mi dali zivot... ze chlap miluje svoje dieta o tom vobec nepochybujem, ale pride mi jesitne, ze by mu trhalo srdce, ked jeho dieta nazve otcom spoditela... to, ze o danom cloveku to dieta tak bude vraviet, neznamena to, ze k nemu bude prechovavat city, ako k chlapovi - otcovi, ktory ho od malicka miluje a vychovava... je normalne, ze ludia chcu poznat svoj povod a aj ked chapem, ze to adoptivnym rodicom moze trhat srdce a boja sa, musia s tym zial ratat... v ziadnom pripade som chlapa nechcela urazit...

Adriana, nehľadaj kde nie je čo hľadať.
Ver, že spôsobuješ veľké rany, aj keď nevedome.
To že miluješ svojich adoptívnych rodičov dokážeš aj tak, že nepotrebuješ vidieť biologických.

Suhlasim s Helec, ze asi nie o co stat, ten fakt tu predsa je, ze sa ta vzdali, ale pravdepodobne si rozhodnuta, ze ich najdes, tak co ti mame poradit? Aj tak ti to uz neda pokoj, aj ked to hned neurobis, tak ta to bude znervoznovat, tak urob co musis, ja sa len bojim, aby si to neolutovala. Ja by som napr. skusila aj Postu pre teba, ak mas malo informacii. Ak vies, kto su tvoji rodicia, predpokladam, ze matka este zije, ako hovoris, ze otec uz nie, tak jednoducho za nou zajdi.

Adriana, nehľadaj kde nie je čo hľadať.
Ver, že spôsobuješ veľké rany, aj keď nevedome.
To že miluješ svojich adoptívnych rodičov dokážeš aj tak, že nepotrebuješ vidieť biologických.
Ked si este raz pozorne precitas Adrianino zadanie , tak tvoj nazor ako nazor ostatnych , ktory sa vyjadruju "nadbytocne" jej pri patrani vobec nepomoze.
Celkom jednoznacne tam pise, aku radu potrebuje a ze celu situaciu ma pod kontrolou, ma v nej jasno !
To, ze by ste to vy riesili inak, to ste vy. S vasimi neprenosnymi skusenostami. Ona hlada a chce najst.Ci tym niekomu ublizi alebo neublizi nechajte laskavo na nu.

Adriana, nehľadaj kde nie je čo hľadať.
Ver, že spôsobuješ veľké rany, aj keď nevedome.
To že miluješ svojich adoptívnych rodičov dokážeš aj tak, že nepotrebuješ vidieť biologických.

Prepáč, ale to je hlúposť.

Z Adrianiných príspevkov mám dojem, že vie, čo chce, aj prečo to chce. Prečo máte niektorí dojem, že tým, že chce poznať biologických rodičov, sa im chce hodiť do náruče a na adoptívnych rodičov zabudnúť? Z čoho ste prišli k takým záverom? Je to úplne prirodzené, že ich chce poznať, a to bez toho, aby ublížila tým, ktorí ju vychovali. Myslím, že Adriana nekoná emotívne, ja by som tiež chcela poznať svoj rodokmeň aj 40 generácií dozadu, keby to bolo možné. A Adriana tú možnosť má, len sa pýtala na radu, ako na to.
Adriana, možno si urobila chybu, keď si svojej biol. matke zatelefonovala. Bol to asi pre ňu šok a reagovala tak, ako reagovala. Ak by si ju hneď na začiatku oslovila listom, možno by ho tiež hneď zahodila, ale človek nemá každý deň rovnakú náladu, možno keby si to nechala rozležať v hlave, reagovala by inak. Skús jej napísať, že by si ju len chcela spoznať, nebudeš jej nič vyčítať a nemáš žiadne nároky, možno bude súhlasiť.
Chlap, pred tvojim činom klobúk dolu, zaslúžiš si úctu. Ale pripravuj sa na to, že ak sa raz tvoje dieťa dozvie, že je adoptované, budeš musieť zareagovať. Ty si už teraz presvedčený, že ťa to raní a budeš z toho sklamaný. V tomto súhlasím, že si sebec. Deti musíme pripravovať do života aj tým, ako správne riešiť zložité veci a nie cez problémy ich prenášať vo vatičke alebo sa tváriť, že prekážky neexistujú.
Adriana, ak si sa rozhodla spoznať svojich biologických rodičov, držím ti palce, aby si nebola sklamaná.

poradaci, ja si myslim, ze kazdy jeden clovek ma pravo vediet, kto boli jeho rodicia a preco sa ho vzdali... v uvodnom prispevku som napisala, ze svojich rodicov - adoptivnych rodicov milujem a oni su moji rodicia a vzdy to tak ostane... nemam v plane ich opustit, ani nic na tom menit... len som skratka zvedava, kto su/boli moji bio rodicia a nemyslim si, ze je na tom nieco zle...

bastian: dakujem za pochopenie ;)Adriana, držím Ti veľmi palce. Od bilogických rodičov si dostala život. Preto si mohla dostať od adoptívnych výchovu a lásku. Buď vytrvalá, a určite dosiahneš, čo hľadáš.:)

Po dlhej dobe sa zase niekomu podarilo vohnať mi slzy do očí :mee: .

Smoklím preto, lebo premýšľam, ako sa budem cítiť, ak moja dcéra o 15 rokov povie, že ide hľadať svojho otca a svoju mamu ........ t.j. niekoho, kto si užil sexu a nedával si pri tom pozor a niekoho, kto ešte 9 mesiacov niesol vo svojom tele následky tejto rozkoše. A to bolo všetko, čo pre svoju dcéru urobil a potom ju odložil do domova. A ja som si ju zobral, v noci som tíšil jej nočné mory, nosil som ju na rukách a ....... a starám sa o ňu a milujem ju rovnako, ako svoju druhú dcéru. ....... Bože, ako sa budem cítiť, ak mi potom povie, že ide hľadať SVOJHO OTCA ????? ........ A ja dúfam, že ja som jej otec ........ plačem :mee: :mee:
Radšej odložiť do domova, ako do kontajnera. Bez nich by si svoj poklad nemal. Keď už tu veľa ľudí odsudzuje prerušenie tehotnosti, prečo odsudzovať aj to, ak niekto dieťa donosí, ale dá ho do DD, pretože nie je schopný ho vychovať? Držím ti palce, aby si zo svojich detí vychoval šťastných ľudí.
A ešte mi nejde spolu tvoj nick s tvojim príspevkom. Si chlap, a smoklíš tu na začiatku aj na konci svojho príspevku.

Abel Elenka dala som ti súhlas, ale musím napísať aj výhradu, nemyslím si, že je chlap sebec a neviem aké prívlastky mu ešte dali iní. Tak ako chápem Adrianu, tak chápem aj jeho. Prešiel asi tiež bolestnou etapou, kým sa dočkal dieťaťa a tak je asi viac bojazlivý a úzkostlivý ako iní rodičia. Netráp sa dopredu, keby sa niečo také stalo, budeš to riešiť potom a maj na mysli, že väčšina z nás niekedy povedala rodičom niečo, čo ich zabolelo. Dnes sa tomu moderne hovorí puberta.
"Pod lampou" u Hríba bola matka, ktorá si pár dní pred Vianocami adoptovala ťažko choré dieťa, ktorému nedávali nádej. Dnes je z nej veľká slečna.

Jasné, že touto svojou diskusiou Adriane nepomôžeme a sme mimo tému. Ja som to vyjadrenie sebec nemyslela ako niečo zlé, skôr ako niečo "málo dobré", slovami sa niekedy ťažšie vyjadruje to, čo by človek v osobnom kontakte vyjadril napr. aj mimikou. Tým sebec som myslela, že myslí len na seba, že mu to ublíži za všetky tie neprespané noci a lásku, ktorú venoval dcére. Ale musí jej umožniť, pokiaľ ona prejaví záujem, aby mohla spoznať biologických rodičov. A to vôbec nemôže zmeniť ich vzájomný vzťah, skôr naopak, mohlo by sa niečo poškodiť, ak by jej pravdu zatajoval.
Ak chceme svoje deti dobre vychovať, vychovávame ich aj príkladom. To znamená nielen že my sme rodičmi, ale stále sme deťmi svojich rodičov. Nielen my očakávame od svojich detí zúročenie svojej výchovy, treba sa zamyslieť, ako my splácame našim rodičom ich výchovu. Teda ak majú niektorí to šťastie, že ešte rodičov majú.
Ak sa zachovala matka mojej adoptívnej dcéry ako "hyena" a ja vychovávam to dieťa najlepšie, ako viem, považovala by som za úspech svojej výchovy, ak by sa dcéra v dospelosti zaujímala o tú ženu a ak by jej chcela aj pomôcť, pomohla by som jej v tom aj ja. A vôbec by som sa neobávala, že by to malo nebodaj negatívny dopad na náš vzťah s dcérou. Ale to je môj názor a viem že veľa ľudí má tieto vzťahové mantinely postavené oveľa užšie.
Ešte raz vyjadrujem úprimne obdiv nad všetkými, ktorí dokážu deťom z domova dať pocit skutočného domova a možnosť žiť v skutočnej rodine. Ale na druhej strane nemám rada, keď niekto rozhoduje za iných.

Koľko ľudí toľko chutí - výsada ľudskej komunity.

Je fakt,že Adriana nežiadala o názor a rady či hľadať alebo nehľadať. Ak je s tým vysporiadaná a pripravená prijať vyrovnane akékoľvek reakcie z druhej strany.... tak prečo nie. Aspoň bude mať vysporiadaný aj pocit, že urobila čo ju možno doteraz ťažilo. Ďalší vyriešený bodík.

Čo s týka Chlapa a reakcií na jeho príspevok: je úzkostlivý, a plný obáv lebo.... to vie len on. Ale myslím že správnejší by bol postoj ako d o s p e l é h o jedinca, sa tejto úzkosti zbaviť (sebectvo - je asi preeexponovaný výraz) , byť pripravený na to že jeho dieťa bude pátrať. A ak aj nie nápomocný tak určite byť nezaujatý svojimi pocitmi pri pátraní dieťaťa. Určite bude aj dieťa potrebovať tú o p o r u svojho o t c a či to vypáli dobre alebo nie s biologickými rodičmi, a možno aj pofúkať dušičku, pritúliť na hruď.... K tomu ale určite musí byť chlap silnejší a vyrovnanejší ako dieťa.

i... ako by si ty hovorila ludom, ktori ti dali zivot ??? ta zena... ten muz... ??? aj ked sa nestarali a skoncila som v dd a neskor v rodine, zial nemeni nic na tom, ze je to mama a otec - ludia, ktori mi dali zivot....
Dovolím si nesúhlasiť...nie je to mama a otec...je to "biologická matka" a "biologický otec"....dať život nie je až taká zásluha....mám kamarátku, ktorú "biologická matka" opustila hneď po narodení, lebo ona nechcela dcéru, ale syna...vychoval ju otec, najprv sám, potom si našiel inú partnerku.....a to je jej MAMA....a tej, čo ju porodila nepovie inak, len "moja biologická matka"

.......A ešte mi nejde spolu tvoj nick s tvojim príspevkom. Si chlap, a smoklíš tu na začiatku aj na konci svojho príspevku.

.... viem, že v tejto spoločnosti sa prejavovanie citov nenosí, ale mne je jedno, čo si o mne ľudia mysla ....... ak chcem, tak si svoje city prejavím.

mimotemy Evidentne si nepochopila, čo som sa snažil naznačiť ..... skús si pozrieť aj ostatné moje reakcie v tejto téme.



A na margo ostatných reakcií na môj príspevok - nie som sebec. Snažil som sa Vám, ktorí tento pocit nepoznáte (pocit starostlivosti o adoptované dieťa), priblížiť, ako sa cítim.

Určiť, či je alebo nie je človek sebec, by som si nedovolil na základe jednej alebo dvoch viet vytrhnutých z kontextu.

Čo s týka Chlapa a reakcií na jeho príspevok: je úzkostlivý, a plný obáv lebo.... to vie len on. Ale myslím že správnejší by bol postoj ako d o s p e l é h o jedinca, sa tejto úzkosti zbaviť (sebectvo - je asi preeexponovaný výraz) , byť pripravený na to že jeho dieťa bude pátrať. A ak aj nie nápomocný tak určite byť nezaujatý svojimi pocitmi pri pátraní dieťaťa. Určite bude aj dieťa potrebovať tú o p o r u svojho o t c a či to vypáli dobre alebo nie s biologickými rodičmi, a možno aj pofúkať dušičku, pritúliť na hruď.... K tomu ale určite musí byť chlap silnejší a vyrovnanejší ako dieťa.

Tanče, nesuhlasim s tebou, prepac... naozaj je to vytrhnute z kontextu, ako tu pise ... jasne, ze deti vychovavame preto, aby nakoniec boli schopne sa od nas odputat a viest plnohodnotny samostatny zivot ...

a chapem Chlapa, co sa ho dotklo ... aj mna sa dost dotyka napr. to, ze Adriana hlada svojich biologickych rodicov za chrbtom adoptivnych. Dotyka sa ma to a nepaci sa mi to, napriek tomu, ze jej adoptivnych rodicov nepoznam... mozno ju chceli od niecoho ochranit, ked sa nerozhodli jej povedat, z akej biologickej rodiny pochadza. A cudujem sa napr. tomu, ze VOBEC sem zadala taku otazku, (a tym pripustila diskusiu) hoci podla principu occamovej britvy ... ;) biologicku matku predsa moze navstivit ... robi ale vsetko ine, okrem toho, co sa najviac ako jednoduche riesenie ponuka ...

Snažil som sa Vám, ktorí tento pocit nepoznáte (pocit starostlivosti o adoptované dieťa), priblížiť, ako sa cítim.
Určiť, či je alebo nie je človek sebec, by som si nedovolil na základe jednej alebo dvoch viet vytrhnutých z kontextu.

Myslim, ze ta chapem ... par rokov som bola v situacii, ked sme o adopcii uvazovali ... ale potom to priroda s pomocou lekarov vyriesila inak :) drz sa! a nedaj sa znechutit ;)

Adriana napíš či sa Ti podarilo zisiť niečo... dúfam že áno.

:):):):):):)
Je to pekné a máš na to právo.
Najať si dedektíva alebo právnika nebude lacný špás. Najprv požiadaj nejakú nádaciu napr. Návrat - oni sa venujú adopcii. Poradili by ti ako postupovať. Iba toľko ti poradiť.

Veľmi rada pozerám Poštu pre teba, najmä príbehy, kde ľudia ďakujú za pomoc, poskytnutú v ťažkých životných chvíľach, alebo hľadajú niekoho z dávnej minulosti, s ktorým sa už nemali možnosť stretnúť. Práve túto nedeľu bol veľmi pekný príklad poďakovania ženy, ktorá upadla do najnižšej vrstvy spoločnosti a za pomoci Človeka našla opäť zmysel života. Na druhej strane tu bol prípad, ktorý podľa môjho názoru hraničil s etikou. Mám na mysli pozvanie pána "údajného" biologického otca, čo podľa mňa skončilo fiaskom. Prítomný pán ( inteligentný 70-ročný muž) nepovažoval označenie za biologického otca pravdivé.
Hľadanie biologických rodičov cez televíznu obrazovku, by podľa môjho názoru malo zmysel len vo výnimočných prípadoch a takým uvedený prípad určite nebol.

Ahoj no neviem ci som velmi opravneny radit. ked sa nechces priamo stretnut s mamou, ja by som skusil, napisat zavolat na obec, mesto kde mama zije a skusit najst tam ochotnu osobu ktora by ti mohla vselico porozpravat. Ja mam sksuensot ze na socialnych oddelenieach tety uradnicky vela poznaju a z povahy prace im aj vyplyva komunikativnost a empatia s problemami ludi. Mozno pomoze. A ak mas rodinu v tej obci tak z evidencie zistia aj dalsich pribuznych.
alebo ptoom napisat list na obec a skusit to cez zakon o informaciach. Mozno to vyjde.

ahoj Adriana,mna si tiez adoptovali a patram po biologickych rodicoch ale tiez neviem co a ako.myslienka najst ich ma mata uz velmi dlho a preto Ti zelam aby si ich nasla

ahoj adrianka - precitala som to tu cele a chapem - ze ich chces najst..mas vo veciach jasno...je to otazka v hlave - ktora musi byt zodpovedana - inak budes patrat do konca zivota....napis ci si nieco nove zistila...

Je tu veľa príspevkov, to sa nedá čítať, tak ak niekto niečo podobné už poslal, sorry. Ide o hľadanie na matrike. Ak vieš kde sa narodil tvoj otec, ma matrike - kniha narodení nájdeš jeho rodičov - dedko a babka. Potom pozrieš kedy sa vzali - sobášna kniha - a od toho dátumu hľadaj jeho súrodencov - v knihe narodení. Ak nejakí boli. Atď. až do súčasnosti a niekoho určite nájdeš. A možno budú mať aj fotky. Prajem príjemnú matrikárku.

dobry den vie mi niekto povedat co znamena CEPO,ako to mala Adriana napisane ze cez to zistila udaje o svojej biologickej matke.Dakujem

pozdravujem,
- CEPO - Centralna evidencia pohybu obyvatelstva - v sucasnosti je premenovane na :
- Register obyvatelov SR, Partizanska cesta 129, 97486 Banska Bystrica
- sluzobne vyuzivame tento urad na blizsiu identifikaciu osob
- v ziadosti je potrebne uviest niektore udaje, aby vedeli identifikovat osobu v svojej databaze, neviem ci aj pre sukromne ucely poskytuju udaje
- drzim palce

pozdravujem,
- CEPO - Centralna evidencia pohybu obyvatelstva - v sucasnosti je premenovane na :
- Register obyvatelov SR, Partizanska cesta 129, 97486 Banska Bystrica
- sluzobne vyuzivame tento urad na blizsiu identifikaciu osob
- v ziadosti je potrebne uviest niektore udaje, aby vedeli identifikovat osobu v svojej databaze, neviem ci aj pre sukromne ucely poskytuju udaje
- drzim palce
Poskytujú aj pre súkromné účely. K písomnej žiadosti je potrebné doložiť 100 korunový kolok (ak sa nemýlim).

ahoj mam 21 a len teraz ma zacalo nejak trapit ze sa s mojim otcom nepozname ...nechcem to mojej mamke zazlievat ale je to asi jej chyba pretoze mu omne nepovedala kym mala na to cas ...mam nejaku informaciu vraj zije v australii zivy sa ako taxikar... neviem ako mi tu sice mozete pomoct ale ak ano tak to je super

Chcela by som sa spytat ako treba postupovat pri hladani biologickych rodicov .ked vobec nic netusime o tom kde mozu zit rodicia.len tolko vieme ze sa dieta narodilo b Bratislave,doteraz sme sa nezaujimali o rodicov ale nedavno zomreli adoptivny rodicia a my sme sa ich nestichli spytat kde hladat biologickych.kde treba hladat,kde zacat.dakujem

toto sú celkom dobrí pátrači http://www.stv.sk/relacieaz/jednotka/posta-pre-teba/