Podľa mňa zamestnancom škodíte

ZÁKON

cestovných náhradách
283/2002 Z.z.
Náhrady pri pracovnej ceste
§ 3


(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

(2) Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, určiť podmienky pracovnej cesty podľa odseku 1 jedným rozhodnutím

a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.
§ 4


(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu 3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

(2) Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Vy vlastne to riešite SL a pritom zamestnanec si musí aj doplácať a na to, na čo má zo zákona nárok bez akého koľvek poplatku resp. doplácania . To nie je správne riešenie .

Mala som na mysli: náhradu stravného v sume 89,- Sk vyplatené na základe vyplneného tlačiva zamestnancom: Vyúčtovanie cestovných výdavkov.

Prosim o radu:naši zamestnanci majú v povahe práce neustále cestovanie do iného mesta za prácou- stavebníctvo - najviac vsak do 10 hodín denne, potom prichádzajú domov. Ale niekedy pracujú aj v meste sídla firmy. Vyriesili sme to stravovacími poukážkami na celý mesiac, jeden v sume: 80,-Sk, na ktorý zamestnanci prispievajú 45%. Jeden zamestnanec si však nárokuje namiesto stravného lístka za ten deň kedy bol mimo miesta sídla firmy - náhradu stravného cestovným príkazom - v sume: 89,- Sk. Má to nárok žiadať zo zákona? Alebo je celá vec z našej strany vybavená jednou stravovacou poukážkou?
Áno, zamestnanec má v takom prípade nárok na stravné podľa zákona o cestovných náhradách a tiež podľa časových pásiem 89, 135 alebo 208 Sk. V takom dni nemá nárok na stravný lístok.

V našej firme je asi rovnaká situácia. Zamestnancovi, ktorý ide pracovať na stavbu a prespáva tam, nechce šéf podpísať "cesťák", v ktorom má tento zamestnanec v kolonke stravné sumu 208,- Sk /podľa mňa je táto suma správna/. Šéf má na to pádny argument, nad ktorým mne zostáva rozum stáť, že vraj nepracuje celých 18 alebo 24 hodín, takže na toto stravné nárok nemá. Takže vidíte, že naši zamestnávatelia si vysvetľujú zákony po svojom.

V našej firme je asi rovnaká situácia. Zamestnancovi, ktorý ide pracovať na stavbu a prespáva tam, nechce šéf podpísať "cesťák", v ktorom má tento zamestnanec v kolonke stravné sumu 208,- Sk /podľa mňa je táto suma správna/. Šéf má na to pádny argument, nad ktorým mne zostáva rozum stáť, že vraj nepracuje celých 18 alebo 24 hodín, takže na toto stravné nárok nemá. Takže vidíte, že naši zamestnávatelia si vysvetľujú zákony po svojom.

No lenže neviem , ak by sa zamestnci chytili rozumu a poslali sťažnosť na NIP ...tak neviem čo by potom na to šéf....:) ;)

Tak pravdepodobne po tejto sťažnosti by začali dostávať mzdu vo výške 43,70 Sk na hodinu. Takto sa teraz, už druhý mesiac, platí zamestnancovi, ktorý počas PN porušil liečebný režim A povedzte, kto by dokázal zamestnávateľovi, že sa tomu zamestnancovi mstí za niečo, čo sa jemu nepáčilo?

V našej firme je asi rovnaká situácia. Zamestnancovi, ktorý ide pracovať na stavbu a prespáva tam, nechce šéf podpísať "cesťák", v ktorom má tento zamestnanec v kolonke stravné sumu 208,- Sk /podľa mňa je táto suma správna/. Šéf má na to pádny argument, nad ktorým mne zostáva rozum stáť, že vraj nepracuje celých 18 alebo 24 hodín, takže na toto stravné nárok nemá. Takže vidíte, že naši zamestnávatelia si vysvetľujú zákony po svojom.
Šéfkovi treba vysvetliť, že síce nepracujú 18 alebo 24 hodín ale sú mimo miesta práce (18 alebo 24 hodín), ktoré majú uvedené v prac.zmluve a za to majú nárok na tzv.diéty!:rolleyes: Takýto zamestnanci mu na budúce môžu odmietnuť ísť na prac.cestu a divím sa že uňho ešte robia a že sa nebúria.

Dobrý deň,
mám podobný problém ako uvádzate "stravný lístok alebo náhrada". Vidím tu ale jeden odlišný fakt, že naši zamestnanci pracujú vkuse v jednom mesiaci aj 25 dní mimo svojho bydliska cca 350 km. Neviem ako to mám riešiť ak v zmluve má pracovisko konkrétne udané . Má narok na vyučtovanie cestovného príkazu alebo teda ako sa to rieši?
Ďakujem

Dobrý deň,
mám podobný problém ako uvádzate "stravný lístok alebo náhrada". Vidím tu ale jeden odlišný fakt, že naši zamestnanci pracujú vkuse v jednom mesiaci aj 25 dní mimo svojho bydliska cca 350 km. Neviem ako to mám riešiť ak v zmluve má pracovisko konkrétne udané . Má narok na vyučtovanie cestovného príkazu alebo teda ako sa to rieši?
Ďakujem
Ak má v prac.zmluve miesto výkonu práce napr.Bratislava a pracuje stále mimo BA tak je to prac.cesta a má nárok na diéty. Nezáleží kde ZC býva ale čo má napísané v prac.zmluve - miesto výkonu práce.

Zamestnanen má udane napr. Bratislava a tam aj pracuje, ale bydlisko má Poprad

Zamestnanen má udane napr. Bratislava a tam aj pracuje, ale bydlisko má Poprad
Nie je podstatné, kde má bydlisko - ale podstatné je miesto výkonu práce. Ak má miesto výkonu práce Bratislava a tam pracuje, nárok na "diéty" nemá.

Vidím v tom možnosť špekulácie. Takže, ak sa udá v zmluve, že vykonáva prácu v mieste sídla firmy, tak potom má nárok na diéty?

Nie je podstatné, kde má bydlisko - ale podstatné je miesto výkonu práce. Ak má miesto výkonu práce Bratislava a tam pracuje, nárok na "diéty" nemá.

A čo v tom prípade, keď má zamestnávateľ viacero stavieb, takže v zmluve má napísané miesto výkonu práce: stavby firmy. Môže sa miesto výkonu práce definovať len takto, alebo sa musí defínovať bližšie.

Vidím v tom možnosť špekulácie. Takže, ak sa udá v zmluve, že vykonáva prácu v mieste sídla firmy, tak potom má nárok na diéty?
Prečo špekulácia. Ak sa udá v zmluve miesto výkonu práce sídlo firmy potom všetké stavby, ktoré sú mimo sídla firmy sa považujú ako za pracovnú cestu a tu si pracovník vystaví cestovńý príkaz, kde mu pravdaže patrí aj stravne pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradach. Ak pracovník dochádza za prácov napr. z Popradu do Bratislavy. Tak túto cestu si hradí sám.

A čo v tom prípade, keď má zamestnávateľ viacero stavieb, takže v zmluve má napísané miesto výkonu práce: stavby firmy. Môže sa miesto výkonu práce definovať len takto, alebo sa musí defínovať bližšie.
Podľa mňa miesto výkonu práce musí byť konkrétne miesto, ak sa mýlim opravte ma. Pretože, ak máte uvedené stavby firmy potom nevyplácate pracovníkom diety, však?

Prečo si hradí sám cestu z Popradu do Bratislavy? A môže si diéty účtovať každý mesiac za cca 25 dní?
Ak pracuje vo firme už pol roka a neposkytovali sme mu diéty, môžeme mu ich vyplatiť spätne?

Ďakujem za odpoveď

§220 ZP znie: V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po je skončení. Takýmito úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť... - preto mu nemôžeš hradiť cesto z bydliska do zamestnania. Niekedy bolo v ZP, že zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom na cestovné ale bolo tam obmedzenie, myslím že výška mzdy nemohla presiahnúť 7000,- Sk ale neviem ako to je to v novom ZP.Neposkytovali ste ani diety ani strávne lístky?

Neposkytovali sme ani diéty ani stravné. Ako môžeme napraviť?

Učenec, najprv si treba preštudovať zákony, lebo neznalosť zákona ťa neospravedlňuje. Čiže opakujem už niekoľko krát zodpovedané - keď majú
ZC-i v prac.zmluve miesto výkonu práce BA a pracujú aj v BA neni to prac.cesta a nemajú nárok na diéty iba na stravné poukážky. Ale ak budú pracovať mimo BA majú nárok na diéty a na stravné poukážky nie. Nezáleží na tom kde dotyčný ZC býva. Na tvojom mieste by som im tie diéty doplatila spätne.

Vidím v tom možnosť špekulácie. Aké???Takže, ak sa udá v zmluve, že vykonáva prácu v mieste sídla firmy, tak potom má nárok na diéty? NIE nemá!

NIE nemá!

Teraz neviem, ako tomu mám rozumieť. Predtým mi ZalticaB radila, že má nárok na diéty. Tak, ako je to.

Teraz neviem, ako tomu mám rozumieť. Predtým mi ZalticaB radila, že má nárok na diéty. Tak, ako je to.
Treba si dobre prečítať predchádzajúce odpovede. Dôležité je, čo majú napísané v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. Ak je miestom výkonu práce sídlo firmy a tam aj pracujú, majú nárok na stravné lístky. Ak miestom výkou práce v pracovnej zmluve je sídlo spoločnosti, a oni chodia pracovať aj na iné miesta, tak majú nárok na cestovné.

Radila som Ti presne tak ako Olgica, ak vykonáva prácu v mieste firmy tak aké mu chceš dať diety? Vtedy ma nárok na strávny lístok. Ak ide pracovať mimo sídla firmy platíš mu diety. Veď je to úplne logické. Je rozdiel medzi strávnym lístom a dietami.

Ďakujem veľmi pekne za odpovede, všetkým, ktorí mi odpovedali na moje otázky.

Prajem pekný deň!

Krásny deň prajem.
Prosím o radu. Máme zamestnanca, ktorý vykonáva činnosť vodiča motorového vozidla, rozváža odberateľom výrobky firmy, po celom Slovensku. V zmluve má miesto výkonu práce sídlo firmy. Doteraz mu zamestnávateľ poskytoval stravné lístky, ale zamestnanec s tým už nesúhlasí a žiada si preplácať diéty. Musí si vypísať cestovný príkaz a potom sa mu to zaúčtuje do mzdy , alebo akým spôsobom sa to vypláca?
Ak vykonáva cestu v čase od 5 -12 hodín patrí mu stravné v sume 89,- Sk?
Ďakujem za odpoveď.

V tomto prípade má nárok na diety, zvykne sa to praktizovať tak, že si vypíše jeden veľký cestovný príkaz na celý mesiac, ktorý vydokladuje a cestovné sa mu preplatí v jednej čiatke v mzde. Suma od 5-12 h. je 89?-Sk

V tomto prípade má nárok na diety, zvykne sa to praktizovať tak, že si vypíše jeden veľký cestovný príkaz na celý mesiac, ktorý vydokladuje a cestovné sa mu preplatí v jednej čiatke v mzde. Suma od 5-12 h. je 89?-Sk

Áno, ak sa nemýlim, od 1.1.2006 je suma od 5 - 12 hod. 89,- Sk.

Krásny deň prajem.
Prosím o radu. Máme zamestnanca, ktorý vykonáva činnosť vodiča motorového vozidla, rozváža odberateľom výrobky firmy, po celom Slovensku. V zmluve má miesto výkonu práce sídlo firmy. Doteraz mu zamestnávateľ poskytoval stravné lístky, ale zamestnanec s tým už nesúhlasí a žiada si preplácať diéty. Musí si vypísať cestovný príkaz a potom sa mu to zaúčtuje do mzdy , alebo akým spôsobom sa to vypláca?

Cestovné náhrady sa nezahŕňajú do mzdy, vyplácajú sa osobitne. Taktiež nepodliehajú zaňovaniu a ani sa z nich nič neodvádza na ZP a SP.


Ak vykonáva cestu v čase od 5 -12 hodín patrí mu stravné v sume 89,- Sk?


Aby neprišlo k nedorozumeniu, neide o cestu v čase medzi 5. - 12. hodinou, ale ak cesta trvá 5 - 12 hodín. On tú cestu môže vykonať aj napr. medzi 14 - 20 hodinou.

Áno to sedí suma je 89,- Sk, ten otáznik sa tam dostal nedopatrením .
A že nepatria do mzdy to tiež beriem, ale ak je dobré ošetrený program na výpočet mzdy, tak tu čiastku nezaráta do odvodov / to som mala asi podotknúť/

Cestovné náhrady sa nezahŕňajú do mzdy, vyplácajú sa osobitne. Taktiež nepodliehajú zaňovaniu a ani sa z nich nič neodvádza na ZP a SP.



Aby neprišlo k nedorozumeniu, neide o cestu v čase medzi 5. - 12. hodinou, ale ak cesta trvá 5 - 12 hodín. On tú cestu môže vykonať aj napr. medzi 14 - 20 hodinou.

Áno rozumiem a ďakujem.

Dobrý večer poradaci, potrebujem vašu radu, som z toho zufala. Klient vedie JU, platca DPH. V priebehu roka 2007 nakupil stravné šeky ale ma v účtovníctve takisto aj faktúry za stravu pre svojich zamestnancov. Teraz som zistila, že tí jeho pracovnici maju narok na diety, pretože su od pond. do piatku mimo trvalého bydliska, pracuju však iba 8 denne /teda podla dochádzky/ neviem čo mám teraz vlastne robit, lebo mali nárok na diety, ale podnikatel má v účte aj stravné šeky ak faktury za stravu. Ako najlepšie sa teraz z toho dostat??? mam im uplatnit 208, SK náhrady? a čo potom, s tými lístkami a faktúrami za stravu? Dufam, že niekto pochopi tento výklad môjho problemu, fňuk
ĎAKUJEM

Dobrý večer poradaci, potrebujem vašu radu, som z toho zufala. Klient vedie JU, platca DPH. V priebehu roka 2007 nakupil stravné šeky ale ma v účtovníctve takisto aj faktúry za stravu pre svojich zamestnancov. Teraz som zistila, že tí jeho pracovnici maju narok na diety, pretože su od pond. do piatku mimo trvalého bydliska, pracuju však iba 8 denne /teda podla dochádzky/ neviem čo mám teraz vlastne robit, lebo mali nárok na diety, ale podnikatel má v účte aj stravné šeky ak faktury za stravu. Ako najlepšie sa teraz z toho dostat??? mam im uplatnit 208, SK náhrady? a čo potom, s tými lístkami a faktúrami za stravu? Dufam, že niekto pochopi tento výklad môjho problemu, fňuk
ĎAKUJEM

Nikto neporadí ako sa z toho vymotat??? prosííím

Dobrý večer poradaci, potrebujem vašu radu, som z toho zufala. Klient vedie JU, platca DPH. V priebehu roka 2007 nakupil stravné šeky ale ma v účtovníctve takisto aj faktúry za stravu pre svojich zamestnancov. Teraz som zistila, že tí jeho pracovnici maju narok na diety, pretože su od pond. do piatku mimo trvalého bydliska, pracuju však iba 8 denne /teda podla dochádzky/ neviem čo mám teraz vlastne robit, lebo mali nárok na diety, ale podnikatel má v účte aj stravné šeky ak faktury za stravu. Ako najlepšie sa teraz z toho dostat??? mam im uplatnit 208, SK náhrady? a čo potom, s tými lístkami a faktúrami za stravu? Dufam, že niekto pochopi tento výklad môjho problemu, fňuk
ĎAKUJEM
1. Neodporúčam ti byť iniciatívna, vyrobíš si hromadu práce naviac ktorú nebudeš mať zaplatenú a pritom danú situáciu si nezavinila.
[COLOR=black][FONT=Verdana]2. Zo situácie vyplýva, že poškodení sú zamestnanci, ale zamestnanci nereklamujú nič, tak to treba nechať tak.
3. Nepoznáme názor tvojho klienta, teda zamestnávateľa, prečo to takto riešil; možno ani on sám nevie prečo. A možno ani nemá záujem zamestnancom stravné dodatočne priznať a vyplatiť.
4. Nevieme, čo majú zamestnanci uvedené v pracovných zmluvách, kde je ich pravidelné pracovisko; možno je to práve to externé pracovisko kde pracujú, takže nárok na stravné podľa ZoCN im ani nevznikol.

Pre rok 2008:
odporúčam preveriť, čo je uvedené v pracovných zmluvách. Ak sa potvrdí, že nárok na stravné podľa ZoCN vzniká, upozorniť na to zamestnávateľa a dohodnúť ako sa bude postupovať ďalej; aby to už v tomto roku bolo v poriadku.

Ahoj, podobne je to aj v našej s.r.o., ale s tým rozdielom, že šéf vypláca zamestnancom diéty podĺa čas.pásma, aj keď pracujú iba 30 km od miesta sídla firmy (firma v stavebníctve). V tomto sa však líšime názorovo s účtovníčkou, ktorá vedie účtovníctvo inej s.r.o. tiež s činnosťou v stavebníctve, tá tvrdí, že pokiaľ je možné zaistiť zamestnancom stravné, aj formou stravných lístkov (stravovali by sa v okolitých hoteloch), tak zamestnávateľ je podľa ZP povinný zabezpečiť im stravné lístky a nie hradiť im stravné vo forme diét. Neviem, mám z toho chaos.

Ahoj, podobne je to aj v našej s.r.o., ale s tým rozdielom, že šéf vypláca zamestnancom diéty podĺa čas.pásma, aj keď pracujú iba 30 km od miesta sídla firmy (firma v stavebníctve). V tomto sa však líšime názorovo s účtovníčkou, ktorá vedie účtovníctvo inej s.r.o. tiež s činnosťou v stavebníctve, tá tvrdí, že pokiaľ je možné zaistiť zamestnancom stravné, aj formou stravných lístkov (stravovali by sa v okolitých hoteloch), tak zamestnávateľ je podľa ZP povinný zabezpečiť im stravné lístky a nie hradiť im stravné vo forme diét. Neviem, mám z toho chaos.

Ak je raz zamestnanec na pracovnej ceste - pracovnou cestou sa rozumie výkon práce mimo pravidelného pracoviska - tak má nárok na cestovné náhrady. Aj keby ten výkon práce bol len 10 km od pravidelného pracoviska.

Ďakujem, chobot.