Ak ide o soft na objednávku zákazníka, neúčtujem na 013. vynaložené náklady na zákazku sa aktivujú v nedokončenej výrobe na účte 121. Všetky náklady teda na vytvorenie softu je NV.
- mzdy, spotrebovaný materiál, energia, odpisy, režijné náklady...5xx/112,131,3xx
- zmena stavu zásob vo výške vynaložených nákladov 121/611
- Fa: 311/60x
-zníženie stavu pri predaji na zákazku: 611/121

Ak ide o objednávku konkrétneho zákazníka, účtujem iba o vytvorení softu a jeho predaki, nepôjde o opakovaný predaj.

Pre vlastnú potrebu UJ:
Obstaranie vo vlastnej činnosti pre vlastnú potrebu alebo pre potreby obchodovania so softom, ak je cena vyššia ako 50 tis.
- oceňuejem vo vlastných nákladoch. Ide o rozumový potenciál týchto ľudí, kt soft tvoria: 521,524/331,336
- náklady externé: 501,518....
-aktivácia: 041/623
- zaradenie 013/041

Ďakujem, takže je to tak, ako som si myslela. Nechápem, že to auditorom nevadí. Poprosím ešte o bližšie vysvetlenie (oddeľujem obe otázky) - musím to "preložiť" našim neúčtovníkom.

1. software vytvorený vlastnou činnosťou.

Pre vlastnú potrebu UJ:
Obstaranie vo vlastnej činnosti pre vlastnú potrebu alebo pre potreby obchodovania so softom, ak je cena vyššia ako 50 tis.
- oceňuejem vo vlastných nákladoch. Ide o rozumový potenciál týchto ľudí, kt soft tvoria: 521,524/331,336
- náklady externé: 501,518....
-aktivácia: 041/623
- zaradenie 013/041

1. musím zistiť cenu hodiny našej práce vo vlastných nákladoch (niekde musí byť kalkulácia alebo si určíme vnútropodnikovú cenu sami)
2. mať evidenciu počtu vykonaných hodín rozdelenej na údržbu software (prípadne legislatívne zmeny) a vývoj (modernizácia) pre vlastnú firmu (máme to, len ju dať do vhodnej formy)

3. sleduje sa to mesačne alebo až na konci roka ? Každý mesiac sme schopní dať podklady napr. 100 hodín opráv a 100 hodín modernizácie napr. po 500 Sk/hod. Čo s tým má urobiť účtarka? (Citujem : "Nech jej dám pokoj s aktiváciou!")

4. Môžeme mať na 518 analytiku náklady na vlastný software, mesačne preúčtovať z 521 zodpovedajúcu čiastku podľa hodín a v okamihu, keď tieto náklady presiahnu 50000,- začať aktivovať?
Patria tam tie legislatívne zmeny a opravy?

5. ak náklady na vývoj presiahnu 50000 Sk (čiže počet hodín za rok krát vlastné náklady presiahnu túto čiastku) zaúčtuje sa aktivácia 041/623 a potom zaradenie 013/041. To mi je jasné.

Ešte otázka: pokiaľ máme prémiový ukazovateľ dosiahnuté tržby, zmenou na dosiahnuté výnosy tam dostanem aj tú 623 (Výnosy je celá trieda 6), že?

treba sa oprieť o nasledovné
Postupy..... 740/2002 Z.z.
§ 37

Účtovanie dlhodobého nehmotného majetku

(3) Dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastným vývojom alebo v priebehu jeho vývoja sa aktivuje na účte 012-Aktivované náklady na vývoj, ak je možné preukázať
a) možnosť jeho technického dokončenia tak, že ho bude možné používať alebo predať,
b) zámer jeho dokončenia, používania alebo predaja,
c) schopnosť účtovnej jednotky jeho používania a predaja,
d) spôsob vytvárania budúcich ekonomických úžitkov a existenciu trhu pre výstupy dlhodobého nehmotného majetku alebo pre dlhodobý nehmotný majetok sám o sebe, alebo, ak bude používaný vo vnútri účtovnej jednotky jeho použiteľnosť,
e) dostupnosť zodpovedajúcich technických zdrojov, finančných zdrojov a ostatných zdrojov pre dokončenie jeho vývoja, použitie alebo predaj,
f) spoľahlivé ocenenie nákladov súvisiacich s jeho obstaraním v priebehu vývoja.

(5) Výsledky vykonaných vývojových prác sa účtujú ako náklady na vývoj, ak sú
a) kúpené samostatne a nie sú súčasťou dodávky iného dlhodobého majetku a jeho ocenenia,
b) vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi; nejde o výsledky zákazky alebo súčasť dodávky dlhodobého majetku,
c) vytvorené vlastnou činnosťou pre potreby účtovnej jednotky.

(6) Náklady na vývoj sa aktivujú, ak ich suma neprevýši sumu, u ktorej je pravdepodobné, že sa získa z budúcich ekonomických úžitkov po odpočítaní ďalších nákladov vývoja, predaja a administratívnych nákladov, ktoré sa týkajú priamo marketingu výrobkov alebo procesov. Ak sa nepreukáže podľa odseku 3 možnosť aktivovania nákladov na vývoj, účtujú sa do nákladov účtovných období, v ktorých vznikli.
(8) Softvér sa účtuje na účte 013-Softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je
a) kúpený samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia,
b) vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru.
__________________4) Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.


§ 22
(7) Nehmotným majetkom na účely tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, 110) autorské práva 111) alebo práva príbuzné autorskému právu vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj, zriaďovacie výdavky vyššie ako 50 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk.

(8) Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi, 1) najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25).

2. software na zákazku

Ak ide o soft na objednávku zákazníka, neúčtujem na 013. vynaložené náklady na zákazku sa aktivujú v nedokončenej výrobe na účte 121. Všetky náklady teda na vytvorenie softu je NV.
- mzdy, spotrebovaný materiál, energia, odpisy, režijné náklady...5xx/112,131,3xx
- zmena stavu zásob vo výške vynaložených nákladov 121/611
- Fa: 311/60x
-zníženie stavu pri predaji na zákazku: 611/121

Ak ide o objednávku konkrétneho zákazníka, účtujem iba o vytvorení softu a jeho predaki, nepôjde o opakovaný predaj.

Áno, vždy ide o konkrétneho zákazníka (naša matka) a jeho dcéry. IS je unikátny, nie je možný predaj niekomu iného (nie je to krabicový soft).
Napriek tomu, že všetci vo firme aj náš odberateľ používa pojem zákazka, na každé rozšírenie existuje cenová ponuka a objednávka, vraj im len poskytujeme služby na software, ktorý si už kúpili.

Mám doma staršiu Cenigovú (2003) a tam je napísané, že "ak ide o softvér vytvorený na zákazku, t.j. na osobitnú objednávku zákazníka, neúčtuje sa na účte 013, ale vynaložené náklady počas riešenia zákazky sa aktivujú v nedokončenej výrobe na účte 121."

Napr. teraz bude objednávka na zmeny súvisiace s Eurom.
- v mesiaci xx odrobíme 100 hodín, oceníme vlastnými nákladmi a zaúčtujeme 121/611
- po dokončení zákazky vystavíme FA 311/602
a interkou znížime stav: 611/121

Výhodou je, že týmto to dostanem do 6 priebežne a nie až po fakturácii.
Ešte rada - zrovna to Euro je také, že sa začne tento rok a skončí v 2009 . Je výhodnejšie radšej miesto jednej veľkej zákazky (cez viac rokov), rozdrobiť to : napr. jedna na duálne zobrazovanie , druha na zavedenie eura (IS v eurách) a tretia na správe a prevod dát.

Ešte otázka. Keď ešte nemáme objednávku (z byrokratických dôvodov), ale už na tom robíme (príkaz zhora), môžeme takto účtovať dopredu alebo nie? AK máme ústny prísľub, tak aj to je zmluva, nie?

Ďakujem
Jana

Len mi potvrďte, že sa nás netýka §30 z postupov účtovanie zákazkovej výroby. Tam ide len o hmotný majetok, nie? Toto bol už kedysi jeden z argumentov, že predsa nebudeme účtovať o zákazkovej výrobe a robiť si zbytočnú robotu. Díky.

Ešte pripájam k zákonom od Kejky:
Zákon o účtovníctve :
§ 25

(1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa oceňuje
b) vlastnými nákladmi
1. hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,
2. zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,
3. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,
4. príchovky a prírastky zvierat,


d) reprodukčnou obstarávacou cenou
1. majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
2. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena tohto majetku,
...

(4) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním,
b) reprodukčnou obstarávacou cenou cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje,
c) vlastnými nákladmi
1. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,
2. pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť,
d) menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.

Len mi potvrďte, že sa nás netýka §30 z postupov účtovanie zákazkovej výroby. Tam ide len o hmotný majetok, nie? Toto bol už kedysi jeden z argumentov, že predsa nebudeme účtovať o zákazkovej výrobe a robiť si zbytočnú robotu. Díky.
nie - nejedná sa o zákazkovú výrobu v zmysle §30.

Ako to bude keď tie náklady na vývoj SW sú menej ako 50 tis. ? alebo ešte lepšie keď ich vôbec neviem určiť? ale licencie firma predáva?

Nikto nevie poradiť?

Preukazatelne naklady na vyvoj softwaru boli 10 tis. - faktury od SZCO co software vyvyjala
Ide o jednoduchy program ktory firma dalej predava resp predava jeho licencie, ako to teda bude? Bude sa aktivovat? Ako sa bude uctovat predaj tychto licencii?
Podotykam preukazatelne naklady boli do 50 tis cize nesplna z tohto hladiska podmienky pre dlhodoby nehmotny majetok

Nikto nevie poradiť?

Preukazatelne naklady na vyvoj softwaru boli 10 tis. - faktury od SZCO co software vyvyjala
Ide o jednoduchy program ktory firma dalej predava resp predava jeho licencie, ako to teda bude? Bude sa aktivovat? Ako sa bude uctovat predaj tychto licencii?
Podotykam preukazatelne naklady boli do 50 tis cize nesplna z tohto hladiska podmienky pre dlhodoby nehmotny majetok

Postupy 13/2,3 mi hovoria, že výsledky vykonaných vývojových prác nadobudnuté kúpou alebo vytvorené vlastnou činnosťou, pričom je ocenenie 50 000, Sk a menej, je možné zaradiť do DNM, ak je doba použiteľnosti 1 rok a viac.
Ak ho nezaradím do DHM, účtujem na 518:

Vie mi to prosím niekto lopatisticky napísať ako to teda bude?

1. Náklady na vývoj - 2 faktúry od SZCO za prog. práce spolu - 10 tis.
2. Ďalšie náklady už nie sú
3. Bol predaj licencii min. rok 2007 a bude aj v roku 2008 - ako ich zaúčtovať

Zatial som dal predaj licencii ako služby, ale to zrejme nie je správne

Vie mi to prosím niekto lopatisticky napísať ako to teda bude?

1. Náklady na vývoj - 2 faktúry od SZCO za prog. práce spolu - 10 tis.
2. Ďalšie náklady už nie sú
3. Bol predaj licencii min. rok 2007 a bude aj v roku 2008 - ako ich zaúčtovať

Zatial som dal predaj licencii ako služby, ale to zrejme nie je správneJa účtujem na 602.

Majú to byť teda služby?

Ako služby to beriem ak ide o zákazkovú výrobu pre daného zákazníka (vytovrenú na základe zmluvy o dielo, prípadne ako objednávka prog. prác), tak to účtujem aj teraz.

Ale ak predávam ten istý soft produkt - jeho licencie rôznym zákazníkom viac menej ako krabicový produkt (občas sa niečo nové pridá čo zákazník ocení) ?

tiež 602

http://www.porada.sk/t62539-licencie.html

Tu sa síce hovorí o DPH, ale je tam v závere publikované stanovisko DU, ktoré tiež hovorí o službe...

No hej služby sú to určite z hľadiska nákupu tam nie je o čom keď cena licencii je do 50 tis. tak sa účtuje na 518

Ale keď opakovane predávam licnecie tak fakt neviem či služba alebo predaj nehmotného majetku

Ak predaj nehmotného majetku tak ako majetok vznikol keď náklady len 10 tis. a nehmotný je až 50 tis.

ved ti tu opakovane svorne tvrdíme, že ide o účet 602.

ok tak to necham na sluzbach tak jak mam
len mne slo o to ze som videl, ze to zvyknu uctovat ako predaj nehmotneho majetku 641

ok tak to necham na sluzbach tak jak mam
len mne slo o to ze som videl, ze to zvyknu uctovat ako predaj nehmotneho majetku 641
to je o inom.................

A nebudem teda ani nic aktivovat? Ani zaradovat daky drobny nehmotny majetok?
Proste necham naklady na vyvoj co mame (tie faktury od SZCO) na 518 tak jak doteraz?

Dobrý deň,

novovzniknutá sro sa zaoberá výrobou softwaru a ďalšími "diametrálne" odlišnými službami. Výroba softwaru sa plánuje tak cca na 1 rok, následne sa zaradí do majetku (nakoľko ho bude firma využívať pre svoje účely) ale tiež sa bude predávať.

Vie mi niekto poradiť, akým spôsobom mám stanoviť rozúčtovanie nepriamych nákladov, ktoré súvisia aj s výrobou softwaru ale aj ostatnými službami?

Presne viem stanoviť napríklad mzdy, odvody programátorov, odpisy PC na ktorých pracujú.

Ale čo napríklad nájom kancelárie, energie, kancelárske potreby,mzda účtovníčky a ďalšie náklady, ktoré firme vznikajú a súvisia aj s výrobou softwaru. Pokúšala som sa niečo nájsť v predajniach odbornej literatúry, ale nevedeli mi poradiť. Viete mi poskytnúť linky na nejakú literatúru, odborné články.... a pod?

Budem vďačná akýmkoľvek pomôckam a ešte vďačnejšia ak má niekto skúsenosti z praxe. Vopred veľmi pekne ďakujem

...Výroba softwaru sa plánuje tak cca na 1 rok, následne sa zaradí do majetku (nakoľko ho bude firma využívať pre svoje účely) ale tiež sa bude predávať....

akú váhu bude mať predaj softvéru vs vlastné využitie? Lebo ak ho vyvíjate pre účely predaja, napr. plánujete predaj 100 licencií, tak možno by bolo jednoduchšie 1 licenciu si "kúpiť"....

Tak priznávam, že teraz ste ma úplne zaskočili. Viete my bližšie vysvetliť aký je v tom rozdiel? O "kúpe" vlastného softwaru som nikdy nepočula. Ďakujem

akú váhu bude mať predaj softvéru vs vlastné využitie? Lebo ak ho vyvíjate pre účely predaja, napr. plánujete predaj 100 licencií, tak možno by bolo jednoduchšie 1 licenciu si "kúpiť"....

Zamyslela som sa nad tým a podľa toho, čo som komunikovala s konateľom firmy, tak softvér sa vyrába za účelom predaja (počet licencii - čím viac, tým lepšie, takže prakticky neobmedzene :)), s tým, že firma ho bude využívať aj pre vlastnú potrebu.

Pre rozpísanie nepriamych nákladov /réžií/ treba mať ich úhrnnú sumu za účtovné obdobie a vzorec. Výrobné réžie by sa mali pripočítať čo najviac priamo /odpisy technológií, energie/. Správna réžia a nepripočítateľná časť výrobnej réžie by sa mala rozpísať a pripočítať priamoúmerne k výnosom každej aktivity firmy. Priame náklady na vývoj softvéru by sa k 31.12. a k ukončeniu vývoja mali aktivovať na 041/623. Tá 623 sú výnosy, ktoré majú určité percento z celkových výrobných výnosov. Týmto percentom ako koeficientom prenásobíš aj sumu nepriamych nákladov firmy a výsledok taktiež aktivuješ na 041/623, spočítaš a zaradíš.
Ak firma vyvinula softvér /aktivovaný/ na predaj a jednu inštaláciu vo vlastnej réžii využíva pre vlastnú potrebu, tak nenachádzam dôvod, prečo by ju mala od seba kupovať. Jednoducho ju používa, bez toho, aby vykazovala náklady a výnosy v tej istej výške. Napokon ... svoj výrobok ďalej testuje v praxi ...

Ja mam taky pripad ze vyvoj softwaru bol urceny pre ineho zakaznika a trval 2012,2013 az do 11/2014 - priebezne som uctoval na ucet 121/611 /v r.2012+2013/ a teraz v 11/2014 sa rozhodlo, ze zakaznik ho nekupi , ale chce od nas aby sme ho prenho prevadzkovali a uctovali mu sluzby za jeho prevadzku. Chcem to zauctoval ako ubytok 611/121 , zaradenie do majetku software 041/623 + 013/041 / stale ta ista suma - sucet 2012+2013+ naklady do 11/2014/ a nasledna faktura koncovemu zakaznikovi 311/602 - priebezne mesacne od 11/2014 na neurcito.
Ako urcit odpisy softwaru a odkedy ich uctovat od 11/2014 ??? Kolko rokov sa odpisuje software vytvoreny vlastnou cinnostou ???