viera, vždy je nádej.

viera, vždy je nádej.

Viera je pevná. len mám pocit, že už nedokážem uveriť! Keď si človek myslí, že začal deň, ono začína noc. A bez hviezd...

Vlastička, pozri sem, koľko nás stojí pri Tebe.My to s Tebou zvládneme. Dávala si a dávaš veľa dobra a lásky. A život si to pamätá.:)

Buď je slnko alebo mesiac, vždy niečo svieti, na to nezabúdaj. Aj keď len malinká žiara.

Ale ja tu mám ešte povinnosti...ešte čaká na moje pohladkanie jeden nový život! A mám vnukov, ja viem, aj iní ich mali, len dokázať sa vyrovnať s takýmto ortieľom...

napriek diagnóze, brať ju ako každú inú chorobu, aj keď s vedomím, že cesta k vyliečeniu bude dlhá, nepoddať sa chmúrnym myšlienkam, rešpektovať lekárov a neviem čo by som vlastne viac dodala, len že držím palčeky.

Vlasta nielen jeden nový život, a okrem toho ešte sa dočkáš aj ďalších vnúčat. Nájdi si niečo čomu budeš ešte veriť.

Držím sa zásady "Nikdy nehovor nikdy", takže naozaj neviem či by som zachovala chladnú hlavu, ale teba prosím bojuj a nevzdávaj to!

Ako zastaviť plač a zúfalstvo?
Plač nezastavovať - tak sa dá asi najlepšie uľaviť.
A aj to zúfalstvo je potom menšie.
Ak je navyše nablízku osoba, ktorá dokáže zdieľať žiaľ a nemusí pritom povedať ani slovo, vtedy je pravdepodobné, že aj viera sa posilní ...

Tých bojov bolo v mojom žiovte už veľmi veľa, ale takto necitlivo mi to ešte nik nepovedal. Nehádžem flintu do žita, len chcem byť silná, aby netrpeli moji doma keď ma vidia plakať. Možno sa stane zázrak a budem fungovať ďalej, najradšej by som bola, keby to bol len omyl!

no aj my by sme boli najradšej, keby to bol len omyl...

Tých bojov bolo v mojom žiovte už veľmi veľa, ale takto necitlivo mi to ešte nik nepovedal. Nehádžem flintu do žita, len chcem byť silná, aby netrpeli moji doma keď ma vidia plakať. Možno sa stane zázrak a budem fungovať ďalej, najradšej by som bola, keby to bol len omyl! Možno si pán najmúdrejší zmyslel pri pohľade na teba, že si silná osobnosť a pleskol ti pravdu bez obalu. Za odmenu si mu mala tiež jednu plesknúť ;)

Vlasta všetko je možné,
ty si silný bojovník.

Vlasti, dúfam máš "poklad" (spomínaš?), ktorý Ti dá silu a veľmi Ti to prajem :) :) :) :) :) :) :) :) :) :)

Postaviť si hlavu, povedať si tvrdo a vzdorovito - aj tak to zvládnem! Nech sa aj zem obráti naruby, ja budem mať dosť sily s tým bojovať a vyhrám, lebo iná možnosť mi nezostáva!

Vlastík, mojím chabým prekladateľským talentom sa pokúsim preložiť Ti krátky úryvok z básne Jókaiho Móra, skúsim si spomenúť aj na presné znenie v originálnom znení, z tých slov totiž vyžaruje obrovská sila:

Chcem,
krátke, tvrdé slovo.
Je v ňom celý môj život,
skrýva sa za ním veľa ťažkých bojov.
Kvôli tomu slovu ešte vyroním veľa sĺz.
Ale nech sa deje čokoľvek,
môže sa mi postaviť proti celý svet,
aj keď ostanem sama,
všetko premôžem a aj tak - CHCEM!

originál:

Akarok!
Egy kemény, rovidke szó,
Ebben benne van az egész életem.
E szó mogott sok nehéz harc rejtozik,
e szó miatt még sokat konnyezem.
De torténjék bármi,
ha az egész világ fog ellenálni,
és ha egyedul is maradok,
minent legyozve mégis
AKAROK

Ďakujem všetkým...Len ako nabrať silu, nemám ju už! Ako fungovať a usmievať sa, dokžem veľa, len keby dnešný deň vypadol z kalendára...

Vlastička, prikladám ti link. Je tam výpoveď mamičky piatich detí - ona to nevzdáva!!! Ako ona hovorí ....nepozerá do budúcnosti, žije pre teraz a pre každý deň .... a žije naplno, dáva si závazky a bojuje. Musíš aj ty!!!

http://archiv.markiza.sk/?31337d=17.10.2007&31337p=22&31337v%5B%5D=25835

Posielame Ti všetci toľko energie koľko budeš potrebovať. Určite to zvládneš.

Možno sa stane zázrak a budem fungovať ďalej, najradšej by som bola, keby to bol len omyl! Vlasti, prečo zázrak ? Vyliečenia sú možné aj pri takejto diagnóze, a vôbec nie sú až také zriedkavé, aby sa dalo hovoriť o zázraku. Aj ja poznám zopár ľudí, ktorých už pred rokmi "pochovávali" a oni veselo fungujú ďalej. V prvom rade si treba diagnózu overiť, najlepšie u nejakého špecialistu a potom prípadne dumať, čo ďalej.

Tých bojov bolo v mojom žiovte už veľmi veľa, ale takto necitlivo mi to ešte nik nepovedal. Nehádžem flintu do žita, len chcem byť silná, aby netrpeli moji doma keď ma vidia plakať. Možno sa stane zázrak a budem fungovať ďalej, najradšej by som bola, keby to bol len omyl!

To že si zvíťazila a bojovala viac krát , to Ťa zaraďuje medzi silné osobnosti a vždy si zvíťazila .

Vykrič sa , vyplač sa , uľav si ......to všetko môžeš , ale hlavu hore a nepoddávaj sa prosím .

Rodina Ťa miluje ,vnúčatká taktiež , si tá najlepšia mamička , babička na svete , rozdávaš dobro a lásku, pomáhaš ľudom a nám všetkým , taká istá musíš zostať aj teraz , to Ťa posilní .

Ďakujem všetkým...Len ako nabrať silu, nemám ju už! Ako fungovať a usmievať sa, dokžem veľa, len keby dnešný deň vypadol z kalendára...
Vlasti, toto som myslela aj ja keď mi vo februári zomrel ocino po dlhej chorobe /Viem že to nie je to isté/. Kvôli deťom som musela držať a nebyť stále smutná a uplakaná. Deti vedia robiť zázraky. Dajú Ti tolko energie že aj Ty to zvládneš. Drž sa. Posielame Ti pozitívnu energiu a držíme Ti palce.

Ďakujem. Musela som to dostať zo seba von, je to kruté, ale inak som už dnes nemohla!
Idem sa vyžalovať vankúšu...

Vlasticka, vies dobre, ze mam doma zivy pripad, ktory sa vyliecil a videla si sama, ze funguje velmi dobre. Budeme vsetci prosit P.Boha, aby Ti dal silu vzdorovat a nadej na dalsi stastny zivot.

Vlasti, kedykoľvek sa môžeš prísť vyžalovať aj sem a neuzatváraj sa do seba, tu je veľa ľudí ktorí ťa vypočujú.

Vlasti, kamarátkina mama, pred 2 týždňami prekonala úspešne 2. operáciu hrubého čreva, kvôli rakovine hrubého čreva. Po prvom raze jej dávali šancu na prežitie 20%, po druhej ešte menej. Minulý týždeň sme spolu chodili do škôlky po deti - ja po svoje, ona po vnúčence. A má silu dodávať energiu svojej tehotnej dcére, ktorá ehotenstvo nezvláda bohvieako dobre...

Vlastička, silu a energiu cítiť aj z toho, že ste sa dokázali zdôveriť, treba ju stále hľadať a sať všade vôkol seba.
Ak by ste uvažovali o alternatívnej medicíne, poznám jedného človeka, ktorý sa zaoberá iba touto oblasťou úplne naplno. Žije síce blízko Prahy, ale ak by ste potrebovali kontakt nie je problém. Ak je to bariéria, skúste mu aspoň zavolať, to je to najmenej čo môžete urobiť.

A len tak mimochodom - sedemnástky sa len tak ľahko nevzdávajú!!! :)

Ďakujem ešte raz, ale takéto Jóbovky som už prekonala! Dáška, viem, že pri mne stojíš i Ty, i priatelia z Porady, i rodina, len mne stále chýba sila... Ja síce budím dojem, že som silná, ale nie, som slaboch!
Ďakujem za každú modlitbu.

Vlasticka, nie si slaboch, len Ta to asi v prvom momente vzalo viac ako si predpokladala. Ale dnesok nie je poslednym dnom a zajtra uz bude lepsie. Vies dobre, ze je nas vela, ktori Ti posielame dobru myslienku a P.Bohu vrucnu modlitbu.

A len tak mimochodom - sedemnástky sa len tak ľahko nevzdávajú!!! :)


Marianka stopercentný s ú h l a s .........sedemnástky musia byť silné !!!!!!!!!

Vlastička naša je silný človek a krásny človek .

Vlastička, mne ani nič nepovedali a mám strach za Teba. Teraz ide o to, ako sa tomu strachu postavíš do cesty. Nepoznám takého, čo by ten strach nemal. Ale zvládneš strach a budeš bojovať. Drobček sa na teba veľmi teší.

Ďakujem ešte raz, ale takéto Jóbovky som už prekonala! Dáška, viem, že pri mne stojíš i Ty, i priatelia z Porady, i rodina, len mne stále chýba sila... Ja síce budím dojem, že som silná, ale nie, som slaboch!
Ďakujem za každú modlitbu.

To je blbosť! Prepáč za to slovo, ale to je ako povedať si - určite to pokazím - a aj to pokazím. Nikto nie je úplne silný a úplne slabý, treba sily len zmobilizovať, nabrať odvahu pozrieť pravde do očí (čo môže byť v tomto prípade skutočne syzifovská námaha) a vykročiť dopredu!

Ako to bolo?: Koho pánboh miluje, toho krížom navštevuje.

Ale tiez je pravda to, ze Pan Boh cloveku nalozi len tolko, kolko vladze uniest a nenecha ho spadnut.

Silu ti zobral dnešný deň a ten "pako", ktorý ti to celé tak strašne necitlivo naservíroval. Nie je pánboh, nevie ako to skončí a ty tiež nie. Nie si slaboch, veď uvidíš o pár dní. Ozve sa v tebe tvoje silnejšie a vzdorovitejšie ja, ktoré bude robiť to, čo má .... a just, .... a napriek všetkému.
A ostatné sa uvidí ....

quote=ondrejvla;552365]Viera je pevná. len mám pocit, že už nedokážem uveriť! Keď si človek myslí, že začal deň, ono začína noc. A bez hviezd...[/quote]

...pocit bezmocnosti... beznádeje... nás často pokladá "na lopatky"...
Vlastiii... ani si neuvedomuješ koooľko krát začal práve Tvojou zásluhou deň... hoci všade sa len nooc zakrádala...
Sama "neznášam" byť veľká... rozumná... a silná... ale nakoniec sa vždy pristihnem že kdesi vnútri ma ženie sila... ktorá mi nedovolí slabosti podľahnúť... Často som si myslela, že je to pocit zodpovednosti voči nádherným deťom...
Ako dozrievam... si však častejšie pripúšťam... že je to vlastne tá oná povestná chuť do života... nemusí byť sladká so šľahačkou... veď koniec koncov máme aj iné zmysluplné chuťovky...
Mudrovačky od iných ktorí ani netušia o čom sa točí problém... z duše neznášam... tak prosím aj Ty tieto moje riadky vnímaj ako pokus držať Ťa za ruku... ak Ti to prospeje...

Vlastička, držím Ti palce. Každý z nás vie, alebo si len myslí, že je to ťažké sa s tým zmieriť, vyrovnať sa s tým ... Ale ako všetci predchádzajúci napísali - musíš to zládnuť - kvôli sebe, deťom, vnúčatám, kvôli celej Tvojej rodine i rodine Poraďákov ...
Áno, teraz je to ťažké, priam nemožné, ale ráno sa zobudíš a pozrieš sa na tento problém inými očami ... Teraz si hovoríš, že to už nezvládneš, ale na druhý deň si povieš, že musíš, lebo chceš ...
Naozaj okolo nás v poslednom čase počujeme len tieto diagnózy, ale som rada, že už počujem stále viac tých prípadov, ktoré sú so šťastným koncom.
Vlastička, budem v myšlienkach pri Tebe ...

To mi je naozaj uprimne luto. Trvrda realita, ktorej sa treba postavit celom.
Priamo. Zistit si co najviac dostupnych informacii, nielen od jedneho lekara a nielen z jedneho zdroja.Pokusit sa tak ako to len pojde spravat sa ako zdrava,hovorit ako zdrava, chodit ako zdrava. A rozlozit svoje sily.
Strach je zivna poda pre kazdu chorobu, pre rakovinu zvlast.Ak sa ti ho nepodari ovladnut, neboj sa siahnut na nejaky cas po ukludnujucej tabletke.
Pokusaj sa vo chvilach ked si sama pred spankom postupne nastavovat svoju psychiku na pozitivne myslenie, vizualizuj si prijemne veci a mysli maximalne pozitivne.
Mas vela priatelov, ktori ta podporia , ale vsetko ostatne bude len a len na tebe. Vzdy, ked chceme s niecim bojovat, musime to najskor spracovat v hlave.Velmi ti drzim palce, aby sa ti to podarilo.

Vlastička, bojuj... to je to čo Ty dokážeš.Samozrejme, keď sa to dozvieš necitlivo, je to nepríjemné, ale vieš, že musíš zabojovať a verím, že ... ťažko nájsť vhodné slová, ktoré by som tu tak rada napísala. Ja ich len cítim a keď napíšem, vymažem. Nezdajú sa mi výstižné, aby vyjadrili to čo cítim. Viem, že vieš čo tu chcem napísať. Nezabudni, že som tu a hocikedy sa ozvi. A nie som sama...

Vlastička, je mi to ľúto. Sama mám podobný problém. V máji som absolvovala jednu operáciu a o mesiac ma čaká druhá, kedy ma už celkom vykuchajú... No mám tiež ťažký rok a moc nemám podporu ani u manžela i keď sa snažím byť silná. Máme to my 17-tky ťažké. Držia ma kolegyne v práci a moja sestra a mamička, ktorá by najradšej všetko vzala na seba. No teší ma úsmev môjho vnúčika a snažím sa byť stále niečim zamestnaná, aby som nemyslela na lekárov. Stále mám zlosť keď musím ísť k lekárovi, ale už to musí tak byť. Sú aj pekné dni aj škaredé. Vlastička sme tu na Porade aj pre teba a budeme s tebou keď ti bude ťažko. Keď Ti budeme môcť pomôcť tak sa ozvi a budeme sa snažiť uľahčiť ti to. Viem, že si silná a múdra žena. Vykrič sa, ale daj zo seba tie prvé ťažké emócie vonku a potom začni boj, veď to vyhráme. V duchu som pri tebe a prajem ti veľa síl a zdravia.

Vlastička, je mi to ľúto. Sama mám podobný problém. V máji som absolvovala jednu operáciu a o mesiac ma čaká druhá, kedy ma už celkom vykuchajú... No mám tiež ťažký rok a moc nemám podporu ani u manžela i keď sa snažím byť silná. Máme to my 17-tky ťažké. Držia ma kolegyne v práci a moja sestra a mamička, ktorá by najradšej všetko vzala na seba. No teší ma úsmev môjho vnúčika a snažím sa byť stále niečim zamestnaná, aby som nemyslela na lekárov. Stále mám zlosť keď musím ísť k lekárovi, ale už to musí tak byť. Sú aj pekné dni aj škaredé. Vlastička sme tu na Porade aj pre teba a budeme s tebou keď ti bude ťažko. Keď Ti budeme môcť pomôcť tak sa ozvi a budeme sa snažiť uľahčiť ti to. Viem, že si silná a múdra žena. Vykrič sa, ale daj zo seba tie prvé ťažké emócie vonku a potom začni boj, veď to vyhráme. V duchu som pri tebe a prajem ti veľa síl a zdravia.A my sme duchom aj s Tebou. Tak vedz, že sa môžeš prísť s nami podeliť o dobré aj zlé vždy keď to budeš potrebovať. Želám Ti veľa síl a spokojnú myseľ.:)

Ďakujem ešte raz, ale takéto Jóbovky som už prekonala! Dáška, viem, že pri mne stojíš i Ty, i priatelia z Porady, i rodina, len mne stále chýba sila... Ja síce budím dojem, že som silná, ale nie, som slaboch!
Ďakujem za každú modlitbu.

Dovolim si dat Ti jednu radu. Moja mama je podla vas "17-ka", a ma uz 2x za sebou liecby takehoto druhu. Chcem to opisat. Mama tiez budila dojem silnej a vlastne"ved sa vobec nic nedeje"lebo budem zdrava - to je v poriadku. Ale nerozpravala o tom a to je velka CHYBA. Rozpravaj sa s nami na porade, s priatelmi s rodinou, cim viac o tom budes - samozrejme so svojimi doveryhodnymi ludmi rozpravat, nastartujes sa, budes zistovat o tom co najviac info, nastve ta, ze sa to prihodilo aj tebe, a ze ta to v niecom brzdi, lebo mas plany, ak ich nemas, treba planovat veci, ktore su dolezite pre rodinu, pre teba, funguj dalej. Nedaj si znechutit dni chorobou. Je vela horsich diagnoz a vobec chorych ludi, ktori su horsie na tom. Daj si ciel,program, co chces, preco sa musis poponahlat s vyzdravenim, aby si uz ten ciel mohla realizovat! Takto to zmakla moja mama, a hned po operacii -zobrali jej oblicku, op 2 tyzdnoch, vyslapala taky kopcisko na ture, ze sme nikto nechapali, ako to zvlada. Ale ona sa len vytesovala, ze prekonala samu seba a aj chorobu, ze este nevie ake budu vysledky, ale to "zle" je z tela von a ona potrebuje pohyb a vzduch! Je neuveritelna a to je moja mama. Nezahrab sa doma, funguj ako doteraz, ved mozes chodit, mozes sa hybat, rozmyslat....citit a lubit. Prajem vela pozitivnych myslienok a sily na uzdravenie. Mylsim na teba a posielam energiu....

Tých bojov bolo v mojom žiovte už veľmi veľa, ale takto necitlivo mi to ešte nik nepovedal. Nehádžem flintu do žita, len chcem byť silná, aby netrpeli moji doma keď ma vidia plakať. Možno sa stane zázrak a budem fungovať ďalej, najradšej by som bola, keby to bol len omyl!

Verím Vlasti, že vankúš je teraz Tvoj najbližší dôverník. Óch ,koľkí okolo Teba by chceli vedieť to,čo mu v bezsenných nociach šepkách a poznať myšlienky, čo víria Tvojou hlavou, keď ju naň ukladáš.
Sila je preč, zostala si sama so svojimi pochmúrmymi myšlienkami,na konci ktorých ........
Skladáš v duchu básne, ktoré u Teba vyvolávajú vlny plaču......
Myslíš si, že Tvoji blízki Ti neprejavujú dostatok pozornosti a namiesto láskavých slov z Teba chrlí podráždenosť.......
Pri každom pohladení vnúčaťa si presvedčená , že jeho vlásky už možno....
Odmietaš každú racionálnu ponuku riešenia Tvojho problému.......
Takto som to prežívala ja, a musela som si to prežiť sama.A zrazu........
vyšlo slnko.

Nehnevaj sa na lekára, keby Ti to nepovedal /no mohol byť taktný/ tak by si choroba v Tvojom Tele robila čo by sa jej zachcelo, ale teraz má smolu. Ty o nej vieš a ideš s ňou bojovať.Po prvých dňoch beznádeje začneš fungovať a uvidíš koľko sily zrazu v sebe nájdeš,pretože naša vnútorná sila nie je ohraničená úsečka , ale priamka bez konca. /pokúšam sa o trocha matematického humoru Vlasti/.
Posielam Ti na pomyselných krídlach priateľstva,toľko energie, koľko len môže priateľ priateľovi poskytnúť.:) Cmuk. :) Maja

Veľmi ľahko sa radí ,ale podľa mňa 50%výhra je v psychyke ,pokiaľ sa nevzdáš máš šancu na výhru a druhých 50% je viera to je veľká sila,mala som iné problémy a viera a modlidba mi pomohla,držím palce

Ak chceš pošlem ti na CD prednášku od MUDr. Rusnáka "Prežívanie duše pri onkologických ochoreniach" - len neviem kam. Daj vedieť na biss@orangemail.sk. Tvoje fungovanie na porade, hoci ťa osobne nepoznám, mi prináša radosť a viem, že to tak ostane. Veľmi ti držím palce.

Vlastička, posielam Ti trochu energie a kopec lásky, aby si to dokázala zvládnuť.
http://www.gify.nou.cz/srdce7_soubory/201.gif
A aj zopár pomocníkov, aby si sa necítila sama.
http://www.sirmi.ic.cz/andel/48.gifhttp://www.sirmi.ic.cz/andel/44.gif
http://www.sirmi.ic.cz/andel/52.gifhttp://www.sirmi.ic.cz/andel/34.gif

Ja sa nechcem sťažovať, žijem každý deň naplno. Napísala som to len preto, aby som Vlastičku podporila, lebo z jej slov bolo stale citiť silu a rozhodnosť, preto som presvedčená, že keď prejdú tie prvé emócie tak to bude znášať ako ja. Mne to bolo tiež povedané priamo, povedal mi to kolega, lebo vedel, že som dosť silná aby som to prijala. Teda to beriem tak, že nemôžem sa podať lebo mi veľa ľudí verí. Dosť to v sebe dusím, občas si musím poplakať a snažím sa keď to nikto nevidí, ale musí to ísť von. Držím Ti Vlastička prsty, hore hlavu zase bude slniečko svietiť, uvidíš moja, všetko sa musí na dobre obrátiť. Musíš tomu veriť. Stále si to opakuj, že všetko bude OK. Ďakujem Vám všetkým za podporu, ja to viem už dlhšie a snažím sa s tým žiť.

Jarka, Vlastička, neviem čo mám napísať, ale cítim potrebu že dačo musím, tak sa pripájam k ostatným poraďákom držím Vám prsty a budem na Vás myslieť a posielať Vám čo najviac pozitívnej energie

Tak veľmi vnímam osudy ľudí, ktorí bojujú s touto pliagou - tak veľmi, že pri písaní tohto príspevku cez slzy poriadne nevidím na monitor. My sme to prekonali, popravde bolo to ťažké - veľmi ťažké, ale PREKONALI. Dcérka bola maličká a tak veľmi potrebovala otca. Srdce mi pukalo, keď som videla ako tvrdý chlap plače ponad hlavu svojej dcérky keď ju objímal. Dlho som nevedela otvorene rozprávať o tejto pliage, dlho som sa bála povedať slovo rakovina. Posadila som si chlapa a povedala - môj zlatý, nebudeme my plakať - ideme na TO. Po tomto uplakanom rozhovore sme naštartovali tvrdý boj - bok po boku sme prekonali všetko - operáciu, ožarovanie, chemoterapiu - a chlap je TU - žije, pracuje a teší sa zo života.
Babulky - strašne vám držím palce, vlasti ak potrebuješ plakať vyplač sa - pomôže to - ale treba bojovať a nevzdávať sa.

Vlasti na to ako zachovať chladnú hlavu neexistuje bohužial žiadne patentné riešenie, ktoré by sedelo na každého človeka. Každý z nás je jedinečný a preto si musí každý sám nájsť ten správny spôsob alebo cestu ako zvládnuť túto situáciu. Dôležité je však vedieť, že neexistuje spávny alebo nesprávny spôsob zdolávania choroby.
Vlasti, strach je normálna duševná reakcia, neber ho ako nepriateľa. Skús porozmýšľať z čoho máš strach, strach sa dostaví vtedy, keď sa cítime neistí a nevieme čo nás čaká. Preto v prvom rade musíš zistiť čo najviac informácií o svojom ochorení a liečbe, o tom čo ťa čaká. Ak budeš mať potrebu informovať sa u ďalších lekárov, neváhaj a urob to.. Porozprávaj o svojom strachu a starostiach otvorene.
Nezabúdaj na svoju rodinu, priateľov, práve oni budú tvojou veľkou oporou, pomocou, hovor o tom z čoho máš strach, prináša to nesmiernu úľavu. Vlasti, keď pôjdeš na vyšetrenie nechoď sama, ale zober niekoho so sebou, kto bude pevne stáť pri tebe ako silná opora. O svojich potrebách a očakávaniach hovor s lekármi konkrétne a otvorene, oni často netušia, čo ťa trápi.
Uvedom si, že tvoje pozitívne aj negatívne pocity sú oprávnené, dostaň ich zo seba von - rozhovormi, plačom, hudbou, pohybom, písaním. Len ty sama zistíš, čo ti robí dobre. Porozmýšľaj, čo ti v minulosti pomohlo pri ťažkých situáciach a čerpaj aj z toho. Vieš Vlastička, veľa ľudí si myslí, že negatívne myšlienky alebo pocity sú škodlivé na priebeh choroby, takéto tvrdenia sú neopodstatnené, nikto z nás nemôže myslieť len pozitívne. k tomu, aby si dosiahla vnútornú rovnováhu musíš svoje všetky pocity akceptovať, tie pocity predsa tiež patria k životu. Ak by však tvoj strach a beznádej prerástla do veľkých rozmerov neváhaj a ihneď vyhladaj profesionálnu pomoc.
Vlasti budem stále na teba myslieť a držím palce!!!!! Tešia ma tvoje príspevky, ktoré hovoria o dobrom srdiečku a láske.

Ale ja tu mám ešte povinnosti...ešte čaká na moje pohladkanie jeden nový život! A mám vnukov, ja viem, aj iní ich mali, len dokázať sa vyrovnať s takýmto ortieľom...
...áno. Máš tu také povinnosti, ktoré za Teba nik iný vykonať nemôže. Maj to na pamäti. Zubami-nechtami sa drž myšlienok na svoje povinnosti. Až keď ich splníš, potom budeš voľná. Teraz ešte nie, Vlastička. Nemáš na to čas, ešte si nemôžeš dovoliť podriaďovať sa ortieľu. Chápeš? Máš neodkladné povinnosti! (Ja viem, že mi rozumieš, Vlastička.)

Viera je pevná. len mám pocit, že už nedokážem uveriť! Keď si človek myslí, že začal deň, ono začína noc. A bez hviezd...

Preco bez hviezd? Smrt je pre cloveka rovnako prirodzenym milnikom v zivote, ako porod. Ani embryu sa nechce von z matkinho brucha, pretoze tam ma pocit bezpecia, ma tam vsetko zabezpecene a zrazu ma toto vsetko opustit, a vojst do uplne ineho prostredia, ktore nepozna. Neskor si toto nove prostredie postupne oblubi a opat sa mu nechce ist dalej, pretoze presne nevie, kam ide.

Myslis, ze keby si bola postavena pred alternativu umriet o 20 rokov, ze by sa Ti potom umieralo lahsie? Mozem Ti to povedat s istotou - nie, bolo by to to iste. Pre kazdeho je odchod z tohto sveta tazky, to plati aj o veriacich ludoch, ktori vedia, kam idu, pretoze predsa-len musia opustit (na nejaky cas) svojich blizkych a vsetko, co tu vybudovali.

Ja na Tvojom mieste by som skusil uvazovat nad tym, kolko sikovnych a pracovitych ludi vobec nemalo sancu dozit sa veku, ktoreho si sa dozila Ty. Napr. moja sestra zomrela, ked mala 16. Mnohi moji mladsi spoluziaci uz su davo po smrti (ja mam 43) Tym padom ja musim byt bohu vdacny bohu za kazdy den, co mi doprial, mozno uz zajtra nebudem na tomto svete. Myslim, ze to, ze sme na svete iba chvilu treba brat ako holy fakt a plati to robnako pre vsetkych, nie iba tych, ktori maju rakovinu (ja sa mozem dnes vecer zabit v aute).

Myslim ze Tvojim momentalnym nestastim nie je to, ze tu mozno uz nebudes s nami dlho, ale to, ze to vies. A predovsetkym tiez to, ze Ta caka mozno dost utrpenia (ktore bohuzail k zivotu tiez patri, ci chceme alebo nie). Prajem Ti vela sil, nezavisle na tom, ci svoj boj z chorobou (na chvilu) vyhras, alebo nie. To "na chvilu" nepisem z nejakeho cynizmu, ale preto, ze aj keby si sa uplne vyliecila a zomrela hoci o 25 rokov na nieco celkom ine, bolo by to "o chvilu", ak by si sa na to spatne pozerala. Ja sam si pamatam, ako kedysi pre mna bolo 20 rokov vecnost. Narodil som sa v r. 64 a ked sme sa ucili v skole o 2. svet. vojne, tak to bolo pre mna ako pre 150 rokmi. Teraz sa mi zda, ze Nezna revolucia bola vcera. Pre moje deti to je ako pred 150 rokmi... Vnimanie casu je relativne a velmi zalezi, ci sa na to iste obdobie (napr. 20 rokov) pozeras "zpredu" alebo "zozadu". Preto hovorim, ze ak by mi dnes niekto povedal: "Miso, mal si sa zabit dnes v aute - ale davam ti este 20 rokov" - tak som sice stastny ako blcha, ale o tych 20 rokov nebude pre mna odchod z tohto sveta o nic lahsi, ako by bol dnes.

Ja som necital uplne vsetky prispevky, na tuto temu. No zarazilo ma, ze vsetci (ktorych som cital) Ti radia iba bojovat, hoci by to bolo krasne, keby sa Ti to podarilo. Ked bol chory moj otec, tiez sme verili v zazrak, on sa snazil bojovat, ale nakoniec sme museli akceptovat realitu. On bol prave z tych, co mal v tychto veciach uplne jasno - hoci nebol veriaci (ja som), nebol materialista, casto filozofoval o zmysle zivota a jeho mieste na svete, o zivote, smrti a pod. Napriek tomu, bolo na nom vidiet, ze by sa bol rad dozil pravnucat. Vedel ale, ze tak to musi byt a je to tak prirozdene. Aj z tej najlepsej party sa musime raz pobrat domov - teda tam, odkial sme prisli.

Dlho som rozmyslal, ci tu tento prispevok napisem. V podstate netrufol by som si to, keby som nemal nick aj tak uz "kontaminovany" vyslovovanim aj inch - zda sa ze v prostredi Porady - kontroverznych nazorov. Verim, ze moj prispevok Ti nepritazi v Tvojom nelahkom udele vyrovnat sa s tym, s cim sa budeme musiet skor ci neskor vyrovat vsetci. Ja som presvedceny, ze aj noc moze byt krasna a nakoniec uvidis, ze vobec nie je bez hviezd.

Ja ani neviem poriadne pracovať. Porada napriek svojej anonymite mi je veľmi blízka. A teraz sa jednej vynikajúcej Poraďáčke prihodilo toto strašné. A vôbec, všade okolo mňa (...) samá rakovina. Vlastička pôjde do nemocnice. Ako sa s ňou potom kontaktovať? Teraz ju máme ešte v dosahu, ešte ju môžme posilňovať. Teraz, keď si ešte môže prečítať naše slová k nej, ešte sme hrdinovia: vidíš, Vlastička, všetci sme tu na Porade s Tebou. Ale keď už bude v špitáli? Aj ona Vás/nás všetkých má rada a možno, že kontakt s Poradou jej bude chýbať. Budú dni, keď sa bude cítiť zle, nebude vnímať slnko ani keby ho mala rovno v izbe,ale aj dni keď jej bude lepšie a spomenie si, čo teraz asi beží na Porade. Vtedy by sa asi potešila nášmu záujmu o ňu. Možno ma vysmejete, kvôli tomuto príspevku,ale viem, že v takomto prípade sú dôležití aj priatelia. Kontakt so svetom bude potrebovať, bude jej nápomocný počas zdolávania choroby. Plne dôverujem sile matky, verím, že sa z toho ešte dostane.
Ešte raz, prosím, prepáčte mi ak s mojím príspevkom nesúhlasíte, len, zamyslela som sa nad tým, ako ju aj naďalej podporovať v čase, keď nebude môcť sedieť za svojím počítačom.

prosím pošlite pozitívnu energiu! Môjmu vnúčatku posielali všetcia blízki,aj
osobne neznámi, ale všetko duševne spriaznené duše. Bolo to zlé. Nám to strašne pomohlo. Dieťatko je zo všetké vonku. Želám všetko, dobré a najmä
taký istý výsledok.
Ondrejvla, ty možno nevieš,ale tiež si mi veľmi pomohla.Som diabetička. Je všetko nad nami, a jeho moc je veľká.

Neviem, či mám právo písať práve sem. Nemám nič také hrozné za sebou, čo by sa dalo pokladať za tragédiu. Hoci mala som niekoľko hrozných chvíľ, tých, pre seba pokladaných za najväčšiu tragédiu života. Na druhej strane ... určite som ešte neprežila ani tie najšťastnejšie chvíle, napr. so svojimi deťmi. Ale každý má ten svoj kríž. Niekedy sa aj hmotnosť pierka zdá ako váha problémov celého sveta. V takých chvíľach si spomeniem na človeka, ktorý tu žil pred mnohými mnohými rokmi. Bol to dobrý človek, robil len dobro a každému pomáhal, na každého sa usmial. No aj tak musel zomrieť. Prečo? Odpoveď poznáte. Ale v tých hrozných chvíľach si pomyslím, že keď to on spravil (aj za mňa), akým právom sa ja sťažujem na svoje problémy?! Bol on horší odo mňa?
Drahá Vlasta, nechcem bagatelizovať tvoju situáciu, len som chcela napísať, čo robím ja v podobných situáciách. Tak, ako si to chcela vo svojom prvom príspevku. Čítam niektoré tvoje príspevky a viem, že si dobrá a obetavá osoba. A je dobré, že si oblkopená pozitívnymi ľuďmi v rodine aj okolí.
Vo svojich motlidbách myslím na teba.

Niekoľkokrát som začala písať tento môj príspevok, vymazala a znova napísala. Ťažko je niekomu dávať rady ako zachovať chladnú hlavu.Ja som pred niekoľkými rokmi prežila peklo s mojím synom. Plakala som ale zároveň som aj dúfala, že všetko bude dobré.Vážil toľko ako ja, ale som ho nosila na rukách, jedna lekárka aj povedala aká som útla tak som silná.Povzbudila ma, nevzdala som sa, boli sme od Košíc až po Prahu u rôznych svetovo uznaných lekároch, nechcela som pripustiť, že ak ten jeho smiech už nikdy..., vybojovali sme - vyhrali sme.

Mysli na všekých Tvojich blízkych, čo všetko s ními chceš ešte zažiť. Je toho veľa čo ,musíš spraviť a preto treba bojovať, si silnejšia, ako tá pliaga.

Objímam Ťa aspoň na diaľku. :) :) :)

Prosím vás, poraďte, ako dokážete zachovať chladnú hlavu, byť silnou, keď sa dozviete krutú pravdu? Keď idete len na bežné vyšetrenie a povedia vám, že už sú metastázy? Ako zastaviť plač a zúfalstvo? Len prosím, ak mi odpoviete, tak bez ľútovania, to nechcem!

Vlasti, reagujem neskôr ako ostatní. Môj príspevok bude trochu odlišný od predchádzajúcich. Som síce chlap, ale aj tak som z toho mimo. Neviem vôbec či by som mal písať, lebo sa vraví, že kto nechodí v rovnakej topánke ... Ale keď rovnakú kalváriu absolvujete s človekom, ktorý je Vám najbližší, ktorého máte najradšej a prežívate s ním rozhodujúcu časť života, si myslím že môžem a mám dokonca právo....! Bez útechy a povzbudenia to nejde, ale keďže PORADA JE AJ O POMOCI, zhrnul by som svoje pocity (naschvál nechcem spomenúť slová ako poznatky, skúsenosti, nedajbože rady), ktoré vo mne zostali a budú rezonovať aj v budúcnosti. Ale čo i len v niečom by Ti (ale i iným) mohli byť v danej chvíli nasledujúce riadky nápomocné, tak sa to už oplatilo zverejniť.


Áno, takáto správa je vždy krutá, prichádza ako blesk z jasného neba. Faktom ale je, že niekedy je práve dobré, že príde diagnostikovanie čím skôr – lebo vtedy je najväčšia šanca na úspech.
Že CHCEŠ riešiť daný stav, o tom svedčí, že si to zverejnila. Ty musíš CHCIEŤ. To je základný predpoklad. A keď povieš ÁNO-JA-CHCEM-A-BUDEM-BOJOVAŤ tak všetko podriadiť tomuto cieľu. Iná priorita NEEXISTUJE.
Vyhľadať a absolvovať liečenie pokiaľ možno v špecializovanom ústave.
Nečakať – pokiaľ sa to dá a treba operovať, tak čo najskôr
Neprijať polovičné riešenie – keď treba niečo odstrániť, tak to treba odstrániť celkom .... človek zostáva človekom aj bez určitej časti tela...
Keď je človek v spoločnosti ľudí zdieľajúcich rovnaký osud (napr. onkologické oddelenia), tam uvidí i prípady, keď si povie – niektorí sú na tom horšie ako ja, a ešte to nevzdávajú, tak prečo by som to mal vzdávať ja?
Snažiť sa sledovať vývoj liečby (veď kto by mal mať na tom väčší záujem), s ošetrujúcimi lekármi sa nebáť konzultovať, prípadne baviť sa o alternatívnych možnostiach liečby – aj keď to nie všetci majú radi.
Choroba nie je tabu. Samozrejme, netreba sa o nej okamžite baviť s úplne cudzími ľuďmi, ale v rámci najbližších a známych sa nebáť o nej povedať, informovať o liečbe, či podiskutovať. Ver mi, aj v nich sú zmiešané pocity, ako s takouto osobou komunikovať! Keď uvidia, že je táto osoba je s tým sama vysporiadaná, vzťahy budú prirodzenejšie, otvorenejšie, plnohodnotnejšie.
Samozrejme, je vynikajúce, keď najbližší sú nápomocní – ale akou láskou píšeš o nich, myslím že budú maximálne napomocní.
Najťažšie je to povedať deťom – ale aj to treba. Ale povedať aj, že teraz sa mení garde – doteraz som sa ja starala o vás, keď chcete, aby som bojovala, tak teraz vy budete pomáhať mne (minimálne tým, že ma odbremeníte o robotu, ktorú som robila pre vás).
Ale - NAJMä – neopúštať sa, nájsť vedľa liečby zaneprázdnenie, ktoré Ťa privedie aj na iné myšlienky – nevravím že to musia byť ľahké domáce práce, ktoré nezhoršia priebeh liečby, ale napr. hobby, alebo BÁR ČO. Ale niečo robiť.
Možná sú tieto myšlienky kusé, neúplné, chaoticky usporiadané, alebo nedajbože pre niekoho kruté. Ale sú takéto, a sú a vždy budú ovplyvnené subjektívnymi emóciami prípadne obavami do budúcnosti. Ale sú aj svedectvom toho, že sa oplatí dúfať a bojovať... Aj my zatiaľ bojujeme a má to zmysel...
Vyššie uvedené riadky som dal najprv autorizovať osobe priamo dotknutej a s jej láskavým zvolením ich dávam na Poradu.


Vlasti, držíme Ti palce. Stefan s manzelkou.

Vlastička,
môjmu bratovi bola oznámená taká istá správa od lekára, u ktorého bol na bežnom vyšetrení.
Prežíval to presne tak ako Ty.
No aby si bol istý, vyhľadal lekára na tieto choroby a ten sa vysmial, že to nie je vôbec pravda. A ani nebola.

Píšem Ti to preto, aby si sa zbytočne netrápila a išla za tým ďalej. A to čím skôr. Neviem síce o aké vyšetrenie išlo v Tvojom prípade, ale nezdá sa mi, aby vedel lekár z bežného vyšetrenia hovoriť aj o metastázach.
Prikláňam sa aj ja k tým príspevkom, v ktorých je táto rada.

Tak Ti prajem, aby to aj v Tvojom prípade dopadlo tak, ako s mojim bratom. :)

Čítal som raz dávno knihu, a za ten svet si neviem spomenúť na jej názov, skúsim neskôr pozrieť do babkinho archívu kníh...

O čo v ňom išlo?

Neviem, či si to pamätám presne(bolo to strašne dávno), jeden človek v ňom opisoval svoje zážitky s rovnakou diagnózou. Zmieril sa s osudom, počas návštevy Afriky však bol infikovaný komármi a dostal maláriu. Niekoľko týždňov mal horúčky, pričom balancoval na hrane života a smrti. Po niekoľkých týždňoch sa stav zlepšil tak, že tento človek sa cítil ako znovuzrodený. Počas kontroly u lekára mu zistili, že "tie veci" zázračným spôsobom zmizli a zostali po nich iba "takmer zahojené rany".

Nepamätám si, kto opisoval tento príbeh, či to bol lekár, alebo priamo dotyčná osoba, bol by som rád, keby ste si niekto spomenuli so mnou...čítal som to približne pred 15 rokmi a už vtedy to bola stará kniha.

Vidíš, že nádej tu stále je. :o

Ešte som zabudol: používame jedno heslo, ktoré vystihuje predchádzajúci príspevok, avšak je krátke a neslušné. "Nepredposi..ajme sa dopredu". Keď to vyzeralo, že bude najhoršie, vždy mi pomohlo.

Stefan 2005 to napisal velmi pekne a dobre. Vyjadril mienku nas, ktori sa tak fundovane vyjadrit nevieme. Ma uplnu pravdu v tom, ze sa mas setrit, liecit a bojovat. Ked sa dostanes z prveho soku, aj Ty budes mat na bojovanie chut a silu. A ked Ti budeme vsetci, ktori sme tu Tvojimi priatelmi aj dlznikmi pomahat aspon dobrou myslienkou, urcite to zvladnes.

Ja sa cítim veľmi trápne, že reagujem tak neskoro. Dva dni som nebola poriadne na Porade, nestíhala som, nečítala som ani príspevky, len som po očku kukla do inej témy, kde som naberala energiu. Človek si myslí, že najdôležitejšia je tá práca. Aby stihol DPH... Aké neskutočne zanedbateľné je to v porovnaní so skutočným trápením...
Mne sa prihodilo niečo podobné, aj keď sa nejednalo o rakovinu, bolo to veľmi vážne. Bol prvý jarný deň roku 2000 keď som zaľahla v nemocnici. Samozrejme som tam nechcela zostať, veď predsa to nejde, pred daňovým priznaním...Dnes viem, že veľkú zásluhu na tom mal stres. Zlyhávali mi životne dôležité orgány. Mala som taký krvný obraz, že nechápali, že vôbec žijem. Mojím blízkym povedali, aby sa pripravili na najhoršie. Ale to sa prepočítali! To ešte nevedeli, že sa nevzdávam... Môžem ti povedať, že jediná vec, ktorú som si stále opakovala, bolo, že toto mojim deťom nemôžem urobiť, veď ma predsa potrebujú. Syn mal 15 a dcéra 12. Kvôli tomu sa predsa oplatí bojovať! Ty to vieš tak isto ako ja. No a dnes som tu a v zdraví si užívam moju rodinu. Neberiem žiadne tabletky, mám len svoje čaje a veselú myseľ. A snažím sa nepodliehať stresu. Neviem čo bude zajtra, veľmi nad tým nepremýšľam. Načo aj. Dôležité je, že som tu teraz.
Viera je veľmi mocná vec, po láske tá najmocnejšie. Ver mi, že všetka láska, ktorú si dala iným ľuďom sa ti vráti a posilní ťa v tvojom boji! A tebe, Vlastička, sa má čo vracať... Držím palce!

Neviem Vlastička, ako sa cítiš pri čítaní týchto všetkých príspevkov. Možno sa Ťa niektoré dotknú, niektoré Ťa možno rozplačú, niektoré potešia. Pri normálnej diskusii v ostatných témach si aj pošpásujeme, aj ostrejšie vymeníme názory. Ale tu Ti chceme ukázať aspoň trochu z tej lásky a priateľstva, ktoré si tu doteraz preukazovala Ty nám. Porada je predsa len svojim spôsobom rodina a preto ak Ti bude ťažko, ozvi sa nám, určite Ťa neopustíme. Dobrá rodina drží vždy pri sebe - a dúfam, že my tou rodinou sme.
A tieto slová patria aj pre ostatných, ktorí prežívajú podobný osud ako Ty a ozvali sa v tejto téme.
A priznám sa aj k inému - už dávnejšie som rozmýšľala, že sa prihlásim za dobrého anjela. Kopli ma k tomu nie len televízne relácie, ale aj debata, ktorá sa tu prednedávnom rozprúdila. A sama pred sebou som sa hanbila, že som si nenašla tú trochu času, aby som sa registrovala. Ale Tvoje vyznanie a vyznania ostatných, ma k tomu konečne dokopali. A za to Ti budem ja vďačná.
Všetkým, ktorí s touto ťažkou chorobou bojujete, posielam svoju lásku.

Ďakujem všetkým...Len ako nabrať silu, nemám ju už! Ako fungovať a usmievať sa, dokžem veľa, len keby dnešný deň vypadol z kalendára...

Vlasti, až dnes som sa dostala na poradu, pretože som polihovala a čítam Tvoju tému. Moja zlatá, nesmieš takto negatívne myslieť i keď oznámenie podozrenia bol neľudský. Z mojich príspevkov iste vieš, že som prekonala kade čo a poviem Ti, že po jednej ťažkej operácii mi lekár povedal: V nebi vás nechceli a v pekle mali dovolenku. Potešilo ma to, pretože som si skutočne ani nepripustila, že by som to nezvládla. A pripomeniem Ti ešte môj dátum: 27.09.2006- už mám prvý rôčik a dožila som sa aj ďalšej vnučky.
A ešte jeden príbeh mojej maminy: Vyoperovali jej oko-zhubný nádor, po 10 rokoch bola na kontrole a tiež jej oznámili metastázy v dut. brušnej a bol to obyčajný žlčníkový kameň.
Vlasti, viem, že sa dobre radí, keď to človek sám nezažil, ale ja som to už prežila cca 6 krát, takže mi ver, pozitívne myslenie a dobrá nálada je liekom najlepším.
PS: A nikdy ma nechceli z nemocnice pustiť domov, lebo som vraj liečila svojou náladou okolitých pacientov. Držím Ti palce:):):):):):):)

Vlasti, až dnes som sa dostala na poradu, pretože som polihovala a čítam Tvoju tému. Moja zlatá, nesmieš takto negatívne myslieť i keď oznámenie podozrenia bol neľudský. Z mojich príspevkov iste vieš, že som prekonala kade čo a poviem Ti, že po jednej ťažkej operácii mi lekár povedal: V nebi vás nechceli a v pekle mali dovolenku. Potešilo ma to, pretože som si skutočne ani nepripustila, že by som to nezvládla. A pripomeniem Ti ešte môj dátum: 27.09.2006- už mám prvý rôčik a dožila som sa aj ďalšej vnučky.
A ešte jeden príbeh mojej maminy: Vyoperovali jej oko-zhubný nádor, po 10 rokoch bola na kontrole a tiež jej oznámili metastázy v dut. brušnej a bol to obyčajný žlčníkový kameň.
Vlasti, viem, že sa dobre radí, keď to človek sám nezažil, ale ja som to už prežila cca 6 krát, takže mi ver, pozitívne myslenie a dobrá nálada je liekom najlepším.
PS: A nikdy ma nechceli z nemocnice pustiť domov, lebo som vraj liečila svojou náladou okolitých pacientov. Držím Ti palce:):):):):):):)
Helka a mali pravdu... máš charizmu, ktorá veľmi pozitívne napĺňa ľudí okolo Teba. To je vzácne. ;)

Vlasti, dnes som veľmi veľa myslela na Teba. Nikdy sme sa nestreli , ale vďaka PORADE ŤA mám veľmi rada , spoznala som Ťa na základe Tvojich príspevkov ako praktickú, odvážnu a správnu babu, vo všetkých názoroch
si jednička. Práve tieto vlastnosti Ti musia pomôcť prekonať strach a túto hnusnú chorobu.
Tvoje terajšie trápenie si viem predstaviť, ja som to prežívala pred 12 rokmi s kamarátkou, spolu sme plakali keď sa dozvedela o tejto diagnóze. Odstránili jej 1 obličku je dnes v poriadku a teší sa zo svojich vnúčat. To isté prajem aj Tebe z celého srdca . Nezabudni čo je dnes čierne, zajtra bude sivé a verím , že po čase to bude OK. Na juhu Slovenska na Teba myslím a strašne Ti držím palce.
Cila

Vlastička, prajem ti veľa pevnej sily, hlavne neklesaj na duchu a ver. Možno ti pomôžeme, veď je nás tu toľko veľa a žeby sme niečo nevymysleli? Hlavne si to daj ešte overiť u iného špecialistu. Poznám prípad, keď sa stal poriadny omyl. Takisto mám kámošku, ktorá už roky žije s leukémiou a pomáhajú jej všetci dookola. Má tak trocha šťastie, má sestru hematologičku a ja zasa sesternicu onkologičku, tak jej pomáhajú ako môžu. Skús aj nejaké prírodné preparáty. Idem osloviť Psychológa, či by s niečím nevedel pomôcť. Možno nezaregistroval, tak ako ja, že sa tu už pár dní takéto niečo deje. Tak sa prosím ťa drž. A plač, koľko sa ti len žiada. Pomáha to.

Vlastička plne súhlasím so všetkým čo tu bolo popísané a hlavne!!!
Daj si to preveriť aj u iného špecialistu !!!
Naozaj Ťa nechcem falošne utešovať , ale moja teta 79 ročná si pred 8 rokmi vypočula tiež takýto výrok....lymfatické uzliny...ani ju neoperovali, ale chemoterapia a ožarovanie...nebolo to ľahké, ale ona je taký smejko a má "povinnosť" starať sa o vnuka ktorý ostal sám a tak viera a optimizmus i lekári jej pomohli a teraz behá po záhorí ako Marco Pólo a stará sa o všetkých a dáva optimizmus každému koho stretne. Vypeká na svadby , kope v záhrade, stará sa o vnuka a vždy keď k nej prídeme odchádzam od nej plný energie ktorá z nej len tak srší...

TAKŽE HLAVU HORE!

VERÍM V PRENOS POZITÍVNEJ ENERGIE A AJ V TO, ŽE VŠETCI ĽUDIA "PORAĎÁCI" TI JU S CELÉHO SRDCA PRAJÚ.

A KEĎ POCÍTIŠ VÁNOK VO VLASOCH ,ČI SA TI ROZBÚŠI SRDIEČKO , JE TO PRETO , LEBO MY VŠETCI SME S TEBOU!

Nerobite dobre. Nerobite dobre, ked sa snazite Vlastu vsetci utesovat tym, ze sa urcite vylieci. Ja viem, jestvuju zazracne vyliecenia z mnohych chorob, vratane rakoviny. Ale ak sa tak nestane (a to je u rakoviny velke riziko) Vlasta bude o to tazsie znasat osud, o co viac ju vsetci budete utesovat, ze sa jej stav isto zlepsi. O to horsie a tazsie jej bude prijat realitu, ak sa jej stav (nahodou) bude zhorsovat. Rozhodne to neprispeje k tomu, aby si v takejto situacii "zachovala chladnu hlavu", po com evidentne tuzi.

Dostal som SS, dovolim si citovat, neuvediem samozrejme autora: "...Veľmi pozorne som si čítala Tvoj príspevok, z ktorého som si utvorila predstavu, aký máš názor na jestvovanie. Je veľmi pragmatický. Taký odľahčený, v mojej reči: bude tak, ako to chcú hviezdy. Alebo: take it easy. Nie si cynický, napriek tomu, začiatok svojho príspevku si formuloval tak, ako keby si bol. Tvoj príspevok si vytlačím. (Aj tak, teraz si Vlastičke nemusel vysvetľovať, že je radosťou umrieť. Ja neverím na druhý svet...."

Ja som tu uz (inde) pisal, ze ked sme cakali nasu druhu dcerku, lekari nam hovorili, ze s najvacsou pravdepodobnostou bude postihnuta. No - nebolo nam lahko sa vyrovnat s touto informaciou, bez ohladu na to, ze sme veriaci. Ale iba vyrovnanie sa s osudom - zmierenie sa s faktorm, ze budeme vychovavat postihnute dieta - nam umoznilo prezit toto obdobie s relativne "chladnou hlavou". Jednoducho sme vedeli, ze najhorsie, co sa nam moze stat, je to, ze sa dieta narodi postihnute a naucili sme sa to akceptovat. Vsetky ostatne alternativy (v ktore sa vzdy oplati dufat) boli od tohto scenara lepsie. To, ze akceptujeme nejaku realitu, este neznamena, ze hodime flintu do zita, ak sa da bojovat. Manzelka chudera okrem modlitieb vela toho robit nemohla, ale ak by vedela, ze nam pomoze 200 x denne sa postavit na hlavu, tak by to isto urobila. Bojovat treba urcite aj pri rakovine, aj ked mnohi vedia, ze casto potom pride bod, odkedy sa uz neoplati za kazdu cenu predlzovat zivot, a ak niekto prestane bojovat, treba to chapat. Sam som videl odchadzat takto zo zivota mojho otca, v urcitom momente zacal vsetky snahy o predlzenie svojho zivota brat ako trest a ublizovanie. Nie som za eutanaziu, ale ten bod, dokedy treba bojovat si musi kazdy stanovit sam, je krajne sobecke, ked to za cloveka robi okolie.

Iba kratko k tomu manzelkinmu tehotenstvu. Mnohi, co ste citali moje prispevky viete, ze nakoniec sa nam narodil krasne zdrave dieta. O to vacsia bola nasa radost. Ale neviem si predstavit manzelku (a v podstate ani seba) potom, co by nam vsetci dookola cele tehotenstvo opakovali, ze urcite nam sa narodi dieta zdrave, (ved aj tomu aj tomu sa nakoniec narodi zdrave, treba iba dufat) - a nakoniec by dcera skutocne bola postihnuta. To by sme teda na tom psychicky boli podstatne horsie, mali by sme isto problem "zachovat chladnu hlavu" ked by sme odrazu boli postaveni pred takuto realitu.

Este k tej SS, co som dostal. Ano - vystihla si to v podstate spravne, moj nazor je, ze clovek to musi "take it easy" teda brat s lahkostou. A to nezavisle na tom, ci verim vo vecny zivot alebo nie. Samozrejme - nam veriacim sa asi lahsie odchadza, ale ani my presne nevieme, kam ideme a ako to tam bude vyzerat. Navyse v kazdom veriacom cloveku je vzdy nejaka pochybnost, ci jeho viera je naozaj spravna, ci Boh naozaj jestvuje, ci jestvuje vecny zivot. Ale ak by som ja nebol zmiereny so smrtou, tak by som ani nemohol nastupit do lietadla. Verte mi, nalietal som stovky hodin, mozno tisicky a za ten cas som bol minimalne raz (ale mozno viackrat) blizsie smrti ako zivotu. Nebol to vobec pekny pocit, to Vam mozem povedat, uvedomil som si vtedy, asi toto: "No smola - skoda, ze ja, tu, teraz, za takychto okolnosti ukoncim svoj zivot. Predstavoval som si, ze este nieco spravim, moja zena a deti sa budu musiet pretlkat sami. No nic, - o svoj zivot som sa nezasluzil, nedokazem ovplyvnit ani jeho koniec - neostava iba akceptovat to." Asi toto mi prebehlo hlavou a pomohlo mi to zachovat "relativne chladnu hlavu". Nechem si ani predstavit, co virilo v hlavach ludom okolo mna, sudiac podla ich prejavov v tej chvili.

Vlasta prosila o radu, ako zachovat chladnu hlavu. Ja som to pochopil inak ako Vy a pokusal som jej skutocne poradit. To, ze sa clovek na nieco psychicky pripravi vopred (ze si predstavi, ako to bude prebiehat, ked "to" pride, nemoze byt nikdy na skodu, nezavisle na tom, za do tohto vzorca dosadime (nemusi to byt iba odchod z tohto sveta). Ja som pomohol napr, vela ludom od tremy. Ak budete napr. mat recnit pred 1000 ludmi, a nebudete profesional, pravdepodovne sa vam budu triast kolena (trasu sa aj niektorym profesionalom). Ak vas budu v satni pre vystupenim kolegovia rozptylovat vselijakymi historkami, smiechom, dobrou naladou - len aby ste nemysleli na tom co vas o 10 min caka, padne vam to v tu chvilu velmi vhod, bude naozaj prijemne odputat sa od tej hroznej reality. Ale ked odrazu pride ta chvila a vy stojite na javisku uplne sam, dostavi sa absolutna katastrofa. Trema je nezvladnutelna, je 100 x horsia, ako keby ste tri dni vopred v klude mysleli na to, co vas caka, prezivali vopred vsetky alternativy, vratane tej, ze sa zakoktate a uvedomite si, ze svet kvoli tomu nespadol.

Ja mam dost inych zivotnych skusenosti (myslim tym inych ako vy) aby som s istotou vedel, ze nerobite dobe.

Vlasta, my sa osobne nepozname, nepoznam Tvoj vek, ani zdravotny stav, v ktorom sa nachadzas. Skutocne uprimne Ti zelam, aby si sa tesila co najdlhsie z lasky svojich bliznych ale aj to, aby si vedela prijat realitu, ked k tomu pride. Rad by som napisal "ak by k tomu prislo" - co by vyjadrovalo realnu nadej na uzdravenie. No logika nepusti - musim napisat "ked k tomu pride", pretoze k tomu pride nezavisle na tom, ci sa ti teraz podari vyhrat boj s chorobou alebo nie. Jednoducho ak by si aj zila do 115 rokov, ver, ze sa Ti nebude ani vtedy odchadzat lahsie (ak nebudes zrovna v kome) a vyrovnanie sa z realitou vopred prijde vzdy vhod.

Milá Vlasti, je naozaj veľmi ťažko radiť a ešte ťažšie dať si poradiť. V mojej rodine na tú chorobu zomrelo príliš veľa mne najbližších (sestra,otec...). Všetci bojovali = každý chce žiť, či je, alebo nie je veriaci. Chcem Ti povedať o manželovej sesternici, ktorá ochorela rok po ukončení vysokej školy a zomrela pred 2 rokmi vo veku 36 rokov. 12 rokov zakázala rozprávať a chorobách, bolesti... Smelo sa iba o bežných veciach. Dokonca aj liečiť sa začala až kým neporodila dcéru. (4-mes. neskôr). Nebola veriaca, no bol to človek s veľkým Č. Trikrát jej menili kostnú dreň, mala premostenú chrbicu (spevnené stavce),umelý ramenný klb a "zošrubovanú" stehennú kosť. Tešila sa z maličkostí , snažila sa žiť obyčajným životom. Dokonca sa pustila do budovania domu - aj si ho rok užila. Jej dve deti ju nikdy nepočuli stenať, plakať, aj keď určite mala nesmierne bolesti. Neviem, kde sa to v takom drobúčkom stvorení vzalo. Vlastička, prajem ti, aby si aj ty vedela pozbierať svoje sily a podobne ,ako naša Libuška, prežila v kruhu svojej rodiny "taký obyčajný a šťastný život".
Držím palce Zdena

Od prečitania tychto riadkov stale na ne myslim.Chcela by som pomoct, ale nemám tú moc. Podobnú správu som počula pri diagnoze mojej mamy. Prve chvile boli veľmi tažke. Neskor som mnohe pochopila. O živote a smrti nerozhodujeme my, ale máme možnosť pomocť pomocou modlidby a viery.Niekedy je choroba nástroj ako ukázať cestu dalej. Možno je to aj v tomto prípade tak. Ked máme ešte žiť dalej, ani rakovina nie je smrtelna.

Niekedy je choroba nástroj ako ukázať cestu dalej. Možno je to aj v tomto prípade tak. Ked máme ešte žiť dalej, ani rakovina nie je smrtelna.

Asi je to tak. Ja som sa uz niekolkokrat dostal do situacie, kedy som si musel povedat: Tak toto by som neveril, ze prezijem, je zazrak, ze som prezil. Vzdy potom som si povedal - preco asi? Co mam v zivote este urobit zo som ostal zit?

Nechcem Vás utešovať, len povedať, že vždy je nádej. Sme 2 sestry a obe sme ochoreli v tom istom roku, jedna z nás prešla chemoterapiou, ožarovaním, jedna z nás na tom bola lepšie. Rodina bola zúfala, mamina sa skoro zbláznila. Pili sme šťavy, riadili sa radmi lekárov, príbuzní nám znášali rôzne návody a rady liečiteľov. Držala nás pri živote nádej, sila, verili sme, že sa z toho dostaneme. Sme tak mladé a pritom sme sa tak strašne báli. Sestra zostala dokonca bez partnera, v tej najťažšej chvíli ju opustil a na krku dve nezaopatrené deti, riešili sme jej bytovú otázku. Ale verili sme si, že to zvládneme. Už sú za nami 3 roky od vyneseného ortieľa a sme tu:) Jadna z nás lepšie, druhá je pod stálou kontrolou, ale sme TU. Verte si, že to zvládnete. Aj my sme tomu verili, i keď to bolo niekedy hrozne ťažké ... len vtedy to zvládnete, keď sa neopustíte. Držím Vám palce.

Som dojatá z reakcií na moju otázku - prosbu...skutočne som nechcela ľútosť, len som nevedela v ten deň ako mám zareagovať na správu od lekárky, ktorá na základe RTG snímku mi povedala ortieľ - metastázy...V júni som bola na pravidelnej prehliadke a CT, všetko bolo OK, len neustupujúce bolesti a teploty, postupujúce problémy po využívaní 4 dávok ANTB a zrazu ako facka toto...Vyšla som z budovy, stála na daždi a nahlas plakala, lekárka sa ma nespýtala, či som tam sama, alebo s doprovodom no a ja som bola sama...
Viem, už mám prežité veľa pekného, už som bola 2x na druhom brehu, prežila som už trápenia dosť, bola som presvedčená, že už viac to nebude - síce neviem prečo, veď ako vzorok som už nepoužiteľná vzhľadom na môj vek. Ale chcem vám všetkým oznámiť, aj keď plačem, nevzdávam sa, verím, že sa lekárka mohla pomýliť, aj keď...A ak to bude musieť prísť, príde, som veriaca, viem, že každý z nás musí pamätať na poslednú hodinku, ale ja verím, že to nebude tak skoro. Chcem vám ešte oznámiť, že už som dostala povolávací rozkaz do nemocnice a budem vám posielať pozdravy od dievčat, ktoré mi sľúbili, že ma tam nájdu, aj keď je to úplne mimo Žiliny.
Som presvedčená, že sa vrátim, veď je veľa zmien a ja sa musím učiť.
Odkaz pre Misomiso - som už dosť stará, určite by som ti mohla byť aj mamou, som veriaca, ale este ma tu veľa povinnosti čaká...Nebojím sa smrti, bojím sa bolesti, ale musí byť aj tá, aby bolo uzdravenie.
Ďakujem za energiu, za priateľstvo a psychickú podporu.

Ondrejvla, nepozname sa, som tu pomerne kratko, ale citam Ta rada a skoro vsade. Som rada, ze si sa tu ozvala a citim medzi riadkami, ze najväcsi sok je uz prec. Velmi ti drzim palce, bud taka silna, ako som ta mala cest spoznat. Prezivam to s tebou, ako pri mojej mame, hm....je to zaujimave a ani sa nepozname...ale tym, ako ta citam, si mi velmi blizka, aj ked som isto "ucho" oproti tebe. Nezabudaj, ze tu na teba caka vela kamaratov, aj ked ani nevies kolko presne, tak sa rychlo daj do poriadku, aby sme sa mohli este viac vsetci spolu tesit, ze si tu a ze sa slniecko rozsvietilo.....Posielam vela energie,a dobreho mojho anjelika, aby stal pri tebe teraz....a co najmenej bolesti...ale ty to zvladnes....toto nepisem z lutosti, to sa pise samo

Ako tak čítam príspevky v tejto téme, čoraz viac prichádzam na to, že sme fakt jedna veľká rodina.
Iste aj Vlastička, pokiaľ má síl čítať tieto príspevky, cíti, že nie je sama.
Denne sa viackrát vraciam k tejto téme a stále hľadám správu od Vlastičky, že to nie je pravda.
Snažme sa všetci uveriť tomu! Veď to ešte nie je isté!

Vyšla som z budovy, stála na daždi a nahlas plakala

.......i nebo plakalo.....

Som dojatá z reakcií na moju otázku - prosbu...skutočne som nechcela ľútosť, len som nevedela v ten deň ako mám zareagovať na správu od lekárky, ktorá na základe RTG snímku mi povedala ortieľ - metastázy...V júni som bola na pravidelnej prehliadke a CT, všetko bolo OK, len neustupujúce bolesti a teploty, postupujúce problémy po využívaní 4 dávok ANTB a zrazu ako facka toto...Vyšla som z budovy, stála na daždi a nahlas plakala, lekárka sa ma nespýtala, či som tam sama, alebo s doprovodom no a ja som bola sama...
Viem, už mám prežité veľa pekného, už som bola 2x na druhom brehu, prežila som už trápenia dosť, bola som presvedčená, že už viac to nebude - síce neviem prečo, veď ako vzorok som už nepoužiteľná vzhľadom na môj vek. Ale chcem vám všetkým oznámiť, aj keď plačem, nevzdávam sa, verím, že sa lekárka mohla pomýliť, aj keď...A ak to bude musieť prísť, príde, som veriaca, viem, že každý z nás musí pamätať na poslednú hodinku, ale ja verím, že to nebude tak skoro. Chcem vám ešte oznámiť, že už som dostala povolávací rozkaz do nemocnice a budem vám posielať pozdravy od dievčat, ktoré mi sľúbili, že ma tam nájdu, aj keď je to úplne mimo Žiliny.
Som presvedčená, že sa vrátim, veď je veľa zmien a ja sa musím učiť.
Odkaz pre Misomiso - som už dosť stará, určite by som ti mohla byť aj mamou, som veriaca, ale este ma tu veľa povinnosti čaká...Nebojím sa smrti, bojím sa bolesti, ale musí byť aj tá, aby bolo uzdravenie.
Ďakujem za energiu, za priateľstvo a psychickú podporu.
Asi sme písali príspevok súčasne. Som rada, že si sa ozvala.
Držím palce:) :) :) .

Som dojatá z reakcií na moju otázku - prosbu...skutočne som nechcela ľútosť, len som nevedela v ten deň ako mám zareagovať na správu od lekárky, ktorá na základe RTG snímku mi povedala ortieľ - metastázy...V júni som bola na pravidelnej prehliadke a CT, všetko bolo OK, len neustupujúce bolesti a teploty, postupujúce problémy po využívaní 4 dávok ANTB a zrazu ako facka toto...Vyšla som z budovy, stála na daždi a nahlas plakala, lekárka sa ma nespýtala, či som tam sama, alebo s doprovodom no a ja som bola sama...
Viem, už mám prežité veľa pekného, už som bola 2x na druhom brehu, prežila som už trápenia dosť, bola som presvedčená, že už viac to nebude - síce neviem prečo, veď ako vzorok som už nepoužiteľná vzhľadom na môj vek. Ale chcem vám všetkým oznámiť, aj keď plačem, nevzdávam sa, verím, že sa lekárka mohla pomýliť, aj keď...A ak to bude musieť prísť, príde, som veriaca, viem, že každý z nás musí pamätať na poslednú hodinku, ale ja verím, že to nebude tak skoro. Chcem vám ešte oznámiť, že už som dostala povolávací rozkaz do nemocnice a budem vám posielať pozdravy od dievčat, ktoré mi sľúbili, že ma tam nájdu, aj keď je to úplne mimo Žiliny.
Som presvedčená, že sa vrátim, veď je veľa zmien a ja sa musím učiť.
Odkaz pre Misomiso - som už dosť stará, určite by som ti mohla byť aj mamou, som veriaca, ale este ma tu veľa povinnosti čaká...Nebojím sa smrti, bojím sa bolesti, ale musí byť aj tá, aby bolo uzdravenie.
Ďakujem za energiu, za priateľstvo a psychickú podporu.Vlastička ako vždy krásne s prehľadom, múdrosťou... si vzácny človek a takých nám veľmi treba, aby nám ukazoval čo a ako... Verím v túto Tvoju úžasnú vlastnosť. Plač nám vyplaví z duše to čo potrebujeme. Pomáha ukladať myšlienky do správneho poradia. Verím v Teba ...

Prečo neveríte, že všetko môže byť aj dobré? Príroda je silná a vie robiť divy. Pánbožko je ešte silnejší, vie robiť zázraky a tak bude ako on rozhodne. Vlastička potrebuje silu, energiu a vieru, nie nejaký pesimizmus. Ak by sa aj stalo, že sa to zvrtne tak, ako to tu isto nikto nechce, tak vtedy by sme jej všetci mali dať z našej sily a podporiť ju, aby to mohla čo najpokojnejšie prijať
a zmieriť sa tým. Veď ju všetci máme radi.

Pre mňa je veľmi ťažké sa k tejto téme vyjadriť, nakoľko som podobný prípad zažila s mojou maminkou a v čase keď som čakala svoju dcéru na svet. Zistili jej rakovinu v pokročilom štádiu. Bolo to veľmi ťažké, ale nevzdávali sme sa. Chodila som za ňou na onkológiu, zvládli sme aj chemoterapiu aj ďalšie liečby. Veľmi jej pomohol dobrý kamarát, ktorý bol psychológom a držal nielen nás ale hlavne maminku pri pozitívnom myslení. Moja dcéra má za 2 týždne 18 rokov a maminka je stále medzi nami. Je pod stálym lekárskym dozorom, ale darí sa jej dobre. Veľmi chcela a chce byť medzi nami a to jej veľmi pomáha.
Verím v Teba Vlastička a viem, že aj keď to bude veľmi ťažké určite zvládneš aj túto nepríjemnú etapu vo svojom živote. Budeme Ti všetci držať palčeky a posielam Ti veľmi veľa energie do ďalšieho boja.

Vlasta ver v zazrak, ale sa skus zmierit aj s myslienkou, ze sa nestane.
Zacni si vychutnavat plnymi duskami kazdy den, tes sa ked si doma s rodinou, tes sa ze mas tak vela kamaratov (aj na porade:) ), vlastne davaj zo seba vsetku lasku, rozdavaj usmev a klud.

Nech je to Tvoj boj - ze sa nevzdavas a ze napriek chorobe rozdavas lasku.

Dufam, ze moje slova pochopis. Skus si prosim Ta precitat knizku 12. anjel od OG Mandina (asi sa Ti bude pacit).
Posielam Ti vrele objatie!!!

Čítam si tu Vlastičkinu odpoveď a nielen tú a zisťujem,že mnohí z Vás , máte veľké zdravotné problémy a napriek tomu rozdávate pozitívnu energiu .
Máte môj obrovský obdiv. :) :) :) Všetkým Vám želám krásny deň.:) :) :)

Ahoj Vlastička, prečítala som všetky odpovede, ktoré Ti členovia našej poraďáckej rodiny už poslali. Asi sa len ťažko nájde niečo, s čím by sa dalo nesúhlasiť. Myslím si však, že chladnú hlavu si už zachovala, keď si sa dokázala podeliť s nami o svoje pocity, obavy, keď si vystrela ruku o pomoc. To je, podľa mňa dobre. Vôbec asi najhoršie je, keď sa človek v podobnej situácii uzatvorí do seba a prestane vnímať svoje okolie. Budeš potrebovať silu, trpezlivosť, chuť a vôľu bojovať s osudom. A určite ťa v tomto neľahkom boji budeme všetci podporovať. Ak budeš v situácii, že budeš potrebovať ďalšieho lekára (napríklad na konzultáciu) , lieky alebo čokoľvek iné, nezabudni sa ozvať. Určite nájdeme spôsob, ako Ti účinne pomôcť.

Ono je to vzdy lahko napisat, ze treba verit. Kto to nezazil nepochopi naplno pocit tych emocii.Pozitivne je naozaj hlavne to, ze svoje emocie vies zo seba vydat a nenechavas sa nimi dusit.
Naozaj sa treba upnut prave na tych co si spominala, ktori Ta potrebuju a zit naplno prave pre nich a rano dakovat za kazdy novy den, ktory ma clovek moznost zase zazit a ze sa zobudil.
Prajem Ti vela vela stastia

Čítam si tu Vlastičkinu odpoveď a nielen tú a zisťujem,že mnohí z Vás , máte veľké zdravotné problémy a napriek tomu rozdávate pozitívnu energiu .
Máte môj obrovský obdiv. :) :) :) Všetkým Vám želám krásny deň.:) :) :)

K týmto Majkiným slovám ťažko niečo dodať. Skutočne je obdivuhodné, že viacerí, ktorí tu Vlastičku podporujú, vedia, o čom to je, sami na sebe tieto problémy prežili a predsa dokážu povzbudzovať.
Ďakujem Vám.

Je tu niekto, kto sa osobne pozna s Vlastou??? Dnes mala ist do nemocnice a ja som jej zostal nieco dlzny. Neide za nou niekto z Vas??? Prosim ozvite sa mi cez sukromnu spravu.
Vdaka:)

Je tu niekto, kto sa osobne pozna s Vlastou??? Dnes mala ist do nemocnice a ja som jej zostal nieco dlzny. Neide za nou niekto z Vas??? Prosim ozvite sa mi cez sukromnu spravu.
Vdaka:)
Osobnej ju nepoznám, ale držím jej všetky prsty a želám veľa síl na prekonanie tejto choroby. :) :) :) :) Veľa zdravia a Vlasti ,drž sa.:) :) :)

uf... az mi dosli slova... az dnes mi mamina oznamila co sa deje s tetou Vlastou (mamina sesternica) a na poradu uz nechodim tak casto, tak tento prispevok som ani necitala az teta Vlasta mi odkazala aby som to tu vyhladala... neviem co mam povedat... zrejme sa s maminou vyberieme navstivit ju a dodat trosku pozitivnej energie osobne... teraz jej aspon poslem sms ze na nu myslim a pozdravim ju aj od vas vsetkych

Ahoj, Vlasta, tiež ťa považujem za svoju virtuálnu priateľku a rada čítam Tvoje príspevky. Chcem sa s Tebou podeliť o svoje pocity. Mne diagnostikovali onkol. ochorenie v marci, hneď ma operovali a daňové priznania 12 firiem som robila s dorezaným bruchom.Hneď v apríli ma operovali 2.krát, lebo to prvé vraj bola len metastáza a prvotný nádor našli až potom. Od mája chodím na chemoterapie, podstúpila som aj ožarovanie. Už som si zvykla, že každý utorok som na Klenovej (NOÚ). Na začiatku som si ale pripadala ako v nejakom zlom filme a pomaly som sa zmierovala s tým, že moje 3 deti nestihnem naučiť všetkému, čo treba. Lenže vďaka podpore rodiny a priateľov som sa s tým vyrovnala a rozhodla som sa, že sa nepoddám a budem "bojovať". Choroba mi veľa vzala, ale mi aj veľa dala. Zistila som, že okruh mojich najlepších priateľov sa rozšíril, predbiehali sa v tom, kto mi skôr pomôže, darovali krv, vyberali malú zo škôlky, nosili zaváranú cviklu atď. Cítila som, že ma úprimne majú radi a ja ich nechcem sklamať, vydržím tie nevoľnosti a slabosť. Ty máš tiež určite skvelú rodinu a priateľov, čo ťa podržia. Posielam Ti veľa energie, viem, že to pomáha, aj mne takto na diaľku veľa ľudí posielalo energiu a ja som to cítila. Ešte mi pomohla kniha MUDr. Bernie S.Siegel: Láska, medicína a zázraky - je to o sebaliečení, autosugescii a pozitívnom myslení. Držím palce!

Jarka, aj tebe patrí môj obdiv:)

http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gif Tlmočíme krásny pozdrav od Vlastičky Vám všetkým milí Poraďáci http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gif a poďakovanie za energiu,ktorú jej posielate http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gif a ktorú citi každým kúskom tela. http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gifVeľmi jej pomáha.http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gif

Simonka a Maja .

PS: Vlastička bola v pohode a veľmi vyrovnaná . Dúfam, že Vám sem budeme písať samé dobré správy.:) Som veľmi rada ,že už nie je len mojou virtuálnou priateľkou, i keď by sme si vedeli predstaviť aj iné miesto prvého stretnutia. :)

http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gif Tlmočíme krásny pozdrav od Vlastičky Vám všetkým milí Poraďáci http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gif a poďakovanie za energiu,ktorú jej posielate http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gif a ktorú citi každým kúskom tela. http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gifVeľmi jej pomáha.http://www.gify.nou.cz/smajlici_soubory/z19.gif

Simonka a Maja .

PS: Vlastička bola v pohode a veľmi vyrovnaná . Dúfam, že Vám sem budeme písať samé dobré správy.:)Ďakujeme dievčatá za túto dlho očakávanú správu.:)

Maja som rada, že Vlastička bola v pohode. Ja som s ňou stále v kontakte, a som rada, že je jej už konečne lepšie.

Dievčence , tlmočte vrúcny pozdrav , myslím že nás je viac , ktorí sme neustále mysľou pri Vlastičke .

Poznám sa s Vlastičkou osobne, ONA je naozaj skvelý ČLOVEK! Nie som typ, ktorý verejne píše o svojich pocitoch, doteraz som iba pridávala môj súhlas k príspevkom, ale chcela by som aj touto cestou popriať Vlastičke všetko dobré, nech zvíťazí nad zákernou chorobou! Dúfam, že jej pomáhajú naše slová a pridávajú jej aspoň trochu energie.

Tak čo je nové s Vlastičkou?
Dúfam, že nás potešíte novými pozitívnymi správami. Posielam jej veľa veľa sily, aby sa vyliečila.

Pred chvilou som sa vratila z ruzomberskej nemocnice-bola som pozriet nasu Vlasticku. K mojmu poteseniu som zistila, ze vyzera velmi dobre a pekne, je maximalne pohybliva a psychicky je na tom tiez velmi dobre. Tento tyzden by ju mali dovysetrovat a potom rozhodnu, co bude dalej. Zatial nic z toho, z coho mala najvacsiu obavu, nezistili. Vlasticka vsetkych pozdravuje a dakuje za dobre myslienky, ktore sme jej vsetci posielali. Prosi, aby sme na nu mysleli aj nadalej.

Pred chvilou som sa vratila z ruzomberskej nemocnice-bola som pozriet nasu Vlasticku. K mojmu poteseniu som zistila, ze vyzera velmi dobre a pekne, je maximalne pohybliva a psychicky je na tom tiez velmi dobre. Tento tyzden by ju mali dovysetrovat a potom rozhodnu, co bude dalej. Zatial nic z toho, z coho mala najvacsiu obavu, nezistili. Vlasticka vsetkych pozdravuje a dakuje za dobre myslienky, ktore sme jej vsetci posielali. Prosi, aby sme na nu mysleli aj nadalej.
Budeme,... ;)

Elenka ty si jeden anjel....

http://www.gif.webzdarma.cz/andilci/43.gif, a Vlaste držím palce.... aby mala napriek chorobe každý deň takýto slniečkový..

http://www.sirmi.ic.cz/slunce/52.gif

Vlastička necháva pozdravovať. Všetkým Vám veľmi pekne ďakuje. Za všetko, pozdravy, ... veľmi to pomáha. Marek 15 bola veľmi dojatá zato ako si naňu myslel a poslal jej krásne básne. Prajem všetkým sledovať to dojatie v jej tvári za každý odovzdaný pozdrav. Odovzdávam krásne a srdečné ĎAKUJEM od Vlastičky.

Práve som sa vrátila od usmiatej a spokojnej Vlastičky, ktorá všetkým ďakuje za úprimné slová ,pozdravy a želania dobrého zdravia. A že je v pohode svedčí odkaz:
" Zhora Vám mávať nebudem" :D

Vlaste prajem všetko dobré, som 6 rokov "po", na onkológii som si našla aj kamarátky a všetky sme zatiaľ O. K. Ak chceš, pošli kontakt, alebo Ti pošlem ja na seba. Ono sa to dá, na svete je toľko pekného, že sa oplatí pobiť. Drž sa!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Práve som sa vrátila od usmiatej a spokojnej Vlastičky, ktorá všetkým ďakuje za úprimné slová ,pozdravy a želania dobrého zdravia. A že je v pohode svedčí odkaz:
" Zhora Vám mávať nebudem" :D
Huráááá, veľmi sa teším.... Ale v posielaní pozitívnej energie a v myslení na Vlastičku a všetkých našich rovnako trpiacich poraďákov pokračujeme.

Huráááá, veľmi sa teším.... Ale v posielaní pozitívnej energie a v myslení na Vlastičku a všetkých našich rovnako trpiacich poraďákov pokračujeme.
Ďakujeme...:)

som veľmi rád každej dobrej správe ...
No tento príbeh sa mi zdá vhodný a preto ho posielam Vlastičke:

Zhoď svoje starosti

Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, ktorý mal starého somára. Somár jeden deň padol do studne. Chudák cele hodiny zúfalo plakal a dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec sa rozhodol, že somár je už aj tak starý a studňu chcel aj tak zakopať a tak nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením, ako ho dostať von. Zavolal na pomoc susedov, aby mu pomohli. Každý sa chopil lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár pochopil, čo sa deje a začal hrozne nariekať. Na prekvapenie každého sa po nejakom čase ukľudnil. Po niekoľkých lopatách nahádzanej hliny dedko nakukol do studne. Prekvapene videl, že somár po každej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa zo seba hlinu a vždy ju zadupe pod seba a tak sa dostáva vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a dostaval sa vždy vyššie. Každý sa len udivene pozeral, keď somár vykročil zo studne a šťastne odkráčal. Život na nás bude vždy hádzať rôzne smeti a hlinu. Trik ako sa dostať zo studne je, zo všetkého sa otriasť a urobiť krok hore. Každý problém je len určitá možnosť/príležitosť urobiť krok ďalej. Z každého problému je nejaké východisko, kým to nevzdáš a nezastavíš sa. Spomeň si na tento príbeh, keď bude ťažko.

Ďakujeme...:)

Jarka, práve v tejto téme ste ukázali, ako treba bojovať. Vlastičku pozná veľa poraďákov, preto sa stala akýmsi symbolom toho Vášho boja. A cením si, že napriek vlastnej bolesti ste Dobrí anjeli aj pre druhých a nevzdávate to.
Všetkým Vám veľmi držím palce.

Plavcik, toto je velmi pekna a poucna rozpravka. Hodno sa jej drzat.

Vlastička Vás všetkých veľmi pekne. Ďakuje Bastianovi za krásny darček. Cíti všetko to dobré čo sa jej tu praje a verí vo všetko dobré a krásne čo ju tu spolu s nami ešte stretne. ;)
P.S.Dnes som ju uniesla do obchodu. Chcela sa ísť opýtať na vrátnici, ale ja už viem, že lepšie je tváriť sa ako návšteva a len tak s kľudom ísť.