Ahoj,
skus si precitat prispevky o panickej poruche,je tam kopec ludi,ktori trpia aj depresiou myslim si.depka je civilizacne ochorenie,pomaly sa stane pandemiou....podla pribudajucich statistik.skus sa tu k nam chodit radit,mozno ti bude lepsie.
pre mna je uzasne uz to,ze sa k tomu otvorene priznavas a riesis to,chces.moj brat sa po rozvode uplne spustil,chceme mu pomoct,no ked pride k lamaniu chleba,vyhovori sa....drzim palce...ta jesen robi vela...

Pokial poznas dovod svojho ochorenia si na tom relativne rozhodne lepsie ako ti, u ktorych ide o cistu chemiu v mozgu. A ked sa lekar spravne trafi a nastavi ich na " dopaminovu " alebo " serotoninovu" liecbu maju sancu celkom kvalitne zit.
Ty si v stave , ked mas pocit, ze uz nic nebude take ako bolo, ze tvoj zivot stratil akykolvek zmysel, ze uz nikdy nevyjde slnko a ze uz nikdy neprekrocis kruh v ktorom sa motas stale dokola.
Po troch rokoch neuspesnej liecby je najvyssi cas, aby sa aj tvoj zivot skvalitnil.
Predovsetkym zmena liekov bez utlmovaciek. Potrebujes antidepresiva, ktore ti daju energiu aby si mohol rano vstat z postele,robil cinnosti, ktore ta budu pomaly posuvat do normalu.
Ale predovsetkym potrebujes zmenit myslenie.Lieky zacnu zaberat neskor ale so zmenou myslenia mozes zacat hned.A to je to, co pre seba jednoducho musis urobit ked naozaj nechces vidiet tunel z druhej strany.
Toto su dve zakladne veci, ktore urob.

Depresia je svinstvo.

Ked budes potrebovat, som tu.

Antonio, z Tvojho príspevku cítim, že v Tebe pretrváva veľa rozhorčenia, sklamania, až zloby. Ale zdá sa mi, že si ešte mladý na to, aby si hľadal svetlo v tuneli na druhom svete. Už len natruc svojej bývalej ho skús hľadať tu, na tomto svete. Ak si tu, znamená to, že máš ešte pred sebou nejaké úlohy, ktoré sa máš naučiť, nejaké povinnosti, ktoré máš splniť. Ak by si odišiel predčasne, rýchlo Ťa zase šupnú do tejto životnej školy, aby si ju riadne dokončil. Karma nepustí.
Ale ak cítiš ešte aspoň tú zlosť, znamená to, že si schopný cítiť a to je dobre.
Je nás tu dosť, čo máme podobné problémy a asi sme všetci alergický na podobné povzbudzovanie, ako Ty. Dá sa s tým bojovať, podstatné je, že musíš "ch c i e ť " bojovať. Ak pocítiš potrebu pomoci, sme tu jeden pre druhého, veľmi často pomôže už len vyrozprávanie sa.

Antonio, ja z duše nenávidím, ak lekár dá pacientovi lieky/oblbováky/ a nerieši sa problém. Mal by si chodiť na terapie, ak máš tú možnosť/nie v každom meste to funguje/.Možno si zostal stáť len na pol ceste, lebo podľa všetkého Ti je smutno, že sa Ti rozpadol vzťah, takže by si mal vlastne riešiť "vzťahové záležitosti". Predpokladám, že si mladý muž/život ešte pred sebou/nepokaz si to depkou, je na svete toľko dievčat!!!!Viem, že reči tohto druhu nemáš rád, ale ja len pomenuvávam veci okolo Teba tak ako sú/a vôbec neklamem/. Skús si predstaviť svoj život o 2 roky - vedľa Teba pekná milujúca žienka a možno v kočíku malé bábo, Vaše zlaté slniečko, ktoré budeš milovať najviac na svete...Nesmieš sa uzatvárať pred svetom.O partnerské/rodinné/ šťastie sa človek musí tak trochu pričiniť aj sám. Držím palce!!!!

Ahojte,
som lekar, dufam, že nemate plne zuby odbornych rad, ale nedalo mi aby som sa nezapojil. Lieky nie su oblbovaky, aspon nie antidepresiva. Su to moderne lieky, ktore nie su navykove a nemali by tlmiť, ak tak robia treba ich zmeniť, lebo každy organizmus može reagovať inak. Je to škoda, že antonio zanevrel na psychoterapiu. Idelana liečba depresie je v kombinácii lieky + psychoterapie, prípadne u miernejších depresií je metoda voľby psychoterapia.
Antonio, ak Ti nevyhovovala psychoterapia možeš skusiť zmeniť terapeuta, niekedy to pomôže. Dalsí problém mohol byť v druhu psychoterapie. Rozni ludia preferuju rozne typy psychoterapie a možu z nich rozdielne profitovať. Sú zakladné dva druhy- kognitívne behaviorálna psychoterapia- jej principom zjednodušene je praktické naučeniesa novým postojom , prístupom roznym technikám ako "stopnuť" depresívny špirálu myslenia. Druhá je tzv hlbinná psychoterapia- korene ma v starej Freudovej psychoanalyze i ked jej moderná forma je vo vela smeroch uplne odlišna. Neleží sa na gauči, nehypnotizuje s atď... jej princíp je v sebapoznávaní, hladaní korenov problémov kt. často možu vychdzať ešte z konfliktov počas detského rodinného života. Spoznaním tzv nevedomých konfliktov sa s nimi može ľahšie vysporiadať a zbaviť sa vnútorných problémov.
Veľmi doležitým faktorom psychoterapie je vzťah s terapeutom, ktorý sám o sebe v atmosfere dovery a pokoja "lieči".
Treba sa rozhodnúť ku ktoremu typu terapie má človek osobnostne bližšie, a aj podla toho si vybrať. Druhov psychoterapie je vela ale v zasade su viac menej odvodené od týchto dvoch základných. Konkretny vyber a osobne preferencie treba prebrať s terapeutom. Ten ak nepracuje s preferovanou technikou klienta, mal by mu to vysvetliť a doporučiť prislušneho kolegu.
Ak by si sa predsa len nerozhodol pre psychoterapiu a cítiš sa zle treba o tom hovoriť s lekárom a pravdepodobne je treba zmeniť antidepresíva, alebo ich skombinovať, pretože Ti podla Tvojho príspevku zaberajú len čiastočne. Niekedy sa podarí trafiť antidepresívum až po viacerých "pokusoch". Veľmi zjednodušene-počas depresie možu byť znížené 3 základné látky v mozgu- serotonin, dopamin a noradrenalin. Tieto latky v sučasnosti nevieme zistiť a da salen predpokladať či u toho konkretneho človeka je znížený len serotonin, alebo serotonin a dopamin alebo všetky tri... aby to blo ešte zložitejšie možu byť poklesnuté v roznych pomeroch. Je tam teda dosť vela kombinácií. Jednotlivé antidepresíva majú každé špecifický učinok a da sa povedať že každému treba "trafiť" to jeho "šité na mieru".

Držím palce, nevzdávaj to, je to aj v Tvojich rukách ako sa k tomu postavíš a rozhodneš sa bojovať. Určite máš aj skusenosť, že depresia je raz horšia raz lepšia a jesenné obdobie je z tohoto pohladu naozaj najhoršie.

Vogel, oceňujem odborný náhľad na vec, ale čo sa týka liekov na depresiu a môjho hodnotenia, že sú to oblbováky, vychádzam len z vlastnej skúsenosti-konkrétne môj otec trpí depresiami posledné 4 roky-myslí si, že je smrteľne chorý, pritom absolvoval niekoľko odborných vyšetrení v niekoľkých nemocniciach a výsledkom bolo, že nie je na tom vôbec zle a myšlienka smrti ho máta tieto 4 roky, psychiatrička mu jednoducho predpisuje lieky/antidepresíva/ a posledné roky je omámeny, veľa
prespí a tvrdí, že život bez liekov si už nevie predstaviť. No čo je toto za život? Nie je predsa iná cesta? Pokiaľ viem, možnosť terapie mu vôbec nebola ponúknutá.

Jednu skúsenosť mám. Moja teta má (možno mala) ťažkú depresiu po smrti svojej sestry s ktorou bývala. Zostala sama, nepomáhali návštevy ani pomoc. Liečila sa v nemocnici, kde už konštatovali, že depresia je taká ťažká, že je predpoklad začatia odumierania buniek mozgu. Paradoxne pomohol odchod do domova dôchodcov, veľmi sa mu bránila, ale všetci sme zamestnaní a nemal kto s ňou byť doma. Dnes po troch mesiacoch je to úplne iný človek. Čo najviac pomohlo: skvelá psychiatrička, ktorú má, antidepresíva, pomoc blízkych a hlavne nebyť sám. Želám veľa úspechov pri zdolávaní choroby.

Veľmi ma teší, že sa tu objavil aj lekár. Vogel, možno si trochu sklamaný z pohľadu mnohých z nás na lekárov. Ale skutočnosť je taká, že psychoterapiu ako doplnok k liekom ponúka veľmi málo psychiatrov. Ja som sa ešte s takým nestretla, ktorý by mi priamo povedal, že by bolo dobré použiť aj psychoterapiu. A to už navštevujem lekárov pekne dlho. A tak väčšina z nás hľadá iné riešenia - alternatívne spôsoby liečenia. Poraď nám, prosím, ako sa s lekárom dohodnúť práve na tej psychoterapii.

Pokial poznas dovod svojho ochorenia si na tom relativne rozhodne lepsie ako ti, u ktorych ide o cistu chemiu v mozgu. A ked sa lekar spravne trafi a nastavi ich na " dopaminovu " alebo " serotoninovu" liecbu maju sancu celkom kvalitne zit.
Ty si v stave , ked mas pocit, ze uz nic nebude take ako bolo, ze tvoj zivot stratil akykolvek zmysel, ze uz nikdy nevyjde slnko a ze uz nikdy neprekrocis kruh v ktorom sa motas stale dokola.
Po troch rokoch neuspesnej liecby je najvyssi cas, aby sa aj tvoj zivot skvalitnil.
Predovsetkym zmena liekov bez utlmovaciek. Potrebujes antidepresiva, ktore ti daju energiu aby si mohol rano vstat z postele,robil cinnosti, ktore ta budu pomaly posuvat do normalu.
Ale predovsetkym potrebujes zmenit myslenie.Lieky zacnu zaberat neskor ale so zmenou myslenia mozes zacat hned.A to je to, co pre seba jednoducho musis urobit ked naozaj nechces vidiet tunel z druhej strany.
Toto su dve zakladne veci, ktore urob.

Depresia je svinstvo.

Ked budes potrebovat, som tu.

Dakujem uprimne za slova povzbudenia. Citim, ze vies, o com hovorim. Depresiou trpim tri roky, ale v dvoch fazach. Z jednej som sa ciastocne dostal po viac ako rocnej PN-ke, do druhej ma v maji dostala ta "skvela" dusa, ktoru som spomenul. Kedze viem porovnat, tento druhy pad je hlbsi, bolestivejsi a vizie vzdialenejsie. Dost to ovplyvnilo moju doveru k ludom a osudu vobec.
Momentalne beriem Serlift 50 mg denne + Xanax 0,5 mg denne, ale aj tak nemam pocit, ze by ma to niekam posuvalo. Ked som v praci, snazim sa na to nemysliet, v okamihu, ked skoncim a mam volno, som opät dole. Vsetci v mojom okoli mi radia, aby som sa stretaval s ludmi, sportoval, robil na doktorate, ale tieto rady idu jednym uchom dnu, jednym von.
Nech mi odpustia psychologovia, ale neverim im. Mali ma v rukach styria a ani jeden ma neposunul dopredu.
Ako sa da zmenit myslenie?
Ty si nikdy nechcela vojst do toho tunela a ziskat tak ulavu?
Dakujem.

Dakujem uprimne za slova povzbudenia. Citim, ze vies, o com hovorim. Depresiou trpim tri roky, ale v dvoch fazach. Z jednej som sa ciastocne dostal po viac ako rocnej PN-ke, do druhej ma v maji dostala ta "skvela" dusa, ktoru som spomenul. Kedze viem porovnat, tento druhy pad je hlbsi, bolestivejsi a vizie vzdialenejsie. Dost to ovplyvnilo moju doveru k ludom a osudu vobec.
Momentalne beriem Serlift 50 mg denne + Xanax 0,5 mg denne, ale aj tak nemam pocit, ze by ma to niekam posuvalo. Ked som v praci, snazim sa na to nemysliet, v okamihu, ked skoncim a mam volno, som opät dole. Vsetci v mojom okoli mi radia, aby som sa stretaval s ludmi, sportoval, robil na doktorate, ale tieto rady idu jednym uchom dnu, jednym von.
Nech mi odpustia psychologovia, ale neverim im. Mali ma v rukach styria a ani jeden ma neposunul dopredu.
Ako sa da zmenit myslenie?
Ty si nikdy nechcela vojst do toho tunela a ziskat tak ulavu?
Dakujem.

Psychológovia nie sú na vine ,v prvom rade musíš chcieť TY, ak necheš sám na sebe pracovať a pomáhať tým aj psychológom , tak ich možeš vystriedať nekonečne veľa a k ničomu to neprospeje a Ty budeš stále nespokojný .

Všetci Ti dobre radia , len nenačúvaš ich radám.;)

Antonio, z Tvojho príspevku cítim, že v Tebe pretrváva veľa rozhorčenia, sklamania, až zloby. Ale zdá sa mi, že si ešte mladý na to, aby si hľadal svetlo v tuneli na druhom svete. Už len natruc svojej bývalej ho skús hľadať tu, na tomto svete. Ak si tu, znamená to, že máš ešte pred sebou nejaké úlohy, ktoré sa máš naučiť, nejaké povinnosti, ktoré máš splniť. Ak by si odišiel predčasne, rýchlo Ťa zase šupnú do tejto životnej školy, aby si ju riadne dokončil. Karma nepustí.
Ale ak cítiš ešte aspoň tú zlosť, znamená to, že si schopný cítiť a to je dobre.
Je nás tu dosť, čo máme podobné problémy a asi sme všetci alergický na podobné povzbudzovanie, ako Ty. Dá sa s tým bojovať, podstatné je, že musíš "ch c i e ť " bojovať. Ak pocítiš potrebu pomoci, sme tu jeden pre druhého, veľmi často pomôže už len vyrozprávanie sa.

Dobry den. Spominali ste vas vek, preto by som Vam, ak dovolite, vykal. Velmi dobre citite tu zlobu a sklamanie. Mam ich v sebe, viem o nich. Kym sa da, snazim sa zlobu tlmit, ale niekedy som nekontrolovatelny a ublizujem blizkym hlava-nehlava. Velmi ma to potom boli, lebo si to nezasluzia. Mam v sebe zlobu na osud, ze ma do depresie vratil, na tu osobu, ktora ma do nej dostala, na to, ze neprejavila ani stipku spolupatricnosti a o podani pomocnej ruky ani nehovorim, na to, ze napriek tomu, ze v nasom vztahu bol hlboky cit, si po 5 mesiacoch uz nasla ineho, co povazujem za, prepacte, spinavost, na jej totalnu ignoraciu a opovrhovanie. Sklamanie citim z toho, ze som veril cloveku, ktory ma podrazil v tej najnevhodnejsej chvili.
Niekedy mam naozaj pocit, ze by som to vsetko vedel ukoncit jednym krokom. Niekedy si hovorim, ze by som sa tak pomstil tej osobe, ktora by potom mala vycitky do konca zivota. Ale na druhej strane tu mam rodinu, ktora by trpela, a navyse nie je iste, ci by ta osoba vobec tie vycitky citila. Stale som medzi tymi dvoma mantinelmi. Takze to "chcenie" z mojej strany nie je az take iste.
Dakujem.

Psychológovia nie sú na vine ,v prvom rade musíš chcieť TY, ak necheš sám na sebe pracovať a pomáhať tým aj psychológom , tak ich možeš vystriedať nekonečne veľa a k ničomu to neprospeje a Ty budeš stále nespokojný .

Všetci Ti dobre radia , len nenačúvaš ich radám.;)

Ved prave, len ja neviem, ci chcem...

Ahoj,
skus si precitat prispevky o panickej poruche,je tam kopec ludi,ktori trpia aj depresiou myslim si.depka je civilizacne ochorenie,pomaly sa stane pandemiou....podla pribudajucich statistik.skus sa tu k nam chodit radit,mozno ti bude lepsie.
pre mna je uzasne uz to,ze sa k tomu otvorene priznavas a riesis to,chces.moj brat sa po rozvode uplne spustil,chceme mu pomoct,no ked pride k lamaniu chleba,vyhovori sa....drzim palce...ta jesen robi vela...

Dakujem za slova povzbudenia.

Ved prave, len ja neviem, ci chcem...


No čo si to za chlapa , keď Ťa dokáže jedna baba takto zničiť .
Musíš to niesť chlapsky a nakoniec , ja z pohľadu toho čo píšeš môžem usúdiť , že neľutuj toho že ste sa rozišli ,lebo to bola pre ňu skúška ako pre ženu a tú nezvládla , opustila Ťa vtedy , keď si ju najviac potreboval .

Takže pusti ju z hlavy veď príde ďalšia a možno lepšia, ktorá Ti porozumí a aj Tvojim problémom .

Ahojte,
som lekar, dufam, že nemate plne zuby odbornych rad, ale nedalo mi aby som sa nezapojil. Lieky nie su oblbovaky, aspon nie antidepresiva. Su to moderne lieky, ktore nie su navykove a nemali by tlmiť, ak tak robia treba ich zmeniť, lebo každy organizmus može reagovať inak. Je to škoda, že antonio zanevrel na psychoterapiu. Idelana liečba depresie je v kombinácii lieky + psychoterapie, prípadne u miernejších depresií je metoda voľby psychoterapia.
Antonio, ak Ti nevyhovovala psychoterapia možeš skusiť zmeniť terapeuta, niekedy to pomôže. Dalsí problém mohol byť v druhu psychoterapie. Rozni ludia preferuju rozne typy psychoterapie a možu z nich rozdielne profitovať. Sú zakladné dva druhy- kognitívne behaviorálna psychoterapia- jej principom zjednodušene je praktické naučeniesa novým postojom , prístupom roznym technikám ako "stopnuť" depresívny špirálu myslenia. Druhá je tzv hlbinná psychoterapia- korene ma v starej Freudovej psychoanalyze i ked jej moderná forma je vo vela smeroch uplne odlišna. Neleží sa na gauči, nehypnotizuje s atď... jej princíp je v sebapoznávaní, hladaní korenov problémov kt. často možu vychdzať ešte z konfliktov počas detského rodinného života. Spoznaním tzv nevedomých konfliktov sa s nimi može ľahšie vysporiadať a zbaviť sa vnútorných problémov.
Veľmi doležitým faktorom psychoterapie je vzťah s terapeutom, ktorý sám o sebe v atmosfere dovery a pokoja "lieči".
Treba sa rozhodnúť ku ktoremu typu terapie má človek osobnostne bližšie, a aj podla toho si vybrať. Druhov psychoterapie je vela ale v zasade su viac menej odvodené od týchto dvoch základných. Konkretny vyber a osobne preferencie treba prebrať s terapeutom. Ten ak nepracuje s preferovanou technikou klienta, mal by mu to vysvetliť a doporučiť prislušneho kolegu.
Ak by si sa predsa len nerozhodol pre psychoterapiu a cítiš sa zle treba o tom hovoriť s lekárom a pravdepodobne je treba zmeniť antidepresíva, alebo ich skombinovať, pretože Ti podla Tvojho príspevku zaberajú len čiastočne. Niekedy sa podarí trafiť antidepresívum až po viacerých "pokusoch". Veľmi zjednodušene-počas depresie možu byť znížené 3 základné látky v mozgu- serotonin, dopamin a noradrenalin. Tieto latky v sučasnosti nevieme zistiť a da salen predpokladať či u toho konkretneho človeka je znížený len serotonin, alebo serotonin a dopamin alebo všetky tri... aby to blo ešte zložitejšie možu byť poklesnuté v roznych pomeroch. Je tam teda dosť vela kombinácií. Jednotlivé antidepresíva majú každé špecifický učinok a da sa povedať že každému treba "trafiť" to jeho "šité na mieru".

Držím palce, nevzdávaj to, je to aj v Tvojich rukách ako sa k tomu postavíš a rozhodneš sa bojovať. Určite máš aj skusenosť, že depresia je raz horšia raz lepšia a jesenné obdobie je z tohoto pohladu naozaj najhoršie.

Ahoj. Dakujem za prispevok a za slova povzbudenia.
Psychoterapiu som zacal este predtym, ako mi boli nasadene lieky. Mal som jednu "milu" pani psychologicku, ktora vsak v istej chvili neprofesionalne zneuzila moju doveru a unikol od nej isty druh informacii, pricom som ju vyslovne ziadal, aby to nerobila. Potom som skusal komunikovat este s dalsimi troma psychologmi, ale neposunulo ma to.
Medzitym som sa dostal k psychiatricke. Okrem toho, ze mi nasadila lieky (Seroxat, potom zmenila na Zoloft, Ansilan, Xanax, Lexaurin), tak ma aj pocuvala. Bez urazky, ja neviem, ako to chodi v inych ambulanciach, mozno ty mas uplne iny pristup, ale kopa ludi v cakarni vzdy naznacovalo, ze na kazdeho nemoze mat vela casu a navyse neviem, ako si pri tej kope pacientov dokaze pamatat ich problemy. Tak som nakoniec zavrhol aj to a chodil som k nej len na to, aby mi predpisala lieky. Raz som navstivil aj docenta Vrazdu, ale ani on mi nepomohol, nevyhovoval mi jeho styl prace s pacientom.
Som velmi rad, ze tu mozem komunikovat s lekarom, mozno mas iny system, ako ti ostatni a mozno sa mi vrati dovera k psychiatrom.
Dakujem.

No čo si to za chlapa , keď Ťa dokáže jedna baba takto zničiť .
Musíš to niesť chlapsky a nakoniec , ja z pohľadu toho čo píšeš môžem usúdiť , že neľutuj toho že ste sa rozišli ,lebo to bola pre ňu skúška ako pre ženu a tú nezvládla , opustila Ťa vtedy , keď si ju najviac potreboval .

Takže pusti ju z hlavy veď príde ďalšia a možno lepšia, ktorá Ti porozumí a aj Tvojim problémom .

Hm, prave taketo myslienky momentalne nemozem ani pocut. Viem, ze mas pravdu, ale ako vidim, nie som sam medzi muzmi, ktori to nezvladli. Mozno som viac citlivy, mozno si vela veci pripustam a je tam vela dalsich mozno.

Hm, prave taketo myslienky momentalne nemozem ani pocut. Viem, ze mas pravdu, ale ako vidim, nie som sam medzi muzmi, ktori to nezvladli. Mozno som viac citlivy, mozno si vela veci pripustam a je tam vela dalsich mozno.

Verím Ti čo prežívaš , ale jednoducho si dupni a povedz si , budem silný .
Neviem teda koľko máš rokov , ale skús sa pozhovárať s niekym blízkym .....neviem možno s matkou , s otcom ....

Verím Ti čo prežívaš , ale jednoducho si dupni a povedz si , budem silný .
Neviem teda koľko máš rokov , ale skús sa pozhovárať s niekym blízkym .....neviem možno s matkou , s otcom ....

Mam 29, tych rozhovorov uz bolo... Robia, co mozu.

Rozchod a sklamanie v láske prežíva každý človek ináč. Záleží ako je človek silný, akej je povahy a pod.
Nerozmýšľal si, že by bolo lepšie zmeniť prostredie, odísť do zahraničia . Možno počase strešneš druhú lásku a všetko prejde, len treba veriť.
Môj syn pred 3 rokmi bol tiež v zlej psychickej situácii. Odišiel do zahraničia , našiel si tam dievča a je spokojný.
Si mladý človek, máš život pred sebou, ver si. Držím Ti palce.

Hm, prave taketo myslienky momentalne nemozem ani pocut. Viem, ze mas pravdu, ale ako vidim, nie som sam medzi muzmi, ktori to nezvladli. Mozno som viac citlivy, mozno si vela veci pripustam a je tam vela dalsich mozno.

Antonio, chcem ti povedať, že mám syna, ktorý ti je dosť podobný v tom, že tiež veľmi citlivo prežíva vzťahy. Je trochu mladší, má 22. Nikdy by som neverila, keby som to nevidela na ňom, ako sa môže chlapec trápiť pre lásku. Zamiloval sa do nesprávnej, bola zadaná. Lenže chyba bola aj v tom, že ho stále udržiavala v nejakej nádeji, akoby sa nevedela rozhodnúť medzi 2 mužmi. Veľmi, ale skutočne veľmi sa trápil. A trvalo to možno aj dva roky. Mala som o neho vtedy veľké obavy. Matka veľmi ťažko nesie, keď vidí, že dieťa je nešťastné. Nemával možno až také depresívne stavy, pokiaľ to viem posúdiť. Možno aj preto, že má ešte jednu veľkú lásku a to šport. Myslím, že aj vďaka tomu to nejak zvládol ale hlavne to chce čas. Teraz momenálne sa práve zamiloval a prežíva krásne obdobie. Dúfam, že mu to už vydrží. Verím, že aj ty to prekonáš a môžem ti povedať, že nešťasná láska môže človeku aj veľa dať, vnútorne ho obohatiť. Myslím, že žiadnu lásku človek neprecíti tak ako práve tú nešťasnú...

Antonio, aj keď som 17-tka v najlepšom veku, kľudne mi môžeš tykať. Poraďáci sú pre mňa jedna veľká rodina a my si v rodine tykáme.
Tých "možno" a "keby" je v takýchto situáciách viac než dosť. Si skutočne veľmi mladý na to, aby si rozmýšľal o odchode. Nemysli si, že Tvoja bývalá bude mať výčitky svedomia. Ak už 5 mesiacov po svadbe Ťa dokázala vymeniť za iného, vôbec ju to nebude mrzieť. Ja viem, z Tvojho pohľadu sa nám druhým to všetko ľahko hovorí. Ale aj my sme už kadečo preskákali, život nám uštedril kadejaké rany a kopance a sme tu.
Myslím, že bývalej by si sa viac pomstil, keby si si spravil ten doktorát, našiel si novú ženu (a tú si dobre prever, kým sa druhýkrát oženíš) a viedol šťastný život.
Zámerne hovorím o pomste, pretože Ty v tejto chvíli myslíš práve na pomstu. Či je to pozitívne alebo negatívne, to je už druhá vec. Vieš, keď stratíš milovaného človeka (a tým teraz myslím skutočnú smrť), ten žiaľ má tiež niekoľko etáp. Prvá je absolútna neschopnosť uveriť, že ho už niet. Druhá etapa je práve obrovský hnev, ako mi to len mohol urobiť, že mňa tu nechal s problémami a on si odišiel. Ďalšia fáza je zmierenie sa so skutočnosťou, že ho už neuvidím, nedá sa nič robiť, už sa s ním nemôžem poradiť o ničom, nemôžem mu povedať, že ho mám rada a nemôžem mu ani vynadať, že niečo spravil zle. No a nakoniec už len spomienky. Ani by si neveril, ale človek si na blízkeho, ktorý odišiel, uchováva predovšetkým tie pekné spomienky, zlé proste vytesní z pamäte.
Možno odborníci nebudú súhlasiť s týmto mojím popisom, je to moja skúsenosť.
Ty si teraz v tej druhej fáze - hnevu, zloby, pomsty a nejak sa z nej nevieš vymotať. Lepšie povedané, nechceš vymotať. Asi potrebuješ trochu pofúkať Tvoje boľačky a poľutovať. Prosím Ťa, toto neber ako výsmech, to je normálna ľudská reakcia, že niekedy potrebujeme aj trochu tej ľútosti.
Ale je najvyšší čas, aby si prešiel do ďalšej fázy - zabúdanie. A ak by sa Ti veľmi nechcelo pokračovať, snaž sa zobudiť v sebe pocit zodpovednosti. Rodičia Ti ešte žijú a snažia sa Ti pomôcť. Vieš, čo je pre rodiča absolútny trest a rana? Keď mu zomrie dieťa. Taká rana sa nikdy, ale skutočne nikdy nezahojí. Nezažila som to na vlastnej koži, ale mám vo svojom okolí niekoľko matiek, ktorým zomreli deti a už len pohľad na trpiacu matku je utrpenie. Takže mysli v tomto zmysle na svojich rodičov a skús na sebe zapracovať práve v zmysle tej zodpovednosti - aj voči nim.
A chcieť - to musíš Ty sám. My Ťa môžeme povzbudiť, poradiť z našich životných skúseností, ale nič viac. Podstatné rozhodnutie je na Tebe. Skús si predstaviť, ako by Ťa privítali na konci tunela, keby si to nezvládol. Myslíš, že by si zo zvládania života dostal výbornú?

Verím Ti čo prežívaš , ale jednoducho si dupni a povedz si , budem silný .
Neviem teda koľko máš rokov , ale skús sa pozhovárať s niekym blízkym .....neviem možno s matkou , s otcom ....

Zitka pri vsetkej ucte toto radit depresivnemu pacientovi je absolutne nevhodne. Tym by si mu depresiu este viac prehlbila.
A povedzme si otvorene kolko zdravych ludi si dokaze dupnut a byt silni ked sa vyskytnu nejake problemy?

Skus povedat cloveku so zlomenou nohou, nech skace cez prekazky,
lebo si myslis, ze sportovanie je zdrave a jemu to prospeje.

Ty si nikdy nechcela vojst do toho tunela a ziskat tak ulavu?

Nie. V skutocnosti nikdy. Ja som velmi rada na svete a keby som mohla, bola by som tu naveky.;)
A to si dovolim povedat aj napriek vsetkemu cim som presla. K tomuto poznaniu sa mozes dopracovat aj ty ale nie hned a uz vobec nie teraz.
Tato faza, v ktorej sa momentalne nachadzas bude najdlhsia, a skutocne je len a len na tebe akym sposobom sa s nou vysporiadas.Mozem ti ponuknut iny podlad na vec, ale nakoniec to budes zasa len ty, kto s tym bude musiet zatocit.
Napis mi prosim na mail, rada ti s tym pomozem.:)

Vogel, oceňujem odborný náhľad na vec, ale čo sa týka liekov na depresiu a môjho hodnotenia, že sú to oblbováky, vychádzam len z vlastnej skúsenosti-konkrétne môj otec trpí depresiami posledné 4 roky-myslí si, že je smrteľne chorý, pritom absolvoval niekoľko odborných vyšetrení v niekoľkých nemocniciach a výsledkom bolo, že nie je na tom vôbec zle a myšlienka smrti ho máta tieto 4 roky, psychiatrička mu jednoducho predpisuje lieky/antidepresíva/ a posledné roky je omámeny, veľa
prespí a tvrdí, že život bez liekov si už nevie predstaviť. No čo je toto za život? Nie je predsa iná cesta? Pokiaľ viem, možnosť terapie mu vôbec nebola ponúknutá.

Ahoj Lion,

dakujem za ocenenie. Antidepresíva skutočne možu niekedy naozaj tlmiť /niektoré sa preto dokonca využívajú ako nenavykové lieky na spanie/. Ale používajú sa len vtedy, ak je to pre toho človeka prospešné a subjektívne pozitívne vnímané.
Podla Tvojich slov Tvoj otec si nevie život bez liekov predstaviť. Zrejme vie o čom hovorí. Asi má skusenosť, že ked ich neužíva je to horšie /skoro všetci pacienti liekmi manipulujú a sami bez porady s lekárom skúšajú či by to nebolo bez nich lepšie..../.
Pokial otcove lieky nie sú navýkové /čo antidepresíva nie sú/ tak mu určite i pomáhajú. Fixacia na ne nieje chorobná- to sa týka navykových látok- liekov, drog.
Možno je potrebné antidepr. zmeniť z dovodov podla mojho prvého príspevku, ale je tiež možné, že viac sa urobiť nedá /stávo sa to však relatívne zriedkavo/. Depresia je ochorenie v súčasnosti dobre liečitelné. Vacsine pacientom sa výrazne ulaví až depresia celkom vymizne. Tento ciel by sa mal snažiť lekár dosiahnuť vždy a neuspokojiť sa s čiastočným výsledkom. Prechod z jednoho antidepresíva na iné sa niekdy spája s dočasným zhoršením depresie na cca 1-2 týždne. Niektorí paciento tuto skúsenosť majú a boja sa zmeny, preto uplne odmietajú "skušanie" ineho antidepresíva.
Depresia je niekedy naozaj potvora a nepodarí sa ju zlomiť ani liekmi ani psychoterapiou. Našťastie je to vo veľkej menšine prípadov. Potom neostáva nič iné len zmieriť sa s tým čo sa dá zlepšiť, a užiť si aspon tú kvalitu života, ktorá sa podarila dosiahnuť. Nie všetko sa dá liečiť a už vobec nie všetko sa dá uplne vyliečiť.
Stale však prichadzaju nové poznatky, nove lieky, antidepresíva. Rozhodne by som to nevzdával, čo sa týka liekov.
Okrem toho je tu aj hospitalizácia na psychiatrii, bohužial často velmi negatívne vnímaná. A bohužial často stigmatizujuca. naša spoločnosť duševné poruchy ešte neprijala ako bežné ochorenia a ešte to tak asi dlho ostane. Je však fakt že sa to pomaly zlepšuje. Hospitalizácie sa netreba báť, ludia sú tam dobrovolne /teda drvivá vacsina/ a možu kedykoľvek odísť.

Dalsou možnosťou je psychoterapia. Psychiater by mal vedieť poradiť a odoslať pacieta, zvlašť vtedy ak snaha vychádza priamo z pacienta. Psychoterapiu može robiť psycholog alebo psychiater. Obaja však potrebuju mať nadstavbové vzdelanie- výcvik v príslušnej psychoterapii. Všetci s uvedeným nadstavb. vzdelaním su uvedení v tzv. Zozname psychoterapeutov. Najdete ho spolu s dalsími velmi dobrými edukacnymi materiálmi na tomto linku http://www.psychoterapia-sk.sk

Ak nedoverujete Vasmu psychiatrovi mozete ho zmeniť, na navstevu psychiatra nepotrebujete doporučenie od obvod. lekára.
Ak chcete ísť ku klinickému psychologovi /hlavne tí robia psychoterapiu/ doporučenie asi treba /neviem to iste, pretože je okolo toho nejaký zmätok. Určite v minulosti bolo potrebné/.
Pri vybere psychoterapeuta doporučujem zistit si od znamych referencie.
Nie všetci a tom zozname su rovnako šikovní /ako aj v iných profesiách/.

Zitka pri vsetkej ucte toto radit depresivnemu pacientovi je absolutne nevhodne. Tym by si mu depresiu este viac prehlbila.
A povedzme si otvorene kolko zdravych ludi si dokaze dupnut a byt silni ked sa vyskytnu nejake problemy?

Skus povedat cloveku so zlomenou nohou, nech skace cez prekazky,
lebo si myslis, ze sportovanie je zdrave a jemu to prospeje.

Kitky , možno môj príspevok zaznel surovo , ale bohužiaľ je to tak .Musí si proste pomáhať aj on sám a nesmie si depresiu pripúšťať, lebo človek vtedy má ešte väčšie problémy .Musí byť silný , to opakujem ešte raz .
Nemám v úmysle mu depresiu prehlbovať .

Mne nemusíš písať, čo to môže dokázať s depresívnym pacietom ,všetko má isté medze . Ja som si tým prešla a zo začiatku čím viac som mala myšlienky na daný problém , tým viac som pociťovala depresie a to také , že som nevedela čo je smiech , čo je plač, bála som sa ísť medzi ľudí , bála som sa zostať sama a podobne .Mala som okolo seba rodinu ,ktorá mi pomáhala až pokiaľ som skutočne neprišla na to , že si napomáham k tým stavom aj svojimi myšlienkami , tak bolo dosť zle . Jedného dňa som si veru dupla a povedala som si , nie nedovolím nejakej depresii , aby si robila som mnou čo chce a opantávala ma .A on musí tak isto si dupnúť .JA som to tak nazvala a stále si to aj myslím a budem myslieť .Lebo depresia ...to sú aj zlé pocity a myšlienky , ktoré dokážeme ovládať ,a čím viac si ich bude pripúšťať , tým viac mu bude zle , bude mu na odpadnutie , bude sa mu ťažko dýchať a nebudem to rozpisovať , on vie o čom píšem.
Bola som v stave, že ma doktorka chcela poslať do nemocnice, lebo som prestala aj jesť aj piť a schudla som za 3 mesiace 20 kg .Ja som prosila doktorku , že vzhľadom na moje pracovné vyťaženie si nemôžem dovoliť polehovať v nemocnici a že chcem len jedno ....tam kde som sa dostala do depresie , tam sa chcem z nej aj dostať von a chcem to dokázať sama . Trvalo to dlho a dokázala som to svojou pevnou vôľou a tým svojim dupnutím .Ono sa to ale po čase vracia , ale zasa musíme si byť nápomocní .
A preto ako som sa zmienila v niektorom príspevku , nech načúva okoliu čo mu radia , určite mu nechcú zle . Treba aby bol čo najviac s priateľmi a treba o tom otvorene rozprávať s rodičmi .Proste čo najviac sa zamestnať aby nemal myšlienky stále v depresii .

Stačí Ti takéto vysvetlenie , prečo som mu to tak napísala ?

Pri všetkej úcte k Tebe , viem o čom píšem a o čom hovorím a prečo som mu to napísala .Pokiaľ nebude pracovať sám so sebou , jeho stavy sa budú zhoršovať .

Zitka vobec sa mi nezdal tvoj prispevok surovy.
Aj napriek tomu si myslim,ze tvoj pripad bol iny.Ale hlavne ty si ina.
Ale viem ze plati jedna vec: Si tym ako myslis.
V myslienke je obrovska energia a ked sa snou naucime zaobchadzat, nie je takmer nic nemozne.:)

Zitka vobec sa mi nezdal tvoj prispevok surovy.
Aj napriek tomu si myslim,ze tvoj pripad bol iny.Ale hlavne ty si ina.
Ale viem ze plati jedna vec: Si tym ako myslis.
V myslienke je obrovska energia a ked sa snou naucime zaobchadzat, nie je takme nic nemozne.

Kitky som vo veku jeho matky , mám syna v jeho veku a nie len jedného syna , keby som nebola na seba taká prísna a silná , tak by to so mnou dopadlo trošku inak a preto si myslím , že je mladý a musí bojovať . A nie že on napíše , že myslí že sa mu nechce .....prečo sa mu nechce .....môj prípad bol iný ...jediný rozdiel vidím , že on mal priateľku , ktorá ho nechala a jemu sa depresia zväčšila , no ak to spravila , tak to dievča nestojí za to aby sa on ešte väčšmi trápil a jednoducho si ona jeho nezaslúži , lebo ona zlyhala ako človek .Možno to tak nie je , možno je to iný dôvod , ale nemôže si to on pripúšťať k srdcu a zrovna teraz ...

Želám mu zo srdca , aby sa dal do poriadku a priateľku? tú si ešte nájde , určite takú ,ktorá ho neopustí ani v tom najhoršom .

Myslím si, že pre ľudí v podobných situáciách je asi najťažšie dokázať to, že sa nebudem uzatvárať do seba, nebudem sa ľutovať a budem sa mať rád. Ale som v tejto oblasti úplný laik, som povaha taká, čo si myslí, že najlepšie si viem poradiť sama a nedokážem rozoznať u druhých /práve preto, že každý je iný/, čo už je chorobné a čo dokáže človek zvládnuť sám.

Zitka vobec sa mi nezdal tvoj prispevok surovy.
Aj napriek tomu si myslim,ze tvoj pripad bol iny.Ale hlavne ty si ina.
Ale viem ze plati jedna vec: Si tym ako myslis.
V myslienke je obrovska energia a ked sa snou naucime zaobchadzat, nie je takme nic nemozne.
Kitky, práve to, čo píšeš, že v myšlienke je obrovská energia, sme sa snažili aj Zitka aj ja antoniovi vysvetliť. Každá svojim spôsobom. My mu môžeme poskytnúť náš pohľad na jeho problém - možno objektívny, pretože sa nás priamo netýka, možno nesprávny, pretože nepoznáme všetky detaily. Ale napriek všetkému povzbudzovaniu, všetkým radám, názorom, ten p o d s t a t n ý k r o k m u s í u r o b i ť o n s á m. Nikto iný nemôže za neho rozhodnúť, ako sa má správať, nikto iný za neho nemôže rozhodnúť, čo má cítiť, čo má chcieť. Nedá sa nič robiť, príroda (?), Boh (?) - za otázniky si doplní každý to, v čo verí - to tak zariadili, že každý z nás má slobodnú vôľu a svoje pocity môže ovládať len on sám. Nikto mu nemôže prikázať, teraz budeš smutný, teraz budeš veselý, teraz budeš mať depku, teraz budeš v eufórii. My máme takmer dvakrát toľko rokov čo antónio. Tiež nás už kadečo poznamenalo. Aj ja som mala kadejaké myšlienky, či vôbec život s tými problémami stojí za to. Myslím, že to pozná takmer každý človek, že sú obdobia, kedy by najradšej so všetkým praštil. Otázka je, či je to to najlepšie riešenie. Keď sa s odstupom času pozerám na svoje problémy, síce si poviem, že to by som už nechcela znovu zažiť, ale zároveň si uvedomujem, že aj tie rany osudu ma niečomu naučili. A veľmi často si potom uvedomím aj to, že po takých krízach ma postretlo ešte veľa pekného, čo môj život obohatilo. A o to by som sa pripravila.
Preto sa snažíme antónia presvedčiť, že sa oplatí bojovať aj sám so sebou. A v takýchto prípadoch je to skutočne boj so sebou samým. Tento boj však musí každý vybojovať sám. O tom je život.
António, držím Ti palce, aby si dokázal zabojovať a vyhral si sám nad sebou. A daj vedieť, ako pokračuješ. Ako vidíš, nie si sám, je okolo Teba Tvoja rodina a keď potrebuješ bútľavú vŕbu, sme tu.

Veľmi ma teší, že sa tu objavil aj lekár. Vogel, možno si trochu sklamaný z pohľadu mnohých z nás na lekárov. Ale skutočnosť je taká, že psychoterapiu ako doplnok k liekom ponúka veľmi málo psychiatrov. Ja som sa ešte s takým nestretla, ktorý by mi priamo povedal, že by bolo dobré použiť aj psychoterapiu. A to už navštevujem lekárov pekne dlho. A tak väčšina z nás hľadá iné riešenia - alternatívne spôsoby liečenia. Poraď nám, prosím, ako sa s lekárom dohodnúť práve na tej psychoterapii.

Ahoj Eulalia/Eva,
dakujem za reakciu, naozaj ma prekvapuju Tvoje skusenosti, rozmyslal som a snad je to tým, že som predsa len mladsia skola /34 rokov/, oproti vacsine kolegov v ambulanciách. Predsa len ta starsia skola ma ine zakladne pohlady /česť vynimkám, a osobne viem že ich nieje málo/. Psychiatria pred rokmi spočívala viac menej len v liekoch. Dnesne pristupy si iné.
Dalsia vec je aj v tom, že vacsinou sa psychoterapiou zaoberaju hlavne psychologovia je to ich doména, nas lekarov-psychiatrov skor lieky. Vacsina psychoterapeutov je dosť vyťažených, pretože ich je málo. Ak nehradí poisťovňa psychoterapiu, je to pre vacsinu klientov aj dosť drahé priemerná cena hodiny je okolo 500-700 sk. Najlepší psychoterapeuti idu často práve na cash.

Oboje má svoje výhody a nevyhody.
Niekto absolutne odmieta lieky, a niekto zase psychoterapiu.
Lieky zaberu rychlejšie, psychoterapia zvykne lepšie stabilizovať /menej vykyvov do depresie v buducnosti/- kým však výraznejšie zaberie može trvať mesiace až roky.
Osobne začínam liečbu najčastejšie liekmi, ked to stačí, psychoterapia nieje potrebná, niekedy kombinujem, ak sa na to cítim robím aj psychoterapiu, prípadne doporučujem kolegov- najčastejšie psychologov.

Velmi doležité sú osobné preferencie ak človek má pocit, že chce psychoterapiu, treba ju rozhodne skúsiť. Asi budú niektorí namietať, ale ak psychoterapia nepomože /treba si uvedomiť, že nieje všeliekom/, určite by nemala ublížiť.

V prechadazajucom príspevku Lionovi sú info o psychoterapeutoch.

Dakujem uprimne za slova povzbudenia. Citim, ze vies, o com hovorim. Depresiou trpim tri roky, ale v dvoch fazach. Z jednej som sa ciastocne dostal po viac ako rocnej PN-ke, do druhej ma v maji dostala ta "skvela" dusa, ktoru som spomenul. Kedze viem porovnat, tento druhy pad je hlbsi, bolestivejsi a vizie vzdialenejsie. Dost to ovplyvnilo moju doveru k ludom a osudu vobec.
Momentalne beriem Serlift 50 mg denne + Xanax 0,5 mg denne, ale aj tak nemam pocit, ze by ma to niekam posuvalo. Ked som v praci, snazim sa na to nemysliet, v okamihu, ked skoncim a mam volno, som opät dole. Vsetci v mojom okoli mi radia, aby som sa stretaval s ludmi, sportoval, robil na doktorate, ale tieto rady idu jednym uchom dnu, jednym von.
Nech mi odpustia psychologovia, ale neverim im. Mali ma v rukach styria a ani jeden ma neposunul dopredu.
Ako sa da zmenit myslenie?
Ty si nikdy nechcela vojst do toho tunela a ziskat tak ulavu?
Dakujem.

Vidíš hore mnou hrubo vyznačené myslíš čo to vlastne znamená ?
No keď si v práci , tak myšlienky sa zaoberajú niečim iným napr.momentálne tým čo danú chvíľu v práci robíš , v tom momente ako zostaneš sám , tak sa so sebou zaoberáš teda aj Tvojou depresiou ,že Ťa otravuje a potom už si zasa na dne .A takto to ide dookola .Raz je jasno raz zasa pochmúrno .

To je presne to čo Ti chcem naznačíť , že všetko záleží od Teba , čiže určitú úlohu tu hrajú aj Tvoje myšlienky .
A prosím Ťa ten tunel , čo Ti tak vŕta hlavou vylúč , vôbec sa ním nezaoberaj , jednoducho ho nerieš ,zabudni .

Je mi nesmierne ľúto , že sa trápiš kvôli svojej bývalej láske , ja som veľmi nechcela písať siahlo dlhé príspevky v tejto téme , viem čo cítiš , prešla som si tým pri mojom synovi , ktorý tiež po 5 rokoch chodenia s jeho láskou zistil , že baba má aj iného ........ale prežil to , prebolelo to ,prebolelo to aj nás rodičov ale aj rodičov dievčaťa a je to za nami . Dlho nemohol začať so žiadnym dievčaťom , všetky baby v jeho očiach klesli a dnes je to už inak ....už na to len spomína .Iste, bála som sa o neho ,ale sme mu pomáhali ako sa dalo či už rodičia alebo súrodenci , tiež si húdol len to svoje ako Ty a nakoniec prišiel a povedal rodičia ďakujem otvorili sa mi pri Vás oči .

A tým chcem povedať , že aj napriek Tvojmu veku načúvaj tomu najbližšiemu , určite mu na Tebe záleží a to sú rodičia .Písal s, že robia čo môžu , tak načúvaj ich radám .

Želám Ti všetko dobré .

Vogel, vďaka za odpoveď.

Ahoj. Dakujem za prispevok a za slova povzbudenia.
Psychoterapiu som zacal este predtym, ako mi boli nasadene lieky. Mal som jednu "milu" pani psychologicku, ktora vsak v istej chvili neprofesionalne zneuzila moju doveru a unikol od nej isty druh informacii, pricom som ju vyslovne ziadal, aby to nerobila. Potom som skusal komunikovat este s dalsimi troma psychologmi, ale neposunulo ma to.
Medzitym som sa dostal k psychiatricke. Okrem toho, ze mi nasadila lieky (Seroxat, potom zmenila na Zoloft, Ansilan, Xanax, Lexaurin), tak ma aj pocuvala. Bez urazky, ja neviem, ako to chodi v inych ambulanciach, mozno ty mas uplne iny pristup, ale kopa ludi v cakarni vzdy naznacovalo, ze na kazdeho nemoze mat vela casu a navyse neviem, ako si pri tej kope pacientov dokaze pamatat ich problemy. Tak som nakoniec zavrhol aj to a chodil som k nej len na to, aby mi predpisala lieky. Raz som navstivil aj docenta Vrazdu, ale ani on mi nepomohol, nevyhovoval mi jeho styl prace s pacientom.
Som velmi rad, ze tu mozem komunikovat s lekarom, mozno mas iny system, ako ti ostatni a mozno sa mi vrati dovera k psychiatrom.
Dakujem.

Ahoj antonio,
je to skutocne dosť, čo si pochodil, zaujímalo by ma na kolkých sedeniach si bol u tých jednotlivých psychologov.

Neviem aký druh informácií u psychologičky unikol, ale ak sa to týkalo samovražedných myšlienok, tak ju to mohlo zatlačiť do kuta a v snahe čo najlepšie Ti pomocť sa mohla dostat do rozporu s Vašou dohodou. Je to však len hypoteza.

K liekom- ak antidepresiva dostatočne nezaberu do 2-3 mesiacov je odovôdnené ich zakaždým zmeniť a hladať to "šité na mieru". Može to trvať skutočne dlho. Ked sa vyskušajú všetky dostupné /čo v Tvojom prípade určite ešte nie je/, je šanca už len v psychoterapii.
Niekedy je prospešná hospitalizácia na psychiatrii.

Velmi doležité su vzťahy s blízkymi, priatelmi a napr. i toto forum može mať veľký psychoterapeutický potenciál. Možu byť dokonca doležitejšie ako lekár alebo psycholog. Je správne, že hladáš pomoc a toho dokazom je aj to, že si pustil do tohoto fora.

Nevzdavaj to, maš viac možností, i ked si sklamal v psychologoch a lekaroch. Jedina pričina však nemusí byť len v nich. Hlavne pri psychoterapii sa bežne može stať, najmä na začiatku terapie, ked vzťah s terapeutom nieje ešte uplne pevný, že sa človeku nesplnaju jeho očakavania tak rýchlo ako očakával, dokonca sa može stav zhoršiť, lebo sa zakonite jatria duševné rany. K zlepšeniu dochádza až neskor. Človek začína byť zatrknutý a často i nahnevaný na terapeuta. Tuto fazu terapie treba prekonať ak sa to dá, otvoriť temu nespokojnisti s terapiou a neskor to prinesie ovocie.

U psychiatra by som povedal, že sa necítim dobre, a že chcem zmeniť antidepresíva.

Držim palce, cesta to nieje lahká, ale určite nie nemožná.

Antonio, skús sa každé ráno zobúdzať s myšlienkou-čo ma nezabije, to ma posilní. Mne to aspoň pomáha...

ja osobne na lieky novodobé nedám dopustiť ak sa dobre nastavia vedia neskutočne pomôcť 19 rokov bez liečenia manžel prežíval peklo na zemi a ja s 3 deťmi s ním teraz sa už skoro 3 roky lieči má výbornú psychiatričku jeho kvalita života je natej úrovni, o ktorej by sa ani jemu ani mne nebolo nikdy snívalo. Stabilizoval sa nejako 10 až 12 mesiacov ale teraz je to v pohode.
Minule k nám prišiel jeden jeho známy pýtal si alkohol povedal že sa nelieči a manžel mu nalial bolo to neskutočné. Manžela 3 hodiny presviedčal, aby prestal brať lieky a že z neho bude opäť chlap keď odišiel bála som sa či manžel neskúsi zastrečkovať a či neprestane potajme s liekmi. Reakcia bola
opačná lieky berie ešte presnejšie mohol vidieť,že kamarát nemá ani rodinu a aký je veľmi nešťastný a on má všetko na čo si spomenie a keď chce ísť na výlet napr. len do KE tak pôjdeme do kaviarne a reštaurácie a vrátime sa v pohode domov.
K depresii sú určite potrebné lieky, a niekoľko spoľahlivých ramien ktoré dokážu pomôcť v čase keď sme natom boli veľmi zle- mal nás a verte že to bolo strašné a ja som mala svoje ramená /priateľky/na ktoré som vedela,že sa môžem v prípade potreby obrátiť. Myslím, že nenáviť voči hockomu nič nerieši a vlastne len absolutne zhoršuje samotný problém s ktorým súperiš. Nebudeš mať pokoj pokiaľ jej neodpustíš a nepresekneš ten vzťah. V jednej téme sme tu preberali aj knihy ktoré je dobre prečítať a vzdelávať sa -OG Mandino -12 anjiel a mne osobne neskutočne pomohla kniha od Luisi Hayovej Miluj svoj život byť tebou určite si to prečítam a zamyslím sa nad tým.
Okrem iného ti prajem aj veľa dobrých priateľov-ramená,ktoré dokážu neskutočne pomôcť ale aj tie poskytnuté ramená musí brať s radosťou

Anika:)

Rozchod a sklamanie v láske prežíva každý človek ináč. Záleží ako je človek silný, akej je povahy a pod.
Nerozmýšľal si, že by bolo lepšie zmeniť prostredie, odísť do zahraničia . Možno počase strešneš druhú lásku a všetko prejde, len treba veriť.
Môj syn pred 3 rokmi bol tiež v zlej psychickej situácii. Odišiel do zahraničia , našiel si tam dievča a je spokojný.
Si mladý človek, máš život pred sebou, ver si. Držím Ti palce.

Ahoj.
Nad odchodom do zahranicia som nerozmyslal. Jednak preto, lebo mam dobre zamestnanie, jednak preto, lebo momentalne mam energiu len na zakladne prezitie od 8 rana do 11 vecer. Musel by som zacat takpovediac od nuly a na to sa vazne necitim. Ale za radu dakujem.

Antonio, chcem ti povedať, že mám syna, ktorý ti je dosť podobný v tom, že tiež veľmi citlivo prežíva vzťahy. Je trochu mladší, má 22. Nikdy by som neverila, keby som to nevidela na ňom, ako sa môže chlapec trápiť pre lásku. Zamiloval sa do nesprávnej, bola zadaná. Lenže chyba bola aj v tom, že ho stále udržiavala v nejakej nádeji, akoby sa nevedela rozhodnúť medzi 2 mužmi. Veľmi, ale skutočne veľmi sa trápil. A trvalo to možno aj dva roky. Mala som o neho vtedy veľké obavy. Matka veľmi ťažko nesie, keď vidí, že dieťa je nešťastné. Nemával možno až také depresívne stavy, pokiaľ to viem posúdiť. Možno aj preto, že má ešte jednu veľkú lásku a to šport. Myslím, že aj vďaka tomu to nejak zvládol ale hlavne to chce čas. Teraz momenálne sa práve zamiloval a prežíva krásne obdobie. Dúfam, že mu to už vydrží. Verím, že aj ty to prekonáš a môžem ti povedať, že nešťasná láska môže človeku aj veľa dať, vnútorne ho obohatiť. Myslím, že žiadnu lásku človek neprecíti tak ako práve tú nešťasnú...

Ahoj. Stale tvrdim, ze kym niekto nezazije na sebe alebo vo svojom okoli depresiu, nevie, nema absolutne ziadnu predstavu, o com je. Moja mama spociatku nepripisovala tomu taky vyznam. Je pravda, ze ona je velmi silna a hocico ju nezlomi, ked vsak zistila, ze je to naozaj vazne, uvedomila si, podobne ako ty, ze musi (a chce) stat pri mne. Vidim vsak na nej, ze uz aj ona je dost unavena, aj ked to nedava najavo.
Som od prirody dost nedovercivy, ale ked sa mi podari prekonat to prvotne obdobie a zistim, ze clovek si moju doveru zasluzi, tak je to ine. Prave v tomto pripade dostal ranu nielen moj cit, ale aj dovera. Nehovorim teraz o podvadzani, lebo to vo vztahu nebolo, skor o tom, ze clovek, ktoremu som vlastne uplne doveroval, mi podkopol (rozchodom) nohy prave v case, ked by mal v plnom nasadeni stat pri mne (prechadzal som dost dolezitym a tazkym zivotnym obdobim).
Dakuejm.

Antonio, žiadna kaša sa neje tak horúca. Zdvihni oči od zeme a popozeraj sa pozorne, akú krásnu farbu má jeseň. Aj keď prší. O chvíľu napadne sneh a pozeraj pozorne, ako sa krásne spúšťajú vločky na zem. Pozoruj ich krásne, dokonalé tvary. Pozoruj, ako nádherne sa ligoce dážd v kalužiach a čerstvo napadaný sneh. Pozoruj, ako sa na seba ľudia usmievajú, zamračených si nevšímaj. Pozeraj okolo seba, koľko pekných dievčat a žien stretávať. Pozeraj do očí ľuďom, o ktorých vieš, že majú dobrú dušu. Tam všade môžeš nájsť posilnenie aj pre seba.
Držím ti palce.

Antonio, žiadna kaša sa neje tak horúca. Zdvihni oči od zeme a popozeraj sa pozorne, akú krásnu farbu má jeseň. Aj keď prší. O chvíľu napadne sneh a pozeraj pozorne, ako sa krásne spúšťajú vločky na zem. Pozoruj ich krásne, dokonalé tvary. Pozoruj, ako nádherne sa ligoce dážd v kalužiach a čerstvo napadaný sneh. Pozoruj, ako sa na seba ľudia usmievajú, zamračených si nevšímaj. Pozeraj okolo seba, koľko pekných dievčat a žien stretávať. Pozeraj do očí ľuďom, o ktorých vieš, že majú dobrú dušu. Tam všade môžeš nájsť posilnenie aj pre seba.
Držím ti palce.

.... a zamysli sa nad tým, že už druhu šancu vidieť toto všetko nedostaneš!!;)

Antonio, aj keď som 17-tka v najlepšom veku, kľudne mi môžeš tykať. Poraďáci sú pre mňa jedna veľká rodina a my si v rodine tykáme.
Tých "možno" a "keby" je v takýchto situáciách viac než dosť. Si skutočne veľmi mladý na to, aby si rozmýšľal o odchode. Nemysli si, že Tvoja bývalá bude mať výčitky svedomia. Ak už 5 mesiacov po svadbe Ťa dokázala vymeniť za iného, vôbec ju to nebude mrzieť. Ja viem, z Tvojho pohľadu sa nám druhým to všetko ľahko hovorí. Ale aj my sme už kadečo preskákali, život nám uštedril kadejaké rany a kopance a sme tu.
Myslím, že bývalej by si sa viac pomstil, keby si si spravil ten doktorát, našiel si novú ženu (a tú si dobre prever, kým sa druhýkrát oženíš) a viedol šťastný život.
Zámerne hovorím o pomste, pretože Ty v tejto chvíli myslíš práve na pomstu. Či je to pozitívne alebo negatívne, to je už druhá vec. Vieš, keď stratíš milovaného človeka (a tým teraz myslím skutočnú smrť), ten žiaľ má tiež niekoľko etáp. Prvá je absolútna neschopnosť uveriť, že ho už niet. Druhá etapa je práve obrovský hnev, ako mi to len mohol urobiť, že mňa tu nechal s problémami a on si odišiel. Ďalšia fáza je zmierenie sa so skutočnosťou, že ho už neuvidím, nedá sa nič robiť, už sa s ním nemôžem poradiť o ničom, nemôžem mu povedať, že ho mám rada a nemôžem mu ani vynadať, že niečo spravil zle. No a nakoniec už len spomienky. Ani by si neveril, ale človek si na blízkeho, ktorý odišiel, uchováva predovšetkým tie pekné spomienky, zlé proste vytesní z pamäte.
Možno odborníci nebudú súhlasiť s týmto mojím popisom, je to moja skúsenosť.
Ty si teraz v tej druhej fáze - hnevu, zloby, pomsty a nejak sa z nej nevieš vymotať. Lepšie povedané, nechceš vymotať. Asi potrebuješ trochu pofúkať Tvoje boľačky a poľutovať. Prosím Ťa, toto neber ako výsmech, to je normálna ľudská reakcia, že niekedy potrebujeme aj trochu tej ľútosti.
Ale je najvyšší čas, aby si prešiel do ďalšej fázy - zabúdanie. A ak by sa Ti veľmi nechcelo pokračovať, snaž sa zobudiť v sebe pocit zodpovednosti. Rodičia Ti ešte žijú a snažia sa Ti pomôcť. Vieš, čo je pre rodiča absolútny trest a rana? Keď mu zomrie dieťa. Taká rana sa nikdy, ale skutočne nikdy nezahojí. Nezažila som to na vlastnej koži, ale mám vo svojom okolí niekoľko matiek, ktorým zomreli deti a už len pohľad na trpiacu matku je utrpenie. Takže mysli v tomto zmysle na svojich rodičov a skús na sebe zapracovať práve v zmysle tej zodpovednosti - aj voči nim.
A chcieť - to musíš Ty sám. My Ťa môžeme povzbudiť, poradiť z našich životných skúseností, ale nič viac. Podstatné rozhodnutie je na Tebe. Skús si predstaviť, ako by Ťa privítali na konci tunela, keby si to nezvládol. Myslíš, že by si zo zvládania života dostal výbornú?

Takze ahoj Eva.
Najprv ta chcem poopravit, nebol som zenaty.
Myslim si, ze kazdy, kto sa dostal do depresii, v istom momente o samovrazde rozmysla. Je to najjednoduchsi sposob, ako uniknut a mat konecne sväty pokoj. Ja som sa o to pokusil, ale moja mama bola vzdy v spravnom case na spravnom mieste a zachranila ma (do slova a do pismena). Aj teraz mam z casu na cas taku myslienku, ale skutocne, ako pises, viem, ako by som rodine ublizil. A to ma zatial drzi.
Presne si vystihla tu fazu pomsty. V nej sa nachadzam. A hoci som mal a mam kopu planov, ako to vykonat, chvalabohu, vdaka zdravemu rozumu (co je vlastne paradox, kedze depresia je o hlave) som nic z toho nedokonal.
Ako pises, nie som schopny sa z tejto fazy (v kombinacii s tou prvou) vymotat. Stale mi totiz nieco tu osobu pripomina: ci uz pesnicka, film, na ktorom sme boli v kine, fraza, ktoru vyslovi uplne niekto iny a mne nieco implikuje, a pod. Ciastocne zabudnem v praci (aj ked nepracujem na 100%; dufam, ze to nebude citat sefka), no v okamihu, ako som sam, moje myslienky maju jediny smer a nepomozem si.
Perfektne si sa trafila aj do toho, ze potrebujem pofukat rany. Nemam rad, ked ma ludia lutuju, no teraz akosi moje ego neprotestuje. Mam niekolko dobrych priatelov, ale zhodou okolnosti maju oni a ony rovnako tazke obdobie. Ja by som mal teraz stat pri nich, a nie ziadat, aby mi pomahali. Istu pomoc, v ramci moznosti, dava rodina, ale vsetci su dost unaveni. Teraz by som potreboval partnera - pevne objatie, drzanie za ruku. A to bol fantasticky balzam na tie rany.
No a na zaver k tej znamke. Vies, do januara 2002 som vlastne nemal takmer nijaky problem, vsetko mi islo hladko, zmaturoval som, robil som si vysku. Prva rana (prva depresia) mi moj system narusila, druha rana (druha depresia) ma odrovnala. Preto tvrdim, ze neviem zvladat takeho tazke zivotne situacie, nemal som sa to kde "naucit". Takze svoje momentalne zvladanie zivota hodnotim na slabu dostatocnu.
Zatial ahoj. A dakujem. Velmi dobre sa pise s clovekom, ktory, napriek tomu, ze druheho nepozna, hovori mu z duse. Ty to vies naozaj vystihnut.

Zitka pri vsetkej ucte toto radit depresivnemu pacientovi je absolutne nevhodne. Tym by si mu depresiu este viac prehlbila.
A povedzme si otvorene kolko zdravych ludi si dokaze dupnut a byt silni ked sa vyskytnu nejake problemy?

Skus povedat cloveku so zlomenou nohou, nech skace cez prekazky,
lebo si myslis, ze sportovanie je zdrave a jemu to prospeje.

Kitky, nemam slov. Hovoris mi uplne z duse. A po dlhom case som sa usmial.

Ty si nikdy nechcela vojst do toho tunela a ziskat tak ulavu?

Nie. V skutocnosti nikdy. Ja som velmi rada na svete a keby som mohla, bola by som tu naveky.;)
A to si dovolim povedat aj napriek vsetkemu cim som presla. K tomuto poznaniu sa mozes dopracovat aj ty ale nie hned a uz vobec nie teraz.
Tato faza, v ktorej sa momentalne nachadzas bude najdlhsia, a skutocne je len a len na tebe akym sposobom sa s nou vysporiadas.Mozem ti ponuknut iny podlad na vec, ale nakoniec to budes zasa len ty, kto s tym bude musiet zatocit.
Napis mi prosim na mail, rada ti s tym pomozem.:)

Ahoj, velmi rad napisem a priznam sa, ze som skusal, ale neviem sa dopracovat k mailovej adrese.

Vidíš hore mnou hrubo vyznačené myslíš čo to vlastne znamená ?
No keď si v práci , tak myšlienky sa zaoberajú niečim iným napr.momentálne tým čo danú chvíľu v práci robíš , v tom momente ako zostaneš sám , tak sa so sebou zaoberáš teda aj Tvojou depresiou ,že Ťa otravuje a potom už si zasa na dne .A takto to ide dookola .Raz je jasno raz zasa pochmúrno .

To je presne to čo Ti chcem naznačíť , že všetko záleží od Teba , čiže určitú úlohu tu hrajú aj Tvoje myšlienky .
A prosím Ťa ten tunel , čo Ti tak vŕta hlavou vylúč , vôbec sa ním nezaoberaj , jednoducho ho nerieš ,zabudni .

Je mi nesmierne ľúto , že sa trápiš kvôli svojej bývalej láske , ja som veľmi nechcela písať siahlo dlhé príspevky v tejto téme , viem čo cítiš , prešla som si tým pri mojom synovi , ktorý tiež po 5 rokoch chodenia s jeho láskou zistil , že baba má aj iného ........ale prežil to , prebolelo to ,prebolelo to aj nás rodičov ale aj rodičov dievčaťa a je to za nami . Dlho nemohol začať so žiadnym dievčaťom , všetky baby v jeho očiach klesli a dnes je to už inak ....už na to len spomína .Iste, bála som sa o neho ,ale sme mu pomáhali ako sa dalo či už rodičia alebo súrodenci , tiež si húdol len to svoje ako Ty a nakoniec prišiel a povedal rodičia ďakujem otvorili sa mi pri Vás oči .

A tým chcem povedať , že aj napriek Tvojmu veku načúvaj tomu najbližšiemu , určite mu na Tebe záleží a to sú rodičia .Písal s, že robia čo môžu , tak načúvaj ich radám .

Želám Ti všetko dobré .

Zitka, viem, ze mas pravdu. Len v praci nie som stale a ani tam teraz nefungujem na 100%, okrem toho som pisal, ze velmi sa nemozem spolahnut ani na priatelov (maju tiez tazke obdobie) a navyse sa mi velmi stretavat ani nechce, rad som teraz sam. A mas pravdu, ze sa potom vrtam vo svojich myslienkach a spomienkach.
Nechcem klamat, o tom tuneli z casu na cas uvazujem, ale zatial mam v sebe pocit sebazachovy. Vies, niekedy ma clovek chut to vyriesit jednym krokom a bude mat pokoj. Ale ako som pisal, zatial sa v tomto smere viem ovladat.
Rodina ma podporuje, hoci je to trocha zvlastne podporovanie. Je totiz zaujimave, ze vsetci su silnejsie, tvrdsie povahy a nevedia sa velmi vcitit od mojho myslenia. Najlepsie to vie mama, ale aj ta sa to iba uci.
Dakujem.

Ahoj, velmi rad napisem a priznam sa, ze som skusal, ale neviem sa dopracovat k mailovej adrese.

prepac, ja som jedna z tych ktora necita navody na pouzitie :---
poslem ti to v sprave.

Ahoj antonio,
je to skutocne dosť, čo si pochodil, zaujímalo by ma na kolkých sedeniach si bol u tých jednotlivých psychologov.

Neviem aký druh informácií u psychologičky unikol, ale ak sa to týkalo samovražedných myšlienok, tak ju to mohlo zatlačiť do kuta a v snahe čo najlepšie Ti pomocť sa mohla dostat do rozporu s Vašou dohodou. Je to však len hypoteza.

K liekom- ak antidepresiva dostatočne nezaberu do 2-3 mesiacov je odovôdnené ich zakaždým zmeniť a hladať to "šité na mieru". Može to trvať skutočne dlho. Ked sa vyskušajú všetky dostupné /čo v Tvojom prípade určite ešte nie je/, je šanca už len v psychoterapii.
Niekedy je prospešná hospitalizácia na psychiatrii.

Velmi doležité su vzťahy s blízkymi, priatelmi a napr. i toto forum može mať veľký psychoterapeutický potenciál. Možu byť dokonca doležitejšie ako lekár alebo psycholog. Je správne, že hladáš pomoc a toho dokazom je aj to, že si pustil do tohoto fora.

Nevzdavaj to, maš viac možností, i ked si sklamal v psychologoch a lekaroch. Jedina pričina však nemusí byť len v nich. Hlavne pri psychoterapii sa bežne može stať, najmä na začiatku terapie, ked vzťah s terapeutom nieje ešte uplne pevný, že sa človeku nesplnaju jeho očakavania tak rýchlo ako očakával, dokonca sa može stav zhoršiť, lebo sa zakonite jatria duševné rany. K zlepšeniu dochádza až neskor. Človek začína byť zatrknutý a často i nahnevaný na terapeuta. Tuto fazu terapie treba prekonať ak sa to dá, otvoriť temu nespokojnisti s terapiou a neskor to prinesie ovocie.

U psychiatra by som povedal, že sa necítim dobre, a že chcem zmeniť antidepresíva.

Držim palce, cesta to nieje lahká, ale určite nie nemožná.

Ahoj.
U tej jednej som bol asi na 15 sedeniach, ale potom som stratil doveru a prestal som. Neunikla informacia o samovrazde, bola to ina, velmi osobna informacia. Potom som sa uzavrel a nebol som ochotny zacat doverovat inemu, pokusil som sa chodit sice k dalsim, ale po dvoch-troch sedeniach som zistil, ze som si nevybral asi spravne. Mam v sebe stale tu negativnu skusenost. Tu vsak nejde o to, ze by som nevedel pockat na prekonanie tej prvej fazy terapie, o ktorej pises, skoro o to, ze som sa bojim, aby som zase nenarazil na osobu, ktora zneuzije to, ze som jej otvoril svoju dusu.
Antidepresiva beriem, ako som pisal, popritom Xanax, ktory ma ale uspava (co sice nie je zle, lebo potom sa nezaoberam sam sebou, ale na druhej strane nic ine nerobim a praca a zivot ako taky mi unika medzi prsty). Urcite zajdem za psychiatrickou, nech vyberie iny liek. Nad hospitalizaciou som akosi neuvazoval. Teraz, ked uz neviem, co so sebou a idem vybuchnut, "uteciem" na hodinu niekde von, chodim (niekedy placem) a vratim sa spät. Neviem, co by som robil v nemocnici a ako to tam prebieha. Preto sa zatial touto myslienkou nezaoberam.
O priateloch a blizkych som uz pisal. Priatelia maju pomerne tazke obdobie (zhoda nahod) a mal by som im teraz pomahat ja. Blizki nie velmi chapu moje nezvladanie situacie, lebo su ine povahy - silni, tvrdi. Takze sa vyhovorim aspon tu a ako som doteraz zistil, su mnohi, co mi napisali, ktori mi rozumeju a vedia citat medzi riadkami, za co som im vdacny. A samozrejme dakujem aj tebe.

Dakujem, dostal som spravu, uz viem, kde je problem. Nemozem reagovat, lebo nemozem posielat sukromne spravy. Vypisuje mi to, ze musim byt zaregistrovany minimalne pät dni, a to nie som. Takze, ak dovolis, vyuzijem mail. A srdecna vdaka. Viac v maili.

prepac, ja som jedna z tych ktora necita navody na pouzitie :---
poslem ti to v sprave.

Aj ja som to poplietol, takze este raz. Uz viem, kde je problem: nemozem posielat sukromne spravy, lebo nie som zaregistrovany viac ako 5 dni. Napisem na mail.

Antonio, tí, čo Ti tu radíme, povzbudzujeme Ťa, vieme, čo asi prežívaš. Prečítaj si tému panická porucha a zistíš, že máme mnohé podobné skúsenosti ako Ty. A v tej téme nájdeš aj mnohé návody, ako sa s takými problémami pasujeme my. Možno Ti to pomôže. Je pravda, že okolie, ktoré nemá naše skúsenosti, nás nie vždy dokáže pochopiť. Ale predstav si, že my sme tie "ramená" o ktoré sa môžeš oprieť a na ktorých sa môžeš vyplakať. Keď si prečítaš panickú poruchu, zistíš, že to veľmi často pomôže. Aj keď užívame lieky, vieme sa už zasmiať, aj sami sebe(!) a vidíme aj slniečko na oblohe alebo v duši iného človeka.
Želám Ti, aby si sa čo najrýchlejšie dostal aspoň o kúsok ďalej.

P.S. Ten termín "slniečko v duši" nie je mojím patentom. Odkukala som ho od jedného múdreho Poraďáka, ale veľmi sa mi páči, pretože je výstižný, takže si dovoľujem ho rozširovať ďalej.

Zitka, viem, ze mas pravdu. Len v praci nie som stale a ani tam teraz nefungujem na 100%, okrem toho som pisal, ze velmi sa nemozem spolahnut ani na priatelov (maju tiez tazke obdobie) a navyse sa mi velmi stretavat ani nechce, rad som teraz sam. A mas pravdu, ze sa potom vrtam vo svojich myslienkach a spomienkach.
Nechcem klamat, o tom tuneli z casu na cas uvazujem, ale zatial mam v sebe pocit sebazachovy. Vies, niekedy ma clovek chut to vyriesit jednym krokom a bude mat pokoj. Ale ako som pisal, zatial sa v tomto smere viem ovladat.
Rodina ma podporuje, hoci je to trocha zvlastne podporovanie. Je totiz zaujimave, ze vsetci su silnejsie, tvrdsie povahy a nevedia sa velmi vcitit od mojho myslenia. Najlepsie to vie mama, ale aj ta sa to iba uci.
Dakujem.

António , máš pravdu , áno , ten kto nezažil tieto problémy s depresiou to asi ťažko pochopí , o čom tom je a čo taký človek prežíva . Ja stále píšem , píšem ,ale som sa nezmienila o tom že je aj ťažká depresia a tej by som sa určite nechcela dožiť, proste snažím sa na to nemyslieť .Preto stále zdôrazňujem pokiaľ môžeme , tak si pomáhajme ako sa len dá .
Ja som 2 roky zo začiatku užívala Seroxat a Spitomin , potom som mala pokoj rok , po roku mi prišla jedna ťažká životná skúška a veru , čo sa stalo , no či som chcela alebo nie , naspäť k doktorovi a naspäť na Seroxat a Spitomin .Užívala som ho zasa 1,5 roka .Teraz som od mája alebo júna bez liekov .Zatiaľ sa cítim dobre a zvládam to .

Je mi naozaj veľmi ľúto , že máš tieto problémy , naozaj to nikomu neprajem , ale prosím Ťa zo všetkého najviac , aby si sa už nevracal v myšlienkach k tomu tunelu , lebo ak to bude často , tak choď za svojim doktorom a zver mu pravdu o čom stále zmýšľaš a ver , že bez nemocnice nezostaneš . Asi by to bolo tak najlepšie pre Teba čo v tejto dobe potrebuješ .

Mamine držím palce , aby sa snažila vžiť do Tvojej situácie a pevne verím , že bude stáť na Tvojej strane . Viem čo všetko dokáže milujúca matka a preto Ty sa jej odvďač tým , že už nikdy nikdy nemaj čierne myšlienky .:)

Ahoj Antonio, nachádzaš sa v pomerne zložitom psychickom probléme, čo si iste aj ty sám uvedomuješ. Prosím ťa, chceš sa z neho naozaj dostať, alebo je ti to jedno? Veľmi záleží na tvojom rozhodnutí. Prosím ťa, odraz sa už od toho dna, ktoré ťa tak drží iba pri zemi. Fakt sa začni obzerať okolo seba. Choď do spoločnosti, rozprávaj sa s najlepším kámošom, zmeň spôsob života. Začni chodiť na miesta, kde si predtým nechodil, snaž sa prevetrať si hlavu. Ja viem, dobre sa mi to hovorí, ale ver mi, viem o čom hovorím. Aj ja som si niekedy myslela, že nemám žiaden zmysel života a najlepšie by bolo, keby ma prešiel vlak, či auto a bol by svätý pokoj. A to som dá sa povedať silná osoba. Ale životné udalosti ma skosili tak, že som nemala silu existovať ďalej. Poznám to dobre, keď chodíš ako bez duše, je ti všetko jedno a všetko, čo robíš, robíš iba ako stroj, proste musíš, ale nechceš a najradšej by si bol, keby ti všetci dali svätý pokoj.
Mám pravdu? Si ako v zlom sne?
Prosím ťa, vážne sa začni obzerať okolo seba a pomaly si začni všímať život okolo seba. Snaž sa urobiť niečo dobré a prosím ťa snaž sa nezúriť na tých, čo ti nič neurobili. Oni za to nemôžu. Ja viem, mne sa to tu už teraz dobre hovorí, ale raz, keď sa z toho dostaneš uvidíš, že si to takto mal spraviť už skôr. Teš sa trebárs iba z pekných živých kvetov v kvetinárstve, z pekného obrazu
maliara. Rozmýšľaj prečo ho namaľoval, čo ním chcel vyjadriť. Teš sa zo svojich blízkych. Nepozeraj na veci, ktoré ťa rozrušujú a rozčuľujú. Snaž sa toho zbaviť. Prepni telkáč niekam inam, ak ťa také niečo postretne. Snaž sa pozerať skôr zábavné programy. Ja viem, že hneď sa smiať nebudeš, ale po čase, ver mi aj sa zasmeješ. A to najdôležitejšie, nájdi si nejakú spriaznenú dušu, ktorá pofúka tvoje boľačky, pohladí dušičku a úprimne ťa vypočuje. Nemyslím tým žiadneho lekára, ale ozajstnú živú bytosť, ktorá ti ukáže aký vie byť život krásny. Až potom uvidíš ako rýchlo ťa prejdú myšlienky na tunel. Prajem ti veľa sily začať nový život, ten skutočný.

antonio myslím, že si v celku na dobrej ceste ak dokážeš povedať,že aj ostatní tvoji priatelia práve teraz neprežívajú tie najšťastnejšie okamihy života, možno o to ľahšie by ťa dokázali pochopiť aj keď ja mám tú skúsenosť , že manželova nabližšia rodina doteraz nedokáže akceptovať ,že je vážne chorí. Priatelia dokážu stáť pri nás najbližšie a podať pomocnú ruku, ale mi im musíme povedať o tom ,že ich potrebujeme a to si myslím že si tiež zvládol aspoň tu na tomto fóre ,všetci sa ti snažia pomôcť a veľmi úprimne
držím palce a dobrú noc
Anika

Ahoj.
U tej jednej som bol asi na 15 sedeniach, ale potom som stratil doveru a prestal som. Neunikla informacia o samovrazde, bola to ina, velmi osobna informacia. Potom som sa uzavrel a nebol som ochotny zacat doverovat inemu, pokusil som sa chodit sice k dalsim, ale po dvoch-troch sedeniach som zistil, ze som si nevybral asi spravne. Mam v sebe stale tu negativnu skusenost. Tu vsak nejde o to, ze by som nevedel pockat na prekonanie tej prvej fazy terapie, o ktorej pises, skoro o to, ze som sa bojim, aby som zase nenarazil na osobu, ktora zneuzije to, ze som jej otvoril svoju dusu.
Antidepresiva beriem, ako som pisal, popritom Xanax, ktory ma ale uspava (co sice nie je zle, lebo potom sa nezaoberam sam sebou, ale na druhej strane nic ine nerobim a praca a zivot ako taky mi unika medzi prsty). Urcite zajdem za psychiatrickou, nech vyberie iny liek. Nad hospitalizaciou som akosi neuvazoval. Teraz, ked uz neviem, co so sebou a idem vybuchnut, "uteciem" na hodinu niekde von, chodim (niekedy placem) a vratim sa spät. Neviem, co by som robil v nemocnici a ako to tam prebieha. Preto sa zatial touto myslienkou nezaoberam.
O priateloch a blizkych som uz pisal. Priatelia maju pomerne tazke obdobie (zhoda nahod) a mal by som im teraz pomahat ja. Blizki nie velmi chapu moje nezvladanie situacie, lebo su ine povahy - silni, tvrdi. Takze sa vyhovorim aspon tu a ako som doteraz zistil, su mnohi, co mi napisali, ktori mi rozumeju a vedia citat medzi riadkami, za co som im vdacny. A samozrejme dakujem aj tebe.

Ahoj antonio,
v inych prispevkoch casto hovorís o narusenej dovere, zda sa že toto by mohol byť zakladny psychologicky problem. Vyradil ťa dokonca aj z cennej práce so psychologmi. Jedna zla skusenosť s jednou psychologičkou neznamená, že toto nieje cesta, ktora može pomocť.
Dve až tri sedenia u druhych psychologov podla mna nemohli stačiť na vytvorenie pevnejšieho vzťahu, ale ani na vyhodnotenie nevhodnosti osoby psychologa. Neviem, či si tuto temu otvoril s prvou psychologičkou /či si ešte u nej bol po tom incidente/ , ak nie možno by terapia pokračovala, pretože by Ti mohla vysvetliť dovody. Je velmi ťažké sa k tomu vyjadrovať len na zaklade hypotez. Je tiež možné, že skutočne profesionalne zlyhala. Aj to sa stáva, napr. vtedy ak je to známa alebo priatelka rodiny klienta. Rozhodne si však tuto temu dovery a sklamania z terapie treba otvoriť hned na prvých sediania u noveho terapeuta- ak by si sa a pre túto možnosť ešte niekedy rozhodol. V paralele k tvojmu sklamaniu z priatelky, sa to isté v inom šate stalo u psychologičky a preto to mohlo mať taký silný dopad na velmi hlbokom prehlbení nedovery k ludom. Na tomto fore maš možnosť stretavať sa s ludmi v bezpečnej vzdialenosti, s menším rizikom zranenia. Prispevky su tu velmi velmi cenne a možu Ti prinavratit pocit dovery. Možno to dokonca bude stačiť namiesto psychoterapie v nejakej ambulancii.
Chcel by som ešte povedať niečo k patogeneze /vzniku depresie/. Depresia nevznika len na zaklade ťažkých zranujucich okolností v živote. Je to podmienené mnohými faktormi - geny /dusev. ochorenia v rodine- pozor patrí tam aj závislosť od alkoholu/, detstvo /napr. dieťa by malo byť s rodičmi zhruba do 3 rokov, aby to bolo zdrave pre jeho psychický vývoj- teda nie jasle... + harmonické manželstvo rodičov... + pristup rodičov k dieťaťu... + .... / , uživanie alkholu, marihuany..., predchadzajuce negatívne životné zažitky, vzťahové zranenia, straty, umrtia blízkych - všetko sa postupne može hromadiť - efekt poslednej kvapky a krčah pretiekol.... Zvyčajne sa spája vela vela faktorov, ale ty obvinujes iba svoju priatelku. Mimochodom, treba si uvedomiť aj svoj pocit zodpovednosti vo vzťahu. Zvyčajne nieje na chybe iba jeden....
Neber to prosím Ťa zle, toto sa netýka len Teba, ale všetkých vrátane mna. Partnerský vzťah je loteria, dlhodobým "chodením" sa síce dá redukovať riziko zraňujuceho prekvapenia, ale nie celkom.
Si inteligentný, a pravdepodobne som Ti nenapísal nič až tak nové, možno budeš namietat, že si o tom premýšlal, ale doležitejšia je emočná stránka, nie rozum. Emocie nepotláčaj a je výborné, že máš priestor na vyplakanie a že to robíš. Ked sa sa Ti chce vybuchnúť máš pravdepodobne aj negatívne emocie, dostaň ich von v tejto negatívnej forme, niečo rozbi, nadávaj, rúb drevo, preklínaj priatelku. Ak máš auto je to ideálne miesto na plač aj na zverský zúrivý rev.

Lieky- v jednom príspevku si spomínal že berieš 50 mg Serlift/dufam že si dobre pamatám/. Môže to byť nizka dávka a ja osobne, by som pred zmenou antidepresíva skusil este zvyšenie jeho davky, najma vtedy ak si niekedy pri tomto lieku /alebo Zolofte- je to to isté/ cítil aspon aký taký pozitívny ucinok.

Prajem Ti všetko dobré a verím, že nad depresiou zvíťazíš. Predpoklady na to určite máš.

1. Ja trpim na depresiu. Je to, prepacte vyraz, svinstvo.
2. Zazivam ju uz dlho, cca 3 roky

3. Ja sa liecim antidepresivami v kombinacii s utlmujucimi liekmi. Terapie
som vychal, pretoze mi nepomahali.



Antonio, dovolila som si vybrat par viet z tvojho prispevku:
1. Je pozitivne, ze si uvedomujes, ze depresia je vazna vec.
2. Netrva u teba naozaj kratku dobu
3. Osobne si myslim, ze je velmi potrebne este raz porozmyslat o vhodnej psychoterapii.

Davam Ti za pravdu, ze terapia funguje vtedy, ked pacient a terapeut spolupracuju a doveruju si. Ak mas pocit, ze nemozes povedat terapeutovi vsetko, co ti lezi na srdcimoze to znamenat, ze to nie je ten spravny. Naopak moze to vsak znamenat, ze mas principialne velke problemy sa otvorit voci druhemu cloveku - nejaky socialny strach alebo velku skepsu, ze ti nikto nepomoze. Ak by to bolo takto, je lepsie urobit "skok do studenej vody" - obrazne, a viac doverovat terapeutickemu procesu, prijat ho a v tomto sa zlepsit krok za krokom.
Rada by som ti dala par rad ako si vybrat spravneho terapeuta - dat si od niekoho poradit, ...
Velmi dolezity je prvy rozhovor, ten by mal sluzit k tomu, aby ste sa obojstranne spoznali, ale mal by tam byt aj ten prvy vstup do terapie.
Bolo by pre teba dolezite vediet ake psychoterapeuticke vzdelanie ma terapeut, nechaj si vysvetlit ako pracuje, na co kladie doraz, porozmyslaj ci jeho vysvetlenie je pre teba porozumitelne ak nie pytaj sa znovu. Rozmyslaj o tom ci terapeut venoval tvojim otazkam dostatocny priestor. Spytaj sa ho ake metody pouziva, ake postupy. Profesionalny terapeut by mal byt pre taketo otazky otvoreny, mozno sa ta bude pytat preco mu kladies taketo otazky. Ak by vsak bol podrazdeny a odmietavy spolupraca s nim by pokracovat nemala. Nezabudni na dolezitu otazku ako odhaduje dlzku pravdepodobnej terapie. V rozhovore musis mat pocit, ze si brany ako partner, naopak nesmies mat pocit, ze si do niecoho tlaceny, ak ten pocit mas treba o nom hovorit.
Pocas terapeutickych sedeni treba bilancovat, ak mas pocit, ze sa venuje malo tvojim problemom treba mu to povedat.
V podstate je jedno podla akej metody bude pracovat, podstatne je, aby vsetky negativne body boli zodpovedane, pretoze ak by si si v nich vytvoril manko a akceptoval ho, mal by si sam zvazit preco to robis a ako daleko chces zajst.
Uspesna terapia znamena - dat si cas, vazit si sam seba, vedome urobit krok k zlepseniu a vychutnat si ho.
Antonio naozaj si nemyslim, ze lieky samotne tu pomozu su len sucastou celku. Sam si napisal, ze depresia trva u teba 3 roky, co znamena, ze sam si poradit nevies. Je to to iste ako pri ochoreni tela, clovek vyhlada lekara. Aby vsak bola liecba uspesna musis byt vazne pripraveny ju zacat a vysporiadat sa s problemom a spolupracovat. Velmi ti drzim palce a verim, ze najdes tu spravnu cestu.

Ahoj Antonio a spol,
reagujem az teraz,sledovala som cely vyvoj debaty a snahy najst riesenie.
nechcem sa nikoho dotknut,viem, ze to ma Antonio tazke,aj ja som si presla a prechadzam svojim utrpenim,ale....nepaci sa mi,ako je tu vnimana jeho ex priatelka(suhlasim teda s Vogelom).mozno je chyba uplne inde,mozno je to super baba,ktora ma svoje city a pocity a to,ze sa rozhodla pre rozchod,je jej rozhodnutie,jednoducho nechcela zostat vo vztahu z dovodov,ktore vedie najlepsie oni dvaja,mozno sa snazila pomoct,podrzat Antonia,ale nemala viac sil...ktovie.za rozchodom su urcite obaja.a preto Antonio,odpust jej,hnev a obvinovanie inych za tvoj stav ti neprida na zlepseni situacie.skus vypustit negativne pocity,ak si ju lubil tak jej praj len to naj a ak chces pomstu...myslim,ze nas zeny najviac zerie fakt,ze nasi ex to niekam dotiahli aj bez nas,ze maju skvele partnerky,su stastni a uspesni.pracuj na sebe....a pocuvaj rady okolia.velmi ti drzim palce a ak som sa ta nejak dotkla tak prepac....

Ahoj Antonio a spol,
reagujem az teraz,sledovala som cely vyvoj debaty a snahy najst riesenie.
nechcem sa nikoho dotknut,viem, ze to ma Antonio tazke,aj ja som si presla a prechadzam svojim utrpenim,ale....nepaci sa mi,ako je tu vnimana jeho ex priatelka(suhlasim teda s Vogelom).mozno je chyba uplne inde,mozno je to super baba,ktora ma svoje city a pocity a to,ze sa rozhodla pre rozchod,je jej rozhodnutie,jednoducho nechcela zostat vo vztahu z dovodov,ktore vedie najlepsie oni dvaja,mozno sa snazila pomoct,podrzat Antonia,ale nemala viac sil...ktovie.za rozchodom su urcite obaja.a preto Antonio,odpust jej,hnev a obvinovanie inych za tvoj stav ti neprida na zlepseni situacie.skus vypustit negativne pocity,ak si ju lubil tak jej praj len to naj a ak chces pomstu...myslim,ze nas zeny najviac zerie fakt,ze nasi ex to niekam dotiahli aj bez nas,ze maju skvele partnerky,su stastni a uspesni.pracuj na sebe....a pocuvaj rady okolia.velmi ti drzim palce a ak som sa ta nejak dotkla tak prepac....

Ahoj wayan. Nedotkla si ma, som otvoreny diskusie a viem, ze ludia maju svoje nazory a tie nemusia byt rovanke ako ja. V tomto smere som tolerantny, pretoze kazdy ma pravo na nazor.
Mas pravdu, za rozchodom sme obaja. Kazdy prispel svojou troskou. Absolutne nepodcenujem svoj podiel. Chcem vsak zdoraznit niekolko veci:
1. Rozchod clovek neplanuje. Lenze musi vycitit, kedy ten druhy nie je schopny ho prijat. Ja som bol v takom stave. Mal som vazne problemy, o ktorych sice druha strana nevedela, no z mojho spravania sa to dalo spoznat. A to aj priznala, ze to citila. Takze sa rozisla v tom najnevhodnejsom case. Stacilo mozno chvilu pockat a situacia by som mnou tak nezamavala. Chapes, prilis vela veci v jeden moment.
2. Od okamihu, ako zistila, do akeho stavu som sa dostal, NEUROBILA ani jediny krok, ktory by ma posunul dopredu. Nepodrzala ma, nepomohla nicim, dokonca na smsku od mojej rodiny, ktora ju o to prosila, ani len neodpovedala.
3. Lubim ju stale, o tom niet pochyb, priat jej nemozem. Neodpustim jej, ze to urobila bez toho, aby sme sa porozpravali. Mal by som este povedat, ze 2 dni po spolocnom vylete do Rakuska a veceri stravenom v objati mi prisla smska "Musime sa porozpravat". A nikdy k tomu nedoslo. Nedala mi teda ani sancu. Neodpustim jej to, ani to, ze si nasla druheho tak skoro. Ten hnev je niekedy dost silny, no, ako som pisal, zdravy rozum ma zatial nesklamal. Uraza ma ta ignoracia.
4. Postupne zistujem, ze hoci by som si s nou vedel predstavit buducnost, velmi ma zranila. A nemyslim si, ze by ju nastvalo, keby som si nasiel partnerku a bol stastny. Myslim, ze jej je to fuk. Mala moznost prist, pomoct, mohla nam dat druhu sancu. A neurobila to.

Ahoj Antonio a spol,
reagujem az teraz,sledovala som cely vyvoj debaty a snahy najst riesenie.
nechcem sa nikoho dotknut,viem, ze to ma Antonio tazke,aj ja som si presla a prechadzam svojim utrpenim,ale....nepaci sa mi,ako je tu vnimana jeho ex priatelka(suhlasim teda s Vogelom).mozno je chyba uplne inde,mozno je to super baba,ktora ma svoje city a pocity a to,ze sa rozhodla pre rozchod,je jej rozhodnutie,jednoducho nechcela zostat vo vztahu z dovodov,ktore vedie najlepsie oni dvaja,mozno sa snazila pomoct,podrzat Antonia,ale nemala viac sil...ktovie.za rozchodom su urcite obaja.a preto Antonio,odpust jej,hnev a obvinovanie inych za tvoj stav ti neprida na zlepseni situacie.skus vypustit negativne pocity,ak si ju lubil tak jej praj len to naj a ak chces pomstu...myslim,ze nas zeny najviac zerie fakt,ze nasi ex to niekam dotiahli aj bez nas,ze maju skvele partnerky,su stastni a uspesni.pracuj na sebe....a pocuvaj rady okolia.velmi ti drzim palce a ak som sa ta nejak dotkla tak prepac....
Janka, máš pravdu, že o tomto vzťahu nevieme nič. Práve preto som sa vo svojich názoroch sústredila skôr na pocity, ktoré prežíva antonio. Dôvody rozchodu neboli pre mňa v tomto prípade podstatné. Podstatné bolo, že chcem toho mladého muža trochu "nakopnúť", aby sa začal aj sám hrabať z tej diery, v ktorej sa sám nachádza. Dúfam, že bude úspešný.

Antonio, dovolila som si vybrat par viet z tvojho prispevku:
1. Je pozitivne, ze si uvedomujes, ze depresia je vazna vec.
2. Netrva u teba naozaj kratku dobu
3. Osobne si myslim, ze je velmi potrebne este raz porozmyslat o vhodnej psychoterapii.

Davam Ti za pravdu, ze terapia funguje vtedy, ked pacient a terapeut spolupracuju a doveruju si. Ak mas pocit, ze nemozes povedat terapeutovi vsetko, co ti lezi na srdcimoze to znamenat, ze to nie je ten spravny. Naopak moze to vsak znamenat, ze mas principialne velke problemy sa otvorit voci druhemu cloveku - nejaky socialny strach alebo velku skepsu, ze ti nikto nepomoze. Ak by to bolo takto, je lepsie urobit "skok do studenej vody" - obrazne, a viac doverovat terapeutickemu procesu, prijat ho a v tomto sa zlepsit krok za krokom.
Rada by som ti dala par rad ako si vybrat spravneho terapeuta - dat si od niekoho poradit, ...
Velmi dolezity je prvy rozhovor, ten by mal sluzit k tomu, aby ste sa obojstranne spoznali, ale mal by tam byt aj ten prvy vstup do terapie.
Bolo by pre teba dolezite vediet ake psychoterapeuticke vzdelanie ma terapeut, nechaj si vysvetlit ako pracuje, na co kladie doraz, porozmyslaj ci jeho vysvetlenie je pre teba porozumitelne ak nie pytaj sa znovu. Rozmyslaj o tom ci terapeut venoval tvojim otazkam dostatocny priestor. Spytaj sa ho ake metody pouziva, ake postupy. Profesionalny terapeut by mal byt pre taketo otazky otvoreny, mozno sa ta bude pytat preco mu kladies taketo otazky. Ak by vsak bol podrazdeny a odmietavy spolupraca s nim by pokracovat nemala. Nezabudni na dolezitu otazku ako odhaduje dlzku pravdepodobnej terapie. V rozhovore musis mat pocit, ze si brany ako partner, naopak nesmies mat pocit, ze si do niecoho tlaceny, ak ten pocit mas treba o nom hovorit.
Pocas terapeutickych sedeni treba bilancovat, ak mas pocit, ze sa venuje malo tvojim problemom treba mu to povedat.
V podstate je jedno podla akej metody bude pracovat, podstatne je, aby vsetky negativne body boli zodpovedane, pretoze ak by si si v nich vytvoril manko a akceptoval ho, mal by si sam zvazit preco to robis a ako daleko chces zajst.
Uspesna terapia znamena - dat si cas, vazit si sam seba, vedome urobit krok k zlepseniu a vychutnat si ho.
Antonio naozaj si nemyslim, ze lieky samotne tu pomozu su len sucastou celku. Sam si napisal, ze depresia trva u teba 3 roky, co znamena, ze sam si poradit nevies. Je to to iste ako pri ochoreni tela, clovek vyhlada lekara. Aby vsak bola liecba uspesna musis byt vazne pripraveny ju zacat a vysporiadat sa s problemom a spolupracovat. Velmi ti drzim palce a verim, ze najdes tu spravnu cestu.

Ahoj Ludmila.
Dakujem za nazor a rady ohladne psychoterapie. Odvtedy, co sem chodim a pisem, sa touto myslienkou dost vazne zaoberam. Skusim si to este premysliet, ak sa pre to rozhodnem, urcite sa budem drzat tvojich rad. Nemal som problem otvorit sa svojej terapeutke. Dokonca som sa snazil zacat uplne od detstva, aby nasla pricinu toho, preco rozchody nedokazem spracovat ako ini ludia. Lenze ma podrazila. No a teraz je pravda, ze velmi sa trocha obavam sa otvorit niekomu inemu. Mas pravdu, je treba si terapeuta otuknut. Mimochodom, nepoznas nejaku terapeutku, ktoru by si mi mohla odporucit? Myslim taku, ktorej sa da doverovat. Nahodou.
Dakujem za povzbudenie.

Janka, máš pravdu, že o tomto vzťahu nevieme nič. Práve preto som sa vo svojich názoroch sústredila skôr na pocity, ktoré prežíva antonio. Dôvody rozchodu neboli pre mňa v tomto prípade podstatné. Podstatné bolo, že chcem toho mladého muža trochu "nakopnúť", aby sa začal aj sám hrabať z tej diery, v ktorej sa sám nachádza. Dúfam, že bude úspešný.

Evy, vdaka za podporu. A za pomoc cloveku, ktory je uplne cudzi a napriek tomu sa mu snazis pomoct, ako sa da. Je to absolutne nieco zvlastne v tomto hnusnom materialnom svete, kde kazdy mysli len na seba. A tu som zistil, ze su vynimky - ludia, ktori sa aj ludmi mozu nazyvat...

Ahoj antonio,
v inych prispevkoch casto hovorís o narusenej dovere, zda sa že toto by mohol byť zakladny psychologicky problem. Vyradil ťa dokonca aj z cennej práce so psychologmi. Jedna zla skusenosť s jednou psychologičkou neznamená, že toto nieje cesta, ktora može pomocť.
Dve až tri sedenia u druhych psychologov podla mna nemohli stačiť na vytvorenie pevnejšieho vzťahu, ale ani na vyhodnotenie nevhodnosti osoby psychologa. Neviem, či si tuto temu otvoril s prvou psychologičkou /či si ešte u nej bol po tom incidente/ , ak nie možno by terapia pokračovala, pretože by Ti mohla vysvetliť dovody. Je velmi ťažké sa k tomu vyjadrovať len na zaklade hypotez. Je tiež možné, že skutočne profesionalne zlyhala. Aj to sa stáva, napr. vtedy ak je to známa alebo priatelka rodiny klienta. Rozhodne si však tuto temu dovery a sklamania z terapie treba otvoriť hned na prvých sediania u noveho terapeuta- ak by si sa a pre túto možnosť ešte niekedy rozhodol. V paralele k tvojmu sklamaniu z priatelky, sa to isté v inom šate stalo u psychologičky a preto to mohlo mať taký silný dopad na velmi hlbokom prehlbení nedovery k ludom. Na tomto fore maš možnosť stretavať sa s ludmi v bezpečnej vzdialenosti, s menším rizikom zranenia. Prispevky su tu velmi velmi cenne a možu Ti prinavratit pocit dovery. Možno to dokonca bude stačiť namiesto psychoterapie v nejakej ambulancii.
Chcel by som ešte povedať niečo k patogeneze /vzniku depresie/. Depresia nevznika len na zaklade ťažkých zranujucich okolností v živote. Je to podmienené mnohými faktormi - geny /dusev. ochorenia v rodine- pozor patrí tam aj závislosť od alkoholu/, detstvo /napr. dieťa by malo byť s rodičmi zhruba do 3 rokov, aby to bolo zdrave pre jeho psychický vývoj- teda nie jasle... + harmonické manželstvo rodičov... + pristup rodičov k dieťaťu... + .... / , uživanie alkholu, marihuany..., predchadzajuce negatívne životné zažitky, vzťahové zranenia, straty, umrtia blízkych - všetko sa postupne može hromadiť - efekt poslednej kvapky a krčah pretiekol.... Zvyčajne sa spája vela vela faktorov, ale ty obvinujes iba svoju priatelku. Mimochodom, treba si uvedomiť aj svoj pocit zodpovednosti vo vzťahu. Zvyčajne nieje na chybe iba jeden....
Neber to prosím Ťa zle, toto sa netýka len Teba, ale všetkých vrátane mna. Partnerský vzťah je loteria, dlhodobým "chodením" sa síce dá redukovať riziko zraňujuceho prekvapenia, ale nie celkom.
Si inteligentný, a pravdepodobne som Ti nenapísal nič až tak nové, možno budeš namietat, že si o tom premýšlal, ale doležitejšia je emočná stránka, nie rozum. Emocie nepotláčaj a je výborné, že máš priestor na vyplakanie a že to robíš. Ked sa sa Ti chce vybuchnúť máš pravdepodobne aj negatívne emocie, dostaň ich von v tejto negatívnej forme, niečo rozbi, nadávaj, rúb drevo, preklínaj priatelku. Ak máš auto je to ideálne miesto na plač aj na zverský zúrivý rev.

Lieky- v jednom príspevku si spomínal že berieš 50 mg Serlift/dufam že si dobre pamatám/. Môže to byť nizka dávka a ja osobne, by som pred zmenou antidepresíva skusil este zvyšenie jeho davky, najma vtedy ak si niekedy pri tomto lieku /alebo Zolofte- je to to isté/ cítil aspon aký taký pozitívny ucinok.

Prajem Ti všetko dobré a verím, že nad depresiou zvíťazíš. Predpoklady na to určite máš.

Ahoj, pan doktor.
Mas pravdu, je mozne, ze po tej jednej negativnej skusenosti som zanevrel na psychoterapeutov. Uvazujem nad tym, ze by som znova zacal k nejakemu chodit. U tej psychologicky islo o profesionalne zlyhanie. A urcite to spomeniem, ak zacnem chodit k novej.
Musim povedat, ze toto forum je pozitivne v tom zmysle, ze mi umoznuje zachovat si odstup, no na druhej strane sa otvorit. Zistujem, ze su tu ludia, ktori nesebecky pozeraju na inych, co je vynimocne. Preto, ked sem pisem, aj sa mi trocha ulavi, lebo viem, ze si to niekto precita, napise svoj nazor, povzbudi a podobne. Som rad, ze som sem prisiel.
K patogeneze depresie: u tej prvej psychologicky som sa dostal az k detstvu, myslim, ze vedela toho vazne dost. Mozno aj nieco nasla, co by posobili negativne, ale nepovedala mi nic. Vzdy som len rozpraval ja. Nikdy nehovorila ona. Len aby si mal predstavu: do isteho momentu (asi 4. rocnik na vyske) sa mi vsetko darilo, nestretol som sa s nijakou ranou, lebo rodicia mali nado mnou roztiahnute kridla. Potom prisiel prvy zlom (prva depresia) a teraz druhy zlom. Proste neviem riesit krizove situacie, lebo som sa to nenaucil.
Vo vztahu sme urobili chyby obaja, ale ako som pisal wayan v prispevku nizsie, zranila ma ona. Vid prispevok, prosim.
"Vyplakat" sa chodim sem, ked zurim, pisem jej smsky, pripadne idem za nou (viem, ze by som nemal).
A k tym liekom. Dnes som bol u psychiatricky, zmenila mi davkovanie: 1x50 mg rano, 1x50 mg vecer, pripadne vecer aj 2x50 mg, ak sa to nezlepsi. Okrem toho mi dala Xanax SR 0,5 mg 1xdenne.
Pochopil som spravne, ze si psychiater? A aj ordinujes niekde?
Dakujem za vsetko.

Ahoj Antonio, nachádzaš sa v pomerne zložitom psychickom probléme, čo si iste aj ty sám uvedomuješ. Prosím ťa, chceš sa z neho naozaj dostať, alebo je ti to jedno? Veľmi záleží na tvojom rozhodnutí. Prosím ťa, odraz sa už od toho dna, ktoré ťa tak drží iba pri zemi. Fakt sa začni obzerať okolo seba. Choď do spoločnosti, rozprávaj sa s najlepším kámošom, zmeň spôsob života. Začni chodiť na miesta, kde si predtým nechodil, snaž sa prevetrať si hlavu. Ja viem, dobre sa mi to hovorí, ale ver mi, viem o čom hovorím. Aj ja som si niekedy myslela, že nemám žiaden zmysel života a najlepšie by bolo, keby ma prešiel vlak, či auto a bol by svätý pokoj. A to som dá sa povedať silná osoba. Ale životné udalosti ma skosili tak, že som nemala silu existovať ďalej. Poznám to dobre, keď chodíš ako bez duše, je ti všetko jedno a všetko, čo robíš, robíš iba ako stroj, proste musíš, ale nechceš a najradšej by si bol, keby ti všetci dali svätý pokoj.
Mám pravdu? Si ako v zlom sne?
Prosím ťa, vážne sa začni obzerať okolo seba a pomaly si začni všímať život okolo seba. Snaž sa urobiť niečo dobré a prosím ťa snaž sa nezúriť na tých, čo ti nič neurobili. Oni za to nemôžu. Ja viem, mne sa to tu už teraz dobre hovorí, ale raz, keď sa z toho dostaneš uvidíš, že si to takto mal spraviť už skôr. Teš sa trebárs iba z pekných živých kvetov v kvetinárstve, z pekného obrazu
maliara. Rozmýšľaj prečo ho namaľoval, čo ním chcel vyjadriť. Teš sa zo svojich blízkych. Nepozeraj na veci, ktoré ťa rozrušujú a rozčuľujú. Snaž sa toho zbaviť. Prepni telkáč niekam inam, ak ťa také niečo postretne. Snaž sa pozerať skôr zábavné programy. Ja viem, že hneď sa smiať nebudeš, ale po čase, ver mi aj sa zasmeješ. A to najdôležitejšie, nájdi si nejakú spriaznenú dušu, ktorá pofúka tvoje boľačky, pohladí dušičku a úprimne ťa vypočuje. Nemyslím tým žiadneho lekára, ale ozajstnú živú bytosť, ktorá ti ukáže aký vie byť život krásny. Až potom uvidíš ako rýchlo ťa prejdú myšlienky na tunel. Prajem ti veľa sily začať nový život, ten skutočný.

Ahoj Alica.
Na tu prvu otazku ti neviem jednoznacne odpovedat. Aj sa chcem dostat, aj je mi to v istych chvliach jedno. Som blazon v tom, ze mam stale v hlave a srdci tu osobu (hoci si to nezasluzi), pretoze hoci sme mali problemy (ved kto ich vo vztahu nema), myslim, ze to z mojej strany bolo nieco, co by som chcel mat. Ta osoba splnala vacsinu predpokladov a ocakavani, ktore mam. Viem, ze nie je jedina a ze to, co poviem, nie je pravda, ale momentalne sa mi vidi, ze uz taku osobu nestretnem.
Dakujem za slova povzbudenia. Je mi fakt dost zle, ale zatial sa drzim, neboj. Este som to nevzdal.
Dakujem.

Evy, vdaka za podporu. A za pomoc cloveku, ktory je uplne cudzi a napriek tomu sa mu snazis pomoct, ako sa da. Je to absolutne nieco zvlastne v tomto hnusnom materialnom svete, kde kazdy mysli len na seba. A tu som zistil, ze su vynimky - ludia, ktori sa aj ludmi mozu nazyvat...

Antonio, keď som ja pred vyše rokom objavila Poradu a zistila, akí ľudia sem chodia, mala som pocit, že som našla jednu obrovskú rodinu. Mnohých poraďákov poznám už osobne a keď sa stretneme, vždy si máme čo povedať. Keď sem budeš chodiť dlhšie, zistíš, že je tu strašne veľa ľudí, ktorí dobrovoľne, zadarmo a ochotne si navzájom pomáhajú, poradia si, povzbudia sa. Je to predovšetkým stránka o účtovníctve, daniach, podnikaní, ale v jednom príspevku napísala Danilka (jedna veľmi múdra Poraďáčka), že tak ako kolegovia v jednej kancelárii sa navzájom aj zasmejú, aj sa zdôveria s problémami, deje sa to aj tu. Pokiaľ je člen tejto stránky slušný - mali sme tu aj zopár exotov - vždy tu nájde pomocnú ruku. A v hocijakom probléme. Keď sa tu rozkukáš, možno zistíš, že sú tu otázky, ktoré vieš zodpovedať práve Ty. A pomôžeš tým niekomu, kto bude rád, že našiel dobrého človeka. O tomto je naša porada. Ja si už bez Porady neviem predstaviť ani deň, ale takýchto závislákov je nás tu viac než dosť.
A teraz jedna rypácka otázka: Včera bola nedeľa, takmer na celom Slovensku nádherne padal sniežik. Bol si na prechádzke? Pozrel si si pozorne tie krásne snehové vločky? Ešte nie????? Tak už aj to naprav. A zajtra choď po meste s otvorenými očami a zámerne si všímaj čo najviac vecí okolo seba. Pozri sa na strom, ktorý je pokrytý snehom. Pozri sa na decká, ako sa guľujú. A ak bývaš v meste, kde je len čľapkanica, pozeraj, ako krásne vyzerajú kvapky dažďa vo svetle uličných lámp. Aj to je súčasť psychoterapie, takej Tvojej, súkromnej, ktorú môžeš robiť sám na sebe. Hľadaj vo všetkom, čo vidíš okolo seba niečo krásne. Vždy, ale skutočne vždy, sa dá niečo krásne nájsť. A skús sa zaprieť a povedať si, že aspoň jeden deň nebudeš svojej bývalej láske vyvolávať, nenapíšeš jej žiadnu SMS a nebudeš ju vyhľadávať. Môžeš mať pocit, že Ti ublížila, to my nevieme posúdiť. Ale musíš sa začať zbavovať závislosti na nej. Je to ako s fajčiarmi - aj tí musia sami so sebou veľmi bojovať, ak chcú prestať fajčiť. A aj jeden deň bez cigariet - v Tvojom prípade bez bývalej lásky - je víťazstvo. Potom pribudne ďalší, a zase ďalší... Medzitým sa budeš pozorne pozerať okolo seba a všímať si tú krásu okolo seba. Neboj sa, dokážeš to.

Ahoj Alica.
Na tu prvu otazku ti neviem jednoznacne odpovedat. Aj sa chcem dostat, aj je mi to v istych chvliach jedno. Som blazon v tom, ze mam stale v hlave a srdci tu osobu (hoci si to nezasluzi), pretoze hoci sme mali problemy (ved kto ich vo vztahu nema), myslim, ze to z mojej strany bolo nieco, co by som chcel mat. Ta osoba splnala vacsinu predpokladov a ocakavani, ktore mam. Viem, ze nie je jedina a ze to, co poviem, nie je pravda, ale momentalne sa mi vidi, ze uz taku osobu nestretnem.
Dakujem za slova povzbudenia. Je mi fakt dost zle, ale zatial sa drzim, neboj. Este som to nevzdal.
Dakujem.
Milý António, je normálne, že si hlboko sklamaný aj to, že máš zlosť, keď sa tvoja priateľka takto zachovala. Ale všetko toto, čo si takto kruto zažil by ťa malo do ďalšieho života posilniť. Skús sa s tým pomaly zmieriť a nejatriť rany. Proste to je život a nie vždy je ružový. MUSÍŠ nájsť zmysel svojho života a neupínať sa k niečomu, čo sa už nikdy nevráti. Skús si predstaviť
ako by to bolo, keby sa k tebe vrátila, dokázal by si na 100% zabudnúť, čo ti urobila? Myslíš si, že by to bol ideálny vzťah aj tak? Predstav si, roztrhnutý papier. Skús ho zlepiť tak, aby to nebolo vidno. António, skutočný život ťa ešte len čaká, tak nepremárni šancu a choď s otvorenými očami. Všímaj si ľudí vôkol seba, pozeraj ako sa správajú, ako sa majú. Ver mi, zistíš, že každý má svoje trápenie, niekto väčšie, niekto menšie, len je rozdiel v tom aký postoj k tomu človek zaujme a ako to zvládne prekonať. António u teba to trvá už dosť dlho na to, aby sa pozbieral a išiel ďalej svojou cestou. Minulosť nechaj zapadnúť prachom a myslí na to, čo chceš v živote dosiahnuť. Isto chceš super ženičku /samozrejme ani jedna nie sme bez chyby, ale sme ľudia/, ale prosím ťa, ak budeš stále hľadať iba to, čo si mal niekedy, nikdy nebudeš šťastný, lebo takáto osoba už jednoducho neexistuje, verím, že existuje ešte lepšia práve ku tebe, ktorá ti naozaj dá svoje srdiečko, ale ty, iba ty ju musíš nájsť. Nikto iný to za teba neurobí. Základom je, aby si si stanovil cieľ - zmysel tvojho života, lebo teraz si myslím s tvojho rozprávania, že ho nemáš a stále sa vraciaš iba do minulosti. Viem, píšem to tu dosť tvrdo, ale, ak by som mala tú silu tak by som ťa veľmi, veľmi chcela presvedčiť, že je to tak. A ak by som ťa týmito slovami mala prebrať, tak ti ich budem písať každý deň. Teraz ti život uteká pomedzi prsty, lebo ty ho vlastne nežiješ, iba si tak existuješ. Jednoducho si tu a možno ani sám nevieš prečo.

antonio
ja viem,že si presvedčený o tom že teraz som veľmi múdra a že si všetko predstavujem ľahko,ale nedá mi aby som ti nenápísala s tým najlepším úmyslom,vieš keby som pred 22 rokmi vedela čo ma čaká s mojim manželom asi by som z toho vzťahu vycúvala kade ľahšie, ale osud to zariadil ináč
v konečnom dôsledku som sa dožila toho,že po 19 rokoch sa začal liečiť a je z neho úplne iní človek,ktorý mi už teraz naozaj stojí zato aby som pri ňom stála
bála sa oňho je to predsa otec mojich detí a potrebuje moju pomoc. Chcem povedať že naozaj veľmi ťažko sa rozhoduje pod tlakom a hlavne keď sa obávaš o svoj život. Prepáč ale dokážem pochopiť aj tvoju bývalú.
Na druhej strane som to zobrala ako obrovskú škúšku v živote, ktorú som dúfam zvládla nehovorím že je všetko super ale všetko záleží z uhla pohľadu
všetko čo sa stane beriem ako skúšku a vždy rozmýšľam nad tým prečo ?
určite sa veci nedejú len tak všetko nám slúži nato aby sme sa posunuli ďalej
aby sme duchovne povyrástli
Prepáč , ale ja to cítim takto píš, píš ak treba poplač si a vykrič sa nemyslím tým na niekoho
Anika

Ahoj, pan doktor.
Mas pravdu, je mozne, ze po tej jednej negativnej skusenosti som zanevrel na psychoterapeutov. Uvazujem nad tym, ze by som znova zacal k nejakemu chodit. U tej psychologicky islo o profesionalne zlyhanie. A urcite to spomeniem, ak zacnem chodit k novej.
Musim povedat, ze toto forum je pozitivne v tom zmysle, ze mi umoznuje zachovat si odstup, no na druhej strane sa otvorit. Zistujem, ze su tu ludia, ktori nesebecky pozeraju na inych, co je vynimocne. Preto, ked sem pisem, aj sa mi trocha ulavi, lebo viem, ze si to niekto precita, napise svoj nazor, povzbudi a podobne. Som rad, ze som sem prisiel.
K patogeneze depresie: u tej prvej psychologicky som sa dostal az k detstvu, myslim, ze vedela toho vazne dost. Mozno aj nieco nasla, co by posobili negativne, ale nepovedala mi nic. Vzdy som len rozpraval ja. Nikdy nehovorila ona. Len aby si mal predstavu: do isteho momentu (asi 4. rocnik na vyske) sa mi vsetko darilo, nestretol som sa s nijakou ranou, lebo rodicia mali nado mnou roztiahnute kridla. Potom prisiel prvy zlom (prva depresia) a teraz druhy zlom. Proste neviem riesit krizove situacie, lebo som sa to nenaucil.
Vo vztahu sme urobili chyby obaja, ale ako som pisal wayan v prispevku nizsie, zranila ma ona. Vid prispevok, prosim.
"Vyplakat" sa chodim sem, ked zurim, pisem jej smsky, pripadne idem za nou (viem, ze by som nemal).
A k tym liekom. Dnes som bol u psychiatricky, zmenila mi davkovanie: 1x50 mg rano, 1x50 mg vecer, pripadne vecer aj 2x50 mg, ak sa to nezlepsi. Okrem toho mi dala Xanax SR 0,5 mg 1xdenne.
Pochopil som spravne, ze si psychiater? A aj ordinujes niekde?
Dakujem za vsetko.


Ahoj antonio,
spravne si pochopil, som psychiater. Tvoja psychiatricka podla mna postupuje správne. Urobil by som to isté. Dalej uz vieš ako postupovať čo sa týka antidepresív /je možné dávku ešte zvýšiť, ak nedostatočný efekt, zmena ... atď kým sa nenájde to najsprávnejšie antidepresívum/. Chcem však ešte raz zdorazniť moj názor- psychoterapia može byť u teba klúčová. Treba skombinovať lieky a psychoterapiu. Toto forum Ti poskytlo mohutnú oporu. A skutočne je to niečo výnimočné, v tomto svete, kde sa každý ponáhľa a myslí len na seba. Tato popora možno stačí a bude stačiť, aby si sa dostal z depresie.
Myslím si však, aby si pochopil hlbšie súvislosti, čo sa stalo s Vaším vzťahom, musíš si ho analyzovať- najlepšie v terapii. Človek je sám sebe často zaslepený /najmä v láske/ a terapeut mu pomôže citlivo a pomaly odkryť veci bežnému pohladu skryté. Neboj sa toho. Može to mať význam napr. už len v tom aby si sa v novom vzťahu nepopálil rovnako.
Rozumiem tomu, že si ranený, také niečo bolí, a bolí to dlho. Nechcel by som to zažiť, i ked aspon raz to zažije skoro každý, možno nie tak "drasticky" ako blesk z jasného neba, a nie po takej dlhej dobe vzťahu.Nechcel by som však zažiť ani to, čo teraz zažíva Tvoja priatelka. Po niekolkých mesiacoch jej pišeš v zúrivosti smsky a vyhladavaš ju, aj ked ona to nechce a vieš že by si nemal /citujem Tvoj príspevok/. Može sa cítiť dokonca ohrozovaná a može to byť jeden z hlavných dovodov, prečo sa nechce rozprávať. Zas však len nepodložené hypotezy.
V psychoterapii je priamy kontakt, praca s emociami, pružnosť, dovera. Odvaž sa a pusti sa do toho. S liekmi si sa pohol a psychiatricka zmenila davku. Urob to aj so psychoterapiou. Ak mas zabrany obavy - poziciam si jednu vetu z ludmilinho brilantneho príspevku o psychoterapii- je lepsie urobit "skok do studenej vody" - obrazne, a viac doverovat terapeutickemu procesu, prijat ho a v tomto sa zlepsit krok za krokom.

Drzim Ti palce.

Antonio, všetci napäto čakáme na informácie, ako sa Ti darí. To vieš, my "závisláci na Porade" sme tu denne. Ak sa potrebuješ vyplakať, sem s tým. Máš tu kopec názorov, veľa ľudí Ti drží palce.

Ahoj Ludmila.
Dakujem za nazor a rady ohladne psychoterapie. Odvtedy, co sem chodim a pisem, sa touto myslienkou dost vazne zaoberam. Skusim si to este premysliet, ak sa pre to rozhodnem, urcite sa budem drzat tvojich rad. Nemal som problem otvorit sa svojej terapeutke. Dokonca som sa snazil zacat uplne od detstva, aby nasla pricinu toho, preco rozchody nedokazem spracovat ako ini ludia. Lenze ma podrazila. No a teraz je pravda, ze velmi sa trocha obavam sa otvorit niekomu inemu. Mas pravdu, je treba si terapeuta otuknut. Mimochodom, nepoznas nejaku terapeutku, ktoru by si mi mohla odporucit? Myslim taku, ktorej sa da doverovat. Nahodou.
Dakujem za povzbudenie.




Ahoj Antonio, dnes som našla túto diskusiu ale priznám sa som v práci čítala som rýchlo. Niekde už bolo písané, že keď si prečítaš diskusiu o panickej poruche tak sa tam riešia podobné problémy. Tým, že som potrebovala a chcela riešiť svoj problém tak som dala na radu kamarátky (po dlhom prehováraní) aby som začala chodiť k terapeutovi a dodnes som jej za to srdečne vďačná. V spolupráci so svojou psychiatričkou a klinickým psychológom som urobila veľký krok v pred a neľutujem to. Ako som písala v spomínanej diskusii chodila som tam cca.3 roky 2 x 2 hod. týždenne.
Ak by si mal záujem môžem ti poskytnúť kontakt - je to v Bratislave v Ružinove, samozrejme aj ostatným ktorý uvažujú nad takýmto riešením.
Na začiatku som mala dojem, že to nemá žiadny význam ale to máš ako lieky ani tie hneď nezaberú.

Pekný deň všetkým.

Atonio,
obdivujem Ťa, že dokážeš o svojej depresii takto otvorene diskutovať a dať svoje pocity na verejnosť. A ešte viac Ťa obdivujem, že si dokázal ísť k lekárovi a liečiť sa. To dokáže málo chlapov, pokladajú to za slabosť a za hanbu. Môj EX to nedokázal, utápal svoje bolesti v alkohole a prišiel o všetko. Je z neho duševná aj telesná troska. Viem presne čo prežívaš. Sama som to prežila, roky som bola na liekoch. Tá bolesť sa nedá opísať, ja tvrdím, že nič tak strašne nebolí ako duša. Držím Ti palec, aby si vytrval v liečení. Mne veľmi pomohla moja záľuba, okrem mojich priateľov. Ak máš nejakú, tak sa jej naplno venuj, rozvíjaj ju. Dievčatá Ti tu dali kopec naozaj dobrých rád. Čítaj si to často, skús podľa nich žiť, cielene vyhľadávaj pekné, pozitívne veci. A keď sa Ti bude žiadať, tak aj plač !!! Naozaj to pomáha.
Si veľmi mladý, ja som dosť stará štruktúra. Na to, že v živote je stráááášne veľa kráááááásnych vecí som prišla až v štyridsiatke. Stratila som veľa času, veľa energie a aj kus zdravia len preto, že som ľúbila nesprávneho človeka. Neurob tú istú chybu! Každý máme niekde polovicu svojej duše, tá Tvoja možno chodí okolo Teba a Ty ju nevidíš. Asi na to ešte nie je správny čas. Lebo všetko má svoj čas a veci sa dejú tak ako majú... Ja verím, že každý človek dostane rovnaký prídel šťastia aj utrpenia. Mňa to utrpenie neuveriteľne posilnilo a naučilo ma vážiť si všetky malé šťastíčka. Ak si teraz na dne, to znamená, že už nemáš kam klesnúť! Už môžeš len stúpať! Ale musíš sa najprv odraziť!!!

Všetci sme anjeli s jedným krídlom.
Aby sme mohli lietať, musíme sa objať...

Antonio,
O čo Ti ide?
Chceš naozaj pozitívnu zmenu v Tvojom živote (myslení)?
Alebo sa chceš iba ľutovať a oplakávať negatívne skúsenosti?
Čo očakávaš od poraďákov?
Čo chceš momentálne najviac?
Čo chceš robiť, keď Ti bude lepšie?
Čo Ti v tom bráni (konkrétne)?
Aké Tvoje zlé zvyky Ťa držia v zlej nálade?
Chceš na tom niečo zmeniť?
Kedy a ako si myslíš, že by si ich mohol zmeniť?
Mne môžeš ale nemusíš odpovedať na tieto otázky. Sebe by si ale určite mal.

Ty sám sa poznáš najlepšie (keď niekto povie že nie, tak iba preto že sa sám sebe nevenuje)Ty to musíš vedieť. Psychológ keď Ťa prvý krát uvidí, tak o Tebe nevie nič. Len vďaka tomu čo mu sám od seba Ty povieš, alebo na čo sa Ťa spýta, len vďaka tomu Ťa "spozná". Ale to spoznanie môže byť podľa mňa často milné. Či už kvôli zamlčaným, zabudnutým, inak podaným skutočnostiam, alebo kvôli zlému pochopeniu pána psychológa. Keď niekto chce úprimne a konštruktívne riešiť svoj problém, tak si doma sadne a porozmýšľa nad vecami, nad sebou, nad tým čo chce zmeniť, ako to chce zmeniť a kedy chce začať so zmenou. Pozor na "zajtra" a "potom".

Prežil som v živote už pár "ťažkých" chvíľ a viem, že čím viac sa človek zamýšľa nad tým ako mu niekto ublížil, tým sa viac ľutuje a vidí sa ako chúďa. Podľa mňa to je nebezpečné, lebo v tom niekto môže nájsť také čudné (skryté) potešenie. Vôbec neriešim kto bol vinný - či Ty alebo ona. A Ty by si s tým už tiež mal prestať.

Vedome sa treba začať venovať niečomu, čo toho človeka baví. V čom nachádza potešenie. Niektorí ľudia vedia povedať, že nenachádzajú potešenie v ničom, ale takým by som poradil aby išli napr. do nemocnice pozrieť vážne chorých. Nech si uvedomia, že ten kto má obe nohy, ruky, ten kto vidí, počuje, cíti nádherné vône, vie hovoriť atď. už má dosť na to, aby mal sakra dôvod na radosť a dosť k tomu, aby mohol zmeniť pár "drobností" vo svojom živote.

Život je podľa mňa nádherný dar. Aj keď ho človek prežíva v zlých podmienkach (v utrpení). Aj vtedy si človek môže nájsť tisíc dôvodov na radosť (počul som že židia v koncentrákoch napriek neľudským podmienkam vedeli vtipkovať a vedeli sa smiať). Človek nemá právo len tak ukončiť svoj život. Veď ľudia s oveľa väčšími problémami vedia denno denne bojovať (napriek zlým výhliadkam do budúcnosti) a vedia sa tešiť, že môžu dýchať a smiať sa.:D:);):rolleyes:

Bastian, na fotke máš klobúk na hlave. Ja ten svoj "pomyselný" teraz pred Tebou snímam z hlavy a ukláňam sa Ti. Si múdry človek.

P.S. A dúfam, že antonio to pochopí tak, ako ja. Radil si mu ako "chlap chlapovi".

Antonio, veď ty si úspešný muž: si mladý, zdravý, so sľubne začínajúcou kariérou. Prečo si to preboha nepriznáš? Je to predsa tak!

Tvoja priateľka sa rozhodla skoncovať so stereotypom, ktorý jej možno prestal vyhovovať - si z toho nešťastný ty. A ak by sa ona rozhodla zotrvať vo vzťahu - bola by nešťastná zase ona.
Nech sa na to pozrieme z ktorejkoľvek strany je vysoko pravdepodobné, že vy ste si súdení asi neboli - nebuď sebec a pochop to.
Nestačí, ak tebe ten vzťah vyhovoval, keď v ňom ona nebola šťastná.

Váš rozchod ber napríklad ako šancu - šancu na zmenu.
Každá zmena je výzva a každá nová výzva dá človeku zabrať.
Tak zaber, človeče. Máš na úspešnú zmenu všetky predpoklady.

ANTONIO kde SI ?

OZvi sa!

Vidíš koľko dobrých duší tu na teba čaká ?

Niektorí ľudia vedia povedať, že nenachádzajú potešenie v ničom, ale takým by som poradil aby išli napr. do nemocnice pozrieť vážne chorých. Nech si uvedomia, že ten kto má obe nohy, ruky, ten kto vidí, počuje, cíti nádherné vône, vie hovoriť atď. už má dosť na to, aby mal sakra dôvod na radosť a dosť k tomu, aby mohol zmeniť pár "drobností" vo svojom živote.


mimotemy
Bastian, si dosť záhadný, ale vidieť, že sa v ľuďoch a medziľudských vzťahoch vyznáš. To, čo som citovala ma vážne dostalo a úplne s tebou súhlasím. Bohužiaľ človek si to málokedy uvedomí a potom vznikajú problémy tam, kde by ani nemuseli byť. Máš u mňa virtuálny bod.

Ahojte poradaci.

Dakujem vam za vsetky prispevky, ktore ste poslali, vasu snahu podporit ma. Nieco z toho som vedel, nieco som si uvedomil, ale je pomerne tazke sa so vsetkym stotoznit. Momentalne som na liekoch, dost vela spim, co je fajn, lebo nemusim riesit rozne veci, ktore mi chodia hlavou.
Viete, kazdy sa musi s depresiou vysporiadat sam svojim sposobom. Skusim postupovat roznymi smermi (podla rad, ktore ste mi dali), budem robit, co sa da. Len na to potrebujem cas, lebo to nejde zo dna na den. Mam dost stazenu a, dovolim si tvrdit, netradicnu situaciu, ale to teraz nie je podstatne. Snazim sa zit, ako sa da.

Vsetkych vas pozdravujem a dakujem za podporu.

Ahojte poradaci.

Dakujem vam za vsetky prispevky, ktore ste poslali, vasu snahu podporit ma. Nieco z toho som vedel, nieco som si uvedomil, ale je pomerne tazke sa so vsetkym stotoznit. Momentalne som na liekoch, dost vela spim, co je fajn, lebo nemusim riesit rozne veci, ktore mi chodia hlavou.
Viete, kazdy sa musi s depresiou vysporiadat sam svojim sposobom. Skusim postupovat roznymi smermi (podla rad, ktore ste mi dali), budem robit, co sa da. Len na to potrebujem cas, lebo to nejde zo dna na den. Mam dost stazenu a, dovolim si tvrdit, netradicnu situaciu, ale to teraz nie je podstatne. Snazim sa zit, ako sa da.

Vsetkych vas pozdravujem a dakujem za podporu.
Len Ťa poinformujem - všetci tu už netrpezlivo čakali na Tvoj príspevok.
Držíme Ti palce!

antonio
ja viem,že si presvedčený o tom že teraz som veľmi múdra a že si všetko predstavujem ľahko,ale nedá mi aby som ti nenápísala s tým najlepším úmyslom,vieš keby som pred 22 rokmi vedela čo ma čaká s mojim manželom asi by som z toho vzťahu vycúvala kade ľahšie, ale osud to zariadil ináč
v konečnom dôsledku som sa dožila toho,že po 19 rokoch sa začal liečiť a je z neho úplne iní človek,ktorý mi už teraz naozaj stojí zato aby som pri ňom stála bála sa oňho je to predsa otec mojich detí a potrebuje moju pomoc. Chcem povedať že naozaj veľmi ťažko sa rozhoduje pod tlakom a hlavne keď sa obávaš o svoj život. Prepáč ale dokážem pochopiť aj tvoju bývalú.
Na druhej strane som to zobrala ako obrovskú škúšku v živote, ktorú som dúfam zvládla nehovorím že je všetko super ale všetko záleží z uhla pohľadu
všetko čo sa stane beriem ako skúšku a vždy rozmýšľam nad tým prečo ?
určite sa veci nedejú len tak všetko nám slúži nato aby sme sa posunuli ďalej
aby sme duchovne povyrástli
Prepáč , ale ja to cítim takto píš, píš ak treba poplač si a vykrič sa nemyslím tým na niekoho
Anika

Ahoj Anika.
Poviem Ti, ze keby som vedel, co mozem cakat od byvaleho vztahu, ani donho nevstupim. Je to dost zvlastne, ale s odstupom casu viem, ze v krizovych situacia by moja polovicka nevedela stat pri mne a ako partnerka by zlyhala. Tak ako zlyhala teraz. Nejde o rozchod, ten sa da pochopit. Kazdy ma pravo na rozchod. Lenze urobila to v case, ked MUSI partner stat pri partnerovi. Preto to hodnotim ako sebecke rozhodnutie. Viem, ze po case budem rad, ze to skoncilo.

ANTONIO kde SI ?

OZvi sa!

Vidíš koľko dobrých duší tu na teba čaká ?


Je to strasne fajn, ze som si precital takyto odkaz. Normalne ma to potesilo.

Antonio, veď ty si úspešný muž: si mladý, zdravý, so sľubne začínajúcou kariérou. Prečo si to preboha nepriznáš? Je to predsa tak!

Tvoja priateľka sa rozhodla skoncovať so stereotypom, ktorý jej možno prestal vyhovovať - si z toho nešťastný ty. A ak by sa ona rozhodla zotrvať vo vzťahu - bola by nešťastná zase ona.
Nech sa na to pozrieme z ktorejkoľvek strany je vysoko pravdepodobné, že vy ste si súdení asi neboli - nebuď sebec a pochop to.
Nestačí, ak tebe ten vzťah vyhovoval, keď v ňom ona nebola šťastná.

Váš rozchod ber napríklad ako šancu - šancu na zmenu.
Každá zmena je výzva a každá nová výzva dá človeku zabrať.
Tak zaber, človeče. Máš na úspešnú zmenu všetky predpoklady.

Ahoj Fimka.
Mozno som mlady, uspesny, so zacinajucou karierou, ale momentalne som chory a neviem si sa este dopracovat k tomu, aby som si to priznal. Ved aj to pride. Dufam.
Chcem len povedat, ze sebec nie som. Ale ako ona ako partnerka zlyhala. Nepodrzala cloveka v krizovej situacii a navyse sa s nim rozisla. Vies, ked mas na hlave vela problemov a partner o nich vie, musi ta podrzat. Ak o nich zatial nevie, ma ti dat sancu ti o nich povedat. Sancu mi nedala, hoci citila, ze nieco nie je v poriadku. Jednoducho rozsekla vztah a koniec. V tom najhorsom obdobi, a to sa NEROBI.
Ten rozchod ma dost poznacil, najma preto, ze som veril cloveku, ktory ma podrazil v tej najnevhodnejsej chvili. Predpokladam, ze bude dost dlho trvat, kym zacnem niekomu verit.
Vies, a najhorsie na tom je, ze ona sa teraz tvari ako by sa nic nedialo, jednoducho neuznava zodpovednost za moj stav, navyse si po 5 mesiacoch od rozchodu nasla druheho. Toto opat potvrdzuje myslienku, ze keby som bol vedel, co je to za cloveka, nikdy by som do toho vztahu nebol vstupil.

Antonio

Antonio , prosím Ťa , začni už konečne myslieť na seba . Z Tvojich príspevkov cítim , že problémom číslo jedna u Teba je vzťah , ktorý sa rozpadol a preto si na tom tak , ako si

Prosím,prosím pusť to už z hlavy von .:):) Začni si prosím Ťa vážiť seba samého .;)

Pozdravujem vsetkych.

Prvykrat som sa dostal na tuto stranku, len tak som nou listoval a prisiel som na to, ze mnohi ludia nevedia, co je to depresia, resp. podcenuju jej nebezpecnost. Zauzivany termin "depka" mi pripomina vyraz zo slovnika pubertlanych dievcat a vobec nesuvisi s diagnozou F32.

Ja trpim na depresiu. Je to, prepacte vyraz, svinstvo. To nie je stav, kedy sa rano clovek zobudi a hned je po "depke". Zazivam ju uz dlho, cca 3 roky, momentalne vdaka jesennemu pocasiu sa to dost zhorsilo. Je to ako ked clovek pada do priepasti a uvazuje nad tym, ci chce dopadnut a zlomit si väzy, alebo ci sa chce zachytit o nejaky vytrcajuci konar. Na druhej strane, ak clovek chce bojovat, musi dopadnut az na to najhlbsie dno, aby sa mohol odrazit a ist hore. Niektori to vzdaju a hladaju ulavu vo svetle na konci tunela. Drzim sa nazoru, ze ak ju niekto nezazije (osobne alebo v rodine), nema ani potuchy, co to je. Často mam pocit, ze jedinu ulavu dosiahnem vtedy, ked do toho tunela vstupim a pojdem za tym svetlom (myslene prenesene: skoncim svoj zivot). Som ateista.

Zaujimal by ma nazor inych ludi, ktori nou trpia; ako s nou bojuju. Ja sa liecim antidepresivami v kombinacii s utlmujucimi liekmi. Terapie som vychal, pretoze mi nepomahali. Rady typu: "pracuj vela, zabudnes" alebo "neboj, zvladnes to" mi maximalne tak zdvihaju adrenalin.

Este by som snad dodal dovod, preco som ochorel. Asi som nebol silny a nezvladol rozchod po styroch rokoch. Nazor "pro jedno kviti slunce nesviti" poznam, ale nenavidim ho z duse. Tymto pozdravujem moju "drahu polovicku", JUDr. P.P., ktora ma podrazila v tom "najvhodnejsom case", pricom podanie pomocnej ruky tejto osobe nic nehovori.

Aky je vas nazor? Aku mate skusenost?
Ahoj, ja som také niečo prežívala, keď ma nechal niekto, koho som mala veľmi rada. Vieš ako som sa z toho dostala? Čas a len čas. A aj keď neznášaš slovo pracuj, tak myslím si, že mne pomohlo, že som si kúpila husi a kačky a začala som ich chovať a keď mi nekapali a rástli mala som z toho radosť. Ty máš svoju bývalú podľa môjho názoru zidealizovanú. A aj keby si ju nemal zidealizovanú, tak vlastne nemáš právo v živote povedať, že Ti niečo alebo niekto patrí. Kde si zobral právo povedať že je ničo Tvoje? Keď chce ísť inou cestou ako Ty, tak ju nechaj, nech ide. Aj tak by Vám to spolu figu fungovalo, keď ona Ťa nemá rada. Ty nemôžeš nikoho obmedzovať. Ja si myslím, že som momentálne "nad vecou" čo sa týka vzťahov, ale aj tak bol asi dôležitý v tomto čas. A dobrá kniha v tomto na prečítanie je Karma. A ešte niečo hlavne sa neľutuj, lebo si pritiahneš v živote len ďalšie sklamania, skús sa pozrieť na to z druhej stránky, že keď prežiješ to ťažšie obdobie, potom prídu aj krajšie dni a keď nevydržíš a niečo si spravíš - to svetlo na druhom konci tunela..... tak prídeš o tú šancu prežiť tie krásne obyčajné dni, keď budeš spokojný sám so sebou a nie ako malé decko len aby malo hračku a keď nie, tak sa hodí o zem. S odstupom času možno zhodnotíš, že to že ťa nechala tak to je to najlepšie, čo ťa mohlo v živote stretnúť. Ja som to zažila a ver mi, keď niekoho chceme mať a nemáme, máme sklony toho človeka vidieť akosi ináš, aký v skutočnosti je. Určite ži a kašli na to svetlo.Aj tak nevieš či tam ozaj bude. Čo ak nie? Držím palce.

Milý António, je normálne, že si hlboko sklamaný aj to, že máš zlosť, keď sa tvoja priateľka takto zachovala. Ale všetko toto, čo si takto kruto zažil by ťa malo do ďalšieho života posilniť. Skús sa s tým pomaly zmieriť a nejatriť rany. Proste to je život a nie vždy je ružový. MUSÍŠ nájsť zmysel svojho života a neupínať sa k niečomu, čo sa už nikdy nevráti. Skús si predstaviť
ako by to bolo, keby sa k tebe vrátila, dokázal by si na 100% zabudnúť, čo ti urobila? Myslíš si, že by to bol ideálny vzťah aj tak? Predstav si, roztrhnutý papier. Skús ho zlepiť tak, aby to nebolo vidno. António, skutočný život ťa ešte len čaká, tak nepremárni šancu a choď s otvorenými očami. Všímaj si ľudí vôkol seba, pozeraj ako sa správajú, ako sa majú. Ver mi, zistíš, že každý má svoje trápenie, niekto väčšie, niekto menšie, len je rozdiel v tom aký postoj k tomu človek zaujme a ako to zvládne prekonať. António u teba to trvá už dosť dlho na to, aby sa pozbieral a išiel ďalej svojou cestou. Minulosť nechaj zapadnúť prachom a myslí na to, čo chceš v živote dosiahnuť. Isto chceš super ženičku /samozrejme ani jedna nie sme bez chyby, ale sme ľudia/, ale prosím ťa, ak budeš stále hľadať iba to, čo si mal niekedy, nikdy nebudeš šťastný, lebo takáto osoba už jednoducho neexistuje, verím, že existuje ešte lepšia práve ku tebe, ktorá ti naozaj dá svoje srdiečko, ale ty, iba ty ju musíš nájsť. Nikto iný to za teba neurobí. Základom je, aby si si stanovil cieľ - zmysel tvojho života, lebo teraz si myslím s tvojho rozprávania, že ho nemáš a stále sa vraciaš iba do minulosti. Viem, píšem to tu dosť tvrdo, ale, ak by som mala tú silu tak by som ťa veľmi, veľmi chcela presvedčiť, že je to tak. A ak by som ťa týmito slovami mala prebrať, tak ti ich budem písať každý deň. Teraz ti život uteká pomedzi prsty, lebo ty ho vlastne nežiješ, iba si tak existuješ. Jednoducho si tu a možno ani sám nevieš prečo.

Ahoj kalkulka.

Vystihla si to. Ano, nezijem, len existujem. A momentalne som stratil zmysel zivota a rypem sa v minulosti. Riesim to vsak ztoho pohladu, ze som sa velmi zmylil v cloveku, ktoremu som veril. A riesim to aj z cisto hypotetickeho hladiska - co by bolo, keby. Viem, ze je to mrhanie casu a energie, pretoze aj tak ma to nikam neposunie, ale musim prejst, ako pisala Eva, z tejto fazy hnevu (lebo v nej stale som a vedel by som toho cloveku utopit v lyzicke vody a vlastne nenavidim) do fazy zmierovania sa. Ja verim, ze ma este v zivote caka toho vela, len teraz si zijem vo svojom uzavretom svete, plnom naivity, hnevu na nu a na cely svet (povedane obrazne), nenavisti. No a ked sa dostanem z toho, tak snad narazim na cloveka, ktory si skutocne zasluzi vztah. Svet nie je ružový, to som sa naučil už dávno, ale isté veci sa nerobia. Písal som o nich vyššie. Rozchod ako taky so mnou nezamaval ako skor to, ze to bolo "skvelo" nacasovane.

Tony

Ahoj antonio,
spravne si pochopil, som psychiater. Tvoja psychiatricka podla mna postupuje správne. Urobil by som to isté. Dalej uz vieš ako postupovať čo sa týka antidepresív /je možné dávku ešte zvýšiť, ak nedostatočný efekt, zmena ... atď kým sa nenájde to najsprávnejšie antidepresívum/. Chcem však ešte raz zdorazniť moj názor- psychoterapia može byť u teba klúčová. Treba skombinovať lieky a psychoterapiu. Toto forum Ti poskytlo mohutnú oporu. A skutočne je to niečo výnimočné, v tomto svete, kde sa každý ponáhľa a myslí len na seba. Tato popora možno stačí a bude stačiť, aby si sa dostal z depresie.
Myslím si však, aby si pochopil hlbšie súvislosti, čo sa stalo s Vaším vzťahom, musíš si ho analyzovať- najlepšie v terapii. Človek je sám sebe často zaslepený /najmä v láske/ a terapeut mu pomôže citlivo a pomaly odkryť veci bežnému pohladu skryté. Neboj sa toho. Može to mať význam napr. už len v tom aby si sa v novom vzťahu nepopálil rovnako.
Rozumiem tomu, že si ranený, také niečo bolí, a bolí to dlho. Nechcel by som to zažiť, i ked aspon raz to zažije skoro každý, možno nie tak "drasticky" ako blesk z jasného neba, a nie po takej dlhej dobe vzťahu.Nechcel by som však zažiť ani to, čo teraz zažíva Tvoja priatelka. Po niekolkých mesiacoch jej pišeš v zúrivosti smsky a vyhladavaš ju, aj ked ona to nechce a vieš že by si nemal /citujem Tvoj príspevok/. Može sa cítiť dokonca ohrozovaná a može to byť jeden z hlavných dovodov, prečo sa nechce rozprávať. Zas však len nepodložené hypotezy.
V psychoterapii je priamy kontakt, praca s emociami, pružnosť, dovera. Odvaž sa a pusti sa do toho. S liekmi si sa pohol a psychiatricka zmenila davku. Urob to aj so psychoterapiou. Ak mas zabrany obavy - poziciam si jednu vetu z ludmilinho brilantneho príspevku o psychoterapii- je lepsie urobit "skok do studenej vody" - obrazne, a viac doverovat terapeutickemu procesu, prijat ho a v tomto sa zlepsit krok za krokom.

Drzim Ti palce.

Ahoj.

Precital som si tvoj prispevok, ktory si pisal o psychoterapii vseobecne, zasiel som aj na stranky, ktore si tam uviedol. Vazne zvazujem tuto moznost, lenze ani velmi neviem, ktoru z tych institucii si mam vybrat, akeho terapeuta, cu je trebars ta Adlerovska skola vhodna na riesenie depresii a pod. Fakt by som sa rad posunul dalej. Ak by to naozaj islo tak, ze by psychoterapia vysvetlila mnoho skrytych otazok, bol by to velky prinos pre buducnost. Ako sam pises, aby som sa nepopalil v dalsom vztahu.
Hej, raneny som, len tie dovody nesuvisia s rozchodom ako takym, ale so situaciou, pristupom mojej polovicky a pod. (vid vyssie prispevky). No vlastne raneny. Hm, skor plny nenavisti a hnevu.
No, a to ze jej vypisujem smsky, je to maximum, co viem urobit (nie som maniak, aby som jej ublizoval, to by bolo naozaj chore), aby si uvedomila, ze zlyhala a ze nesie (ciastocnu) zodpovednost za moj stav. Ja NEZAVIDIM ludom stastie, ale ako moze niekto spokojne zaspavat, ked sa jeho ex trapi. To je nepochopitelne. A navyse, asi to naozaj nie je nesebecky clovek, ked si po 5 mesiacoch dokaze najst noveho...
Ak teda mozes, daj nejaky kluc, akym sa mam orientovat v tej spleti psychoterapeutov a najst vhodneho. Skutocne chcem ist do toho...

Tak teda trošku o mne, aj keď to bežne nerobím. Tiež som kedysi mala sklon k sebaľútosti, zožierania sa čo by bolo keby, nekonečného rozoberania vecí dávno minulých. A vždy som našla "spriaznenú dušu", ktorá bola ochotná ma vypočuť a povzbudiť ma. Až raz som narazila na kolegyňu, ktorá zareagovala inak, ako všetci okolo mňa predtým. Keď som jej raz pri kávičke rozprávala nejaký ten srdcabôľ a čakala som samozrejme povzbudenie a podporu - nič také nenasledovalo. Po mojom nešťastnom monológu sa iba opýtala - NO A? Vyjadrila úchvatne a jednoducho, že problémy sú, všetci ich majú. A sú na to, aby sme ich riešili a nie na to, aby nás zlomili. Pomohlo mi to viac ako čokoľvek predtým. Odvtedy ak ma niečo zrazí na kolená, dokážem sa s tým rýchlo vysporiadať týmto krátkym slovným spojením - No a? Stalo sa, no bóže. Žijem, dýcham, tak načo mrhať čas bedákaním, treba sa proste posunúť ďalej.
Teba opustila baba. NO A?

Atonio,
obdivujem Ťa, že dokážeš o svojej depresii takto otvorene diskutovať a dať svoje pocity na verejnosť. A ešte viac Ťa obdivujem, že si dokázal ísť k lekárovi a liečiť sa. To dokáže málo chlapov, pokladajú to za slabosť a za hanbu. Môj EX to nedokázal, utápal svoje bolesti v alkohole a prišiel o všetko. Je z neho duševná aj telesná troska. Viem presne čo prežívaš. Sama som to prežila, roky som bola na liekoch. Tá bolesť sa nedá opísať, ja tvrdím, že nič tak strašne nebolí ako duša. Držím Ti palec, aby si vytrval v liečení. Mne veľmi pomohla moja záľuba, okrem mojich priateľov. Ak máš nejakú, tak sa jej naplno venuj, rozvíjaj ju. Dievčatá Ti tu dali kopec naozaj dobrých rád. Čítaj si to často, skús podľa nich žiť, cielene vyhľadávaj pekné, pozitívne veci. A keď sa Ti bude žiadať, tak aj plač !!! Naozaj to pomáha.
Si veľmi mladý, ja som dosť stará štruktúra. Na to, že v živote je stráááášne veľa kráááááásnych vecí som prišla až v štyridsiatke. Stratila som veľa času, veľa energie a aj kus zdravia len preto, že som ľúbila nesprávneho človeka. Neurob tú istú chybu! Každý máme niekde polovicu svojej duše, tá Tvoja možno chodí okolo Teba a Ty ju nevidíš. Asi na to ešte nie je správny čas. Lebo všetko má svoj čas a veci sa dejú tak ako majú... Ja verím, že každý človek dostane rovnaký prídel šťastia aj utrpenia. Mňa to utrpenie neuveriteľne posilnilo a naučilo ma vážiť si všetky malé šťastíčka. Ak si teraz na dne, to znamená, že už nemáš kam klesnúť! Už môžeš len stúpať! Ale musíš sa najprv odraziť!!!

Všetci sme anjeli s jedným krídlom.
Aby sme mohli lietať, musíme sa objať...

Ahoj kovacka.
Vies, ked sa niekto topi, chyta sa kazdej slamky. Zacal som chodit k psychiatrovi a kedze som uz nechcel hovorit o svojich problemoch len s priatelmi, tak som bol rad, ze mozem ist sem. Trochu som sa obaval, ale zistil som, ze strasne vela ludi bud depresiu zazilo na vlastnej kozi, alebo v rodine. Osobne si myslim, ze ked niekto ju zazije sam, vie to pochopit najlepsie (aj ked moja mamina by mohla rozpravat, co si vsetko uzila pri mne...). Vyslovila si krasnu myslienku: Nic tak strasne neboli ako dusa. Je to fantasticky vystizne.
Aj ja som stratil vela casu tym, ze som lubil nespravnu osobu. Ako som uz spomenul, zlyhala v kritickej situacii a asi by to bola aj inokedy, keby vztah pokracoval. Takze aspon zivotna skusenost.
Kazdy ma svoje mnozstvo stastia urcene. Ja som si myslel, ze po prvej depresii uz druha nepride a ze uz to nezazijem. Nuz, mylil som sa. Tym, ze som to uz raz prezil (a rok som bol na PN), dost sa bojim, ze to zase bude trvat tak dlho a uteka mi zivot pomedzi prsty.
Mas pravdu, uz fakt nemam kam padnut. http://www.porada.sk/images/icons/icon14.gif Len to stupanie hore ide taaaaaaak pomaly...
Vdaka.

Antonio,skús na chvíľu zabudnúť na svoje problémy, preklikni sa do inej témy a odovzdaj svoje vedomosti a skúsenosti iným, ktorí ich iste zúročia. Nepíšeš o svojej profesii, ale určite sa nájde niečo v čom budeš vedieť poradiť aj Ty.
Za ten dobrý pocit - najmä v týchto dlhých pochmúrnych večeroch - to určite stojí ...

--------
Veronika

Antonio,
O čo Ti ide?
Chceš naozaj pozitívnu zmenu v Tvojom živote (myslení)?
Alebo sa chceš iba ľutovať a oplakávať negatívne skúsenosti?
Čo očakávaš od poraďákov?
Čo chceš momentálne najviac?
Čo chceš robiť, keď Ti bude lepšie?
Čo Ti v tom bráni (konkrétne)?
Aké Tvoje zlé zvyky Ťa držia v zlej nálade?
Chceš na tom niečo zmeniť?
Kedy a ako si myslíš, že by si ich mohol zmeniť?
Mne môžeš ale nemusíš odpovedať na tieto otázky. Sebe by si ale určite mal.

Ty sám sa poznáš najlepšie (keď niekto povie že nie, tak iba preto že sa sám sebe nevenuje)Ty to musíš vedieť. Psychológ keď Ťa prvý krát uvidí, tak o Tebe nevie nič. Len vďaka tomu čo mu sám od seba Ty povieš, alebo na čo sa Ťa spýta, len vďaka tomu Ťa "spozná". Ale to spoznanie môže byť podľa mňa často milné. Či už kvôli zamlčaným, zabudnutým, inak podaným skutočnostiam, alebo kvôli zlému pochopeniu pána psychológa. Keď niekto chce úprimne a konštruktívne riešiť svoj problém, tak si doma sadne a porozmýšľa nad vecami, nad sebou, nad tým čo chce zmeniť, ako to chce zmeniť a kedy chce začať so zmenou. Pozor na "zajtra" a "potom".

Prežil som v živote už pár "ťažkých" chvíľ a viem, že čím viac sa človek zamýšľa nad tým ako mu niekto ublížil, tým sa viac ľutuje a vidí sa ako chúďa. Podľa mňa to je nebezpečné, lebo v tom niekto môže nájsť také čudné (skryté) potešenie. Vôbec neriešim kto bol vinný - či Ty alebo ona. A Ty by si s tým už tiež mal prestať.

Vedome sa treba začať venovať niečomu, čo toho človeka baví. V čom nachádza potešenie. Niektorí ľudia vedia povedať, že nenachádzajú potešenie v ničom, ale takým by som poradil aby išli napr. do nemocnice pozrieť vážne chorých. Nech si uvedomia, že ten kto má obe nohy, ruky, ten kto vidí, počuje, cíti nádherné vône, vie hovoriť atď. už má dosť na to, aby mal sakra dôvod na radosť a dosť k tomu, aby mohol zmeniť pár "drobností" vo svojom živote.

Život je podľa mňa nádherný dar. Aj keď ho človek prežíva v zlých podmienkach (v utrpení). Aj vtedy si človek môže nájsť tisíc dôvodov na radosť (počul som že židia v koncentrákoch napriek neľudským podmienkam vedeli vtipkovať a vedeli sa smiať). Človek nemá právo len tak ukončiť svoj život. Veď ľudia s oveľa väčšími problémami vedia denno denne bojovať (napriek zlým výhliadkam do budúcnosti) a vedia sa tešiť, že môžu dýchať a smiať sa.:D:);):rolleyes:

Ahoj Bastian.
Nespochybnujem, ze su na tom ludia horsie ako ja. Ja sa nemienim lutovat, ale niektori tu ma snad pochopia, ked napisem, ze clovek v takomto stave potrebuje z casu na cas podporu (nazvi to trebars polutovat).
Na tymi otazkami, ktore si polozil, som rozmyslal, mnoho odpovede som si ujasnil, ine este hladam.
Asi mas predstavu, ze ja sa nesnazim z tohto svinstva dostat. Dost sa mylis. Asi by som nechodil sem, asi by som nechodil k psychiatricke, asi by som sa nesnazil pracovat, atd. Ale to nejde len tak. Som celkom rad, ze rano vstanem do prace a som schopny urobit, co mam. Po case sa to (snad) zlepsi.

Ahoj.

Precital som si tvoj prispevok, ktory si pisal o psychoterapii vseobecne, zasiel som aj na stranky, ktore si tam uviedol. Vazne zvazujem tuto moznost, lenze ani velmi neviem, ktoru z tych institucii si mam vybrat, akeho terapeuta, cu je trebars ta Adlerovska skola vhodna na riesenie depresii a pod. Fakt by som sa rad posunul dalej. Ak by to naozaj islo tak, ze by psychoterapia vysvetlila mnoho skrytych otazok, bol by to velky prinos pre buducnost. Ako sam pises, aby som sa nepopalil v dalsom vztahu.
Hej, raneny som, len tie dovody nesuvisia s rozchodom ako takym, ale so situaciou, pristupom mojej polovicky a pod. (vid vyssie prispevky). No vlastne raneny. Hm, skor plny nenavisti a hnevu.
No, a to ze jej vypisujem smsky, je to maximum, co viem urobit (nie som maniak, aby som jej ublizoval, to by bolo naozaj chore), aby si uvedomila, ze zlyhala a ze nesie (ciastocnu) zodpovednost za moj stav. Ja NEZAVIDIM ludom stastie, ale ako moze niekto spokojne zaspavat, ked sa jeho ex trapi. To je nepochopitelne. A navyse, asi to naozaj nie je nesebecky clovek, ked si po 5 mesiacoch dokaze najst noveho...
Ak teda mozes, daj nejaky kluc, akym sa mam orientovat v tej spleti psychoterapeutov a najst vhodneho. Skutocne chcem ist do toho...

Antonio, ako vidím neprestávaš s týmto divným a chorým spôsobom myslenia. Už len to, že tu skoro v každom príspevku píšeš, ako veľmi ťa ranila bývalá partnerka naznačuje, že v tvojom myslení to niekde viazne.

Nerád píšem takéto veci, ale ma k tomu nútiš neustálym zdôrazňovaním toho, ako zlyhala tvoja bývalá a v akej si kaši... Mňa tiež ranila moja prvá veľká láska. Tiež v tom najnevhodnejšom momente - bol som na vojenčine, akurát som išiel z príjmača k mazákom (totálny idioti). Zažíval som 1-triedny šikan. Jeden krásny večer, akurát som bol v službe v kuchyni, keď tam nabehli dvaja opitý mazáci. Začali po mne hádzať tácky, chceli odomňa nenormálne veci... až som jedného z nich zrušil... Píšem to len preto, aby si vedel asi v akej situácii som sa tam nachádzal (hlavne v ten večer keď som sa vracal zo služby). No a vtedy som sa dozvedel, že ma moja milá podviedla. Bol som ďaleko od domova s tou bandou vymletých magorov a ešte toto. Nehovoriac o tom, že som za celý čas, ako som bol na vojenčine, nemal ani jeden opušťák. Musel som sa s tým nejako vyrovnať, napriek tomu, že to bolo ťažké.
Ver tomu, že je veľmi veľa ľudí, čo sa musia denno-denne boriť s oveľa väčšími problémami, ako sú tie naše.

Už by si mal prestať hladať vinníka krachu tvojho vzťahu (už si ho našiel).
Aj keby to bolo s tou tvojou bývalou tak, ako hovoríš, aj tak by si nemal toľko o nej básniť. Iné nerobíš, len tu plačeš ako ona zlyhala.

Možno bola na konci so svojimi silami a ty si si to ani nevšimol. Vieš, každý sa na veci pozerá zo svojho uhla... Nehovorím že to je tak, ale môže byť aj to, že ona bola na tom ešte horšie ako ty. Nech to je hocijako, ty by si už naozaj mal s tým prestať.. ty iné nerobíš, len ju obviňuješ, aká je mrcha, trápi ťa ako dokáže kľudne spať (čo ty vieš ako ona spí...), ako rýchlo si našla druhého (5 mesiacov je akurát). S tými SMS-kami čo jej vypisuješ jej asi tiež nerobíš radosť... Ak máš v sebe hnev a nenávisť, tak ti poradím - začni chodiť do posilňovne a nešetri sa (to tvoj hnev odstráni). A tú nenávisť odstrániš vtedy, keď sám seba začneš spoznávať a keď prídeš na to ako "hlúpo rozmýšlaš".

Chcel som ti napísať: "prepáč za tvrdé slová", ale som si to rozmyslel - mám pocit, že potrebuješ počuť aj niečo z druhého uhla pohladu.

Chcem ťa o niečo poprosiť - keď ti tu už venujeme toľko času, prosím ťa zamysli sa nad tým, čo ti tu píšeme.
Vďaka

ANTÓNIÓ,

Si na dobrej ceste.
Už tým že si sem prišiel a že si sa opäť aj vrátil. Bola by som nesmierne rada keby si pochopil, chcel pochopiť, čo ti chcem povedať aj ja. Pretože ti to môže neskutočne pomôcť, tak ako to pomohlo „ix“ ľuďom.

A ty chceš predsa pomôcť !?

Počúvame o tom denno-denne možno aj preto si silu toho tak neuvedomujeme. Ale skutočne, môže to byť skvelý odrazový mostík k tvojmu „znovužitiu“.

Život je jedna záhada. To čo sa ti stalo sa zrejme malo stať . Mal si sa popasovať s takouto skúškou a mal si sa pri tom niečo naučiť. Pasuješ sa s tým však dlho.

Nie je dobré sa vracať k starým boľačkám, lebo tým si tie boľačky stále viac jatríme.

Súhlasíš so mnou?
Vravíš, že keď spíš, je to fajn, lebo ťa myšlienky nesužujú. Ale keď sa zobudíš, duša bolí. Duša a myšlienky sú ako šípová ruža. Krásny kvet a pod ním ostré tŕne. Vlastné tŕne, ktoré sú schopné rozdriapať ten nádherný kvet na franforce!
Takisto fungujú tvoje myšlienky. Myšlienky o tvojej „bejvalke“ sa ti stále viac zabodávajú do tvojej duše. Triafajú presne stále na to isté miesto a idú stále hlbšie a hlbšie do živého.
------------------------ Cítiš to presne takto?
Ak áno, tak pozorne sleduj nasledujúce slová. Ale nemysli pri tom, CÍŤ TO!

Čím sú poháňané a živené tie kruté myšlienky???

Ako som čítala tvoje príspevky, cítiť že už nie si zaborený do toho bahna na dne, si už „LEN“ na dne. Ale neustále sa v nich opakuje jedno a to isté:

............................ona..... ona.... ona ....

a zasa ti z nej kypí žlč... a začína kolotoč.... ona...... myšlienky.... prásk ....auu, ....duša bolí, bolí .....

A to je to čo je zdrojom tvojej bolesti. Nenávisť, hnev, zúrivosť, ...

na toto si však jediným a tým najlepším a najväčším lekárom, najväčším psychiatrom aj psychológom fakt len TY. Si to skutočne len a len TY!

Nič zložité avšak neskutočne ťažké. Najťažšie slová na svete:

.............ODPÚŠŤAM TI,

..........ODPUSTI AJ TY MNE.

Tonino, skús to.!!!! Nič za toto nedáš, nič nikomu nemusíš platiť, nikam nemusíš chodiť. Posaď sa, zhlboka par krát predýchaj a ZO SRDCA a uprimne smeruj k nej tých pár slov. Možno to sprvoti nepôjde, v krku ti navrie guča, ktorá ti to nedovolí, ale nedaj sa, budeš pri tom možno plakať ale ten rachot budeme počuť aj my, keď ti ten kameń odpadne od srdca. Nič nepokazíš tým, ak to budeš opakovať aj niekoľko krát, možno aj každý deň. Je to taká meditácia, ktorá neskutočne uvoľňuje.

Potom ti určite aj lieky aj odborníci ľahšie pomôžu.

Budeme sa tešiť na správu, že sa ti to podarilo a tvoja duša je slobodnejšia.

Poradu sledujem už dobrých pár mesiacov-zatiaľ to bolo vždy len pasívne, cez plece môjho manžela, ale táto téma je niečo, čo ma prinútilo napísať-vlastne ani nie tak téma samotná-každý z nás si už určite vo svojom živote nejakú tú väčšiu-menšiu depresiu prežil, nezľahčujem celú situáciu...nemôžem sa ale pozerať na toľkú sebaľútosť-po piatich mesiacoch nepožul celý ten vzťah-ale veď Ti ako píšeš za to nestála-celé tie štyri roky Ti vlastne nič nedali-ak by si vedel ako to dopadne-to sú čo za reči? Veď keby som ja vedela, že ma mesiac pred stužkovou zrazí na ceste auto, tak by...čo by som? Je to tak, ako to má byť-všetko-aj zlé aj dobré. Ak je všetko o.k., nemáme tendencie rozmýšľať nad opakom...Ty si váž, že si tu, že nemáš chorobu, pri ktorej pomôžu len lieky príp.chirurg, Tvoja hlava-pokiaľ nie si od narodenia postihnutý-čiže za to nemôžeš, je len v tvojej moci...Ty tam tie myšlienky vpúšťaš a nepotrebné vylúčiš, zabudneš-prečo sa donekonečna hrabať v minulosti? JEDINE, ak sa z nej chystáš poučiť...Ja osobne som si v puberte za každým zbabraným vzťahom povedala, že mi nestál predsa zato! Osoba, ktorej na mne nezáleží, ktorá je schopná po nádhernom večeri ísť druhý deň ruka v ruke s niekým iným-čo je to za človeka? Však taký by sa pri prvých problémoch zbalil a hlavne-ja som mu nestála zato...Ja viem, v puberte je to iné, ale myslím, že to šestnásťročná duša prežíva rovnako intenzívne a strašne ju to raní...Zažila som to, že mi pre mňa dovtedy úplne neznámy chalan strčil do ruky obálku-mala som 14rokov-v ktorej mi písal, ako ma strašne ľúbi, ako ma neuveriteľne potrebuje, aké ma problémy doma s otcom alkoholikom a jediná, ktorá mu môže pomôcť som ja!-podotýkam, v živote som si ho ja nevšimla.A na koniec pridal bodku-že ak teda nie ja, tak jemu už život za to nestojí...Teraz si predstav 14ročnú babu, ktorá príde večer domov s takýmto niečím, prečíta si to, najprv nechápe, potom sa vyplače a len dúfa, že ten chudák si už nevzal život...NIČ SA NESTALO...pár mesiacov chodil za mnou ako tieň, bol všade v úzadí a pôsobil na mňa strašne úboho-odmietala som ale prevziať za jeho život zodpovednosť,-a potom, pár rokov nato mi vyviedol, to čo som už spomínala(podviedol ma)... neustále spomínaš bývalú, ona Ti predsa mala pomôcť a nie odísť-mýliš sa-nemala a nemá tú povinnosť a na druhej strane-predstav si, že ostane vo vzťahu, ktorý ju asi ničí alebo jej nevyhovuje s tým, že je POVINNÁ Ti predsa pomôcť...neviem si predstaviť pri psychických problémoch pomoc z povinnosti-to by asi ešte viac pokašľala... nechaj ju žiť si svoj život, každého z nás si nájde ten náš osud, a zameraj sa na problémy iných-začni pomáhať, napríklad...začni naplno fyzicky "makať"-to zatiaľ nikomu neublížilo-vezmi si naše staré mamky-veľakrát život s alkoholikom, kopec detí, dom, statok, polia-nemali čas sa zamýšľať nad tým, čo za život to žijú - moja babka mala ťažký život-aj ten fyzický aj ten psychický-dnes by sa to nazvalo psychoterorom zo strany muža alkoholika-ale brala to odovzdane, ako svoj osud, bola vďačná za zdravé deti, šikovné vnúčatá a keď sa dedo pobral na onen svet, vydržala ŽIALIŤ asi dva mesiace a pobrala sa za ním... Toť vsjo

Tonko, už je tu pomaly stovka príspevkov. Poľutovali sme Ťa, pofúkali Tvoje boliestky, poradili to najlepšie zo svojich skúseností.
Ak som to dobre pochopila, prvé problémy s depresiou si mal ešte vtedy, keď si chodil so svojou ex-priateľlkou. A rozchod Ťa znovu hodil do depresie. Ak je to tak, znamená to, že sa budeš musieť skutočne intenzívne venovať liečeniu a to všetkými formami. Ak sa nedáš do poriadku teraz, môže sa Ti stať, že každý, aj sebamenší neúspech Ťa zrazí na kolená. Neviem, ako je to s predispozíciou na depresívne ochorenie, to by nám tu asi najlepšie vedel vysvetliť vogel a dúfam, že to aj urobí. Ale zdá sa mi, že Ty by si skutočne potreboval také "gruntovné" liečenie a upratanie svojej mysle. Možno to bude trvať dlhšie, možno budeš postupovať pomaly, ale ešte máš celý život pred sebou. Nepriprav sa o to krásne, čo Ťa v ňom čaká.
Ak sa budeš potrebovať vyrozprávať, vyžalovať, vieš, že nás tu nájdeš. Ale strašne by sme sa tešili, keby si nám začal postupne pridávať aj pozitívne správy.
Drž sa a bojuj.

Krásne, múdre slová. Až by som "povedala"... toto si každý musí odžiť, sklamanie patrí do života. Darmo. Ale tá psychická bolesť dokáže človeku pomôcť v rozhodovaní, čo ďalej... Pajem Ti a každému ten správny pohľad na skúsenosti aj v tomto smere. Prajem Ti, aby si to zobral ako dôvod na zmeny v Tvojom živote. Darmo sa nehovorí: pre jedno kvíti, slunce nesvíti.. jedna lastovička jaro nedělá... Ale musíš si uvedomiť, že trápením, vracaním sa v myšlienkach do nereálneho sveta. Tým si neskutočne ubližuješ. Ver, že každý si "svojim psychickým svetom" chce vybrať to čo mu pomôže v budúcnosti. Tebe to úprimne prajem. Krásny deň plný pohodičky... skús deň začať úsmevom a zabudni... Máš možnosť usporiadať si ďalší život po novom. Využi to. Verím, že ho budeš mať taký, ktorý Ťa naplní pocitom spokojnosti a šťastia. Prajem Ti to.
P.S. Mne keď je ťažko pomôže mi ľahko porada...Srandičky, Preklepy, Videozábava, Výroky detí, Ak sa cítiš zle...

Ahoj Fimka.
Mozno som mlady, uspesny, so zacinajucou karierou, ale momentalne som chory a neviem si sa este dopracovat k tomu, aby som si to priznal. Ved aj to pride. Dufam.
Chcem len povedat, ze sebec nie som. Ale ako ona ako partnerka zlyhala. Nepodrzala cloveka v krizovej situacii a navyse sa s nim rozisla. Vies, ked mas na hlave vela problemov a partner o nich vie, musi ta podrzat. Ak o nich zatial nevie, ma ti dat sancu ti o nich povedat. Sancu mi nedala, hoci citila, ze nieco nie je v poriadku. Jednoducho rozsekla vztah a koniec. V tom najhorsom obdobi, a to sa NEROBI.
Ten rozchod ma dost poznacil, najma preto, ze som veril cloveku, ktory ma podrazil v tej najnevhodnejsej chvili. Predpokladam, ze bude dost dlho trvat, kym zacnem niekomu verit.
Vies, a najhorsie na tom je, ze ona sa teraz tvari ako by sa nic nedialo, jednoducho neuznava zodpovednost za moj stav, navyse si po 5 mesiacoch od rozchodu nasla druheho. Toto opat potvrdzuje myslienku, ze keby som bol vedel, co je to za cloveka, nikdy by som do toho vztahu nebol vstupil.

Antonio

Antonio, citam to tu uz druhykrat, co sa tu deje. Je mi luto, ako Ta to zobralo, ALE.....Chyby musi clovek nachadzat najprv sam v sebe, aby mohol vediet posudit ake su chyby u inych, a potom sa mozes zacat pytat preco. Ak to ma pre teba vyznam. Ked chces vediet analyzovat a posudzovat - cokolvek, mal by si poznat situaciu, city, pocity - v samom sebe sa vyznas najlepsie, preto treba zacat od seba a tvoju partnerku si poznal, tak, ako si poznal, a zrejme si ju natolko ani nepoznal, ale to je o inom, clovek sa meni v priebehu zivota, pretoze sa chce menit. Vacsinou k lepsiemu, niekedy k horsiemu - ale aj to vyplyva z aspektov, ktore mu v zufalstve poskytli tu horsiu variantu. Neodsudzujem ludi ziadnych, iba ma skrie, ked sa clovek nechce sam postavit na nohy. Ty to chces, tak zacni sa pozerat okolo seba, co vidis, co citis, ale prave v ten moment, nech Ta neklame tvoje podvedomie - myslienkami na minulost. Kedy si sa naposledy zasmial?, je tolko situacii, ked sa clovek moze uz len usmievat. Minulost je historia, buducnost je tajomstvo ale pritomnost...hmmm, ta je dar.A ked sa naucis postupne vnimat tuto pritomnost neobalenu minulostou....som presvedcena o tom, ze sa na svet zacnes usmievat a postupom casu pochopis, ze najlepsie, co sa ti mohlo stat v tom vztahu - bol rozchod. Cisto teoreticky som sa skusila vzit aj do situacie byvalej priatelky. Neviem, ci si rozpraval o svojich problemoch, ci o tom vedela, ci vedela, AKO ju potrebujes v tom tvojom najkrizovejsom dni, ked Ta MUSELA podrzat, a neurobila to. Viem, o com pisem, zazila som to. Ak su partneri na jednej vlne, nemusia - chcu to. Ona by mozno aj chcela, ale nevedela, ako, a ak nechcela, bud rad -ze to je za tebou-potom nebola ta idealna - na to si prisiel uz aj ty sam. Zostal si na dne v priepasti a my sme tam duchom s Tebou, ale ako Ta berieme za ruku, aby si siel s nami na slnko, tak Ta tahame, bojis sa toho. Horsie to uz nemoze byt, ale skusenost Ta hadam poucila, coho sa vyvarovat, a naopak, comu venovat viac pozornosti. Verim,ze to zmaknes, prosim, zacni sa usmievat, aj ked si sam....Mas obrovsky potencial sily v sebe, kedze si uz takto dlho v tej priepasti - tak to klobuk dolu, chce to vela sily este triezvo uvazovat, a ty ju mas. Len ju vyuzi na pritomnost a buducnost. Daj si nejaky ciel, ktory Ti urobi radost - skus nemysliet na to, ze si na tabletkach a terapiach, pozri sa na seba z hora....Musis predsa vidiet tvoje moznosti, ktore mas v tomto svete.....mozes tvorit, ucit sa poznavat nove, citit teplo slnecnych lucov, vnimat ako sa snehova vlocka rozplynie na tvojej teplej pokozke....Su ludia, ktorym mozes pomoct aj Ty. Su na tom horsie ako Ty a nedokazali sa prebrodit k tomu miestu v tej priepasti ako Ty, ze vidia aspon ten slnecny luc, ktory im da nadej. Skonci s lutovanim sa a nenavistou. Myslim, ze nenavidis nie byvalu, ale svoj zdravotny stav. Prijmi ho, je s Tebou, ale ukaz mu kde su hranice...a kto je silnejsi. On sa necha rozmaznavat Tebou, kolko mu dovolis, tolko pojde hlbsie v tebe, a to by si uz nebol Ty. Hlavu hore....kedykolvek mas potrebu, sme tu pre Teba. Byvalej nepis, mozno ma uz z Teba strach, a to asi nechces. Uvedom si, ze kazdy clovek je slobodny vtak a moze lietat, kade chce, kde je mu dobre, tam sa usadi....Tebe co je treba na to, aby Ti bolo dobre? Pocit stastia - co Ti ho dokaze priniest? Zamysli sa nad tym. Drzim Ti palce. Nie sme tu na to, aby sme sa trapili, ale zili.

Ahoj.

Precital som si tvoj prispevok, ktory si pisal o psychoterapii vseobecne, zasiel som aj na stranky, ktore si tam uviedol. Vazne zvazujem tuto moznost, lenze ani velmi neviem, ktoru z tych institucii si mam vybrat, akeho terapeuta, cu je trebars ta Adlerovska skola vhodna na riesenie depresii a pod. Fakt by som sa rad posunul dalej. Ak by to naozaj islo tak, ze by psychoterapia vysvetlila mnoho skrytych otazok, bol by to velky prinos pre buducnost. Ako sam pises, aby som sa nepopalil v dalsom vztahu.
Hej, raneny som, len tie dovody nesuvisia s rozchodom ako takym, ale so situaciou, pristupom mojej polovicky a pod. (vid vyssie prispevky). No vlastne raneny. Hm, skor plny nenavisti a hnevu.
No, a to ze jej vypisujem smsky, je to maximum, co viem urobit (nie som maniak, aby som jej ublizoval, to by bolo naozaj chore), aby si uvedomila, ze zlyhala a ze nesie (ciastocnu) zodpovednost za moj stav. Ja NEZAVIDIM ludom stastie, ale ako moze niekto spokojne zaspavat, ked sa jeho ex trapi. To je nepochopitelne. A navyse, asi to naozaj nie je nesebecky clovek, ked si po 5 mesiacoch dokaze najst noveho...
Ak teda mozes, daj nejaky kluc, akym sa mam orientovat v tej spleti psychoterapeutov a najst vhodneho. Skutocne chcem ist do toho...

Ahoj antonio,
je to super že sa nevzdavaš a chces bojovať a som velmi rád že važne uvažuješ o psychoterapii. Na porade si dostal vela vela rád, podpory, inšpiracií. Mnohých dráždi tvoj neutichajuci hnev na priatelku. Často dráždi aj mna. Vtedy si pripominam, že to chce čas, čas, čas. Hnev patrí k depresii, a je určite lepší ako uplne prepadnutie sebalutosti. Vysporiadavanie sa so stratou blízkeho alebo dôležitého vzťahu trvá zvyčajne minimálne rok. Všetci by sme chceli aby sa sa z toho dostal čo najrýchlejšie, najlepšie už teraz, hned. Chce to ale viac viac času. Už to je velký pokrok, že važne uvažuješ o psychoterapii.

Depresiu si už raz mal. Ak tomu dobre rozumiem potom prišla depresia druhý krát. A potom, neskôr, po začiatku druhej depresívnej fázy, sa s tebou priatelka rozišla.
Dovodom depresie teda nie je- "len" rozchod s priatelkou. Rozchod s priatelkou však može značne komplikovať "vystrábenie sa" z depresie. Eulalia dala otázku na predispozíciu depresie. Chcela tým podla mna aj upozorniť na jednu doležitú vec - antonio ma ochorenie -depresiu, nie iba bežnú reakciu na ťažký životný problém.
Pričin predispozície na depresiu je vela /viac moj príspevok z 12.11.07/ a za vacsinu z nich človek nie je zodpovedný. Zodpovedný je za svoj prístup k liečeniu depresie. Depresia je ochorenie, nieje to len "obyčajná" reakcia na ťažké životné obdobie. Tie má každý človek. Ale človek s depresiou má obmedzenejšie schopnosti vyrovnať sa s ťažkou životnou situáciou. Ludí s depresiou je vela- je to každý 4-5_ty človek na Slovensku. Tak ako písala kitky- človek so zlomenou nohou, nemože bežať, aj keď športovanie je zdravé... Treba si uvedomiť, že aj antoniova depresia je ochorenie. Antonio naozaj bojuje ako sa mu dá. Ak nepomaha podpora a konštruktívne rady zo strany rodiny, priatelov, poraraďakov, treba vyhladať profesionálnu pomoc /psychiater, certifikovaný psychoterapeut/. To platí nielen pre antonia, ale pre každého.

Antonio, ja osobne by som ti odporučil terapeutku /zvyčajne je lepšie, ked klient a terapeut sú opačného pohlavia, zvlášť ak ide o vzťahový problém/. Vzhladom na druh problému, by som odporučal niekoho z týchto inštitutov-

Slovenský inštitút psychodynamickej / hlbinnej psychoterapie (http://www.porada.sk/insdetail.php?id_ins=13)
http://www.psychoterapia-sk.sk/insdetail.php?id_ins=13

POPI Slovensko – Inštitút proces orientovanej psychológie (http://www.porada.sk/insdetail.php?id_ins=8)
http://www.psychoterapia-sk.sk/insdetail.php?id_ins=8

DIALÓG Slovenský inštitút pre výcvik v Gestalt Psychoterapii (http://www.porada.sk/insdetail.php?id_ins=2)
http://www.psychoterapia-sk.sk/insdetail.php?id_ins=2


P.S. neviem či pozeral aj temu Psychoterapia v sekcii Zdravie.
Excelentne vo výbere psychoterapeuta radí ludmilla 12.11.07

Dalsie tipy na info o psychoterapii-
http://cs.wikipedia.org/wiki/Psychoterapie
http://cs.wikipedia.org/wiki/Psychologie
http://www.help24.cz/index.php?page=terapie



Antonio, podla mna si na správnej ceste, drz sa, prajem Ti vela stastia a skore uzdravenie. Vogel

Vogel, Tvoja odpoveď je zaujímavá aj pre mňa, nielen pre Antonia. Ty si odborník, ja laik, preto som dúfala, že to tu vysvetlíš. Skutočne mám pocit, že antonio nie je chorý len z toho nepodareného vzťahu. Páči sa mi, že si tu naplno povedal, že takéto problémy potrebujú veľa času na vyliečenie a vyriešenie. Sú to aj moje skúsenosti, že nestačí zobrať párkrát tabletku a je po bolestiach duše a mysle, ako je tomu pri chrípke.
Ale s tou potebou času súvisí aj ďalšia vec - chorý potrebuje po celý čas cítiť oporu okolia. Zrejme jeho najbližšia rodina robí čo môže, ale tiež nemajú síl donekonečna. Preto si myslím, že najväčšia naša pomoc antoniovi môže byť v tom, že keď sa nám tu príde trochu vyplakať, môžeme ho povzbudiť, aby to nevzdával a držať mu palce. Občas je treba aj trochu potriasť, aby sa zobudil a pozrel sa, či ide správnym smerom. Ale tá opora by tu mala byť.
Takže antonio, drž sa, je nás tu veľa, vždy tu nájdeš niekoho, kto Ťa vypočuje a povzbudí. Pustiť sa do liečenia ale musíš Ty sám.

Tiež som poňala Antóniov stav ako chorobu, ktorú musí liečiť. Lenže tým jeho neustálym "pestovaním" nenávisti a zloby voči bývalej si asi vôbec nepomáhal, naopak stale sa sám vťahoval do väčšej depky. Nič negatívne v týchto depresívnych stavoch neprispieva. Dúfam že som mu teda dobre radila, aby jej konečne odpustil. ???

Tiež som poňala Antóniov stav ako chorobu, ktorú musí liečiť. Lenže tým jeho neustálym "pestovaním" nenávisti a zloby voči bývalej si asi vôbec nepomáhal, naopak stale sa sám vťahoval do väčšej depky. Nič negatívne v týchto depresívnych stavoch neprispieva. Dúfam že som mu teda dobre radila, aby jej konečne odpustil. ???

Myslím si, že antoniovi všetci chceme dobre a všetky príspevky sú dobré. Každý sa k tomu staviame zo svojho uhla pohladu. A mám pocit že antonio to vie, a dokáže si vybrať to, čo ho oslovuje. Nemusíme sa báť priniesť mu aj to osobné, to ako to cítime. To je to najcennejšie. Dobré sú príspevky plné opory i tie ktoré možu byť antoniovi proti srsti. Tie mu síce možu byť nepríjemné, ale v konečnom dosledku ho možno práve tie posunú najviac. Aj ja som mu písal, že by som nechcel byť v koži jeho priatelky, ked jej vypisuje smsky.... Rovnako ako ty nesuhlasím s pestovaním nenávisti. Chcel som hlavne zdorazniť čas potrebný na zmenu, na to aby "strávil" rady ktoré mu dávame a aby sa mohol výraznejšie posunúť dalej. Pravdepodobne to nebudú dni, skor týždne a možno mesiace.

Tožvie kde ja náš Tonino. Bohvie ako sa mu darí?

Tožvie kde ja náš Tonino. Bohvie ako sa mu darí?
Nato som zvedavá aj ja. Tonko, čo keby si nám povedal, ako sa Ti darí?

Antonio, ja Vám nechcem radiť. Len napíšm pár viet a skúste nad nimi rozmýšľať. Mala som sladkých 18, zamilovaná, ale on bol stále niekde inde. Dodnes mám odložený list na rozlúčku, ktorý som napísala, keď som sa chcela otráviť. Bože, teraz sa za to neskutočne hanbím. Život plynul a človek bol raz hore a raz dolu. Stručne: od r. 1995 samé pohromy - manžel infarkt, otec mozgovú príhodu, odišla mi svokra, dvaja úžasní švagrovia a žiaľ aj otec. Boli to mne blízki ľudia, trpela som. Najhorší bol rok 2004, kedy som musela absolvovať 2 vážne operácie, z chemoterapie, ktorú som brala ambulantne, som utekala na opačný koniec nemocnice, kde ležal môj manžel skutočne na smrteľnej posteli a syn, ktorý ma raz išiel zobrať z nemocnice havaroval a nebyť dobre vybaveného auta, už by tu nebol. Veríte-neveríte 1. mája 2005 sme s manželom lyžovali na Skalnatom plese a ja som padla tak nešťastne, že mi museli operovať koleno a pár týždňov som chodila s ortézou. A prišli aj ďalšie rany ..., ale to už bol len slabý odvar, až kým vlani manželovi nediagnostikovali odpornú chorobu, ale to už nebudem rozoberať, dúfam, že sme za vodou. Myslím, že toho bolo požehnane, ale nikdy ma nenapadlo siahnuť si na život, aj keď mi bolo neskutočne ťažko. Veľa krát sa mi nechcelo ani vstať z postele, ale som si povedala, že sa nedám. Držte sa známeno "vydržať" od majstra Mikulíka.

Keď budem mať 35, tuším sa nechám eutanazovať:D:D

Ale oceňujem, že sa cez všetky tie problémy dokážete usmiať

Neodpovedá ani na SS ky

Neodpovedá ani na SS ky


posledné prihlásenie antonia je 21.11.07, čo je s ním ? :confused:

Ahojte, tak si tu čítam a rozmýšľam - čo je vlastne "depka"? Roky sa trápim - život je mizerný, lekár - toho nepoznám, často myslím, že by bolollepšie všetko to tu zabaliť a skončiť, ale sú tu ľudia, ktorí ma potrebujú a to ma drží pri živote. Kto pozná ten pocit, že ďalej už cesta nevedie a tu sa to musí skončiť? Ja som to už párkrát cítila - zatiaľ som vždy mala dosť síl a zdravého rozumu vybrať si to ťažšie - lebo ťažšie je tu žiť - ale do kedy to vydžím? Isto je nejaká hranica a ja sa bojím, že raz prídem k tej hranici a poviem si - tu je koniec. Bojím sa, lebo viem, že by som tým spôsobila bolesť iným, ale kto myslí na to, čo bolí mňa? Prečo človek vždy musí myslieť na iných - kto vlastne myslí na mňa? Koho zaujíma, čo ma bolí, čo ma ťaží a či nepotrebujem pomoc? Som v začarovanom kruhu a neviem sa z toho vymotať, vlastne sa mi ani nedá, pokiaľ mám povinnosti voči svojim milovaným. Tak tu prežívam bez radosti a so smútkom v srdci a na duši. Je to "depka"?

Ahojte, tak si tu čítam a rozmýšľam - čo je vlastne "depka"? Roky sa trápim - život je mizerný, lekár - toho nepoznám, často myslím, že by bolollepšie všetko to tu zabaliť a skončiť, ale sú tu ľudia, ktorí ma potrebujú a to ma drží pri živote. Kto pozná ten pocit, že ďalej už cesta nevedie a tu sa to musí skončiť? Ja som to už párkrát cítila - zatiaľ som vždy mala dosť síl a zdravého rozumu vybrať si to ťažšie - lebo ťažšie je tu žiť - ale do kedy to vydžím? Isto je nejaká hranica a ja sa bojím, že raz prídem k tej hranici a poviem si - tu je koniec. Bojím sa, lebo viem, že by som tým spôsobila bolesť iným, ale kto myslí na to, čo bolí mňa? Prečo človek vždy musí myslieť na iných - kto vlastne myslí na mňa? Koho zaujíma, čo ma bolí, čo ma ťaží a či nepotrebujem pomoc? Som v začarovanom kruhu a neviem sa z toho vymotať, vlastne sa mi ani nedá, pokiaľ mám povinnosti voči svojim milovaným. Tak tu prežívam bez radosti a so smútkom v srdci a na duši. Je to "depka"?
Mila MaFa, ak sa človek zahráva s myšlienkou či tu byť alebo nebyť - to je jasný signál, že niečo nie je v poriadku. To už podľa mňa nie je len ,,depka" ako slovo ale môže to byť depresia, ktorú určite dokáže špecifikovať odborník. Netreba sa trápiť, ale jednoznačne treba vyhľadať lekára. Dnešná medicína je na vysokej úrovni a za pomoci antidepresív sa dá neskutočne skvalitniť život. Depresia je chemický proces, nedostatok serotonínu človeka ničí a darmo si človek bude nahovárať, že treba pozitívne myslieť, keď je toho serotonínu málo. Treba tomu pomôcť liekmi, môže ísť len o dočasné riešenie a potom možno príde vytúžený pokoj a kľud. Vždy máme pre koho žiť, vždy nás niekto potrebuje. Trpieť depresiou nie je hanba, je veľmi veľa životných okolností, ktoré nás do tohto stavu môžu doviesť. Vyhľadaj lekára a netráp sa. Depresia je nevyspytateľná, nevieš ako Ťa ovládne a zrazu príde skrat a ... v skrate človek nerozmýšľa. Našťastie sa doba zmenila a inteligentní ľudia na psychológov a psychiatrov pozerajú ako na ostatných lekárov. Keď si zlomím nohu - idem k chirurgovi, keď ma bolí zúbok - idem k dentistovi a keď bolí dušička - treba nájsť psychitra slebo psychológa. Je to tak, že keď sa rozdával serotonín, tak niekomu sa ušla dvojitá dávka a niekto ani nevie, že ten serotonín sa dá získať a môže sa mu vďaka tomu zmeniť život na nepoznanie.
Bohužiaľ, v dnešnom hektickom živote týmito pocitmi, ktoré opisuješ trpí čím ďalej, tým viac populácie. Ak sa trápiš, vyžaluj sa aj u nás, pocítiš a zažiješ našu podporu a sľúb nám, že vyhľadáš lekára. Ak sa cítiš zle hneď z rána a máš obavy z toho, čo počas dňa príde a zdá sa Ti viac všetko čierne ako ružové, tak konaj okamžite. Ak riešiš obavy v zmysle, čo ak ma niekto známy stretne pre dverami takejto ordinácie, tak vyhľadaj pomoc mimo miesta bydliska, ale konaj a priprav sa, že kým tie lieky zaberú, chvíľku to potrvá, zvyčajne trvá tri týždne, kým nastane nejaká citeľná zmena, môže sa stať, že lieky Ti bude lekár striedať, kým sa nenatrafí na ten pravý, ale tá trpezlivosť nakoniec prinesie svoje ovocie a budeš spokojná a šťastná a problémy, ktoré sa Ti zdajú teraz nevyriešiteľné, naberú iný smer a inak sa na ne budeš dívať. Prajem Ti veľa úspechov a odhodlania a hlavne Ti prajem CHUŤ ŽIŤ!!!
A ozvi sa nám, daj nám vedieť ako sa máš:)

ahoj, pozri si prosim toto: http://www.uzkost.sk/Default.aspx?catId=50
je to jednoduchy test na zistenie depresivneho ochorenia a jeho stupna.
Aj z tych malo indicii, ktore si napisala je zjavne, ze potrebujes liecbu. Cim skor, tym lepsie pre tvoju kvalitu zivota.
chodi sem lekar - psychiater, urcite ti rad pomoze . zisti si co najviac o tomto ochoreni, na internete najdes velmi vela informacii. dneska uz nikto nemusi zit v tme. aj ty sa mozes tesit zo zivota, ked ti bude poskytnuta spravna liecba.
prajem ti vela vytrvalosti a sil, aby si to dosiahla.:-)

Vitaj na Porade, na Vianoce sa tešíš, alebo je to pre teba ešte väčšia záťaž?

Ahojte, tak si tu čítam a rozmýšľam - čo je vlastne "depka"? Roky sa trápim - život je mizerný, lekár - toho nepoznám, často myslím, že by bolollepšie všetko to tu zabaliť a skončiť, ale sú tu ľudia, ktorí ma potrebujú a to ma drží pri živote. Kto pozná ten pocit, že ďalej už cesta nevedie a tu sa to musí skončiť? Ja som to už párkrát cítila - zatiaľ som vždy mala dosť síl a zdravého rozumu vybrať si to ťažšie - lebo ťažšie je tu žiť - ale do kedy to vydžím? Isto je nejaká hranica a ja sa bojím, že raz prídem k tej hranici a poviem si - tu je koniec. Bojím sa, lebo viem, že by som tým spôsobila bolesť iným, ale kto myslí na to, čo bolí mňa? Prečo človek vždy musí myslieť na iných - kto vlastne myslí na mňa? Koho zaujíma, čo ma bolí, čo ma ťaží a či nepotrebujem pomoc? Som v začarovanom kruhu a neviem sa z toho vymotať, vlastne sa mi ani nedá, pokiaľ mám povinnosti voči svojim milovaným. Tak tu prežívam bez radosti a so smútkom v srdci a na duši. Je to "depka"?
Píšeš, že nechceš prekročiť tú hranicu, pretože by si spôsobila bolesť iným. To je dobré znamenie, pretože sú okolo Teba ľudia, ktorým na Tebe záleží. A možno, keby si sa im zdôverila so svojimi problémami, našla by si u nich podporu. Ale hlavne kvôli sebe, aby si nemyslela stále na tú hranicu, vyhľadaj odbornú pomoc lekára. Vogel sem prilepil linky, kde tú pomoc nájdeš. A ak sa potrebuješ vyplakať, ak si si prečítala celú tému, vieš, že Poraďáci Ťa nenechajú v tom samu. Drž sa.

Ahojte - ďakujem všetkým, ktorí sa mi snažia pomôcť. U mňa to vlastne všetko vyplýva z manželstva. Musím rýchlo písať, lebo mám zakázané chodiť na net, lebo si tu hľadám známosť. Keď budem mať trošku voľna, tak sa tu vyžalujem. Asi ste jediní, ktorým môžem všetko otvorene a úprimne napísať bez toho, že by som mala výčitky svedomia, že niekoho obťažujem so svojimi problémami. Tu si to prečíta ten, kto chce a koho to nezaujíma, tak to nečíta a tak si myslím, že ste fakt jediní, ktorým sa môžem vyžalovať a verím, že ten, kto mi napíše to myslí úprimne. Zatiaľ všetkým ďakujem a dúfam, že sa čím skôr môžem sem prihlásiť. Ináč sviatky ma deprimnujú..... ja by som asi všetky zrušila, keby to bolo v mojich silách....všetkým krásne sviatky

Cítim z tovojich slov že žiješ so žiarlivým despotickým chlapom.
Už dlho to znášaš?

Ahojte - ďakujem všetkým, ktorí sa mi snažia pomôcť. U mňa to vlastne všetko vyplýva z manželstva. Musím rýchlo písať, lebo mám zakázané chodiť na net, lebo si tu hľadám známosť. Keď budem mať trošku voľna, tak sa tu vyžalujem. Asi ste jediní, ktorým môžem všetko otvorene a úprimne napísať bez toho, že by som mala výčitky svedomia, že niekoho obťažujem so svojimi problémami. Tu si to prečíta ten, kto chce a koho to nezaujíma, tak to nečíta a tak si myslím, že ste fakt jediní, ktorým sa môžem vyžalovať a verím, že ten, kto mi napíše to myslí úprimne. Zatiaľ všetkým ďakujem a dúfam, že sa čím skôr môžem sem prihlásiť. Ináč sviatky ma deprimnujú..... ja by som asi všetky zrušila, keby to bolo v mojich silách....všetkým krásne sviatky

To nie vzťah keď je jeden z partnerov obmedzovaný. Možno sa k sebe nehodíte, alebo ešte on nepochopil niektoré veci... Niektoré veci človek pochopí až keď sa ho to nejako dotkne. Niekedy stačí rozhovor doma za stolom, niekedy pomôže pohľad a usmernenie od psychológa a niekedy pomôžu aj tvrdšie riešenia. Nenapíšem konkrétne čo, lebo v každom prípade pomôže niečo iné. Treba si odpovedať na otázky "v čom konkrétne je problém, aký stav by bol prijateľný a ako by sa to dalo dosiahnuť". Ale rozchod je niekedy jediná normálna možnosť, ako prežiť život normálne - vychutnávajúc ho. Ako sa tak obzerám, je veľa ľudí s ktorými sa jednoducho nedá... Nie som za polovičné riešenia - robiť niečo za chrbtom druhého. Jednak človek klame partnera a má pri tom výčitky svedomia a aj tak to nie je plnohodnotné.

Tak je, suhlas s Bastianom. Keď je problém, treba ho riešiť. A takmer vždy každé riešenie niečo STOJÍ. Chceme riešiť, ale nechceme sa ničoho (alebo niečoho) vzdať, bojíme sa....čiže vlastne neriešime. Tak len trpíme a trpíme, plačeme nad životom, potom prídu choroby a ....
Všetko má svoje riešenie!
stačí si to uvedomiť, poukladať myšlienky, a začať RIEŠIŤ. V tomto žiadne "ale" nepomáha.
Obvykle ak sa k tomu konečne odhodláme, sa to zlomí a potom nás ťukne "načo som toľké roky trpela....?" - ale aj to má svoju cenu.

Ahojte - ďakujem všetkým, ktorí sa mi snažia pomôcť. U mňa to vlastne všetko vyplýva z manželstva. Musím rýchlo písať, lebo mám zakázané chodiť na net, lebo si tu hľadám známosť. Keď budem mať trošku voľna, tak sa tu vyžalujem. Asi ste jediní, ktorým môžem všetko otvorene a úprimne napísať bez toho, že by som mala výčitky svedomia, že niekoho obťažujem so svojimi problémami. Tu si to prečíta ten, kto chce a koho to nezaujíma, tak to nečíta a tak si myslím, že ste fakt jediní, ktorým sa môžem vyžalovať a verím, že ten, kto mi napíše to myslí úprimne. Zatiaľ všetkým ďakujem a dúfam, že sa čím skôr môžem sem prihlásiť. Ináč sviatky ma deprimnujú..... ja by som asi všetky zrušila, keby to bolo v mojich silách....všetkým krásne sviatky
Bože MaFa, zovrelo mi srdce po prečítaní Tvojich riadkov...Musí to byť strašné žiť vo vzťahu, ktorý jednu stranu takto obmedzuje. Vyhľadaj aspoň psychológa, poradí Ti ako máš riešiť svoju situáciu. Možno časom presvedčíš aj partnera, aby ste tam spolu zašli. Bolo by jednoduché radiť Ti, aby si nenechala šliapať nikoho po svojej ľudskej dôstojnosti, ale určite sa bojíš, keď musíš robiť niektoré veci potajmä...Pamätaj však na jedno, keď nie je duša v pohode, časom sa to odrazí aj na fyzickom zdraví. Ak je to doma zlé, snaž sa byť v kontakte s človekom, ktorému sa môžeš vyžalovať a dôveruješ mu, nedrž to napätie v sebe, lebo guma sa dá napínať a naťahovať dlho, ale raz predsa len praskne. Možno tu budú reagovať ľudia rôznymi radami a Ty si z toho vyber, čo by snáď mohlo najviac vyhovovať Tvojej situácii. A kľudne píš, máš našu podporu, dostaň zo seba von všetko čo Ťa trápi. Posielam Ti anjelikov strážnych a veľa pozitívnej energie!!!

Ahojte - ďakujem všetkým, ktorí sa mi snažia pomôcť. U mňa to vlastne všetko vyplýva z manželstva. Musím rýchlo písať, lebo mám zakázané chodiť na net, lebo si tu hľadám známosť. Keď budem mať trošku voľna, tak sa tu vyžalujem. Asi ste jediní, ktorým môžem všetko otvorene a úprimne napísať bez toho, že by som mala výčitky svedomia, že niekoho obťažujem so svojimi problémami. Tu si to prečíta ten, kto chce a koho to nezaujíma, tak to nečíta a tak si myslím, že ste fakt jediní, ktorým sa môžem vyžalovať a verím, že ten, kto mi napíše to myslí úprimne. Zatiaľ všetkým ďakujem a dúfam, že sa čím skôr môžem sem prihlásiť. Ináč sviatky ma deprimnujú..... ja by som asi všetky zrušila, keby to bolo v mojich silách....všetkým krásne sviatky
Ahoj MaFa,
podla Tvojho prveho príspevku je velmi velmi pravdepodobne, že skutočne trpiš depresiou. Manželstvo, ako ho popisuješ, može byť toho príčinou, ale može to byť aj naopak. Depresia niekedy človeka zneschopňuje jednať a urobiť život znesitelným, podla jeho predstáv. Myslím to tak- stanoviť manželovi hranice, aby si mohla mať aj priestor pre seba. Možno to skutočne nejde, možno je to tyran a možno aj alkoholik. Možno je však duševne chorý- chorobná žiarlivosť sa dá liečiť. Zvlášť vtedy ak niekolko rokov normálny partner sa zrazu prekvapivo začína meniť a chorobne žiarliť. To znamená, že to nie je súčasťou jeho osobnosti, a svedčí to o novovzniknutom duševnom ochorení /može to byť príznak napr. bludovej choroby, schizofrenie, atypickej depresie, alkoholického poškodenia mozgu...../.
Otázkou pre Teba je aj to, čo Ťa vlastne drží v takom emočne vykorisťujucom vzťahu. Ak su to deti, býva pre ne často ulavou, ak žijú len s jedným rodičom bez vzťahového napätia medzi rodičmi, bez hádok a agresie.
Ak dozrieva v človeku rozhodnutie odísť zo vzťahu a nedokáže to, niekedy ho zneschopňuje práve depresia. Depresia oslabuje volu, rozhodnosť, človek má pocity zbytočnosti a do buducna bezutešnosti, takže podniknúť niečo vlastne nemá zmysel... Su to všetko len namety na rozmyšlanie a ujasnenie si situácie. Rozhodne by vedel pomôcť psycholog, psychiater, manželská poradňa.
Držím palce, Vogel.

Ďakujem všetkým, ktorí sa snažia zmierniť moju bolesť peknými slovami. Práve som v dosť ťažkom psychickom stave. Viete, napísať pár riadkami to, čo som prežila za tridsať rokov - psychický teror a fyzické útoky - to je veľmi ťažké. Ja by som odišla - ale nemám kam. Tu je ďalší problém - moje deti. A môj muž nie je z tých chlapov, ktorý by nechal len tak odísť svoj "majetok" a to, že by som mohla žiť v pohode - to si isto nevie ani predstaviť. Celý deň som pre neho iba k...... ale i to tá najväčšia z najväčších, upratujem preto, lebo isto príde môj milenec a musím mať čisto. Ani písať sa mi nedá - už ani slzy nemám a strašne sa bojím sviatkov - chcela by som svojim deťom dopriať pokoj a kľud, ale ťažko. Nestačí, že je chorobne žiarlivý - horšie je to, keď si ešte aj vypije - a dnes mu to ide od rána. Chcela by som chytiť svoje deti a utiecť - ale kde? Kto by ma prijal s mojimi problémami a starosťami? Potrebujem špeciálne miesto pre svoje deti, pretože život sa so mnou nehral a asi som musela byť veľmi zlá v predchádzajúcom živote, keď ma takto potrestal teraz. Svoje deti milujem nado všetko - i keď sú také, aké sú - sú to moje srdiečka, ktoré potrebujú moju lásku a je to jediné, čo ma drží pri živote.
Už prestanem - prajem Vám všetkým krásne sviatky, úsmev bez pretvárky a radosť zo srdca.

Mafa, si tu ešte?

tu som...

Rada by som Ťa nejako podporila teraz v tejto chvíli, cítiť z Tvojich riadkov, že nie si v pohode...

Absolútne....dnes je to hrozné, chudáčik môj syn si to odniesol....jemu som sa vyžalovala a to by som asi nemala.

Človek môže trpieť depresiou z rôznych príčin, môže to byť pre zlý partnerský vzťah, neúspech v práci, problémy pri výchove detí, alebo všetko odrazu. Veľakrát sa stáva, že keď človek nie je v pohode pre jedno, tak sa začne kaziť všetko odrazu a krúti sa v jednom začarovanom kruhu. Treba ale prísť na prvotnú príčinu všetkého a odstrániť ju, aby sa aj to ostatné mohlo začať naprávať.

Absolútne....dnes je to hrozné, chudáčik môj syn si to odniesol....jemu som sa vyžalovala a to by som asi nemala.
Aké staré máš dietky?

MaFa, uvazovala si uz ohlasit sa na nejake linky pre tyrane zeny? Mam znamu, mozem Ti dat kontakt, ktore sa postaraju o vas, bude to sice ako bude, ale slusne atd, hlavne v utajeni, aby sa muz po vas nedostal....a hlavne, tam ti vedia poradit aj psychicky - to ako v prvom rade, potom pridu na rad tie dalsie moznosti, o ktorych samozrejme rozhodnes len ty, ako budes chciet.
Potrebujes sa oslobodit od toho bremena, aj kvôli detom, nemaju to lahke, a to co prezivaju, vie pochopit len ten, co to prezil ako dieta. Ale urcite tu najdeme nejake riesenie. Nie sme tu preto, aby sme sa trapili.

Aké staré máš dietky?
Mafa, skúsila si už osloviť nejakého odborníka? Pravdepodobne by si potrebovala svoj stav podporiť liekmi na upokojenie, asi si z toho dlhodobého trápenie vybičovaná. Ak sa nevieš dostať aspoň k psychológovi, existuju aj linky dôvery, ktoré sú bezplatné a na telefóne sú nonstop fundovaní odborníci. Psychoterapeuti dokážu pomôcť aj rôznymi cvičeniami, hypnózou a naučia Ťa čeliť kritickým situáciám. S počiatku by možno pomohla aj liečba antidepresívami. My sa tu s Tebou porozprávame, pri nás sa Ti môže uľaviť, ale je to len vo virtuálnej rovine. Prosím, prosím navštív lekára...

Absolútne....dnes je to hrozné, chudáčik môj syn si to odniesol....jemu som sa vyžalovala a to by som asi nemala.

http://www.anoprezivot.sk/ skus zavolat, este ti nieco najdem.
V prvom rade potrebujes silu a tu ti mozu na nejaky cas poskytnut lieky.
Navstiv psychiatra, povedz mu, ze potrebujes energiu aby si dokazala celit nepriatelovi . Zatial sa akotak pokus tychto par dni urobit vsetko , aby tvoje deti prezili kludne Vianoce. Caka ta Novy rok a Novy zivot.Nehladaj nikoho na internete, na novy vztah potrebujes kopu energie, ktoru budes potrebovat pre seba a svoje deti . Teraz sa ti zda byt vsetko nemozne, pretoze si dlhotrvajucim vycerpavajucim vztahom vyhoreta.
Stanov si priority. Tridsatrocne manzelstvo, to uz su dospele deti, verim, ze spolu to dokazete. Neboj sa toho. Horsie to uz nebude.

MaFa, ak mas zaujem aj na Slovensku su centra pre tyrane ženy, jedno je napr v Trnave. Zebezpečia ubytovanie, myslím že aj s detmi. Pomožu s pravnou pomocou bezplatne /napr. rozvod/. Poskytuju psychoterapiu.
Myslim, že maju aj straznu sluzbu objektu. Miesto pobytu je utajene.
Info bude na linakach pomoci, pripadne Ti mozeme pomocť zohnať info aj my na porade.
Vogel.

MaFa, ak mas zaujem aj na Slovensku su centra pre tyrane ženy, jedno je napr v Trnave. Zebezpečia ubytovanie, myslím že aj s detmi. Pomožu s pravnou pomocou bezplatne /napr. rozvod/. Poskytuju psychoterapiu.
Myslim, že maju aj straznu sluzbu objektu. Miesto pobytu je utajene.
Info bude na linakach pomoci, pripadne Ti mozeme pomocť zohnať info aj my na porade.
Vogel.

ahoj. fajn, ze si tu:)

ahoj. fajn, ze si tu:)

Dik, som tu rad, len keby bolo viac času ... :)

Čo si myslíte o tomto článku?


Človek je stvoriteľom, nositeľom i zdolávateľom svojho osudu.
Každá myšlienka, každý pocit, každé slovo a každý čin sú príčiny, za ktorými nasledujú dôsledky. Každý dôsledok vo svojej kvalite a kvantite vždy zodpovedá príčine. Neexistuje teda ani náhoda, ani odmena či potrestanie, ale jedine a iba príčina a následok.
Osud je súhrn následkov našich rozhodnutí. Nie je možné niečo urobiť a utiecť pred dôsledkami.

Zákon osudu požaduje po človeku vedomé prevzatie plnej zodpovednosti za svoj život.
Stará sa o to, aby bol konfrontovaný s dôsledkami svojho jednania a to tak dlho, až problémy, ktoré sám vytvoril nevyrieši, čím sa oslobodí.
Zákon osudu zakročí teda tam, kde človek sám nie je schopný nastoliť harmóniu v stvorení.

Zákon sám o sebe nemá žiadnu schopnosť rozhodovania. Hovorí len:
„Keď urobíš toto, stane sa toto. Keď urobíš tamto, stane sa tamto. Ty si stvoriteľ a ty rozhoduješ.“

Každý teda dostane to, čo zapríčinil. Nech už dostane čokoľvek, vždy si to zapríčinil sám, bez ohľadu na to, cez koho sa to deje. Ten druhý je vždy len poslom osudu.

Kto dnes zaseje myšlienku, ten zajtra zožne čin, pozajtra zvyk, napozajtra i charakter a nakoniec svoj osud.
A aj tak je nám daná sloboda voľby, čo chceme stvoriť. Zákon osudu nás konfrontuje len s následkami nášho jednania.
Zákon osudu teda neobmedzuje slobodu jednotlivca. Každý si môže slobodne určiť, čo chce získať. Potom však musí zožať iba to, čo zasadil.
To, čomu ľudia hovoria osud, nie je pri bližšom pozorovaní nič iného než tvorenie. Spôsob, akým sa osud prejavuje, ukazuje, ako jeho pôvodca myslel, cítil a jednal.
Každá myšlienka tak podľa zákona rezonancie priťahuje rovnaké energie, a tým sa posilňuje. To platí ako pre pozitívne oblasti, tak aj pre negatívne.

Absolútne....dnes je to hrozné, chudáčik môj syn si to odniesol....jemu som sa vyžalovala a to by som asi nemala.
MaFa...je ťažké napísať že viem čo cítiš...každý pochopí až keď skúsi... prešla som (snažím sa vyjadrovať v čase minulom... aby ma prítomnosť aaž tak netlačila) si tým čo Ty... moožno len v iných farebných odtieňoch... myslím že viem ako Ťa tlačí veta ktorú si napísala... nezabúdaj však, že pred deťmi neutajíš a je aj pre ne lepšie ak s nimi hovoríš... mám to šťastie že mi práve mj deti svojím prístupom (občas to boli aj na pohľad kruté slová) nedovolili podľahnúť zúfalstvu a bezmocnosti...ja viem... začarovaný kruh...keď som si uvedomila že to ozaj nezvládam, z posledných síl som kontaktovala linku záchrany... sú zlatí fakt... len to stretnutie s psychológom a právnikom je nad ľudské sily... aaale každý si z neho vyberie čo sa dá...uľavilo sa mi už len tým, že som nahlas povedala to, čo som roky držala v sebe...praktické riešenie sme nenašli... aale s odstupom času (2roky) si uvedomujem, že ma to predsa len posunulo ďalej. Našla som v sebe (hoci som bola presvedčená že už sa nedá) silu postaviť sa k problému čelom... vnímať seba uuuplne inak... a môžem Ti povedať, že napriek tomu, že to dnes z ďaleka nie je prechádzka ružovým sadom, vyrovnala som chrbát a viem sa aj smiať... je to ozaj len uhol pohľadu... a chuť žiť... :--- ...veeľmi Ti želám aby si sa dokázala povzniesť... a nedala si viac ubližovať...

Hmmm, antonio bol naposledy prihlásený 21.11. Čo myslíte, čo je s ním? Dúfam, že len to, že sa intenzívne pustil do liečenia a keď sa bude cítiť lepšie, príde sa pochváliť.
MaFa, ako sa darí Tebe? Našla si dosť síl na riešenie svojej neľahkej situácie?
Držím Vám všetkým palce.

MaFa, Ajuška,
presne viem čo prežívate. Mám to za sebou.
Veľmi Vám držím palce, aby ste našli silu dostať sa z toho

Antonio, myslím na Teba, ako sa máš?

Špeciálne MaFe, Ajuške, Antoniovi a všetkým, ktorí trpia bolesťou duše, prajem najzázračnejší liek a najzázračnejšie okolnosti, aby ich vykúpili z tohto jarma, nech hneď prvé januárové ránko 2008 a všetky nasledujúce dni počas celého roka im prinášali radosť, ľahkosťv vánku, slnečný úsmev na tvári, pokoj na dušičke, dôveru v ľudí, nech im srdiečká bijú do veselej nôty, nech vedia prijímať pozitívnu energiu tak, aby ju vedeli ďalej šíriť a nech sa cítia ŠŤASTNÍ !!! Nech im ten pocit vykúpenia neunikne, nech si ho držia pevne v rukách aj s našou pomocou a pritom im PánBožko pomáhaj :):):)

Pripájam sa k danushke a prajem všetkým menovaným aspoň desatinku z toho, čo danushka vymenovala:)

Ahoj Antonio, uplynulo už niekolko týždnov, snad sa máš lepšie, a keby aj nie, viacerých by nás určite potešilo keby si sa v novom roku aspon kratko ozval.
Všetko dobré do nového roka a víťazstvo v boji s depresiou Ti želá Vogel.

Pred pár dňami vyhasol život mladého 18 r. chlapca na železničnej trati pri Košiciach, chlapec ukončil svoje trápenie pravdepodobne v zlom duševnom stave...Dnes prišiel môj syn zo školy a oznámil mi, že to bol chlapec z ich školy, štvrták, ktorý ešte pred Vianocami mal stužkovú, no po prázdninách sa už nevrátil. Tomuto chlapcovi celá škola venovala minútku ticha a tí, ktorí súcitili s nešťastím tohto mladého človeka v tichosti možno aspoň počas tej krátkej minútky sa zamysleli, čo môže až človeka doviesť k takémuto činu. Keďže nebohý mládenec študoval na strednej elektrotechnickej škole, plnej chlapcov - reakcie nie všetkých adolescentov, boli hodné úcty vyhasnutého života. Syn mi hovoril, že niektorí jeho spolužiaci sa počas minútky ticha uškŕňali a vôbec nepovažovali túto situáciu vážne. Samozrejme, že po škole teraz idú rôzne dohady, prečo sa stalo to, čo sa stalo. Odrazu idú hlasy, že chlapec bol aj šikanovaný....
A ja sa pýtam, čo my rodičia robíme preto, aby naši synovia a dcéry si vážili človeka, aby sme ich naučili podávať pomocnú ruku, aby sme nepočuli, že sa im zdá nepodstatné, že zbytočne vyhasol život? Bože, čo robíme?...
Majú v školách pedagógovia čas postrehnúť, že ich zverenci sa trápia? Vedia rodičia pochopiť trápenie svojich tínedžerov? Kde je v tom všetkom spravodlivosť?..., v takýchto chvíľach si uvedomujem márnosť všetkého a cítim našu všeobecnú ľudskú bezmocnosť, cítim veľký smútok.

Nech tento mladučký človek nájde odpočinok Boží a nech jeho rodičia a najbližšia rodina nájdu silu prežiť túto strašnú tragédiu.

Dnes som sa len náhodou dostala k Vášmu príspevku a prečítala som si aj názory odborníkov - lekárov. Určite sa dá z každého názoru vybrať užitočná rada a každý to myslí úprimne.
Len málokto je dnes tak šťastný, že nepozná stres, či depresiu. Dobré užitočné rady, súcitenie, resp. morálna podpora najbližších alebo priateľov, sú "len" bočnými doplnkami liečby a lieky pomáhajú zvládať rôzne procesy v organizme. Možno sa to dá vyjadriť aj odbornejšie -lekársky.
Váš organizmus však očakáva pomoc od Vás samotného!. Vy sám musíte, dokázať silou vlastnej vôle prekonať toto ťažké obdobie vo Vašom živote. So presvedčená, že nebude jediné a posledné (rozhodne Vám ich viac neprajem) určite si priority a životný cieľ - napr. dokončiť doktorát, najsť si vhodné zamestnanie a založiť si rodinu.
Potrebujete čas, silu vôle a zmoblizovanie vlastných vnútorných síl. Želám Vám k tomu veľa úspechov a nevzdávajte sa. Život - to je hodnota, ktorá za to stojí Nezastaví sa, ani sa nevráti späť. Viera

Je to problém komplikovaný ale riešiteľný- Ak si pozriete stranu :******************, nájdete kontakt na mňa.
pohovoríme, problém vidím ako riešiteľný pomocou ozdravno výživovej kúry zostavenej z preparátov TIANSHI, tvoriacich základ Tibetsko-čínskej medicíny.Prosím informácia pre všetkých ľudí zo zdravotným problémom:
Ak hľadáte rýchlu nápravu svojej choroby, skúste hľadať inde!
spôsob riešenia vašich problémov ,ktorý ponúkam, je pozvoľný,
ale omnoho rýchlejší, akým sa kazilo Vaše zdravie.
A čo takto si najprv prečítať Etiketu Porady?

Kto si? Stotožn'ujem sa s napísaným textom

Kto si? Stotožn'ujem sa s napísaným textom
Toto textu je tu popísaného viac.;) S ktorým sa stotožňuješ?

Ahojte,
narazila som na tuto stranku,tak som si povedala, ze mi mozno niketo z vas poradi...:rolleyes: Nevie ci trpim naozajsnou depresiou, lebo niektore priznaky na mna nesedia... ale momentalne sa nachadzam v situacii, kedy neviem co so svojim dlhodobym vztahom... priatel ma velmi miluje(teda sa tak tvari), zacali sme spolu byvat a ja mam stale v sebe nejaky pocit, ze sa s nim musim rozist.. neviem sa rozhodnut, odohrava sa vo mne obrovska burka, velmi ma to tyra.. je to mozno banalita, no stale ma trapi neistota, uzkost, neviem sa od toho odreagovat a neriesit.. stale ma to zoziera a uz vyse 4 mesiacov sa citim zle.. neviem ci je to tym vztahom, alebo trpim depresiou ci nejakou inou poruchou. Uz som mala aj stav, ze sa asi zblaznim.. chcelo sa mi odpadnut, hucalo mi v usiach.. no hrozne.. usla som na tyzden do hor a pomohlo.. no skoro kazde rano mam taky neprijemny uzkostny stav... niekedy to pride aj cez den... zaludok mam ako tazky kamen, stale stiahnuty... nenavidim tieto stavy a neviem co dalej..obcas beriem persen, taky bylinkovy preparat... no chcem aby mi bolo konecne tak volne a bezstarostne... rada by som sa toho zbavila, no neviem urcit pricinu. Mozno by som mala ist aj k lekarovi, no ten by mi mozno nasadil lieky a to nechcem! Viete mi poradit? Je to tym nepodarenym vztahom, ktory je vlastne dokonaly ale ja som v nom akoby zavreta? alebo si to len nahovaram a je to dosledok depresie?

Ahojte,
narazila som na tuto stranku,tak som si povedala, ze mi mozno niketo z vas poradi...:rolleyes: Nevie ci trpim naozajsnou depresiou, lebo niektore priznaky na mna nesedia... ale momentalne sa nachadzam v situacii, kedy neviem co so svojim dlhodobym vztahom... priatel ma velmi miluje(teda sa tak tvari), zacali sme spolu byvat a ja mam stale v sebe nejaky pocit, ze sa s nim musim rozist.. neviem sa rozhodnut, odohrava sa vo mne obrovska burka, velmi ma to tyra.. je to mozno banalita, no stale ma trapi neistota, uzkost, neviem sa od toho odreagovat a neriesit.. stale ma to zoziera a uz vyse 4 mesiacov sa citim zle.. neviem ci je to tym vztahom, alebo trpim depresiou ci nejakou inou poruchou. Uz som mala aj stav, ze sa asi zblaznim.. chcelo sa mi odpadnut, hucalo mi v usiach.. no hrozne.. usla som na tyzden do hor a pomohlo.. no skoro kazde rano mam taky neprijemny uzkostny stav... niekedy to pride aj cez den... zaludok mam ako tazky kamen, stale stiahnuty... nenavidim tieto stavy a neviem co dalej..obcas beriem persen, taky bylinkovy preparat... no chcem aby mi bolo konecne tak volne a bezstarostne... rada by som sa toho zbavila, no neviem urcit pricinu. Mozno by som mala ist aj k lekarovi, no ten by mi mozno nasadil lieky a to nechcem! Viete mi poradit? Je to tym nepodarenym vztahom, ktory je vlastne dokonaly ale ja som v nom akoby zavreta? alebo si to len nahovaram a je to dosledok depresie?

môže to byť kľudne to nedoriešené v tebe. skus si sama presne určiť čo je to, to nedoriešené a hľadaj riešenie. možno máš aj iné problémy ktoré sa ti miešajú. Možno len nie si ešte priprvená na spoločnú domácnosť s partnerom.... modeluj si situácie ktoré by ťa uspokojili a ukľudnili .... hľadaj a uvažuj...a zvažuj....

môže to byť kľudne to nedoriešené v tebe. skus si sama presne určiť čo je to, to nedoriešené a hľadaj riešenie. možno máš aj iné problémy ktoré sa ti miešajú. Možno len nie si ešte priprvená na spoločnú domácnosť s partnerom.... modeluj si situácie ktoré by ťa uspokojili a ukľudnili .... hľadaj a uvažuj...a zvažuj....

...najmä to, čo sa žiada Tebe... bez potreby vyhovieť všetkým...:rolleyes:...

A keď fakt neviem? Mam to risknut a skusit sa rozist? Bojim sa ze sa mi neulavi a bude to len horsie.. vsetko totiz velmi prezivam a mam vycitky.. ako ublizim priatelovi.. ako mu znicim zivot...vlastne ma to uplne tyra... bola som aj u psychologa.. no nejako to nezabralo.. a spominany psychiater.. no neviem ci by to zabralo..

A keď fakt neviem? Mam to risknut a skusit sa rozist? Bojim sa ze sa mi neulavi a bude to len horsie.. vsetko totiz velmi prezivam a mam vycitky.. ako ublizim priatelovi.. ako mu znicim zivot...vlastne ma to uplne tyra... bola som aj u psychologa.. no nejako to nezabralo.. a spominany psychiater.. no neviem ci by to zabralo..

takže ty ho neľúbiš!? to znamená, že to k rozchodu skôr či neskôr dôjde.
Svoje problémy si už teraz modeluješ, ale len z toho ako budeš mať výčitky svedomia. Myslím si že život mu viac zničíš ak s ním budeš pokračovať v takomto nekvalitnom neperspektívnom vzťahu. Neviem koľko máš rokov, tuší že si ešte mladučká ale radšej sa vráť z kratšej cesty ako si máte "pohnojiť" ostatný život.
Možno ti najviac vadí to spoločné bývanie, a ak chceš pozvoľnejšie riešenie, tak skús odísť (alebo on) zo spoločnej domácnosti,s tým že nie si ešte pripravená na taký život.
mimochodom, čo ti poradil psycholog?

Ahoj Tanči,
No neviem ci som mladucka...;-) mam 27 a s priatelom som 9 rokov... Nas vztah je vlastne fajn, ale asi si citala ako sa citim.. sama si neviem odpovedat na otazku ci ho lubim... trapi ma to.. je to akoby taky milnik kedy sa musim rozhodnut.. a z tej neistoty sa mi zda ze mi asi sibne.. naozaj mam spominane priznaky depresie ci uzkosti.. a zacina to byt dost neprijemne..(trasu sa mi ruky, je mi z nicoho nic horuco, tazko sa mi dycha.. a ta uzkost... boze hrozny pocit.. vycitky a sebaobvinovanie.. :-(((
navyse byt v ktorom byvame je moj(teda platim hypoteku), co by okrem bolesti a toho ze cely nas naplanovany rozpravkovy a bezproblemovy zivot mu zrutim... by znamenalo ze ho musim vyhodit z bytu(nema kam ist)... ma takmer len mna(rodina nic moc, kamaratov skoro nema a pracu si nasiel akurat v tychto dnoch-doteraz bol dlho nezamestnany..)
No a psycholog ma vypocul a usudil, ze ho uz asi nemilujem, len ho lutujem a lubim ako priatela... no je pravda ze spolu byvame skoro rok a uz s nim nespim vobec skoro 4 mesiace... no to moze byt aj priznak depresie nie? Navyse citim sa kao ladova kralovna... upplne citovo vyprahnuta, bojim sa ze on je mzno to co mi je sudene a uz sa aj tak nikdy nezamilujem... ze ostanem sama, nestastna a budem si to vycitat ako vlastne vsetko... Som hrozna.. pritom mam bezproblemovy zivot.. skveli rodicia, fajn praca, uzasne kamaratky a ukazkovy priatel... ale! jaaaj kurnik! Jaaaj, no co so mnou... Moja chyba je aj to, ze ja vsetko velmi emocionalne prezivam...velmi by som chcela mat "na haku" .. ale neda sa to... a ver ze sa snazim... :-/

Ahoj Tanči,
No neviem ci som mladucka...;-) mam 27 a s priatelom som 9 rokov... Nas vztah je vlastne fajn, ale asi si citala ako sa citim.. sama si neviem odpovedat na otazku ci ho lubim... trapi ma to.. je to akoby taky milnik kedy sa musim rozhodnut.. a z tej neistoty sa mi zda ze mi asi sibne.. naozaj mam spominane priznaky depresie ci uzkosti.. a zacina to byt dost neprijemne..(trasu sa mi ruky, je mi z nicoho nic horuco, tazko sa mi dycha.. a ta uzkost... boze hrozny pocit.. vycitky a sebaobvinovanie.. :-(((
navyse byt v ktorom byvame je moj(teda platim hypoteku), co by okrem bolesti a toho ze cely nas naplanovany rozpravkovy a bezproblemovy zivot mu zrutim... by znamenalo ze ho musim vyhodit z bytu(nema kam ist)... ma takmer len mna(rodina nic moc, kamaratov skoro nema a pracu si nasiel akurat v tychto dnoch-doteraz bol dlho nezamestnany..)
No a psycholog ma vypocul a usudil, ze ho uz asi nemilujem, len ho lutujem a lubim ako priatela... no je pravda ze spolu byvame skoro rok a uz s nim nespim vobec skoro 4 mesiace... no to moze byt aj priznak depresie nie? Navyse citim sa kao ladova kralovna... uplne citovo vyprahnuta, bojim sa ze on je mzno to co mi je sudene a uz sa aj tak nikdy nezamilujem... ze ostanem sama, nestastna a budem si to vycitat ako vlastne vsetko... Som hrozna.. pritom mam bezproblemovy zivot.. skveli rodicia, fajn praca, uzasne kamaratky a ukazkovy priatel... ale! jaaaj kurnik! Jaaaj, no co so mnou... Moja chyba je aj to, ze ja vsetko velmi emocionalne prezivam...velmi by som chcela mat "na haku" .. ale neda sa to... a ver ze sa snazim... :-/

viem o čom hovoríš. To sú stavy neistoty z rozhodnutia. Otázky: čo bude lepšie, tak alebo onak? KeD´to spravím stane sa to... a keď to... nespravím tak čo? Myslím, že aj keď máš "Už" 27 rokov, a 9 rokov si s priateľom asi si ešte takúto situáciu neriešila, preto tie rozpaky.
Keď si to zrekapituluješ, máš asi tieto cesty:
1. rozídeš sa s ním (podľa mňa naozaj nemá váš vzťah s tvojou pozíciou perspektívu),on bude zranený ale tiež si bude musieť svoj život ďalej zariadiť. Ty sa zbavíš tvojej mory (rozhodnutia) a ak si uvedomíš, že výčitky ti k ničomu nepomôžu, kpitolu života uzavrieš, (dobre by bolo keby si sa z nej však poučila), tak sa aj nervovo ukludníš.
2. nerozídeš sa sním, časom nervovo skolabuješ, a nakoniec ho aj tak pošleš k vode, lebo ho nebudeš môcť ani cítiť (lebo bude pre teba príčinou tvojho kolapsu)
3. ak ti ho je ľúto, že nemá kam isť, môžeš sa sním rozísť a zároveň mu ponúknuť "podnájom" do času kým si niečo nenájde.
4. pretrpíš toto obdobie, vypustíš svoje precitlivené vnímanie a uplne racionálne začneš všímať jeho klady a mínusy, postavenie teba a jeho navzájom, a vyvodíš z toho záver či chceš s ním žiť alebo nie, či ho ešte budeš vedieť v budúcnosti ľúbiť, či si vieš predstaviť s ním mať deti....
...
Píšeš že on ťa ľúbi, a že nemá kam isť, že len teraz si našiel prácu..... je to skutočne láska z jeho strany, alebo len istota že má kde byť? Ako sa stavia k tomu že sním nechceš zdieľať spoločné "lože"?
Ešte sa skús vrátiť, a spomenúť, si ktoré impulzy ťa priviedli k týmto pochybnostiach, či s ním máš ostať. Z mojej skúsenosti viem, že buď sa mohol zjaviť niekto zaujímavejší.... alebo ti na ňom alebo na vašom spolužití začalo niečo vadiť....určite ti neprišla len tak znenazdajky myšlienka "a ľúbim ho ešte vôbec?"

Ešte na záver, môj osobný pocit z tvojho problému je ten, že nechceš niesť vinu za to že jeho vystavíš problémom. U teba problémy neregistrujem, všetko máš úžasné (až na neho). LEnže z ľútosti zotrvávať vo vzťahu sa naozaj nevypláca. Je to tvoj asi prvý väčší vzťah čo neznamená že musí byť aj posledný. Neviem či by jeho potešilo, keby sa mal dozvedieť, že si sním len z ľútosti. Keby som bola ja on, tak taký vzťah by som ukončila ja.

:)ale toto všetko som ti mohla napísať len a len po mojich zážitkoch zo vzťahu....:);)

Tanuš, dakujem, dakujem, dakujem! :-)
Velmi si mi pomohla, aj ked si to nekonecne krat omielam, vzdy ked mi niekto iny radi ma to pre mna osobity vyznam. Som vdacna za kazde povzbudive slovo. Budem sa snazit, slubujem! :-)

A keď fakt neviem? Mam to risknut a skusit sa rozist? Bojim sa ze sa mi neulavi a bude to len horsie.. vsetko totiz velmi prezivam a mam vycitky.. ako ublizim priatelovi.. ako mu znicim zivot...vlastne ma to uplne tyra... bola som aj u psychologa.. no nejako to nezabralo.. a spominany psychiater.. no neviem ci by to zabralo..

Janchillinka skor nez cokolvek podniknes , mala by si vediet, ze stavy , ktore opisujes mozu byt sposobene zmenenou chemiou v tvojom mozgu, poruchou stitnej zlazy alebo nejakym inym chorobnym procesom, ktory sa v tebe odohrava a ty o tom ani netusis. Tieto stavy celkom vazne ovplyvnuju nasledne nase myslenie a konanie . Zasahuju nam do vztahov, vlastne do vsetkeho co robime, bez toho, aby sme to dokazali sami zvladnut.
Dostavame sa do bludneho kruhu, z ktoreho nepozname cestu von.
Meni nam to myslenie, a vsetko okolo je ovela tazsie, cernejsie, bezvychodiskove. Aj takto na nas posobi nase vlastna biochemia.:)
Dalsia vec, ktora je neprehliadnutelna je fakt, ze si mala 18 rokov, ked si zo vztahom zacala . Odtial zacni a pozri sa za seba, aka bola ta cesta , ktoru si presla az sem, ako sa zmenilo tvoje myslenie, kam sa vyvinulo , co ti vyhovuje na vztahu, co prekaza a mozno najdes aj odpoved na tvoju otazku. Preco?
Bud k sebe maximalne uprimna , pretoze toto musis urobit.
Mozno si vyhoreta, mozno tento kludny a jednoznacny vztah bez vasne ta nikam nepusuva , mozno...na to poznas odpovede sama.
Daj si nabrat krv na vysetrenie hormonov stitnej zlazy. Trasenie ruk, navaly tepla,pocity uzkosti su sprievodnymi priznakmi ochorenia endokrinneho systemu.
Minimalne budes vediet, ze v tom to nie je.Na internete najdes dneska veľa informácií, z ktorych mozes cerpat.
Ries to a nenechaj to dojst do stadia, kedy ti to znici vztah a zdravie.
Drzim ti palce.:)
A vedz, ze nic netrva vecne, vsetko sa da nejakym sposobom zvladnut ked to riesime a snazime sa najst vychodiska.

Tanuš, dakujem, dakujem, dakujem! :-)
Velmi si mi pomohla, aj ked si to nekonecne krat omielam, vzdy ked mi niekto iny radi ma to pre mna osobity vyznam. Som vdacna za kazde povzbudive slovo. Budem sa snazit, slubujem! :-)

som rada ak ti to pomohlo. aj kitky ti napísala výborné návody.

neboj, bude dobre, len nehádž flintu do žita, praj si z úprimného srdca aby sa to vyriešilo.... ono to príde. ale nešpekuluj. buď hlavne úprimná voči sebe aj druhýma uvidíš že v tom nájdeš aj svoje uspokojenie.

dufam že nám dáš vedieť ako to riešiš a ako to nakoniec dopadne.

Janchilinka, dievčatá Ti tu napísali veľmi dobré rady. Skús sa nad nimi zamyslieť a okrem toho, že si dáš spraviť kompletnú preventívnu lekársku prehliadku, zober veľký kus čistého papiera a začni písať. Ale s absolútnou úprimnosťou voči sebe samej. Má to byť pomôcka pre Teba, pre Tvoje rozhodnutie, preto sa musíš dokázať úprimne sama nad sebou zamyslieť.
Skús si na jednu stranu papiera napísať všetky negatíva, teda to, čo Ti na Tvojej situácii vadí. Na druhú stranu - do vedľajšieho stĺpca - to, čo Ty skutočne chceš. Môžeš si takto rozobrať nielen túto situáciu ale aj vlastnosti a charakter svojho priateľa, jeho správanie, Tvoje vlastné správanie. No a potom si to pozorne čítaj a sleduj, čo Ti to hovorí. Ten zoznam môžeš písať tak dlho, ako potrebuješ, jednoducho keď Ti niečo zíde na um, alebo sa pri nejakej myšlienke pristihneš, tak si ju tam dopíš. To nevadí, že to budeš robiť týždeň alebo mesiac. Nikto Ťa - okrem Tvojho zdravia a duševného stavu - nenaháňa. Ak budeš k sebe úprimná, keď si budeš tie zoznamy študovať, možno Ti z toho veľmi jednoducho vyplynie, ako by si mala postupovať. Väčšinou, keď sa človek nevie rozhodnúť, keď si to hodí na papier a vidí čierne na bielom, tak sa mu vyjasní, čo vlastne chce a po čom túži.
Držím palce.:)

Ahojte :o
Este raz vam dakujem za rady... :)skusim teda zajst za lekarkou a dam si urobit ten test hormonalny na stitnu zlazu... snad to pomoze... ale mate pravdu, aspon budem mat istotu ze som ok. Bodaj by to tak bolo... mozno aj zajdem za psychiatrom, len nechcem robit zkomara somara..ale zas nechcem aby sa to zhorsilo, lebo uz teraz som z toho nervozna.. uvidim a urcite dam vediet... nikdy by som nepovedala ako moze takyto pokec na nete pomoct.. mam konecne pocit ze ma niekto chape.. nasi si mylsia ze prehanam, otec tvrdi ze chcem byt len ako americka herecka co sa stazuje u svojho cvokara:( Prietal ma tusim tiez neberie vazne, vravela som mu ako mi byva..ale on si mylsi ze som len nervozna a precitlivela... mozno... ale keysi som byvala stastnejsia.. zacnem naozaj patrat po povode mojej uzkosti ...A ak sa mi podari zajdem k lekarke uz asi tento tyzden, aj keby sa mi to neprejavovalo.. aspon nech mam istotu..chvalabohu mam fajn lekarku... staci ist najprv k obvodacke-vseobec. lekarke?
A ten moj vztah uz tiez riesim, idem aj zmenit zamestnanie.. mozno mi pomoze zmena, nova motivacia... Ale musim vam povedat, ze napriklad, ked mi uz bolo nedavno najhorsie(takmer som myslela ze zcvoknem), tak som sla do hor.. a tam mi nic nebolo.. sportovala som, lyzovala, plavala, bola na vzduchu..bez priatela... .. len rano ma chytila mierna ukost, ktora vsak presla za par minut... ked som prisla domov v nedelu tak to zas trochu zacalo..len mierne..ale citim to obcas..to napatie.. juuuj, no hrozna baba som ja:rolleyes:
Zatim vas srdecne pozdravujem! :)

Janchilinka, súhlasím v princípe s Eulali, Tanče i Kitky...len mi tak napadlo, že Tvoj priateľ si určite popri riešení Tvojej neistoty zaslúži úprimný rozhovor medzi Vami dvoma. Po 9 rokoch vzťahu určite prichádza aj k nejakej vzájomnej kríze, ktorá sa dá riešiť komunikáciou. Treba si naozaj zhodnotiť, či to čo Ti dnes na priateľovi prekáža je niečo, čo bolo jeho súčasťou už v minulosti alebo je to niečo nové. Len vzájomnou komunikáciou si môžte vydiskutovať ako sa dá Váš vzťah oživiť a čo môžeš i Ty urobiť preto. Možno je medzi Vami už len sila zvyku a typovo ste si nikdy nevyhovovali, ale ak kedysi medzi Vami dvoma fugovala pravá fyzika a chémia ktorá zapadla prachom, tak ju spoločne oprášte...Ak si kedysi mala pocit, že priateľovi rozumieš a cítiš jeho bytosť a zmýšľanie aj bez jeho slov a teraz to tak nie je, tak niekde sa stala chyba. Ak tomu tak nebolo, nebolo to od samého začiatku to pravé orechové, tak rozchod je jediným riešením ako nájsť pokoj duševný i fyzický. Ale treba to riešiť striktne, nezavádzať sa v domnení, že sa to zmení časom. Máš 27 rokov a život pred sebou a toľko šťastia Ťa ešte čaká, ešte stále si môžeš vybrať cestu po ktorej budeš kráčať.
Prajem Ti veľa šťastia a silu rozhodnúť sa :).

Ahojte :o
Este raz vam dakujem za rady... :)skusim teda zajst za lekarkou a dam si urobit ten test hormonalny na stitnu zlazu... snad to pomoze... ale mate pravdu, aspon budem mat istotu ze som ok. Bodaj by to tak bolo... mozno aj zajdem za psychiatrom, len nechcem robit zkomara somara..ale zas nechcem aby sa to zhorsilo, lebo uz teraz som z toho nervozna.. uvidim a urcite dam vediet... nikdy by som nepovedala ako moze takyto pokec na nete pomoct.. mam konecne pocit ze ma niekto chape.. nasi si mylsia ze prehanam, otec tvrdi ze chcem byt len ako americka herecka co sa stazuje u svojho cvokara:( Prietal ma tusim tiez neberie vazne, vravela som mu ako mi byva..ale on si mylsi ze som len nervozna a precitlivela... mozno... ale keysi som byvala stastnejsia.. zacnem naozaj patrat po povode mojej uzkosti ...A ak sa mi podari zajdem k lekarke uz asi tento tyzden, aj keby sa mi to neprejavovalo.. aspon nech mam istotu..chvalabohu mam fajn lekarku... staci ist najprv k obvodacke-vseobec. lekarke?
A ten moj vztah uz tiez riesim, idem aj zmenit zamestnanie.. mozno mi pomoze zmena, nova motivacia... Ale musim vam povedat, ze napriklad, ked mi uz bolo nedavno najhorsie(takmer som myslela ze zcvoknem), tak som sla do hor.. a tam mi nic nebolo.. sportovala som, lyzovala, plavala, bola na vzduchu..bez priatela... .. len rano ma chytila mierna ukost, ktora vsak presla za par minut... ked som prisla domov v nedelu tak to zas trochu zacalo..len mierne..ale citim to obcas..to napatie.. juuuj, no hrozna baba som ja:rolleyes:
Zatim vas srdecne pozdravujem! :)

Ano , najskor obvodna lekarka a ta ti da odporucenie k endokrinologovi.

Cim dalej, tym viac mam pocit , ze cela tvoja situacia vychadza z PRESYTENIA. Presyteni mozme byt paradoxne aj z dobreho zivota, z vyjazdenych kolaji, z ludi, ktori sa zachovaju vzdy rovnako, atd.To, ze si sa citila ovela lepsie a hlavne volne bez pocitu uzkosti bez partnera tomu nasvedcuje.Skus nad tym porozmyslat, ci vsetko coho sa ti dostava od partnera, rodicov, priatelov dokazes este ocenit, alebo to beries ako samozrejmost.
Niekdy sa musime doslova " vypitvat" aby sme prisli na to v com je problem.
Ale kym ten problem nepomenujeme, nepohneme sa dalej.

Ahoj danushka,
mas pravdu, kedysi sme boli ako dvojcata. Boli sme ako jeden, milovali sme sa, boli sme vzdy par, koremu vsetci zavideli vztah a boli sme pre vsetkych nepochopitelnym vzorom lasky..., bavili sa, a jeden bez druheho sme si nevedeli zivot predstavit. Posledny rok, dva..plati uz len to tretie.. len si nevieme zivot jeden bez druheho predstavit.. Asi to bude len ten zvyk alebo nejaka zavislost... lubime sa, ale podla mna uz len ako najlepsiu priatelia... neviem.. No a ten vazny uprimny rozhovor som s priatelom asolvovala uz X krat. A minimalne 2 krat uz bol dost vazny.. no problem je v tom ze on je tusim maximalne spokojny... a ja nie.. nieco mi vadi.. a mas pravdu.. vadi mi aky je. a to mu nemozem sice vycitat, no za tie roky co sme spolu, sme sa zmenili...ako kazdy..dospeli sme, mame svoje cielel plany.. a ten jeho vyvoj mi nevyhovuje aj ked viem, ze je mily, dobry, zlaty a zodpovedny.. vasen je prec.. Dali sme si dva mesiace, a ak sa nic nezmeni, tak sa rozideme, to je vysledok nasho posledneho rozhovoru.. aj ked pochybujem, ze nieco takato skusobna doba zmeni... no neviem... Mam strach ze uz nenajdem vo svojich 27 takeho dobreho chlapa ako je ten moj... hmm... no ja vas uz asi fakt musim unavovat.. len je to fakt pre mna BIG roblem, citim to ako moje totalne zlyhanie(znicit takyto ukazkovy vztah), je mi to luto a bojim sa k smrti co to so mnou urobi a este viac co to urobi s nim..

Ano , najskor obvodna lekarka a ta ti da odporucenie k endokrinologovi.

Cim dalej, tym viac mam pocit , ze cela tvoja situacia vychadza z PRESYTENIA. Presyteni mozme byt paradoxne aj z dobreho zivota, z vyjazdenych kolaji, z ludi, ktori sa zachovaju vzdy rovnako, atd.To, ze si sa citila ovela lepsie a hlavne volne bez pocitu uzkosti bez partnera tomu nasvedcuje.Skus nad tym porozmyslat, ci vsetko coho sa ti dostava od partnera, rodicov, priatelov dokazes este ocenit, alebo to beries ako samozrejmost.
Niekdy sa musime doslova " vypitvat" aby sme prisli na to v com je problem.
Ale kym ten problem nepomenujeme, nepohneme sa dalej.
Kitky mozno mas pravdu.. mozno som fakt presytena... mozno to je dovod, preco sa citim taka prazdna.. Musim si naozaj vsetko zvazit a spisat.. Ved aj preto menim pracu... a mozno fakt pustim k vode aj mojho "draheho"... mozno len potrebujem byt konecne sama! Vzdy som brala na niekoho ohlady, aj ked som to rada robila.. som jedina dcera milujucich rodicov, tak som ich nikdy nechcela sklamat, aj teraz ked som odisla do vlastneho bytu k nim casto chodim aby sa necitili opusteni.. potom utekam domov aby sa necitil odstrceny priatel.. :-/ Ked idem s kamaratkami a vratim sa neskoro vecer tak vidim ako on v teplakoch pozera vycitavym pohladom, ze zas sa mu vyhybam a flakam sa s kamoskami, ci kolegynami... Mam toto zapotreby? Som ja ten neprisposobivy jedinacik a zla zenska? Vy ma uz fakt zabijete, vsak... :-) som ako mala, ja viem... :-/ ale ked si sama neviem rady... no zastrelte ma...

Janchimilka, ale podľa mňa je úplne normálne, keď jedna strana druhej ponechá priestor aj pre vlastné záujmy a okruh priateľov. Dokonca ja ako matka pri svojich deťoch okrajovo nazerám s kým sú moje deti v kontakte, ale ani ich neposudzujem, ani neodsudzujem, pretože sú to kamaráti vybraní mojimi deťmi, ktorých oni akceptujú a považujú ich za dôležitých vo svojich životoch. Je dôležité, aby nás vzťahy nedržali v putách, ale aby nás vo vzťahoch zaväzovala spokojnosť, súdržnosť, tolerancia a pochopenie...

Janchilinka, Ty si vlastne aj vieš odpovedať na svoj problém, riešiť si ho musíš zas len ty sama. Akokoľvek by zneli naše rady, bude to nakoniec tvoje rozhodnutie, ktoré spravíš. Ty možno si hlavne chcela presvedčiť sa či konáš správne.... nuž nikto z nás s vami nebýva, nemáme morálne právo hovoriť o tebe, že si zlá .. ak sa rozhodneš ako ty sama chceš. A nemá to právo nikto, ak to tak cítiš a máš potrebu, každí komu na tabe záleží .. to pochopí.. možno nie hneď ale časom určite. Každé rozhodnutie zreje u zodpovedného človeka dlhšie, takže nebýva prejavom infantility.
Vraví sa, že nikto nevie ako dlho sme na tomto svete a najväčšie zlo by bolo ničiť si ho pre to, aby si sa prispôsobila, ale zároveň seba urobila nešťastnou.
Možným riešením by pre teba bola možno dočasná odlúčenosť od partnera na utriedenia si priorít... ale je to tvoje rozhodnutie´.
Určite ti každí praje, nech konečne nájdeš svoje šťastie v živote a si konečne šťastná, veď o to v živote vlastne ide...

S tým textom ktorý sa mi už nezobrazuje.s

Presne tak, ako hovorí Bionda, odpovedala si si sama. Len stále ešte kalkuluješ...
Žiadne rozhodnutie nie je nikdy to najlepšie. Väčšinou niečo získaš ale niečo aj stratíš. Ak sa aj rozhodneš pre nejaké riešenie ale vnútorne, bytostne sa s ním nevyrovnáš a hlavne ho NEPRIJMEŠ (s tými plusmi ale aj mínusmi) , stále budeš v pozícii kalkulanta, (špekulanta), môžeš si potom večne vyčítať či si spravila dobre.
Chápeš čo ti chcem povedať?

Toť nedávno som mala rozhovor s jedným známym, ktorý má asi 47 rokov a svoju rodinu a a so svojou partnerkou je už 30 rokov. ich vzťah mi opísal asi takým štýlom,ako si opísala ty svoj, pričom asi 20 rokov medzi sebou stále ešte cítili lásku a príťažlivosť. Vážia si síce jeden druhého ale teraz už je to len zvyk, nemá to šťavu.
Napadla mi otázka pri tvojich slovách, aký asi môže byť váš vzťah po 30rokoch keď ty si presýtená a nespokojná vo svojich 27 rokoch, neodhliadnuc od toho že je to tvoj prvý partner.

Nikto ťa tu nechce navádzať či sa máš rozísť alebo nie, mlžno ten vzťah skutočne nemá význam, ale možno keď prekonáš krízu získaš stabilné zázemie. Kladieme tu svoje myšlienky tak ako má každý z nás skúsenosti alebo pohľad na vec.
Snáď ti pomôžu všetky myšlienky tu zverejnené aby si našla aspoň návod ako rozmýšlať.

PS: u mňa vposledných rokoch funguje ešte jeden spôsob riešenia problémov: Keď sa neviem rozhodnúť alebo niečo vyriešiť, tak to nechám tak, neriešim. Je to možno neuveriteľné, ale ono sa to riešenie časom vynorí samé od seba. a to je úžasné. No nemusí to platiť pri každom....:)

...PS: u mňa vposledných rokoch funguje ešte jeden spôsob riešenia problémov: Keď sa neviem rozhodnúť alebo niečo vyriešiť, tak to nechám tak, neriešim. Je to možno neuveriteľné, ale ono sa to riešenie časom vynorí samé od seba. a to je úžasné. No nemusí to platiť pri každom....:)

Na prvý pohľad sa zdá, že je to ľahostajný prístup k veciam zásadným...:rolleyes:... v skutočnosti ak nedovolíš aby Ťa problémy prevalcovali, nadobudneš úžasnú rovnováhu a objavíš uuuplne iný stupeň naliehavosti... :--- ...môj "pud" sebazáchovy ma vycepoval k takémuto postoju v štádiu keď som už mala na "mále"...:cool:... a vážne to funguje...

Súhlasím s Tanče a Ajuškou a tiež si myslím, že ani to nie je tak samo (niekedy je veľmi ťažké napísať pravý zmysel slov:), aby nevyvolal mylný dojem), ale dostane človek impulz, znamenie, ako to riešiť. Ja keď dlhšie čosi odkladám, mávam sny, že bežím a za mnou utekajú, približujú sa, ale ja som stále na mieste... impulz, že to riešiť už musím, lebo ma to "dobehne".

snad by trebalo skusit ku liekom pridat aj muzikoterapiu-čiže počuvanie oblubenych pesničiek,aromaterapia,dostatok svetla,prechadzky po vonku,snažit sa odblokovat mysel od problemovych stresovych podnetov,aj ked to je najtaššie

snad by trebalo skusit ku liekom pridat aj muzikoterapiu-čiže počuvanie oblubenych pesničiek,aromaterapia,dostatok svetla,prechadzky po vonku,snažit sa odblokovat mysel od problemovych stresovych podnetov,aj ked to je najtaššie

keď som mala depku, tak som nevnimala, že hrajú peknú pesničku, že mi horí aromalampa a krásne rozvoniava, že je vonku krásne, že štebocú vtáčence....
to som začala vnímať a užívať si to až keď som sa s depkou vysporiadala tj. zbavila sa problému...

Ja som mala nedávno hroznú depku a vyliečila mi ju účasť v súťaži 5proti5. Vrelo odporúčam si nájsť nejakú podobnú zábavu alebo odreagovanie. Nikdy som nemyslela, že to funguje.

Ja som mala nedávno hroznú depku a vyliečila mi ju účasť v súťaži 5proti5. Vrelo odporúčam si nájsť nejakú podobnú zábavu alebo odreagovanie. Nikdy som nemyslela, že to funguje.

To nemyslis vazne?:D Depresia nie je depka. Z tej sa nedostanes ziadnou zabavou alebo odreagovanim. Skor naopak, ked vidis okolo seba zabavajucich sa ludi, ktori ta este aj vtahuju do zabavy, len ti to depresiu prehlbi.
Ludia bohuzial stale nechapu tie podstatne rozdiely medzi depkou a ozajstnou depresiou.Dneska je asi moderne vsetko hadzat " na depku" a ani len netusit co to skutocna depresia je. Inak by ich ani nenapadlo radit podobne veci.
Depresia sa neda rozchodit, roztancovat, rozbit sa alkoholom a nebodaj este rozcvicit.
Keby si mala skutocnu depresiu tak by ta ziadna sutaz na svete nepostavila na nohy.Takze nie, nefunfuje to!

To nemyslis vazne?:D Depresia nie je depka. Z tej sa nedostanes ziadnou zabavou alebo odreagovanim. Skor naopak, ked vidis okolo seba zabavajucich sa ludi, ktori ta este aj vtahuju do zabavy, len ti to depresiu prehlbi.
Ludia bohuzial stale nechapu tie podstatne rozdiely medzi depkou a ozajstnou depresiou.Dneska je asi moderne vsetko hadzat " na depku" a ani len netusit co to skutocna depresia je. Inak by ich ani nenapadlo radit podobne veci.
Depresia sa neda rozchodit, roztancovat, rozbit sa alkoholom a nebodaj este rozcvicit.
Keby si mala skutocnu depresiu tak by ta ziadna sutaz na svete nepostavila na nohy.Takze nie, nefunfuje to!

Vždy som si myslela, že depka je skrátenina slova depresia. Tak sorry. A inak vôbec ma nepoznáš, tak nemôžeš vedieť či mám depku alebo depresiu.

Vždy som si myslela, že depka je skrátenina slova depresia. Tak sorry. A inak vôbec ma nepoznáš, tak nemôžeš vedieť či mám depku alebo depresiu.

To naozaj neviem.:D Ale ked si absolvovala sutaz, si ok.Inak by si tam nebola.To mi ver.;)
Ano mas pravdu. Depka je hovorovo depresia. Je len velky rozdiel medzi tym, co si pod nou predstavujeme.

Ja som mala nedávno hroznú depku a vyliečila mi ju účasť v súťaži 5proti5. Vrelo odporúčam si nájsť nejakú podobnú zábavu alebo odreagovanie. Nikdy som nemyslela, že to funguje.

a vyhrali ste?

V prvom kole 50.OOO a potom už nič, ale sme sa dostali až do 4.tého.

V prvom kole 50.OOO a potom už nič, ale sme sa dostali až do 4.tého.

:Dtak preto bolo po depke!:D

Ty vieš čo ani nie pre tie peniaze, ale doteraz to bol môj najemotívnejší zážitok v živote. A nielen môj, ale aj mojich tvrdých chlapov z rodiny. Bolo to naozaj úžasné.

Ahojte, no pekne:D tak ja taky skusim daku sutaz...:---
ale ne, ja to skusim cez ten sport..len najprv musim prekonat ze sa mi ani vstat nechce... pak vyriesit ten moj uz tu prepierany vztah-nevztah a pak snaaaad;)
Ale mozem sa Vam pochvalit, ze teraz mam (klop, klop,klop na drevo) lepsie obdobie.. zatim tyzden nic.. takzeeeee.. sa tesiiiiiiim :-)
Len sa trochu obavam kedy to zacne ale snazim sa na TO nemyslet... a teda dost ste mi aj vy pomohli (tance, kitky...) cmuk

Ahojte, no pekne:D tak ja taky skusim daku sutaz...:---
ale ne, ja to skusim cez ten sport..len najprv musim prekonat ze sa mi ani vstat nechce... pak vyriesit ten moj uz tu prepierany vztah-nevztah a pak snaaaad;)
Ale mozem sa Vam pochvalit, ze teraz mam (klop, klop,klop na drevo) lepsie obdobie.. zatim tyzden nic.. takzeeeee.. sa tesiiiiiiim :-)
Len sa trochu obavam kedy to zacne ale snazim sa na TO nemyslet... a teda dost ste mi aj vy pomohli (tance, kitky...) cmuk

zlato ale ved ty si depresiu nemala, ty si len nevedela kudy - kam :).To je fajn ze sa ti vedie lepsie. Tak vidis bolo dobre ze si to napisala sem. Niekedy sa dozvies nieco nove, alebo pochopis suvislosti, ktore ti dovtedy unikali.
Hlavne sa snaz nemat s sebe rozpory, to je pre tvoj organizmus ako jed.
Tes sa zo zivota a vaz si vsetko co mas. Nie kazdemu sa dostane plnym priehrstim. A ked bude horsie, ozvi sa, budeme tu. :)

cmuk!

Ahojte Tanče, Kitky :)
Kitky myslis, ze tie stavy to nie su depresia? Lebo vsetky priznaky mi sedeli... no naozaj to teraz ustupilo.. robila som si na jednej stranke taky test vraj vytvoreny lekarmi, rozne psycho diagnozy.. a vyslo mi take daco zvlastne..ze depresiu nemam, ale ze trpim uzkostami, ktore su uplne ina diagnoza... no teda je to zamotane.. ale nebojte sa, nejdem sa v tom ted rypat..;)
som rada ze sa mi je teraz dobre.. akurat som zistila, ze som uplne ustrachana robit nejake velke rozhodnutie, mam problemy s rozhodovanim... nahlodavaju ma vycitky a strach.. mozno aj pohodlnost? a to kalkulovanie co jedna z vas tusim spominala... No teraz nenarazam len na ten moj vztah, ale aj na pracu, napriklad mam obavy pustit sa do niecoho noveho.. a moje sebavedomie...jaaaj, jaaaj... :rolleyes:
Zatim vas zlaticka pozdravujem :D

Ahojte Tanče, Kitky :)
Kitky myslis, ze tie stavy to nie su depresia? Lebo vsetky priznaky mi sedeli... no naozaj to teraz ustupilo.. robila som si na jednej stranke taky test vraj vytvoreny lekarmi, rozne psycho diagnozy.. a vyslo mi take daco zvlastne..ze depresiu nemam, ale ze trpim uzkostami, ktore su uplne ina diagnoza... no teda je to zamotane.. ale nebojte sa, nejdem sa v tom ted rypat..;)
som rada ze sa mi je teraz dobre.. akurat som zistila, ze som uplne ustrachana robit nejake velke rozhodnutie, mam problemy s rozhodovanim... nahlodavaju ma vycitky a strach.. mozno aj pohodlnost? a to kalkulovanie co jedna z vas tusim spominala... No teraz nenarazam len na ten moj vztah, ale aj na pracu, napriklad mam obavy pustit sa do niecoho noveho.. a moje sebavedomie...jaaaj, jaaaj... :rolleyes:
Zatim vas zlaticka pozdravujem :D

Zlatíčko, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Keď toto zvládneš, tak nabudúce to bude pre teba brnkačka :)

Ahojte Tanče, Kitky :)
Kitky myslis, ze tie stavy to nie su depresia? Lebo vsetky priznaky mi sedeli... no naozaj to teraz ustupilo.. robila som si na jednej stranke taky test vraj vytvoreny lekarmi, rozne psycho diagnozy.. a vyslo mi take daco zvlastne..ze depresiu nemam, ale ze trpim uzkostami, ktore su uplne ina diagnoza... no teda je to zamotane.. ale nebojte sa, nejdem sa v tom ted rypat..;)
som rada ze sa mi je teraz dobre.. akurat som zistila, ze som uplne ustrachana robit nejake velke rozhodnutie, mam problemy s rozhodovanim... nahlodavaju ma vycitky a strach.. mozno aj pohodlnost? a to kalkulovanie co jedna z vas tusim spominala... No teraz nenarazam len na ten moj vztah, ale aj na pracu, napriklad mam obavy pustit sa do niecoho noveho.. a moje sebavedomie...jaaaj, jaaaj... :rolleyes:
Zatim vas zlaticka pozdravujem :D

Niekde si spominala, ze si jedinacik. To bohuzial nie je bohvieaka vybava do zivota, viem o com hovorim, ja som tiez.:---:)
Uz navzdy budes ochudobnena o jeden velmi dolezity rozmer. Surodenci nie su iba velmi blizke osoby, s ktorymi mame spolocne spomienky ale v case nasho rastu a dospievania nam poskytuju velmi dolezite modely spravania, mozeme sa cez nich identifikovat,korigovat svoje postoje, nazory a tisic dalsich dolezitych veci z ktorych si neskor dotvarame svoju osobnost.
Ty si jediny clovek, ktory ta pozna najlepsie. Jedine v sebe musis hladat a najst tu silu a ty ju najdes. Si mlada a silna a krok po kroku budes vediet zabojovat za veci, ktore za to stoja a zmenit tie, ktore ta brzdia. A to su vsetky tie tvoje neistoty a strachy.
Pre zaciatok si najdi nejaku literaturu o autosugescii. Su tam navody ako zvladat veci, ktore chceme zmenit.
Ty si ich dokazala pomenovat. To je prvy krok.
Ja len dufam, ze som ta nevyplasila :). Su veci, ktore treba prijat ako fakt .A su veci, ktore nikdo za nas nevyriesi.Len my.
Niekde som citala jednu pravdivu vetu:

Najistejsie miesto, kde vzdy najdes pomocnu ruku, je na konci tvojho ramena.

Takze zahod obavy, strach a vycitky za hlavu a jednoducho ŽI! OK? ;)

Janchimilka a všetci čo trpia rôznymi zmätkami vo svojej duši a vzťahoch,

vyzerá to tak, akoby my čo tu radíme, sme zjedli všetku múdrosť sveta...Ale asi to bude tak, že väčšina z nás, čo tu prispievame, sme zažili rôzne fyzické, duševné a finančné dná, určité formy ľahších, ťahších a hlbokých depresií, ktoré buď nadobro zapadli prachom, alebo sa nám tie depresie ešte pripomenú a treba s nimi bojovať, len už vieme ako na ne.
Poviem za seba, že zo zlých stavov som sa dostala vyslovene elimináciou toho čo chcem a čo nechcem. Naučila som sa razantne používať súhlas a nesúhlas a v princípe sa nenechávam zatláčať do kúta situáciami a ľuďmi, ktoré mi neprispievajú. Vypracovala som si sebavedomie natoľko, že dnes mi už vôbec nezáleží na tom, či moje okolie o mne povie niečo dobré alebo zlé. Tento pocit maximálnej asertivity mi rozprestrel zviazané krídla a cítim sa voľná. Pochopila som, že netreba riešiť neriešiteľné a z neriešiteľného treba vycúvať von. Týmto samozrejme nechcem povedať, že som sebec a egoista - len nemrhám zbytočne svojou energiou na hlúposti, svojim najbližším nechávam priestor na sebarealizáciu a názor. Celý tento život je o tolerancii a aj vnútornej tolerancii, o komunikácii a aj vnútornej komunikácii. Ak sú dni, že sa nám nedarí, tak prídu dni, že sa nám opäť začne dariť. Len treba nájsť príčinu, aby sme vedeli riešiť dôsledok a nájsť v sebe neopakovateľného jedinca, ktorý nemá len povinnosti, ale aj práva.
Ak ten život nejde bez pomoci antidepresív, tak nech. Treba ich užívať dovtedy, kým to nepôjde bez nich. Ale hlavne s tou depresiou treba bojovať, dá sa nad ňou zvíťaziť.:):):)

Ahoooj Kitky, Tanče, Danushka :)
Ja sa vzdy tak potesim, ked mi napisete tie povzbudzujuce slovka :) Je fajn sa takto podelit.. a danushka, vobec si nemyslim, ze mudrujete..mne pomaha, ked sa niekto ochotne podeli so mnou o svoje skusenosti, da mi rady a povzbudi ma.. toto je velka vyhoda netu. Aj ked bolo toto forum velmi vazne o depke..ja som to mozno trocha posunula niekde inde.. za to sa ospravedlnujem vsetkym co cakali ze budem hovorit len o liekoch atd.. ale prispevky vas dievcat mi pomohli mozno viac ako navsteva lekara... no si myslim, ze neistoty v zivote, vecne otazniky, pocit ze sa clovek nedokaze tesit zo zivota je skutocne velmi bicujuci... a uvedomit si zasadne veci je dolezite pre to aby sme mohli byt stastne.. Mne pomaha najma ked si predstavim, ze zivot je fakt len jeden a preto sa budem zo vsetkych sil snazit aby som bola stastna.. a rozchod s mojim drahym bude asi ta najvacsia skuska.. stale neviem ci to zmaknem..ale citim(niekedy viac, inokedy menej)ze ma to obmedzuuje. stavia do pozicie povinnosti zotrvat s nim, .. tak sa snazim to uz vyriesit..:rolleyes:
a Danushka, ten tvoj posledny prispevok..je skvely! Akoby to bolo to prave povzbudenie pre moju zmatenu dusu... a veru som si to citala niekolko krat..asi si niektore rady od vas vytlacim, nalepim do zosita, kde si planujem pisat svoje pocity a ine haluze ;)
Kitky, a to s tym nasim "jedinackovskym"hendikepom mas pravdu.. velmi si to uvedomujem. Aj ten psycholog co som ho dva krat navstivila mi hovoril, ze mam problem riesit svoj vztah, lebo nemam skusenosti vo vztahoch, navyse som sa nemala kde trenovat, kedze som jedinacik.. :( ale esteze mam uuzasnych rodicov, skvele kamaratky, fajn kolegyne a aj nove kamosky-butlave vrby a dobre vily z netu :D

no výborne! takže už vieme že nie si chorá, nemáš diagnózu "depresia" ale len stojíš pred zásadným rozhodnutím.
Tak tfuj tfuj tfuj - pre šťastie!

A ešte jeden môj postreh zo života: keď je pre
do mnou problém, ktorý viem že budem riešiť, tak sa teším ako dobre mi bude keď ho vyriešim!!! Je to úžasne povzbudzujúce a pozitívne.
papa

Ahoooj Kitky, Tanče, Danushka :)
Ja sa vzdy tak potesim, ked mi napisete tie povzbudzujuce slovka :) Je fajn sa takto podelit.. a danushka, vobec si nemyslim, ze mudrujete..mne pomaha, ked sa niekto ochotne podeli so mnou o svoje skusenosti, da mi rady a povzbudi ma.. toto je velka vyhoda netu. Aj ked bolo toto forum velmi vazne o depke..ja som to mozno trocha posunula niekde inde.. za to sa ospravedlnujem vsetkym co cakali ze budem hovorit len o liekoch atd.. ale prispevky vas dievcat mi pomohli mozno viac ako navsteva lekara... no si myslim, ze neistoty v zivote, vecne otazniky, pocit ze sa clovek nedokaze tesit zo zivota je skutocne velmi bicujuci... a uvedomit si zasadne veci je dolezite pre to aby sme mohli byt stastne.. Mne pomaha najma ked si predstavim, ze zivot je fakt len jeden a preto sa budem zo vsetkych sil snazit aby som bola stastna.. a rozchod s mojim drahym bude asi ta najvacsia skuska.. stale neviem ci to zmaknem..ale citim(niekedy viac, inokedy menej)ze ma to obmedzuuje. stavia do pozicie povinnosti zotrvat s nim, .. tak sa snazim to uz vyriesit..:rolleyes:
a Danushka, ten tvoj posledny prispevok..je skvely! Akoby to bolo to prave povzbudenie pre moju zmatenu dusu... a veru som si to citala niekolko krat..asi si niektore rady od vas vytlacim, nalepim do zosita, kde si planujem pisat svoje pocity a ine haluze ;)
Kitky, a to s tym nasim "jedinackovskym"hendikepom mas pravdu.. velmi si to uvedomujem. Aj ten psycholog co som ho dva krat navstivila mi hovoril, ze mam problem riesit svoj vztah, lebo nemam skusenosti vo vztahoch, navyse som sa nemala kde trenovat, kedze som jedinacik.. :( ale esteze mam uuzasnych rodicov, skvele kamaratky, fajn kolegyne a aj nove kamosky-butlave vrby a dobre vily z netu :D


Janchillinka , vily su etericke bytosti. Ja osobne som taka hmotnejsia :-)
Ale! do leta budem cisty éter som sa rozhodla!:D
Pekne sa maj a pracuj na sebe.Vysledky budu zarucene.:)
A ked to nepojde, sme tu. Aspon takto.:)

Ja som bola dnes na neurológii, lebo som mala problém s tlakom v hlave, doktorka nič nezistila, ale spomenula som, že mávam depresie, tak mi predpísala antidepresívum a volá sa Citalopram Merck 20mg. Má niekto s týmto liekom nejaké skúsenosti?

Ja som bola dnes na neurológii, lebo som mala problém s tlakom v hlave, doktorka nič nezistila, ale spomenula som, že mávam depresie, tak mi predpísala antidepresívum a volá sa Citalopram Merck 20mg. Má niekto s týmto liekom nejaké skúsenosti?

Nemusíš mať obavy, patrí medzi velmi dobré, praxou overené, s minimom než. účinkov a prakticky sa ani nebije s inými liekmi.

Treba byť trpezlivý spravidla začína účinkovať o cca tri týždne.

Nemusíš mať obavy, patrí medzi velmi dobré, praxou overené, s minimom než. účinkov a prakticky sa ani nebije s inými liekmi.

Treba byť trpezlivý spravidla začína účinkovať o cca tri týždne.
Veľmi pekne ďakujem.

Náhodou som natrafil na jeden článok, kde sa píše o depresii - možno sa to niekomu bude hodiť: http://referaty.studujem.sk/referaty-stredna-skola/seminarne-prace/depresia.html

Okrem iného sa tam píše:
Najdôležitejšie je depresiu správne diagnostikovať a správne liečiť. S výnimkou najmiernejších prejavov je na liečenie potrená odborná starostlivosť. Popritom však tí, čo trpia depresiou, si môžu pomôcť v určitých smeroch aj sami. (napr. nájdite si na seba čas, doprajte si radosť, tvorivá činnosť, komunikácia, vyjadrite svoje pocity, zaobstarajte si domáce zvieratko...)

Náhodou som natrafil na jeden článok, kde sa píše o depresii - možno sa to niekomu bude hodiť: http://referaty.studujem.sk/referaty-stredna-skola/seminarne-prace/depresia.html

Okrem iného sa tam píše:
Najdôležitejšie je depresiu správne diagnostikovať a správne liečiť. S výnimkou najmiernejších prejavov je na liečenie potrená odborná starostlivosť. Popritom však tí, čo trpia depresiou, si môžu pomôcť v určitých smeroch aj sami. (napr. nájdite si na seba čas, doprajte si radosť, tvorivá činnosť, komunikácia, vyjadrite svoje pocity, zaobstarajte si domáce zvieratko...)Zaujímavý článok. Určite si ho viacerí prečítajú, človek má niekedy problém so zdravým a ani netuší, že to môže byť aj z depresie.

ahojte, bola som prekvapená, že som tu našla tuto tému, som doma už 6 týždňov na PN s touto diagnózou....pracujem v banke na pomerne zodpovednej pozícii a veľmi sa bojím, že nezvládne návrat..... Liečim sa už 12 rokov antidepresívami, a teraz som sa v práci úplne zosypala, myslela som, že je to vyčerpanosť..a bola to zase tá hnusná depresia. Za dobu tých rokov som brla už rôzne druhy antidepresív, to sa z tejto choroby človek nikdy nedostane....., bojím sa že sa dám vypísať a skončím zase doma....

Je to skutočne zlý zdravotný stav. V modernej dobe je riešený mnohými spôsobmi, málokedy skutočne efektívne. Aj návšteva v psychiatrickej ambulancii spravidla nič nerieši. K jednému zdravotnému problému sa pridruží viac.
Viem poradiť. O kontakt požiadajte SS.

Je to skutočne zlý zdravotný stav. V modernej dobe je riešený mnohými spôsobmi, málokedy skutočne efektívne. Aj návšteva v psychiatrickej ambulancii spravidla nič nerieši. K jednému zdravotnému problému sa pridruží viac.
Viem poradiť. O kontakt požiadajte SS.
Ty si nedáš pokoj? Už Ťa Richard upozornil, že takýmto spôsobom tu na Porade svoj biznis nemôžeš robiť, je to proti Etikete Porady. Už to nerobíš verejne, len pekne potichúčky cez SS. Ak chceš, zadaj si do sekcie Inzeráty svoj vlastný inzerát, ale nerob to takto pokútne!!!!:mad:

:)Ahoj všetkým prajem krásne slnečné ránko,chcem len pridať, že veľa depresívnych stavov vychádza zo zanesenia obličiek,lebo tam sa kopí strach a negatívne emócie ,ktoré spôsobujú prave depresiu,treba si ich kus prečistiť detoxikovať,a určite príde aj úľava ,mám to vyskúšané....jesto veľa prípravkov na prírodnej báze ktoré sú na to ideálne....

Malam,
nedaj sa odradiť takými názormi, že návšteva ambulancie nič nerieší.
Iba v ľahkých deprésiach vie organizmus zabojovať aj sám. Ak je stav dlhodobejší isto je vhodné obrátiť sa na pomoc psychiatra. Je to prirodzené - ak nás bolia zuby ideme k zubárovi, neostávame doma sa trápiť.
Nevzdávaj sa! Stále sú možnosti. Medicínske poznatky sa stále rozšírujú a liečba zdokonaľuje. Na úspech sa čaká možno dlhšie, ale potom zasvieti slnko.
Držím Ti palce.http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif

domnievam sa, že liečba depresie nie je len o liekoch. je aj o sebapoznávaní a chcení. lieky spredstavujú jednu barličku. poznanie samého seba je podľa mňa veľmi dôležité a najdôležitejšie je chcenie. pokiaľ človek sám nechce asi mu nepomôže nič. súhlasím s vogelom, že rozhovorom sa dokáže mnoho, ale aj s bastianom, že keď človek chce, stačí začať s málom - začať s málom. napr. urobiť si drobnú radosť, začať s úplne odlišnou činnosťou. nie veľkými vecami, ale drobnosťami, ktoré keď sa vydaria dávajú človeku aspoň trochu pocit spokojnosti, že niečo dokázal a tak trochu mu zdvihnú jeho naštrbené sebavedomie. a s drobnosťami pokračovať ďalej. chcenie je podľa mňa najdôležitejšie. utápanie sa vo vlastnom žiali a neustály návrat k problémom, ktoré aj tak nevyriešime, stav depresie len prehlbuje.

Odradit sa nedaj.
Mam neprijemne a nie moc povzbudzujuce skusenosti ale myslim ze na to ako sa vysporiadat z depresiou jestvuje sposob. Mal som bratranca ktory mal tazke stavy depresie a teraz uz nezije. Stale som ho nahovaral aby zmenil svoj zivot radikalne. Viem ze pre niekoho je to narocne ked ma rodinu a este malo penazi, ale ja som mu bol ochotny pomoct. Nahovaral som ho aby zmenil zamestanie, aby sa odstahoval na moravu aj s rodinou kde som mu vyhladal zamestanie. Ponukol som mu na novy zaciatok aj peniaze. Chcel som aby uplne zmenil prostredie a tam som mu aj zabezpecil psychiatra kedze tam robi moja svagrina ako psychiater a to velmi uspesne. Lenze nemal podporu rodiny a ja som bol prilis vzdialeny. Prebrali sa vsetci ked bolo neskoro.
Ja som si myslel ze mna to nemoze postihnut ale co cert nechcel sam som sa dostal do lahsich stavov depresie (chvenie zaludka pri kazdej blbosti, strach z prace ze nieco pokazim a to ju robim 20 rokov, strach ako uzivim rodinu a to zarabam vela, strach co bude z rodinou ked umriem, strach co bude ked ochoriem, strach ze umriem, nervozita s trasom ruk ze nestihnem elektricku alebo vlak, strach z kazdej blbosti a proste nervozita a strach a riesil som to alkoholom - nie extremne vela ale pravidelne kazdy vecer). Trvalo to asi rok a povedal som si dost. Isiel som k psychiatrovi, dostal som antidepresiva, ale predovsetkym som si stanovil co chcem este dosiahnut. Dal som si ultimatum dokedy budem robit v inom meste ako byvam (ulavilo sa mi, oznamil som to aj zamestnavatelovi aby som zbural mosty a nebola cesta k navratu), prestal som robit v sobotu aj za cenu znizenia prijmov a strazim si osobne volno. Odmietam aj pomoc rozlicnym kamaratom. Pozvem ich k sebe ale nedam si zasiahnut do osobneho volna. Travim viac casu z rodinou a prestahoval som sa.
Z Bratislavi som sa prestahoval na dedinu kde prerabam domcek a sadim travnik. Odmietam projektovat pre vsetkych znamych pretoze to by som musel robit po veceroch a vikendoch. Vsetci su sklamany pretoze dufali ze im urobim projekt, ale kaslem na to. Odkazem ich na inych projektantov a ak su neodbytny tak im poviem kolko zarabam za hodinu a vynasobim to dvomi ako pracu cez vikend a hned mam pokoj
Treba sa k tomu postavit tvrdo a ist si za svojim zdravim. Ked som kludny tak je aj rodina stastnejsia a netrpi mojou nervozitou a pre to su ochotny sa aj niecoho vzdat.
Vela stastia.
Pisat by som mohol hodiny o tom ale myslim ze vies o com to je.

Ahoj Eva...., vôbec som nemala predstavu, čo to znamená SS, až sa mi zobrazil text......je to asi naozaj niečo nefér....a nie je to čo potrebujem....dakujem za upozornenie... Maja

obdivujem takých ľudí ako ty - jaruj:)
ktorí si prežijú svoju kalváriu, ale dokážu sa zozbierať hoci aj zo samého dna

Ahoj Eva...., vôbec som nemala predstavu, čo to znamená SS, až sa mi zobrazil text......je to asi naozaj niečo nefér....a nie je to čo potrebujem....dakujem za upozornenie... Maja

Majka, pozri si pár stránok dozadu a môžeš aj ďalšie témy v sekcii Zdravie. Zistíš, že tento nick dusansl ponúka nejaké "zázračné" produkty, ktoré sú schopné vyliečiť pomaly každú chorobu. Stačí, ak si klikneš na jeho nick a v rozbalenom menu si vyberieš pozrieť si všetky jeho príspevky. Neviem, či už Richard vymazal názvy tých produktov, alebo to tam ešte nájdeš, ale je to proti Etikete Porady. On totiž nikomu neradí, len všetky rady zavrhuje a ponúka len tú svoju metódu. Skrátka, snaží sa využiť Poradu na svoj biznis. Už bol na nevhodnosť takéhoto konania upozornený, napriek tomu pokračuje a nielen v tejto téme. A takéto správanie mi lezie na nervy. Ak s tým neprestane, nebudem mať problém ho Richardovi nahlásiť.

..ahoj....liečim sa na depresiu a ak Ti môžem poradiť. nie je vhodné v období depresie robiť radikálne zmeny..ako je meniť zamestnanie.....skôr sa poradiť s lekárom......

..ahoj....liečim sa na depresiu a ak Ti môžem poradiť. nie je vhodné v období depresie robiť radikálne zmeny..ako je meniť zamestnanie.....skôr sa poradiť s lekárom......
Toto možno záleží na tom, čo nám tú depresiu spôsobuje. Veľmi často sú spúšťačom práve problémy v zamestnaní. Ak sa tam človek necíti dobre, nie je dostatočne ohodnotený - či už finančne alebo morálne - je možno niekedy aj lepšie, to zamestnanie zmeniť. Len si treba dopredu premyslieť, aká asi bude reakcia psychiky. Niekto sa neodhodlá zmeniť zamestnanie práve preto, že všetky zmeny pre neho predstavujú problém a radšej "vydrží" už známe trápenia v doterajšej práci.

Ahoj...čítam, čítam..a akoby o sebe.....táto choroba je naozaj svinstvo....ja som sama s troma deťmi a chcem ísť po 6 týždňoch už do práce....a bojím sa....ale potrebujeme už aj peniaze....prácu mám zodpovednu a preto sa bojím....dnes mi prišiel práve list na rozvod...no úplne ideálna situácia.....zase mám z toho zmätok... Zajtra idem k psychiatrovi na kontrolu a po víkende chcem ísť do práce a už teraz sa mi zase chceje žalúdok.... Bojím sa a nechýbajú mi ani ludia..... Maja

Nemas co obdivovat. Ja som mal lahsiu formu depresie kde som bol aj popri tom ked som mal strach schopny uvazovat riesit problemy a nikdy som neuvazoval o sebevrazde. Kdezto ludia trpiaci tazkou formou depresie nie su schopny riesit svoje problemy. To je ako by si si chcel vyliecit rakovinu sam. Tu ked im nepomoze okolie tak maju malu sancu. Zial okolie toto podcenuje. Kto to nepozna mysli si ze staci pevna vola aby sa predoslo depresii, ale nieje to tak. Ako sa hovori syty hladnemu neveri.
Priklad zo skusenosti ktoru som videl. Niekto soferuje rychlo a robi mu to radost. Ale spolujazdec ktory trpi uzkostnymi stavmy ho zacne prosit aby spomalil. To vacsinou soferov hneva lebo si mysli ze on soferuje predsa dobre. Ale o tom to nieje, ide tu o to ze ten vedle sofera zaziva panicky strach ktory nevie ovladnut az to prerastie do hysterickeho vresku a placu. Vtedy sofer zastavi a zacne hukat na mazelku ze je hysterka co ma vlastne pravdu lenze on nechce pochopit ze to nerobi naschval ale ze tomu svojmu strachu nevie zabranit.

Zial asi to tak nieje. Mozes chciet aby si sa vyliecila z rakoviny a nic ti to nepomoze. Depresia je choroba!! Neda sa ovladat silou vole tak isto ako ani cukrovka. Ked chces precitaj si moj prisvevok z dneska k tejto teme kusok vpred.

Nie male radosti ale aj velke ti nerobia radost. Proste stratis schopnost sa tesit. Ist k moru? Sprevadza ta strach z cesty. Kupit niekomu darcek? Sprevadza ta strach ci sa mu bude pacit az mu ho nedas a ked mu ho das a on ta ubezpeci za sa mu paci tak mu neveris. Kupit si nieco pekne? Sprevadza ta strach ze sa to pokazi a ty to budes musiet ist reklamovat. Proste pri kazdej radosti ktoru by si chcela urobit ta sprevadzaju obavy a tak nemas radost. Chori mozog vzdy najde dovod ako tu radost pokazit

..ja viem že je to choroba...., lekár sa ma spýta ako sa cítim....ked som doma a sama tak v pohode, ked idem nakúpiť a je tam vela ludí, je mi zle....., tak ako mi vlastne je.....treba to skúsiť, ísť do práce, alebo by sa mal človek dostať do stavu, že sa mu budú ludia žiadať a potom je to už akože dobre? Nechcem nič prehanať, ale ani podceňovať....

..ja viem že je to choroba...., lekár sa ma spýta ako sa cítim....ked som doma a sama tak v pohode, ked idem nakúpiť a je tam vela ludí, je mi zle....., tak ako mi vlastne je.....treba to skúsiť, ísť do práce, alebo by sa mal človek dostať do stavu, že sa mu budú ludia žiadať a potom je to už akože dobre? Nechcem nič prehanať, ale ani podceňovať....
Predovšetkým lekárovi podrobne popíš svoje pocity, aby mohol posúdiť, či si už na tom tak dobre, aby si zvládla prácu.

Nechcel som ti odobrat pevnu volu a chut to prekonat. Mne sa to ako sa zda podarilo. Uz vyse pol roka mam pokoj. Vsetky pocity zmizli. Je pravda ze casto myslim co bude ked vysadim antidepresiva, ale lekar ma ubezpecuje ze mozog si zvykne fungovat v normalnom rezime a aj bez liekov to pojde.
Mna len hnevalo ze vela ludi nevie pochopit toto ako chorobu a radia ze treba sa ovladat, akoby sa tento pocit dal potlacit rozumnym uvazovanim a pritom prave tato choroba sposobuje ze rozumne uvazovanie nefunguje.

...dakujem Vám za rady..vrátila som sa od lekára.....podrobne sme rozobrali situáciu a som ešte doma..... a idem aj psychologičke......
Takých ľudí, čo hovoria ako sa mám prebrať k životu, a že mi nič nechýba..., to už ani nepočúvam, oni vôbec nevedia ako nám ubližujú..to ako keby som človeku so sádrou na nohe, povedala, aby sa premohol a skákal na švihadle....

...dakujem Vám za rady..vrátila som sa od lekára.....podrobne sme rozobrali situáciu a som ešte doma..... a idem aj psychologičke......
Takých ľudí, čo hovoria ako sa mám prebrať k životu, a že mi nič nechýba..., to už ani nepočúvam, oni vôbec nevedia ako nám ubližujú..to ako keby som človeku so sádrou na nohe, povedala, aby sa premohol a skákal na švihadle....
Vystihla si to presne. A myslím, že psychoterapia Ti rozhodne pomôže. Držím palce.

Ďakujem Ti...

Ak chce niekto navstivit psychiatra (prvy raz), je potrebny listok od obvodaka alebo je mozne tam prist rovno?

Dnes uz musis mat odporucanie od obvodneho ku vsetkym specialistom, teda aj k psychiatrovi.

Antonio, kde si, dlho si sa neozval. Tuto temu som precital dnes uplne celu, mam skoro rovnaky problem ako ty. Som v tvojom veku a rozpadol sa mi 5 rocny vztah. Citim sa hrozne, nemozem sa na nic sustredit, som podrazdeny na okolie. Stale musim nieco robit, lebo ked sa zastavym co len na chvilku, lutost nad rozpadnutym vztahom ma zoziera zvnutra.
Na byvalu sa ale nehnevam, bohuzial si uvedomujem na rozchode svoj podiel viny, nemala ani inu moznost, stratila trpezlivost. Ja som sa zobudil ale uz dost neskoro, signaly na napravu nasho vztahu som rozpoznal az velmi neskoro a ked som zacal robit kroky na jeho zachranu...uz to nemalo zmysel, ucinok....proste neskoro, marna snaha...
Najviac ma mrzi, ze som mal vsetko a pokaslal som to a uvedomujem si co som stratil a co uz neziskam spat a ze si za to skutocne mozem sam.....prezivam peklo a viem ze potrebujem odbornu pomoc, pretoze sam to nezvladnem. Cas je sice najlepsi lekar a skutocne funguje, ale nedokazem tolko trpiet.

Viem ze plno ludi riesi ovela zavaznejsie problemy, ale toto je momentalne moje peklo, ktore velmi boli....

No, veru Antonio sa dlho neozval a všetci, čo túto tému sledujeme - čakáme, že sa nám ozve a dúfame, že je v poriadku.

To Duficek - ak si si uvedomil, že si urobil chybu vo vzťahu, nie je to s Tebou zlé. Znamená to, že si dosť sebakritický. Päť rokov vo vzťahu nenechá ani jednu stranu ľahostajnou a ak tak trpíš pre ženu, ktorá sa rozhodla pre koniec vášho vzťahu, tak musela byť pre Teba fatálnou a osudovou. Nehádž ešte flintu do žita a skús si s ňou dohodnúť stretnutie na neutrálnej pôde. Povedz jej úprimne ako sa cítiš a čo všetko si ochotný obetovať preto, aby si ju nestratil navždy. Povedz jej, že až teraz si si uvedomil po jej rozhodnutí, čo v skutočnosti pre Teba znamená a že vo Tvojom živote je na najvyššom mieste v rebríčku hodnôt. Skús byť vytrvalý. JA keby som bola chlapom a chcela presvedčiť svoju milovanú polovičku o vážnosti svojich citov, tak namôjdušu aj muzikantov zavolám pod jej okná o polnoci, nech jej zahrajú serenádu! Nech to vie celý svet...
Prajem Ti veľa šťastia!!!

Dakujem za podporu. Prezili sme mnoho krasneho, aj nieco zleho, klasicky zivot...

To co radis som uz urobil, na stretnuti sme si vyjasnili este nejake veci, vie ze si uvedomujem vsetky chyby ktore som urobil a ze som schopny urobit vsetko na svete, aby som dostal aspon malicku sancu dokazat, ze za to stojim. No bohuzial ju nedostanem, z jej strany uz neexistuje nic ,ani naznak presvedcenia ze by to chcela urobit, city z jej strany ochladli, preto aj kazde dalsie moje snahy su skor kontraproduktivne...skor ju odo mna este viac odradzaju. Vie co pre mna znamena, ale ja uz tolko neznamenam pre nu, preto uz ani nerobim ziadne dalsie kroky, aby to nebolo este horsie, aby som nebol otravny a nevyhybala sa mi uplne.
Preto mi ostavaju uz iba oci pre plac, lebo si uvedomujem akeho cloveka som stratil a ze ona bola ta prava, ale bojovat o nu som zacal az ked bolo neskoro...priznavam si chyby a o to viac trpim.

Z celeho srdca si zelam vsetko napravit, ale uz umrela aj ta nadej. Viem ze to prezijem a posuniem sa dalej, ale nikdy si neprestanem vycitat urcite veci, viem ze moje srdce bude patrit vzdy jej, rany sa zahoja, ale jazvy ostanu :(

...má niekto skúsenosti s liekmi ATARAX , STIMULOTON A TRIMEPRANOL?

Myslim, ze moj manzel trpi depresiou stredneho veku. Ma 36 rokov a stale je "nestastny", nespokojny, unaveny a bez nalady. Pracou to nie je, ma dobru pracu s dobrym platom. Ma krasnu zdravu dcerku, milujucu manzelku a celu rodinu po boku. I napriek tomu svojim spravanim by tromfol akehokolvek stareho pana. Nema zaujem o zabavu, spolocne akcie a castokrat sa stazuje aj na nepatrne "pichnutie v rameni" . Rada by som mu pomohla, ale neviem ako. Ak mate s tym niekto skusenosti poradte.

Myslim, ze moj manzel trpi depresiou stredneho veku. Ma 36 rokov a stale je "nestastny", nespokojny, unaveny a bez nalady. Pracou to nie je, ma dobru pracu s dobrym platom. Ma krasnu zdravu dcerku, milujucu manzelku a celu rodinu po boku. I napriek tomu svojim spravanim by tromfol akehokolvek stareho pana. Nema zaujem o zabavu, spolocne akcie a castokrat sa stazuje aj na nepatrne "pichnutie v rameni" . Rada by som mu pomohla, ale neviem ako. Ak mate s tym niekto skusenosti poradte.

Určite by bolo najlepšie keby navštívil odbornika /psycholog , psychiater/. Niekdy pomôže zmotivovať k návšteve problém so spánkom. Povedať niekomu že má ísť k psychiatrovi kvoli dobremu lieku na spanie je pomerne znesitelné. Ak nie, sú v lekárni dostať volne predajné lieky- antidepresíva, klinicky odskúšané, s potvrdenou účinnosťou v kontrolovaných štúdiách. Sú na prírodnej báze- Jarsin a Felis. Obsahuju výťažok z lubovníka bodkovaného. V Nemecku patrili medzi lieky prvej volby na liečbu miernejších depresíí. Uvolenené do volneho predaja na Slovensku sú asi rok, predtým boli len na recept psychiatra/neskor aj obvod lekára/. Platia pre ne rovnaké zasady ako pre iné antidepresíva- začiatok účinku o 2-4 týž, na začiatku može byť zakolisanie- zhoršenie stavu. Nie som zastancom volneho predaja takýchto liekov, lebo súčasťou liečby depresie je aj edukacia o ochorení, psychoterapeutický pohovor, motivácia k liečbe, prebranie možných začiatočných než. účinkov atď. Ale ako nudzový sposob sa to dá využiť.

...má niekto skúsenosti s liekmi ATARAX , STIMULOTON A TRIMEPRANOL?


Maju spoločne to že sa používaju na liečbu uzkostnych porúch a úzkosti ako sprievodneho príznaku napr. pri depresii.

Atarax- uzkosť uvolnujuci lieky, minimalne navýkový

Trimepranol- predovšetkým internistický liek na liečbu vysokého krv. tlaku a ochorení srdca. Vedlajsia indikácia- v nízkych dávkach potlačenie úzkostneho bušenia srdca a rýchleho tepu pri zvýšenej uzkostnosti, uzkostného chvenie rúk. Napr. dobre zaberá na tremu pri vystupovaní na verejnosti /prednaška atď.../ Výhoda je že nie je návykový.

Stimuloton- antidepresívum, liečba depresie a uzkostných porúch. Nenávykový. Na rozdiel od predchádzajucich liečebný efekt sa nedostavuje hned po požití ale o niekolko týždnov.

Chcela by som sa opýtať poraďačiek -matiek: má niekto skúsenosti s dcérou s depresiou a úzkosťami? Každá rada mi určite pomôže.

Chcela by som sa opýtať poraďačiek -matiek: má niekto skúsenosti s dcérou s depresiou a úzkosťami? Každá rada mi určite pomôže.

Ako dlho to trvá a koľko má rokov? Prežila v poslednom čase nejaké ťažké obdobie? Nemáme problémy v škole, prípadne práci? Nevšimla si si,že by v poslednom čase chudla alebo naopak priberala? Je mnoho ochorení,ktorých príznakom môže byť aj skleslá nálada,apatia atď. Skúsila by som sa s ňou porozprávať,či ju niečo netrápi alebo nemá nejaké problémy,ak sú tam aj iné príznaky,treba navštíviť lekára a ak to neustúpi,určite by som šla za psychológom...depresia nie je sranda...

Všetko vyššie spomenuté sa u nás prejavilo. Sme teraz už ďalej. Mám za sebou ťaživé obdobie pokusov o "oživenie" dieťaťa aj bolestivé rozhodnutie, že musím konať ja. Dcérka je momentálne po absolvovanom nemocničnom liečení a berie lieky. Potrebovala by som skúsenosti matiek práve s týmto obdobím. Neviem totiž či viem správne posúdiť, kedy ustúpiť, kedy zatlačiť, kedy nútiť k rozhovoru a tak....
vek 21 rokov (práve dnes :-) ), prerušené vysokoškolské štúdium.

Prežila nejaké ťažké obdobie? Keď človek prežíva ťažké obdobie,depresia je normálny sprievodný jav....dôležité je to,ako dlho to trvá...nie som síce ani matka,ani psychológ, no dosť sa o tieto veci zaujímam a čítam o nich,takže moje rady by boli len teoretické...ale na Vašom mieste by som skúsila behnúť za psychológom, dcérka nemusí, ak nechce a poradiť sa s ním,ako sa k nej správať, čo si všímať atď...myslím,že to by bolo najlepšie riešenie..

Samozrejme, že navštívim psychológa, nakúpila som aj knihy a študujem. Neoceniteľné sú pre mňa aj rady iných - preto by som chcela vyhľadať matky s podobnými skúsenosťami.

Samozrejme, že navštívim psychológa, nakúpila som aj knihy a študujem. Neoceniteľné sú pre mňa aj rady iných - preto by som chcela vyhľadať matky s podobnými skúsenosťami.

No veď v poriadku...prepáč,že som reagovala...

No veď v poriadku...prepáč,že som reagovala...
nerozumiem....

Ahoj,Volam sa Peter maam 21 rokov a maam dost velke problemy s panickou poruchou,liecim sa aj u psychiatra ktory mi predpisal aj lieky citalopram 20 Mg a oxazepam ale akosi mi to vobec nepomaha,preto som aj tu cital som vase prispevky a tak som sa rozhodol ze tu napisem aj ja.Ano asi mam panicku poruchu,pretoze ked vstanem tak mi nic nieje citim sa ako pred 2 rokmi nez to zacalo.To trva priblizne 5 minut ale otom mi uz chodia hlavou len blbosti.Ako napriklad co bude ked niekde odpadnem zastavi sa mi srdce,zomriem a tak.A mna to uz dost trapi,neviem zit normalny zivot.Prosim Vas poradte mi co mam robyt.Vopred Vam zato dakujem.:(

Ahoj,Volam sa Peter maam 21 rokov a maam dost velke problemy s panickou poruchou,liecim sa aj u psychiatra ktory mi predpisal aj lieky citalopram 20 Mg a oxazepam ale akosi mi to vobec nepomaha,preto som aj tu cital som vase prispevky a tak som sa rozhodol ze tu napisem aj ja.Ano asi mam panicku poruchu,pretoze ked vstanem tak mi nic nieje citim sa ako pred 2 rokmi nez to zacalo.To trva priblizne 5 minut ale otom mi uz chodia hlavou len blbosti.Ako napriklad co bude ked niekde odpadnem zastavi sa mi srdce,zomriem a tak.A mna to uz dost trapi,neviem zit normalny zivot.Prosim Vas poradte mi co mam robyt.Vopred Vam zato dakujem.:(

Ahoj Peter daj do vyhladávača panická porucha, nakoľko táto téma už to bola rozoberaná len je tam toho strašne veľa. Viem o čom rozprávaš prežila som to aj ja dá sa z toho dostať aj keď je veľmi ťažko. Nájdeš tam plno ľudí, ktorí majú tie isté problémy a dostali sa z toho len čítaj tie príspevky a otázky dávaj tam, keď budeme môcť tak pomôžeme. Prajem Ti príjemný deň a trpezlivosť. :)

ahoj ja beriem tento liek a poviem ti ze mne nieako nepomaha,este skor ten oxazepam ake mas ty skusenosti s tym liekom?

ahoj ja beriem tento liek a poviem ti ze mne nieako nepomaha,este skor ten oxazepam ake mas ty skusenosti s tym liekom?

Peter ja som brala len oxazepam ten na začiatku mi pomohol ale po čase Ti to bude chýbať a budeš vstávať aj v noci kvôli lieku. Ja som už dlho bez liekov . Moje príspevky nájdeš v téme panická porucha. Bolo by to dlhé od znova to písať.

Peter ja som brala len oxazepam ten na začiatku mi pomohol ale po čase Ti to bude chýbať a budeš vstávať aj v noci kvôli lieku. Ja som už dlho bez liekov . Moje príspevky nájdeš v téme panická porucha. Bolo by to dlhé od znova to písať. Ahoj Monika prosim ta neviem to nikde najst nevedela by si mi s tym nieako pomoct???hladam to ale neviem to najst dakujem ti vopred =)

peťko tu:
http://www.porada.sk/t15978-panicka-porucha.html?highlight=panick%E1+porucha

Manaska - ako je s dcerou?
Ja som tuto temu nasla az dnes, zamerne, tiez som sa chcela poradit. Mam 18 rocnu dceru a pred nejakym casom sa mi priznala, ze ked mala medzi 14 -16 rokom, tak trpela viac nez rok depresiou a mala samovrazedne sklony. V tom case si rezala ruky nozikom - a to je asi jedine co sme si vsimli, ale nereagovali sme adekvatne. Povedala mi / nedavno/ , ze jedine kvoli tej bolesti z rezania sa bala spachat samovrazdu. Zvlastne je , ze v izbe byvala este so starsou sestrou a ani ta si nevsimla aka je situacia vazna. Ja som jej cudne chovanie, jej placlivost a urazlivost pripisovala puberte.

teraz ma 9 mes. priatela a dnes mi povedala, ze na nu ide zase depresia. ze obcas ju mava, aj ked uz nie taku silnu ako kedysi. Povedala mi to asi preto, ze sa pred casom zdoverila. Tak uvazujem ci nenavstivit psychiatra, aj som jej to povedala, ze depresia je proste choroba, ze ak by ju zase niekedy napadli samovrazedne myslienky, nech to mne alebo niekomu urcite povie. Nie som si totiz ista, ci sa jedna o depresiu z nejakeho dovodu alebo kvoli chemii. Hormonalne zmeny uz ma asi za sebou alebo nie? Prakticky nevidim dovod preco by ju mala mat kvoli ziv. okolnostiam. Chodieva vecer von s kamosmi, kazdy vikend je s priatelom, starsia dcera pred casom odisla z domu, tak je sama v izbe, ale to jej vraj vyhovuje.

Co bol dovod alebo spustac u tvojej dcery manaska?

Neviem či to je depresia,no ani teraz neviem čo písat a či písat... .Mam celkom v pohode,život.Peniaze neriešim.Mám však obdobia ked sa mi nechce nič,vstat z postele,umyt sa,nič.Vo vnútri mám stale pocit,že sa niečo zlé stane.Potom ked sa ten pocit troška ukludní,mám strašné krče,tam kde je dvanástnik a je mi nazvracanie.A tak to bíva na jar a jesen a niekedy aj počas roka.Mám jednoducho strach,že ked mi je fajn tak sa musí zákonite niečo zlé stat.Ja si uvedomujem ,že je to blbost,ale neviem si poradit.Bojím sa tešit zo života.Mám pocit,že sa to somnou tahá od vtedy ako som začala vnímat svet.Neviem sa o tom rozprávat s nikým.Priatelia ma považujú za bezstarostnú a veselú babu a nech to tak aj ostane.Anonymne je to fajn ,no nie?

Neviem či to je depresia,no ani teraz neviem čo písat a či písat... .Mam celkom v pohode,život.Peniaze neriešim.Mám však obdobia ked sa mi nechce nič,vstat z postele,umyt sa,nič.Vo vnútri mám stale pocit,že sa niečo zlé stane.Potom ked sa ten pocit troška ukludní,mám strašné krče,tam kde je dvanástnik a je mi nazvracanie.A tak to bíva na jar a jesen a niekedy aj počas roka.Mám jednoducho strach,že ked mi je fajn tak sa musí zákonite niečo zlé stat.Ja si uvedomujem ,že je to blbost,ale neviem si poradit.Bojím sa tešit zo života.Mám pocit,že sa to somnou tahá od vtedy ako som začala vnímat svet.Neviem sa o tom rozprávat s nikým.Priatelia ma považujú za bezstarostnú a veselú babu a nech to tak aj ostane.Anonymne je to fajn ,no nie?
No neviem, ale podla mňa by si mala vyhľadať odbornú pomoc, najma keď už máš z toho tvojho stavu aj jednoznačné žaludočné problémy ako píšeš a vieš ten tvoj stav sa ti može aj zhoršiť ešte a potom už liečiť človeka je ťažšie ako teraz v začiatkoch( aj keď si myslím, že už to je viac ako začiatok)
P.S.- mne sa kamarat zastrelil pred rokmi a nikto sme to nevedeli pochopiť prečo- však navonok to bol taký veselý, vysmiaty chalan-ale až potom sme pochopili, že to bolo len na povrchu, vo vnútri ( v duši) to bol celkom iný človek
P.S.2- tak utekaj k lekárovi, to nieje už v dnešnej dobe žiadna hanba...

Dakujem za odpoved,s psychologom nemam žiadny problem ako decko mi liečili poruchy spánku.Len si stále nahováram ,že to nie je až také zlé.Ale asi je.Dakujem asi som to potrebovala vediet.Fakt dakujem,ani som si nemyslela,že niekto pisne...

Dakujem za odpoved,s psychologom nemam žiadny problem ako decko mi liečili poruchy spánku.Len si stále nahováram ,že to nie je až také zlé.Ale asi je.Dakujem asi som to potrebovala vediet.Fakt dakujem,ani som si nemyslela,že niekto pisne...
Vieš, to človek si nahovára, že to ani nieje také zlé, ale keď maš fakt už aj zdravotné problémy, asi to bude už horšie ako len začiatok...
Alebo maš druhu možnosť, ktorú preferuješ teraz, že sa s tým budeš trápiť sama, a kolko? 10,20 rokov? Sa budeš len trápiť.

Naozaj v dnešnej dobe sa netreba hanbiť navštíviť psychológa či psychiatra. Keď niekoho bolí zub, ide predsa k zubárovi, keď chrbtica, ide k neurológovi a keď niekoho bolí "duša", mal by ísť k psychiatrovi. Je to lekár ako každý iný. Zatiaľ som ho nepotrebovala, ale myslím, že by som s tým nemala problém. Pre všetkých, čo majú chmúrne myšlienky, by som odporúčala prečítať si knihu Tajomstvo.

JarkaL, kto tú knihu napísal? Dostať bezne v knihkupectve?

JarkaL, kto tú knihu napísal? Dostať bezne v knihkupectve?

Veď si daj do gogoľa a Ti nájde ......;)

http://www.martinus.sk/?uItem=46168&z=pravda

Tajomstvo
Rhonda Byrneová

Vieš, to človek si nahovára, že to ani nieje také zlé, ale keď maš fakt už aj zdravotné problémy, asi to bude už horšie ako len začiatok...
Alebo maš druhu možnosť, ktorú preferuješ teraz, že sa s tým budeš trápiť sama, a kolko? 10,20 rokov? Sa budeš len trápiť.

Stano

ale len v tom prípade ak vôbec toľko rokov vydrží ....

Potom sú už na to iné zariadenia zdravotnej starostlivosti .

JarkaL, kto tú knihu napísal? Dostať bezne v knihkupectve?

Bohužiaľ meno autorky si nepamätám (môj večný problém, za ktorý sa hanbím), knihu som teraz požičala, ale dostať ju teraz kúpiť v kníhkupectvách alebo aj cez internet, napr. na adrese kt. spomína buchač. Pojednáva o sile myšlienky, o zákone príťažlivosti (na čo najviac myslím, to si aj privolávam a aj sa mi to stane), ale treba si to prečítať, mne veľmi pomohla.

Tá kniha má neprimeranú cenu,vyzeré dobre,aj písane je v celku ok.No cena ma znechutila.Ale dik za tip.

Ak Ti tá kniha pomôže, je jedno, koľko stojí, veď 300-400 Sk minieš dnes aj na "hlúposti", ale táto kniha Ti to niekoľkonásobne vynahradí a dá sa čítať stále, nie je to kniha na jedno prečíanie a dosť. Áno, knihy sú dnes drahé a knižnice fungujú tak ako fungujú, sú tam samé staré knihy, česť výnimkám.

The Secret

Réžia : Drew Heriot


Info :

Fragmenty Veľkého Tajomstva sa objavujú v legendách, mýtoch a filozofiách po celé stáročia...len poznať tú správnu šifru. Teraz možno nadišiel ten čas. Tajomstvo úplne zmenilo životy ľudí, ktorí ho spoznali.

Film „The Secret“ nakrútili pod dohľadom autorky Rhondy Byrneovej odvážni vedci, podnikatelia, filozofi. Originál sa stal za niekoľko mesiacov bestsellerom a spôsobil dovtedy nevídaný nárast záujmu o oblasť rozvoja osobnosti.
Film obsahuje múdrosti predchádzajúcich generácií a naučí dosiahnuť všetko, čo si želáte – v oblasti zdravia, peňazí, vzťahov...samozrejme, treba chcieť a byť vnímavý. Tisícročia putovala jediná kópia zvitku obkreslená z naveky pochovanej smaragdovej dosky, dostávala sa z ruky do ruky veľkých učencov a jej tajomstvo priviedlo k životnému úspechu také osobnosti ako Platón, Shakespeare, Newton, Lincoln, Einstein... Pochopili totiž skryté sily, ktoré v nich driemu a odhalili ich moc. A čo je najdôležitejšie, dokázali ich využiť na každom svojom kroku. Pretože každý človek – bez výnimky – má možnosť zmeniť utrpenie, slabosť či strach na silu, harmóniu, zdravie a prosperitu.

„Toto som sa snažila odovzdať ľuďom celé roky, čo robím svoju show.“ (Oprah Winfrey)
„The Secret odpovie na všetko, čo bolo, čo je a čo kedy bude!“ (Ralph Waldoo Emerson, duchovný esejista, americký filozof)
„The Secret vám pomôže pochopiť, aké dôležité je koncentrovať myšlienky na to, čo vás priťahuje.“ (Steve Pavlina, blogger, ktorému vraj stránka zarába 1000 dolárov denne!)

Príbeh sa začína v čase, keď autorka knihy „The Secret“ Rhonda Byrneová prechádzala veľkou osobnou krízou ...


http://www.csfd.cz/film/229950-secret-the/?text=91784

P.S. :
Link cez ss

Na stredne a tazke stavy depresie, si myslim, ze literatura tohto druhu nepomoze, iba ako tak sucast liecby.
Knihu, " The secret ", citam uz treti krat, stale nieco nove objavim. Taktiez doporucujem pri sklucujucich myslienkach, pri strate sebaucty, po precitani vas navstivi slniecko a teplo ( na dusi ).
Depresivne stavy mladych ludi treba s velkym RESPEKTOM riesit a vyhladat odbornu pomoc, take deti nas mimoriadne potrebuju.

mimotemy uvedomujem si, že mimo témy, ale musela som ......
http://www.youtube.com/watch?v=e-UF-h1K4rM

Mám s ťažkou formou depresie skúsenosť a chcem sa s Vami poradiť.
Moja mama má 70 rokov, je telesne postihnutá s kopou chorôb vzhľadom na vek a pridružené komplikácie. Asi posledných 5 rokov začala trpieť depresiami. Začala chodiť najprv k psychologičke, teraz k psychiatrovi. Nebrala lieky, tak sa ten stav zhoršoval. Lekár ju presvedčil na hospitalizáciu do Levoče. Po návšteve som zhrozená ! Je tam týždeň, dávajú jej len lieky, žiadne rozhovory, nič. Na izbe ich je sedem. To prostredie je na depku pre zdravého.
Nerozpráva a stále sa bojí, že ju preradia na uzavreté oddelenie. Keď sa pýtam prečo, tak je ticho. Som zúfala, chcem jej pomôcť, ale neviem ako.
Maja

Mám s ťažkou formou depresie skúsenosť a chcem sa s Vami poradiť.
Moja mama má 70 rokov, je telesne postihnutá s kopou chorôb vzhľadom na vek a pridružené komplikácie. Asi posledných 5 rokov začala trpieť depresiami. Začala chodiť najprv k psychologičke, teraz k psychiatrovi. Nebrala lieky, tak sa ten stav zhoršoval. Lekár ju presvedčil na hospitalizáciu do Levoče. Po návšteve som zhrozená ! Je tam týždeň, dávajú jej len lieky, žiadne rozhovory, nič. Na izbe ich je sedem. To prostredie je na depku pre zdravého.
Nerozpráva a stále sa bojí, že ju preradia na uzavreté oddelenie. Keď sa pýtam prečo, tak je ticho. Som zúfala, chcem jej pomôcť, ale neviem ako.
Maja

V prvom rade sa porozprávaj s ošetrujúcim lekárom. Ak nie si spokojná, ako sa o matku starajú, skús jej vybaviť doma denný stacionár. V Košiciach určite nejaký bude. Mama bude doma, bude mať istotu Vašej opory a program v dennom stacionári je zameraný na psychoterapiu. Ale možno Ti lekár povie, že je potrebné ju najprv liekmi stabilizovať a až potom je možné začať liečiť.
Inak v jej veku môže depresia súvisieť nielen s fyzickými zdravotnými problémami, ale môže začínať aj niečo ako Alzheimer, prípadne starecká demencia. U niekoho to začína skôr, u niekoho neskôr.

Za lekárkou som bola, vravela že lieky zaberajú. Tento týždeň tam má byť už aj psychológ. Mňa skôr šokovalo to oddelenie. Ženy a muži pokope, jeden záchod, sprcha...A má neskutočný strach z toho uzavretého oddelenia. Možnom chceme veľa za jeden týždeň. Mama so mnou nebýva v Košiciach, je z pod Tatier. Nad zmenou zariadenia uvažujem, len sa musím poinformovať viac. A neviem, či bude súhlasiť po tejto skúsenosti.
Alzheimer to nebude, skôr už aj tá starecká demencia, neviem. Vždy bola "generál v sukni" a teraz nad sebou len plače. Nič ju nebaví a nič sa jej nechce robiť. Otec ju musí do všetkého presviedčať. Sme traja súrodenci, snažíme sa im pomáhať ako sa dá. Ale nechce už k nikomu chodiť, ak príde tak po hodine musí ísť domov. Keď sme tam, tak stále spí.( aspoň s tým nemá problém, spí aj bez liekov)
Maja

Za lekárkou som bola, vravela že lieky zaberajú. Tento týždeň tam má byť už aj psychológ. Mňa skôr šokovalo to oddelenie. Ženy a muži pokope, jeden záchod, sprcha...A má neskutočný strach z toho uzavretého oddelenia. Možnom chceme veľa za jeden týždeň. Mama so mnou nebýva v Košiciach, je z pod Tatier. Nad zmenou zariadenia uvažujem, len sa musím poinformovať viac. A neviem, či bude súhlasiť po tejto skúsenosti.
Alzheimer to nebude, skôr už aj tá starecká demencia, neviem. Vždy bola "generál v sukni" a teraz nad sebou len plače. Nič ju nebaví a nič sa jej nechce robiť. Otec ju musí do všetkého presviedčať. Sme traja súrodenci, snažíme sa im pomáhať ako sa dá. Ale nechce už k nikomu chodiť, ak príde tak po hodine musí ísť domov. Keď sme tam, tak stále spí.( aspoň s tým nemá problém, spí aj bez liekov)
Maja
Majka, skús vybaviť hospitalizáciu v Prešove. Sú tam lepšie vybavení, oddelenia nie sú pomiešané a majú tam program pre pacientov. Majú pracovné terapie /vyšívanie, štrikovanie, šitie/, muzikoterapiu, rozhovory s psychológom a chodia s pacientami aj na vychádzky. U depresívnych pacientov po týždni hospitalizácie začínajú aj s programom. Mám známu, ktorá ležala v Levoči, tiež bola z Levoče smutná a pobyt v Prešove si veľmi pochvaľovala.
Držím Vám palce, veľa síl !

Ahojte.....zablúdila som na stránky o depresii, kde som v roku 2007 písala...som stále na liekoch....v tom spominanom 2007 roku si ma depresia riadne podala...bola som 4 mesiace doma.... teraz pracujem, zmenila som prácu, baví ma,ale niekedy mám dojem, že idem už na doraz...a toho sa bojím.. V práci sú nároky vysoké a ja nemám rada priemer...