Delacka
18.11.07,20:29
ahojte,
vie mi niekto prosim "laicky" vysvetlit, co v praxi (pri spotrebnych daniach)znamena: 1/ rezim pozastavenia dane 2/ danovy volny obeh a 3/danova zabezpeka? ucim sa na skusku a neviem si to v praxi dobre predstavit.
Excise Duty
18.11.07,21:36
Treba si pozrieť § 2 ktoréhokoľvek zákona o spotrebnej dani, tam su podrobné definície týchto pojmov.
Excise Duty
19.11.07,13:51
Predovšetkým je potrebné poznať ustanovenia smernice Rady č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktorá je systémovou smernicou pre oblasť spotrebných daní. Tu pripojujem link na jej slovenské znenie v Úradnom vestníku EÚ:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/consleg/1992/L/01992L0012-20041224-sk.pdf
Keďže tento preklad smernice stojí za ..., teda nie je vôbec dobrý, pre istotu pripojujem link aj na anglické,
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/en/consleg/1992/L/01992L0012-20041224-en.pdf
resp. nemecké znenie:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/de/consleg/1992/L/01992L0012-20041224-de.pdf
Treba si pozorne prečítať najmä ustanovenie čl. 4, ktoré definuje dôležité pojmy z hľadiska mechanizmu spotrebných daní. V duchu týchto definícií treba chápať pozastavenie dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] ako daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia tovarov podliehajúcich spotrebným daniam do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim uplatňuje na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu jedného členského štátu oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte alebo pri vývoze a dovoze uskutočnenom prevádzkovateľom daňového skladu. V žiadnom prípade nemožno pozastavenie dane stotožňovať s odkladom platby dane. Samotné pozastavenie dane sa teda môže uplatňovať len vtedy, ak sa tovar nachádza v daňovom sklade a ak sa preprava tovarov podliehajúcich spotrebným daniam uskutočňuje medzi daňovými skladmi bez ohľadu na daňové územie, na ktorom sa nachádzajú. Okrem už spomenutých činností (výroba, spracovanie, skladovanie, preprava tovarov) prevádzkovanie schváleného daňového skladu logicky umožňuje aj prijímať a odosielať tovary podliehajúce spotrebným daniam s pozastavením dane. Z uvedeného vyplýva že tovar nachádzajúci sa v režime pozastavenia dane je ešte nezdanený tovar. Režim pozastavenie dane smú uplatňovať a využívať len prevádzkovatelia daňových skladov a oprávnení príjemcovia. Prevádzkovateľom daňového skladu je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá v rámci podnikania tovary podliehajúce spotrebným daniam na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela.
Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne na základe povolenia prijíma tovary podliehajúce spotrebným daniam z iných členských štátov v pozastavení dane, pričom takéto tovary v pozastavení dane nesmie skladovať ani odosielať.
Režim pozastavenia dane končí vyňatím tovaru z tohto režimu alebo inak povedané uvedením tohto tovaru do daňového voľného obehu. V zmysle čl. 6 ods. 1 vyššie spomenutej smernice uvedením tovaru do daňového voľného obehu je
a) každé, i nezákonne vyňatie tovaru z pozastavenia dane,
b) každé, i nezákonné vyrobenie tovaru mimo pozastavenia dane,
c) každý, i nezákonný dovoz tovaru, na ktorý nenadväzuje pozastavenie dane.
Z tohto ustanovenia smernice sú v jednotlivých zákonoch o spotrebných daniach taxatívne odvodené prípady vzniku daňovej povinnosti.
Na tomto mieste musím upozorniť, že dovozom je v zmysle ustanovenia čl. 5 smernice vstup tovaru na územie spoločenstva z územia tretích štátov alebo z území uvedených v čl. 2 smernice, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, hoci ide územia, ktoré sú geografickou súčasťou niektorých členských štátov.
Tovary, ktoré sú už v daňovom voľnom obehu, sú tovary zdanené, nepredstavujú nijaké riziko a preto s takýmito tovarmi môže ľubovolne nakladať ktorákoľvek osoba.
Tovary nachádzajúce sa ešte v režime pozastavenia dane, teda nezdanené tovary naopak predstavujú vzhľadom na výšku sadieb spotrebných daní a teda podstatný rozdiel v cene nezdaneného a zdaneného tovaru pomerne veľké riziko. Preto je potrebné pokrývať ich výrobu, skladovanie, držbu a prepravu daňovou zábezpekou, to vyplýva z ustanovenia čl. 13 smernice. Zábezpeku pokrývajúcu výrobu a skladovanie tovaru v pozastavení dane možno za určitých okolností odpustiť, pokiaľ ale ide o držbu a prepravu tovaru, je zábezpeka na daň obligatórna, najmä pokiaľ ide o intrakomunitárnu prepravu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Podrobnosti o daňovej zábezpeke upravujú jednotlivé zákony o spotrebných daniach.
Dúfam, že som to vysvetlil dostatočne „laicky“.
Delacka
22.11.07,22:01
Dakujem velmi pekne,je to vysvetlene uplne perfektne!