Halóóó, zamrzli vám škatuľky na pripojenie??? Lebo ináč si neviem vysvetliť prečo my tu nikto neodpovedá !!! :D:D:D
My sme mali ráno -15 stupníkov a škatuľku mám v poriadku ;)
Ďakujem

Príspevky o sprostredkovaní na porade som samozrejme študovala, ale i tak vás žiadam o názor:
Firma uzatvorí s inou firmou - fyzická osoba (SZČO) zmluvu o sprostredkovaní na sprostredkovanie obchodu - napr. na výrobu a montáž oceľovej konštrukcie. Obchod sa uzatvorí, tak treba za sprostredkovanie zaplatiť. A toto ma trošku zaráža, keď pozriem do živnostenského listu osobe, ktorá obchod dohodila, nájdem tam: Sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností ....
:confused: Znamená to teda, že môže sprostredkovávať obchody len také, na ktoré nie je viazaná ani remeselná živnosť? :confused:
Ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť... :---

Zdeniela, podčiarkla som v tvojej otázke nejaký nezmysel. Objasni.

pretože sprostredkovanie obchodu a sprostredkovanie výroby a montáže oceľovej konštrukcie sú dve rôzne veci.;)

Zdeniela, podčiarkla som v tvojej otázke nejaký nezmysel. Objasni.

pretože sprostredkovanie obchodu a sprostredkovanie výroby a montáže oceľovej konštrukcie sú dve rôzne veci.;)
Ermon, prečo to nezapadá do sprostredkovania obchodu? Výrobca oceľovej konštrukcie má pričinením sprostredkovateľa zabezpečený odbyt.
Teda, ide o uzavretie obchodu.
S vďakou prijmem umravnenie ak sa na prípad pozerám nesprávne.

Príspevky o sprostredkovaní na porade som samozrejme študovala, ale i tak vás žiadam o názor:
Firma uzatvorí s inou firmou - fyzická osoba (SZČO) zmluvu o sprostredkovaní na sprostredkovanie obchodu - napr. na výrobu a montáž oceľovej konštrukcie. Obchod sa uzatvorí, tak treba za sprostredkovanie zaplatiť. A toto ma trošku zaráža, keď pozriem do živnostenského listu osobe, ktorá obchod dohodila, nájdem tam: Sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností ....
:confused: Znamená to teda, že môže sprostredkovávať obchody len také, na ktoré nie je viazaná ani remeselná živnosť? :confused:
Ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť... :---

Čo je vlastne Sprostredkovateľská Zmluva ........

Obchodný zákonník - uvádzam len niektoré §§

DIEL XVII
Zmluva o sprostredkovaní


§ 642
Základné ustanovenie
Na začiatok (http://www.porada.sk/t16766-obchodny-zakonnik.html#hore)

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

§ 643
Na začiatok (http://www.porada.sk/t16766-obchodny-zakonnik.html#hore)

Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.

§ 644
Na začiatok (http://www.porada.sk/t16766-obchodny-zakonnik.html#hore)

Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

§ 645
Na začiatok (http://www.porada.sk/t16766-obchodny-zakonnik.html#hore)

Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti


.................................................. ..............................................

Na ŽL zvykne byť uvedený predmet činnosti ........sprostredkovanie obchodu,služieb a výroby v rozsahu voľných živností ...... mal by to takto mať .Ale je platná aj jeho uvedená ....Sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností ...

áno ale citát z pôvodnej otázky: zmluvu o sprostredkovaní na sprostredkovanie obchodu - napr. na výrobu a montáž oceľovej konštrukcie.

nedáva mi to zmysel.

podnikateľská činnosť sa delí na obchod, výrobu a služby... Tak ako aj v PÚ, 601, 602, 604...

Zmluva o sprostredkovaní obchodu na výrobu niečoho.???

čo je sprostredkovanie obchodu?
niekto má výrobok, tovar, ktorý mu predám a mám za to províziu
čo je sprostredkovanie výroby?
niekto vyrába nejaký výrobok (oceľovú konštrukciu) a ja nájdem niekoho, kto ten výrobok potrebuje a dostanem províziu.
čo je sprostredkovanie služieb........????????

Ospravedlňujem sa za výraz obchod. Ja som nemyslela akože obchodnú činnosť ale slovo obchod som použila ako globál. Veď teoreticky obchodujeme všetci z hľadiska, že niekto ponúka svoje služby (aj keď je to výroba) a niekto ich kupuje... ;)
Vôbec sa tým slovíčkom nezaobarajte prosím,,,,
__________________________________________________ _____________
Mne ide len o to, že niekto má v živnostenskom liste: sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností a výroba oceľových konštrukcií predsa voľná živnosť nie je.
Môj chrobák v hlave mi vŕta z tohoto dôvodu: ako niekto môže vykonávať sprostredkovateľskú činnosť na výrobu oceľových konštrukcí, keď má v živnosti uvedené sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností...
Neviem, ako Vám to ešte bližšie vysvetliť :confused:

Ospravedlňujem sa za výraz obchod. Ja som nemyslela akože obchodnú činnosť ale slovo obchod som použila ako globál. Veď teoreticky obchodujeme všetci z hľadiska, že niekto ponúka svoje služby (aj keď je to výroba) a niekto ich kupuje... ;)
Vôbec sa tým slovíčkom nezaobarajte prosím,,,,
__________________________________________________ _____________
Mne ide len o to, že niekto má v živnostenskom liste: sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností a výroba oceľových konštrukcií predsa voľná živnosť nie je.
Môj chrobák v hlave mi vŕta z tohoto dôvodu: ako niekto môže vykonávať sprostredkovateľskú činnosť na výrobu oceľových konštrukcí, keď má v živnosti uvedené sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností...
Neviem, ako Vám to ešte bližšie vysvetliť :confused:
Ahoj, Zdeniela!
Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona. Znamená to, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť). Sú nimi napr.:

maloobchod v rozsahu voľnej živnosti,
veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti,
sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti,
reklamná a propagačná činnosť,
vedenie účtovníctva,
kancelárske a sekretárske služby (vrátane kopírovacích)
prevádzkovanie internetovej kaviarne,
vydavateľská činnosť,
organizovanie kurzov a školení,
školiaca činnosť v rozsahu voľných živností
činnosť účtovných, organizačných a ekonomických poradcov,
upratovacie práce
a ďalšie.
Zdeniela, "Tvoj" sprostredkovateľ tu konštrukciu nebude vyrábať. On len sprostredkuje uzavretie obchodu medzi výrobcom (a zároveň asi aj predajcom) a kupujúcim. Jemu stačí jeho živnosť. Sprostredkovateľ však má mať zmluvu o sprostredkovaní a na základe tej mu bude vyplatená provízia (cena jeho práce) za sprostredkovanie obchodu.
Platiť mu bude strana, ktorá si jeho službu objednala.

Zdroj :http://old.iura.sk/_info/casak/8_2002/30.htm

Dnes sa zaoberám Sprostredkovateľkou zmluvou a jej naviazanosťou na živnostenský zákon. Našla som nasledovný článok , ktorý mi pomohol a myslím , že pomôže aj niekomu inému .
Hlavne ide o to ,že Sprostredkovateľská činnosť je všeobecným výrazom a je veľmi dobré , ak je to sprostredkovanie špecifikované a riadne pomenované v ŽL.



http://old.iura.sk/_info/casak/obr/ph.jpg
.http://old.iura.sk/_info/casak/OBR/pravo%20pre%20ekonomov.jpg.
. http://old.iura.sk/_info/casak/OBR/tm.jpg
Sprostredkovateľská činnosť v právnom poriadku SR
http://old.iura.sk/_info/casak/OBR/tm.jpg V praxi sa možno čoraz častejšie stretnúť s problematikou sprostredkovateľskej činnosti pri uplatňovaní zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), najmä v súvislosti s dvomi otázkami:


v ktorých prípadoch a za akých okolností je možné uznať za daňový výdavok odplatu (províziu) za sprostredkovanie (na strane poskytovateľa) a
o aký druh zdaniteľného príjmu ide v prípade vykonávanej sprostredkovateľskej činnosti (na strane prijímateľa).


Východiskovým právnym rámcom pre tieto a obdobné otázky sú príslušné ustanovenia ZDP, najmä:


§ 24 ods. 3 písm. h) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov len po zaplatení sú aj odplaty (provízie) za sprostredkovanie, okrem iného za podmienky, ak súvisia s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu; osobitným predpisom sa rozumie najmä zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) a
§ 7 a § 10 ZDP.


Odkaz na živnostenský zákon zároveň počíta s možnosťou, že reglementáciu (štátnu reguláciu) sprostredkovateľskej činnosti neupravuje v právnom poriadku SR iba živnostenský zákon, ale aj viaceré osobitné zákony, ktoré bližšie upravujú podmienky, za ktorých môžu túto činnosť vykonávať fyzické a právnické osoby podnikateľským, ale aj tzv. nepodnikateľským spôsobom.
Keďže v uvedenej súvislosti nejde (iba) o reglementáciu sprostredkovateľskej činnosti v úzkom živnostensko-právnom rámci, ale o problematiku, ktorú je dôležité vidieť v širšom rámci právneho poriadku SR, treba objasniť pojem i podmienky vykonávania sprostredkovateľskej činnosti komplexným spôsobom. To znamená požiadavku rozlíšiť, kedy ide o sprostredkovateľskú činnosť vo význame podnikateľskej činnosti, kedy ide (iba) o podnikanie podľa živnostenského zákona, kedy ide (iba) o podnikanie podľa iných osobitných predpisov a kedy ide o činnosť, ktorú je síce možné vykonávať iba na základe oprávnenia orgánu verejnej správy, avšak na princípe prevádzkovania tzv. nepodnikateľskej činnosti.
Zodpovedanie týchto okruhov otázok môže dať relevantnú odpoveď na správne uplatnenie príslušných ustanovení ZDP, ale i ďalších súvisiacich predpisov, napr. pokiaľ ide o vymedzenie SZČO na účely sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov [§ 4a ods. 1 písm. b) citovaného zákona] a pod.
Rozhodujúce je znenie predmetu činnosti
Všeobecne podľa živnostenského zákona platí, že obsah živnosti a nadväzne na to rozsah príslušného živnostenského oprávnenia vyplýva:


zo znenia (špecifikácie) predmetu podnikania a s tým súvisiacej
kvalifikácie živnosti podľa predmetu podnikania, t. j. či ide o živnosť výrobnú, obchodnú alebo živnosť poskytujúcu služby.


Z tohto dôvodu je na účely poznania obsahu konkrétnej živnosti a tým aj rozsahu jej živnostenského oprávnenia rozhodujúce znenie (špecifikácia) predmetu podnikania, ktorá sa má uvádzať v ohlásení živnosti aj v žiadosti o udelenie koncesie.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednou z podmienok, ktorá podmieňuje platnosť právneho úkonu, je, aby išlo o úkon určitý a zrozumiteľný. V medziach živnostenského podnikania to vyžaduje, aby podmienky určitosti a zrozumiteľnosti spĺňalo znenie predmetu podnikania uvedeného v ohlásení živnosti alebo v žiadosti o udelenie koncesie. Dôvodom pre túto požiadavku je, aby mohol príslušný živnostenský úrad posúdiť, či ide o činnosť, ktorá má charakter podnikateľskej činnosti (živnosti), čo je prvoradým predpokladom na to, aby živnostenský úrad mohol ako vecne príslušný orgán začať správne konanie vo veci ohlásenia živnosti. Ak ide o takúto činnosť, tento úrad posudzuje s ohľadom na mieru ohrozenia verejného záujmu, o aký charakter živnosti ide, t. j. či ide o ohlasovaciu alebo koncesovanú živnosť, v prípade ohlasovacej živnosti, či ide o voľnú, remeselnú alebo viazanú živnosť.
Osobitne to platí aj o požiadavke na presnú špecifikáciu sprostredkovateľskej činnosti. V danom prípade je to dôležité vtedy, ak záujemca o sprostredkovateľskú činnosť nemá v (riadnom) úmysle vykonávať sprostredkovateľskú činnosť v režime obchodnej živnosti, ale činnosť, ktorej obsah vyplýva, alebo jej obsah možno vyvodiť buď z iného osobitného zákona ako zo živnostenského zákona, prípadne z Hlavy IV Tretej časti živnostenského zákona, ktorá vo význame interpretačného pravidla (doplnkovo) vymedzuje rozsah živnostenského oprávnenia živností poskytujúcich služby.
V tomto význame platí, že každé znenie predmetu podnikania uvedené v živnostenskom liste s označením sprostredkovateľská činnosť má zo zákona:


z hľadiska predmetu podnikania charakter obchodnej živnosti,
z hľadiska druhu živnosti charakter ohlasovacej voľnej živnosti.


V prípade, že obsahom výkonu sprostredkovateľskej činnosti je podľa osobitných ustanovení živnostenského zákona alebo podľa osobitného zákona iný charakter činnosti, je vždy nevyhnutné uviesť bližšiu špecifikáciu predmetu podnikania. V opačnom prípade sa každý prevádzkovateľ vystavuje riziku neoprávneného podnikania.
Preto je v uvedenej súvislosti rozhodujúce poznať a diferencovať medzi:


sprostredkovateľskou činnosťou, ktorú je možné vykonávať podnikateľským spôsobom, v právnom režime:
– obchodnej živnosti, v právnom rámci Hlavy II Tretej časti živnostenského zákona ako ohlasovaciu voľnú živnosť alebo ako ohlasovaciu viazanú živnosť,
– živnosti poskytujúcej služby, v právnom rámci Hlavy IV Tretej časti živnostenského zákona ako ohlasovaciu voľnú živnosť alebo ako ohlasovaciu viazanú živnosť,


iných osobitných zákonov ako živnostenský zákon a


činnosťou, ktorú je možné vykonávať (iba) tzv. nepodnikateľským spôsobom, čo však automaticky neznamená, že príslušná osoba nepotrebuje k sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej nepodnikateľským spôsobom žiadne oprávnenie orgánu verejnej správy.Môže pritom ísť aj o povolenie ako najvýznamnejší druh oprávnenia, ktorý orgány verejnej správy udeľujú na výkon určitej činnosti, s ktorým sa možno stretnúť v právnom poriadku SR aj v prípade záujmu fyzických alebo právnických osôb o vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti.
Sprostredkovateľská činnosť vykonávaná podnikateľským spôsobom
Sprostredkovateľská činnosť
ako obchodná živnosť

Od 1. júla 1994 až do 1. septembra 2001, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 279/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 279/2001 Z. z.“), bol obsah sprostredkovateľskej činnosti vymedzený osobitným ustanovením § 41a živnostenského zákona. Podľa tohto ustanovenia sa sprostredkovateľskou činnosťou rozumela činnosť podnikateľa vykonávaná za odplatu, ktorá smeruje k tomu, aby iná fyzická osoba alebo právnická osoba mohla uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, určitý druh zmluvy, alebo aby sa zariadila určitá obchodná záležitosť. Toto ustanovenie živnostenského zákona korešpondovalo s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, upravujúceho jednak činnosť osoby – sprostredkovateľa, ktorá smeruje k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou (v právnom rámci zmluvy o sprostredkovaní), jednak činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu zmlúv (v právnom rámci zmluvy o obchodnom zastúpení), ako i činnosť spočívajúcu v zariadení určitej obchodnej záležitosti (v právnom rámci komisionárskej zmluvy).
V tomto význame sa sprostredkovateľskou činnosťou na účely živnostenského zákona rozumela širšie koncipovaná možnosť fyzických a právnických osôb vykonávať za podmienok ustanovených v § 2 cit. zákona (v ktorom sa pozitívnym spôsobom definuje, čo možno považovať za živnosť) taký okruh činností, ktorý je kompatibilný s uvedeným súkromnoprávnym rámcom úpravy Obchodného zákonníka. Vo verejnoprávnom rámci živnostenského zákona tomu zodpovedalo kvalifikovanie sprostredkovateľskej činnosti ako obchodnej živnosti, čo živnostenský zákon osobitne upravoval tým, že túto činnosť:


zaradil v rámci členenia živností podľa predmetu podnikania pod Hlavu II Tretej časti živnostenského zákona (medzi obchodné živnosti),
deklaroval ju ako obchodnú živnosť v ustanovení § 33 písm. ch) v rámci demonštratívneho výpočtu obchodných živností a v tomto rámci aj
vymedzil obsah jej činnosti.


Nič na uvedenej kvalifikácii právneho stavu nezmenila ani uvádzaná tzv. veľká novela živnostenského zákona (zákon č. 279/2001 Z. z.), podľa ktorej došlo k vypusteniu § 41a z paragrafového znenia živnostenského zákona. Vypustenie tohto ustanovenia zo živnostenského zákona neznamenalo jej vyňatie z pôsobnosti živnostenského zákona a tým ani jej odlišný regulačný právny rámec v prípade, ak sa má sprostredkovateľská činnosť s vecným obchodným zameraním vykonávať podnikateľským spôsobom.
Sprostredkovateľská činnosť v obchode
Pokiaľ ide o mieru reglementácie sprostredkovateľskej činnosti majúcej charakter obchodnej živnosti, do 1. septembra 2001 bolo možné vykonávať túto činnosť iba v právnom režime ohlasovacej voľnej živnosti. S účinnosťou od 1. septembra 2001 je možné vykonávať sprostredkovateľskú činnosť ako obchodnú živnosť buď v rámci ohlasovacej voľnej živnosti alebo v rámci ohlasovacej viazanej živnosti. Cha- rakter ohlasovacej viazanej živnosti má sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).
Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)
Zákonom č. 279/2001 Z. z. sa osobitným spôsobom riešila problematika činností tzv. realitných kancelárií.
Cieľom tohto zákona bolo pritom určitým a zrozumiteľným spôsobom v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedziť na účely živnostenského podnikania vecný rámec činností realitnej kancelárie. Dôvodom tohto postupu bol mimoriadne nejasný právny stav v predmetnej veci s poukazom na to, že činnosť, či lepšie povedané komplex činností realitnej kancelárie nevymedzoval, ani doposiaľ nevymedzuje v právnom poriadku SR žiadny zákon ani iný osobitný právny predpis. Zaň nemožno považovať ani opatrenie ŠÚ SR č. 140/1994 Z. z., ktorým sa zavádza 1. revízia Odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, upravujúce na účely medzinárodného štatistického porovnania vybraných hospodárskych údajov Odvetvovú klasifikáciu ekonomických činností (OKEČ), ani opatrenie ŠÚ SR č. 172/1995 begin_of_the_skype_highlighting 172/1995 end_of_the_skype_highlighting Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia produkcie.
Pozn.: Štatistický úrad ustanovil OKEČ opatrením č. 236/1993 Z. z., ktorým sa ustanovujú klasifikácie, číselník a register v oblasti štátnej štatistiky.
V praxi živnostenského podnikania sa v uvedenej súvislosti začali nežiaducim spôsobom uplatňovať uvedené štatistické pravidlá, podľa ktorých bol predmetom „pôsobnosti“ realitných kancelárií široko profilovaný okruh činností zhodných svojím kódovým označením aj v štatistickom systéme OKEČ, aj v systéme Klasifikácie produkcie (v oboch prípadoch pod oddielom 70). V rámci systému OKEČ ide o činnosti v oblasti nehnuteľností a v rámci Klasifikácie produkcie o služby v oblasti nehnuteľností. V tomto význame sa začal OKEČ, žiaľ, aj pričinením niektorých živnostenských úradov, uplatňovať ako zoznam živností. V živnostenskej praxi sa to prejavovalo podaniami na vydanie živnostenských listov na nákup a predaj nehnuteľností, niekedy formulované priamo ako realitné kancelárie, inokedy ako činnosti v oblasti nehnuteľností s vlastným alebo prenajatým majetkom alebo činnosti v oblasti nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu, prípadne aj inak formulované, obvykle však s uplatnením takých formulácií, ktoré sa používajú v uvedených klasifikačných systémoch.
Nákup a predaj nehnuteľností
nie je živnosťou
Na odplatné prevody nehnuteľností sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ale príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, vlastníctvo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Takýmto predpisom je zákon č. 162/1995 begin_of_the_skype_highlighting 162/1995 end_of_the_skype_highlighting Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý vznik práv zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov posúva na deň doručenia na vklad.
V tomto význame spôsobilosť osôb vykonávajúcich nákup a predaj nehnuteľností, ako aj spôsobilosť predmetu tejto obchodnej činnosti posudzuje katastrálny úrad. To znamená, že počnúc skúmaním identifikácie a spôsobilosti osôb na právne úkony, listín, dokladov a iných právnych skutočností až po oprávnenosť nakladať s nehnuteľnosťou a skúmanie účelu vlastnej obchodnej činnosti je týmto spôsobom a formou dostatočne zabezpečený verejný záujem na úprave podmienok nákupu a predaja nehnuteľností zo strany fyzických a právnických osôb a na legalizovaní postupu pri konaní a rozhodovaní autorizovaného štátneho orgánu.
Úprava nákupu a predaja nehnuteľností je v súčasnosti platnom právnom stave systémovo vyčlenená z pôsobnosti živnosten- ského zákona. Nepriamo o tom svedčí aj úprava prenájmu nehnuteľností uvedená v § 4 živnostenského zákona, podľa ktorého prenájom nehnuteľností je živnosťou len v prípade, ak sa súčasne s prenájmom poskytujú aj iné než základné služby, pričom základnými službami treba rozumieť tie, ktoré zabezpečujú možnosť riadneho užívania prenajatej nehnuteľnosti.
Činnosť realitnej kancelárie ani iné
obdobné odvodeniny nie sú živnosťou
S otázkou, či je nákup a predaj nehnuteľností živnosťou alebo nie, úzko súvisí aj posúdenie niektorých ďalších terminologicky blízkych činností, ako sú už spomínané činnosti v oblasti nehnuteľností s vlastným alebo prenajatým majetkom alebo činnosti v oblasti nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu a najmä činnosť realitných kancelárií alebo agentúr v znení, ako sa používajú na účely OKEČ.
Na rozdiel od nákupu a predaja nehnuteľností, ktorý je ako právny úkon určitý a zrozumiteľný, v uvedených prípadoch táto požiadavka vyplývajúca z § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je splnená. Ide v nich o spomínané výlučne štatistické vyjadrenie vybraných ekonomických činností vykonávaných právnickými a fyzickými osobami, ktoré slúži na medzinárodné porovnanie relevantných štatistických informácií. Hoci je táto klasifikácia záväzná pre štatistické jednotky (prevádzkovateľov týchto činností), treba v tejto súvislosti pripomenúť, že nie je záväzná pre príslušné správne orgány, teda ani pre živnostenské úrady. Kritériom na formulovanie predmetu podnikania, na jeho potrebnú špecifikáciu je požiadavka mať jasné hranice výkonu činnosti, rozsahu oprávnenia, ktorý sa s touto činnosťou môže spájať.
Z tohto dôvodu nie je možné ani jednoznačne posúdiť otázku, či ide o živnosť alebo nie, prípadne v akom rozsahu. Nedostatkom je predovšetkým skutočnosť množinového vyjadrenia viacerých činností pod uvedeným označením, ktoré je potrebné na účely živnostenského konania diferencovať.
Z uvedeného vyjadrenia predmetov podnikania nie sú tieto skutočnosti zrejmé, čo vyplýva z toho, že obsah takto formulovaného predmetu podnikania nie je v právnom poriadku SR vymedzený a z bežného chápania obsahu tejto činnosti vyplýva, že sú v danom predmete podnikania obsiahnuté aj niektoré činnosti, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti živnostenského zákona:


jednak z dôvodu, že ide o časť činností majúcich charakter právnych služieb, ktoré spočívajú najmä v spisovaní zmlúv o kúpe a predaji nehnuteľností a pod. a ktoré môžu osoby vykonávať výlučne na základe a za podmienok ustanovených podľa iných osobitných zákonov a
jednak z dôvodu, že ide o činnosti, na ktoré nie je podľa platného právneho stavu potrebné živnostenské ani žiadne iné podnikateľské oprávnenie (nákup a predaj nehnuteľností).


Najcharakteristickejšou formuláciou v tomto zmysle, ktorú nie je možné na živnostenské účely akceptovať, je činnosť realitných kancelárií alebo agentúr uvedená v systéme OKEČ pod kódovým označením 703100. Subsumuje v sebe činnosti, ktoré môžu spĺňať podmienky živnosti. Medzi ne patrí sprostredkovanie nákupu a predaja nehnuteľností a niektoré ďalšie činnosti, ktorým charakter živnosti neprislúcha.
Sprostredkovanie predaja,
prenájmu a kúpy nehnuteľností
(realitná činnosť) je viazaná živnosť
V živnostenskom zákone došlo zákonom č. 279/2001 Z. z. k osobitnej reglementácii tej časti „pôsobnosti“ realitných kancelárií, ktoré majú charakter živnosti. Do zoznamu viazaných živností tvoriacich prílohu č. 2 živnostenského zákona v skupine 214 pod poradovým číslom 51 bola zaradená živnosť v znení sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).
Podmienkou odbornej spôsobilosti bola do 1. júla 2002 požiadavka na alternatívne vzdelanie:


buď vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického smeru
alebo úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a 5 rokov praxe v odbore.


S účinnosťou od 1. júla 2002 zákon č. 284/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2001 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, rozšíril možnosť uznávania vysokoškolského vzdelania nad terajší rámec právnického a ekonomického vzdelania o VŠ-vzdelanie stavebného smeru.
Pozn.: To čo bolo povedané o systéme OKEČ v zásade platí aj pre systém Klasifikácie produkcie. Jeho odlišnosť spočíva iba v sledovaní iného cieľového štatistického ukazovateľa, t. j. namiesto triedenia, slúžiaceho na členenie hospodárskych subjektov v prípade OKEČ je účelom Klasifikácie produkcie triedenie výrobkov a služieb. Klasifikácia produkcie, ktorá v sebe subsumuje s účinnosťou od 1. 1. 1996 predtým platnú Jednotnú klasifikáciu, osobitne diferencovanú podľa priemyselných odborov a výrobkov, výkonov, priemyselných a stavebných prác výrobnej povahy, nezahŕňa Odvetvovú klasifikáciu ekonomických činností. Štruktúra OKEČ-u je paralelná so štruktúrou Klasifikácie produkcie a neplatí teda medzi nimi vzťah primárnosti jednej z nich aj vzhľadom na rovnakú záväznosť oboch klasifikácií pre štatistické jednotky, ktorá vyplývala v oboch prípadoch z uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov.
Sprostredkovateľská činnosť ako živnosť poskytujúca služby
Sprostredkovanie (vnútroštátnej i medzinárodnej) cestnej dopravy
Podľa Obchodného zákonníka ide o činnosť smerujúcu k tomu, aby mal prepravca (odosielateľ) príležitosť uzavrieť zmluvu o preprave veci (tovaru) podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka s osobou (dopravcom), ktorá túto činnosť vykoná. Osoba, ktorá túto činnosť sprostredkováva (sprostredkovateľ), uzatvára s príslušným záujemcom zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto hľadiska nejde o uzavretie zasielateľskej zmluvy podľa § 601 a nasl. alebo komisionálnej zmluvy podľa § 577 a nasl. Obchodného zákonníka na zabezpečenie prepravy veci (tovaru) a na zabezpečenie činností s tým súvisiacich, ale o uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní, s odlišnými právnymi dôsledkami, ktoré z týchto typov obchodných zmlúv vyplývajú.
Podľa živnostenského zákona ide o ohlasovaciu voľnú živnosť, na vykonávanie ktorej postačí jej ohlásenie živnostenskému úradu príslušnému podľa sídla právnickej osoby a podľa bydliska fyzickej osoby. Kľúčové v uvedenej súvislosti je, že obsahom tejto živnosti nemôže byť obstarávanie prepravy vecí vo vlastnom mene fyzickej alebo právnickej osoby, ktorú zabezpečuje pre tretiu osobu v jej záujme a na jej účet, ale iba možnosť vykonávania sumáru činností, ktoré iba smerujú k tomu, aby mohol záujemca o prepravu uzatvoriť zmluvu s osobou (zasielateľa), ktorá túto činnosť vykoná pod svojím menom a na účet prepravcu (odosielateľa).
V tomto význame je pre podnikateľskú prax mimoriadne významná požiadavka na rozlíšenie sprostredkovateľskej činnosti v cestnej doprave od zasielateľskej činnosti.
Sprostredkovanie cestnej
dopravy verzus zasielateľstvo
Veľmi častým problémom aplikačnej praxe s ďalekosiahlymi dôsledkami na iné právne predpisy, osobitne na ZDP, je zamieňanie sprostredkovateľskej činnosti v cestnej doprave so zasielateľskou činnosťou. Jedným z dôvodov je záujem na vedomom obchádzaní účelu zákona, pretože na zasielateľskú činnosť sa vyžaduje koncesia, zatiaľ čo na sprostredkovateľskú činnosť postačí ohlásenie živnosti. Druhým dôvodom je chýbajúci osobitný zákon, ktorý by transparentne vymedzil obsah a podmienky prevádzkovania zasielateľskej činnosti.
Vecné rozdiely medzi zasielateľstvom
a sprostredkovaním cestnej dopravy
Už sme uviedli, že v súčasne platnom právnom poriadku neexistuje žiadny verejnoprávny predpis, ktorý by osobitne upravoval právny režim zasielateľstva. Týmto predpisom nie je ani zákon č. 168/1996 begin_of_the_skype_highlighting 168/1996 end_of_the_skype_highlighting Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, ktorý problematiku zasielateľstva upravenú v predchádzajúcom zákone o cestnej doprave zrušil a novú úpravu neprijal. Týmto predpisom nie je ani živnostenský zákon, ktorý síce zasielateľstvo ako koncesovanú živnosť upravuje v prílohe č. 3 – skupina č. 314, avšak obsah živnosti neupravuje (upravuje iba podmienky udelenia koncesie), čo tiež nie je štandardné riešenie, pretože je pravidlom, že obsah konkrétnej viazanej alebo koncesovanej živnosti upravuje príslušný osobitný predpis.
Za súčasného právneho stavu platí iba nepriama právna úprava, ako vyplýva z Obchodného zákonníka, ktorý v súkromnoprávnej časti v rámci zmluvnej úpravy zasielateľstva vyjadruje charakteristiku zasielateľstva. Podľa tejto úpravy možno vyvodiť, že v prípade zasielateľstva ide o zmluvné obstaranie prepravy vecí v mene fyzickej alebo právnickej osoby obstarávajúcej prepravu veci z určitého východiskového miesta do miesta určenia v záujme a na účet prepravcu, pričom je obvyklé, že s touto činnosťou je spojené aj zabezpečovanie iných súvisiacich činností, ako je napr. balenie tovaru, nakládka, prekládka a vykládka tovaru, jeho skladovanie, vybavovanie sprievodných dokladov, colných deklarácií, colnej zábezpeky a iných colných formalít a pod.
V prípade zasielateľstva ide teda o komplexnú službu, ktorú zabezpečuje pre odosielateľa zásielky (prepravcu) osobitný subjekt a v rámci ktorej tento osobitný subjekt zabezpečí nielen vlastnú prepravu vecí (tovaru), ale spravidla na báze komisionálnej zmluvy zabezpečí aj ďalšie činnosti súvisiace s dopravou. V prípade sprostredkovania cestnej dopravy rozsah jeho živnostenského oprávnenia zahŕňa (iba) súbor jednoúčelových činností, čo ho vylučuje z možnosti relevantného poskytovania súboru viacerých doplnkových alebo inak súvisiacich služieb.
Nedodržanie tejto kľúčovej podmienky dotknutou osobou, bez rozdielu, či ide o fyzickú alebo o právnickú osobu, považuje sa za prekročenie rozsahu živnostenského oprávnenia, ktoré je možné kvalifikovať ako neoprávnené podnikanie s možnosťou postihu podľa § 65 živnostenského zákona pokutou až do výšky 200 000 Sk.
Podmienky odbornej spôsobilosti
podľa živnostenského zákona
Podľa súčasného platného právneho stavu je zasielateľstvo koncesovaná živnosť uvedená v prílohe živnostenského zákona č. 3 – skupina č. 314, pod poradovým číslom 13, ktorú môže vykonávať fyzická alebo právnická osoba na základe koncesie udelenej živnostenským (okresným) úradom príslušným podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby.
Koncesiu udeľuje živnostenský úrad (okresný úrad) na základe žiadosti tejto osoby za podmienky, že žiadateľ alebo ním ustanovený zodpovedný zástupca preukáže originálne ustanovenú odbornú spôsobilosť. Podmienky odbornej spôsobilosti ustanovuje živnostenský zákon alternatívnym spôsobom, podľa ktorého sa vyžaduje:


stredoškolské vzdelanie v odbore a dva roky praxe v odbore alebo
doklad o ukončení strednej školy a osvedčenie o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a dokladom o najmenej 3-ročnej praxi v odbore, prípadne v príbuznom odbore (s účinnosťou od 1. júla 2002) alebo
nepretržitá 5-ročná prax v odbore v postavení vedúceho podniku.


Na možnosť vykonávania sprostredkovateľskej činnosti v doprave poukázaním na to, že ide o ohlasovaciu voľnú živnosť, živnostenský zákon neustanovuje osobitné podmienky odbornej ani inej spôsobilosti.
Vnútroštátny a medzinárodnoprávny
rámec zasielateľstva
Každá živnostenská koncesia bez ohľadu na predmet podnikania, na ktorý bola udelená, oprávňuje príslušnú osobu (držiteľa koncesnej listiny) vykonávať podnikateľskú činnosť na celom území SR. V plnom rozsahu to platí aj pre prevádzkovanie zasielateľstva podnikateľským spôsobom. V praxi to znamená, že zo zákona nie je možné, aby živnostenské (okresné) úrady SR vydávali osobitné povolenia (koncesie) na vykonávanie medzinárodného zasielateľstva. V tomto význame nemožno požadovať ani v súkromnom ani vo verejnom záujme, aby sa týmto spôsobom špecifikoval predmet podnikania vo vydávaných koncesných listinách.
Pokiaľ má konkrétna fyzická alebo právnická osoba v úmysle vykonávať činnosť mimo územia SR, vzťahuje sa na ňu príslušná vnútroštátna úprava toho štátu, na území ktorého obstaráva, alebo priamo vykonáva konkrétne služby, za predpokladu, že ich príslušná (zahraničná) úprava vyžaduje.
Vydaná koncesná listina oprávňuje príslušnú (fyzickú alebo právnickú) osobu podnikať v uvedenom predmete podnikania na celom území SR, pokiaľ živnostenský úrad z osobitných dôvodov neobmedzí jej územnú pôsobnosť podľa § 27 ods. 3 živnostenského zákona priamo v koncesnej listine. Zároveň je z hľadiska vnútroštátnych predpisov SR oprávnená vykonávať zasielateľstvo aj mimo územia SR. K tejto možnosti nevyžaduje náš právny poriadok osobitný druh povolenia, ani s touto možnosťou v súčasnosti nespája (nevyžaduje) od prevádzkovateľov živnosti splnenie osobitných povinností.
(pokračovanie v ďalšom čísle)
JUDr. Ladislav Kopál

Dobrý deň, chcem sa opýtať, doma máme starší kotol, ktorý by fara rada od nás odkúpila. Môžeme však my ako fyzické osoby, ktoré nemajú živnosť predať tento kotol právnickej osobe?

Dobrý deň, chcem sa opýtať, doma máme starší kotol, ktorý by fara rada od nás odkúpila. Môžeme však my ako fyzické osoby, ktoré nemajú živnosť predať tento kotol právnickej osobe?


Dobrý deň, prosím poraďte niekto

Dobrý deň, chcem sa opýtať, doma máme starší kotol, ktorý by fara rada od nás odkúpila. Môžeme však my ako fyzické osoby, ktoré nemajú živnosť predať tento kotol právnickej osobe?
SAmozrejme , že môžete . je to predaj Vášho hnuteľného majetku a podľa §9 odst.1 d/ je to pre Vás príjem oslobodený. Čiže z predaja nebudete platit daň / bez ohľadu na výšku príjmu z uvedeného kotla /.

/ toto platí v prípade ak ste o danom kotle nikdy neúčtovali , resp. neprenajímali ap. /

Predaj uskutočníte na základe kúpno predajnej zmluvy .