Podľa zákona (§121) zamestnancovi patrí za nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na čerpaní náhradného voľna. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náradné voľno počas 3 kal. mesiacov alebo v inak dohodnutom období, patrí zamestnacovi mzdové zvýhodnenie.
Čo sa týka stravovania, tak povinnosť zabezpečiť stravovanie je len v pracovných zmenách. Ale podľa nového ZP zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravovanie aj zamestnancom, ktorí pracujú mimo rozvrhu pracovnýćh zmien.

Zamestnávateľ nariadil prácu nadčas v sobotu / 10 hodín/s dodatkom, že bude preplatená s príplatkom. Po odpracovaní náhle zmenil rozhodnutie s tým, že je potrebné čerpať najprv náhradné voľno / údajne to nariaďuje Zákonník práce/, ktoré, ak do 6 mesiacov nebude vyčerpané, potom preplatí nadčas. Cez nástenku firmy oznámil, že práca nadčas nie je pracovná zmena - zamestnanec nemá nárok ani na stravný lístok. Je práca nadčas pracovná zmena, alebo nie a patrí za ňu stravný lístok? Má zamestnávateľ právo nariadiť čerpanie NV, ak predtým ústne prisľúbil preplatenie s príplatkom a po akej dobe ho má preplatiť / naozaj môže až po pol roku?/?Ďakujem.

A ten zamestnávateľ sa nebojí, že mu nabudúce nebude chcieť ísť nikto do roboty, keď bude potrebovať? mimotemy To je o slušnosti ľudí, či už zamestnávateľov alebo zamestnancov.

Už cukol, na ďalšie presčasy už neboli záujemcovia, tak preplatil preventívne všetko. Nezabudol dodať, že v prípade, ak sa nebudú ľudia hlásiť do práce nadčas v sobotu, tak:,,ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva". Stravný lístok však odmietol vydať. Pripadá mi to smiešne, ľudia v práci v sobotu nejedia?Podľa zisťovania v iných firmách v meste, nenašla sa ani jedna, ktorá by zamestnancom za prácu nadčas nedala stravný lístok.Názory na nete sa rôznia, preto som požiadal o vysvetlenie poslanca NR SR, ako to zákonodarca myslel.