Ja som si prečítala iba jeden príspevok - teda ten prvotný tvoj na uvedenej stránke, a neviem, či je to presne ten, o kt. píšeš. Ale toto mi ako psychocké týranie nepripadá. A čítať tých 115 príspevkov - reakcií sa mi popravde nechce. Takže by som určite navrhovala, aby si si dala tú námahu a napísala o tv. probléme sem.

Maňuša, ak je svokra veriaca ,tak toto by mohlo na ňu zabrať.:)

"Chystáme sa porozprávať aj s kňazom,ktorý pravidelne každý mesiac ju chodí vyspovedať a dáva jej sv.prijímanie..." /úryvok z Tvojho príspevku /
Kňaz by jej mal odoprieť to sv. príjimanie- môj názor .Aj keď neviem ,či mám právo starať sa do veriacich.:)

Nevzdávaj svoj boj. Pri čítaní takýchto tém ,som rada, že počas môjho spolužitia na jednom dvore s mamou-svokrou som nemala za 34 rokov žiadny konflikt :) . A želám takéto pokojné spolunažívanie každej neveste.
No nie vždy to vyjde. :cool:

V pondelok som bola na polícii podať na svokru trestné oznámenie za 30 ročné psychické týranie. Policajt ho neprijal,lebo vraj podať takéto oznámenie môže iba jej manžel alebo jej deti. Prijal iba oznámenie o hanobení dobrého mena a cti. Postupoval správne ? Bližšie o mojom probléme ppisujem na stránke www.edusan.sk (http://www.edusan.sk) / svokra /.

Inak policajt podľa mňa nepostupoval správne , to nie je pravda , že to môže len manžel a deti .............to len ako poznámka , na druhej strane , chápem Tvoje rozploženie , ale ak si položíš otázku ......čo očakávaš z toho ,že si podala trestné oznámenie ?Ako to pomôže situácii ...?Nič v zlom , ale to sú ďalšie starosti , ktoré Ti pribudnú.

http://www.porada.sk/t49705-byvanie-so-svokrou.html

Pozri si tú tému, možno Ťa niečo z témy bude inšpirovať.:)

Tiež si myslím, že trestné oznámenie len zhorší situáciu. A čo si robila doteraz tých 30 rokov? Myslím si, že už je trošku neskoro nejako to naprávať.
Ja síce nie som ešte ženatý, ale žijem s priateľkou vyšše 4 roky. Hneď na začiatku som s nastávajúcou svokrou vyjasnil, že neprajem si, aby nám zasahoval do života. Jej dcéra je už dospelá, a sama sa rozhodla žiť život. Mám výborný vzťah s ňou. Možno, že niekomu sa to zdá drastické pomenovanie, ale takéto "vycvičenie" svokry je dobré hneď na začiatku vzťahu, manželstva.... Tým vycvičením sa nechcem nikoho dotknúť. Ale pravidlá hry sa majú stanovovať na začiatku, a nie v priebehu hry. A keď aj sú nezhody medzi nami, tak si to rieším po svojom, aj keď jej sa to nepáči.

Inak policajt podľa mňa nepostupoval správne , to nie je pravda , že to môže len manžel a deti .............to len ako poznámka , na druhej strane , chápem Tvoje rozploženie , ale ak si položíš otázku ......čo očakávaš z toho ,že si podala trestné oznámenie ?Ako to pomôže situácii ...?Nič v zlom , ale to sú ďalšie starosti , ktoré Ti pribudnú.
Verím,že to pomôže ! Verím,že sa mi " zákonným" spôsobom podarí zamedziť otvoreným nadávkam a vyhrážkam na dvore. A predovšetkým dokázať sama sebe,že moje doterajšie slušné správanie, nereagovanie a psychické trápenie malo zmysel.Lebo bojovať rovnakými zbraňami možno dokážu mnohí,možno je to jednoduchšie, ale ,ja som to nedokázala.

Tiež si myslím, že trestné oznámenie len zhorší situáciu. A čo si robila doteraz tých 30 rokov? Myslím si, že už je trošku neskoro nejako to naprávať.
Ja síce nie som ešte ženatý, ale žijem s priateľkou vyšše 4 roky. Hneď na začiatku som s nastávajúcou svokrou vyjasnil, že neprajem si, aby nám zasahoval do života. Jej dcéra je už dospelá, a sama sa rozhodla žiť život. Mám výborný vzťah s ňou. Možno, že niekomu sa to zdá drastické pomenovanie, ale takéto "vycvičenie" svokry je dobré hneď na začiatku vzťahu, manželstva.... Tým vycvičením sa nechcem nikoho dotknúť. Ale pravidlá hry sa majú stanovovať na začiatku, a nie v priebehu hry. A keď aj sú nezhody medzi nami, tak si to rieším po svojom, aj keď jej sa to nepáči.
Tých 30 rokov som bola ticho,keď mi nadávala,odišla som z dvora dnu,plakala a trpela.Pre Teba je to nepochopiteľné,však ?

Odkaz Zoleemu : Zolee, dnes sme my svokry úplne,ale úplne iné. So svojimi zaťmi si Tykáme;) a neoslovujú nás mama, svokra, ale menom.:) A popri tom si nás dokonca vážia.:)

Maňuša : teraz Tvoj manžel musí stáť pri Tebe. Nesmie "cuknúť" v žiadnom prípade, lebo môžu nastať problémy aj vo vzťahu s jeho súrodencami. Vieš pre nich je to mama, či sa k tebe správa tak, či onak.
A možno po oznámení polícii, budeš tou zlou aj pre nich.
Buď silná,zmobilizuj všetku silu,ktorá Ti 30 rokov chýbala.:)

Odkaz Zoleemu : Zolee, dnes sme my svokry úplne,ale úplne iné. So svojimi zaťmi si Tykáme;) a neoslovujú nás mama, svokra, ale menom.:) A poprti tom si nás dokonca vážia.:) :)

Priznám sa ti, že na toto som ani nepomyslel. Máš pravdu, aj ja nádejnú svokru volám menom, a tykame si.

Odkaz Zoleemu : Zolee, dnes sme my svokry úplne,ale úplne iné. So svojimi zaťmi si Tykáme;) a neoslovujú nás mama, svokra, ale menom.:) A poprti tom si nás dokonca vážia.:)

Maňuša : teraz Tvoj manžel musí stáť pri Tebe. Nesmie "cuknúť" v žiadnom prípade, lebo môžu nastať problémy aj vo vzťahu s jeho súrodencami. Vieš pre nich je to mama, či sa k tebe správa tak, či onak.
A možno po oznámení polícii, budeš tou zlou aj pre nich.
Buď silná,zmobilizuj všetku silu,ktorá Ti 30 rokov chýbala.:)
Ďakujem.Tentoraz verím,že manžel bude na mojej strane,bol aj so mnou na polícii a obidvaja sme si vedomí,že to určite naruší aj jeho súrodenecké vzťahy.Áno je to ich matka,aj ja som to trpela aj preto,že som to rešpektovala,ale aj manžel si uvedomuje,že v podstate celé tie roky sa ho súrodenci nezastali pred ňou,nepomohli aspoň čiastočne obmedziť tie útoky.Je to bolestivé o to viac,že to vieme,že sa to zhorší pokiaľ ich matka žije a po jej smrti,aspoň teda ja,kontakt s nimi určite zruším,postoj manžela k nim však budem rešpektovať.

Ja síce nie som ešte ženatý, ale žijem s priateľkou vyšše 4 roky. Hneď na začiatku som s nastávajúcou svokrou vyjasnil, že neprajem si, aby nám zasahoval do života. Jej dcéra je už dospelá, a sama sa rozhodla žiť život. Mám výborný vzťah s ňou. Možno, že niekomu sa to zdá drastické pomenovanie, ale takéto "vycvičenie" svokry je dobré hneď na začiatku vzťahu, manželstva.... Tým vycvičením sa nechcem nikoho dotknúť. Ale pravidlá hry sa majú stanovovať na začiatku, a nie v priebehu hry. A keď aj sú nezhody medzi nami, tak si to rieším po svojom, aj keď jej sa to nepáči.
Clovek si dokaze vycvicit aj vlka, bude strazit, bude posluchat na slovo, ale musis pocitat s tym, ze ak zaciti, ze si co i len v jednom malom okamziku hoci aj prechodne slabsi ako on, tak Ti skoci chladnokrvne po krku a zahrdusi Ta.

Tiež si myslím, že trestné oznámenie len zhorší situáciu. A čo si robila doteraz tých 30 rokov? Myslím si, že už je trošku neskoro nejako to naprávať.
Ja síce nie som ešte ženatý, ale žijem s priateľkou vyšše 4 roky. Hneď na začiatku som s nastávajúcou svokrou vyjasnil, že neprajem si, aby nám zasahoval do života. Jej dcéra je už dospelá, a sama sa rozhodla žiť život. Mám výborný vzťah s ňou. Možno, že niekomu sa to zdá drastické pomenovanie, ale takéto "vycvičenie" svokry je dobré hneď na začiatku vzťahu, manželstva.... Tým vycvičením sa nechcem nikoho dotknúť. Ale pravidlá hry sa majú stanovovať na začiatku, a nie v priebehu hry. A keď aj sú nezhody medzi nami, tak si to rieším po svojom, aj keď jej sa to nepáči. Pravidlá hry O.K. Ale prečo zrovna Ty chceš byť cvičiteľ? My sme sa ani nevycvičovali, ani neprecvičovali. Pravidlá sú predsa jednoznačne dané. Minimálna úcta k starším, vzájomná tolerancia a rešpekt. A mantinely sú dané. Bez konfliktov. Ak svokra nie je dobrá, tak ver mi, že chyba často nie je len na jej strane.:)

Clovek si dokaze vycvicit aj vlka, bude strazit, bude posluchat na slovo, ale musis pocitat s tym, ze ak zaciti, ze si co i len v jednom malom okamziku hoci aj prechodne slabsi ako on, tak Ti skoci chladnokrvne po krku a zahrdusi Ta.
A toto majú byť akože svokry?:eek: :eek: :eek: Dovoľ mi :D :D :D :D :D :D :D

Po 20-tich rokoch spolužitia so svokrou v jednom byte môžem známy vtip, že čo je ráno najhoršie? Ak ti cigán povie "dobré ráno sused" zmeniť na to ak ti svokra povie " dobre ráno nevesta ". Zažiť také krásne slnečné ráno v tichu .......sen.
Pre Maňušu: Trestným oznámením asi toho veľa neporiešiš. Vnútornú pohodu tým určite nezískaš. Ale prajem ti, aby sa to aspoň trochu pohlo správnym smerom.

Po 20-tich rokoch spolužitia so svokrou v jednom byte môžem známy vtip, že čo je ráno najhoršie? Ak ti cigán povie "dobré ráno sused" zmeniť na to ak ti svokra povie " dobre ráno nevesta ". Zažiť také krásne slnečné ráno v tichu .......sen.
Pre Maňušu: Trestným oznámením asi toho veľa neporiešiš. Vnútornú pohodu tým určite nezískaš. Ale prajem ti, aby sa to aspoň trochu pohlo správnym smerom.
Veď o to ide, aby sa to pohlo správnym smerom,aby som si zachovala úctu sama pred sebou.A teraz som aj spokojnejšia,že som našla v sebe tú silua začala sa brániť,hoci mi to trvalo celých 30 rokov.

Ahojte,opäť som tu s tým mojim problémom. Čas uteká a po policajtoch ani chýru. Akurát včera bol opäť kňaz spovedať svokru tak som ho pred tým zastavila,s tým,že ho chcem poprosiť o stretnutie na fare za účasti aj môjho manžela a dcéry,aby to bolo objektívne. Ten urpostred cesty sa ma opýtal o čo ide,tak som mu iba povedala,že ide o dlhoročný spor so svokrou ale že pre objektívnosť by som to rada rozobrala spolu s rodinou.Opýtal sa či je to " tá pani vzadu ",teda vyrozumela som z toho,že ani nevie o tom,že je to manželova mama a aké máme problémy. Za mojich mladých čias kňaz vedel / aspoň tu u nás / o rodine a a jej problémoch " dosť ".Začal s tým,že veď je to stará pani,že tu je už skleróza a pod. ale keďže som to nechcela rozoberať na ulici pred domom tak sme sa dohodli na sobotu o 18.30, s tým,že mu mám predtým ešte zavolať.Povedzte ,chcem tak veľa,keď chcem aby nás prestala preklínať,dokonca aj moju mamu a otca,ktorý má rakovinu v poslednom štádiu,chcem,že keď vyjdem na dvor,bude kľud bez nadávok plné vulgarizmov a pod.,prestane sa mi triasť žalúdok,bolieť hlava a moja dcéra si sadne kľudne na dvor ku krbu a bude sa usmievať ?

Maňuša, kňaz Ti povedal, že stará pani má sklerózu. Poznáš vlastne jej zdravotný stav? Veriaci vraj majú odpúšťať. Tebe sa ale veľmi nechce. Skús starú pani zobrať k lekárovi, alebo sa pokús zistiť, aký je vlastne jej zdravotný stav. Aby si zbytočne netápala a nestrácala čas žabomyšími vojnami.

ja mám na takéto situácie recept: Keď niečo nejde napriamo, tak to pôjde od lesa / a tam je nespočet cestičiek/
samozrejme to nebolo zo dňa na deň...
keď som so svokrou nemohla vyjsť po dobrom napriamo, tak som použila lesť: keď svokra začala so svojími litániami, /nadávala na všetko a na všetkých/ tak som jej vbehla do reči a spýtala sa dôrazne babuľka minule ste hovorili, že vám treba porobiť toto alebo hento, svokra zostala zaskočená a reagovala na pomoc pri nejakej práci...ale platí to len na mňa / so synom sa vadí ďalej - on si totiž nedá povedať, že v čom je vtip, alebo sa asi chce hádať /aj také sú typy ľudí/:)

Maňuša, kňaz Ti povedal, že stará pani má sklerózu. Poznáš vlastne jej zdravotný stav? Veriaci vraj majú odpúšťať. Tebe sa ale veľmi nechce. Skús starú pani zobrať k lekárovi, alebo sa pokús zistiť, aký je vlastne jej zdravotný stav. Aby si zbytočne netápala a nestrácala čas žabomyšími vojnami.
Kňaz mi nepovedal,že ona má sklerózu.Jej zdravtný stav veľmi dobre poznám,veď práve,keby mala sklerózu či demenciu a pod. tak by som to brala. Ale ona to robí vedome. Veď nie je sama,ktorá vo svojom veku má mozog a pamäť v poriadku. Škoda,že si to nepochopila...Tu neide o odpúšťanie,tu ide o dlhoročné jednostranné psychické týranie. A je načase aby sa človek začal brániť aby si zachoval úctu sám pred sebou.

Ja nerozumiem tomu , prečo by si mala hovoriť s kňazom . Podľa môjho názoru , kňaz s tým nič nemá . Ale ber to ako môj názor , nemusíš sa s ním stotožniť .

Ja nerozumiem tomu , prečo by si mala hovoriť s kňazom . Podľa môjho názoru , kňaz s tým nič nemá . Ale ber to ako môj názor , nemusíš sa s ním stotožniť .
Pretože je pre ňu autorita. A chcem sa s nim poradiť čo by navrhol on aby sa to zamedzilo,resp.poprosiť ho,aby sa s ňou porozprával.Veď ako môže prijímať keď pácha toľké hriechy ?

Zita 5, veľmi pekný a výstižný citát.Ďakujem.

Tu neide o odpúšťanie,tu ide o dlhoročné jednostranné psychické týranie

na to treba dvoch: jeden čo týra, iný čo sa nechá týrať !!!! tí ktorí chcú týrať, sú so životom nevyrovnaní slaboši, vlastne sú to chudáci, ktorých treba skôr poľutovať a rozhodne nereagovať zlosťou urazeného ega...


Pretože je pre ňu autorita. A chcem sa s nim poradiť čo by navrhol on aby sa to zamedzilo,resp.poprosiť ho,aby sa s ňou porozprával.Veď ako môže prijímať keď pácha toľké hriechy ?

maňuša /vlastné skúsenosti / pokiaľ nezmeníš POSTOJ s tvojmu problému so svokrou, môžeš sa sťažovať hocikomu / a ľudia ti budú ochotne prikyvovať, že máš pravdu/ nepomôže ti to,
PRESTAŇ BRAŤ ÚTOKY OSOBNE!!! nemôžeš konečne prestať /vo svojom záujme / riadiť sa podľa svojho ukrivdeného EGA?

ak by som to nepoznala z vlastnej skúsenosti asi by som ti tiež radila, áno máš pravdu, bráň sa proti tej bosorke čo ti ničí život ....ALE OMYL

Milá Marika, tiež som 30 rokov trpela pre správanie svojej svokry, až to vyvrcholilo do neúnosnej miery. Najviac sa moji svokrovci urazili, že sme začali stavať dom. Najprv mali škodoradostné poznámky, že nám neprispejú. Teraz, keď vidia, že "sa to po nich nepožaduje", začali nás ohovárať pred príbuznými, že "ich jediný nevďačný syn...nevďačné deti..." Tiež som si svoje pretrpela, až som pochopila. Nemá zmysel útočiť, vysvetľovať, koriť sa. Všetkým "na plnú hubu" som povedala, že nie som svokrovcom nič dlžná (nič nám nedali) a oni "nie sú moji rodičia". Ak im je niečo dlžný syn - nech žiadajú od neho. Bolo to trošku tvrdé, ale je pokoj!!! A naozaj my sme celkom iná generácia (aj keď moja mamka má môjho manžela rada) - moje dcéry sú mojim šťastím a na môjho zaťa nedopustím.

Aj ja som si svoje vytrpela so svokrou, ale čo už keď niekedy je svokra tak závisla na svojom synovi, že jej žiadna nevesta nevyhovie. Snažila som sa jej vždy vyhovieť a zniesla by som jej aj modré z neba, pretože som dúfala že sa to niekedy zmení... Nezmenilo. Svokra zomrela a já ta najnehodnejšia nevesta /pretože ostatné dve boli preč z domu/ sa ako jediná starám o jej hrob už 15 rokov. Takže sama som teraz svokrou a ozaj sme iné... Ja beriem zaťa ako svojho syna /aj keď mám aj syna/. Tiež ma volá krstným menom a tykáme si a vôbec sa nemienim miešať do ich života. My sme žili inak ako naši rodičia a oni žiju inak ako my. Takže najlepšie je nemiešať sa do nich. Nič nevyriešiš ak budeš bojovať, ani policajti ani kňaz. Je to povaha. Jediná cesta je odísť, keď je človek s takou svokrou len občas tak sa to da zvládnuť. Nie darmo sa hovorí, ak chcete mať pokoj v rodine zatvorte svokry do skrine. No a tak ži a nechaj žiť...

Veľmi ťažko zakázať človeku, čo sa mu 30 rokov dovoľovalo. :( Správanie Tvojej svokry však nie je úplne v poriadku. Niekedy nenávisť je až chorobná, možno by pomohol psychológ. Nepíšeš, prečo si to 30 rokov znášala, prečo si si nedupla nohou a neupozornila svokru na nevhodné správanie. Útek a plač boli najhoršie riešenie. Aj ja som mala v čase, keď som bývala so svokrovcami iné názory ako oni. A tak som si na všetky problémy musela hľadať riešenie. Napr. na dedine je normálne, keď sa ide dovnútra v tom čo sa bolo aj vonku. Keď moja malá dcéra začala loziť, chcela som aby sa prezúvali, ale to bol pre nich veľký problém. Tak som dala koberec aj do kuchyne a mala som po probléme. Na koberec v topánkach nešli a ani sme sa nemuseli hádať. ;)

Ahojte. Mam taky problem. 7 rokov som byvala u svokrovcov, potom sme si kupili na hypoteku dom a prestahovali sa 70 km dalej. Po 3 rokov mi svokra oznamila ze predavaju byt a spolu zo svokrom idu byvat k nam. Suhlasila som aj som sa potesila, preco nie ved si rozumieme dobre. Dali svagrovi peniaze z bytu, nam dali na novu skridlu, okna a vyplatili sme hypouver 500 000. Za co som im vdacna. Moji rodicia nemaju peniaze aby mi takto pomahali ako oni,/prave na opak oni potrebovali pomoc odo mna, ale uz je dobre/ a neviem ci to nieje kamen urazu. Svokra stale ma nieco proti mojim rodicom a aj surodencov.Vsetci su uz z domu prec. Vadi jej ked pridu na kavu, ked idem ja k nim, ked o nich rozpravam, ked im nebodaj dam napr. vajicka a pod. Stale hovori ze nieco klujeme , ze mam s nimi vselijake tajomstva a atd. Svokra je domaca nema este dochodok az o 2 roky, svokor je na dochodku. Neplatia mi najomne a ani som to od nich nikdy nechcela,ved nam dali dost. Nikdy som nebola k nim drza a slusne sa k nim spravam aj tak jej stale nieco vadi. Niekedy mi pripada ze na mna ziarli alebo ma ponorkovu chorobu ja uz neviem, nechcem sa s nou hadat. Ale aby rypala do mojich rodicov bezdovodne a tiez do mna to si nenecham. Poradte co mam robit? Ona mi vsetko porobi ,poperie ozahli, ja zasa varim aj pre nich, chodim do roboty snazim sa im vo vsetkom ustupit ale co je vela to je vela. Prosim poradte mi, ved musi sa s tym zmierit ze nie som jedinacik a ani sirota!?

Tiež si myslím, že trestné oznámenie len zhorší situáciu. A čo si robila doteraz tých 30 rokov? Myslím si, že už je trošku neskoro nejako to naprávať.
Ja síce nie som ešte ženatý, ale žijem s priateľkou vyšše 4 roky. Hneď na začiatku som s nastávajúcou svokrou vyjasnil, že neprajem si, aby nám zasahoval do života. Jej dcéra je už dospelá, a sama sa rozhodla žiť život. Mám výborný vzťah s ňou. Možno, že niekomu sa to zdá drastické pomenovanie, ale takéto "vycvičenie" svokry je dobré hneď na začiatku vzťahu, manželstva.... Tým vycvičením sa nechcem nikoho dotknúť. Ale pravidlá hry sa majú stanovovať na začiatku, a nie v priebehu hry. A keď aj sú nezhody medzi nami, tak si to rieším po svojom, aj keď jej sa to nepáči.
Rada od svokry aj matky vydatej dcéry-Dôsledne dodržiavajte pravidlo,že dieťa si to vybaví s rodičmi.Nevad sa so svokrou,nech si to vybaví dcéra s matkou.:)

Ahojte. Mam taky problem. 7 rokov som byvala u svokrovcov, potom sme si kupili na hypoteku dom a prestahovali sa 70 km dalej. Po 3 rokov mi svokra oznamila ze predavaju byt a spolu zo svokrom idu byvat k nam. Suhlasila som aj som sa potesila, preco nie ved si rozumieme dobre. Dali svagrovi peniaze z bytu, nam dali na novu skridlu, okna a vyplatili sme hypouver 500 000. Za co som im vdacna. Moji rodicia nemaju peniaze aby mi takto pomahali ako oni,/prave na opak oni potrebovali pomoc odo mna, ale uz je dobre/ a neviem ci to nieje kamen urazu. Svokra stale ma nieco proti mojim rodicom a aj surodencov.Vsetci su uz z domu prec. Vadi jej ked pridu na kavu, ked idem ja k nim, ked o nich rozpravam, ked im nebodaj dam napr. vajicka a pod. Stale hovori ze nieco klujeme , ze mam s nimi vselijake tajomstva a atd. Svokra je domaca nema este dochodok az o 2 roky, svokor je na dochodku. Neplatia mi najomne a ani som to od nich nikdy nechcela,ved nam dali dost. Nikdy som nebola k nim drza a slusne sa k nim spravam aj tak jej stale nieco vadi. Niekedy mi pripada ze na mna ziarli alebo ma ponorkovu chorobu ja uz neviem, nechcem sa s nou hadat. Ale aby rypala do mojich rodicov bezdovodne a tiez do mna to si nenecham. Poradte co mam robit? Ona mi vsetko porobi ,poperie ozahli, ja zasa varim aj pre nich, chodim do roboty snazim sa im vo vsetkom ustupit ale co je vela to je vela. Prosim poradte mi, ved musi sa s tym zmierit ze nie som jedinacik a ani sirota!?

Nenechaj si to. Povedz jej to slušne, ale rozhodne.

Nuž my ženy to máme všeobecne ťažšie, podľa mojich štatistík, je len možno 1% neviest (je možné, že som to číslo nadniesla zaokrúhlením :D), ktoré ich svokry znášajú, my ostatné sme len trpené a často aj nenávidené. Bohužiaľ sme nie tie "princezné "( taká sa vlastne ešte ani nenarodila) pre ich "najdokonalejších" synčekov, akých kedy zem nosila a nie sme ich preto hodne. Je to neustály boj, svokra versus nevesta.
Ani roky nepomôžu a stále to tak je, nakoľko syn a matka je ako + a - , kdežto nevesta a svokra sú dva - nakope:).
Boje so svokrou často vedú k rozpadom vzťahov ( štatisticky dokázané) nakoľko ak muž nie je dokonale odpútaný od vzťahu s matkou, postaví sa v kríze na stranu matky a nie manželky, nakoľko naše svokry vedia byť často veľmi dobré herečky (mnohé by naozaj mohli byť aj nominované na Oskara), plačú na povel- ako je im blížené a ako sa ony snažia a pomáhajú.... a pod. ale my nevesty sme neustále tie , ktoré za to všetko môžu a určite by sme boli najradšej keby tu už neboli....( veď to poznáte). Ak sa chlap odpúta ( odstrihne pomyselnú pupočnú šnúru) vtedy budú môcť niečo spraviť.
Osobne si neviem predstaviť nasťahovať si svokru do domu, to by skončilo katastrofálne. Najlepšie je bývať čo najďalej a stretávať sa len občas, ja sa nemusím ani občas lebo v skutočnosti tá moja svokra o naše deti záujem nemá, ale pred inými rozpráva , že by pre vnúčatá aj dýchala- nuž po 1,5roku čo im ani nezavolá by už boli asi dávno po smrti.
Prajem všetým pevné nervy, pevný manželský vzťah a partnera, ktorý ich podrží aj pri akýchkoľvek sporoch.

To je škoda, že to neprijali, lebo ja by som tam bola už letela,myslím na tu našu políciu. Síce je to 20 rokov, ale aj to už lezie hore krkom! Bývame v jednej chalupe.....raz ma odtiaľ vyvedú nohami napredok! Už by sme mali dostať nejaké metál, nemyslíte ???
Ja som v živote spravila jednú veľkú chybu, že som si zobrala jediného milovaného synčeka mojej svokry...!:mee::mee::mee:

nezávidím, prudko ťa ľutujem, moja je riadna manipulátorka, klamárka, závistlivá ( závidí aj vlastným deťom!!! a to je čo povedať) a o ostatných jej "kladoch" radšej pomlčím a viem si živo predstaviť aké fatálne následky by malo spolunažívanie v jednom obydlí jej a našej rodiny. Môj manžel tiež nie hneď strihal pupočník, mala ho jeho mamička pekne "prečítaného" a šila do mňa ako len mohla. Už len keď muž došiel domov a začal vetu: Moja mama povedala, že tvoj otec jej povedal, že ty si povedala.... -bola som vo "vytržení" , poviem úprimne od rozvodu to bolo len kúsok. Priamy boj nepomôže , len pomalé "otváranie očí" . Dnes už môj muž len zalamuje , že ako to vôbec bolo možné, že "žral" tie blbosti.
Drž sa s tým, že si v neustálom dohľade - ako vo výkone trestu, tvoja pozícia je nezávidenia hodná. Drž sa a pevné nervy.

Ja bývam s mojimi rodičmi, teda iba s mamkou a s 2 bratmi, lebo ocko už zomrel, tiež sme mali problém po svadbe, kde ideme bývať, ostala som doma a tiež to často u nás zahrmí z oboch strán. Ja sa riadim heslom, čo nechcem aby robili mne, nerobím druhým. Asi je to ľahko takto povedať ale jednoznačne mi vychádza predchádzať takýmto problémom.Aj keď je potrebné riešiť ten problém, ktorý má naša priateľka, už sa mi to zdá po 30 rokoch trošku neskoro, ale neriešila by som to podaním oznámenia na políciu, jednoznačne je tam potrebná dohoda. Na druhej strane tam naozaj môže ísť o nejakú stareckú demenciu, ktorá sa prejavuje veľmi plíživo, nie nejako vyhrotene a to správanie môže byť ovplyvnené týmto. Ja by som ti radila, stiahni podanie na políciu nič to nerieši, len to svokru ešte viac proti tebe popudí.,a ak si vyčerpala všetky možné spôsoby na zlepšenie vzťahov a nepomohlo by to, stiahla by som sa. Ja si totižto môjho muža maximálne vážim, uvedomujem si, že je to jeho mama, ktorú má rád. A, že my dve si nerozumieme, je škoda ale treba žiť ďalej, stanoviť si aspoň teraz určité pravidlá pod, ktoré nejdem. A to nie som žiadna puťka domáca, ktorá ustúpi, keď sa na ňu dupne. Len ja to vidím takto a viem, že to môže riadne znepríjemniť denno-denné spolunažívanie.

Ja byvam v dome, ktorý patrí svokrovcom. Oni majú zvlášť prístavbu. So svokrovcami si nerozumiem uz od začiatku. Pekne sme s apárkrát pohádali, napr. za to, že svokra mužovi upratala skriňu, že mi robí doma prehliadku, keď som v robote,... Muž ( jedináčik ( si vžda zastava mamičku. Dokonca ma aj pred svokrovcami vyfackoval a vyhadzoval z domu, keď som sa s nimi hadala kvôli tomu. Svokra na mňa tiež vykrikuje po dvore, tak aby ju všetci počuli aká som hrozná žena a nevesta. Čo vykrikuje tu radšej ani nenapíšem. Včera pomáhala synáčkovi trafiť do dverí, keď prišiel ožratý ako prasa. A predstavte si ja som nikomu nepovedala ani slovo. Možno aj preto, že som sa bála, že ma muž zase prefacká:(

- mam rad svoju svokru, nepoznam mnohe tie problemy co sa tu uz pospominali v jednotlivych prispevkoch, ozaj neviem o com hovorite

- a ani by som si do toho brblat jednoducho nedal a preto ked je ta prilezitost na dusicky, premozem sa a zapalim uz tu sviecku, ved co uz teraz no nie ... ?

Marsyl, tvoj problém asi nebude len svokra ale aj manžel... Porozmýšľaj nad tým, či s takýmto partnerom prežiť život neni škoda. Máš to určite strašne ťažké.

...po prečítaní všetkého som rád že už nemusím takéto problémy riešiť / svokrovci sú dlho po smrti a vždy sme bývali sami/. Ale vydžať 30 rokov a tolerovať to je teda výkon. Ja by som to riešil radikálne....... odsťahoval by som sa aj za cxenu hypotéky. Ale to je môj postoj, pre niekoho možno neprijateľný, ale prečo sa sám seba ničiť....to nestojí za žiadne peniaze. Je to ako s Gordickým uzlom - keď ho nejde rozmotať, treba ho raz a navždy rozseknúť.

Viem tvrdé............ale....asi by to vyriešilo veľa.

Tiež som názoru, že mladí by mali bývať sami. Na začiatku sme zvažovali bývanie so svokrovcami, majú veľký dom, sú milí, nemám s nimi žiadny problém, ale...

Každý máme rád svoje pohodlie a ja by som sa cítila, že im prekážame, aj keď viem, že by nás nevyhodili.

Splácame hypotéku, nie je to ľahké a kvôli tomu trošku odsúvame bábätko, ale zatiaľ musíme byť trpezliví.

Ja byvam v dome, ktorý patrí svokrovcom. Oni majú zvlášť prístavbu. So svokrovcami si nerozumiem uz od začiatku. Pekne sme s apárkrát pohádali, napr. za to, že svokra mužovi upratala skriňu, že mi robí doma prehliadku, keď som v robote,... Muž ( jedináčik ( si vžda zastava mamičku. Dokonca ma aj pred svokrovcami vyfackoval a vyhadzoval z domu, keď som sa s nimi hadala kvôli tomu. Svokra na mňa tiež vykrikuje po dvore, tak aby ju všetci počuli aká som hrozná žena a nevesta. Čo vykrikuje tu radšej ani nenapíšem. Včera pomáhala synáčkovi trafiť do dverí, keď prišiel ožratý ako prasa. A predstavte si ja som nikomu nepovedala ani slovo. Možno aj preto, že som sa bála, že ma muž zase prefacká:(
Tak tie začiatky boli rovnaké ako tvoje, svokor ma neznášal, ale nech mu je ľahká zem....už odpočíva v pokoji, neviem ako by to dopadlo, keby ešte žil....
Súhlasím s "Jarkou", prehodnotiť tvoj život a nepremárniť ho! Podľa toho čo píšeš, tak fakt Ti nezavidím ani minútu tam, viem čo prežívaš! Držím pršteky a verím, že dospeješ k správnemu rozhodnutiu! Viem, že sa ľahko píše a skutočnosť je tvrdá!
Veľa šťastia Ti prajem...

Tiež som bývala 4 roky u svokrovcov. Zo začiatku to bývalo v pohode, ale ako sa nám narodila prvá dcéra svokra sa mi začala starať do výchovy a začali hádky. Manžel nevedel na ktorú stranu sa má prikloniť, ale našťasie stál skôr na mojej strane ako na svokrinej. Nabrali sme si úvery na novopostavenú bytovku, čakali sme dva roky a do toho prišla druhá dcéra. Naše deti sú neposlušné, a začali ma ignorovať už u svokrovcov, pretože keď som nedovolila ja dovolili oni, ale teraz už rok bývame samy a vidím že sa to zlepšuje. Som spokojnejšia, aj keď finančné problémy sú, ale svokrovcom chodíme len vtedy, keď sa nám chce.

Vranová: Veľmi pekne ďakujem za povzbudenie. Chcem len dodať, že svokra je veľmi dobrá herečka a pred mužom sa vždy rozplače aká je chorá a ako jej ubližujem. Dokonca aj naše deti / 5 a 7 ročné!/ Ona je zvyknutá roky na svoje pohodlie a na to, že ju vždy celá rodina obskakuje. Umiera už 60 rokov, taká sa robí chorá. Mužovi rozpráva, že k nej nechcem púšťať deti. Ale keď sme ich u nej párkrát nechali, tak na nich len ziapala aké sú navychované, potom sa mužovi sťažovala ak ju napr. hneď neposlúchli, vymýšľala si, že jej nadávali,... no proste psych. prípad. Muž sa jej samozrejme zastal a deti sa jej museli ospravedlniť. To mi povedali oni, ja keby som bola doma, nikdy by som to nedovolila. Deti mi povedali, že na ne vykrikovala aj pred mijim mužom, že ona pri nich nebude už ani minútu, ... Ja som mužovi povedala, že viackrát tam deti nepustím a že dúfam, že vidí, že nie mne, ale jeho mamičke vadí, že tam má deti, ktoré ju vyrušujú. Upozorňujem, že moje deti sú inteligentné a dobre vychované / som aj učiteľka /, takže viem ako na ne. No keďže sú moje u svokry vždy budú nanič a nevychované. Mrzí ma, že muž vždy uverí svojej materi a moje slovo u neho nemá cenu. Stále mi vyhadzuje na oči, že bývame u jeho rodičov,... Ale predsa ten dom prerábame my, hoci je stále napísaný na svokrovcov./ dobré, že? / Keď nadhodím reč, prečo si nezoberieme hypotéku a nejdeme na byt, tak mi povie, že nech idem sama, že sa rozvedieme. On radšej opustí svojhu ženu a deti, akoby odišiel s rodinou. Vždy keď sa hádame, je to kvôli jeho rodičom. Inak by bolo všetko v poriadku. Len keď začnem mu niekedy dohovárať ohľadom jeho rodičov, aby sa tak do nás nestarali a aby si ma pred nimi zastal a nie mi škaredo nadával, je oheň na streche. Pritom nechcem nič iné, len pokoj. Ale ten tam asi nikdy mať nebudem. Romýšľala som aj o rozvode, ale deti majú muža radi a viem, že keby sme sa odsťahovali, on by s nami nešiel. Svokra ho stále nahovára na rozvod, že so mnou sa nedá vydržať, že vyvolávam hádky a že deťom bude lepšie inde ... bez hádok. pritom hádky by neboli, keby mu stále neorganizovali život a nežalovaliu na mňa a neohovárali aj mojich rodičov. Niekedy mám pocit, že sa už zbláznim a nenechám sa ponižovať. Neviem, či nemajú komplexy z toho, že ich jediný synáčik nemá ani maturitu a ich sprostá nevesta dve vysoké školy. Mne to nikdy nevadilo, ale mám pocit, že to vadí im a vybíjajú si na mne a mojich deťoch svoje komplexy.
Minule som mužovi čosi vyčitovala na dvore a svokra samozrejme poočúvala a hneď vybehla na dvor a začala na mňa vykrikovať, tak aby všetci počuli, že čo mu nadávam stále a že už 7 rokov u nich robím len pohoršenie,...
Prosím, poraďte mi ako reagovať, keď začne takáto hádka.

Fúha, máš to ťažké. Taký život by som asi nezniesla a išla kade ľahšie, veď si len človek, ktorý má svoje potreby a túžby a on ich tak ničí. Tu je asi každá rada drahá, ale asi by si mala odtaľ čo najskôr vypadnúť.

Vranová: Veľmi pekne ďakujem za povzbudenie. Chcem len dodať, že svokra je veľmi dobrá herečka a pred mužom sa vždy rozplače aká je chorá a ako jej ubližujem. Dokonca aj naše deti / 5 a 7 ročné!/ Ona je zvyknutá roky na svoje pohodlie a na to, že ju vždy celá rodina obskakuje. Umiera už 60 rokov, taká sa robí chorá. Mužovi rozpráva, že k nej nechcem púšťať deti. Ale keď sme ich u nej párkrát nechali, tak na nich len ziapala aké sú navychované, potom sa mužovi sťažovala ak ju napr. hneď neposlúchli, vymýšľala si, že jej nadávali,... no proste psych. prípad. Muž sa jej samozrejme zastal a deti sa jej museli ospravedlniť. To mi povedali oni, ja keby som bola doma, nikdy by som to nedovolila. Deti mi povedali, že na ne vykrikovala aj pred mijim mužom, že ona pri nich nebude už ani minútu, ... Ja som mužovi povedala, že viackrát tam deti nepustím a že dúfam, že vidí, že nie mne, ale jeho mamičke vadí, že tam má deti, ktoré ju vyrušujú. Upozorňujem, že moje deti sú inteligentné a dobre vychované / som aj učiteľka /, takže viem ako na ne. No keďže sú moje u svokry vždy budú nanič a nevychované. Mrzí ma, že muž vždy uverí svojej materi a moje slovo u neho nemá cenu. Stále mi vyhadzuje na oči, že bývame u jeho rodičov,... Ale predsa ten dom prerábame my, hoci je stále napísaný na svokrovcov./ dobré, že? / Keď nadhodím reč, prečo si nezoberieme hypotéku a nejdeme na byt, tak mi povie, že nech idem sama, že sa rozvedieme. On radšej opustí svojhu ženu a deti, akoby odišiel s rodinou. Vždy keď sa hádame, je to kvôli jeho rodičom. Inak by bolo všetko v poriadku. Len keď začnem mu niekedy dohovárať ohľadom jeho rodičov, aby sa tak do nás nestarali a aby si ma pred nimi zastal a nie mi škaredo nadával, je oheň na streche. Pritom nechcem nič iné, len pokoj. Ale ten tam asi nikdy mať nebudem. Romýšľala som aj o rozvode, ale deti majú muža radi a viem, že keby sme sa odsťahovali, on by s nami nešiel. Svokra ho stále nahovára na rozvod, že so mnou sa nedá vydržať, že vyvolávam hádky a že deťom bude lepšie inde ... bez hádok. pritom hádky by neboli, keby mu stále neorganizovali život a nežalovaliu na mňa a neohovárali aj mojich rodičov. Niekedy mám pocit, že sa už zbláznim a nenechám sa ponižovať. Neviem, či nemajú komplexy z toho, že ich jediný synáčik nemá ani maturitu a ich sprostá nevesta dve vysoké školy. Mne to nikdy nevadilo, ale mám pocit, že to vadí im a vybíjajú si na mne a mojich deťoch svoje komplexy.
Minule som mužovi čosi vyčitovala na dvore a svokra samozrejme poočúvala a hneď vybehla na dvor a začala na mňa vykrikovať, tak aby všetci počuli, že čo mu nadávam stále a že už 7 rokov u nich robím len pohoršenie,...
Prosím, poraďte mi ako reagovať, keď začne takáto hádka.
Máš to ťažké, určite by som to riešila odsťahovaním alebo rozvodom. Už len to je na pováženie, že ťa vyfackal pred svokrov. Keď muž ženu uderí, to je to posledné. Tiež mám nevestu, majú maličkú a musím sa pochváliť, že máme veľmi dobrý vzťah. Samozrejme nebývajú s nami. Nevesta mi hoci kedy zavolá, ideme spolu maličkú kočíkať, ideme spolu na zmrzlinu . Neviem si predstaviť, že by sme spolu nevychádzali. Vyzývam všetky svokry, aby nechali mladých ľudí na pokoji, nemiešali sa do nich. Sú to dospelí ľudia a možno si svoj život predstavujú inak ako sme ho prežili my. Keď môžem pomôžem im ale zásadne sa do nich nemiešam.

Vranová: Veľmi pekne ďakujem za povzbudenie. Chcem len dodať, že svokra je veľmi dobrá herečka a pred mužom sa vždy rozplače aká je chorá a ako jej ubližujem. Dokonca aj naše deti / 5 a 7 ročné!/ Ona je zvyknutá roky na svoje pohodlie a na to, že ju vždy celá rodina obskakuje. Umiera už 60 rokov, taká sa robí chorá. Mužovi rozpráva, že k nej nechcem púšťať deti. Ale keď sme ich u nej párkrát nechali, tak na nich len ziapala aké sú navychované, potom sa mužovi sťažovala ak ju napr. hneď neposlúchli, vymýšľala si, že jej nadávali,... no proste psych. prípad. Muž sa jej samozrejme zastal a deti sa jej museli ospravedlniť. To mi povedali oni, ja keby som bola doma, nikdy by som to nedovolila. Deti mi povedali, že na ne vykrikovala aj pred mijim mužom, že ona pri nich nebude už ani minútu, ... Ja som mužovi povedala, že viackrát tam deti nepustím a že dúfam, že vidí, že nie mne, ale jeho mamičke vadí, že tam má deti, ktoré ju vyrušujú. Upozorňujem, že moje deti sú inteligentné a dobre vychované / som aj učiteľka /, takže viem ako na ne. No keďže sú moje u svokry vždy budú nanič a nevychované. Mrzí ma, že muž vždy uverí svojej materi a moje slovo u neho nemá cenu. Stále mi vyhadzuje na oči, že bývame u jeho rodičov,... Ale predsa ten dom prerábame my, hoci je stále napísaný na svokrovcov./ dobré, že? / Keď nadhodím reč, prečo si nezoberieme hypotéku a nejdeme na byt, tak mi povie, že nech idem sama, že sa rozvedieme. On radšej opustí svojhu ženu a deti, akoby odišiel s rodinou. Vždy keď sa hádame, je to kvôli jeho rodičom. Inak by bolo všetko v poriadku. Len keď začnem mu niekedy dohovárať ohľadom jeho rodičov, aby sa tak do nás nestarali a aby si ma pred nimi zastal a nie mi škaredo nadával, je oheň na streche. Pritom nechcem nič iné, len pokoj. Ale ten tam asi nikdy mať nebudem. Romýšľala som aj o rozvode, ale deti majú muža radi a viem, že keby sme sa odsťahovali, on by s nami nešiel. Svokra ho stále nahovára na rozvod, že so mnou sa nedá vydržať, že vyvolávam hádky a že deťom bude lepšie inde ... bez hádok. pritom hádky by neboli, keby mu stále neorganizovali život a nežalovaliu na mňa a neohovárali aj mojich rodičov. Niekedy mám pocit, že sa už zbláznim a nenechám sa ponižovať. Neviem, či nemajú komplexy z toho, že ich jediný synáčik nemá ani maturitu a ich sprostá nevesta dve vysoké školy. Mne to nikdy nevadilo, ale mám pocit, že to vadí im a vybíjajú si na mne a mojich deťoch svoje komplexy.
Minule som mužovi čosi vyčitovala na dvore a svokra samozrejme poočúvala a hneď vybehla na dvor a začala na mňa vykrikovať, tak aby všetci počuli, že čo mu nadávam stále a že už 7 rokov u nich robím len pohoršenie,...
Prosím, poraďte mi ako reagovať, keď začne takáto hádka.
Máš to naozaj ťažké a nevychádzam z údivu, čo niektorí ľudia dokážu. Ty už nemáš rodičov, že by si mala kde isť? Ja na šťastie ešte hej, ale inak by som asi pristala na ten rozvod, aj napriek tomu že deti asi ešte presne nebudú rozumieť tomu čo sa deje. Aj tak si to dosť vydržala, ja by som to asi nedokázala. Musíš myslieť aj na to, že máš ešte celý život pred sebou a neviem si predstaviť sa do konca života takto nervačiť.:confused:

pre Marsyl: Pýtaš sa ako reagovať ??? Z vlastnej skúsenosti viem, že je najlepšie hneď ísť preč....Také hrozné to bolo aj u nás...ale keď sa odobral svokor na druhý svet, tak sa to omnoho zlepšilo!! Ja mám teraz oproti tebe výhodu, že muž konečne stojí na mojej strane...po dlhých 19 rokoch ...ja viem trvalo mu to, ale už 1 rok je všetko celkom dobré...Si určite veľmi inteligentná žena, tak mi nejde do hlavy prečo sa necháš takto ponížovať?? To ho stále tak miluješ??? Nič iné sa mi z toho nedá vydedukovať!Žena neblázni.....veď život máš pred sebou....viem ako Ti je...nemáš kam ísť??? Moja sestra bola v podobnej situácií a odsťahovala sa k mame do jednej izby aj s deťmi, sú tak staré ako tvoje...a nevie si to vynachváliť...hovorí, že tak vyrovnaná a kľudná už nebola veľmi dlho...aj jej deti milovali otca a postupom času prišli nato, že o nich nestojí, lebo im nezavolá koľko krát aj celý mesiac.....
Sadni si za stôl a porozmýšľaj čo vlastne chceš a čo nie....!!!Držím pršteky a prajem ešte raz veľa šťastia a zdravý rozum pri rozhodovaní o tvojom živote....máš len jeden pokus ho žiť na tomto svete, tak poriadne si rozmyslí čo spravíš s ním....!!

Marsylsom síce zhrozená, ale nie prekvapená z toho, že si sa nechala fyzicky atakovať- nakoľko je dokázané, že ženy sa nechajú dlho ničiť, najprv si myslia, že náhodou, potom že si to asi zaslúžili, potom sa hanbia a kým dospejú k tomu, že nikto nemá právo fyzicky napádať iného- tobôž nie partneri medzi sebou, často prejde naozaj dlhý čas. Ak ťa napadol raz, už to môže byť len a len horšie, navyše máš tvrdého súpera vo forme tvojej svokry a s tým nie sú žarty, zrejme sa tvoja situácia bude len zhoršovať, treba zvážiť situáciu, aby si sa sama sebe mohla pozrieť do očí a vedela si si vážiť samú seba a podľa toho aj postupovať. Nemá nikto právo ťa ponižovať a fyzicky biť a keď sa to ešte spojí s násilím v rodine, ver mi, že ani pre vaše deti to nie je " med " . Ja som mala otca alkoholika, bol agresívny, ale našťastia matku nikdy neudrel, robil naschváľ a poviem ti , že báli sme sa všetkých sviatkov komunistických a spomienky tým- pádom na detstvo nie sú ktovie- aké. A to nepil denne.
Takže mysli na seba a svoje deti a váž si samú seba, nevravím, aby si sa vyvyšovala, ale ponižovať sa nedaj.

-
1, mam rad svoju svokru
2, a ani by som si do toho brblat jednoducho nedal a preto ked je ta prilezitost na dusicky, premozem sa a zapalim uz tu sviecku




3, Už len to je na pováženie, že ťa vyfackal pred svokrov.
4, Vyzývam všetky svokry, aby nechali mladých ľudí na pokoji




3, To ho stále tak miluješ??? Nič iné sa mi z toho nedá vydedukovať!Žena neblázni.....veď život máš pred sebou....viem ako Ti je...nemáš kam ísť???
10, máš len jeden pokus ho žiť na tomto svete, tak poriadne si rozmyslí čo spravíš s ním....!!


Ahojte.

1, Aj ja. a niet lepšej veci , ako keď sa svokra vydarí.
Lenže na to treba minimálne troch (štyroch) normálnych ľudí
2, My sme išli (v 1979) rovno zo svadby do našej garsónky
3, Nerozumiem tomu , čomu sa divíte , keď si beriete takýchto blbcov
4, Aj naopak
10, Súhlas

Na záver : Už ste počuli , že by sa zať roky hádal so svokrom ??

Ahoj
Ka Mil

Na záver : Už ste počuli , že by sa zať roky hádal so svokrom ??

Ahoj
Ka Mil
[/quote]
Áno počula

Na záver : Už ste počuli , že by sa zať roky hádal so svokrom ??

Ahoj
Ka Mil

Áno počula[/quote]


Ahoj Janka.

Ja som sa pýtal obecne.Ty si špecialistka ( ako ten v tom americkom filme).

Ahoj
Ka Mil
A keď po "cituj " necháš na oboch koncoch "" [/quote] "" takto ti citát oddelí.Vyskúšať (ako to vyzerá) , môžeš cez " Prezrieť text " .

Poznám jeden prípad, keď si nevesta dokonale rozumela so svokrou, ale ostatné prípady sú skôr opačné. Niekedy sú nedorozumenia horšie, niekedy sa vojna vedie potichu.
U nás je vzťah so svokrou relatívne v poriadku, ale to býva 35 km od nás a vidíme sa zriedkavo. Keby sme bývali spolu, určite by bol problém. Bola rozvedená a veľmi sa upriamila na svojich dvoch synov, z ktorých vychovala dve indivíduá, čo sa nevedia v praktickom živote hýbať. Všetko za nich robila, vybavovala, chlapci sa prvých takmer tridsať rokov nemuseli o nič starať, len chodili do posilovne, na tenis, na bicykel ...
Trvalo mi dlhých 10 rokov, kým sa ako tak ten môj "spamätal" a je vhodný aj do života. U švagrovcov to ale speje k rozvodu, švagor je aj po 6 rokoch manželstva stále závislý od mamičky a myslím, že švagriná to už vzdala. A ani sa jej nečudujem. Svokra je celá šťastná, keď vidí, že vyhráva u nich a už sa nevie dočkať, kedy bude sama s ním bývať. Ale že zostane jedna rozbitá rodina, dve malé dievčatká bez ocka - tak to ju zjavne netrápi.