Na LV je vedený vlastník bytu , jedná sa o rozostavaný byt. Vzťahujú sa aj na neho ust. zákona 182/93Z.z. ? Myslím tým , či je povinný platiť preddavky do fondu opráv, prispievať na služby spojené s bývaním ako aj na správu.

Trochu tomu nerozumiem, ako môže byť jeden byt rozostavaný. Keby to bol celý bytový dom, tak je to v poriadku. V takom prípade treba najprv objekt skolaudovať a až potom sa dá v ňom bývať, teda platiť všetky zálohy. Predtým nie.

le keď je len byt rozostavaný....:confused:. A v akom stave sú ostatné byty? Tam ľudia bývajú? Trochu to upresni.

Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe. A ak som si pozrela výpis z katastra nehnuteľností tak je tam uvedený k tomu bytu / ktorý sa ešte len prerába / konkrétny vlastník a pri tom je uvedené , že sa jedná o rozostavaný byt. A preto smerovala táto otázka , čo s poplatkami . Dúfame , že som to napísala zrozumitelne.

Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe. A ak som si pozrela výpis z katastra nehnuteľností tak je tam uvedený k tomu bytu / ktorý sa ešte len prerába / konkrétny vlastník a pri tom je uvedené , že sa jedná o rozostavaný byt. A preto smerovala táto otázka , čo s poplatkami . Dúfame , že som to napísala zrozumitelne.

Myslím, že platí sa podla zákona za služby spojené s užívaním bytu .... a tak ak toto nesplňa podmienky k bývaniu, patiť za tieto služby by sa malo až budú byty riadne užívaniaschopné. A na LV to bude klasifikované ako byt.

Rozostavaný byt ešte neznamená, že sa nemôže užívať. Takto by to mohol niekto využívať a neplatiť príslušné poplatky za služby.
Voda im tam ide?
Sú tam denne a pracujú na byte - spoločná elektrika osvetlenie sa spotrebováva?
Výťah sa používa?
Kúri sa im tam?
Na čo sa odpovie áno za to by sa malo platiť.
FO sa platí podľa podielu.
Je na majiteľovi aby to bolo spravené čo najskôr aby mohol plnohodnotne bývať.

Aj s tým by sa dalo súhlasiť, tento prípad som nikdy neriešila, ale asi vieme o tom málo a koniec koncov malo by to byť aj niekde zmluvne dohodnuté. Voda ak tečie, mala by mať osadený vodomer, elektrina, výťah a ine čo sa využíva zo spoločého by malo byť tiež podchytené. Možno je toto všetko zahrnuté v odkupnej cene a bolo to vopred dohodnuté. Toto už fakt neviem ako býva zmluvne ošetrené, ale v každom prípade by to mal byť užívaniaschopný byt, aby sa dali stanoviť zálohy.

Slavica, s interpretáciou poslednej vety nesúhlasím. Ja byt momentálne kompletne prerábam, (a tak robí cca 50% obyvateľstva) čiže vôbec nie je užívaniaschopný. Teraz by som mal kvôli tomu, že nie je byt užívaniaschopný prestať platiť zálohy? Asi by som sa rýchlo ocitol na ulici. Je to len a len môj problém, že ho platím týždeň, dva, pol roka, rok a nebývam v ňom.

Je pravda, že IVEB má trošku špecifický problém, avšak ten byt a vlastník sú už zapísaní na LV, takže si myslím a moja odpoveď na jej otázku - áno, v tomto konkrétnom prípade sa na vlastníka vzťahujú ustanovenia zákona 182/1993 v z.n.p. a je povinný platiť preddavky aj do fondu opráv.

Slavica, s interpretáciou poslednej vety nesúhlasím. Ja byt momentálne kompletne prerábam, (a tak robí cca 50% obyvateľstva) čiže vôbec nie je užívaniaschopný. Teraz by som mal kvôli tomu, že nie je byt užívaniaschopný prestať platiť zálohy? Asi by som sa rýchlo ocitol na ulici. Je to len a len môj problém, že ho platím týždeň, dva, pol roka, rok a nebývam v ňom.

Je pravda, že IVEB má trošku špecifický problém, avšak ten byt a vlastník sú už zapísaní na LV, takže si myslím a moja odpoveď na jej otázku - áno, v tomto konkrétnom prípade sa na vlastníka vzťahujú ustanovenia zákona 182/1993 v z.n.p. a je povinný platiť preddavky aj do fondu opráv.

Ja by som asi stanovil zálohy až potom, čo sa ten byt skolauduje. Veď aj pri novostavbách vlastníci (stavebníci) neplatia zálohy a fond opráv, kým dom nie je skolaudovaný a tiež sa tam spotrebúva voda. To, čo stavebník spotrebuje počas stavby, by mal uhradiť spoločenstvu (napr. vodu, ak ju čerpá zo spoločného). Elektrinu má asi zapojenú od elektrární stavebný prúd, čo nemá nič spoločné s ostatnými vlastníkmi. Na upratovaní by sa asi mal spolupodieľať a teplo ešte asi neodoberá. Zostáva ešte fond - tam si myslím, že až po skolaudovaní.

Ale ak sa pozrieme na definíciu bytu podľa zákona 182/1993 v § 2 ods. 1:

"(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky."

tak rozostavaný byt ešte nie je bytom podľa tohto zákona, lebo ešte nie je trvale určený stavebným úradom na bývanie. Takže so zálohovým predpisom by som počkal dovtedy, kým sa stane bytom, ktorý spĺňa literu zákona.

Slavica, s interpretáciou poslednej vety nesúhlasím. Ja byt momentálne kompletne prerábam, (a tak robí cca 50% obyvateľstva) čiže vôbec nie je užívaniaschopný. Teraz by som mal kvôli tomu, že nie je byt užívaniaschopný prestať platiť zálohy? Asi by som sa rýchlo ocitol na ulici. Je to len a len môj problém, že ho platím týždeň, dva, pol roka, rok a nebývam v ňom.

Je pravda, že IVEB má trošku špecifický problém, avšak ten byt a vlastník sú už zapísaní na LV, takže si myslím a moja odpoveď na jej otázku - áno, v tomto konkrétnom prípade sa na vlastníka vzťahujú ustanovenia zákona 182/1993 v z.n.p. a je povinný platiť preddavky aj do fondu opráv.

Peton to čím sa ohrádzaš je úplne mimo témy mimotemyktorá je tu zadaná ako prvá. Tvoj byt je na LV klasifikovaný ako byt! a nemá nič spoločné so vstavbou.
Mala som na mysli presne to čo citoval Chobot, len sa mi to nechcelo hľadať ...


prečítaj si prispevky zadavateľky:
Re: Rozostavaný byt
Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe.

Na LV je vedený vlastník bytu , jedná sa o rozostavaný byt. Vzťahujú sa aj na neho ust. zákona 182/93Z.z. ? Myslím tým , či je povinný platiť preddavky do fondu opráv, prispievať na služby spojené s bývaním ako aj na správu.

Nechapem prečo zadavatelka zmenila povodnu otázku!!!

povodna znela takto:
Pôvodca textu príspevku: IVEB http://www.porada.sk/images/buttons/viewpost.gif (http://www.porada.sk/t66160-rozostavany-byt.html#post579732)
Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe. A ak som si pozrela výpis z katastra nehnuteľností tak je tam uvedený k tomu bytu / ktorý sa ešte len prerába / konkrétny vlastník a pri tom je uvedené , že sa jedná o rozostavaný byt. A preto smerovala táto otázka , čo s poplatkami . Dúfame , že som to napísala zrozumitelne.

Ďakujem Vám za odpovede , aj ja si myslím , že prispievať do fondu opráv by mal až keď ten byt bude skolaudovaný .

A keď prebehne kolaudácia až za 5 rokov?

Podľa mňa je zapísaný v LV ako vlastník... a teda mal by platiť. Možno nejakú menšiu sumu ak tam nebýva. Ale ak tam býva, mal by platiť. Používa (možno práve najviac) spoločné priestory, výťah, elektriku. Podľa toho čo v predmetno dome je. V každom prípade by som ako predseda skúsila...

Ale toto nieje o tom či skušať, alebo neskúšať, a či to bude trvať rok alebo 5 /aj tu musí by´dodoržaný nejaký termín/ zmluva o vstavbe by mala mať jasne pravidlá, kde bude riešená aj táto otázka a a my vobec nevieme ako je postavená zmluva o odkúpení podkrovia a o vstavbe. A možno to nevie ani zadavateľka. Zbytočne polemizujeme. Možno by sa mohol vyjadriť niekto kto tú vstavbu absolvoval, alebo ju má vo svojom dome.

Na googli som našla pár otázok a odpovedí na túto tému, viacmenej sa odpovede prikláňajú k plateniu.Všade je však sporné ako sa klasifikuje byt. Myslím, že ieto náležitosti by mali byť každopádne ošetrené v zmluve o odpredaji a vstavbe predmetného budúceho bytu. Toto my nevieme.Ak to nieje finančne podchytené v zmluve myslím, že ak vlastník používa spoločné energie mal by sa na nich podielať.

Na googli som našla pár otázok a odpovedí na túto tému, viacmenej sa odpovede prikláňajú k plateniu.Všade je však sporné ako sa klasifikuje byt a rozostavaný byt. Myslím, že tieto náležitosti by mali byť každopádne ošetrené v zmluve o odpredaji a vstavbe predmetného budúceho bytu. Toto my nevieme.Ak to nieje finančne podchytené v zmluve myslím, že ak vlastník používa spoločné energie mal by sa na nich podielať tak ako je písané v prisp.8. Do fondu opráv je samozrejme povinný platiť každý vlastník, ale to už ozaj záleží na postavení zmluvy / možu tam byť osobitné dojednania/a ako napísala Elenka dá sa aj dohodnúť. A samozrejme, aby nedošlo k špekulácií zo strany vlastníka a oddalovaní kolaudácie.

Myslím, že sa tu pletú zase dve rôzne veci dokopy. Zákony sú úplne jasné a hovoria ako sa to má spraviť presne! Jedna vec je zmluva o vstavbe a druhá užívaniaschopný byt.

1 Stavebný zákon + zákon o vlastníctve bytov: zmluva o vstavbe určuje za akých podmienok sa bude stavať, ako bude stavebník platiť energie, ktoré sa budú počas vstavby spotrebovávať. Rozostavaný byt nie je bytom podľa 182 a teda vlastník takéhoto bytu zapísaný na LV nemá do FPÚaO čo platiť. V zmluve o vstavbe sa ale môže platenie do Fondu dohodnúť ako protihodnota za diskomfort bývajúcich vlastníkov. Stavebník potom platí príspevky do fondu na základe tejto zmluvy a nie zákona 182! Z hľadiska príjmu do FPÚaO je to klasifikované ako iný príjem.
Toto platí až do kolaudácie, takže je na stavebníkovi aby sa ponáhlal...

2 Zákon o vlastníctve bytov: Akonáhle je byt skolaudovaný začne sa spravovať ustanoveniami zákona 182/93 a platiť do fondu podľa veľkosti SP a za plnenia a služby. Následné prerábky v byte (aj ked sa stane byt neobývateľným) nemajú vplyv na právne postavenie už raz skolaudovaného = právne užívaniaschopného bytu.

Myslím, že sa tu pletú zase dve rôzne veci dokopy. Zákony sú úplne jasné a hovoria ako sa to má spraviť presne! Jedna vec je zmluva o vstavbe a druhá užívaniaschopný byt.

1 Stavebný zákon + zákon o vlastníctve bytov: zmluva o vstavbe určuje za akých podmienok sa bude stavať, ako bude stavebník platiť energie, ktoré sa budú počas vstavby spotrebovávať. Rozostavaný byt nie je bytom podľa 182 a teda vlastník takéhoto bytu zapísaný na LV nemá do FPÚaO čo platiť. V zmluve o vstavbe sa ale môže platenie do Fondu dohodnúť ako protihodnota za diskomfort bývajúcich vlastníkov. Stavebník potom platí príspevky do fondu na základe tejto zmluvy a nie zákona 182! Z hľadiska príjmu do FPÚaO je to klasifikované ako iný príjem.
Toto platí až do kolaudácie, takže je na stavebníkovi aby sa ponáhlal...

2 Zákon o vlastníctve bytov: Akonáhle je byt skolaudovaný začne sa spravovať ustanoveniami zákona 182/93 a platiť do fondu podľa veľkosti SP a za plnenia a služby. Následné prerábky v byte (aj ked sa stane byt neobývateľným) nemajú vplyv na právne postavenie už raz skolaudovaného = právne užívaniaschopného bytu.


Presne na toto som naražala aj ja kým som nečítala článok o tom a tiež nemusiš mať úplne pravdu...a ani ja;)
Možno to vysvetlí advokát :rolleyes:

Vlastník podkrovia neplatí do fondu opráv
Aj vlastník neskolaudovanej povaly je povinný platiť preddavky do fondu opráv
[27.6.2006, eTREND / Patrik Benčík, advokát]
Je vlastník nebytového priestoru v bytovom dome povinný prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv? Ide o povalu, ktorú vlastník nadobudol v roku 2001 zmluvou o prevode vlastníctva povalového priestoru. Za celý ten čas od neho správca bytového domu nepožadoval, aby prispieval do fondu opráv ako ostaní vlastníci bytov. Na otázku, prečo majiteľ povalového priestoru neplatí preddavky do fondu opráv, správca odpovedá tak, že preddavky bude platiť až po skolaudovaní priestoru ako bytu. Pritom do dnešného dňa majiteľ povaly prestavbu nezačal a podľa jeho vyjadrenia ju v najbližších rokoch ani nezačne.


Bez ohľadu na to si myslím, že vlastník podkrovia by mal prispievať do fondu opráv a doplatiť aj dlžnú čiastku za minulé roky.
Právna úprava je v tejto otázke jednoznačná. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na viacerých miestach zdôrazňuje povinnosť nielen vlastníkov bytov, ale aj vlastníkov nebytových priestorov v bytovom dome platiť príspevky do fondu opráv.

Ide napríklad o ustanovenie § 7b ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov alebo zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky do fondu opráv mesačne vopred.

Táto povinnosť im vzniká od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Vlastník povaly je povinný platiť určené príspevky do fondu opráv. Táto povinnosť mu vznikla od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva k povale do katastra nehnuteľností.

Skutočnosť, že tieto priestory ešte neprešli stavebnou úpravou a neboli skolaudované ako byt, je bezpredmetná. Za vymoženie vzniknutých nedoplatkov na úhradách do fondu opráv je zodpovedný predovšetkým správca bytového domu.

Ak správca nebude od problematického vlastníka povaly vymáhať nedoplatky za úhrady do fondu opráv, môže byť ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzatý na zodpovednosť on. Môžu ho vymeniť alebo žalovať o náhradu škody.

Podľa § 8 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca zodpovedá vlastníkom za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia si svojich povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

Nedoplatky za úhrady do fondu opráv môžete v prípade nečinnosti správcu bytového domu vymáhať od vlastníka povaly aj vy sami. Ak ich vlastník povaly nezaplatí na výzvu dobrovoľne, budete nútení postupovať súdnou cestou a podať proti nemu žalobu o zaplatenie týchto nedoplatkov na príslušný okresný súd.

Keďže ide o majetkové práva podliehajúce premlčaniu, nedoplatky vo fonde opráv si budete môcť od vlastníka povaly nárokovať len za obdobie posledných troch rokov od podania žaloby.

Z odpovede advokáta logicky vyplýva, že sa drží zákona a berie vlastníctvo k istej nehnuteľnosti bez ohľadu na to či je to byt alebo nebyt. Mňa prve čo napadlo, že rozostavaný byt nieje byt a tak som sa toho tiež držala. Pripustila som však, že odpalata za použité energie može byť zohľadnená aj v zmluve o vstavbe, kde sa dá toto riešiť dohodou o určitých výhodách pre samotných vlastníkov. S príspevkom do fondu je to podobné. Každopádne reakcie na danú otázku sú rozne a mám za to, že najlepšie je dobre postavená zmluva prospešná ako pre stavebníka tak pre ostatných vlastníkov v dome.

Nevidím žiaden rozdiel medzi tým čo napísal buonapacta a tým, čo napísal advokát, pokial ide o nebytový priestor vo vlastníctve konkrétneho vlastníka. To presne sedí!

V opisovanom prípade ide nie o rozostavanú stavbu, ale o nebytový priestor "povalu", ktorá už raz bola príslušnými úradmi schválená ako nebytový priestor, ktorý má svojho vlastníka! Vlastník má povinnosť platiť do FPUO za nebytový priestor a nie byt. Ak si vykoná prestavbu aj o 10 rokov je to len na ňom, vlastníci o nič neprídu.

Inak by to bolo, ak by bola povala spoločným priestorom. Vtedy by sa platilo na základe nájomnej zmluvy.

Čakala som až sa vyjadríš, viem čo myslíš ;) avšak on napísal ....Rozostavaný byt nie je bytom podľa 182 a teda vlastník takéhoto bytu zapísaný na LV nemá do FPÚaO čo platiť ... a advokát má iný názor:
Vlastník povaly je povinný platiť určené príspevky do fondu opráv. Táto povinnosť mu vznikla od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva k povale do katastra nehnuteľností.
Aj ja som reagovala zo začiatku tým, že nieje to byt, ale zmluva o vstavbe by mala riešiť aj prípadne platenie....
ale takto to je vysvetlené inak...
a zadavateľka uvádza : Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe... vidíš v tom rozdiel?
V podstate Buona... napísal to isté čo ja a Chobot v predchádzajúcich prispevkoch len v ružovom :D



Tu je obdobný článok:
Nadstavba bytového domu a odvody do fondu opráv
Vlastník bytu je povinný platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po zavkladovaní vlastníckeho práva
[11.6.2004, eTREND / Patrik BENČÍK, advokát]
Na jeseň 2002 som začal stavať byt na streche už existujúceho bytového domu. Dom mal problém so strechou: takto vznikla nová strecha a mne nový byt. Musel som požiadať o zmenu stavebného povolenia, aby som v ňom bol uvedený ako stavebník (predtým to bolo mesto). Byt bol dokončený a skolaudovaný v lete 2003 a na jeseň 2003 sme podpísali pristúpenie k spoločenstvu vlastníkov bytov. Teraz sme dostali vyúčtovanie za služby. Mám dve otázky:
1. Spoločenstvo chce, aby sme zaplatili zvýšené náklady za kúrenie v čase výstavby, pretože v bytoch pod strechou vraj bola zima. Je to možné a ako stavebník som zrejme za to zodpovedný, ale nezdá sa mi spôsob riešenia problému. Oni si objednali od teplárne zvýšenie dodávky tepla, ktoré sa dá realizovať len pre všetky byty naraz, čiže nie len pre tie, ktoré boli postihnuté stavbou. A o tom, že spoločenstvo zvýšenie objednalo, som sa dozvedel až z vyúčtovania po vyše roku. Osobne by som čakal, že ak je problém, oslovia ma a nájdeme riešenie: ja ako stavebník objednám zvýšenie alebo zabezpečím ohrievače a zaplatím energiu. Majú nárok spätne žiadať zvýšenú platbu? Mám platiť zvýšené náklady na kúrenie aj v bytoch nepostihnutých stavbou?
2. Vo vyúčtovaní sa počíta s úhradou do fondu opráv, za správu spoločenstva či teplo, svetlo už od začiatku stavby. K spoločenstvu sme však pristúpili o vyše rok neskôr. Počas stavby sme tieto služby vôbec nevyužívali, stavebné práce sa realizovali len na streche a prístup stavbárov bol z boku domu, a nie cez dom. Odkedy by som mal na tieto služby prispievať?
Prvá časť Vašej otázky je skôr stavbársky a faktický ako právny problém. Ak si niektoré byty vplyvom nadstavby domu vyžadovali zvýšené náklady na kúrenie, zrejme by ste ich mali uhradiť. V praxi však odporúčam dospieť ku kompromisu a džentlmenskej dohode.

Podľa môjho názoru je veľmi ťažké vyčísliť, akou mierou sa na zvýšených nákladoch na kúrenie odrazila nadstavba domu. Neviem si predstaviť, že by ste tieto náklady nezaplatili a išlo by to na súd. Spoločenstvo vlastníkov bytov by sa zrejme dostalo do dôkaznej núdze.
Pochopiteľne, mali by ste zaplatiť len zvýšené náklady na kúrenie v bytoch, ktoré boli priamo postihnuté stavbou. Ide zrejme o byty na vyšších poschodiach bytového domu pod nadstavbou.
Druhá časť Vašej otázky: Ako vlastník bytu ste povinný platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po zavkladovaní vlastníckeho práva k Vášmu bytu do katastra nehnuteľností.
Vyplýva to z § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome poukazujú preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ ide o služby spojené s užívaním bytu (elektrika, plyn, vodné, stočné, kúrenie), ak ste ich naozaj nevyužívali počas výstavby, mali by ste ich začať platiť odvtedy, ako ste ich začali využívať a čerpať./koniec článku/


Osobne sa prikláňam k tomuto názoru advokáta : V praxi však odporúčam dospieť ku kompromisu a džentlmenskej dohode :)

Spýtam sa Vás ešte na jedno - keď sa bavíte o platbe do FPÚ a O- ak je viac podkrovných bytov v dome, môžu mať tento fond oddelený od fondu pôvodne postavených bytov, takže si potom o platbe do fondu rozhodujú podkrovní vlastníci.

Čakala som až sa vyjadríš, viem čo myslíš ;) avšak on napísal ....Rozostavaný byt nie je bytom podľa 182 a teda vlastník takéhoto bytu zapísaný na LV nemá do FPÚaO čo platiť ... a advokát má iný názor:
Vlastník povaly je povinný platiť určené príspevky do fondu opráv. Táto povinnosť mu vznikla od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva k povale do katastra nehnuteľností.
Aj ja som reagovala zo začiatku tým, že nieje to byt, ale zmluva o vstavbe by mala riešiť aj prípadne platenie....
ale takto to je vysvetlené inak...
a zadavateľka uvádza : Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe... vidíš v tom rozdiel?
V podstate Buona... napísal to isté čo ja a Chobot v predchádzajúcich prispevkoch len v ružovom :D



Tu je obdobný článok:
Nadstavba bytového domu a odvody do fondu opráv
Vlastník bytu je povinný platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po zavkladovaní vlastníckeho práva
[11.6.2004, eTREND / Patrik BENČÍK, advokát]
Na jeseň 2002 som začal stavať byt na streche už existujúceho bytového domu. Dom mal problém so strechou: takto vznikla nová strecha a mne nový byt. Musel som požiadať o zmenu stavebného povolenia, aby som v ňom bol uvedený ako stavebník (predtým to bolo mesto). Byt bol dokončený a skolaudovaný v lete 2003 a na jeseň 2003 sme podpísali pristúpenie k spoločenstvu vlastníkov bytov. Teraz sme dostali vyúčtovanie za služby. Mám dve otázky:
1. Spoločenstvo chce, aby sme zaplatili zvýšené náklady za kúrenie v čase výstavby, pretože v bytoch pod strechou vraj bola zima. Je to možné a ako stavebník som zrejme za to zodpovedný, ale nezdá sa mi spôsob riešenia problému. Oni si objednali od teplárne zvýšenie dodávky tepla, ktoré sa dá realizovať len pre všetky byty naraz, čiže nie len pre tie, ktoré boli postihnuté stavbou. A o tom, že spoločenstvo zvýšenie objednalo, som sa dozvedel až z vyúčtovania po vyše roku. Osobne by som čakal, že ak je problém, oslovia ma a nájdeme riešenie: ja ako stavebník objednám zvýšenie alebo zabezpečím ohrievače a zaplatím energiu. Majú nárok spätne žiadať zvýšenú platbu? Mám platiť zvýšené náklady na kúrenie aj v bytoch nepostihnutých stavbou?
2. Vo vyúčtovaní sa počíta s úhradou do fondu opráv, za správu spoločenstva či teplo, svetlo už od začiatku stavby. K spoločenstvu sme však pristúpili o vyše rok neskôr. Počas stavby sme tieto služby vôbec nevyužívali, stavebné práce sa realizovali len na streche a prístup stavbárov bol z boku domu, a nie cez dom. Odkedy by som mal na tieto služby prispievať?
Prvá časť Vašej otázky je skôr stavbársky a faktický ako právny problém. Ak si niektoré byty vplyvom nadstavby domu vyžadovali zvýšené náklady na kúrenie, zrejme by ste ich mali uhradiť. V praxi však odporúčam dospieť ku kompromisu a džentlmenskej dohode.

Podľa môjho názoru je veľmi ťažké vyčísliť, akou mierou sa na zvýšených nákladoch na kúrenie odrazila nadstavba domu. Neviem si predstaviť, že by ste tieto náklady nezaplatili a išlo by to na súd. Spoločenstvo vlastníkov bytov by sa zrejme dostalo do dôkaznej núdze.
Pochopiteľne, mali by ste zaplatiť len zvýšené náklady na kúrenie v bytoch, ktoré boli priamo postihnuté stavbou. Ide zrejme o byty na vyšších poschodiach bytového domu pod nadstavbou.
Druhá časť Vašej otázky: Ako vlastník bytu ste povinný platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po zavkladovaní vlastníckeho práva k Vášmu bytu do katastra nehnuteľností.
Vyplýva to z § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome poukazujú preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ ide o služby spojené s užívaním bytu (elektrika, plyn, vodné, stočné, kúrenie), ak ste ich naozaj nevyužívali počas výstavby, mali by ste ich začať platiť odvtedy, ako ste ich začali využívať a čerpať./koniec článku/


Osobne sa prikláňam k tomuto názoru advokáta : V praxi však odporúčam dospieť ku kompromisu a džentlmenskej dohode :)
OK, skúsim postupne:
1. "rozostavaný byt nie je bytom podľa 182..."
To súhlasí, pretože zákon 182 stanovuje kedy je byt bytom, a v jeho zmysle je bytom skolaudovaný byt po zápise do katastra, ktorý má povinnosť platiť do FPUO od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po povolení vkladu. Preto pri rozostavanej stavbe nového bytu (vlastne to ani nie je ešte byt) nemá vlastník stavby (stavebník) povinnosť platiť do FPUO. Môže tak urobiť na základe inej skutočnosti (zmluva o vstavbe) ako napísal buonapacta.

2. § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome poukazujú preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv...
tento paragraf hovorí len o povinnosti platiť do FPUO už skoladovaným = užívaniaschopným bytom v zmysle § 2 ods.1:
Bytom sa na úcely tohto zákona rozumie miestnost alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo urcené na bývanie a môžu na tento úcel slúžit ako samostatné bytové jednotky.

a nie o rozostavaných novostavbách - bytoch, ktoré sú zapísané na LV. Tie nie sú bytmi v zmysle 182/93 Z.z., lebo nie sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a nevsťahuje sa na ne teda povinnosť do FPUO platiť.

3. Príklad povaly v článku...
Povala je v tomto prípade popísanom v uvedenom článku riadnym užívaniaschopným nebytovým priestorom, a to na základe rozhodnutia príslušného stavebného úradu vzhľadom na účel svojho využitia! Preto má povinnosť do FPUO platiť.

To že bola uzavretá na tento riadny nebytový priestor v zmysle 182/93 zmluva o vstavbe, ktorou NbP niekto odkúpil za účelom jeho prestavby (predefinovania) na byt, je odlišná právna skutočnosť ako u novostavaného (predtým neexistujúceho a nikdy neskolaudovaného) bytu v procese výstavby! Pri prestavbe NbP na byt ide len o zmenu účelu využitia existujúceho priestoru v dome a je vecou vlastníka NbP kedy k prestavbe pristúpi. Stále sme tu právne vrámci zákona 182/93 Z.z., či už ide o nebyt alebo byt. To je ten druhý odstavec, čo správne popísal buonapacta. Do kolaudácie má povinnosť vlastník platiť do FPUO za nebytový priestor a po kolaudácii=rozhodnutí stavebného úradu a zápise do katastra mu vznikne povinnosť platiť ako vlastníkovi bytu.

4. SVB v prípade v uvádzanom článku nemá nárok požadovať zaplatenie energií naviac od vlastníka, lebo nevie kvantifikovať o akú čiastku by malo vlastne ísť. Preto sa to rieši v zmluve o vstavbe, kde sa stavebník zaviaže aby mal vlastné podružné merače energií, ktoré potom zaplatí. Inak je to len na dohode medzi SVB a stavebníkom. Súhlasím s advokátom že SVB by neunieslo dôkazné bremeno na súde a prehralo by.

Znova konštatujem, že buonapacta to definoval úplne presne a nie je rozdiel medzi ním a advokátom.

Zaujímavé, že k mojim prvým príspevkom v tejto téme dal súhlas len Chobot a ostatní sa pustili do oponovania. Písala som tam presne o tom čo teraz ty. Ostatní sa začali ohradzovať, že to je inak a teraz dali ocenenie a súhlasy tebe a buonapactovi a vy dvaja sebe navzájom hoci predtým boli vlastne proti tomu...:rolleyes: Chcela som len upozorniť na výklady advokáta, čo ma trochu zneistilo a ver, že keby si mu povedal to, čo si tu teraz napísal, tiež by si si nebol istý na 100%, darmo porovnávaš povalu a iné priestory´, všade ide o to isté a to o vstavbu.


Ozaj Empaty, skús teda prosím odpovedať na prvý príspevok témy. Dík;)

Spýtam sa Vás ešte na jedno - keď sa bavíte o platbe do FPÚ a O- ak je viac podkrovných bytov v dome, môžu mať tento fond oddelený od fondu pôvodne postavených bytov, takže si potom o platbe do fondu rozhodujú podkrovní vlastníci.
Ľubka, ak sa vstavbou zmenia povodné podiely v dome, stavajú sa aj tieto priestory súčasťou jedneho celku, jeden dom, jedno sup.č. atď.. a tak musia platiť do jedneho fondu, NIE oddelene. To je moj názor.;)

Slávica nie je to celkom pravda. Noví vlastníci pristúpili k zmluve o výkone správy, na opravách spoločných častí a zariadení sa podieľajú podľa spoluvlas. podielu, ale môžu mať FO oddelené. Má to svoje výhody,ale aj nevýhody. Spravovala som takéto domy v mestskom podniku a mali FO podľa odsúhlasenia nových vlastníkov v podkrovných bytoc a mali zmluvne ošetrené spolupodieľanie sa na opravách spol. častí.

Slávica nie je to celkom pravda. Noví vlastníci pristúpili k zmluve o výkone správy, na opravách spoločných častí a zariadení sa podieľajú podľa spoluvlas. podielu, ale môžu mať FO oddelené. Má to svoje výhody,ale aj nevýhody. Spravovala som takéto domy v mestskom podniku a mali FO podľa odsúhlasenia nových vlastníkov v podkrovných bytoc a mali zmluvne ošetrené spolupodieľanie sa na opravách spol. častí.

o.k asi som sa zle vyjadrila, možu mať oddelene, tak ako májú napríklad vchody, ale mylela som, že samozrejme sa nemožu oddelene odsuhlasovať a oddelene niečo financovať. Musia sa podielať na spolufinancovaní spoločných častí ako celku. Myslela som platiť do jedneho fondu, ale učtovne ho sledovať oddelene ano.

Slávka presne tak, asi som Ťa aj ja zle pochopila .

Na LV je vedený vlastník bytu , jedná sa o rozostavaný byt. Vzťahujú sa aj na neho ust. zákona 182/93Z.z. ? Myslím tým , či je povinný platiť preddavky do fondu opráv, prispievať na služby spojené s bývaním ako aj na správu.
Toto je ten prvý príspevok. Pokial by pisateľ neupresnil, že ide o prestavbu nebytového priestoru, ktorý sa prerába na byt, tak by odpoveď znela, že nie je podľa zákona 182/93 Z.z. povinný platiť do FPUO, na správu a za plnenia je povinný platiť podľa zmluvy o vstavbe alebo dohody.

o.k asi som sa zle vyjadrila, možu mať oddelene, tak ako májú napríklad vchody, ale mylela som, že samozrejme sa nemožu oddelene odsuhlasovať a oddelene niečo financovať. Musia sa podielať na spolufinancovaní spoločných častí ako celku. Myslela som platiť do jedneho fondu, ale učtovne ho sledovať oddelene ano.

Tot býva problém, ak je v dome napr. 20 bytov a 5 garáží (ktoré môžu mať iných vlastníkov, než sú vlastníci bytov).

Potom by teoreticky mohli vlastníci bytov si odsúhlasiť výšku fondu 50,- SK/m2 a garážnici by museli takéto rozhodnutie akceptovať, čo by pre nich bolo absolútne nevýhodné (napr. pri príprave na zateplenie - veď oni nepotrebujú zatepľovať).

Ale neviem, si predstaviť, že podkrovné byty by mali vedený svoj fond a ostatné byty svoj. Ako potom by sa riešili opravy spoločných zariadení, napr. výťahu? Z koho fondu by išlo koľko na opravu?

Tot býva problém, ak je v dome napr. 20 bytov a 5 garáží (ktoré môžu mať iných vlastníkov, než sú vlastníci bytov).

Potom by teoreticky mohli vlastníci bytov si odsúhlasiť výšku fondu 50,- SK/m2 a garážnici by museli takéto rozhodnutie akceptovať, čo by pre nich bolo absolútne nevýhodné (napr. pri príprave na zateplenie - veď oni nepotrebujú zatepľovať).

Ale neviem, si predstaviť, že podkrovné byty by mali vedený svoj fond a ostatné byty svoj. Ako potom by sa riešili opravy spoločných zariadení, napr. výťahu? Z koho fondu by išlo koľko na opravu?

Tak ako aj keď je to na jednotlivé vchody, ked je v jednom vchode 2x týždenne pokazený výťah, platí sa to z financií toho vchodu, nie z FO celeho domu. Samozrejme spoločné zariadenie domu, ktoré sa nedajú striktne rozdeliť na vchody sa musia platit zo spoločného. Je to len o tom, že ak v podkroví budu mať nadštandardne zvýšený prispevok do fondu, lebo si chcu dať na chodbu /napr. koberec/ zaplatí sa z tej sumy čo je nadštandard. Ale vždy platí, že minimálne schválený poplatok podľa podielu musí byt dodržaný a slúžiť na spoločne opravy a v spoločnom fonde.

Dík Empaty a teraz skús odpovedať na toto :).



Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe. A ak som si pozrela výpis z katastra nehnuteľností tak je tam uvedený k tomu bytu / ktorý sa ešte len prerába / konkrétny vlastník a pri tom je uvedené , že sa jedná o rozostavaný byt. A preto smerovala táto otázka , čo s poplatkami . Dúfame , že som to napísala zrozumitelne.

Dík Empaty a teraz skús odpovedať na toto :).

Pôvodca textu príspevku: IVEB http://www.porada.sk/images/buttons/viewpost.gif (http://www.porada.sk/66160-rozostavany-byt-post579732.html#post579732)
Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe. A ak som si pozrela výpis z katastra nehnuteľností tak je tam uvedený k tomu bytu / ktorý sa ešte len prerába / konkrétny vlastník a pri tom je uvedené , že sa jedná o rozostavaný byt. A preto smerovala táto otázka , čo s poplatkami . Dúfame , že som to napísala zrozumitelne.

Ahoj Slavica,
až teraz som si prečítal celú tému. Na to čo sa ma vyššie pýtaš by som odpovedal rovnako ako o kúsok vyššie, že takýto vlastník nemá povinnosť platiť do FPUO a za správu. Za plnenia podľa zmluvy o vstavbe alebo dohodou. IVEB upresnila, že ide o klasickú vstavbu do spoločného priestoru domu - povaly. Preto platí, že platiť stavebník v zmysle 182/93 Z.z. do FPUO nemusí.

Mali ste z Chobotom na začiatku pravdu, ale nechali ste sa zneistiť ostatnými príspevkami.

Ja som reagoval na príspevok buonapactu a advokáta, ktorý si uverejnila ty.

[27.6.2006, eTREND / Patrik Benčík, advokát]
Je vlastník nebytového priestoru v bytovom dome povinný prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv? Ide o povalu, ktorú vlastník nadobudol v roku 2001 zmluvou o prevode vlastníctva povalového priestoru. Za celý ten čas od neho správca bytového domu nepožadoval, aby prispieval do fondu opráv ako ostaní vlastníci bytov. Na otázku, prečo majiteľ povalového priestoru neplatí preddavky do fondu opráv, správca odpovedá tak, že preddavky bude platiť až po skolaudovaní priestoru ako bytu. Pritom do dnešného dňa majiteľ povaly prestavbu nezačal a podľa jeho vyjadrenia ju v najbližších rokoch ani nezačne. Advokát sa tu vyjadruje podľa mňa o platení za všeobecný nebytový priestor!!!!! a pritom si neuvedomil druhú vetu v tej otázke!!:)

Ale ak by som sa mal vyjadriť k otázke položenej advokátovi v tom príspevku, tak by som odpovedal inak ako on. A to tak, že vlastník takéhoto priestoru platiť nemusí, pretože povala nikdy nemôže byť nebytovým priestorom, lebo je v zmysle §2, ods.3 a 4 spoločnou časťou domu!!!
Preto vlastník takéhoto priestoru odkúpeného aj ked na základe zmluvy o prevode vlastníctva a nie zmluvy o vstavbe, platiť do FPUO nemusí, lebo nevlastní ani byt, ani nebytový priestor v zmysle zákona 182/93 Z.z. Teda zle položená otázka alebo si advokát neuvedomil že povala nemôže byť nebytovým priestorom.
To je to, ked si clovek neprečíta tému pozorne od začiatku, však buonapacta...:) Obaja sme sa vyjadrovali od stredu a pravdu sme mali a aj nemali.

Ale tým, že tieto spoločné priestory niekto odkúpil, prestávajú predsa byť spoločnými a sú alebo nebytovými, alebo bytom vo výstavbe.

Ale tým, že tieto spoločné priestory niekto odkúpil, prestávajú predsa byť spoločnými a sú alebo nebytovými, alebo bytom vo výstavbe.

... a pokiaľ sú bytom vo výstavbe, tak to nie je ani byt ani nebytový priestor, preto nie je za čo platiť zálohové predpisy.

Ak by to bol klasifikovaný ako nebytový priestor, ktorý by bolo možné využívať ako nebytový priestor, tak by majiteľ bol povinný platiť do fondu za nebytový priestor, kým by si ho neprestaval na bytový priestor. Ale v katastri by potom boli tie priestory zapísané ako nebytový priestor, kým by sa kolaudáciou nezmenil na byt.

No neviem, ako by ste sa no pozerali, keby takýto stav nastal vo Vašom dome. či by ste nechali niekoho využívať ostatné spoločné priestory a zariadenia bez platenia. Či sa k plateniu napr. el.en spol.priestorov, využívaní výťahu zaviazal v zmluve o vstavbe, alebo v zál. predpise vyjde na jedno. A do FPÚO by mal prispievať určite, však predsa jemu v podkroví bude na stave strechy záležať naviac. Ako by mohol požadovať jej opravu a on by sa príspevku nepodielal.

No neviem, ako by ste sa no pozerali, keby takýto stav nastal vo Vašom dome. či by ste nechali niekoho využívať ostatné spoločné priestory a zariadenia bez platenia. Či sa k plateniu napr. el.en spol.priestorov, využívaní výťahu zaviazal v zmluve o vstavbe, alebo v zál. predpise vyjde na jedno. A do FPÚO by mal prispievať určite, však predsa jemu v podkroví bude na stave strechy záležať naviac. Ako by mohol požadovať jej opravu a on by sa príspevku nepodielal.

Z praxe čo poznám prípady, kde nadstavujú, tak stavebná firma vôbec nevyužíva spoločné priestory - z boku budovy majú stavebný výťah, ktorým sa vozia aj robotníci aj materiál. Cez vchod vôbec nechodia (jasné, že inde to môže byť inak:rolleyes:), preto požiadavka na platenie energií v spol. priestoroch nei je na mieste. Pokiaľ by využívali spoločnú elektrinu, tak áno, ale spravidla pre stavbu je zapojený stavebný prúd, teda majú osobitný elektromer. Takže zase zo spoločného nič neberú.

A pokiaľ ten podkrovný byt nie je dokončený, tak stojím si za názorom, že by nemal platiť do fondu opráv. Veď toto je ako novostavba, kde ľudia tiež začnú platiť do fondu až po skolaudovaní domu.

Z praxe čo poznám prípady, kde nadstavujú, tak stavebná firma vôbec nevyužíva spoločné priestory - z boku budovy majú stavebný výťah, ktorým sa vozia aj robotníci aj materiál. Cez vchod vôbec nechodia (jasné, že inde to môže byť inak:rolleyes:), preto požiadavka na platenie energií v spol. priestoroch nei je na mieste. Pokiaľ by využívali spoločnú elektrinu, tak áno, ale spravidla pre stavbu je zapojený stavebný prúd, teda majú osobitný elektromer. Takže zase zo spoločného nič neberú.

A pokiaľ ten podkrovný byt nie je dokončený, tak stojím si za názorom, že by nemal platiť do fondu opráv. Veď toto je ako novostavba, kde ľudia tiež začnú platiť do fondu až po skolaudovaní domu.Napr. vo výškových domoch nepredstaviteľné. Je to všetko viac menej v teoretickej rovine.Je to o individuálnych prípadoch, takže neviem či zadávateľka zadá ešte špecifikácie konkrétnej prestavby. Všetky špecifiká by mali byť zakomponované v zmluve o vstavbe. Aj o prípadných nákladoch na energie aj o využívaní spoločných priestoroch, pokiaľ k takým potrebám dôjde.

Ale tým, že tieto spoločné priestory niekto odkúpil, prestávajú predsa byť spoločnými a sú alebo nebytovými, alebo bytom vo výstavbe.
V prídade "odkúpenia" povaly, povala bytom zjavne nie je a nebytovým priestorom sa stať nemôže tiež, lebo to zákon 182 v §2, ods. 3 a 4 vylučuje. Preto stavebník, a nie "vlastník" povaly, nemá povinnosť platiť do FPUO.

Chcel so napísať presne to čo Elenka. Zadávateľ mlčí, my nevieme čo bolo v Zmluve o vstavbe a len sa teoretizuje.
Ešte dotaz na Empatyho. Čím je teda povala po odkúpení do vlastníctva ? Už to nemôže byť spoločný priestor pretože má jedného vlastníka - však sa musel zmeniť charaker priestoru a teda na čo? Ako sa zdôvodní využívaneie priestoru? Však to musí byť niekde zapísané.

Ja nemlčím , sledujem Vašu diskusiu a vo štvrtok budem mať k dispozícii aj Zmluvu o vstavbe , takže napíšem viac. Mňa táto vec zaujímala hlavne z pohľadu zákona. Čo bolo v Zmluve zisťujem a určite dám vedieť. Ináč vďaka za Vaše názory.

Ešte dotaz na Empatyho. Čím je teda povala po odkúpení do vlastníctva ? Už to nemôže byť spoločný priestor pretože má jedného vlastníka - však sa musel zmeniť charaker priestoru a teda na čo? Ako sa zdôvodní využívaneie priestoru? Však to musí byť niekde zapísané.
Povala je podľa §2, ods. 4 zákona 182/93 spoločnou časťou domu. Rovnako ako základy domu, obvodové múry, schodištia, priečelia alebo nosné konštrukcie domu. Viete si predstaviť, že by sa odpredali napr. schodištia alebo obvodové múry a tieto by sa tým teda mali stať nebytovým priestorom konkrétneho vlastníka?!!!!!? Ja nie.

Nie je splnená ani ďalšia podmienka definície nebytového priestoru podľa §2, ods 3:

Nebytovým priestorom sa na úcely tohto zákona rozumie miestnost alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu urcené na iné úcely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spolocné casti domu a spolocné zariadenia domu.
Povala nie je miestnosť, ani súbor miestností a navyše spoločné časti domu podľa §2, ods. 4 sú definované takto:
Spolocnými castami domu sa na úcely tohto zákona rozumejú casti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpecnost a sú urcené na spolocné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priecelia, vchody, schodištia, spolocné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolacné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.Nemalo by byť teda možné povalu ako spoločnú časť domu odpredať na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva, alebo kúpnej zmluvy, pretože by sa logicky musela zmeniť na nebytový priestor, ktorým zo zákona byť nemôže.

Ak v príklade uvedenom slavicou, ten čo sa pýta, tvrdí, že došlo k opredaju povaly na základe zmluvy o prevode vlastníckych práv a je to pravda!!!, tak sa domnievam, že je to hrubá chyba katastra a súčasne stavebného úradu, pretože tento ju nikdy nemôže v rozpore so zákonom a bez zmeny stavebnej dokumentácie preklasifikovať na nebytový priestor.
Skôr sa domnievam, že tu šlo možno o nepresne formulovanú otázku toho kto sa pýtal, čo si ani advokát neuvedomil... A priznám sa, že spočiatku v mojej prvej odpovedi ani ja. Často sa totiž zamieňaú pojmy pre nebytový a spoločný priestor, a pritom je to dosť veľký rozdiel.

Musela by sa teda zmeniť stavebná dokumentácia domu, ktorá stanovuje ako je dom postavený, či má povalu alebo nie. A to je možné len pri nadstavbe alebo vstavbe na základe právoplatného stavebného povolenia a tým schváleného stavebného projektu!

Povalu je možné "odpredať" (ak sa to dá tak vôbec nazvať), teda len na základe zmluvy o nadstavbe alebo vstavbe podľa §21 zákona 182/93 Z.z., pričom zostáva rozostavanou časťou domu.
Po vystavaní múrov alebo hrubej stavby sa (a až vtedy!) táto rozostavaná stavba môže zapísať do katastra ako vlastníctvo stavebníka a po kolaudácii sa z toho stane byt. Spoločné časti domu, ktorých súčasťou je aj povala sa na základe stavebnej dokumentácie buď zmenia čo do veľkosti, prípadne sa presunú napr. o poschodie vyššie.

Preto sa pri vstavbe aj menia veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov, lebo sa zmení počet vlastníkov v dome a aj rozloha a charakter spoločných častí domu.

Nech je to už tak či onak, myslím si, že vstavba by mala byť ku porospechu tak stavebníka ako aj ostatných vlastníkov domu. Malo by to byť vždy ošetrené zmluvne tak, aby nikto na nikoho nedoplácal a potom tento zásah do domu plní svoj účel. amen :eek::D.
Som zvedavá až nás obohatí svojimi skúsenosťami ešte zadavateľka témy, lebo mám dojem , že ani jeden z nás v takom dome nebývame.;)

Povala je podľa §2, ods. 4 zákona 182/93 spoločnou časťou domu. Rovnako ako základy domu, obvodové múry, schodištia, priečelia alebo nosné konštrukcie domu. Viete si predstaviť, že by sa odpredali napr. schodištia alebo obvodové múry a tieto by sa tým teda mali stať nebytovým priestorom konkrétneho vlastníka?!!!!!? Ja nie.

Nie je splnená ani ďalšia podmienka definície nebytového priestoru podľa §2, ods 3:
Povala nie je miestnosť, ani súbor miestností a navyše spoločné časti domu podľa §2, ods. 4 sú definované takto:Nemalo by byť teda možné povalu ako spoločnú časť domu odpredať na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva, alebo kúpnej zmluvy, pretože by sa logicky musela zmeniť na nebytový priestor, ktorým zo zákona byť nemôže.

Ak v príklade uvedenom slavicou, ten čo sa pýta, tvrdí, že došlo k opredaju povaly na základe zmluvy o prevode vlastníckych práv a je to pravda!!!, tak sa domnievam, že je to hrubá chyba katastra a súčasne stavebného úradu, pretože tento ju nikdy nemôže v rozpore so zákonom a bez zmeny stavebnej dokumentácie preklasifikovať na nebytový priestor.
Skôr sa domnievam, že tu šlo možno o nepresne formulovanú otázku toho kto sa pýtal, čo si ani advokát neuvedomil... A priznám sa, že spočiatku v mojej prvej odpovedi ani ja. Často sa totiž zamieňaú pojmy pre nebytový a spoločný priestor, a pritom je to dosť veľký rozdiel.

Musela by sa teda zmeniť stavebná dokumentácia domu, ktorá stanovuje ako je dom postavený, či má povalu alebo nie. A to je možné len pri nadstavbe alebo vstavbe na základe právoplatného stavebného povolenia a tým schváleného stavebného projektu!

Povalu je možné "odpredať" (ak sa to dá tak vôbec nazvať), teda len na základe zmluvy o nadstavbe alebo vstavbe podľa §21 zákona 182/93 Z.z., pričom zostáva rozostavanou časťou domu.
Po vystavaní múrov alebo hrubej stavby sa (a až vtedy!) táto rozostavaná stavba môže zapísať do katastra ako vlastníctvo stavebníka a po kolaudácii sa z toho stane byt. Spoločné časti domu, ktorých súčasťou je aj povala sa na základe stavebnej dokumentácie buď zmenia čo do veľkosti, prípadne sa presunú napr. o poschodie vyššie.

Preto sa pri vstavbe aj menia veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov, lebo sa zmení počet vlastníkov v dome a aj rozloha a charakter spoločných častí domu.
Epaty sa asi nechal uniesť, keď tu hovorí o odpredaji schodíšť a obvodových múrov. Viem, že to uvádzal ako príklad, ale nie veľmi vydarený. Aj keď aj toto sú spoločné priestory, svojím využitím sa predsa diametrálne líšia od povaly.
A navic .Zadávateľka predsa píše, že už sa jedná o rozostavaný byt, takže to aj podla citácie Empatyho už nie je povala.

Epaty sa asi nechal uniesť, keď tu hovorí o odpredaji schodíšť a obvodových múrov. Viem, že to uvádzal ako príklad, ale nie veľmi vydarený. Aj keď aj toto sú spoločné priestory, svojím využitím sa predsa diametrálne líšia od povaly.
A navic .Zadávateľka predsa píše, že už sa jedná o rozostavaný byt, takže to aj podla citácie Empatyho už nie je povala.


Nech je to už tak či onak, myslím si, že vstavba by mala byť ku porospechu tak stavebníka ako aj ostatných vlastníkov domu. Malo by to byť vždy ošetrené zmluvne tak, aby nikto na nikoho nedoplácal a potom tento zásah do domu plní svoj účel. amen :eek::D.
Som zvedavá až nás obohatí svojimi skúsenosťami ešte zadavateľka témy, lebo mám dojem , že ani jeden z nás v takom dome nebývame.;)

Svojar: Empaty to vysvetlil velmi podrobne a aj to doložil. Podľa mňa píše o príspevku v článku eTrend, kde sa jedná o povale, ako o odkúpenom nebytovom priestore....
Ďalej schodištia, obvodové múry a povala je právne úplne to isté podľa zákona 182, skúste si to este raz pozornejšie prečítať. A pýtali ste sa Vy, tak by som očakaval Vaše racionálne stanovisko a nie nepodložené iracionálne prezentovanie Vasich pocitov. Na tých sa stavať nedá. Inak ved máte v rodine právničku, tak sa jej opýtajte na jej názor. Zaujímalo by ma jej hodnotenie situácie. Buďte teda aktívny a skúste prispieť nejakým podloženým názorom. Tak ako ste Vy vyzvali empatyho, ja vyzývam Vás.

Slavica: máš pravdu, podstatný je obojstranný prospech. Len sa ten prospech aj musí dať technicky a právne zrealizovať (to je to o čom píše empaty), lebo inak zostane len pri prianiach alebo rečiach, ktoré stroskotajú a potom sa nadáva na legislatívu a nie na nedostatočné právne vedomie realizátora nadstavby.

Slavica: máš pravdu, podstatný je obojstranný prospech. Len sa ten prospech aj musí dať technicky a právne zrealizovať (to je to o čom píše empaty), lebo inak zostane len pri prianiach alebo rečiach, ktoré stroskotajú a potom sa nadáva na legislatívu a nie na nedostatočné právne vedomie realizátora nadstavby.

... o tom všetkom som tu už napísala, takže nebudem sa opakovať ;)

Ani ja sa už nebudem opakovať. Počkáme si čo napíše zadávateľka, keď bude mať v ruke Zmluvu o vstavbe-možno už zajtra - prinesie ju Mikuláš.

Takže konečne mám v rukách Zmluvu o vstavbe bytu v domu a čo je tam uvedené ? 1.Vlastníctvo k novovytvoreným bytov v podkroví / ktoré vznikli vstavbou do spoločnej časti obytného domu / obytného domu vznikne dňom , kedy nadobudne právoplanosť rozhodnutie príslušného stavebného úradu o ich kolaudácii.
2. Stavebníci sa zaväzujú pristúpiť k dohode o správe domu a prispievať na údržbu a opravy a investície domu spôsobom primeraným ich spoluvlastníckeho podielu do 15 dní od vydania kolaudačného rozhodnutia.

3. Dňom vydania kolaudačného rozhodnutia sa zmení aj veľkosť spoluvlastníckych podielov zmluvných strán , teda všetkých bytov v dome.

Takže podľa tento Zmluvy platiť do fondu opráv začnú až keď budú mať v rukách kolaudačné rozhodnutie a to zatiaľ nemajú.

A čo sa týka napojenia médií , tak sa vytvorí samostatná el. prípojka cez schodište domu. Na plynovú, vodovodnú a kanalizačnú prípojku sa použijú stávajúce rozvody v dome.

Výťah v dome nie je.

Takže používanie tých prípojok bude mať po celý čas výstavby /aj keby to bolo dlhší čas /zadarmo. Ostaní budu platiť revízie rozvodu plynu, prípadné opravy vod. rozvodu a kanalizácie. To asi ten byt stavia dajaký sociálny prípad, že sa naňho idete skladať.

Takže konečne mám v rukách Zmluvu o vstavbe bytu v domu a čo je tam uvedené ? 1.Vlastníctvo k novovytvoreným bytov v podkroví / ktoré vznikli vstavbou do spoločnej časti obytného domu / obytného domu vznikne dňom , kedy nadobudne právoplanosť rozhodnutie príslušného stavebného úradu o ich kolaudácii.
2. Stavebníci sa zaväzujú pristúpiť k dohode o správe domu a prispievať na údržbu a opravy a investície domu spôsobom primeraným ich spoluvlastníckeho podielu do 15 dní od vydania kolaudačného rozhodnutia.

3. Dňom vydania kolaudačného rozhodnutia sa zmení aj veľkosť spoluvlastníckych podielov zmluvných strán , teda všetkých bytov v dome.

Takže podľa tento Zmluvy platiť do fondu opráv začnú až keď budú mať v rukách kolaudačné rozhodnutie a to zatiaľ nemajú.

A čo sa týka napojenia médií , tak sa vytvorí samostatná el. prípojka cez schodište domu. Na plynovú, vodovodnú a kanalizačnú prípojku sa použijú stávajúce rozvody v dome.

Výťah v dome nie je.
Takže bolo všetko zmluvne veľmi nevýhodne uzavreté pre ostatných. Tak toto by som rada vedela, kto uzatváral takúto zmluvu? Počas vstavby sa používajú spoločné časti domu aj s energiou? Napojenie médii... treba chápať pri vykonávaní vstavby podružné alebo samostatné meranie el. energie, vodu...? Samozrejme, že používajú spoločné časti domu pri vstavbe, takže aj na údržbu, upratovanie by mali prispievať. A aj spoločné osvetlenie. Zrejme špecifikácia je v zmluve konkrétnejšia.

Takže používanie tých prípojok bude mať po celý čas výstavby /aj keby to bolo dlhší čas /zadarmo. Ostaní budu platiť revízie rozvodu plynu, prípadné opravy vod. rozvodu a kanalizácie. To asi ten byt stavia dajaký sociálny prípad, že sa naňho idete skladať.

Prípojka v zmluve iste je osadená meradlom spotrebovaných médií. Už názov prípojka (len oficiálna, na základe ktorej dodávateľ média fakturuje, SV, TUV, elektrárne - stavebný prúd a pod.) by mal pre Vás skúsených "správcov-poraďákov" implikovať že ide o odberné miesto!!

Bola by som veľmi nerada , aby ste sa tu na tomto fóre pochytili. Ale aj tak je jedno či tá zmluva je výhodná alebo nevýhodná , rozhodli o tom vlastníci a oni to aj podpísali .

Bože, keby hlúposť kvitla tak Vy dvaja so svojarom tvoríte rozkvitnutý sad....:)
Tak dobre som sa uz dlho zase nepobavil.

Prípojka v zmluve iste je osadená meradlom spotrebovaných médií. Už názov prípojka (len oficiálna, na základe ktorej dodávateľ média fakturuje, SV, TUV, elektrárne - stavebný prúd a pod.) by mal pre Vás skúsených "správcov-poraďákov" implikovať že ide o odberné miesto!!

Ale je smiešne ako ste rýchlo preklopili zase na inú tému - výhodnosť alebo nevýhodnosť zmluvy o vstavbe a aj to zle, ked sa ukázalo že ste boli pán svojar úplne vedľa s Vašimi dojmami v tejto diskusii, ktorá bola o konkrétnej veci, a to vstavbe do spoločnej časti, ktorá nemôže byt nebytovým priestorom, ako ste sa Vy domnievali. Namiesto konkrétneho zhodnotenia veci máte odpoved "ale zmluva je nevýhodná"! Dosť charakterizujúce. Gratulujem. Presvedčili ste ma.

Hasta už druhý krát Ťa žiadam, prestaň znevažovať diskusné príspevky a diskutujúcich. Každý má možnosť vyjadriť sa k problému zo svojho uhla pohľadu a Ty nemáš právo to znevažovať. Môžeš vyjadriť svoj pohľad, ak nejaký máš, poprípade sa vyjadrí v čom nesúhlasíš. Každý kto tu položí otázku sa môže obrátiť na právnikov. Mal by si vedieť, že to nie je zadarmo, preto žiada o radu Tu v PORADE.

Bola by som veľmi nerada , aby ste sa tu na tomto fóre pochytili. Ale aj tak je jedno či tá zmluva je výhodná alebo nevýhodná , rozhodli o tom vlastníci a oni to aj podpísali .



A čo sa týka napojenia médií , tak sa vytvorí samostatná el. prípojka cez schodište domu. Na plynovú, vodovodnú a kanalizačnú prípojku sa použijú stávajúce rozvody v dome.

Výťah v dome nie je.

Podľa môjho názoru je zbrklé posudzovať výhodnosť resp. nevýhodnosť takejto zmluvy len na základe informácií, ktoré nám tu dala IVEB. Ono téma je vlastne na iný problém, ale dovolím si napísať svoj názor, aj keď je to teda mimo témy.

Jediné, čo sme zistili (okrem toho fondu) je, že budú mať samostatnú elektrickú prípojku. Teda budú mať vlastný merač a budú si sami platiť. Nevieme, či budú mať vlastný merač aj na vodu počas výstavby, ale predpokladám, že plyn nebudú odoberať, kým sa byt neskolauduje. Takže pôvodní vlastníci budú asi škodovať len na tej vode (možno).

Nikto z nás nevie, na akej odplate sa dohodol investor s pôvodnými vlastníkmi. Vo väčšine prípadov ide buď o jednorazový príspevok do fondu (ktorý nebýva malý a často si to ľudia mýlia a hovoria o "odkupe strechy" - ale tu neide o odkup, ale o odplatu za možnosť výstavby). Alebo sa investor zaviaže, že ako "odškodné" zateplí budovu.

Takže pokiaľ sa dohodli na odplate napr. 2 mil. SKK, tak pôvodným vlastníkom môže byť ukradnuté, či im zaplatia spotrebovanú vodu (nech by spotrebovali dajme tomu za 10.000 :rolleyes:) alebo nejakú revíziu plynového rozvodu za 500,- SKK. Sú radi, že získali do fondu väčšie peniaze, z ktorých si tieto náklady v pohode vykryjú.

Takže tá zmluva nemusí byť vôbec nevýhodná, len nepoznáme ostatné podmienky zmluvy. Preto by som si nedovolil pochybovať o nekompetentnosti vlastníkov. Oni vedia, prečo sa takto dohodli.

Hasta už druhý krát Ťa žiadam, prestaň znevažovať diskusné príspevky a diskutujúcich. Každý má možnosť vyjadriť sa k problému zo svojho uhla pohľadu a Ty nemáš právo to znevažovať. Môžeš vyjadriť svoj pohľad, ak nejaký máš, poprípade sa vyjadrí v čom nesúhlasíš. Každý kto tu položí otázku sa môže obrátiť na právnikov. Mal by si vedieť, že to nie je zadarmo, preto žiada o radu Tu v PORADE.
Jumil,
ja som vyjadril tiež svoj názor zo svojho pohľadu, tak ako sa vyjadrili aj oni.
Navrátilová rýchlo poprepisovala svoj príspevok (to sa na ňu podobá...) a podávala tam otázniky, aby to vyzeralo, že sa akože pýta..a text...a teraz ti dáva súhlasy...dovoľ aby som sa zasmial.
Ak máš záujem, pozorne si ich prečítaj este raz....

Inak pre mňa je podstatné riešenie problému (to som tu našiel) a nie takéto šeplety....Iba nemôžem vystáť takéto odporné farizejstvo, ktoré si si asi ty v spravodlivom hneve nevšimol. Tvoju výzvu beriem na vedomie, ale riadit sa budem podľa seba.
Príjemný deň :)

Jumil,
ja som vyjadril tiež svoj názor zo svojho pohľadu, tak ako sa vyjadrili aj oni.
Navrátilová rýchlo poprepisovala svoj príspevok (to sa na ňu podobá...) a podávala tam otázniky, aby to vyzeralo, že sa akože pýta..a text...a teraz ti dáva súhlasy...dovoľ aby som sa zasmial.
Ak máš záujem, pozorne si ich prečítaj este raz....

Inak pre mňa je podstatné riešenie problému (to som tu našiel) a nie takéto šeplety....Iba nemôžem vystáť takéto odporné farizejstvo, ktoré si si asi ty v spravodlivom hneve nevšimol. Tvoju výzvu beriem na vedomie, ale riadit sa budem podľa seba.
Príjemný deň :)
Možno sa to na to pozerať aj tak. Akým okom sa dívaš, to vidíš.;) Je to vlastne Tvoj vlastný štýl. Ja Tvoj názor nemienim rozoberať v tejto téme. Nič nerieši, iba si hneď každý všimne Tvoj postoj voči hlavne voči mojej osobe. Aspoň sa nestaviam do pozície, že všetkému rozumiem. Prečítala som si svoj príspevok, mohol vyznieť inak ako som chcela. Upravila som ho, ale zadávateľka to už nešpecifikovala. Možno to nie je na škodu veci, v tej zmluve ani špecifikované. Práve preto som to doplnila... v SVB zmluvy podpisujú práve predsedovia a nie každý má k dispozícii právnika, alebo nevidí dôvod ho osloviť. Preto je táto téma dobrá aj na to, aby sa poukázalo na riziká v takýchto zmluvách. Neviem čo je také ... na doplnení príspevku. Tvoje hodnotenie nie je nič prekvapujúce. Kľudne sa smej. Smiech je zdravý. Ale do témy si svojou odbornosťou ničím neprispel, iba Tebe vlastnými invektívami. :DP.S. Tie otázniky tam boli. Vieš, v škole nás učili, že za opytovacou vetou sa dáva otáznik. A ja som sa pýtala. Ak Ti to vadí, nemôžem zato. Aj Ty máš právo príspevok doplniť, opraviť, upraviť znenie. Preto tu je "uprav" ponuka.

Nikto z nás nevie, na akej odplate sa dohodol investor s pôvodnými vlastníkmi. Vo väčšine prípadov ide buď o jednorazový príspevok do fondu (ktorý nebýva malý a často si to ľudia mýlia a hovoria o "odkupe strechy" - ale tu neide o odkup, ale o odplatu za možnosť výstavby). Alebo sa investor zaviaže, že ako "odškodné" zateplí budovu.

Takže pokiaľ sa dohodli na odplate napr. 2 mil. SKK, tak pôvodným vlastníkom môže byť ukradnuté, či im zaplatia spotrebovanú vodu (nech by spotrebovali dajme tomu za 10.000 :rolleyes:) alebo nejakú revíziu plynového rozvodu za 500,- SKK. Sú radi, že získali do fondu väčšie peniaze, z ktorých si tieto náklady v pohode vykryjú.

Presne tak , ako je to tu uvedené vlastníci sa s investorom dohodli , čo im za tu vstavbu v dome opravia a dostali aj nejakú finančnú náhradu.

Nikto z nás nevie, na akej odplate sa dohodol investor s pôvodnými vlastníkmi. Vo väčšine prípadov ide buď o jednorazový príspevok do fondu (ktorý nebýva malý a často si to ľudia mýlia a hovoria o "odkupe strechy" - ale tu neide o odkup, ale o odplatu za možnosť výstavby). Alebo sa investor zaviaže, že ako "odškodné" zateplí budovu.

Takže pokiaľ sa dohodli na odplate napr. 2 mil. SKK, tak pôvodným vlastníkom môže byť ukradnuté, či im zaplatia spotrebovanú vodu (nech by spotrebovali dajme tomu za 10.000 :rolleyes:) alebo nejakú revíziu plynového rozvodu za 500,- SKK. Sú radi, že získali do fondu väčšie peniaze, z ktorých si tieto náklady v pohode vykryjú.

Presne tak , ako je to tu uvedené vlastníci sa s investorom dohodli , čo im za tu vstavbu v dome opravia a dostali aj nejakú finančnú náhradu.
Samozrejme, ... na toto sú zmluvy.

ahojte,
napíšte prosím, aká by mala byť zmluva o vstavbe, aby bola výhodná pre existujúcich vlastníkov, t.j. aby nenastal prípad, že novopostavené byty nie sú skolaudované a už v nich bývajú ...
(ale keďže nie sú skolaudované, tak neprispievajú ich používatelia do fondu opráv)
... ako sa dá tomu predísť?

Možno sa to na to pozerať aj tak. Akým okom sa dívaš, to vidíš.;) Je to vlastne Tvoj vlastný štýl. Ja Tvoj názor nemienim rozoberať v tejto téme. Nič nerieši, iba si hneď každý všimne Tvoj postoj voči hlavne voči mojej osobe. Aspoň sa nestaviam do pozície, že všetkému rozumiem. Prečítala som si svoj príspevok, mohol vyznieť inak ako som chcela. Upravila som ho, ale zadávateľka to už nešpecifikovala. Možno to nie je na škodu veci, v tej zmluve ani špecifikované. Práve preto som to doplnila... v SVB zmluvy podpisujú práve predsedovia a nie každý má k dispozícii právnika, alebo nevidí dôvod ho osloviť. Preto je táto téma dobrá aj na to, aby sa poukázalo na riziká v takýchto zmluvách. Neviem čo je také ... na doplnení príspevku. Tvoje hodnotenie nie je nič prekvapujúce. Kľudne sa smej. Smiech je zdravý. Ale do témy si svojou odbornosťou ničím neprispel, iba Tebe vlastnými invektívami. :DP.S. Tie otázniky tam boli. Vieš, v škole nás učili, že za opytovacou vetou sa dáva otáznik. A ja som sa pýtala. Ak Ti to vadí, nemôžem zato. Aj Ty máš právo príspevok doplniť, opraviť, upraviť znenie. Preto tu je "uprav" ponuka.
Na toto ani nie je treba reagovať....:) názor si urobí každý sám....
Ale ak si to tak nezištne zmenila, tak uverejni svoj pôvodný príspevok kolegiňka....

Na toto ani nie je treba reagovať....:) názor si urobí každý sám....
Ale ak si to tak nezištne zmenila, tak uverejni svoj pôvodný príspevok kolegiňka....
Kolegyňka... keď už. Nemám ho uložený. Mrzí ma to. Nezištne... :D Na týchto stránkach sa radí zištne?

ahojte,
napíšte prosím, aká by mala byť zmluva o vstavbe, aby bola výhodná pre existujúcich vlastníkov, t.j. aby nenastal prípad, že novopostavené byty nie sú skolaudované a už v nich bývajú ...
(ale keďže nie sú skolaudované, tak neprispievajú ich používatelia do fondu opráv)
... ako sa dá tomu predísť?

Zmluvou tomu nedokážeš zabrániť, aby sa nasťahovali pred skolaudovaním. Ale pred kolaudáciou to ešte nie je byt a keby sa niekto chcel takto vyhnúť plateniu poplatkov, tak asi by so ho nahlásil na stavebný odbor meistneho úradu, že používa neskolaudovanú nehnuteľnosť.

Alebo tam zakomponovať klauzulu o zmluvnej pokute v prípade užívania bytu pred kolaudáciou.

Alebo tam zakomponovať klauzulu o zmluvnej pokute v prípade užívania bytu pred kolaudáciou.
... to je dobrý nápad ...

.... stavebný úrad si z toho nič podľa príkladov z okolia nerobí :((
.... neďaleko nášho domu postavili nadstavby a ľudia si tam veselo bývajú v neskolaudovaných bytoch a samozrejme neplatia do fo ...

Už sa z tejto témy stala fraška. A pritom mohla pomôcť viacerým pri podobných prípadoch.

Strecha domu je spoločnou časťou domu. Čo v takom prípade , ak vlastník zmluvou o vstavbe získal podkrovné priestory a nezabezpečil výstup na strechu zo spoločných priestorov domu? Na strechu sa dá v súčasnosti dostať len z bytu vlastníka /ov/ . Je strecha považovaná z požiarneho hľadiska ako únikový východ? Žiaľ stavebný úrad pri kolaudačnom rozhodnutí na tento stav zabudol a neuložil mu zabezpečiť výstup na strechu zo spoločných priestorov.