Vlado.s
10.12.07,20:29
Prosím Vás nemôžem nájsť na nete nijaké info zo slovenského práva o vzťahu druh družka. Pozná naše právo niečo také? Má družka nejaké právo na majetok druha ...? Ak ste niečo našli, dajte prosím odkaz. Ďakujem.
willma
11.12.07,06:00
Vlado.s
11.12.07,15:32
Ďakujem za odpoveď, ale mne ide o nárok družky na majetok druha za života v prípade rozchodu. Jedná sa totiž o môjho brata, ktorému sa dosť darí, má dom, auto, všetko platí on a žije s nezamestnanou družkou, ktorá sa ani nechystá pracovať. Proste klasika priživníčka, ale brat je slepý a potrebujem mu otvoriť oči.
Ona má zatial len prechodný pobyt v jeho dome a pri vybavovaní tohto prechodného pobytu sa na obecnom úrade dala uviesť ako družka. /kvôli podpisovaniu na úrade práce/
Potrebujem vedieť, či ju brat môže odtial dostať bez akýchkoľvek problémov, alebo bude povinný jej niečo platiť, alebo zabezpečiť napr. ubytovanie a podobne?
Ona sa totiž správa tak, že je jasné, že si myslí, že ako družka bude mať pri rozchode /po určitom období spolužitia v spoločnej domácnosti/ nárok na nejaký jeho majetok. Predpokladám, že dostala školenie od rodičov, ktorí sú alkoholici a tiež žijú ako druh a družka s veľkými fin. problémami.
Infarkt
11.12.07,17:19
Skús aj trochu pogugliť ;)

Citát :

Slobodná mama Alena: Môžu ma vyhodiť
Alena sa nevydala, s partnerom má dieťa a žijú spolu v jeho byte. „Jedinou výhodou môjho stavu bolo, že keď sa narodila Sandra, dostávala som dlhší čas, až 37 týždňov, materský príspevok, ktorý bol vyšší ako rodičovský. Ale niekedy mám zlý pocit, že keď sa s partnerom niečo stane, jeho príbuzní ma budú môcť aj s dcérou vyhodiť z jeho bytu,“ hovorí. Právnička by jej v tomto prípade odporúčala upraviť majetkové pomery závetom. Nevýhodou nevydatej pani Aleny je, že ak by ju opustil partner, žiadne výživné, okrem výživného na dieťa, by jej platiť nemusel. Ľudia, ktorí dnes žijú ako druh a družka, sú si v mnohom pred zákonom rovní s manželskými pármi. V nemocnici poskytnú informácie osobe, ktorú označí partner za blízku a nemusí sa preukazovať sobášnym listom. Takisto v trestných veciach nemusí družka vypovedať proti svojmu druhovi. Ak s ním žije v spoločnej domácnosti viac ako tri roky, má pri dedení nárok na byt. Výhodou je, že nemanželské páry nemusia platiť súdne poplatky za rozvod či právnikovi pri spore o delenie majetku.

Koniec citátu.
elli
13.12.07,21:40
Skús aj trochu pogugliť ;)

Citát :

Slobodná mama Alena: Môžu ma vyhodiť
Alena sa nevydala, s partnerom má dieťa a žijú spolu v jeho byte. „Jedinou výhodou môjho stavu bolo, že keď sa narodila Sandra, dostávala som dlhší čas, až 37 týždňov, materský príspevok, ktorý bol vyšší ako rodičovský. Ale niekedy mám zlý pocit, že keď sa s partnerom niečo stane, jeho príbuzní ma budú môcť aj s dcérou vyhodiť z jeho bytu,“ hovorí. Právnička by jej v tomto prípade odporúčala upraviť majetkové pomery závetom. Nevýhodou nevydatej pani Aleny je, že ak by ju opustil partner, žiadne výživné, okrem výživného na dieťa, by jej platiť nemusel. Ľudia, ktorí dnes žijú ako druh a družka, sú si v mnohom pred zákonom rovní s manželskými pármi. V nemocnici poskytnú informácie osobe, ktorú označí partner za blízku a nemusí sa preukazovať sobášnym listom. Takisto v trestných veciach nemusí družka vypovedať proti svojmu druhovi. Ak s ním žije v spoločnej domácnosti viac ako tri roky, má pri dedení nárok na byt. Výhodou je, že nemanželské páry nemusia platiť súdne poplatky za rozvod či právnikovi pri spore o delenie majetku.

Koniec citátu.

Hej, len zabudli dodat s tym narokom na byt, ze len vtedy, ak nie su dedicia priami, teda napr. deti. Spoluzijuca osoba spolu s detmi NEDEDI.

Raz sme s kolegom prepatrali zakony tusim od r. 1945 a zistili sme, ze pojem "druh a druzka" zakonom upraveny nikdy nebol. Je to teda taky cierny kocur v komine, pretoze vo viacerych zakonoch sa tento pojem priamo ci nepriamo pouziva (dedenie, socialne zakony, zdravotne - pravo na informacie a pod.), nikde vsak nenajdes definovany a vysvetleny jeho vznik, obsah a zanik a s tym suvisiace prava a povinnosti. Nesuhlasim s naznacenou takmer rovnostou manzelskemu vztahu - kym v manzelstve je jasne, kedy a ako vznika, ake su vzajomne prava a povinnosti, ako a cim zanika a ako sa vysporiadavaju vztahy po jeho zaniku, v "druhovskom" vztahu to jasne nikdy nie je a nebude. Teda nikdy - aspon nie dovtedy, kym to stat neupravi napr. formou registrovanych partnerstiev, ktore by sa vztahovali aj na heterosexualne pary. Vyznamna nerovnost je napriklad pri druzstevnych bytoch - tie mozu do spolocneho najmu ziskat len manzelia, u druhov vzdy len jeden. A ked ich to prestane bavit, no nech si druhy dokazuje, ak ma cim...........
Paradoxne vyznieva aj "poplatky pravnikovi za delenie majetku" - nuz kym pri manzeloch je linia delenia v podstate zakonom urcena (a aj tak je to niekedy tazke a trva to roky), pri dokazovani, co z majetku DRUHOVIA kupili spolu a v akom pomere, kto sa na com podielal a co komu po ROZCHODE patri, poplatky pravnikov sa vysplhaju na nasobky tych pri BSM, o roky trvajucom dokazovani a neistom vysledku ani nehovorim.