prosim

Nepros. Tym vzbudis zaujem iba takych, co povodne necheli odpovedat ale teraz zacnu nieco tarat dve na tri, ako napr. ja teraz. Ak by niekto z prihlasenych mal k teme co povedat, uz by to urobil. Ak chces pouzit Poradu na aspon trocha seriozny prieskum, musis vydrzat aspon 2 - 3 dni, kym sa sem postypne prihlasi viac ludi. Ked budes tlacit na pilu, dostanes odpovede, ktora asi nebudu mat moc statisticku hodnotu a take si mozes napisat aj sama.

žena,24r.,vydatá, 1 dieťa,
Asi preto že to domáce zvieratko nepotrebuje Nutrilon za 700,- a plienky za 500,-

chlap, 36 r., slobodný,ale 4 roky zadaný, bezdetný.
2 psi, asi preto, lebo zatiaľ sa nám nedarí, a musíme to riešíť pomocou lekárov. A zatiaľ je to zrejme kompenzácia.

tak prispejem aj ja svojou štatistickou vzorkou, stále slobodná, 41, dve deti, a psa tiež, dievča a včil buď z toho múdre ;)

:eek::eek:Táto téma ma prekvapila. Som na Porade už dlho a prebrali sa tu rôzne témy. Ccca 80 % odborných - veľa som sa naučila, veľa som si pomohla a snáď sa niekomu zišli i moje rady. Zbytok tvorili témy na odľahčenie (vďaka za ne) a problémy, s ktorými sa stretávame v súkromí. Lenže čo má táto téma spoločné s účtovníctvom a ekonomikou? Asi si niekto zmýlil stránku na internete. Nuž čo, aj to sa stáva. Ešte že nie často.:rolleyes:

liptacik, je to zaradene v rozne porady-domacnost, myslim ze tam je to OK. aj recepty na kolace sa tu preberaju, nefrflem, ked nechcem, temu necitam :)

k teme aspon okrajovo - moj nazor - smith to dobre vystihol, domace zvieratko je podla mna akasi kompenzacia dietata. clovek ma potrebu starat sa o niekoho, mat radost a citit opatovanu lasku. dieta nesie so sebou toto vsetko, ale aj velku zodpovednost. nie kazdy sa na to citi, docasne si zaobstara domace zvieratko a ked sa zivotna situacia (kariera) zlepsi, odhodla sa na dieta.

Tiež máme v rodine takýto mladý pár,ktorý uprednostnil zatiaľ psa pred dieťatkom.pritom majú už po 30 rokov a nie je to z dôvodu nejakej kariery a pod.,no zatiaľ sa o to ani nepokúšajú,že ešte majú čas a nie su na to pripravený.Neuvedomujú si,že s vekom môže nastať nejaký problém a potom už detičky ani nemusia byť.Myslím si,že je to aj vec pohodlia.

žena, 25 rokov, slobodná, bezdetná, šťastne žijúca vo vzťahu 6 rokov:)

Detičky neplánujeme, zatiaľ. Ja som toho názoru, že dieťatko budem mať vtedy, keď mu budem môcť dať "všetko", čo bude potrebovať a želať si. Zatiaľ ten pocit nemám a zatiaľ mám čas, si myslím.... ;):rolleyes:

zena, 24, zadana 9rokov, vlastna domacnost a pes skoro 4-ty rok

ZuzanaP: tiez patrim do tej skupiny. Chcem mat dieta, ked budeme zabezpeceny a nebudem musiet dietatu vysvetlovat ze nemozeme kupit to a to, lebo na to nemame zvysne korunky. (zas jasne ze nemusi mat vsetko, odtial-potial)

Psika sme si zaobstarali ked som nemala tolko roboty a moj chlap bol vecne v praci a ja sama doma. Na dieta som sa necitila, tak sme zvolili psika. Dnes mam prace podstatne viac ale ponahlam sa za "mladym" (ako ho volame v rozhovoroch) a sme na neho obaja velmi naviazany. Ale sme spolu uz tak dlho, ze hadam aj deti pomaly pridu, ale dali sme si podmienku ked budeme v rodinnom dome. Rovnako az v RD "mam dovolene" chovat psiky a rada by som bola keby tuto lasku so mnou zdielali raz aj moje deti. Ja som ako dieta psika nemohla mat a tak si to kompenzujem teraz :)

Tak aj ja prispejem mojím názorom:
Žena, 27, 6 rokov vydatá, bezdetní a druhý psík.
Od začiatku sme sa s manželom zhodli na tom, že ešte si počkáme na deti. Najprv to bola zaneprázdnenosť a teraz zlá bytová situácia. Chcem mať dieťa vtedy, keď si ho môžem "dovoliť", ako z časového tak aj finančného hľadiska (z toho finančného začínam trochu poľavovať). Prvého psíka sme si zobrali preto, lebo by bol inak utratený. Tohto roku nám zdochol a tak sme si zobrali iné šteniatko. Hlavne z toho dôvodu, že sme si už zvykli na psa a aj na stráženie.
Niekoho názory typu: "sprostá" to žena, ak bude staršia možno nebude môcť mať deti... ignorujem, pretože sa mi to zdá nanútenie, resp. ľakanie tej ženy. Ja len toľko: veľa žien nemôže mať vlastné deti a veľa detí nemá vlastných rodičov...

žena vydatá 41, tri deti, pes 1 rok v byte :) .... je to nádhera mať plný dom, zábava, radosť, jasné že aj starosť ... nemenila by som nič z toho .... dnes sa veľmi špekuluje najprv chceme zabezpečenie, prácu, byt, ja viem je to ťažké, ale úprimne bolo to niekedy ľahšie????? ... každá doba má svoje, keď sa vrátim spätne tiež to nebolo jednoduché, tiež sme riešili prácu, bývanie, hypotéky neexistovali, kúpiť sa dalo len keď som vystála s deťmi dlhý rad pred tovarom.... takže je to o tom chceme zodpovednosť a vychovávať deti alebo máme radšej pohodlie?

žena, rozvedená 2 roky, 43 rokov, 2 psi v byte 8 rokov
Súhlasím s predchádzajúcim príspevkom. A myslím si že je to o POHODLÍ a o strachu prijať zodpovednosť. Ľudia túžia mať pri sebe "niečo", čo je od nich závislé, čo ich zbožňuje, čo sa na nich teší, čo môžu rozmaznávať. Na druhú stranu - je to morbídne čo teraz napíšem - psa sa v konečnom dôsledku môžete zbaviť, keď vás moc zaťažuje alebo ho zle vychováte. Vychovať dieťa nie je žiadna sranda, je to najväčšia zodpovednosť na svete. A takmer žiadnu rolu pri tom nehrá materiálne zabezpečenie rodiny. Mám osobné skúsenosti s rodinami, ktoré boli na tom hmotne veľmi dobre, dali deťom všetko čo mohli a čo chceli - a z detí majú ožranov a grázlov, neschopných sa postarať ani o seba ani o druhých a už vôbec nie o rodičov, ktorí im dali všetko čo mohli. A poznám aj rodinu, kde bolo detí 5, kde museli každú korunu 3x obracať, ale všetky deti vedia robiť, vedia sa o seba postarať a asi nepoznám súdržnejšiu rodinu.
Na druhú stranu - ani sa nedivím ani neodsudzujem tých, ktorí chcú s deťmi počkať. Viem, že ja by som si vedela dieťa v tomto veku inak "užiť", ale nie preto, že mám naň viac peňazí.

Ako sa to za pár rokov zmenilo... za mojich mladých čias sme nad takým nerozmýšľali...či máme kde bývať a za čo kúpiť plienky a či máme na to, aby sme splnili deťom všetko ,čo si prajú ...

A postupne sme mali všetko..najprv deti, potom byt, škrečky , psíka... teraz ešte sme relatívne mladí, deti majú svoj život a my si ten náš užívame sami so zajom... :)

Svojim príspevok som sa len zamyslela, neodsudzujem myslenie a správanie dnešných mladých. Byť tak mladá , možno si to zariadim celkom opačne . Ale s tým ,ako sme si to zariadili my ,som spokojná.

Dnes je moderné mať dieťa až keď:
-mám dobrú prácu
-dobre zarábam
-urobím kariéru
-budem mať byt, rodinný dom
-budem zabezpečená
-užijem si
-budem naň pripravená
-budem mu môcť dať všetko
-..........

a keď ten deň príde, aby Vám práve negratulovali k 60-tke.:D

Žena, 41 rokov, vydatá, 2 deti, v byte: 1 pes, po presťahovaní v RD: 2 mačky, 1 pes (teraz + 4 štence, jedno si možno necháme).
Kočky (mne vekovo blízke) nado mnou už napísali všetko, čo by som aj ja chcela napísať.
Takže ja už len toľko: na dieťa nikdy nie je "vhodný čas". My sme o tom toľko nepremýšľali. Keby sme premýšľali, možno sme bezdetné doteraz.

ked sledujem, ako sa má môj "maličký" 20-ročný synáčik okolo našich dvoch štvorlabkových mačacích pershingov, ako sa im venuje, ako sa o ne stará,tak som si istá, že sa tak isto dobre bude mať aj okolo svojich detí ktoré raz dúfam bude mať...:D ono sa hovorí:"kto nemá rád zvieratá,nemá rád ľudí"...a niečo tom asi bude

mimotemy Viete, tie, ktoré už deti majú, vravia, že zlá finančná alebo iná situácia nie je dôvod na to, aby sme nemali deti. Tie, ktoré tie deti ešte nemajú, si zas myslia, že počkajú na správnu chvíľu.
Ale ono je to tak, že nikdy dopredu nevieme, či sa správne rozhodneme, či už mať alebo nemať dieťa. Ono sa to určite mení a formujem počas "pochodu". A tie, ktoré už tie deti máte, mi dúfam dáte za pravdu. ;)

Lenže voľakedy to mali mladí jednoduchšie aspoň trošku. Naši keď sa zobrali, dostali mladomanželskú pôžičku, byt. My keby sme sa vzali, tak dostaneme akurát sobášny list. Tento rok sme sa presťahovali do svojeho, stálo nás to kopec úsilia, nervov, peňazí, ale nebanujem. Dokonca aj trošku uvažujem nad dieťatkom, ale neviem si predstaviť, ako by sme to finančne zvládali. Ja platím hypotéku a drahý poplatky za byt. Keby som zostala doma s bábätkom, tak mi rodičovský príspevok nepokryje ani výšku hypotéky, čo ma momentálne najviac odrádza (štve ma, že všetko sa točí okolo peňazí). A ani nemáme starú mamu, ktorá by sa mohla o vnúčatko starať.

Lenže voľakedy to mali mladí jednoduchšie aspoň trošku. Naši keď sa zobrali, dostali mladomanželskú pôžičku, byt. My keby sme sa vzali, tak dostaneme akurát sobášny list. Tento rok sme sa presťahovali do svojeho, stálo nás to kopec úsilia, nervov, peňazí, ale nebanujem. Dokonca aj trošku uvažujem nad dieťatkom, ale neviem si predstaviť, ako by sme to finančne zvládali. Ja platím hypotéku a drahý poplatky za byt. Keby som zostala doma s bábätkom, tak mi rodičovský príspevok nepokryje ani výšku hypotéky, čo ma momentálne najviac odrádza (štve ma, že všetko sa točí okolo peňazí). A ani nemáme starú mamu, ktorá by sa mohla o vnúčatko starať.

S týmto neviem celkom súhlasiť. Zastávam názor, že ani onoho času to nebolo lahšie ako teraz. Dostať byt nebolo lahšie ako teraz, skôr by som povedal, že horšie. Vtedy neboli byty do osobného vlastníctva, iba družstevné. A to veru sa niekedy čakalo aj 15 rokov, kým v poradovníku sa človek dostal na popredné miesta, kde mal šancu na byt.
Skôr si myslím, že v spoločnosti sa vytratil duch spolupartičnosti. Prečo je pre dnešnú mládež nepredstaviteľné viacgeneračné bývanie. Ani ja nie som starý, a veru som zažil, keď v 3 izbovom byte sme žili tri generácie. A veru vtedy bolo najveselšie.

Aj my sme určitý čas žili s mojimi rodičmi v trojizbovom byte, ale dospela som k záveru, že aj my aj naši si zaslúžia byť sami. Naši byt dostali pomerne rýchlo, aj keď družstevný a mamina žije v ňom dodnes.

S týmto neviem celkom súhlasiť. Zastávam názor, že ani onoho času to nebolo lahšie ako teraz. Dostať byt nebolo lahšie ako teraz, skôr by som povedal, že horšie. Vtedy neboli byty do osobného vlastníctva, iba družstevné. A to veru sa niekedy čakalo aj 15 rokov, kým v poradovníku sa človek dostal na popredné miesta, kde mal šancu na byt.
Skôr si myslím, že v spoločnosti sa vytratil duch spolupartičnosti. Prečo je pre dnešnú mládež nepredstaviteľné viacgeneračné bývanie. Ani ja nie som starý, a veru som zažil, keď v 3 izbovom byte sme žili tri generácie. A veru vtedy bolo najveselšie.

:D Nechcem provokovať, ale... :) Bývaš s rodičmi? Nesnažíš sa osamostatniť? Ak budete mať dieťa, budeš chcieť naďalej s nimi bývať? :o Možno máš pravdu, ale skôr nie. Aj vtedy boli generačné problémy. ;)

Aj my sme určitý čas žili s mojimi rodičmi v trojizbovom byte, ale dospela som k záveru, že aj my aj naši si zaslúžia byť sami. Naši byt dostali pomerne rýchlo, aj keď družstevný a mamina žije v ňom dodnes.

Bol som členom BD cca. 13 rokov (chvála predvídavosti rodičov), ale keď už som bol v poradovníku na "popredných miestach" tak prišiel prevrat, a výstavba sa zastavila. Preto som zrušil členstvo - nebol šanca dostať byť. Rozpisujem to tu, ako keby som mal nejakých 40-50 rokov, pritom mám iba 36, ale veru som prežil prekrásne chvíle v kruhu rodičov a babky, ktorú moja matka musela 5 rokov opatrovať po porážke. A nikdy sme to nepocitovali, že by sme išli navzájom na nervy.
Teraz už máme každý vlastné bývanie, a rodičia konečne si užívajú vyslúženú pohodu (?) sami v byte.

:D Nechcem provokovať, ale... :) Bývaš s rodičmi? Nesnažíš sa osamostatniť? Ak budete mať dieťa, budeš chcieť naďalej s nimi bývať? :o Možno máš pravdu, ale skôr nie. Aj vtedy boli generačné problémy. ;)

Už dávno nebývam s rodičmi, asi si zle prečítala moje príspevky. Opisoval som časy minulé, a zaspomýnal som na "zlaté" bezstarostné časy.

Už dávno nebývam s rodičmi, asi si zle prečítala moje príspevky. Opisoval som časy minulé, a zaspomýnal som na "zlaté" bezstarostné časy.

Nie, ja som to pochopila, aj z iných príspevkov, ale vieš sa vžiť do tej situácii. A nechcem pochybovať o tvojich slovách, ale málokedy sa stáva, že niekoľko generácií žije bez problémov spolu... No možno v dávnych časoch, keď iná možnosť nebola a každý ak mal niečo na jazyku, radšej to prehltol, lebo by nemal kam ísť. Dnes už nemusí nikto znášať to, čo nechce.

ja si rovnako neviem predstavit mat na krku hypoteku ale kvoli materskej o jeden prijem menej. Viem, ze rodicia oboch by v najhorsom podrzali, ale ja sa na to proste spoliehat nechcem, lebo oni sami toho nemaju vela. Ja si chcem proste matersku uzit so starostami aj radostami (bez nervozity, ci zvladneme platit hypo, byt, jedlo) a zacat vychovu sama a sama aj pochopit vsetko okolo toho. Nechcem kazdy den prosit jednu alebo druhu staru mamu (dokonca mame aj tretiu staru mamu ale 200km vzdialenu) ci si vezme dieta a kazda ma svoju vychovu... urcite by dali dietatku vela dobreho (vsak aj my sme dobre vychovani) ale nechcem si vycitat, ze som kvoli zaneprazdnenosti zmeskala dolezite obdobie a vseliake prve momenty mojho dietata a vzbudit v nom dojem aby malo problem rozlisit kto je teda mama... Ale samozrejme ked to pride aj necakane, branit sa nebudem.

Viem ze dieta-pes sa porovnavat neda, ale so psikom som bola tiez doma v prvych momentoch (cca 2mes) a nelutujem, dostal velmi dobry zaklad vychovy a aj vselico co vystrojil bolo prijemne aj menej prijeme a toto chcem zazit aj pri dietati.

Nie, ja som to pochopila, aj z iných príspevkov, ale vieš sa vžiť do tej situácii. A nechcem pochybovať o tvojich slovách, ale málokedy sa stáva, že niekoľko generácií žije bez problémov spolu... No možno v dávnych časoch, keď iná možnosť nebola a každý ak mal niečo na jazyku, radšej to prehltol, lebo by nemal kam ísť. Dnes už nemusí nikto znášať to, čo nechce.

Asi naša rodina je o niečo tolerantnejšia ako iné. Nikdy sme nemuseli prehltať nič, a mohli sme povedať svoje. A pritom nikoho nenapadla myšlienka, že by kvôli tomu musel opustiť spoločnú domácnosť, aj keď možnosť bola kam ísť.

Ja by som nechcela žiť spolu s rodičmi, ja som toho názoru, že mladí majú byť sami.

Pridám svoje čísla do štatistiky:
mám 39 rokov, 1 dieťa /4-ročné/,
s manželom sme žili 12 rokov spolu, pokiaľ sa malá narodila, už si okolie šuškalo, že nemôžeme mať deti, ale my sme to len odkladali...Boli sme príliš zanepráznení sami sebou, prácou, dovolenkami apod./egoistické, že?/, ale nič nebanujeme, malá prišla na svet v najlepšom čase ako sme si mohli želať a nemenila by som to za nič na svete!!!!

P.S.:Samozrejme máme aj psa, s ktorým sa naša malá dokáže nekonečne dlho zahrať...

Lenže voľakedy to mali mladí jednoduchšie aspoň trošku. Naši keď sa zobrali, dostali mladomanželskú pôžičku, byt. My keby sme sa vzali, tak dostaneme akurát sobášny list. Tento rok sme sa presťahovali do svojeho, stálo nás to kopec úsilia, nervov, peňazí, ale nebanujem. Dokonca aj trošku uvažujem nad dieťatkom, ale neviem si predstaviť, ako by sme to finančne zvládali. Ja platím hypotéku a drahý poplatky za byt. Keby som zostala doma s bábätkom, tak mi rodičovský príspevok nepokryje ani výšku hypotéky, čo ma momentálne najviac odrádza (štve ma, že všetko sa točí okolo peňazí). A ani nemáme starú mamu, ktorá by sa mohla o vnúčatko starať.


Nuž, ja si myslím, že voľakedy to bolo iné. Či jednoduchšie to neviem. Ťažko porovnávať možnosti vtedy a teraz. Určite sa dnes nemusíš vydávať kvôli tomu, že si v poradovníku už hore a ak budeš slobodná, tak ten trojizbový byt jednoducho nedostaneš.
A ver mi, peniaze sú problémom v každej dobe.

Ja som vydata, mam dve deti - 3 a 5 rokov. Mam 29, teraz som sa vratila do prace, som spokojna a ked sa tak pozriem okolo seba na rovesnicky, ktore este len zacinaju rozmyslat o dietati, tak im ani trochu nezavidim. Deti su moja radost, a byt mamickou prveho dietata v 35, nie dakujem. Vtedy zena berie materstvo uplne inak, aj zivot, ma ovela vacsie naroky.
Ja kym som sa vydala , vystudovala som, videla kus sveta, a teraz mam 29 , deti su uz sikovne a my pokracujeme tam kde sme prestali kym som neotehotnela, t. j. cestujeme, uzivame si , a deti nam vobec neprekazaju v nasich planoch, ale naopak - spolu nam je este veselsie. Nie je vsetko o peniazoch, takze ak mate milujuceho priatela/lku s ktorym chcete mat dieta, tak necakajte, lebo v zivote budu stale nejake problemy a prekazky!!! Vesele Vianoce vsetkym

Ja to tiež neviem nejako priveľmi porovnávať, ale aspoň podľa rozprávania maminy si myslím, že to bolo jednoduchšie. Každý mal prácu istú, i keď v dnešnej dobe kto chce, ten si prácu nájde, nech je akákoľvek, ale určite nemuseli rozmýšľať ako ja, že či si dieťatko budem plánovať, alebo môže prísť hocikedy. Tak to cítim....

Mám švagrinú, ktorá má 21 rokov, čakajú bábätko, ale každý si myslí, že sú to ešte deti (oni sa tak bohužiaľ aj správajú) a keď si predstavím, ako ku všetkému potrebujú pomoc, tak nechcem vidieť ako sa postarajú o dieťa.

Ja som vydata, mam dve deti - 3 a 5 rokov. Mam 29, teraz som sa vratila do prace, som spokojna a ked sa tak pozriem okolo seba na rovesnicky, ktore este len zacinaju rozmyslat o dietati, tak im ani trochu nezavidim. Deti su moja radost, a byt mamickou prveho dietata v 35, nie dakujem. Vtedy zena berie materstvo uplne inak, aj zivot, ma ovela vacsie naroky.
Ja kym som sa vydala , vystudovala som, videla kus sveta, a teraz mam 29 , deti su uz sikovne a my pokracujeme tam kde sme prestali kym som neotehotnela, t. j. cestujeme, uzivame si , a deti nam vobec neprekazaju v nasich planoch, ale naopak - spolu nam je este veselsie. Nie je vsetko o peniazoch, takze ak mate milujuceho priatela/lku s ktorym chcete mat dieta, tak necakajte, lebo v zivote budu stale nejake problemy a prekazky!!! Vesele Vianoce vsetkym

Tiež mám pocit, že si to viac-menej plánovala. ;)

Ja to tiež neviem nejako priveľmi porovnávať, ale aspoň podľa rozprávania maminy si myslím, že to bolo jednoduchšie. Každý mal prácu istú, i keď v dnešnej dobe kto chce, ten si prácu nájde, nech je akákoľvek, ale určite nemuseli rozmýšľať ako ja, že či si dieťatko budem plánovať, alebo môže prísť hocikedy. Tak to cítim....

Mám švagrinú, ktorá má 21 rokov, čakajú bábätko, ale každý si myslí, že sú to ešte deti (oni sa tak bohužiaľ aj správajú) a keď si predstavím, ako ku všetkému potrebujú pomoc, tak nechcem vidieť ako sa postarajú o dieťa.

Každý mal prácu istú a aj v podstate rovnaké peniaze za ňu. Teda skoro nič. Materská a rodičovský príspevok boli o ničom presne ako teraz. V tomto sa nezmenilo vôbec nič. Nedalo sa z toho vyžiť vtedy a ani teraz.
Inak nechcela som, aby moje prípevky vyzneli tak, že odsudzujem plánovanie rodičovstva. Bože chráň! Určite je lepšie porozmýšľať, ako rodiť v osemnástich. To sa myslím za tých pár rokov zmenilo k lepšiemu.

ano my sme chceli prve dieta, druhe sa nam hned za prvym pritrafilo- ale teraz super, mam to za sebou, ja si myslim ze ked uz dieta, tak dve.Nech sa spolu hraju. Tiez mame pozicky, a ked som bola 5 rokov doma tiez tych penazi nebolo bohviekolko, ale byvame sami a na nikoho sa nespolieham, vsetko si riesime sami.

málokedy sa stáva, že niekoľko generácií žije bez problémov spolu... No možno v dávnych časoch,

Bohuzial, zivot nikdy nebol a nikdy nebude bez kompromisov. Ja tu citam vela prispevkov o tom, ako si chcu zeny uplne bsetko pripravit na prichod dietata. Ja tomu rozuniem. V rovnakej situacii je aj kazdy vyrobca. Idealne totiz je, ak sa vyroba noveho vyrobku spusta v absolutnej istote. Teda - vyrobok odskusany vo vsetkych situaciach, zabezpecene kapacity na vyrobu aj so vsetkymi rezervami na krytie pripadnych vypadkov, zabezpecene financovanie rozbehu vyroby, na druhej strane zasa prieskum trhu, spravne nacasovana marketingova kampan a mnozstvo dalsich veci, ktore k tomu "idealnemu" stavu patria.

No dovolim so povedat, ze mozno ZIADEN vyrobca si dnes nemoze dovolit taky luxus v podobe pripravy vsetkeho v absolutnej istote. Dokonca aj lietadla sa spustaju do vyroby s tym, ze su na 98% hotove a ze tie 2 % sa dotiahnu casom - a to uz je teda (vzhladom na charakter tohto priemyslu) dobry stres.

Ja som sa tiez naivne domnieval, ze spustime vyrobu, az ked bude vsetko na 100%. No potom jednoducho prisiel moment, ked uz sme museli prerusit vyvoj a pripravu a ked sme konecne museli zacat vyrabat. Bolo to odvazne rozhodnutie, vedeli sme, ze nie vsetko je tak, ako by sme si to predstavovali. Samozrejme prinieslo to aj problemy, niektore vyrobky sme museli stahovat z trhu, niekde sme si posramotili reputaciu, stalo nas to vela penazi, usilia a v podstate aj nervov. Ale ina cesta nebola, nic by som dnes nespravil inak. keby som sa nerozhodol "od zajtra vyrabame" tak dnes sme vsetci na urade prace.

Nie je to ziadna hanba, ak uplne nova firma musi priznat, ze zacala vyrabat "predcasne". Ved sa to stava denne aj narrenomovanejsim firmam, Mercedes musel stahovat svoje nove modely A tri tyzdne po zaciatku predaja, pretoze ich poriadne neodskusal.

Dufam, ze tu zasa niekto nenapise, ze planovanie rodicovstva sa neda prirovnavat k planovaniu vyroby. Nie len ze sa to da porovnavat, ale kto to zazil zisti, ze ide o dve v podstate uplne identicke cinnosti. V obidvoch pripadoch plati, ze vzdy budete mat pocit, ze "este nie je ten spravny cas" a rovnako v oboch pripadoch vas po rozhodnuti "pustit sa do toho" prekvapia veci, z ktorymi ste absolutne neratali a ktore by ste nepredpokladali ani po dalsich 100 rokoch pripravy. Jednoducho - ano, zivot prinasa aj problemy, ktore prinasa az samotna prax, neda sa planovat dlho.

Ja som velmi rad, ze sme sa vzdy dokazali rozhodnut a prijat na seba riziko. Nie len v oblasti rodicovstva, ale aj v oblasti podnikania. Ked sme zacinali vyrabat, vyrobky sme mali odskusane, ale ako sa neskor ukazalo tak nedostatocne, vlastne priestory sme namali a financovanie sme mali zabezpecene tak na 2 - 3 mesiace dopredu a potom koniec. Napriek tomu sa vsetko nakoniec utriaslo, a dnes mame "dieta", ktore nam robi obrovsku radost.

Misomiso súhlasím, a?...
Tiež ste však začali najprv prípavami do tej miery, pokiaľ sa dalo a pokiaľ ste to považovali za potrebné. ;)

moje údaje:
žena, 32 rokov, vydatá, 1 dieťa - dievča 9 rokov
Dieťa je najväčším darom v živote ženy, len mi je ľúto, že sme zostali pri jednom. Ale lepšie jedno dieťatko ako žiadne.

Ahoj, ja mam 30 rokov, vydata som uz 6 a pol roka a mame 10 a pol mesacne dievcatko. Ani my sme nechceli hned dieta. Moj manzel sa riadil tym, ze najprv budeme mat psa, aby sme si precvicili vychovu, potom papagaja aby sme sa naucili o neho starat, potom opicu aby sme ju naucili generalku, no az potom dieta. To bolo zo srandy, v skutocnosti sme sa snazili osamostatnit od rodicov. Nemali sme peniaze, ani vlastny byt ci dom, tak sme odisli do zahranicia za zarobkom. Kazdy rok prisli necakane vydavky a peniazky sa v banke nehromadili tak ako sme ocakavali. Napokon prisli zdravotne problemy. Najprv u mna a potom u manzela. U neho to vizeralo na dlhsie lakte a prv akoby sme riskovali este cakat a potom mat dieta s nejakou poruchou, rozhodli sme sa konat. Uvedomili sme si, ze na ten byt/dom este tak skoro mat nebudeme, tak sme za uspory kupili aspon podu. A stale byvame v podnajme....:mee:

Ja mám 45, dve deti (18 a 20) a psa sedem rokov (predtým sme mali kocúra, rybičky, škrečkov, morčatá). Keď porovnám doby, tak uznávam, že táto je pre výchovu detí najťažšia. Keď sa brali moji rodičia, "museli sa brať", aby dostali jednoizbový byt. Ani jeden z rodičov im nemohol poskytnúť bývanie. V krátkom čase sme sa im narodili traja a vďaka tomu dostali 3-izbový byt. Nikdy neplánovali deti, až keď budú na tom lepšie. Vychovali nás dobre, všetkým dali vysokoškolské vzdelanie, postavili dom. Ten síce až do dôchodku splácali a nikdy si nemohli dovoliť veľa, ale žijú šťastný život. Ja som sa vydala po skončení školy, mala som hneď deti a tiež som nikdy nerozmýšlala, že deti chcem až keď budem mať všetko pre ne. Najskôr sme bývali u svokrovcov so všetkými problémami, potom sme získali byt. Dnes bývame v rodinnom dome. Deti budú za chvíľu samostatné, ale sa naučili tak ako ja, že nemôžu mať hneď všetko, ako to plánujú dnešní mladí ľudia. Preto by sa mali mladí zamyslieť, či je to naozaj všetko, čo chcú dať svojim deťom. Ako si si neuvedomujú, že si zvyknú na určitý štandard, ktorý pri deťoch tak či tak stratia a potom sa im ťažko zvyká na to, že sa musia niečoho vzdať, pribúda nervozita, stráca sa láska. Vedie to potom k odcudzniu partnerov a veľmi častým rozchodom. Lenže v živote nie je dôležité mať veľa, ale láska, ktorá nahradí všetko materiálne a tá aj pomôže vyriešiť životné problémy. Ale ako som napísala už na začiatku, dnešná doba je ťažká, legislatíva odsunula rodinu do úzadia a naozaj sa dnes len veľmi málo pomáha mladým. Ale už sa to začína zlepšovať. Začínajú sa stavať nájomné byty, snáď sa to časom zlepší. A budú ubúdať ľudia, ktorí budú musieť rozmýšľať tak, ako píšu niektoré vyššie prípspevky. Držím palce, lebo šťastná rodina a deti je to najlepšie, čo môže človeka postretnúť. :)

zena bola stvorena pre materstvo.... Je smutne, ked vidim zenu, ktora ma namiesto kocika tasku s vyparadenym psom... Vidiet ich v restauraciach (!), na ulici, v hypermarketoch... Mam 30, 2 synov (8 a 10) a chcem dalsie. Kaslem na karieru, hoci mi to "pali", ostala by som navzdy doma, s detmi, a vsetko robila pre rodinu... Nikdy som nelutovala, ze som si "neuzila". Ja si totiz uzivam s mojimi zlatickami kazdy den. Nechapem, na co chcu ludia cakat.... Na to, ze raz bude lepsie? Blbost. :) Tot moj nazor v tomto prispevku.

Misomiso súhlasím, a?...
Tiež ste však začali najprv prípavami do tej miery, pokiaľ sa dalo a pokiaľ ste to považovali za potrebné. ;)

Ato, ved to je samozrejme. Ale teraz nabehli nejake specialne hypoteky pre mladych a po "technickej" stranke ich ma pripravit pripravovana sexualna vychova na skolach, takze od 18 rokov moznu startovat jedna radost ...:):):)

zena bola stvorena pre materstvo.... Je smutne, ked vidim zenu, ktora ma namiesto kocika tasku s vyparadenym psom... Vidiet ich v restauraciach (!), na ulici, v hypermarketoch... Mam 30, 2 synov (8 a 10) a chcem dalsie. Kaslem na karieru, hoci mi to "pali", ostala by som navzdy doma, s detmi, a vsetko robila pre rodinu... Nikdy som nelutovala, ze som si "neuzila". Ja si totiz uzivam s mojimi zlatickami kazdy den. Nechapem, na co chcu ludia cakat.... Na to, ze raz bude lepsie? Blbost. :) Tot moj nazor v tomto prispevku.

Lenže v dnešnej dobe je veľa žien, ktoré deti nemôžu mať a tak to riešia psíkom. (Aj s tou adopciou to nie je také jednoduché.) Ale je isté, že ak žena deti chce mať a má spoľahlivého, dobrého partnera, nie je čo riešiť a čakať na vhodnejšiu dobu. ;)

Priznám sa, dosť ma rozrušila táto téma. :rolleyes:

Netvrdím (a myslím, ža ani veľa bezdetných), že mať deti je niečo strašné. Určite to je niečo .... dobré v každom zmysle slova. A nechcem nikoho presviedčať, že nech mi dá za pravdu, keď som sa rozhodla ďalších 10 rokov nemať deti.
Uvediem taký príklad: mám kamarátku, ktorá sa narodila hendikepovaná (nemá pravú ruku od lakťa). Naučila sa robiť veci svojím spôsobom. Zvláda ich. Teraz jej mám nanútiť nejakú protézu len preto, lebo mať dve ruky je niečo úžasné?! Ona je šťastná zo svojím životom, lebo jej je to normálne. Nevidí žiaden problém. Nie je to najlepší príklad na porovnanie, ale lepší ma nenapadol. Ona proste nevie, že mať dve ruky jej uľahčí život, ako dať dieťaťu život urobí radostným život rodičov. Možno sa raz rozhodne, že ju to v niečom obmedzuje a tú protézu si dá spraviť. Tak isto sa ja raz možno rozhodnem (aj s partnerom :D), že už chcem mať dieťa a budem tak konať.

24, bezdetny, idem sa zenit, zamestnany...
na zaciatku som si vsimol poznamku, ze kto odpovie..a je too tu dost..

nazor: planujeme az ked budeme zabezpeceni a to poriadne, mylsim deti..a co sa tyka zvierat, aj na tie su vydavky teda zbytocne hovori niekto o tom ze chce dieta a mina pritom na psa alebo macku..nech spori uz na dieta. Ale komu vyhovuje financna sytuacia a vyhovara sa na to ze na dieta nema a na psa ano, je podla mna pokrytectvo, jednoducho nechce mat dieta. A ta nejaka kompenzacia psom je smiesna, lebo kompenzuje aj peniaze.


tak nic...

Tak isto sa ja raz možno rozhodnem (aj s partnerom :D), že už chcem mať dieťa a budem tak konať.[/quote]

Neber naše odpovede ako Tvoje odsúdenie. Ak je pre Teba lepšie počkať, určite si zažila niečo, čo ťa presvedčilo, že je to tak lepšie. Ak ťa to robí šťastnou je to všetko v poriadku a lepšie, ako keby si sa mala prispôsobiť iným ľuďom a potom byť nešťastná. Ale prispievateľky, ktoré sú za deti hneď, bez čakania majú zas takýto názor. Ale hlavne je dobré, aby sa deti narodili ľuďom, ktorí vedia vziať za ne zodpovednosť, mať na ne čas a dať im veľa lásky. A je úplne jedno či to je v 20 alebo v 30 alebo v 40.

24, bezdetny, idem sa zenit, zamestnany...
na zaciatku som si vsimol poznamku, ze kto odpovie..a je too tu dost..

nazor: planujeme az ked budeme zabezpeceni a to poriadne, mylsim deti..a co sa tyka zvierat, aj na tie su vydavky teda zbytocne hovori niekto o tom ze chce dieta a mina pritom na psa alebo macku..nech spori uz na dieta. Ale komu vyhovuje financna sytuacia a vyhovara sa na to ze na dieta nema a na psa ano, je podla mna pokrytectvo, jednoducho nechce mat dieta. A ta nejaka kompenzacia psom je smiesna, lebo kompenzuje aj peniaze.


tak nic...

:D Posledná fráza je dobrá. ;)
No s tým psom. Náš je vonku a žerie to, čo mu dáme, hoci mu kupujeme aj granule. Takže my na ňom skôr ušetríme (zbytky jedla) ako minieme. Je to také naše malé prasiatko. :D

:D Posledná fráza je dobrá. ;)
No s tým psom. Náš je vonku a žerie to, čo mu dáme, hoci mu kupujeme aj granule. Takže my na ňom skôr ušetríme (zbytky jedla) ako minieme. Je to také naše malé prasiatko. :D

Len nekrochká, a nesmrdí :D:D:D

25 rokov, už 3 roky vydaná, máme 5-ročného psíka - dal mi ho vtedy ešte môj priateľ, teraz už manžel.
(zo začiatku uspokojoval môj "materinský pud", ale nie je to ono....)
Aj to náš brzí, že bývame v 1-izbovom byte a neviem, kam by sme dali postielku....
Pekné Vianoce vštkým

:mad:Ja len chcem upozornit bez komentaru na pripady, ktore sa mi zdaju coraz castejsie. Dieta vyhodene z X poschodia alebo najdene v kontajneri. Teraz su dokonca "moderne" aj matky, ktore fyzicky napadaju a usmrtuju svoje uz trochu starsie deti...:eek::mee:

:mad:Ja len chcem upozornit bez komentaru na pripady, ktore sa mi zdaju coraz castejsie. Dieta vyhodene z X poschodia alebo najdene v kontajneri. Teraz su dokonca moderne aj matky, ktore fyzicky napadaju a usmrtuju svoje uz trochu starsie deti...:eek::mee:


to si prehnala.... že moderné! Ja by som povedala, že sú zúfalé, choré... A tie prípady o ktorých píšeš sú možno častejšie, ale hlavne sa o nich viac píše. Ľudí totiž zaujímajú viac ako rodičia, ktorí vychovávajú napr. 9 detí, prípadne ktorí si adoptujú deti....

Som vydatá, 27 rokov, osemročný syn, dvaja psíci-skoro roční.
Už som to spomínala pri ostrosledovanej téme o potratoch-otehotnela som v osemnástich, s priateľom sme sa poznali vtedy asi tri mesiace, ale ani na okamih som neváhala...a dnes s odstupom času hodnotím pozitívne práve to vhupnutie do toho celého. Tak ako spomínal misomiso, môžeš si naplánovať, premyslieť všetko, ale ak si to situácia vyžaduje, niekedy je lepšie neváhať...
Nič nebolo ľahké, vlastné bývanie-samozrejme cez hypotéku-sme získali až tento rok, do dnešného dňa v tom domčeku nie je strašne veľa vecí dokončených, ale-človek môže byť šťastný v podnájme, u rodičov-sú myslím aj dnes chápaví rodičia, ktorí sa so svojimi deťmi "môžu", aj keď je to určite veľakrát o kompromisoch- všetko sa dá a ja viem, že nám dával veľkú silu a energiu práve ten malý drobec-boli sme schopní robiť veci, rozhodnutia na ktoré by som sa pri nejakom pohodlnejšom a menej hektickom živote asi neodhodlala.
Jasné, ak sa riešia veci takpovediac "za jazdy", niekedy nepremyslene, urobí sa veľa chýb ale nie nadarmo sa hovorí, že najlepšie sa každý učí z tých vlastných...

Ja som preskočila 41tku,vydatá, dcéra 22, syn 17 a som nesmierne rada, že som to nemusela plánovať, nikto a nič ma nenútilo vydávať sa, nikto a nič ma nenútilo planovat, prečo a kedy mať dieťa, ...či už, alebo ešte nie. Som spokojná. že si s oboma super rozumiem, lebo mám vek, kedy možem pochopiť aj to, čo by som nepochopila s 35 ročným vekovým rozdielom s deťmi. Som rada, že som dala život deťom vo veku, kedy som citila, že všetko zvladnem a mala som energie na rozdávanie. Nemala som nervy vstavat vnoci k drobcovi, nestresovala som sa či mať deti, či robiť karieru?? Je mi ľuto dnes mladých ľudí ako musia uprednostňovať všetky možné hodnoty, pred tou najkrajšou, ktorú prináša život...-dať život... Teraz mám na všetko toto času ešte stále dosť a to najúžasnešie na tom je, že všetko, čo som v živote dosiahla a ešte dosiahnem bude mať pokračovanie v dvoch úžasných jedincoch, ktorých som priviedla na svet.

P.S. psíka si planujem zaobstarať neskor-to plánovať a odkladať možem, to nieje pre mna životne doležité;)

Lenže v dnešnej dobe je veľa žien, ktoré deti nemôžu mať a tak to riešia psíkom. (Aj s tou adopciou to nie je také jednoduché.) Ale je isté, že ak žena deti chce mať a má spoľahlivého, dobrého partnera, nie je čo riešiť a čakať na vhodnejšiu dobu. ;)
je pravda ze v minulosti bola porodnost vyssia ako dnes, a ze zeny otehotneli skor ako dnes... myslim si, ze minimalne polovica zo zien, co v sucasnosti nemozu mat babnatko,(je mi ich uprimne luto) uz absolvovala umele prerusenie tehotenstva, resp. berie antikoncepciu, a preto svoj vrodeny materinsky pudovy instinkt niekoho opatrovat obetuje zvieratku... mmch mam kladny vztah ku zvieratkam, aj my mame 2,5 r maltezaka, ale dieta by som za zviera v ziadnom pripade nevymenila.

25 rokov, už 3 roky vydaná, máme 5-ročného psíka - dal mi ho vtedy ešte môj priateľ, teraz už manžel.
(zo začiatku uspokojoval môj "materinský pud", ale nie je to ono....)
Aj to náš brzí, že bývame v 1-izbovom byte a neviem, kam by sme dali postielku....
Pekné Vianoce vštkým

Do rohu pod okno :--- Aj môj syn s manželkou to tak majú. A v marci tam pribudne ďaľšia :---. A pre najstaršiu predelili kuchyňu a spravili pre ňu miniizbičku v ktorej je miesto aj pre psíka. Nevidno na nich, že by sa tým stresovali. :--- Je pravda, že to je len dočasná situácia, už na jar idú stavať. Tak to vydržia aj takto a verím, že na toto obdobie budú spomínať najradšej. Mám to z vlastnej skúsenosti. Spávali sme na starom gauči, syn v postielke ešte po mne, šaty sme mali v krabici od televízora, ale boli sme šťastní, že sme spolu a nijak sme sa nezaťažovali rozpitvávaním nejakej situácie. A syn s nevestou sa k tomu stavajú tak isto. Teraz to majú takto a neskôr to bude inak.

25 rokov, už 3 roky vydaná, máme 5-ročného psíka - dal mi ho vtedy ešte môj priateľ, teraz už manžel.
(zo začiatku uspokojoval môj "materinský pud", ale nie je to ono....)
Aj to náš brzí, že bývame v 1-izbovom byte a neviem, kam by sme dali postielku....
Pekné Vianoce vštkým

Moji rodičia nás mali dvoch v jednoizbovom byte a až keď čakali tretie, dostali 3-izbový. Dá sa potlačiť aj v takom malom, keď je tam veľa lásky. Preto toto považujem za výhovorku. Ak však cítiš, že ešte nie si pripravená na dieťa, tak je to v poriadku a nechaj to na neskôr. :rolleyes: Pekné Vianoce a neber to v zlom. :)

Pekne sa tu rozvinula debata, asi sme zadávateľke väčšinou moc nepomohli, ale sú tu aj odpovede tých, ktorí sa takto rozhodli a oni sú najpovolanejší povedať svôj dôvod. My, ktorí máme na to iný názor, len dokazujeme, že ešte nie je tak veľa tých, ktorí sa tak rozhodli. A možno by bolo správne sa spýtať, či sme radšej za dieťatko alebo psíka. A potom podľa veku zhodnotiť, či pribúdajú partneri, ktorí chcú skôr psíka alebo dieťatko. Takto to je len pocit, ktorý nie je ničím potvrdený, lebo aj za našich maldých čias boli ženy, ktoré chovali namiesto detí psíkov. :rolleyes:

Žena, 28 rokov, 1 dieťa - 4 roky

S manželom sme bývali asi 5 rokov u mojich rodičov "na divoko". Potom sme sa presťahovali do 2 izbového bytu po jeho babičke. Po roku samostatného bývania /8 rokov spolu/ sa mi ho podarilo "zlomiť" na dieťa.
Keďže byt bol starý a potreboval rozsiahlu rekonštrukciu, rozhodli sme sa ho kúpiť aby sme si prerábali svoje. Aby sme dostali hypotéku, nastúpila som späť do práce keď mal malý 20 mesiacov.
Pred rokom sme si povedali, že malý má už 3 roky a potreboval by súrodenca.
Aký to bol šok, keď sa nám to takmer rok nedarilo. Vtedy ma prestali prenasledovať myšlienky, či to finančne zvládneme,..... ktoré sme zvažovali pred rozhodnutím sa pre druhé dieťa. Momentálne sme "v očakávaní" a už sa veľmi tešíme na júl 2008, kedy k nám pribudne malý drobček. :)

P.S.: Prednedávnom sme debatovali na podobnú tému s mojou mamou. Argumentovala, aká je dobrá doba, veď dnes dostaneš pôžičku na čokoľvek. Za ich čias bolo problém zohnať pôžičku. Po dlhšom vysvetľovaní pochopila, že my síce pôžičku dostaneme, ale nikto mi nezaručí, že môj manžel MUSÍ pracovať, tak ako to bolo za ich čias, inak by ho zatvorili. Môj muž môže prísť z práce a povedať, že dostal výpoveď a viac už nemusí chodiť.

P.S.: Prednedávnom sme debatovali na podobnú tému s mojou mamou. Argumentovala, aká je dobrá doba, veď dnes dostaneš pôžičku na čokoľvek. Za ich čias bolo problém zohnať pôžičku. Po dlhšom vysvetľovaní pochopila, že my síce pôžičku dostaneme, ale nikto mi nezaručí, že môj manžel MUSÍ pracovať, tak ako to bolo za ich čias, inak by ho zatvorili. Môj muž môže prísť z práce a povedať, že dostal výpoveď a viac už nemusí chodiť.[/quote]

Našťastie aj táto doba končí, lebo dnešná nezamestnanosť je už skôr na ťarchu zamestnávateľom, dnes si už nemôžu ani vyberať zamestnancov. :rolleyes:

Mám 36, vydata 2 deti 13 a 15
v mojom okolí žije tolko manželských parov v mojom veku bez detí a chovaju psa, že si natolko zvykli na svoj zaužívaní stereotyp a pohodlie že nebudu mať nikdy deti, lebo by im ho už len narušili. Vobec tomu nerozumiem ved deti to je to najkrajšie čo mi život dal

Mala som kamaratku, ta isteho casu zila so svojim manzelom, malym syncekom a 2m pitonom tigrovanym v jednoizbovom byte. Zial, toto manzelstvo nevydrzalo dlho... Manzel zahybal. A to boli z tych, co planuju ale rychlo...

vek 23 rokov, slobodná, bezdetná

Odkedy si pamätám som chcela mať vlastnú rodinku. Neuspokojilo by ma, aby som sa starala o psa namiesto dieťatka. Myslím si, že prílišné plánovanie nie je dobré, ale zasa neplánovať??? Zdá sa mi to príliš riskantné a nezodpovedné. Priviesť na svet dieťa bez toho, aby sme mali aspoň nejakú vidinu bývania a obživy? Je to však prípad od prípadu a nedá sa to povedať všeobecne.

Čo sa týka neplodnosti, podľa mňa to nie je v antikoncepciách alebo potratoch, ale v životnom štýle ľudí, ktorý sa veľmi schemizoval a z generácie na generáciu to má väčší dopad a nielen na plodnosti.

Mám 36, vydata 2 deti 13 a 15
v mojom okolí žije tolko manželských parov v mojom veku bez detí a chovaju psa, že si natolko zvykli na svoj zaužívaní stereotyp a pohodlie že nebudu mať nikdy deti, lebo by im ho už len narušili. Vobec tomu nerozumiem ved deti to je to najkrajšie čo mi život dal

Začína doba egoizmu a samoľuby, ešte šťastie, že takto neromýšlali naši rodičia.

ja myslim ze nasi rodicia ani nemali velmi moznost rozmyslat, skor boli tlaceni okolim/povedomim a castokrat sa vziat "museli"

ako cez sablonu, chlapec dosiel z vojny 20 rocny, s frajerkou sa zobrali a do roka mali dieta.

nemyslim ze zacina doba egoizmu, samoluby. prave naopak, vela ludi si uvedomuje zodpovednost a chce dat dietatu co najviac. nie tlacit sa v jednoizbaku a odtrhat si od huby aby bolo na plienky...myslim ze aj o tomto to je....zabezpecit materialnu buducnost a nejaky komfort pre dieta. a docasne aspon maleho nenarocneho psika...nevidim na tom nic egoisticke

ako protiklad by som dal skupinu obyvatelstva mnoziacu sa hlavanehlava ako kraliky, byvajuci v chatrciach a parazitujucich na socialnych a detskych davkach...kludne aj 16 deti v jednej drevenej bude, len nech pride viac prachov na alkohol pre dospelych....bohuzial je to tak

Ja som toho názoru, že dieťatko budem mať vtedy, keď mu budem môcť dať "všetko", čo bude potrebovať a želať si. Zatiaľ ten pocit nemám a zatiaľ mám čas, si myslím.... ;):rolleyes:
žena, 27 rokov, vydatá, 1 dieťa, chcem ešte aspoň 3

"Všetko", čo dieťa potrebuje, je láska. Viem, namietnete, že aj plienky, oblečenie,.... Stále sa dajú používať bavlnené plienky, sekáče sú plné lacného značkového oblečenia,... Som presvedčená a nik mi to nevyhovorí, že ak rodičia milujú svoje dieťa, dajú mu tým všetko. Ak ho milujú a nemajú dosť peňazí, otec prestane fajčiť, nájde si ešte jednu robotu, mamička nebude chodiť na kozmetiku raz za 2 týždne ale raz za dva mesiace, a podobne. Ak ho milujú, aj peniaze sa nájdu. Je to o obete a o ochote zriecť sa niečoho pre toho nového milovaného človiečika. Mám synčeka a už je to dávno, čo som si kúpila niečo značkové na seba, vlastne, keď sa aj vyberiem do obchodu, aj tak skončím na detskom oddelení, lebo mám vačšiu radosť keď dám niečo jemu ako sebe. Takže súhlasím s tými, čo predo mnou povedali, že je to o neochote prijať zodpovednosť a zriecť sa vlastného pohodlia kvôli dieťatu.
Hovorím vo všeobecnosti, nebuďte preto vzťahovační, každý prípad je iný.:)

Tak tentoraz uplne vynimocne v rozpore s mojim doterajsim presvedcenim musim sam na seba nazalovat, ze nesuhlasim s nazorom muza (duficek) a stotoznujem sa s odpovedou zeny (katkapekly). Z tej skupiny co sa mnozi ako kraliky by sa dalo zobrat si aj nieco kladne. Nehadzme ich do jedneho vreca.

COKOLADULKA, pekne si rozputala tuto poradu. Tu mas bodik. Tomu hovorim tema, toooolko nazorov a pripadov.

Ja pridam nejaku suchu statistiku, nie je to o nas, ale o dvoch rodinach, ktore velmi dobre poznam.

1,) 11 deti (slovom - jedenast) 1 psik. Nie je to Romska rodina. Matka je s detmi doma (ako inak), otec je udrzbar. Rodina sice nema auto (aj tak by im bolo nanic, potrebovali by autobus). Na druhej strane deti maju vsetko co potrebuju, a to aj po materialnej stranke. Napr. kvoli detom kupovali pocitac o nejake 2 alebo 3 roky skor ako sme ho mali my. Z tych 11 deti su 3 starsie ako 18, z toho jedno uz ukoncilo VS a dalsie dve na VS studuju. Teda zatial vsetkym detom umoznili VS vzdelanie. Co potrebuju viac?

2,) 8 deti, ziadne zviera. Nie je to Romska rodina. Matka lekarka, otec vedec. (Znie to tak honosne, ale platy mizerne.) Maju auto, aj ked je to ruska LADA. Zatial vsetky deti na VS. Ich najstarsi syn uz nejake 2 ci 3 roky pracuje a zaraba (na Slovensku) take peniaze, ze by sa nam mnohym z toho zatocial hlava (pritom nepredava drogy).

Samozrejme, mohol by som pokracovat, dalsia rodina 5 deti (lekarka - ucitel) - detom tiez nic nechyba. a t.d.

Pekná téma, vidno že každý má svoju životnú situáciu a každý má svoje ciele :)
Nemožno zazlievať ani tým, ktorí deti nemajú ani tým ktorý ich majú viac ako obyčajne.
Každý je strojcom svojho osudu a šťastia. Niekto vie byť tolerantní a rodinné zázemie je pre neho viac ako "slobodný život". To je pekné.
Ak sa dnes niekto rozhoduje pre "slobodný život" ok netreba mu to brať, je to jeho voľba.
Ja som zástancom šťastného rodinného života. Tiež si myslím že dnešné materiálne zabezpečenie pre deti je omnoho lepšie ako kedykoľvek predtým. Ľudia však majú aj viac príležitostí na svoju realizáciu (mnohými smermi) ako kedykoľvek predtým. Sami sa rozhodujú či je to pre nich prioritnejšie ako rodina. Niekedy sa možno tej rodiny ani nedočkajú - čo je riziko o ktorom možno ešte nerozmýšľajú.
Toto riziko bude mať aj svoje dopady - na starobu budú okratení o radosť z detí a vnúčat a veci s tým súvisiace.

Ľudí je na tejto zemeguli dosť, takže vymretia sa báť nemusíme. Jediné čoho sa všetci boja je že nebude mať kto platiť ich dôchodky. Ja by som toto riziko tiež preniesol na tých ktorí ho vytvárajú - teda bezdetné páry. Prečo by mali "bez práce" získať dôchodky vyprodukované generáciou o ktorú sa nestarali....
Keď chcú pristupovať k životu "zodpovednejšie", tak nech sa páči, ale so všetkými dôsledkami :)

Ja osobne patrím tiež medzi oneskorených rodičov. Mám 34 a dvojmesačné bábätko, ktoré mám každý deň chuť spapať :)
Psa som nemal, hoci mám zvieratá rád. Ak by som aj chcel mať psa, tak jedine v dome (ktorý nemám).

To že si bezdetné páry obstarávajú psíkov a iné zvieratá je len dôkaz toho že človek je sociálna bytosť, ktorá potrebuje blízkosť niekoho a tiež dôkaz toho že "slobodný život" nie je dokonalá náhrada za "rodinný život". Aspoň takto to vychádza z mojej psycho-analýzy tejto témy :)

P.S. Som rád že sa táto téma nezvrhal (zatiaľ) na tvrdé obhajovanie si svojich životných postojov, ale skôr na vecnú diskusiu.

Pridám sa aj ja. Žena, 23 rokov, slobodná, bezdetná. Deti chcem mať hoci aj hneď (len niet vhodného kandidáta na otecka :rolleyes:). Zvieratká mám rada, rada by som ich mala aj doma, ale verím, že keď budem mať vlastný domček, tak sa v ňom budem starať o detičky a aj zvieratká :)

Chcela som prispieť do témy, ale všetko, čo som chcela napísať už napísala Katkapetly, len doplním, mám 43, 3 deti, deti som mala až po 30-tke, jediné čo ľutujem, že som s deťmi nezačala skôr a že nemám o 1-2 viac. Ale zvieratká nemusím - to k tomu, že kto nemá rád zvieratá, nemá rád ľudí.

ako protiklad by som dal skupinu obyvatelstva mnoziacu sa hlavanehlava ako kraliky, byvajuci v chatrciach a parazitujucich na socialnych a detskych davkach...kludne aj 16 deti v jednej drevenej bude, len nech pride viac prachov na alkohol pre dospelych....bohuzial je to tak
Cim viac nad tym rozmyslam, tym viac sa mi potvrdzuje, ze vlastne pricina tohto stavu je asi ozaj nas egoizmus. Len si spomente.
Kolko mladych muzov neslo na vojnu, alebo mali v tom velke ulavy, len preto, ze mali deti. Ake kriteria zvyhodnovali rodicov deti pri rozdavani bytov zadarmo? Ako to bolo s vysielanim pracovnikov na montaze a podobne odluky od rodiny. Spominate si na "konsku dan"? A mnoho inych. Kolko deti prislo na svet prave kvoli takymto vyhodam. Nie sme nahodou v tomto podobni prave tym kraliko? Len kazdy mame ine hodnoty. Skutocne krasna je Richardova myslienka> Prečo by mali "bez práce" získať dôchodky vyprodukované generáciou o ktorú sa nestarali....

Ženatý, 31 rokov, osemročný syn, dvaja psíci-skoro roční. Richard to veľmi pekne napísal (aj môj názor) - citujem ho:
"Ja som zástancom šťastného rodinného života. Tiež si myslím že dnešné materiálne zabezpečenie pre deti je omnoho lepšie ako kedykoľvek predtým. Ľudia však majú aj viac príležitostí na svoju realizáciu (mnohými smermi) ako kedykoľvek predtým. Sami sa rozhodujú či je to pre nich prioritnejšie ako rodina. Niekedy sa možno tej rodiny ani nedočkajú - čo je riziko o ktorom možno ešte nerozmýšľajú.
Toto riziko bude mať aj svoje dopady - na starobu budú okratení o radosť z detí a vnúčat a veci s tým súvisiace."
Len dodám, že práve rodina dáva človeku potrebnú silu v ťažkých chvíľach, keď potrebuje motiváciu.
Nie je nad to, vidieť svoje dieťa ako sa raduje, poskakuje, aké vie byť zlatučké keď spí... :D Práve vďaka tomu sa dajú niektoré veci skôr naštartovať, rozbehnúť, dosiahnuť, kúpiť - vďaka rodine, ktorá je vlastne človeku oporou - je to (aspoň pre mňa) také niečo, ako je v aute turbo.
:)

Pridám aj ja:
žena, 37 rokov, 3 deti(prvé v 19-tich), 1 pes (ten prišiel po deťoch) a vôbec neľutujem, že som ich mala skôr. Teraz mám 37 a zrazu som zistila, že mám všetko čo chcú mať mladé ženy pred tým, kým sa rozhodnú mať prvé dieťa. Na rozdiel od nich ja mám ale deti už dosť veľké a život si vychutnávam. Mám pocit, že mi nič neušlo. Moja dcéra chce ísť budúci rok na VS. A aj keď je moderné mať deti neskôr, tak ja ju určite budem od takého kroku odhovárať.



PS: Včera som rozoberala túto tému s mojou 17,5 ročnou dcérou a viete čo povedala?
"Mami nezdá sa Ti zvrátené, že niekto sa rozhoduje, či vychovávať radšej psíka alebo dieťa?" Hmmm:rolleyes:

Aj ja sa pridám, i keď som pôvodne nechcela...
žena, 61, 2 deti - 28 a 25, jedno vnúča 1,5. Prvé dieťa som mala v 33 a druhé v 36. Nie, že by som skôr nechcela, ale nebol partner. Môj manžel už má 71 rokov.
Podľa mňa "vhodná doba", keď človek začne o tom takto rozmýšľať vlastne nebude nikdy. Vždy sa nájde dôvod, prečo deti ešte nie.
Neskôr mať deti nie je problém, ja som to veľmi dobre zvládla, nepociťovala som, že som "staršia" mamička. Problém začína teraz, keď som babička, ešte pracujem, lebo treba dcére, ktorá je s malým synom sama (podotýkam, že nemá žiaden príjem od otca dieťaťa, už musí pracovať, nemá to ľahké, ale ani teraz, keď vie, čo je to, nerozhodla by sa inak) a mám ešte starú matku, ktorej treba na opateru dosť veľa doplácať. Teraz vidím, ako by bolo dobre, keby som bola mladšia babička a to už ani nehovorím o manželovi - dedovi. Lepšie by sme si vnúča užili, dokázali by sme s ním behať a naháňať sa, nosiť ho atď. Teraz dávame zo seba všetko, lebo ho nadovšetko milujeme, ale niekedy sa nám zdá, že melieme z posledného. A to je jedna z nevýhod starších rodičov. Toto si nevie predstaviť mladý človek, ktorý si hovorí, že ešte má čas.
A k psíkom, nemyslím si, že pes je náhrada za deti.

Pre niektorych ludi by bol ale zjavne lepsim riesenim ten psik, pripadne had, tomu staci hodit raz za dva tyzdne krysu.

http://www.bleskovky.sk/cl/11/188574/Dieta-mrzlo-v-aute-kym-jeho-matka-nakupovala

Pre niektorych ludi by bol ale zjavne lepsim riesenim ten psik, pripadne had, tomu staci hodit raz za dva tyzdne krysu.

http://www.bleskovky.sk/cl/11/188574/Dieta-mrzlo-v-aute-kym-jeho-matka-nakupovala

Ale vieš si misomiso predstaviť, že by v tom aute bol napr. pes??? To by bolo iné rošambo za týranie zvierat....! (aspoň tu na Slovensku), ako to sledujem aj v médiach, tak vyhodiť psa je väčší zločin ako vyhodiť dieťa.... som z toho dosť mimo... :mad:

Pre niektorych ludi by bol ale zjavne lepsim riesenim ten psik, pripadne had, tomu staci hodit raz za dva tyzdne krysu.

http://www.bleskovky.sk/cl/11/188574/Dieta-mrzlo-v-aute-kym-jeho-matka-nakupovala

Tá baba je asi veľmi fajn... Asi zháňala nejaké darčeky svojim milovaným... Chcela ich určite niečim pekným potešiť. Ale keď videla koľko je v tých obchodoch ľudí, tak bola natoľko súcitná, že si asi pomyslela, že ich tam radšej nebude obmedzovať s kočíkom. Na svoje dieťa myslela asi iba ako na nejakú vec, ktorú môže len tak odložiť.

Na tento jej kúsok budú asi všetci jej príbuzný viac spomínať, ako na nádherný darček, ktorý sa práve vtedy im snažila kúpiť.

Môže sa hanbiť a jej správanie by si mali začať viac všímať ľudia v jej okolí, aby nabudúce nespravila ešte väčšiu hlúposť.

Hmm..... ono mať dieťa je to najväčšie šťastie, ale niektorí by ich radšej nemali mať.....

Všetkým tým, čo si myslia, že každý by mal mať deti a za každú cenu - zamysleli ste sa niekedy nad tým, že v súčasnosti je kopec žien, ktoré deti mať vôbec nemôžu a nie svojou vinou? Ako sa asi cítia, keď zo všetkých strán počúvajú, že už majú dosť rokov, že deti sú všetko atď.? Keď ony ich možno nikdy mať nebudú...nemusia svoje zdravotné problémy vešať každému na nos...Je to dosť netaktné a nesvedčí to o slušnom správaní a tolerancii k druhým.
Taktiež si nemyslím, že mať deti a byť bez peňazí, bez bývania, ostať u rodičov v byte, ktorý má rozlohu napr. 60m2, bývajú tam 4-5 dospelí, +1 dieťa, ktoré potrebuje veľa vecí a hlavne kľud ( ten potrebujú aj starí rodičia - aj keď sú ochotní vždy pomôcť ), je celkom v poriadku.
To nie je o kariére, o pohodlí...to je o zdravom rozume.

Taktiež si nemyslím, že mať deti a byť bez peňazí, bez bývania, ostať u rodičov v byte, ktorý má rozlohu napr. 60m2, bývajú tam 4-5 dospelí, +1 dieťa, ktoré potrebuje veľa vecí a hlavne kľud ( ten potrebujú aj starí rodičia - aj keď sú ochotní vždy pomôcť ), je celkom v poriadku.
To nie je o kariére, o pohodlí...to je o zdravom rozume.
Tiez si myslim, ze to nie je celkom v poriadku. Aby tych 5 dospelych za cely svoj doterajsi zivot, ak su pravda zdravi, cest vinimkam, nezarobili na viac ako na jeden byt 60 m2. Tak to je skutocne malo.

Všetkým tým, čo si myslia, že každý by mal mať deti a za každú cenu - zamysleli ste sa niekedy nad tým, že v súčasnosti je kopec žien, ktoré deti mať vôbec nemôžu a nie svojou vinou? Ako sa asi cítia, keď zo všetkých strán počúvajú, že už majú dosť rokov, že deti sú všetko atď.? Keď ony ich možno nikdy mať nebudú...nemusia svoje zdravotné problémy vešať každému na nos...Je to dosť netaktné a nesvedčí to o slušnom správaní a tolerancii k druhým.


Milá/ý Mon79, prestať hovoriť o tom, že deti sú súčasťou života a najväčší dar, je rovnako nemožné, ako nehovoriť o tom, že život je krásne farebný, lebo v spoločnosti žijú slepci.
Táto diskusia nie je o neplodných pároch, ale pároch ktoré uprednostnia psa pred dieťaťom napriek tomu, že sú zdraví. A tu už je nad čím sa zamýšľať.
Krásna téma na prácu.

Prave pred 5 minutami skoncila na STV super diskusna relacia o adopcii. Bohuzial, neazchytil som ju celu. Ale nadherne tam napr. hovoril pan Šulík (myslim filmovy reziser?) o tom, ako si adoptovali Romske dievcatko, ako ich obohacuje o novy rozmer zivota, ze dokonca to, ze je z ineho etnika a ze vnima zivot inak je pre nich obrovskym obohatenim. Rozpravalo sa tima aj o tych adopciach na dialku a pod. Nuz - ten kusok tej relacie co som stihol pozriet bol naozajstnym obohatenim pre mna.

Prave pred 5 minutami skoncila na STV super diskusna relacia o adopcii. Bohuzial, neazchytil som ju celu. Ale nadherne tam napr. hovoril pan Šulík (myslim filmovy reziser?) o tom, ako si adoptovali Romske dievcatko, ako ich obohacuje o novy rozmer zivota, ze dokonca to, ze je z ineho etnika a ze vnima zivot inak je pre nich obrovskym obohatenim. Rozpravalo sa tima aj o tych adopciach na dialku a pod. Nuz - ten kusok tej relacie co som stihol pozriet bol naozajstnym obohatenim pre mna.


Ano aj toto sa týka danej témy. Keď už niet inej šance ako mať vlastné dieťatko urobiť všetko pre adopciu je vždy užasnejšie ako sa zmieriť s tým a nahradzat si to zvieratkom...Vyžaduje to veľa snahy a obetavosti, ale nakoniec je to pre toho, kto to dosiahne naplnením života tak isto. Pred všetkými, ktorí toto podstúpia a dokažu vychovať adoptované dieťatko a dať mu lásku sa hlboko skláňam.

Ten byt o rozlohe 60m2 bol len príklad...Keď sa teda tak ľahko nakupujú byty a domy, je zaujimavé prečo tie mladé páry aj s deťmi zostávajú stále u rodičov...
Koľko asi tak za svoj život zarobili rodičia, ktorí sú už teraz na dôchodku a mladí manželia, nech majú niečo po 20-tke... Iba sa čudujem, prečo teda toľkí ľudia nevlastnia niečo iné, ako tie bytíky...
Ja viem, že to nie je diskusia o neplodných pároch a podobne, ale potom aj porozmýšľajte keď píšete príspevky a neškatuľkujte všetkých, čo deti nemajú, medzi karieristov a pohodlných a čo ja viem ešte čo.

Ten byt o rozlohe 60m2 bol len príklad...Keď sa teda tak ľahko nakupujú byty a domy, je zaujimavé prečo tie mladé páry aj s deťmi zostávajú stále u rodičov...
Koľko asi tak za svoj život zarobili rodičia, ktorí sú už teraz na dôchodku a mladí manželia, nech majú niečo po 20-tke... Iba sa čudujem, prečo teda toľkí ľudia nevlastnia niečo iné, ako tie bytíky...
Ja viem, že to nie je diskusia o neplodných pároch a podobne, ale potom aj porozmýšľajte keď píšete príspevky a neškatuľkujte všetkých, čo deti nemajú, medzi karieristov a pohodlných a čo ja viem ešte čo.

... stále mimotemy

Možno...ale mimo tému to bolo už skôr...
Toto je len moja reakcia na niektoré príspevky. Ale vidím, že iný názor sa ťažko prijíma. Neodsudzujem nikoho, ani tých, ktorí deti chcú mať, ale ani tých, ktorí ich nemajú a ani nechcú mať. Je to ich rozhodnutie.

.. Prečo by mali "bez práce" získať dôchodky vyprodukované generáciou o ktorú sa nestarali....

no nehnevaj sa !!! :eek: uz som chcela aj richardovi reagovat, ale povedala som si - este je mlady, nema vsetky nazory uplne vyprofilovane... lebo to, ze sa vobec vyplacaju nejake dochodky je predsa "spolocenska dohoda" a kazdy pracujuci na dochodky prispieva cely zivot co pracuje ... a narok na dochodok maju aj niektori z tych ludi, ktori nepracovali... ale to je tiez nasa vlastna spolocenska dohoda, ktoru vsetci akceptujeme ...

najprv poviem, ze mame dve dospele deti, aby si si nemyslel, ze sa zastavam sama seba... a este poviem, ze dnes, ked skoncil konecne ten socialisticky system si moze kazdy (samozrejme ak je zdravy a schopny pracovat) pocas svojej pracovnej kariery urobit taku rezervu, aby sa v dochodku mal tak, ako sa maju v inych vyspelych krajinach... napr. nemecki dochodcovia su najpocetnejsou klientelou cestovnych kancelarii ...

ale hlavne: ak sa teda uz mame uplne spoliehat na tzv. treti gros (co je absolutny socialisticky prezitok!) ... ved ti ludia, ktori nemali deti predsa cely svoj zivot prispievaju danami a odvodmi AJ na to, aby rodinam s detmi mohli vyplacat AJ rodicovske prispevky, aby sa AJ mohol poskytovat danovy bonus, aby sa mali z coho financovat AJ skoly (nielen zakladne a stredne ale zatial AJ vysoke) pre deti z inych rodin ...

s tym by si suhlasil, aby bezdetne pary platili mensie dane, lebo nepouzivaju sluzby skol a detskych lekarov, necerpaju podporu pri narodeni dietata? ... lebo - ked uz, tak uz! ... tolko moj nazor na dochodky pre bezdetne pary... a to som vobec nespomenula, ze je vela takych, ktori nechcu byt bezdetni ... a to by sa ako oddelovalo? ...bolo mi to treba sa takto este teraz rozculit??? :o

ale nakoniec dodam, ze viem aj to, a je mi to luto, ze momentalne v nasej spolocnosti rodiny s malymi detmi maju statisticky najnizsi prijem na jedneho clena rodiny a aj si uvedomujem ako su tieto rodiny (zvlast kym su deti malicke) socialne velmi oslabene a zranitelne ...

Tiez si myslim, ze to nie je celkom v poriadku. Aby tych 5 dospelych za cely svoj doterajsi zivot, ak su pravda zdravi, cest vynimkam, nezarobili na viac ako na jeden byt 60 m2. Tak to je skutocne malo.

aha, zrazu aka "racionalita"! no vidis... tak pocitajme: tych 5 dospelych moze byt napr. takto: dvaja rodicia (hoci aj v robotnickych profesiach, ale detom dopriali studium) syn este vysokoskolak, dcera + manzel (z ineho mesta, alebo z pocetnej rodiny) akurat po skonceni vysokej - a mas to ... je to 5, ze? :)

p.s.:dovolila som si mierne upravit citaciu z tvojho prispevku, sorry :---

Prave pred 5 minutami skoncila na STV super diskusna relacia o adopcii. Bohuzial, neazchytil som ju celu. Ale nadherne tam napr. hovoril pan Šulík (myslim filmovy reziser?) o tom, ako si adoptovali Romske dievcatko, ako ich obohacuje o novy rozmer zivota, ze dokonca to, ze je z ineho etnika a ze vnima zivot inak je pre nich obrovskym obohatenim. Rozpravalo sa tima aj o tych adopciach na dialku a pod. Nuz - ten kusok tej relacie co som stihol pozriet bol naozajstnym obohatenim pre mna.

mimotemyMôj spolužiak s manželkou po zistení, že nemôžu mať diaťatko svoje sa rozhodli pre adopciu.Tento prípad je aj na zasmiatie, ale aj do plaču.
Manželia museli absolvovať testy. Testy vyplňali nie podľa svojho názoru, ale podľa predpokladu, že to bude správne. Testy dopadli úkrutne-nesplnili podmienky na adopciu. Manželka bola z toho zúfalá, až zasiahla spolužiakova matka a išla vysvetliť situáciu na patričný úrad. Povolili im testy opakovať. A dnes sa tešia zo syna, nevesty a už aj vnúčika.:)

Prispejem taktiez. Mam 30, zijeme s priatelom 2 roky spolu, zoz zdrav. dovodov beriem lieky kt. by velmi ublizili dietatu v tehotenstve. Deti chceme mat, bola som v cudzine na 3 roky a kupili sme si byt, on si nan zarobil na SLovensku, vsetko to boli poctive prace...az na to ze ja som nemala v zahranici vikendy a volno raz za tri mesiace, on tuna na SK od 6 do 18 pracoval. To su dane za vlastne byvanie, myslim ze vela ludi by ho mohlo mat keby prestali lamentovat a posnazili sa.Psika mame, milujem psov a urctite budem mat psov pri detoch.

Ja pridám moje údaje.
Vek 30, 11 rokov vydatá, bez detí, bez psa.
Dôvod: dedičná choroba - dosť veľká pravdepodobnosť ochorenia dieťaťa

mimotemyMôj spolužiak s manželkou po zistení, že nemôžu mať diaťatko svoje sa rozhodli pre adopciu.Tento prípad je aj na zasmiatie, ale aj do plaču.
Manželia museli absolvovať testy. Testy vyplňali nie podľa svojho názoru, ale podľa predpokladu, že to bude správne. Testy dopadli úkrutne-nesplnili podmienky na adopciu. Manželka bola z toho zúfalá, až zasiahla spolužiakova matka a išla vysvetliť situáciu na patričný úrad. Povolili im testy opakovať. A dnes sa tešia zo syna, nevesty a už aj vnúčika.:)


mimotemy ...klamať sa nemá.......;)...ale je to celkom príjemné zistenie, že správny je vlastný názor ..... :)

Všetkým tým, čo si myslia, že každý by mal mať deti a za každú cenu - zamysleli ste sa niekedy nad tým, že v súčasnosti je kopec žien, ktoré deti mať vôbec nemôžu a nie svojou vinou? Ako sa asi cítia, keď zo všetkých strán počúvajú, že už majú dosť rokov, že deti sú všetko atď.? Keď ony ich možno nikdy mať nebudú...nemusia svoje zdravotné problémy vešať každému na nos...Je to dosť netaktné a nesvedčí to o slušnom správaní a tolerancii k druhým.
Taktiež si nemyslím, že mať deti a byť bez peňazí, bez bývania, ostať u rodičov v byte, ktorý má rozlohu napr. 60m2, bývajú tam 4-5 dospelí, +1 dieťa, ktoré potrebuje veľa vecí a hlavne kľud ( ten potrebujú aj starí rodičia - aj keď sú ochotní vždy pomôcť ), je celkom v poriadku.
To nie je o kariére, o pohodlí...to je o zdravom rozume.
Prečítala som si celú tému a nenašla som nikoho, kto si myslí, že každý by mal mať deti a za každú cenu. Ani sa mi nezdá, že by bol niekto na niekoho útočil, každý povedal vlastný názor alebo skúsenosť. A k Tvojim ostatným príspevkom, (neviem ešte viacnásobne citovať), nikto neškatuľkoval, myslím, že si všetci uvedomujeme, že sú rôzne prípady, ale chceli sme hovoriť vo všeobecnosti. Som rada, že si pridala svoj názor ale mám dojem, že si bola prvá/prvý v tejto téme kto začal ostatných napádať a neprijímať pre ich názory. Nečakám ani, že budeš na môj príspevok reagovať, lebo som ani ničím novým neprispela a celé to je mimotemy, ale mala som potrebu obhájiť tých, ktorí si pred Tebou pokojne písali svoje názory a nik ich za to neodsúdil. A teraz sa môžeme vrátiť k tej štatistike pre cokoladulku.

... A teraz sa môžeme vrátiť k tej štatistike pre cokoladulku.
:D prepac, ale pobavila ma tato tvoja posledna veticka ...
nazvat tuto temu tak vznesene ze "statistika" to je fakt celkom mile ;) ... nuz, aj ja si sem obcas na poradu chodim "radostne pokvakat" ale aj tak sa obcas pokusim (pisem, ze skusam, :D nie ze sa mi vzdy dari) zapojit aj nieco, co by sa dalo nazvat ako "kriticke myslenie", alebo nieco podobne ... ;)

skus so mnou napr. zvazit toto: co je to "stredna odborna cinnost"? ja to neviem, ty ano? ... dalej: je ta otazka zadana ferovo? podla mna nie je, je napisana sugestivne s prejudikovanou odpovedou ... ja osobne si nemyslim, ze je to tak, ako pise cokoladulka v nazve temy ... vela rodin ma psika sucasne s detmi a ... dokonca aj detski psychologovia doporucuju, najnovsie aj imunulogovia ... aby v rodine bolo nejake zvieratko, lebo pri nom sa dieta nauci vela ... napr. vidi nevyhnutnu starostlivost o ziveho tvora, ... alebo aj smutnejsie - pri uhynuti zvieratka zaziva pocit smutku straty, ktora je sucastou zivota ... a to uz ani nehovorim o niecom takom, ako je napr. kanisterapia ...

a celkom ma to tu bavi sledovat, ako nezistne a fakt uprimne sem ludia davaju informacie, ktore neboli ochotni uviest napr. vo svojom profile ... myslim si, ze asi tato tema nebude statistika, ... a mimochodom: prispevkom by si si sama protirecila, lebo v statistike sa predsa maju udavat aj negativne stanoviska a aj "nevyjadrenie sa" respondentov a tu nic takeho nie je a ani nemoze byt... imho ;)

:D prepac, ale pobavila ma tato tvoja posledna veticka ...
nazvat tuto temu tak vznesene ze "statistika" to je fakt celkom mile ;) ...
Ahoj, :) chcela som tym povedať len to, aby sme sa vrátili k téme, lebo sama som z nej odbočila. Ale vďaka, už si budem dávať pozor na slová. :)

Ahoj, :) chcela som tym povedať len to, aby sme sa vrátili k téme, lebo sama som z nej odbočila. Ale vďaka, už si budem dávať pozor na slová. :)
Myslím že každý pochopil...:)
Pozor na slová by sa mal dávať niekto iný.

Ahoj, :) chcela som tym povedať len to, aby sme sa vrátili k téme, lebo sama som z nej odbočila. Ale vďaka, už si budem dávať pozor na slová. :)
Katka, tlieskam ti :) ... bez ironie a fakt uprimne a potesilo ma to, ako si vzala moj prispevok ;) ... medzitym som si pozrela tvoj predchadzajuci ... ale bohuzial ani s nim nemozem suhlasit ... a vies preco? verim, ze si ho napisala uprimne a ze to tak aj prezivas, ako si to napisala ... bohuzial, myslim si, ze nie je to celkom tak ... podla mna treba dietatu este vela vselicoho okrem lasky, ... nepisem namiesto lasky, ale okrem lasky ... lebo bude zit medzi inymi detmi a aj sa bude porovnavat ... ale ani to nie je vsetko, to by sa aj podla mna dalo laskou nahradit ... ine povazujem za velky problem

vezmi si napr. romske etnikum ... kym ich nepokazil socializmus, tak prave oni boli vzorom lasky k detom, ale aj k starym ludom - bezne v ich rodinach zili viacere generacie, vedeli sa laskyplne postarat nielen o svoje deti, ale aj o svojich uz starych clenov komunity ... my teraz hlavne vidime to, ze v detskych domovoch je vela romskych deti, ... ale tisice inych su rodicmi milovane ... a napriek tomu su spolocensky znevyhodnene socialnou situaciou ich rodiny a dokonca tak silno znevyhodnene, ze velka cast z nich to znevyhodnenie nedobehne do konca zivota

a teda podla mna: ak ma niekto pocit, ze este dietatu nevie zabezpecit vsetko, co by podla jeho predstav malo dieta mat ... neodsudzujem to, ... iba by som sa mozno snazila jemne vyzvat na zamyslenie, zvazenie, pripadne prehodnocovanie toho nazoru ...

a - pozor na slovicka(?)... aaaale nie, neber to tak vazne ... som ti sice tu statistiku "vytkla" :D , ale na druhej strane - ved tu nie sme odborna konferencia, ... bavime sa v teme domacnost, takze pohoda ;)

a teda podla mna: ak ma niekto pocit, ze este dietatu nevie zabezpecit vsetko, co by podla jeho predstav malo dieta mat ... neodsudzujem to, ... iba by som sa mozno snazila jemne vyzvat na zamyslenie, zvazenie, pripadne prehodnocovanie toho nazoru ...


S týmto úplne súhlasím, ani ja nikoho neodsudzujem, mám priateľov, ktorí sa rozhodli ešte nemať deti a ja ich rešpektujem, lebo ich veľmi ľúbim. Je to na každej dvojici, ako sa rozhodne a ja nemám právo nikomu do toho hovoriť. Je jedna vec mať vlastný názor a jednoducho bez vtierania ho niekomu povedať a je iné ublížiť niekomu svojím názorom. Takže by som určite nikoho nepresviedčala"majte deti, je to skvelé", ale môžem povedať" pre mňa je úžasné mať deti". Tak som svoj svoj príspevok myslela - ako môj osobný názor na túto vec, s ktorým je možné súhlasiť alebo nesúhlasiť.

Ahoj, :) chcela som tym povedať len to, aby sme sa vrátili k téme, lebo sama som z nej odbočila. ... :)
ok, niekedy aj mimotemove prispevky su prinosne imho... som si napr. teraz v tomto momente spomenula na taky citat: "nebavte sa s blbcom, riskujete tym, ze si vas ludia mozu pomylit" ... ale teba sa to samozrejme netyka a s tebou sa mi bavi velmi prijemne, takze vdaka ... iba mi to tak prislo na um, nemozem za to ... :D :D

Takže by som určite nikoho nepresviedčala"majte deti, je to skvelé", ale môžem povedať" pre mňa je úžasné mať deti"..


súhlas :) .

ok, niekedy aj mimotemove prispevky su prinosne imho... som si napr. teraz v tomto momente spomenula na taky citat: "nebavte sa s blbcom, riskujete tym, ze si vas ludia mozu pomylit" ... ale teba sa to samozrejme netyka a s tebou sa bavi mi bavi velmi prijemne, takze vdaka ... iba mi to tak prislo na um, nemozem za to ... :D :D
Nie som dlho na porade, takže neviem, čo znamená imho;)

Nie som dlho na porade, takže neviem, čo znamená imho;)
to nie je vyslovene poradacka skratka, ale internetova vseobecne ... a v preklade z anglictiny to znamena priblizne:
podla mojho skromneho nazoru ;) alebo: volnejsi preklad: tak nejak si to myslim, ale mozem sa aj mylit, nie som majster sveta :D

pozri napr. na tejto stranke (http://yowaro.blog.cz/0711/internetove-skratky) (taku veselu som v rychlosti vygooglila) :D

Taaaaaaaaaaaak, keď už ste toľkí prispeli, tak nebudem niekde bokom, nie?
Žena - 27 rokov,vydatá 8 rokov, 2 diablici - dievčatá ( aspoň podľa výzoru ), staršia-6 rokov- je podľa učiteľky za 3 chlapcov, mladšia - 2,5 roka sa priúča od staršej, tiež čakám, čo z nej bude...
Myslím, že je to viac o zvyku, niekto sa nechce deťom prispôsobovať, myslím, že je to podstatne väčšia zodpovednosť ako mať psa. Dieťa mimo domova svojím správaním ukáže ako je vychované, teda ak sa človek nechce hanbiť, musí ho aj dobre vychovať, a teda venovať mu čas (možno na úkor vlastných záľub), veľa s ním hovoriť a aj počúvať , čo je niekedy po ťažkom dni v robote fakt ťažké.
Na druhej strane, keď som po potrate (po banálnej chrípke dieťatko jednoducho v 8 týždni tehotenstva zomrelo)ležala v nemocnici, ležala tam so mnou pani podnikateľka, ktorá už mala naplánovanú dovolenku a nepôjde tam predsa tehotná?! To by ju obmedzovalo, jednoducho sa jej dieťa práve vtedy nehodilo... Mala som chuť ju chytiť pod krk... Zdalo sa mi to nespravodlivé, že ten, kto dieťa chce, oň príde a ten, kto nechce ho v pohode odprace...
Niektoré ženy však majú taký chorobný strach z pôrodu, že to nedokážu prekonať (to sa stalo mojej kamarátke, manžel sa s ňou po čase rozviedol, pretože ona sa vlastné deti bála porodiť a cudzie nechcela).
Iné si nechcú pokaziť postavu (aj takú poznám) alebo sa im nechce stále po niekom upratovať, že deti sú zasoplené, urevané a kto im bude utierať zadok... Ale každý z nás predsa má raz za čas zlý deň, no nie?
Každý je na tom inak, ťažko hovoriť, či je to tak alebo tak. Toť môj názor.

to nie je vyslovene poradacka skratka, ale internetova vseobecne ... a v preklade z anglictiny to znamena priblizne:
podla mojho skromneho nazoru ;) alebo: volnejsi preklad: tak nejak si to myslim, ale mozem sa aj mylit, nie som majster sveta :D

pozri napr. na tejto stranke (http://yowaro.blog.cz/0711/internetove-skratky) (taku veselu som v rychlosti vygooglila) :D
mimotemy ako angličtinárka sa absolútne hanbím, že som to nevedela:o. Skvelý link. Vďaka ayya!

mimotemy ako angličtinárka sa absolútne hanbím, že som to nevedela:o. Skvelý link. Vďaka ayya!
nemozem ti teraz prihodit suhlas, lebo nesuhlasim, ze by si sa za to mala hanbit ;) a niet za co dakovat :)

presne tak skratky nemusí každý ovládať, kto vie čo znamená skratka Porada v slovenčine? :)

ayya čo sa týka tých dôchodkov, nevravel som že bezdetní nemajú dostať dôchodok, to si zobrala z extrémneho konca

ja som len písal, že majú prevziať riziko, hlavne v dôchodkovom systéme ktorí funguje u nás, kde budúce generácie platia dôchodky nám...
Práve na tom, že toto riziko nepreberajú, súčasný dôchodkový systém kolabuje.

Voľakedy mali ľudia deti a vedeli, že sa bude mať kto o nich postarať, nemuseli ani vstupovať do dôchodkového systému... (samozrejme, že to neriešilo situáciu "neštandardných" skupín ako páry bez možnosti mať deti atď.)

To čo píšeš, že všetci platia dane z ktorých sa platí vzdelávanie a iná starostlivosť o deti je viacmenej nezávislé od dôchodkového systému. To je ekonomika štátu.
Keby sme sa skutočne dostali do úrovne ktorú si spomínala, že bezdetné páry by nemali dôchodky, aj tak by získavali z "novej generácie" obrovské ekonomické úžitky. Napríklad predstav si že by nová generácia bola "polovičná". Bezdetní by žili len z úspor. Koľko by museli vynaložiť na svoje prežitie? Ďaleko viac, pretože náklady na-čokoľvek by sa zvýšili... Fixné produkčné náklady by sa jednoducho rozpočítali medzi menej ľudí. Sú tu ešte ďalšie faktory, ktoré majú už menší vplyv...

Spočítané a vydelené, bezdetné páry by nemali mať rovnako vysoký dôchodok ako páry ktoré vychovali deti.
Toto je ekonomický názor a pohľad, samozrejme mimo tejto témy ...

presne tak skratky nemusí každý ovládať, kto vie čo znamená skratka Porada v slovenčine? :)
znamena to nieco aj ako skratka? ved prezrad ...;)

ayya čo sa týka tých dôchodkov, nevravel som že bezdetní nemajú dostať dôchodok, to si zobrala z extrémneho konca
iste, uznavam, ale na druhej strane casto sa problemy vyjasnuju prave potiahnute do extremov, lebo vtedy sa mozu stat zrozumitelnejsimi

ja som len písal, že majú prevziať riziko, hlavne v dôchodkovom systéme ktorý funguje u nás, kde budúce generácie platia dôchodky nám... Práve na tom, že toto riziko nepreberajú, súčasný dôchodkový systém kolabuje.
priebezny system staval na stale sa zvysujucom pocte ludi nasledujucich generacii, ale nepocitalo sa s technickou revoluciou (ani sa vtedy este nemohlo) :)

Voľakedy mali ľudia deti a vedeli, že sa bude mať kto o nich postarať,
ta rozpravka o troch grosoch je podla mna iba "opticky klam" zbytocne sa nevravi aj to, ze jeden otec vychova desat deti, ale desat deti nevie chovat jedneho otca ... aj volakedy ludia mysleli na starobu hlavne nadobudanim majetku, (napr. kupovali po kuskoch policka) ktory potom odovzdavali detom, aby deti ten majetok dalej spravovali a zivili aj rodicov ... a toto pokazil predchadzajuci system, vnutil nam mysliet si, ze v starobe prezijeme bez uspor


nemuseli ani vstupovať do dôchodkového systému... (samozrejme, že to neriešilo situáciu "neštandardných" skupín ako páry bez možnosti mať deti atď.)

nie, nie ... najstarsie "dochodkove systemy" alebo ich predchodcovia... existovali uz viac ako pred 2000 rokmi a boli zalozene na solidarite komunity, bez ohladu na pocet deti ... pise o tom napr. aj Johnson a okrem toho aj u nas do r. 1948 existovalo nieco podobne ako je dnes II. pilier, lenze komunisti to zrusili a z tych ludmi nasetrenych penazi financovali prve pätrocnice

To čo píšeš, že všetci platia dane z ktorých sa platí vzdelávanie a iná starostlivosť o deti je viacmenej nezávislé od dôchodkového systému. To je ekonomika štátu.

ved ano, je to ekonomika statu a tam predsa patri aj vzdelavanie aj dochodkovy system ...a keby nebolo deti tak ekonomicke vydavky spolocnosti by sa poriadne znizili ... (ale nenavrhujem, aby sme mali stale menej a menej deti, to naozaj nie, iba "pocitam")

Keby sme sa skutočne dostali do úrovne ktorú si spomínala, že bezdetné páry by nemali dôchodky, (to som samozrejme iba nadsadzovala) aj tak by získavali z "novej generácie" obrovské ekonomické úžitky. Napríklad predstav si že by nová generácia bola "polovičná". Bezdetní by žili len z úspor. Koľko by museli vynaložiť na svoje prežitie? Ďaleko viac, pretože náklady na-čokoľvek by sa zvýšili...

ja to vidim inak: jednak: nemuseli by sa zvysovat, lebo by spolocnost mala mensiu spotrebu - polovicnu ... a dalej: pise sa o tom, ze kazdy clovek je za svoj zivot schopny vyprodukovat ovela viac, ako za svoj zivot spotrebuje ... a to je zakladna vec, kvoli ktorej ludstvo ako celok bohatne ... keby to tak nebolo, tak by ludstvo neprezilo, alebo by do dnesneho dna vegetilo v jaskyniach ....

Fixné produkčné náklady by sa jednoducho rozpočítali medzi menej ľudí. Sú tu ešte ďalšie faktory, ktoré majú už menší vplyv...

aj tych fixnych by bolo ovela menej - vyssie som pisala ...

Spočítané a vydelené, bezdetné páry by nemali mať rovnako vysoký dôchodok ako páry ktoré vychovali deti.

nie rovnako? a kto by mal mat vyssi a kto nizsi? dochodkovy system je imho istou zmesou solidarity a zasluhovosti (dohodnutou spolocnostou a zakotvenou v zakonoch) ... ludia s detmi cerpaju zo spolocneho viac, to sa neda popriet... ak ty uprednostnujes zasluhovost (dedukujem z toho, ze ako "vec zasluhy" vnimas napr. aj deti) potom by mali predsa mat ti bezdetni vyssie dochodky, nie nizsie vzhladom na ich "zasluhu", ze zo spolocneho vycerpali menej ... plus mimonak ;): ak vyznavas aj to, ze sa teda deti maju o svojich rodicov v starobe postarat, tak naco by im (tym, ktori vychovali deti) boli tie vyssie dochodky?

a naproti tomu: ak by sme mali dochodky vymeriavat iba z hladiska solidarity tak vyssie dochodky by z mali mat prave tie bezdetne pary ... lebo im nema kto pomahat v starobe a tiez cely zivot pracovali a platili dane (hoci menej cerpali)

Toto je ekonomický názor a pohľad, samozrejme mimo tejto témy ...
nie som makroekonom, iba som skusila ... kolko mi toho vie povedat iba taky vseobecny laicky zaujem o problematiku, viem, ze je to velmi komplexny problem na ktorom si lamu zuby politici uz velmi dlho a este aj budu ... z toho, co som doplnala je jasne, ze mam iny nazor ... ale aj tak mi hadam mozes prezradit, co to je za skratka: "porada"? :)

:) Richard ... a vobec: toho vasho nadherneho anjelika mate iba par mesiacov... a uz aj hned si myslis, ze by si mal mat kvoli tomu aj vyssi dochodok? ech ty! ;)

ayya,

keďže sme mimo témy, toto je môj posledný príspevok. Ak chceš pokračovať založ novú tému.
Nemôžem reagovať na tvoje odpovede priamo, pretože všetky vychádzajú z iných predpokladov ako moje a podľa mňa sú matematicky a ekonomicky nesprávne.
Moje predpoklady sú:
- dôchodkový systém má byť solidárny aj zásluhový
- solidárny systém skrachuje, ak mu chýba motivačný prvok na strane tvorby
- výdavky na deti nie sú spotreba ale návratná investícia (štátu)

Vysvetlenia:
- motivácia je hybnou silou celej prírody, bez nej by aj príroda neprežila. Rovnako je to s každým ľudským ekonomickým systémom, pretože ľudia nie sú tak vyspelé bytosti, ktoré by dokázali vo všetkom konať bez motivačných prvkov.
- bezdetní sú súčasťou systému a ich dane sa používajú na deti ako investícia nie ako spotreba. Navyše bezdetní boli tiež voľakedy deťmi, ktoré najprv zo systému brali, takže v čase ich produkčného veku je čas splácať. Ak mi povieš, že vyprodukujú viac ako "prijali" zo systému, tak si práve pochopila, že výdavky na deti sú návratná investícia dokonca so zhodnotením :). Tak či onak, ekonomiku štátu napĺňanú cez dane (väčšinou) by som tu nemiešal s dôchodkovým systémom o ktorom sa bavíme
- čo sa týka fixných nákladov, tie sa s poklesom produkcie na jednotku zvyšujú a zdvíhajú ceny a bol by v tom čert keby to tak nebolo

Ayya, ja sa tu nebavím ideologicky a vôbec neposudzujem to či niekto má deti alebo nemá. Ja sa len snažím načrtnúť ako by mal funkčný dôchodkový systém vyzerať z čisto ekonomického hľadiska.
Ani zásluhový dôchodkový systém, postavený na úsporách sa nevyhne problémom, ak v ňom bude chýbať motivácia mať deti, ibaže by ich nahradili kybergovia :)

Keďže ekonomická teórie nie je úplne exaktná veda, aj táto moja stojí a padá na tom, či je takýto motivačný prvok skutočne motivačný pre tvorbu dôchodkov. Ide o dlhodobé pravidlá, na ktoré ľudia v aktuálnom čase nemusia vôbec reagovať.

ayya,


- dôchodkový systém má byť solidárny aj zásluhový
- solidárny systém skrachuje, ak mu chýba motivačný prvok na strane tvorby
- výdavky na deti nie sú spotreba ale návratná investícia (štátu)

Navyše bezdetní boli tiež voľakedy deťmi, ktoré najprv zo systému brali, takže v čase ich produkčného veku je čas splácať.

Z citovaneho prispevku som vybral iba to, co povazujem za najdolezitejsie. Podla mna je to velmi odborny ekonomicky nazor na vec, Richarda by som hned zamestnal ako ekonoma vo firme.

Ja ekonomicke vzdelanie nemam (pokusam sa doplnit samostudiom) ale pri budovani firmy som vzdy spoliehal na ten najprimitivnejsi sedliacky rozum. Ak som zvazoval nejake rozhodnutie vzdy som si predstavil to iste rozhodnutie v extremnej rovine. Ak napr. inzerujeme v 5 casopisoch, a planujeme sa z jedneho stiahnut, tak si predstavim, ze by sme sa stahli zo vsetkych a potm tento "ocakavany dopad" vydelim piatimi a v podstate dostanem to, co nas caka. Samozrejme, nie vzdy to funguje takto presne matematicky, (napriklad preto, ze mnohe casopisy maju spolocnu urcitu mnozinu citatelov) ale urcity obraz to poskytne.

Pri tychto debatach si vzdy chtiac - nechtiac predstavim, co by sa stalo, keby sa prestali rodit tedi uplne (mozno nie navzdy, nejde mi o probklem "vyhynutia ludstva" ale na obdobie 1 - 2 generacii. Potom by sme my, (posledna generacia) zomierali ako chore zviera v prirode, kde mu nikto nepomoze. Samozrejme - ak sa rozhodne nemat deti (pripadne mat 1 dieta) jeden manzelsky par, tak sa absolutne nic nedeje. Ak sa tak rozhodne 1000 alebo 5000 parov, este stale to necitime. Ale ten vseobecny dnesny trend je velmi znepokojuci. Dosledky pocitime vsetci bez ohladu na to, ci tu teraz o tom budeme diskutovat alebo nie.

Jednym z logickych nasledkov bude nepochybne to, ze sa budu musiet uviest do praxe debaty o importe pracovnej sily zo zahranicia. Teda pridu sem ludia z Azie. Ja som daleko od nejakeho rasizmu. Ale skusenosti hovoria, ze taketo (v podstate nasilne) miesanie narodov prinasa casto velke problemy.

K tym trom grosom: Ano, aj bezdetni ludia platia dane a odvody. Ale a tychto dani a odvodov sa platia iba dva grose. Teda momentalna spotreba toho dotycneho + starostlivost o generaciu jeho rodicov a splacanie nakladov na vzdelavanie. Ten treti gros zostava dotycnemu (bezdetnemu) - ako (iste prijemny) bonus. Vec co ine su nazory typu: "Robila som karieru, ale nelutujem, teraz zarabam 250.000 EUR rocne" alebo "ak by som mala vlastny byt a vsetko k tomu, mohli by sme uvazovat o dietati". Teda aj z tychto vyjadreni je zrejme, ze narodenie dietata by kupu bytu oddialilo, pripadne investicie do dalsieho komfortu by znemoznilo. Ano - vychova dietata stoji nejake peniaze a na nu by mal byt pouzity ten treti gros.

Ja osobne si myslim, ze clovek, ktory sa rozhodne (ma na to iste pravo) nemat deti (pripadne mat 1 dieta) si moze ten treti gros v pohode odkladat na dochodok v pododbe zivotneho poistenia alebo sporenia. Ak si napr. mlady clovek zalozi 3 poistne zmluvy (z dovodu rozlozenia rizika) a mesacne bude odkladat napr. 3 x 1500 Sk uz od doby, kedy zacal zarabat, tak mu to k dochodku prinesie celkom pekne prilepsenie. Ludia, ktori vychovaju deti (nemusia porodit, mozu adoptovat) by zasa mali byt zvyhodneni priamo z dochodkoveho systemu, pretoze zabezpecili, ze bude mat ten kapital na dochodky vobec kto tvorit. To je vsetko, netvrdim semozrejme, ze nejaky princip solidarity by nemal ostat zachovany (ze by mali mat nulove dochodky) ale tento sucasny stave je dost nespravodlivy a demotivujuci, pre tych, co sa chcu spravat zodpovedne k buducnosti celej spolocnosti.

Pripajam sa aj ja žena 34 rokov . 3 deti dvaja chlapci 11 a 14 rokov dievčatko 2,5 roka všetky deti máme plánovane 2x som bohužiaľ potratila a keby to záležalo len na mne tak by sme mali ešte aspoň 2 ale manžel hovorí že už by sme sa nezmestili do auta.

Pripajam sa aj ja žena 34 rokov . 3 deti dvaja chlapci 11 a 14 rokov dievčatko 2,5 roka všetky deti máme plánovane 2x som bohužiaľ potratila a keby to záležalo len na mne tak by sme mali ešte aspoň 2 ale manžel hovorí že už by sme sa nezmestili do auta.
Tak manžel s tým autom ti chcel zlepšiť určite náladu ... :D :D:D

Vcera som podobnu temu riesila s byvalym spoluziakom mojho syna a zistili sme, ze v nasom okoli generacia mojich deti /od 20 do 3O/vlastne tym, ze odmieta z dovodov, ktore sa tu dostatocne uz popisovali, byt rodicmi, tak nam skoro vypadava pol generacie, kedy si to vsetci uvedomime a zacneme sa tym zaoberat nie na diskusnych forach, ale tam, kde to mozu ovplyvnit, cize nasi politici, sociologovia, ekonomovia, teologovia, atd. Terajsou situaciou podla mna popierame zmysel zivota, pretoze okrem nejakych vyssich , mne neznamych ucelov zivota, urcite priorita je jeho samotne pokracovanie a tu sme sa nejako zasekli. Tiez si myslim, ze vyhovarat sa na dobu asi nie je to prave, kazda doba ma svoje aj dobre aj zle, ale moj sukromny nazor je, ze celkovo ludska spolocnost sa ubera k nejakemu prelomu, lebo vsetky stare hodnoty a zvyklosti sa rucaju, ziadne nove nevidim a co bude dalej, to sa asi nik netrufa predpokladat. Pre mna su moje deti ten najkrajsi dar od mojho zivota a absolutna priorita a na zaver, ziadne co ake mile zvieratko, to ani nemozem napisat, lebo ziadne porovnanie sa mi netisne na jazyk.

Pridávam: Mám 32, dve deti - 8 ročný syn a 4,5 ročná dcéra. Ako 1,5 ročná išla do škôlky aby mamička zvládla povinnosti účtovníčky... Ešte teraz sa s ućiteľkami smejeme že na všetko hovorila "ja". /nevedela rozprávať/.Chce niekto dupľu? "Ja!"
Aj vianoce majú svoje osobité čaro, keď ich prežívate v kruhu rodiny so svojimi deťmi.

Tak manžel s tým autom ti chcel zlepšiť určite náladu ... :D :D:D
To určite ! On vie ako zlepšiť náladu :).

Tak myslim, ze sme tu uz napisali dost. Uz by nam mohla ta Cokoladka konecne prezradit, ci sme ju ukecali na skrecka alebo babatko.

25 rokov, už 3 roky vydaná, máme 5-ročného psíka - dal mi ho vtedy ešte môj priateľ, teraz už manžel.
(zo začiatku uspokojoval môj "materinský pud", ale nie je to ono....)
Aj to náš brzí, že bývame v 1-izbovom byte a neviem, kam by sme dali postielku....
Pekné Vianoce vštkým

Došla som potiaľ v čítaní príspevkov v tejto téme a nedá mi nenapísať.
Najprv štatistika - 34 rokov, 17 ročný syn, 13 ročná dcéra.
Vydávala som sa v 17 tich, keď som maturovala mala som polročného syna. Samozrejme, že nebol plánovaný, jednoducho stalo sa... Nemali sme s manželom nič. 2 roky sme bývali s našimi, potom sa nám podarilo dostať k 1 izbovému bytu. Do neho pribudla dcéra. Ostali sme tam 7 rokov. (Erika, vošli sa mi tam 4 postele). Manžel zarábal tak normál, ja na MD - peňazí nebolo nikdy nazvyš. Po dvoch MD som sa zamestnala a začala študovať na VŠ. Sporili sme ako sa dalo a až po 7 rokoch sa nám podarilo dostať k veľkému bytu. A vôbec nemám pocit, že som deťom neposkytla to, čo potrebovali. (Nemyslím len materiálne veci). Nebolo to vždy ľahké, manžel pracoval na týždňovkách, ja som chodila do roboty, deti do školy, škôlky, k tomu VŠ... a babku som nemala poruke ani jednu.
Teraz sme ale dospeli do štádia, keď sú už deti relatívne veľké a my s manželom relatívne mladí. Deti majú svoje záujmy, svojích kamarátov a my s manželom sme čoraz častejšie doma samí. Je pravda že máme viacej času na seba, na svoje záujmy a pod. Už veľakrát sme rozmýšľali ešte o jednom dieťati, ktorého výchovu a starostlivosť oň by som si vedela predstaviť a možno vychutnať úplne ináč ako keď som mala 17, resp. 21 rokov.
Máme všetko ( z tých materiálnych vecí), čo sme nemali, keď sme mali malé deti - veľký zariadený byt, auto, slušný príjem, dovolenky pri mori, babky na dôchodku a paradoxne práve teraz rozmýšľame a kalkulujeme - čo kariéra, ako sa k tomu postavia deti a pod. Aj by sme to dieťa chceli, ale odrazu to odkladáme.
Ale úprimne Vám poviem, že to "plánovanie" už nemá nič spoločné so zodpovednosťou, ale s tým, že si uvedomujeme, že sa nám nabúra náš životný štandard, zabehnutý systém, zmení sa fin. situácia a pod. Bola by to jednoducho veľká zmena.
Takže, ak dovolíte, ja by som to podľa seba skonštatovala asi tak, že určité plánovanie spojené so zodpovednosťou je potrebné, ale nie 10 - 15 rokov, pretože sa môže stať, že potom už bude život partnerov, domácnosť, kariéra tak zabehnutá, že to dieťa už ani nebude chýbať, resp. nastúpia obavy z tej veľkej zmeny, ktorou dieťa určite je.
Je to môj názor a moja skúsenosť.

Treba mat deticky ,ak mas dobre babicky:oOsvedcene

...čo sa týka fixných nákladov, tie sa s poklesom produkcie na jednotku zvyšujú a zdvíhajú ceny a bol by v tom čert keby to tak nebolo ...


nechcem pokracovat, ved by to ani nemalo zmysel, nazor podobne veci si kazdy clovek tvori dlhodobo, boli by sme naivni, keby sme si mysleli, ze jeden druheho presvedcime v takejto "domacej" debate na porade ... tak kym sa mi dopecie tortovy korpus, iba skusim vysvetlit par veci, v ktorych evidentne mame ine nazory ...
fixne naklady sa este delia na
- fixne absolutne ... to je napr. riaditel podniku, ten by mal stacit vzdy jeden ... a
- fixne relativne, ktore sa menia v suvislosti s objemom vyroby, nie linearne, ale skokom ... napr. ak s jednym strojom mozes vyrobit 100 tisic vyrobkov, ale zakazku mas na 101 tisic, tak tie stroje musis mat dva a potom podiel fixneho relativneho nakladu (podiel stroja na jeden vyrobok) vyzera uplne inak ...

k motivacii: vzdy budu existovat ludia, ktori chcu mat deti v pocte nezavislom na vyske podpory od statu ... (a ja vravim:chvalabohu) lebo je to archetypalne spravanie ... ale opacne: ak stat prebera velmi velku cast zodpovednosti za vychovu deti a navyse ju aj stedro dotuje, tak sa v kratkej dobe (z pohladu statneho utvaru) velmi rychlo vygeneruje skupina ludi, ktora si vsimne, ze jej k zivotu stacia iba tie profity, ktorymi stat prispieva ... a ich deti, podla vzoru rodicov budu robit to iste ... a po case par generacii taka situacia zacne byt neunosna a system zacne kolabovat ...

k vyssim dochodkom: ved ten system sme tu doteraz mali - ak sme schopni "vyssi dochodok" vnimat nie len cez mesacnu davku, ale v celkovej sume: mesacny dochodok vynasobeny poctom rokov poberania dochodku ... predsa doteraz matky s detmi odchadzali do dochodku o rok az tri skor ... zjavne sa ten system neosvedcil a nezabezpecil nejaky babyboom, ale aj napriek tomu podporucujemu systemu dochadza k demografickej krize ...

deti ako investicia: ... nuz, niekto chape deti ciastocne ako sukromnu investiciu, niekto ako investiciu statu ... ja mam konzervativnejsie nazory a preto si myslim, ze hlavna cast zodpovednosti za vychovu deti ma byt postavena na rodicoch ... ak stat prispeje, ok ... vitam to, ale iba pocas doby, kedy deti rodinu oslabuju po socialnej stranke ... nevidim dovod prispievat rodicom dospelych deti viac, ako ludom, ktori sa rodicmi nestali ...

dakujem ti za debatu, iba som citila potrebu tychto par viet doplnit ... pakujem vytiahnut tu tortu, aby sa mi nepripiekla ...

a prajem krasne vianoce a vela zdravia aj tebe, celej tvojej rodine, u vas hlavne najnovsiemu clenovi ;) a vsetkym, ktori ochotne prispievali cokoladulke ...skoda, ze neprisla sama povedat aspon slovko, dve podakovania za vasu ochotu, ale mozno este stihne dnes, alebo zajtra

tak sa majte krasne :)

nechcem pokracovat, ved by to ani nemalo zmysel, nazor podobne veci si kazdy clovek tvori dlhodobo, boli by sme naivni, keby sme si mysleli, ze jeden druheho presvedcime v takejto "domacej" debate na porade ... tak kym sa mi dopecie tortovy korpus, iba skusim vysvetlit par veci, v ktorych evidentne mame ine nazory ...
fixne naklady sa este delia na
- fixne absolutne ... to je napr. riaditel podniku, ten by mal stacit vzdy jeden ... a
- fixne relativne, ktore sa menia v suvislosti s objemom vyroby, nie linearne, ale skokom ... napr. ak s jednym strojom mozes vyrobit 100 tisic vyrobkov, ale zakazku mas na 101 tisic, tak tie stroje musis mat dva a potom podiel fixneho relativneho nakladu (podiel stroja na jeden vyrobok) vyzera uplne inak ...no a? To nie je iný názor, to je vec ktorá s tým čo píšem ja vôbec nesúvisí. To, že fixné náklady nie sú lineárne neznámená že klesajú s objemom, ibaže ich krivka kolíše. Neviem či ti mám uviesť ešte nejaký príklad (napríklad koľko by stály produkty keby bolo Slovensko izolovaný trh a vyrábali by sme si všetko sami), pretože verím že to mu veľmi dobre rozumieš.... ibaže potrebuješ reagovať "akože opačne"....


k motivacii: vzdy budu existovat ludia, ktori chcu mat deti v pocte nezavislom na vyske podpory od statu ... (a ja vravim:chvalabohu) lebo je to archetypalne spravanie ...no a? toto je prirodzené a len vďaka tomu existuje reprodukcia... to súvisí s ľudskou psychológiou a fyziológiou nie s dôchodkami :)
Moja dôchodková motivácia, ako som už písal by vôbec nemusela fungovať... je to len nápad ako vniesť do dôchodkového systému stratégiu, ako každý nápad - môže zabrať ale aj nemusí...


ale opacne: ak stat prebera velmi velku cast zodpovednosti za vychovu deti a navyse ju aj stedro dotuje, tak sa v kratkej dobe (z pohladu statneho utvaru) velmi rychlo vygeneruje skupina ludi, ktora si vsimne, ze jej k zivotu stacia iba tie profity, ktorymi stat prispieva ... a ich deti, podla vzoru rodicov budu robit to iste ... a po case par generacii taka situacia zacne byt neunosna a system zacne kolabovat ...už som raz spomenul, že sa bavíme o dôchodkovom systéme nie o bežnom výdavkovom systéme štatu.... Ja navrhujem zásluhovosť na dôchodkoch nie na sociálnych dávkach.... Ak si myslíš že je to profitovanie, tak len preháňaš návratnosť tejto "investície"...


k vyssim dochodkom: ved ten system sme tu doteraz mali - ak sme schopni "vyssi dochodok" vnimat nie len cez mesacnu davku, ale v celkovej sume: mesacny dochodok vynasobeny poctom rokov poberania dochodku ... predsa doteraz matky s detmi odchadzali do dochodku o rok az tri skor ... zjavne sa ten system neosvedcil a nezabezpecil nejaky babyboom, ale aj napriek tomu podporucujemu systemu dochadza k demografickej krize ...toto nemá nič spoločné s tým čo som písal ja.
Nemôžeš prepočítať absolútnu výšku dôchodku počas celého dôchodkového veku, to už by len bola solidarita, keby sa to takto počítalo...
To že odišli skôr do dôchodku síce bola zásluhovosť, to neberiem, ale nemá to nič s výškou dôchodku... Skôr naopak. Ak máš byť "dlhšie" na dôchodku tak to skôr evokuje neistotu ako istotu. Prečo sa všetci snažia nadsluhovať? Prečo sa posúva hranica odchodu? Aby bola výška dôchodku prijateľná...
Ja som písal o výške dôchodku a motivácii mať vyšší a komfortnejší dôchodok, nie byť dlhšie na dôchodku a živoriť...


deti ako investicia: ... nuz, niekto chape deti ciastocne ako sukromnu investiciu, niekto ako investiciu statu ... ja mam konzervativnejsie nazory a preto si myslim, ze hlavna cast zodpovednosti za vychovu deti ma byt postavena na rodicoch ... ak stat prispeje, ok ... vitam to, ale iba pocas doby, kedy deti rodinu oslabuju po socialnej stranke ... nevidim dovod prispievat rodicom dospelych deti viac, ako ludom, ktori sa rodicmi nestali ...keď som písal o investícii štátu reagoval som na tvoje odbočenie od témy, kde si začala namiesto dôchodkoch hovoriť o výdavkoch na školstvo atď. Teraz tu už dokonca píšeš o výchove.... Toto tu opäť nepatrí...


dakujem ti za debatu, iba som citila potrebu tychto par viet doplnit ... pakujem vytiahnut tu tortu, aby sa mi nepripiekla ...

a prajem krasne vianoce a vela zdravia aj tebe, celej tvojej rodine, u vas hlavne najnovsiemu clenovi ;) a vsetkym, ktori ochotne prispievali cokoladulke ...skoda, ze neprisla sama povedat aspon slovko, dve podakovania za vasu ochotu, ale mozno este stihne dnes, alebo zajtra

tak sa majte krasne :)dakujem za prianie :) podobne všetko dobré ayya a dobrú chuť pri papaní torty

P.S. Diskutujme vecne a reagujme na to čo sa píše nie zaťahovaním zdanlivo súvisiacich vecí :rolleyes:

Došla som potiaľ v čítaní príspevkov v tejto téme a nedá mi nenapísať.
Najprv štatistika - 34 rokov, 17 ročný syn, 13 ročná dcéra.
Vydávala som sa v 17 tich, keď som maturovala mala som polročného syna. Samozrejme, že nebol plánovaný, jednoducho stalo sa... Nemali sme s manželom nič. 2 roky sme bývali s našimi, potom sa nám podarilo dostať k 1 izbovému bytu. Do neho pribudla dcéra. Ostali sme tam 7 rokov. (Erika, vošli sa mi tam 4 postele). Manžel zarábal tak normál, ja na MD - peňazí nebolo nikdy nazvyš. Po dvoch MD som sa zamestnala a začala študovať na VŠ. Sporili sme ako sa dalo a až po 7 rokoch sa nám podarilo dostať k veľkému bytu. A vôbec nemám pocit, že som deťom neposkytla to, čo potrebovali. (Nemyslím len materiálne veci). Nebolo to vždy ľahké, manžel pracoval na týždňovkách, ja som chodila do roboty, deti do školy, škôlky, k tomu VŠ... a babku som nemala poruke ani jednu.
Teraz sme ale dospeli do štádia, keď sú už deti relatívne veľké a my s manželom relatívne mladí. Deti majú svoje záujmy, svojích kamarátov a my s manželom sme čoraz častejšie doma samí. Je pravda že máme viacej času na seba, na svoje záujmy a pod. Už veľakrát sme rozmýšľali ešte o jednom dieťati, ktorého výchovu a starostlivosť oň by som si vedela predstaviť a možno vychutnať úplne ináč ako keď som mala 17, resp. 21 rokov.
Máme všetko ( z tých materiálnych vecí), čo sme nemali, keď sme mali malé deti - veľký zariadený byt, auto, slušný príjem, dovolenky pri mori, babky na dôchodku a paradoxne práve teraz rozmýšľame a kalkulujeme - čo kariéra, ako sa k tomu postavia deti a pod. Aj by sme to dieťa chceli, ale odrazu to odkladáme.
Ale úprimne Vám poviem, že to "plánovanie" už nemá nič spoločné so zodpovednosťou, ale s tým, že sa nám nabúra náš životný štandard, zabehnutý systém, zmení sa fin. situácia a pod. Bola by to jednoducho veľká zmena.
Takže, ak dovolíte, ja by som to podľa seba skonštatovala asi tak, že určité plánovanie spojené so zodpovednosťou je potrebné, ale nie 10 - 15 rokov, pretože sa môže stať, že potom už bude život partnerov, domácnosť, kariéra tak zabehnutá, že to dieťa už ani nebude chýbať, resp. nastúpia obavy z tej veľkej zmeny, ktorou dieťa určite je.
Je to môj názor a moja skúsenosť.
Lydka R Ja som mala chlapcov vo veku 9 a 11 keď som povedala kamoške že ešte chceme bábo tak mi povedala že mi určite preskočilo chlapci už boli dosť samostatný v klude som mohla robiť na smeny doma bola vic menej pohoda ale chýbal mi ten malý uzlíček o ktorí by som sa mohla starať. Keď som sa mojich chlapov pýtala čo na to tak sa tešili a svoju malú sestričku zbožnujú. Keď ju vyhreším tak sa na mňa hnevajú ,že ona je ešte malá. A aj ja si to užívam je to uplne iné ako v dvadsiatke.:)

Sú najkrajšie sviatky v roku, táto téma ma trochu zaujala, už som aj reagovala, aj nakoniec som svôj príspevok vymazala.
Mám viac odpovedí:
1. niekto tu písal, že za čias ich rodičov... bolo to... či ono..., tam asi patrím aj ja - ano dostali sme mladomanželskú pôžičku, ale čo sme si z toho mohli kúpiť, resp. na čo sme museli vystáť rad. Vtedy mlieko stálo 2,00 Kčs teraz 20,00 Sk, zarábali sme 2000,- teraz cca 20.000,-(niektorí ani toľko).
2. Príspevok pri narodení dieťaťa - už si ani nespomeniem na tú smiešnú sumu, a po skončení riadnej materskej dovolenky pri prvom dieťati, sme mohli ostať s dieťaťom ďalej doma, ale žena nedostala ani korunu a po druhom dieťaťu sme dostávali 500,- Sk. Dosť, že...
Aj v tom období išlo o udržanie si dobrého pracovného miesta resp. prac. rastu, ale neodkládalo sa to rodičovstvo až tak ako teraz.
Vtedy tie nároky tých mladých ľudí nebol až tak viditeľný ako teraz - nemali sme možnosť kupovať "značkové oblečenie" leda OTEX, autá nám tu behali Moskvič, Žiguli, Trabant,Škoda a čo ja viem ešte aké, ale to nebolo až také dôležité akú máš značku, lebo to nebolo to pre čo väčšina z nás žila - najdôležitejšie boli deti, mať deti šťastné a zdravé, vlastne rodinu. Nikdy sme nad tým neuvažovali, že či mať dieťa alebo psa. Bývali sme obaja na dedine a psov sme mali od malička. Keď sme sa zobrali chceli sme mať to, čo sme dovtedy nemali - DETI.
Vonkoncom nevidím dôvod prečo by teraz mladý ľudia by nemohli mať aj psa aj dieťa a naraz.

25 rokov, už 3 roky vydaná, máme 5-ročného psíka - dal mi ho vtedy ešte môj priateľ, teraz už manžel.
(zo začiatku uspokojoval môj "materinský pud", ale nie je to ono....)
Aj to náš brzí, že bývame v 1-izbovom byte a neviem, kam by sme dali postielku....
Pekné Vianoce vštkým
Veľa odpovedí je tu s týmto citátom.
Ak ste si našli miesto "na pelech" pre psíka, tak určite nájdete aj miesto pre postieľku. Ten psík to vaše dieťaťko by mal rovnako rád ako Vy, ľudia s dobrým srdcom a psík - verný priateľ človeka, sa zmestia aj do jednoizbového bytu.
Verte tomu, že to dieťa zmení - obohatí - zmysel Vášho života.