Ahoj poraďáci, chcela by som Vás poprosiť o radu čo robiť ak sme jednej zamestnankyni zabudli dať za mesiac august stravné lístky, môžeme ich kúpiť aj spätne alebo je možné dať jej finančný príspevok a ak áno v akej výške? V takej akej sme prispievali na lístky? Teraz už lístky nekupujeme máme zabezpečené obedy. Ďakujem za pomoc.
Môžete jej dať finančný príspevok na stravovanie v rovnakej výške ako prísp. na stravenky, avšak tento príspevok podlieha zdaneniu.
Ešte doplním: toto je jedno riešenie a druhé je, že jej môžete dať dodatočne aj stravenky.

A mám do toho príspevku zahrnúť aj príspevok zo SF? Prispievali sme 2,- sk.

Podľa mňa, zamestnancom možno dať lístky aj spätne.
Pripájam vyjadrenie DR SR:

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica
S účinnosťou od 1.1.2007 bolo ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p/ zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o dani
z príjmov“/ novelizované s tým, že daňovník s príjmami z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti môže uplatniť ako uznaný daňový výdavok stravné
za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške
ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín (podľa zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Výdavky vynaložené na stravovanie
v súlade s cit. zákonným ustanovením je daňovník povinný preukázať (preukazuje
stravné napr. zakúpením stravných lístkov, príp. aj preukázateľným dokladom
z reštauračného zariadenia).
K problematike zakúpenia stravných lístkov u SZČO na určité časové obdobie
dopredu uvádzame, že nakoľko na daňové účely sa uznávajú len výdavky
v preukázateľnej výške, možno uviesť, že v nadväznosti na platné ustanovenia
Opatrenia č. 23 586/2002-92 MF SR, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre
účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, dopredu zakúpené
stravné lístky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základ
dane. Daňovník SZČO takýto výdavok na stravné uplatní ako uznaný daňový výdavok
až v období, keď budú splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. p/ zákona o dani
z príjmov.
K problematike spätného zakúpenia stravných lístkov u SZČO za uplynulé
časové obdobie uvádzame, že takýto nákup stravných lístkov nespĺňa podmienku
preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, vzhľadom na
skutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za
obdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpenie stravných lístkov je len jedna z možných foriem
uplatnenia si stravného do daňových výdavkov.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c/bod 4 zákona o dani z príjmov sa za uznané daňové
výdavky považujú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za
podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152 Zákonníka práce).
Nakoľko zamestnávateľ je povinný v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka
práce zabezpečovať zamestnancom stravovanie, možno uviesť, že pri súčasnom
splnení podmienok podľa § 19 ods. 2 písm. c/ bod 4 zákona o dani z príjmov spätné
zakúpenie stravných lístkov zamestnávateľom možno uplatniť ako uznaný daňový
výdavok z dôvodu plnenia svojej povinnosti zabezpečiť stravovanie vyplývajúcej zo
Zákonníka práce.
Banská Bystrica, 5. 2. 2007

A mám do toho príspevku zahrnúť aj príspevok zo SF? Prispievali sme 2,- sk.Áno.

Chcela by som sa poradiť, ak mi zamestnanec preukáže stravovanie dokladom z reštaurácie napr. vo výške 300,-- Sk, a ja mu ho chcem preplatiť, zaúčtujem to?
1. 48,95 - 527/211
2. 40,05 - 335/211
3. 211,-- 513/211

Alebo doklad z reštaurácie si môže uznať iba SZČO, nie zamestnanec.

Chcela by som sa poradiť, ak mi zamestnanec preukáže stravovanie dokladom z reštaurácie napr. vo výške 300,-- Sk, a ja mu ho chcem preplatiť, zaúčtujem to?
1. 48,95 - 527/211
2. 40,05 - 335/211
3. 211,-- 512/211

Alebo doklad z reštaurácie si môže uznať iba SZČO, nie zamestnanec.
Iba SZČO.
Ale nepáči sa mi to účtovanie; ak by si chcela zamestnancovi uznať takýto doklad, tak mu vyplatíš len 49 Sk 527/211, prípadne ešte príspevok zo SF: 472/211.

ďakujem za radu, snažím sa vyriešiť spätne stravné zamestnanca, nejak sme na to pozabudli a keďže sa stravuje každý deň po reštikách a to dávame na repre, tak skúšam, či by sa to nedalo použiť do nákladov.

Neviem či je lepšie alternatíva spätne kúpiť stravné lístky, alebo tento model - uznať doklady z reštiky?

Prosím poradiť, zamestnancov dávame stravné lístky Vaša stravovacia v hodnote 7O,- Sk. V kolektívnej zmluve máme dohodnuté, že v prípade, že zamestnanec odpracuje viac ako 11,5 hod. denne má nárok na ďalší stravný lístok. V mesiaci októbri sa nám stalo, že zamestnanci viac krát odpracovali viac ako 11,5 hod., napr. 12,5 h., 13 h. atď. denne. Počet nadčasov u jednotlivca bol 80 hodín mesačne. Z toho 40 hodín mal platené nadčasy, a 40 hodín čerpal v mesiaci novembri náhradné voľno. Má zamestnanec nárok na stravný lístok v mesiaci novembri na tie dni, keď čerpal náhradné voľno, alebo tieto dni treba pre výdaj lístkov odpočítať a mal mať viac lístkov o tie smeny, keď v mesiaci októbri odpracoval viac ako 11,5 hodín . Ďakujem

Zamestnanec ktorý pracoval viac ako 11,5 hod./deň - za ten deň dostal 2 stravné lístky. Keď čerpal náhradné voľno - nepracoval, tak SL nemôže dostať. Úvahy o tom, koľko majú nadčasov za mesiac a či platené alebo nie, sú z pohľadu SL zbytočné.

Ďakujem za odpoveď. Takto som to aj spravila. Len som si to chcela ešte overiť. To úvaha o nadčasoch bola len na okraj, aby bližšie vysvetlila problém. Ešte rad vďaka.