Na daňovom sa vás budú pýtať, na základe akého oprávnenia budete podnikať, nevydajú vám DIČ bez živnostenského listu alebo zmluvy o sprostredkovaní (podľa Obchodného zákonníka). Ja zhodou okolností mám zmluvu o obchodnom zastúpení s jednou bankou a tá si vyžadovala živnostenský list - mám tam činnosti podnikateľské poradenstvo aj sprostredkovanie vrámci voľných živností. Čo sa týka tých odvodov a daňových výdavkov, každý samostatne zárobkovo činný občan (živnostník aj sprostredkovateľ) majú rovnaké práva a povinnosti. Ja si napríklad dávam do nákladov telefón, cestovné, stravné, kancelárske potreby atď.

Prosím, je výhodnejšie je dobrovolne nezamestnaného, ktorý dostal ponuku od banky na prácu sprostredkovateľa mať vybavenú živnosť, alebo len požiadať DÚ o vydanie DIČ? Jedná sa mi hlavne či je rozdiel v platení odvodov, možnosti dať si do nákladov výdavky napr . prenájom, cestovné atď. Ak s tým máte niekto skúsenosti, ďakujem za akúkoľvek odpoveď aj skúsenosť.

Nedá sa odpovedať čo je výhodnejšie ... základná otázke znie inak - je činnosť, ktorú bude vykonávať pre banku živnosťou ? O sprostredkovanie čoho ide ? Aký bude predmet zmluvy s bankou? Podľa toho vieme určiť či sa jeho činnosť bude riadiť Živnostenským zákonom alebo iným, osobitným predpisom.
K daňovým výdavkom - ak bude činnosť vykonávať na základe živnosti alebo len s DIČ ako činnosť podľa osobitného predpisu - platí pre neho Zákon o dani z príjmov v plnom rozsahu, tzn.že uplatňuje daňové výdavky rovnako.

Súhlasím s Johankou. Z pohľadu preddavkov na zdravotné poistenie ani v jednom z týchto prípadov už nebudeš považovaný za doborovolne nezamestnaného. Musíš platiť preddavky z min. mzdy, t.č. 1064sk mesačne. Odvody do soc.poisťovne od 1.7.nasl. roka v prípade ak príjem = tržby za predch. kal. rok presiahnu 12-násobok min.mzdy

Ďakujem obom za reakcie, jedná sa mi o to , že neter bola na konkurze v banke, ponuka na sprostredkovanie úverov, poistenia pre túto banku a tam jej dali na výber, či chce robiť pre nich na živnosť alebo len na DIČ. Teraz sa prišla poradiť čo je pre ňu výhodnejšie a nejako ma to zaskočilo, hoci účto som robila aj sprostredkovateľom, ale ja som v tom nevidela rozdiel čo sa týka daní, nákladov čo ste mi aj potvrdili. Len niekedy už za všetkým hľadám nejakú búdu a chcela som jej poradiť to čo bude pre ňu výhodnejšie. Skôr som zapochybovala či nie je nejaká odlišnosť v odvodoch, ale ani tam som nič neobjavila. Tak isto do SP platí sledovanie príjmu zo živnosti aj z činností sprospredkovateľa na účely povinnosti platiť. A zdravotné platiť bude musieť od začatia vykonávanie buď živnosti alebo toho sprostredkovania.

Teraz ma ešte napadlo: ak je zmluva o sprostredkovaní uzatvorená podľa § 642 a nasled. paragrafov Obchodného zákonníka, z takejto činnosti nevyplýva povinnosť platiť odvody. Mám to od pracovníčky sociálnej poisťovne. :cool:

No toto je presne to čo ma zaújma, teda len rozmýšľam, či by nebolo pre ňu výhodnejšie mať takéto zmluvy a odvody by neplatila iba do ZP naďalej ako dobrovolne nezamestnaná, ale tým pádom by to nebol príjem podľa § 6 ale § 8. Ak byto boli nejaké nízke príjmy toto by bolo vhodnejšie. Ale ak by chcela kanceláriu, a výdavky do účtovníctva príp. % bolo by vhodnejšie mať príjem § 6. A ešte ak by sa chcela prihlásiť na ÚP ako nezamestnaná ten príjem podľa § 642 Obch. by mohla mať ? Na ÚP by sa prihlásila aby mohla požiadať o dotáciu z ESF.

Veronikasad snažím sa Ti dať bodík, ale nejako to nejde , ešte skúsim zatiaľ ďakujem všetkým.

Teraz ma ešte napadlo: ak je zmluva o sprostredkovaní uzatvorená podľa § 642 a nasled. paragrafov Obchodného zákonníka, z takejto činnosti nevyplýva povinnosť platiť odvody. Mám to od pracovníčky sociálnej poisťovne. :cool:

ja som sa toho už napočúval...a vieš na aký par. sa odvoláva v zákone o sociálnom poistení že nie je povinný platiť odvody?

Prepáčte že odpisujem až teraz, ale včera som už potom bola mimo kancelárie. Neviem ktorý § sociálneho zákona o tom hovorí, ale na dvoch pobočkách soc. poisťovne mi povedali to isté. Musela som iba k výpisu z DP priložiť rozpis príjmov podľa druhu zmlúv, na základe ktorých som činnosti vykonávala. Keď som ho predložila, bolo všetko OK. Pripájam tento rozpis, resp. prílohu k výpisu z DP. Dúfam že pomôže a poslúži.

No toto je presne to čo ma zaújma, teda len rozmýšľam, či by nebolo pre ňu výhodnejšie mať takéto zmluvy a odvody by neplatila iba do ZP naďalej ako dobrovolne nezamestnaná, ale tým pádom by to nebol príjem podľa § 6 ale § 8. Ak byto boli nejaké nízke príjmy toto by bolo vhodnejšie. Ale ak by chcela kanceláriu, a výdavky do účtovníctva príp. % bolo by vhodnejšie mať príjem § 6. A ešte ak by sa chcela prihlásiť na ÚP ako nezamestnaná ten príjem podľa § 642 Obch. by mohla mať ? Na ÚP by sa prihlásila aby mohla požiadať o dotáciu z ESF.
Podľa môjho názoru, ak má niekto pridelené DIČ, už nemôže byť vedený v evidencii na ÚP a tým ani získať uvedenú dotáciu. Možno by bolo dobré najprv sa zaevidovať na 4 mesiace na ÚP, už po 3 mesiacoch požiadať o túto dotáciu na činnosť sprostredkovania (od podania žiadosti o dotáciu po podpis dohody to trvá cca 1 mesiac) a po podpise dohody o poskytnutí dotácie podpísať zmluvu s tou bankou.

Len k príspevku č. 2 od Mirky 123, DIČ bude pridelené aj bez ŽL alebo zmluvy. Môže ísť totiž aj o príjmy podľa autorského zákona a tam ŽL nie je potrebný a ani žiadna zmluva. (to nie je tento prípad)

Ja som sa však vyjadrovala k tomuto prípadu, tam určite bude zmluva, alebo sa mýlim?

Áno tam bola ponuka, buď práca na zmluvu alebo na živnosť. Ďakujem za pomoc.