z archívu:

http://www.porada.sk/t32001-uz-mu-neverim.html?highlight=never%EDm

Ja Tvojej priateľke želám toho milujúceho ,ktorý ju opúšťa zakaždým, keď mu to vyhovuje. Ale jej manželovi ,by som želala milujúcu manželku,samozrejme v žiadnom prípade - nie Tvoju priateľku.:):)

Nebude ten problem v tom, ze manzela ma rada a priatela miluje? No co s tym, na dvoch stolickach sa sediet neda.

Ak si naozaj myslí, že miluje toho priateľa a on ju, nech sa rozvedie a je s ním. Vyzerá to strohá rada, ale je to jediné čestné riešenie. Jej manžel si to nezaslúži, pretože ho v podstate klame od začiatku. Viem, sú tam deti, ale v prvom rade musí byť tvoja priateľka vysporiadaná sama so sebou, lebo ak nebude, nemôže byť svojím deťom oporou ani vzorom.

tvoja priateľka je citovo nevyzretá na dvoch stoličkách sa ozaj sedieť nedá a kde má záruku, že keď sa rozvedie tak sa dá spolu ,,dokopy s byvalou láskou,, veď on sám povedal , že uz nikdy to nebude také ako predtým.
Nakoniec, neprajem jej nič zlé zostane sama s dvomi deťmi a ostanú jej len oči pre plač.

IVETA N

Ešte raz skúste s priateľkou racionálne a triezvo prebrať všetky pre a proti a znova nech zváži, či si to ten manžel a deti od nej zaslúžia . Raz som šla v parku za jednou pani, ktorá kráčala so synom a vysvetlovala mu, že NEMOŽE BYT na Vianoce aj s tatinom aj s ňou. Na Vianoce bude u tatina a na Silvestra u nej a priateľa. Ten chlapec mal asi 6-7 rokov a nechcel a nevedel to pochopiť....

Keď ju to tak ničí, asi by sa namiesto dlhých rozhovorov s priateľkou mala porozprávať s manželom. Možná by to urýchlene vyriešilo jej problém - buď by sa utužili manželské vzťahy, alebo mohla byť už žiť s milovaným. V tom druhom prípade by potom už nie ona "zahýbala", ale priateľ jej....

V tomto sviatočnom čase zasvätenému láske a porozumeniu v kruhu svojich najbližších je toto "aktuálna" téma. Poznám x-žien, ktoré by menili s tvojou priateľkou - žiaľ nie každej je dopriaté mať dobrého manžela.

Čaro dnešného dňa ma núti, aby som teraz osobitne poprial pekné Vianoce aj všetkým tým, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nemôžu prežívať najkrajšie sviatky roka v rodinnom kruhu...

Ja mám tiež takú kamarátku. Dlhé roky mala stále svoju bývalu lásku, a dobrého milujúceho manžela. Všeko šlo ako po masle, až raz zistila, že ju manžel dosť dlho podvádza. To ju tak ranilo, že sa veľmi dlho nevedela s tým vysporiadať, bola asi 3 mesiace na PN. Jej manžel bol tak inteligentný, že nikdy jej nedal najavo, čo mu robi. Riešil si svoje veci po svojom, a keď sa všetko prevalilo, pekne sa zobral a odišiel. Nechal ju s majetkom a dvoma deťmi samu. Dodnes to ľutuje, ale nič sa nedá vrátiť späť. Z toho plynie ponaučenie, nerob druhému to, čo nechceš aby robili tebe.
Prajem príjemné vianoce.

Ja Tvojej priateľke želám toho milujúceho ,ktorý ju opúšťa zakaždým, keď mu to vyhovuje. Ale jej manželovi ,by som želala milujúcu manželku,samozrejme v žiadnom prípade - nie Tvoju priateľku.:):)
Aj ja jej želám toho Chrapúňa! nevie čo chce.:D

Ja Tvojej priateľke želám toho milujúceho ,ktorý ju opúšťa zakaždým, keď mu to vyhovuje. Ale jej manželovi ,by som želala milujúcu manželku,samozrejme v žiadnom prípade - nie Tvoju priateľku.:):)
Nikdy nikto nemôže vidieť do vzťahu, ktorý môže zvonka vyzerať úplne inak ako to je naozaj... ale podľa toho ako je to tu opísané, tak súhlasím s Melnick.

Byvaly priatel nevie co chce, respektive vie ze nechce tvoju kamosku...len ju vyuziva vo chvilach ked nikoho nema. Na jej mieste priatela necham a vsetku svoju lasku dam manzelovi a detom.

Názor? No tak niekto sa rád klame? Alebo má chaos vo význame slov, láska, sex, manželstvo,... veľmi ťažko sa vyjadriť inak. Čo sa týka tej veštice,... neviem či sa dá ovplyvniť to čo nám je určené, alebo niekto potrebuje silou mocou ospravedlniť svoje konanie pred svedomím. Aj priateľka má možnosť voľby. Manžel, alebo čakať na dvojročný interval kým si priateľ spomenie?... Osobne by som nikdy nevymenila chvíľkovú potrebu niekoho nech by bola akákoľvek za pevné rameno, ktoré poskytne istotu, psychickú podporu so všetkým čo k tomu patrí. Podľa všetkého manžel toto všetko "chvíľkovo odídenej" poskytuje. Tak neviem ako si predstavovala manželstvo? Ak má neprekonateľné problémy s manželom, aj tak sa dá tá situácia riešiť. Na dvoch stoličkách sa sedieť nedá a toto platí aj v tomto prípade. Neviem si predstaviť reakciu manžela ak sa o všetko prevalí. Inak sa divím, že sa to ešte nestihlo prevaliť. Priateľka musí urobiť rozhosnutie a zvoliť riešenie, ktoré je skutočne tým, čo potrebuje. Osobne si neviem predstaviť akoby som reagovala ak by si nejaký "priateľ" po dvoch rokoch na mňa spomenul. Aj keď čas veľmi rýchlo plynie... práve preto treba riešiť vzniknutú situáciu. Ale toto je môj názor a ja som sa v takej situácii nikdy neocitla.

Neveru som si prežila ako tá podvedená.Chudák manžel.Lepšie je možno ani netušiť,lebo potom sa ťažko verí.Ja som to už nedokázala.Čo tá priateľka chce?A ten jej drahý si robí zrejme to,čo mu práve vyhovuje a ona je k dispozícii.Ak to tak pôjde ďalej,otázka času,kedy to manžel zistí a môže stratiť oboch.

No musím uznať, že ste sa tu pekne rozpísali. Dala som to všetko prečítať kamarátke. Jej reakcia bola taká ako vaša. Sama dobre vie, že nemôže stále sedieť na dvoch stoličkách. Dobre vie, že môže byť šťastná, že má takého manžela. Musí sa v prvom rade vysporiadať sama so sebou, konečne uzatvoriť kapitolu, len to je pre ňu práve to ťažké, lebo toho kamaráta naozaj miluje. Ale snáď už pochopila, čo som sa jej snažila aj ja vtĺcť do hlavy - lepší vrabec/manžel/ v hrsti ako holub/priateľ/ na streche. Viem, že je to blbé porovnanie, ale myslím, že je k danej situácií trefné. Bude to mať ťažké.
Ináč som Vám všetkým zabudla popriať krásne a v kľude prežité vianočné sviatky.

Tá Tvoja priateľka naozaj nevie čo chce. Nech si váži to čo má doma a nečaká na bývalého priateľa, ktorý ju občas, keď nemá iného, potrebuje.
Čo keby jej to isté robil jej manžel?

Ťažká to téma, ale prispejem svojim skromným názorom.
V prvom rade by si mala tvoja kamoška rozmyslieť, čo chce, aký je jej hodnotový rebríček. Je jasné, že pozná situáciu. Manžela a jeho podporu a oporu, na druhej strane určite nie chladné city k priateľovi. Nikto nikdy nemôže mať všetko. Mala by si premyslieť, čo by ju (aj vzhľadom na okolie) bolelo menej. Ak ostane s manželom, hoci sa prestane stretávať s priateľom, môže sa stať, že ho podvedie s niekym iným, pretože s manželom napr. nefunguje chémia. Alebo len jednoducho ju to bude zožierať do konca života. Alebo sa rozvedie a začne žiť s priateľom, pričom pri ňom má momentálne minimálne záruky do budúcna. Nebudem sa prikláňať ani na jednu stranu. Toto si musí predovšetkým rozhodnúť tvoja kamoška.
Ešte by som chcela upozorniť na rozdiel medzi citmi a pocitmi. Ak má svojho muža rada, čiže trvalo cíti k nemu náklonnosť, je to silný cit. Avšak láska, alebo lepšie zamilovanosť je len chvíľkový pocit, ktorý skôr či neskôr pominie a treba sa snažiť vybudovať pevné city.
Držím palce, aby sa správne rozhodla. Pretože ak ona nebude šťastná a spokojná so svojím životom, ani jej okolie nebude šťastné. :)

Tá Tvoja priateľka naozaj nevie čo chce. Nech si váži to čo má doma a nečaká na bývalého priateľa, ktorý ju občas, keď nemá iného, potrebuje.
Čo keby jej to isté robil jej manžel?
keď nemá inú;)alebo žeby iného?:D

"Láska" diaľku (lepšie povedané zakázané ovocie viac chutí) sa vžky ľahšie udržuje ako v spolužití. Človek podlieha ilúzii, aké by to bolo úžasné, keby ...
Takto moja priateľka trpela 20 rokov pre občasné úlety svojho manžela za bývalou láskou. Až deti dorástli, odišla. Konečne mali milenci možnosť naplniť svoj sen. Vybudovali si spoločné hniezdočko, a vieš koľko im to spolu vydržalo? Tri mesiace. Až teraz zilsil, aký poklad mal doma, keď ho stratil. Daj to prečítať svojej priateľke, nech sa preberie zo sna a nech si nezničí a hlavne deťom život!!!

a čo tak oživiť staré porekadlá? Napr. keď je medveďovi dobre, ide na ľad tancovať...

a čo tak oživiť staré porekadlá? Napr. keď je medveďovi dobre, ide na ľad tancovať...

Kukučka, ja to poznám, že keď je koze dobre ...:D

"Láska" diaľku (lepšie povedané zakázané ovocie viac chutí) sa vžky ľahšie udržuje ako v spolužití. Človek podlieha ilúzii, aké by to bolo úžasné, keby ...
Takto moja priateľka trpela 20 rokov pre občasné úlety svojho manžela za bývalou láskou. Až deti dorástli, odišla. Konečne mali milenci možnosť naplniť svoj sen. Vybudovali si spoločné hniezdočko, a vieš koľko im to spolu vydržalo? Tri mesiace. Až teraz zilsil, aký poklad mal doma, keď ho stratil. Daj to prečítať svojej priateľke, nech sa preberie zo sna a nech si nezničí a hlavne deťom život!!!

presne toto som chcela napísať! tvoja priatelka totiž so svojou "láskou" skutočne ešte nežila. nejaké stretávanie a tajné schôdzky nie sú realnym životom. jej sa zdá, aké by to bolo krásne, ale mohlo by to byť aj peklo. Má vôbec tvoja priatelka zmapované, ako sa "milovaný" chová v krízových situáciách, ktoré prináša život? a to nie sú len situácie okolo prtnerského vzťhu, ale aj situácie mimo nich, ktoré môžu velmi jasne odhaliť skutočný charakter. Ale úplne chápem, že tá tvoja priateľka je z toho nešťastná. mučí ju chémia k inému mužovi (lebo skutočná láska to nie je) Je to len vášeň, poblúznenie a k tomu ešte horkosť v duši, že nemá, to, čo pôvodne chcela. Musí bojovať sama so sebou a rozhodnúť sa, čo je pre nu a pre jej deti najlepšie. Ja na jej mieste by som sa snažila udržať si vzťah s mužom s ktorým momentálne žijem a toho bývalého si nechať v hlave len ako platonickú lásku, resp. ako afrodiziakum do svojho intímneho života s manželom :D Myslím, že mnoho žien aj tak funguje, ked cíti nudu vo vzťahu. Ale rozvrátiť si happy manželstvo neodporúčam... (chápem, že úplne sa z hlavy vymazať nedá, pretože je tam chemicky zakódovaný ako červík :---) ale aspon tak nejako to ustáť. napokon, s pribúdajúcim vekom sa chémia vytratí, hormóny ubúdajú a aj bývalý stratí fluidum, resp feromóny, ktoré ju k nemu magneticky priťahujú. ;) Prajem veľa sily a daj nám vedieť zita, ako to dopadlo. Všetkým poraďákom krásne dozvuky Vianoc, Veselého Silvestra a šťastne vykročiť do Nového roku 2008 :)

katka 25 napísala si to veľmi pekne. Škoda, že ja nie som taký filozof. Ja som účtovníčka a mám rada čísla, percentá a zaujíma ma zisk. Keď si urobím analýzu tohto prípadu vychádza mi jedno: Použíť mozog ako výplň dutiny lebečnej bola stratová investícia. S rovnakým efektom mohol pán boh použiť aj piliny. Jedina vec ktorá je kapacitne vyťažená na 100 % je jej medzinožný priestor. Ale vzhľadom k rizikovosti podnikania výsledky vidím v červených číslach. Viem to preložiť aj do záhoráčtiny. Tento jazyk veľmi trefne vystihuje podstatu konania spomínanej dámy. Má to však jeden háčik. Je to nepublikovateľné :rolleyes:

katka 25 napísala si to veľmi pekne. Škoda, že ja nie som taký filozof. Ja som účtovníčka a mám rada čísla, percentá a zaujíma ma zisk. Keď si urobím analýzu tohto prípadu vychádza mi jedno: Použíť mozog ako výplň dutiny lebečnej bola stratová investícia. S rovnakým efektom mohol pán boh použiť aj piliny. Jedina vec ktorá je kapacitne vyťažená na 100 % je jej medzinožný priestor. Ale vzhľadom k rizikovosti podnikania výsledky vidím v červených číslach. Viem to preložiť aj do záhoráčtiny. Tento jazyk veľmi trefne vystihuje podstatu konania spomínanej dámy. Má to však jeden háčik. Je to nepublikovateľné :rolleyes:
:D:D:D:D:D:D Zuzka... založ humornú tému... rada sa pobavím. ;):D

Jááj, Elenka, teraz humorom nesrším. Až ma pučí od jedu, keď čítam, aké sprosté dokážu byť niektoré baby. A keď jej na to manžel príde a odíde, bude zase roniť slzy aká je bez neho nešťastná. Musím si odpľúvať, lebo mám na jazyku slinu jedovatú ako kyselinu. Vyžrala by mi dieru v hube. :( Idem sa zavŕtať do nejakej veselšej témy aby som si popravila chuť :---

Mňa len prekvapuje a celkom neverím tomu, že by to netušil... úprimne ho ľutujem. Nechcela by som sa nikdy ocitnúť v jeho koži, keď sa vracala z "užívania si". Vyzerá, že je rozumný a možno stále veľmi zamilovaný. Inak by už aj niečo podnikol. No akými očami sa dívame, to vidíme. Takže on asi stále zaľúbenými, naivnými, vernými?...

Želám mu, aby mu to hodne dlho vydržalo a dúfam, že jeho manželka sa medzičasom naučí používať o.i. aj mozog.

No tak aj mozog určite ona používa... škoda, že až po....

Poznáš ten vtip ktorý šíria škodoradostní chlapi. Vraj žena má mozog len na to aby vedela, že nemá srať na schody. V "tomto" prípade majú pravdu. Nepoužíva ho ani pred, ani po, iba na toto.

[Niekedy mám pocit, že sú nejakým spôsobom prepojení a asi si boli súdení. Vraj aj veštica to známej povedala, že priateľ mal byť jej manžel a preto ich osud stále spája. Moja snaha stroskotala, keď som jej vymenovala všetky plus na manžela, ako jej je s ním dobre a že majú šťastné manželstvo. Ona sama si to priznala ale proste je tam stále to ale. Čo hovoríte na to vy?[/quote]



1. Zeby bola chyba, ze si tie plusy na manzelovi musela hladat TY, a nie ONA?
2. Problem ma riesenie: najst inu vesticu. Co povies, KAZU, nevyvestila by si? Trebars do zahoractiny prelozenu tu Tvoju uzasnu analyzu:)
3. Ak nepomoze postup ad 2, najst dobreho psychiatra. Ak nepomoze teraz, urcite sa mohutne zide, ked to cele praskne, a zakonity jej to podciarkne a spocita.

" Pri rozprávaní jej vždy povedal, že to už nikdy nebude to čo predtým, lebo je vydatá. Ale aj tak sa s ňou stretával. Stále si vraj dobre rozumejú, majú si čo povedať, môžu sa jeden na druhého obrátiť keď to potrebujú. " !!!

Veď to nie je žiaden problém! Keď si dobre rozumejú, keď sa majú radi. Nech mu povie - svojej velkej láske - že sa ide rozviesť a aj s deťmi si plánuje budúcnosť už len a len s ním. Uvidíme reakciu. Už nebude "vydatá" a jediný problém bude vyriešený. To by som chcela vidieť tú spiatočku dotyčného pána. :)

Určite je mnohým biblicky známe: Kto je sám bez viny, nech prvý hodí kameňom. Ľahkovážne odsúdiť a pritom nepoznať priamo súvislosť, či situáciu je veľmi povrchné. To, že je niekto "dobrým manželom", nemusí znamenať, že je anjelom. Možno práve ten manžel nedokáže svojej žene dať práve ten pocit spolupatričnosti, opory, pochopenia, atď. Možno práve preto hľadala žena u svojho priateľa to, čo nenašla u svojho manžela. Každý má svoje chyby a nie každý hľadá v mimomanželskom vzťahu sex. Preto písať v súvislosti mimomanželským vzťahom len o tom, je naozaj veľmi..... hmm, možno až primitívne (nechcem sa niekoho dotknúť, no pripadá mi to v duchu hesla "podľa seba súdim teba").
To však neznamená, že takýto vzťah chcem zastávať. Vôbec nie. Len sa chcem na problém pozrieť aj z druhej strany "barikády".
A súhlasím s tým, čo tu bolo napísané, že "chodiť" s niekým a "reálne žiť" sú dve úplne odlišné veci. Prísť niekde pripravený, upravený, nachystaný a stráviť s niekým pár chvíľ je diametrálne odlišné ako riešiť s niekým možno aj každý deň problémy, či už existenčné alebo problémy či starosti s deťmi, ďalšou rodinou, prácou, časom, atď. Potvrdzuje to aj príspevok, ktorý tu bol spomenutý, že akonáhle človek začne s "milovaným" človekom žiť, zistí, že to isté už raz bolo....

Je to všetko sprostredkované... takže tak treba to info aj prijať. Aj postoj k tomu problému. Zadávateľka prosila o názor, tak si ho kto chcel napísal. ;) Ja osobne jej prajem nech si vyberie to, čo ju urobí šťastnejšou, spokojnejšou so životom, v manželstve...

ju možno urobí spokojnejšou , šťastnejšou, lenže už nie je sama má predsa dve deti a na tie sa nemyslí ?
.....

IVETA N

ju možno urobí spokojnejšou , šťastnejšou, lenže už nie je sama má predsa dve deti a na tie sa nemyslí ?
.....

IVETA NPozri,... ona je matka svojim deťom. Aký vzťah si s nimi vybuduje, taký ho bude mať. Ja nechcem byť zlým prorokom, ale ak opustí manžela, dvojročný interval už nepríde ani raz za dva roky. On už môže byť v čase tejto diskusie aj ženatý aj nový vzťah môže budovať bez dvojročných intervalov... Je slobodný, bez záväzkov. Niet sa čo diviť. Svojim spôsobom je zrejme zaslepená svojimi citmi k nemu a verí v jeho city. No naivným sa to stáva... takže som na tom so svojom naivitou asi trošku lepšie. ;)

Úplne súhlasím s názorom Elenky.
Cez svoje city k chlapovi, ktorý ju potrebuje len občas, zabúda na svoje deti. Stáva sa často,že po rozchode s partnerom nenachádza uspokojenie s iným partnerom.
Treba asi aby sa popálila a možno neskoro, ale predsa príde na to, že konala nesprávne.

Určite je mnohým biblicky známe: Kto je sám bez viny, nech prvý hodí kameňom. Ľahkovážne odsúdiť a pritom nepoznať priamo súvislosť, či situáciu je veľmi povrchné. To, že je niekto "dobrým manželom", nemusí znamenať, že je anjelom. Možno práve ten manžel nedokáže svojej žene dať práve ten pocit spolupatričnosti, opory, pochopenia, atď. Možno práve preto hľadala žena u svojho priateľa to, čo nenašla u svojho manžela. Každý má svoje chyby a nie každý hľadá v mimomanželskom vzťahu sex. Preto písať v súvislosti mimomanželským vzťahom len o tom, je naozaj veľmi..... hmm, možno až primitívne (nechcem sa niekoho dotknúť, no pripadá mi to v duchu hesla "podľa seba súdim teba").
To však neznamená, že takýto vzťah chcem zastávať. Vôbec nie. Len sa chcem na problém pozrieť aj z druhej strany "barikády".
A súhlasím s tým, čo tu bolo napísané, že "chodiť" s niekým a "reálne žiť" sú dve úplne odlišné veci. Prísť niekde pripravený, upravený, nachystaný a stráviť s niekým pár chvíľ je diametrálne odlišné ako riešiť s niekým možno aj každý deň problémy, či už existenčné alebo problémy či starosti s deťmi, ďalšou rodinou, prácou, časom, atď. Potvrdzuje to aj príspevok, ktorý tu bol spomenutý, že akonáhle človek začne s "milovaným" človekom žiť, zistí, že to isté už raz bolo....
Toto mi pripada najrealnejsie zo vsetkeho co napisala Zuzana. Na vztah, lasku, ale aj problemy s nou treba vzdy dvoch. Nikdy to nemoze byt len o jednom. Ja si myslim ze by to chcelo porozpravat sa uprimne a otvorene s manzelom. Kazdy robi chyby, ale vacsina veci sa da napravit a odstranit.

niekedy človek svoje správanie a činy sám odsudzuje, no nezvláda ich prekonať. Obávam sa, že táto pani sa už problémov nezbaví. Zamerala sa na ne tak, že i veštica videla na nej, čo jej má povedať. Ľutujem však jej deťúrence, tie si totiž mamine nálady, spôsobené milostným samotýraním, odnesú v plnej miere a hlavne bezdôvodne. Nech nič neurýchľuje, život veľa krát vyrieši veci sám, no môže sa cielene vyhýbať stretnutiam s priateľom, okrem trápenia jej neprinášajú nič !

Vidím, že ste sa pekne pustili do mojej kamarátky. Jednu vec chcem dať hneď na správnu cestu. Nie je vôbec náladová a deti určite nezanedbáva a plne sa im venuje. Číta si každý Váš názor a niektorými je sklamaná. Ona nehladá u priateľa sex, ten má dobrý /dokonca vraj lepší/ doma. Ja si tiež myslím, že niečo nemôže byť úplne v poriadku, keď hľadá "útechu" u priateľa. Poznám všetkých troch. Viem, že manžel je majetnícky, najradšej by ju mal iba doma, nemá rád keď chce ísť niekam von /aj keď nechodí často/. Priateľ je zase určite ešte nevybúrený, stále ešte len hľadá. Veľmi dobre sa vie porozprávať ale s oboma /myslím tým, že majú vždy veľa tém, o ktorých vedia rozprávať/. Tak neviem.

Vidím, že ste sa pekne pustili do mojej kamarátky. Jednu vec chcem dať hneď na správnu cestu. Nie je vôbec náladová a deti určite nezanedbáva a plne sa im venuje. Číta si každý Váš názor a niektorými je sklamaná. Ona nehladá u priateľa sex, ten má dobrý /dokonca vraj lepší/ doma. Ja si tiež myslím, že niečo nemôže byť úplne v poriadku, keď hľadá "útechu" u priateľa. Poznám všetkých troch. Viem, že manžel je majetnícky, najradšej by ju mal iba doma, nemá rád keď chce ísť niekam von /aj keď nechodí často/. Priateľ je zase určite ešte nevybúrený, stále ešte len hľadá. Veľmi dobre sa vie porozprávať ale s oboma /myslím tým, že majú vždy veľa tém, o ktorých vedia rozprávať/. Tak neviem.

Nikto to nemôže vedieť, iba ona.
Keď už si naozaj nevie rady, nech to nechá chvíľu plávať, nech si nájde nejakú činnosť, čo ju zamestná a možno ju to "odplaví" tým správnym smerom. Nech netlačí na pílu a radšej počká, ako sa to samo vyvinie. :rolleyes:

Vidím, že ste sa pekne pustili do mojej kamarátky. Jednu vec chcem dať hneď na správnu cestu. Nie je vôbec náladová a deti určite nezanedbáva a plne sa im venuje. Číta si každý Váš názor a niektorými je sklamaná. Ona nehladá u priateľa sex, ten má dobrý /dokonca vraj lepší/ doma. Ja si tiež myslím, že niečo nemôže byť úplne v poriadku, keď hľadá "útechu" u priateľa. Poznám všetkých troch. Viem, že manžel je majetnícky, najradšej by ju mal iba doma, nemá rád keď chce ísť niekam von /aj keď nechodí často/. Priateľ je zase určite ešte nevybúrený, stále ešte len hľadá. Veľmi dobre sa vie porozprávať ale s oboma /myslím tým, že majú vždy veľa tém, o ktorých vedia rozprávať/. Tak neviem.
Hmmm... žena dvoch mužov. Aj to už história pozná. Je mi to ľúto, ale neviem prečo? Nevidím zmysel jej správania. Opisuješ ju ako skutočne dobrá priateľka. Poznáš všetkých zainteresovaných. Možno práve Ty by si jej vedela najlepšie pomôcť. Rozhodnutie je vždy na priateľke. Držím place nech sa rozhodne správne. Prečo potom (neviem ako ho nazvať) "priateľ"?, ten ak nemá o ich vťah záujem,... možno jej pomôže niekto o koho existencii dnes ani netuší. Asi to ešte nie je na štádium riešenia. Možno len čaká ako to celé dopadne ak sa to dozvie manžel. Ťažko radiť...

Ja by som kamarátke veľmi želala aby sa ROZHODLA.
Rozhodnutie je najťažšia vec ale potom jej už bude dobre, lebo ak v sebe učiní konečné rozhodnutie ukľudní sa a bude vyrovnaná.
Nakoľko muža nechce opustiť a deti miluje nech si nechá na priateľa krásne spomienky, niečo také milé, tajné, teplé len pre seba niekde na dne duše, ešte kým to nie je pošpinené, lebo ak bude stále opakovať návraty časom to pekné zmizne, ostane trápenie a výčitky.
Ten priateľ je niečo nedosiahnuteľné, len občasné a preto také lákavé, keby s ním vhupla do života asi by bola veľmi sklamaná, lebo my baby dobre vieme že chlapi sú vlastne všetci rovnakí, každá máme svoje radosti aj trápenia a keby sme partnera zajtra vymenili o rok,dva by sme boli tam kde dnes...
Zmieriť sa stým čo máme - to je asi to najdôležitejšie a stále v tom hľadať pozitíva, lebo dlhoročný vzťah je o kompromisoch a pochopení, a ak si niekto myslí že stretne lásku a z nej bude žiť je na veľkom omyle, láska neexistuje sama od seba, treba ju pestovať ako kvetinku, starať sa o ňu a má časom úplne inú podobu.
Ak sa sama v sebe rozhodne že je mužova žena a toto vybočenie bolo len niečo krásne čo ju stretlo a je za to vďačná a pritom šťastná, že tým neublížila nikomu inému, potom bude mať perfektný pocit víťazstva nad sebou aj životom a bude sa môcť bez problémov s priateľom baviť, nemať obavy s náhodného stretnutia a spokojne si žiť svoj reálny život.
To jej veľmi prajem a držím jej palce.:)

SWAY tvoju odpoveď budem musieť kamarátke ukázať, veľmi sa mi páčila a podporí všetko čo som jej aj ja hovorila.

Veľmi som nechcel písať na túto tému, nakoľko s neverou zatiaľ nemám skúsenosti. A kým to človek nezažil, tak môže len vykrikovať že: „Ja by som ...“.
Ale predsa mi nedá nereagovať. Myslím si, že tu ani netreba také písať, že ideálne manželstvo neexistuje. Vie to každý. Sú len viac či menej vydarené vzťahy. Na toto by som sa ale pozeral inak. Keby som bol žene neverný, tak by som sa veľmi rýchlo rozhodol čo a ako. Keď mám klamať, tak mi je to nepríjemné. Hlavne v takejto citlivej záležitosti by som to nedokázal. Existovať vedľa partnera a tváriť sa že nič, to chce podľa mňa poriadny kus plechu na tvár. Hlavne ak to trvá už dlhšie. Podľa mňa to dokáže iba človek, ktorý je poriadny sebec. Ten si to určite patrične (sám sebe) zdôvodní. A určite by som na tie chvíle nespomínal ako na niečo krásne.
Buď som s jedným alebo s druhým...

Je to podľa mňa ako keby niekto chodil ráno do bordelu a večer do kostola.

Musi sa rozhodnut sama. Nespominas v texte aky vztah ma ten jej priatel k jej detom. Nerozumie si s inymi priatelkami, ako si bude rozumiet s nou a s jej detmi? Vie si predstavit byvanie s tym priatelom pod jednou strechou? Kazdy vaznejsi vztah si musi zvykat na :D"spinave ponozky v kute",:D "nezlozenu dosku na WC":D, ma ta tvoja kamaratka chut a silu odist od pohodlia, ktore ma so svojim manzelom a zacat od znovu? Statistiky tvrdia, ze ludia v strednom veku maju akesi nutkanie :si zahnut" a potom sa vratit k tym svojim... Dokonca to ma posilnit manzelstvo. :D Podotykam,...ja nepotrebujem posilnovat, akurat tak brucho:D. Prvy krok by mal urobit asi ten jej priatel, ma na to jednoduchsie podmienky. Co by mal urobit? To neviem. Prisposobit si byt pre dalsie 3 osoby, kupit jej drahy snubny prsten, neviem, jednoducho nieco co jej da zaruku, ze na pokon nezostane ani bez manzela ani bez priatela. To je moj nazor.

fakt dobre. lenze ak pani hlada nieco co nema u svojho manzela tak mu to musi jednoducho povedat. damy, ak ste si este na nas nestihli vsimnut, nektore veci jednoducho nepochopime dovtedy pokym nespadneme na papulu. a poriadne zprudka. takze ak sa chce pani vyhnut problemom a kolapsu manzelstva nech si s manzelom sadne a otvorene sa porozprava o svojich problemoch, trapeniach... mozno aj tuzbach a potrebach. je mi uplne jasne ze ked sa dvaja maju radi musia sa chapat ale vsetko sa neda pochopit, hlavne tomu druhemu, ktory zije v uplne inom svete. to je mozno rozdiel medzi muzmi a zenami. a preto nas to spaja. ale to uz je velka filozofia.
kadzy chlap sa casom stane rovnaky. a je to presne tak ako vravi sway - o kompromisoch, tolerancii... ale to jej asi vysvetlovat netreba. lahko sa o tom pise, tazsie realizuje.
treba spravit uz len ten odvazny krok. krok, ktory to napravi a dostane do normalu.
predpokladam, ze manzel tej panej nevie o nicom.

Nechcem priateľku odsuzovať, ale ja sa držím hesla: "plná zamestnanosť, plná zamestnanosť, plná zamestnanosť..." Čo to v praxi znamená?Žijem s manželom 20 rokov, nikdy sme sa nepodviedli, lebo sme jednoducho nemali na také hlúposti čas. Máme napr. chalupu, ktorú budujeme už 10 rokov-stále niečo prerábame, vylepšujeme. Keď sa nám známi pýtajú, kedy bude hotová, my sa len smejem, že čo budeme robiť potom do dôchodku!! Mám jednu známu, je vydatá len pár rokov, má nový byt, absolútne nič jej nechýba a s manželom sú si absolútne na hony vzdialení. Ja tomu hovorím veeeeeľká nuda!! Momentálne som tak časovo vyťažená/aj som bola/, že si neviem predstaviť venovať čo len 1/2 hod. týždenne nejakému cudziemu chlapovi. Ten môj by ma veľmi rýchlo odhalil, že trávim čas s niekým iným. A o tom to celé je. Keď sa začne muž alebo žena nudiť /nielen vo vzťahu ako takom/ ale aj všeobecne, začne vymýšľať!!!

No musím uznať, že ste sa tu pekne rozpísali. Dala som to všetko prečítať kamarátke. Jej reakcia bola taká ako vaša. Sama dobre vie, že nemôže stále sedieť na dvoch stoličkách. Dobre vie, že môže byť šťastná, že má takého manžela. Musí sa v prvom rade vysporiadať sama so sebou, konečne uzatvoriť kapitolu, len to je pre ňu práve to ťažké, lebo toho kamaráta naozaj miluje. Ale snáď už pochopila, čo som sa jej snažila aj ja vtĺcť do hlavy - lepší vrabec/manžel/ v hrsti ako holub/priateľ/ na streche. Viem, že je to blbé porovnanie, ale myslím, že je k danej situácií trefné. Bude to mať ťažké.
Ináč som Vám všetkým zabudla popriať krásne a v kľude prežité vianočné sviatky.
A naozaj toho kamaráta miluje? Alebo len vysnívanú predstavu o ňom? Možno jej manžel nie je ideálny, ale kto z nás je? Aký však je jej kamarát? Možno keby ho lepšie poznala a žila s ním niekoľko rokov, jej názor by bol úplne iný.

Na dvoch stolickach sa velmi tazko sedi, riziko spadnutia z oboch naraz je velmi velke. Casto clovek ani nevie, na ktorej je stolicke. Vzdy je to vsak vysledkom erozie a korozie vztahu, najma nevyzretosti niektorych z nich. Ktori sa nevedia vyrovnat s manzelskym zivotom, kde platia ine hodnoty, nez v milenectve a stale ich pritahuje vzrusenie milenectva. Lenze je to zaroven o nevazeni si svojho zivotneho partnera, nevazeni si deti, nevazeni si rodiny. Smutok za lizatkom, ktore sme stratili, ktore sme neziskali....je to o citovej labilite, je to o nevere,je to o pokrytectve vo vztahu,je to o necestnosti vo vztahu, je to o zrade. A hlavne je to o vlastnom svedomi. Casto zijeme s niekym vo vztahu, ktoreho pozname, aby sme dospeli k poznaniu, ze sme ho vlastne nepoznali, pretoze sme poznali iba skrupinu, ale nie vnutro. Takto vznika erozia vztahu, najprv skryte, nepoznane, potom prepukne korozia, kedy niet zachrany, kedy je vsetko znicene.

mimotemy

Prepáčte, ale mám potrebu zdôrazniť, že nepoznáme "hrdinku" tejto témy. Všetky naše rady môžu byť iba teoretické a dúfam, že myslené iba s tými najlepšími úmyslami. :rolleyes:;)

mimotemy

Prepáčte, ale mám potrebu zdôrazniť, že nepoznáme "hrdinku" tejto témy. Všetky naše rady môžu byť iba teoretické a dúfam, že myslené iba s tými najlepšími úmyslami. :rolleyes:;)

Každá rada márna podľa mňa v takýchto situáciách...Aj ja som radila vo svojej tesnej blízkosti v rodine žene, ktorá sa nechala uniesť opojením, vystríhala som ju, že v jednom okamihu môže stratiť všetko, rodinu, muža, pochopenie a podporu rodičov. Vletela do mimomanželského vzťahu, lebo doma jej nemal kto povedať, že je úžasná, že je pekná, že je milá, že je fantastická milenka a gazdinka, že je múdra žena a dobrá matka a bolo by jej stačilo aj keby to manžel možno len z času na čas povedal. My ženy potrebujeme počuť tieto slovíčka, jednoducho nám to dobre robí a ak sa nám ich nedostane doma, tak ich chceme počuť mimo domu.
Týmto tu nechcem propagovať neveru, božechráň...len chcem povedať, že tých príčin môže byť veľmi veľa, pre ktoré niektoré vyletia z hniezda ku inému vtáčkovi, aby počuli spev doslova ako na jar, keď sa všetko prebúdza a nevieš sa dodýchať jarného vzduchu so všetkými vôňami a tými zvukmi...

Potom príde zväčša zákonite veľké dusno, horúčava nabalí mračná na tom kedysi slnečnom nebi a bum, prietrž mračien keď je veľmi veľká, môže zničiť našu šľachtenú vinicu aj s plodmi...a môžme začať pestovať odznova.
Niekedy sa tá vinica spamätá, ale často z takýchto viníc žiadne víno v budúcnosti nedozreje.

Tak dopadlo žieňa, ktoré som vyššie spomínala. Práve dnes ich rozviedli. Ľutuje, veľmi ľutuje svojej chyby a hovorí mi- ,,prečo som Ťa len nepočúvla, naplnilo sa do bodky, čo si predpovedala".
Neodsudzujem ju, svoj osud mala vo svojich rukách a nechala ho vykĺznuť. Je mi ľúto dieťaťa, lebo mu zobrali rodinu.

Na záver by som povedala asi toľko milé dievčatá...Našou povinnosťou ako matiek, je naučiť svojich synov ako sa majú správať k ženám a ako im majú lichotiť, nehovorím že stále, ale nech na to vo svojich životoch pri svojich partnerkách nezabúdajú. Tie zázračné slovíčka - ľúbim Ťa, dnes dobre vyzeráš, veľa pre mňa znamenáš, vynikajúco varíš, si fantastická matka, alebo aj úplne obyčajná ,,zvádzajúca" sms počas dňa od partnera...no nech mi nik nehovorí, že by tie baby utekali od svojich mužov. Ale to som hovorila o normálnych chlapoch, ktorí len potrebujú trošku nakopnúť.

Sú tu potom skupiny alkohlikov, absentérov, puntičkárov a žiarlivcov a to už je iná káva...Tam by som aj ja utekala:eek:

Niektori sexuologovia tvrdia, ze hlboky ,vašnivy vztah medzi muzom a zenou, zvlast ked je to prva ozajstna laska vytvara medzi nimi puto, ktore mozno prirovnat zavislosti, ako je napr. alkoholizmus, zavislost na jedle, fajceni a pod.No a zbavit sa zavislosti nie je take jednoduche.Tvoja priatelka, ak je cestna a chce zachovat vztah so sucasnym manzelom, a to by bolo aj jedine riesenie pre pokojny zivot jej a jej detí, mala by si tuto skutocnost uvedomit a poradit sa so psychologom, ako sa mozno zavislosti zbavit.Je to velmi tazka cesta. Ak sa niekto stane zavislym alkoholikom, jedine riesenie pre neho je nikdy viac v zivote sa k alkoholu nepriblizit, nevypit ani kvapku do svojej smrti. Podobne je to aj so sexom. K dotycnej osobe, kde sme "zavisli" sa nesmieme priblizit. Vyhybat sa stretnutiu na mile, razne a definitivne ukoncit vztah. Tomuto musi predchadzat jasne rozhodnutie, ze uz viac nechcem byt neverna. Uvedomuje si vobec Tvoj priatelka, ako velmi ju ten jej milenec ponizuje tym,ze si s nou iba obcas uziva, iba berie, nic nedava. Kedze je prelietavy - pises, ze medzi tym mal niekolko lasok, mozno sa v duchu iba uskiera nad tym, aka je tvoja kamoska zavisla na nom. Dievcata, kde je vasa hrdost.! Nechcem tu teraz robit reklamu krestanstvu, iba mala poznamka na okraj. Ludia, ktori si nevedeli poradit so svojou zavislostou sami, nasli cestu, ako von z toho, ked sa obratili k Bohu...porozmyslaj( wwwkruciata.sk, www.cenakolo.sk )

Každá rada márna podľa mňa v takýchto situáciách...Aj ja som radila vo svojej tesnej blízkosti v rodine žene, ktorá sa nechala uniesť opojením, vystríhala som ju, že v jednom okamihu môže stratiť všetko, rodinu, muža, pochopenie a podporu rodičov. Vletela do mimomanželského vzťahu, lebo doma jej nemal kto povedať, že je úžasná, že je pekná, že je milá, že je fantastická milenka a gazdinka, že je múdra žena a dobrá matka a bolo by jej stačilo aj keby to manžel možno len z času na čas povedal. My ženy potrebujeme počuť tieto slovíčka, jednoducho nám to dobre robí a ak sa nám ich nedostane doma, tak ich chceme počuť mimo domu.
Týmto tu nechcem propagovať neveru, božechráň...len chcem povedať, že tých príčin môže byť veľmi veľa, pre ktoré niektoré vyletia z hniezda ku inému vtáčkovi, aby počuli spev doslova ako na jar, keď sa všetko prebúdza a nevieš sa dodýchať jarného vzduchu so všetkými vôňami a tými zvukmi...

Potom príde zväčša zákonite veľké dusno, horúčava nabalí mračná na tom kedysi slnečnom nebi a bum, prietrž mračien keď je veľmi veľká, môže zničiť našu šľachtenú vinicu aj s plodmi...a môžme začať pestovať odznova.
Niekedy sa tá vinica spamätá, ale často z takýchto viníc žiadne víno v budúcnosti nedozreje.

Tak dopadlo žieňa, ktoré som vyššie spomínala. Práve dnes ich rozviedli. Ľutuje, veľmi ľutuje svojej chyby a hovorí mi- ,,prečo som Ťa len nepočúvla, naplnilo sa do bodky, čo si predpovedala".
Neodsudzujem ju, svoj osud mala vo svojich rukách a nechala ho vykĺznuť. Je mi ľúto dieťaťa, lebo mu zobrali rodinu.

Na záver by som povedala asi toľko milé dievčatá...Našou povinnosťou ako matiek, je naučiť svojich synov ako sa majú správať k ženám a ako im majú lichotiť, nehovorím že stále, ale nech na to vo svojich životoch pri svojich partnerkách nezabúdajú. Tie zázračné slovíčka - ľúbim Ťa, dnes dobre vyzeráš, veľa pre mňa znamenáš, vynikajúco varíš, si fantastická matka, alebo aj úplne obyčajná ,,zvádzajúca" sms počas dňa od partnera...no nech mi nik nehovorí, že by tie baby utekali od svojich mužov. Ale to som hovorila o normálnych chlapoch, ktorí len potrebujú trošku nakopnúť.

Sú tu potom skupiny alkohlikov, absentérov, puntičkárov a žiarlivcov a to už je iná káva...Tam by som aj ja utekala:eek:
Veľmi pekne napísané...

téma zaujímavá a hlavne ťažká pre toho kto ju prežil...zaleží na tom na ktorej strane.myslím si že nielen tá ktorá zahýba chcela doma počuť že je milá,dobrá,najlepšia ale možno omnoho viac aj tá,ktorej bolo "zahýbané".O "posilnení"manželstva by som moc nehovorila,skor o posileni nedôvery vo vzťahu.Čo hladá chlap v mimomanželskom vzťahu-sex,porozumenie,vieru vo vlastnu mužnosť?A čo žena doma?Nepotrebuje zrejme nič,lebo všetko čo by jej mohol dať vlastný muž,tak ten to dáva inej.Smutné

Práve preto hovorím, že v týchto situáciách každá rada márna...

A netreba zabúdať, že aj muži potrebujú počuť zázračné slovíčka. Smutné je, že vo väčšine prípadov sa stáva z manželstva rutina, zvyk a pritom sa kedysi ľudia brali z veľkej lásky.

V tejto téme by sme si mohli vymieňať názory na niekoľkých stranách, tak či tak by sme nedospeli k jednoznačnému rozumnému riešeniu či rade. Jednoducho my ľudia sme ako medvede, keď nám je dobre, ideme tancovať na ľad a na ten ľad nás láka i vtedy, keď nám je zle.
Začínam si myslieť, že otázka nevery, jej prežitia, či neprežiatia na strane jednej, či druhej - je možno aj vecou osudu, ktorý môžme či nemôžme ovplyvniť?

nech si s manzelom sadne a otvorene sa porozprava Prepac, ale zda sa mi, ze pozeras prilis vela romantickych americkych filmov . Uz vidim ako jej manzel nadsene suhlasi s porozpravanim sa... Vacsinou teke rozhovory koncia s manzelovym suhlasom, aby sme mu uz konecne dali pokoj a par dni potom sa vsetko opakuje. Co bude dalej? Manzelska porada s psychologickou? Nech urobia cokolvek tak aby tym netrpeli deti.

kedysi ľudia brali z veľkej lásky Never tomu, mnohi sa brali s tym/tou, ktoreho/u im rodicia nanutili. Vladli vrstvy, ktore sa clenili podla majetku. Potom to bolo kvoli viere. V Britanii mas doposial rodiny, v ktorych podla oboch pravidiel urcuju/urcovali rodicia manzelstvo, len je ich uz podstatne menej. skor by som povedala, ze co sa tyka viery boli viac "naivnejsi" . Jednoducho viac verili, ze ked sa zoberu "pred Bohom v kostole" musia byt navzdy spolu, v dobrom ci zlom... Teraz sa aj zoberu v kostole aj sa do roka rozvedu, pretoze to uz nie je take HIIIIIIIII!!! Zacina to byt bezne:mad:. Len mala poznamkaa: Da Vinchi mal rad muzov:D, a kedy zil?

[quote=danushka;608679]


.Našou povinnosťou ako matiek, je naučiť svojich synov ako sa majú správať k ženám a ako im majú lichotiť, nehovorím že stále, ale nech na to vo svojich životoch pri svojich partnerkách nezabúdajú. Tie zázračné slovíčka - ľúbim Ťa, dnes dobre vyzeráš, veľa pre mňa znamenáš, vynikajúco varíš, si fantastická matka, alebo aj úplne obyčajná ,,zvádzajúca" sms počas dňa od partnera...no nech mi nik nehovorí, že by tie baby utekali od svojich mužov. Ale to som hovorila o normálnych chlapoch, ktorí len potrebujú trošku nakopnúť.




No s týmto nemôžem súhlasiť. Mojou povinnosťou ako matky bolo a je, aby synovia videli už doma ako sa správa ich otec ku mne a naopak, to je pre nich štart do ich samostatných životov. A ešte jedna poznámka: Ako sa synovia správali voči mne, tak sa budú správať aj voči svojim partnerkám.
Môj názor k tomu nakopnutiu.

Ešte dodávam, že som ani v škole a ani v ich vzťahoch nedávala najavo, že som na ich strane a to nebolo správne. Stalo sa mi, že som synovi dohovárala, jasné podporená jeho partnerkou a po čase som ja pochopila, prečo sa tak správal a mal pravdu. Tiež som priznala, že aj synovia sú schopní nás rodičov k niečomu priučiť, veď doba napreduje.

to ,,kedysi sa ľudia brali z veľkej lásky" bolo myslené na súčasnosť:)

Viem, že aj v súčasnoti v niektorých kultúrach a krajinách riadia budúce manželstvá rodičia, ale mala som na mysli Európu 20/21.storočia.
Na sexuálnu orientáciu je podľa mňa zbytočné v tejto téme poukazovať, lebo aj v takom partnerstve podvedený trpí. Ja osobne proti inej sexuálnej orientácii nič nemám, naopak myslím si, že pokiaľ partneri rovnakého pohlavia vedú usporiadaný život, môžu byť len príkladom pre partnerov opačného pohlavia.

To ALDA - veľmi pekne, múdro a pravdivo. Ale to je už o skúsenostiach po rokoch...:):):).

To ALDA - veľmi pekne, múdro a pravdivo. Ale to je už o skúsenostiach po rokoch...:):):).

Dani, ale celé tie roky sa doma učili ako sa majú správať, teraz by bolo neskoro ich nakopávať.:)

Alduška, pravdepodobne máš deti staršie ako ja.
Môj syn má 16 rokov a začína sa obzerať po dievčatách. Určite tieto veci preberá aj so svojim otcom, no na moju radosť sa vieme o tom porozprávať o tom aj my dvaja bez oztychu a zábran. Ja mu pripomínam to ako dievčatá a ženy premýšľajú, čo ich dokáže zraniť a naopak povzbudiť. Otec mu pravdepodobne hovorí o týchto veciach z pohľadu muža.

A kto má potom formovať naše deti, myslím si že najskôr je to rodina. Okolie neovplyvníme.

Čo si z toho formovania vyberú naše deti, je len na nich. Samozrejme je to môj subjektívny názor, ktorý nikomu nevnucujem. Ktovie, ako by som pozerala na problém nevery, keby sa ma hlboko dotkol, možno by doterajšie ilúzie a predstavy o všetkom vyzerali úplne inak.

To danushka. Tvoje názory sú určite správne a nepochybne ak je to tak, si vzorom pre svoje deti. Ale až život určuje čo a ako. Tvoj láskavý syn môže natrafiť na semetriku a je po ideáloch. Alebo to môže byť aj naopak.:)

To danushka. Tvoje názory sú určite správne a nepochybne ak je to tak, si vzorom pre svoje deti. Ale až život určuje čo a ako. Tvoj láskavý syn môže natrafiť na semetriku a je po ideáloch. Alebo to môže byť aj naopak.:)
mimotemy Veď mu prajme v manželstve, vo vzťahoch aspoň taký zťah vypestovať ako má s maminou,... a na to treba minimálne dvoch a traja sú veľa. A o tom je táto téma, že traja na vzťah je už veľa. Takýto vzťah sa nikdy nebude rozvíjať pozitívnym smerom. Zadávateľka v priateľkinom mene chce, aby sa jej podarilo budovať vzťah trvalý, perspektívny.Ak sa ideme teda snažiť o vzťah trvalý, stabilný. ;)

mimotemy Veď mu prajme v manželstve, vo vzťahoch aspoň taký zťah vypestovať ako má s maminou,... a na to treba minimálne dvoch a traja sú veľa. A o tom je táto téma, že traja na vzťah je už veľa. Takýto vzťah sa nikdy nebude rozvíjať pozitívnym smerom. Zadávateľka v priateľkinom mene chce, aby sa jej podarilo budovať vzťah trvalý, perspektívny.Ak sa ideme teda snažiť o vzťah trvalý, stabilný. ;)Elenka, hovorí sa síce, že manželstvo je také ťažké, že ho musia často niesť traja... ale táto realita sa mi nepáči. Nemám rada nadrozmerné náklady. Mňa by však ako celkom zvedavú babu asi zaujímalo, kto je to tá dobrá priateľka, čo si robí takéto starosti, lebo aj ona mi nejak zvláštne ten počet vzťahový zbytočne navyšuje...:):eek:. Potom by sme možno boli aj tak.:confused:. Vieš, ja rada dôverujem. Ale predtým, vždy preverujem. A virtuálne je to len zbožným želaním....:)

k takému niečomu sa ťažko vyjadruje. ja by som jej odporučila nech si to v hlave uloží a nech si hlavne povie čo chce v živote dosiahnúť a čo od života očakáva. predpokladám že nemá 18 rokov a už je dosť zrelá na to aby vedela čo chce.

mimotemy Veď mu prajme v manželstve, vo vzťahoch aspoň taký zťah vypestovať ako má s maminou,... a na to treba minimálne dvoch a traja sú veľa. A o tom je táto téma, že traja na vzťah je už veľa. Takýto vzťah sa nikdy nebude rozvíjať pozitívnym smerom. Zadávateľka v priateľkinom mene chce, aby sa jej podarilo budovať vzťah trvalý, perspektívny.Ak sa ideme teda snažiť o vzťah trvalý, stabilný. ;)

mimotemy túto tému som nezaložila ja:). Našťastie neprežívam takéto trápenie, len som trošku viac vcítila doň.

Elenka, hovorí sa síce, že manželstvo je také ťažké, že ho musia často niesť traja... ale táto realita sa mi nepáči. Nemám rada nadrozmerné náklady. Mňa by však ako celkom zvedavú babu asi zaujímalo, kto je to tá dobrá priateľka, čo si robí takéto starosti, lebo aj ona mi nejak zvláštne ten počet vzťahový zbytočne navyšuje...:):eek:. Potom by sme možno boli aj tak.:confused:. Vieš, ja rada dôverujem. Ale predtým, vždy preverujem. A virtuálne je to len zbožným želaním....:)
:D:D:D ... toto ma pobavilo :) priznam sa ze necitam temy, v ktorych niekto " sprostredkuva problemy niekoho ineho ". ta predstava, ze tu radime niekomu, kto to potom zasa niekomu inemu zreferuje , a ten iny zasa na to reaguje a ten, kto referoval to napisem sem sa v konecnom dosledku mina ucinku. ale to je len a len moj nazor.

Alduška, pravdepodobne máš deti staršie ako ja.
Môj syn má 16 rokov a začína sa obzerať po dievčatách. Určite tieto veci preberá aj so svojim otcom, no na moju radosť sa vieme o tom porozprávať o tom aj my dvaja bez oztychu a zábran. Ja mu pripomínam to ako dievčatá a ženy premýšľajú, čo ich dokáže zraniť a naopak povzbudiť. Otec mu pravdepodobne hovorí o týchto veciach z pohľadu muža.

A kto má potom formovať naše deti, myslím si že najskôr je to rodina. Okolie neovplyvníme.

Čo si z toho formovania vyberú naše deti, je len na nich. Samozrejme je to môj subjektívny názor, ktorý nikomu nevnucujem. Ktovie, ako by som pozerala na problém nevery, keby sa ma hlboko dotkol, možno by doterajšie ilúzie a predstavy o všetkom vyzerali úplne inak.
Ideálne... vystihla si akoby to všetko malo byť. Ale každý sme individuálny, ľudia... a okolie má nemalý vplyv na to čo dotvára človeka na celok.

Danushka, velmi pekne si popisala. Len vtedy, ked je clovek zamilovany, tak premysla vsetkym inym, nez svojim rozumom. Takze ,aj tak je kazda rada marna. Preto aj zamilovanym inak vonia seno. A nakoniec, plati aj jeden z duchovnych zakonov,podobne hlada podobne.Zena vyrastajuca v rodine alkoholika si just nabali alkoholika v domnieni, ze ho prevychova. Zena vyrastajuca v rodine suknickara si just nabali suknickara.........Ved preco by bolo tak vela nestastnych zien, ktore vobec nezistili na zaciatku, koho si vlastne nasli, zistuju to az neskoro, ked su deti.....az vtedy sa im nejako vymenia ruzovucke okuliare za cierne.A dajte si ruky na srdcia zeny, skoro vzdy si vyberate partnera uplne nevhodneho pre manzelsky zivot, na toho, kto je pre manzelsky zivot vhodny, na toho sa vtedy ani nepozriete. Poblaznene hormony....:D:D:D

Danushka, velmi pekne si popisala. Len vtedy, ked je clovek zamilovany, tak premysla vsetkym inym, nez svojim rozumom. Takze ,aj tak je kazda rada marna. Preto aj zamilovanym inak vonia seno. A nakoniec, plati aj jeden z duchovnych zakonov,podobne hlada podobne.Zena vyrastajuca v rodine alkoholika si just nabali alkoholika v domnieni, ze ho prevychova. Zena vyrastajuca v rodine suknickara si just nabali suknickara.........Ved preco by bolo tak vela nestastnych zien, ktore vobec nezistili na zaciatku, koho si vlastne nasli, zistuju to az neskoro, ked su deti.....az vtedy sa im nejako vymenia ruzovucke okuliare za cierne.A dajte si ruky na srdcia zeny, skoro vzdy si vyberate partnera uplne nevhodneho pre manzelsky zivot, na toho, kto je pre manzelsky zivot vhodny, na toho sa vtedy ani nepozriete. Poblaznene hormony....:D:D:D

No ide o to, o čo v tej zamilovanosti ide...fyzická, duševná príťažlivosť alebo oboje, tzv. spriaznenie duší.

Pokiaľ ide o čisto fyzické pudy, tak na odľahčenie tejto témy to prirovnám k nášmu psovi...veľmi prítulný, inteligentný a mierumilovný tvor zacítil pred dvoma týždňami (nepočúval, stále chcel utiecť) na ulici voňavú fenku háravú ... Tak sa zbláznil až nám ušiel z domu, nebolo ho tri dni. Po troch dňoch sa vrátil dobitý, dokusaný, vymrznutý a vyhladovaný, pred dverami stál celý oslintaný, až mu tie tečúce sliny zamrzli na papuľke...Ale vrátil sa domov, kde mu je najlepšie;)

My ľudia sa často od zvierat nelíšime.

Dievčence moje, ale však láska je tá voda, čo nás drží nad vodou. My ten svet nezmeníme, nevera bola, je a garantujem vám, že aj bude. Lebo láska kvitne v každom veku, a my ženy hľadáme, kým to, čo nevieme, čo hľadáme nenájdeme. Hovorte si čo chcete, neviňte až tak veľmi tých naších chlapov, lebo aj tak to celé zavisí od nás. Čo to nepoznáte? Keď.............to nejde, tak to nejde, aby som bola slušná.:)

Súhlasím s Danilou, takmer vždy to záleží na žene...

Prepac, ale zda sa mi, ze pozeras prilis vela romantickych americkych filmov . Uz vidim ako jej manzel nadsene suhlasi s porozpravanim sa... Vacsinou teke rozhovory koncia s manzelovym suhlasom, aby sme mu uz konecne dali pokoj a par dni potom sa vsetko opakuje. Co bude dalej? Manzelska porada s psychologickou? Nech urobia cokolvek tak aby tym netrpeli deti.

Myslim ze to nie je o filmoch. Cely zivot je dialog. Ak sa Ti nieco na niekom nepaci tak mu to bud povies, alebo si to najdes niekde inde.

Jeden sexuológ povedal, že my ľudia sme smiešny v tom, že napriek tomu, že sme promiskuitný, chceme byť verní a tiež povedal, štatistiky, kde sa uvádza, že počet mužov, ktorí podvádzajú je vyšší - a o odsť oproti ženám- na to dodal, že stále ho zaujíma s kým to potom tí muži robia....
Nuž je to na tých dvoch, ktorí spolu žijú, ja som jednoznačne za vernosť. V prípade nevery( teraz už zas deformácia z povolania)treba posúdiť dôvody a to či chcú partneri spolu zostať alebo nie. A nielen dialóg ale aj kompromis- ale nemôže byť nikdy len na jednej strane a tiež ľudia sa musia rozprávať, tam kde skončí dialóg nastane ticho.... a ticho nikdy nič dobré neveští.

Tak, tak Bionda, ten dialóg a kompromis ! A ten platí vo vzťahoch všetkých.
Dávam Ti pomyselný bod :)

Cely zivot je dialog.
Na dialog treba oboch partnerov. Moja skusenost je taka, ze sa rozpravam s manzelom, ale pocuva ma iba kocur. Aj to preto aby lepsie zaspal...:D

Ahoj Zita,

nie si náhodou Ty tá "priateľka"?:)
No poďme na môj názor: pokiaľ je to občasné stretanie v počestnosti a nevyhľadáva to, nemalo by to narušiť jej rodinný život. Má deti, manžela, to znamená, svojimi rozhodnutiami nerozhoduje len o svojom živote, ale aj o živote svojich najdrahších. Preto by mala byť veľmi opatrná. Rozbitá rodina poznačí všetkých, najmä tých najcitlivejších a to sú deti. Myslím, že obetovať sa z lásky k deťom a pre ich dobro, nerozdúchavať plameň, ktorý môže razom spáliť všetko to pekné, čo doteraz s rodinou prežila je omnoho viac, ako ísť slepo za tým, čo sama nevie pomenovať. Koľko už bolo takých, ktoré časom z tej "lásky " vytriezveli a dali by všetko za to, aby to mohli vrátiť, no žiaľ nejde to. Zachovať vernosť v čase pokušenia je veľká vec a ctí to dobrú ženu.

Môj jednoznačný názor je:

nekoketovať s týmito možnosťami, byť vďačná za deti, muža a zachovať vernosť-byť zodpovedná a rozumná. Viem, môže to byť ťažké, ale o to lepší bude pocit z víťazstva.

Všetko dobré Tebe i Tvojej priateľke praje

Pavol

Na dialog treba oboch partnerov. Moja skusenost je taka, ze sa rozpravam s manzelom, ale pocuva ma iba kocur. Aj to preto aby lepsie zaspal...:D

To je zase pravda. Ak neni o com, tak neni o com :-(

Palko prečo si myslíš že píšem o sebe? Asi to moc vierohodne opisujem. Ale kamarátku poznám od detstva a sme stále dobré kamarátky, tak sa jej snažím pomôcť. Ináč Kitky nie je to sprostretkovávanie cez viacej osôb. Kamarátka si Vaše odpovede číta a potom sa o nich rozprávame a ja Vám potom píšem. Myslím, že asi konečne ukončila stretávanie s kamarátom. Teda ako milenci, ako kamaráti zostanú, občas si zavolajú ale dúfam, že to bude všetko. Uvidíme ako dlho to vydrží.

Palko prečo si myslíš že píšem o sebe? Asi to moc vierohodne opisujem. Ale kamarátku poznám od detstva a sme stále dobré kamarátky, tak sa jej snažím pomôcť. Ináč Kitky nie je to sprostretkovávanie cez viacej osôb. Kamarátka si Vaše odpovede číta a potom sa o nich rozprávame a ja Vám potom píšem. Myslím, že asi konečne ukončila stretávanie s kamarátom. Teda ako milenci, ako kamaráti zostanú, občas si zavolajú ale dúfam, že to bude všetko. Uvidíme ako dlho to vydrží.
Slnko svieti i na tie, čo boli neverné, nič nie je stratené

Zazila som neveru a myslim , ze sa neda odpustit do konca zivota,aj ked clovek velmi chce a snazi sa. City dost ochladnu. To je druha strana mince.
Teraz pribeh zo zivota. Tiez podvadzala svojho manzela... No on jej to vratil stonasobne.Nasiel si milenku a travi s nou cas- kazdy den.Az potom pochopila koho miluje,ale uz nebolo cesty spät...Podvadzal ju dvadsat rokov.Dvadsat rokov trpela, zozierala sa, fajcila 40 cigariet denne az do svojej smrti,kym nedostala mozgovu mrtvicu.Vedela, ze umre , ale zivot ju nebavil... Trpeli aj deti...

Taká úvaha...
v jednom filme (môžete si myslieť, že je to hlúpe :)) sa niekto vyjadril nastávajúcej neveste, že vydať sa, to je vzdanie sa toho druhého sna. Myslím si, že tá kamoška chcela snívať dva sny naraz. Ale som rada, že sa rozhodla. ;)

nech priateľa kopne a nielen do zadku ale rovno do guli...je to hajzel a ja viem čo hovorím...som jasnovidec... aj vy si dajte pozor...čaká vás nepríjemná údalosť...môžte sa jej vyhnuť ak odpustite blízkej osobe ,ktorej sa dodnes neodpustili...musíte...

nech priateľa kopne a nielen do zadku ale rovno do guli...je to hajzel a ja viem čo hovorím...som jasnovidec... aj vy si dajte pozor...čaká vás nepríjemná údalosť...môžte sa jej vyhnuť ak odpustite blízkej osobe ,ktorej sa dodnes neodpustili...musíte... mimotemyNehnevaj sa, ale skús si prečítať najprv etiketu porady. A moja rada sa netýka len tohoto tvojho príspevku.

nech priateľa kopne a nielen do zadku ale rovno do guli...je to hajzel a ja viem čo hovorím...som jasnovidec... aj vy si dajte pozor...čaká vás nepríjemná údalosť...môžte sa jej vyhnuť ak odpustite blízkej osobe ,ktorej sa dodnes neodpustili...musíte...


hm, hm. Pan riaditel a taketo slova?:eek:

pre 191946:

Zostala som trošku zaskočená, čo ste tým mysleli? Nepríjemná udalosť a mám odpustit blízkej osobe. Tá nepríjemná udalosť sa týke tej blízkej osoby?

Vazeni a mili,
je dost hlupe tu posudzovat kto z koho...a hlavne co je pre nich dobre...smutne,ze dokazete hodnotit sprostredkovane informacie.co ak zadavatel spravy je povodcom problemu?co ak je zena pribehu nenaplnena/vydat sa neznamena byt stastna,Alebo trpiet,aby sme urobili stastneho niekoho ineho/,ZIVOT JE ZVLAStNY.ked som tak citala temu,celkom som sa vedela vzit do situacie manzelky....urcite tam nieco chyba..myslim v manzelstve,vasen,laska,porozumenie,....chyba tam vela...hlavne to,co jej dava ten druhy aspon na chvilu,niekedy je chvila viac,ako cela vecnost.....nerieste,neposudzujte,nekritizujte...r adsej sa vsetci dlhodobo vydati a zenati zamyslite,ci mate plnohodnotny vztah.....ci sny ktore ste o manzelstve mali sa aspon z casti naplnili..........

Vidím, že ste sa pekne pustili do mojej kamarátky. Jednu vec chcem dať hneď na správnu cestu. Nie je vôbec náladová a deti určite nezanedbáva a plne sa im venuje. Číta si každý Váš názor a niektorými je sklamaná. Ona nehladá u priateľa sex, ten má dobrý /dokonca vraj lepší/ doma. Ja si tiež myslím, že niečo nemôže byť úplne v poriadku, keď hľadá "útechu" u priateľa. Poznám všetkých troch. Viem, že manžel je majetnícky, najradšej by ju mal iba doma, nemá rád keď chce ísť niekam von /aj keď nechodí často/. Priateľ je zase určite ešte nevybúrený, stále ešte len hľadá. Veľmi dobre sa vie porozprávať ale s oboma /myslím tým, že majú vždy veľa tém, o ktorých vedia rozprávať/. Tak neviem.

1. nehlada u priatela sex - vraj lepsi ma doma ???????????-tak preco aj s priatelom /kedze vie posudit kde je lepsi :( /
2.manzel majetnicky, najradsej by ju mal doma ??? asi vie alebo tusi? preco.
3.priatel NEVYBURENY ???? este sa hlada ???? :( :(
4.velmi dobre sa vie porozpravat s oboma ????? :(

z toho mi vyplyva, ze v tom nie je potom ani chemia, ani dusevna spriaznenost ....tak co potom ??? asi nuda, nevyzretost Tvojej kamosky a podporuje to vyhlaseniami nejakej vestice- to si len veci ospravedlnuje sama pred sebou. Aspon tak mi to z toho vsetkeho vyplyva. Sorry, ze som trocha tvrdsia, ale niekedy je dobre naliat si cisteho vina. Drzim jej vsak palce. :) :) :) Trocha na potesenie, vztahy nie su vobec jednoduche a obcas sa stane, ze niekto sa nam zda osudovy, ci z toho alebo onoho dovodu. Myslim, ze je chybou ak si kvoli "osudovosti" pokazime nieco pekne a stabilne. Tak nech sa dari :)

to je dobre, kamaratka si cita kazdy nazor, ale pise za nu kamoska ?to si ty sama ,a nepis take blbosti , je to jasne, a ak si kamoska akoze, tak sa do toho nestaraj !

:D:D:D ... toto ma pobavilo :) priznam sa ze necitam temy, v ktorych niekto " sprostredkuva problemy niekoho ineho ". ta predstava, ze tu radime niekomu, kto to potom zasa niekomu inemu zreferuje , a ten iny zasa na to reaguje a ten, kto referoval to napisem sem sa v konecnom dosledku mina ucinku. ale to je len a len moj nazor.

Nechcem nikomu radiť a ani sprostredkúvať problémy iných. Je to vidím zo strany muža ktorý vie o pretrvávajúcej nevere manželky už niekoľko mesiacov. Prežil som bolesť, smútok, zlosť na seba samého ...... Nespočetné hodiny úvah kde nastala chyba, čo som pokašlal a množstvo iných. Boli to ťažké chvíle a prežiť sa dá všetko aj nevera. A rozvod neni jediné riešenie problému "nevery" Chce to len čas pre pani a porozumenie manžela.

A aké iné sú ešte riešenia? Poraď.

este ze nemam podobne problemy, tie som si vyriesila pred svadbou!!! Viem ze niekedy to nie je jednoduche, ale clovek musi byt k sebe aj k inym uprimny. Ja by som sa nikde nevydavala pokial nemam vsetky svoje vztahy vyriesene. Teraz si musi dievca uvedomit co vlastne chce. Kazdy mame nejake priority podla ktorych sa riadime. Vobec ti teda nezávidim. Takto si zbytocne komplikovat zivot, ked su ovela horsie veci ktore sa mozu cloveku stat....

A aké iné sú ešte riešenia? Poraď.

Riesenia su dve - ODPUSTIT alebo OPUSTIT.

este ze nemam podobne problemy, tie som si vyriesila pred svadbou!!! Viem ze niekedy to nie je jednoduche, ale clovek musi byt k sebe aj k inym uprimny. Ja by som sa nikde nevydavala pokial nemam vsetky svoje vztahy vyriesene. Teraz si musi dievca uvedomit co vlastne chce. Kazdy mame nejake priority podla escritoire sa riadime. Vobec ti teda nezávidim. Takto si zbytocne komplikovat zivot, ked su ovela horsie veci ktore sa mozu cloveku stat....

Tiež som to riešil pred svadbou. Aspoň som si to myslel 22 rokov a pár mesiacov, že to bolo vyriešené pred svadbou. Myslieť je pekné ale realita života je o niečom inom. Ale v tých najhorších časoch "pre mňa" sa aspoň potvrdil Descartov výrok „Cogito ergo sum“ – „Myslím teda som.“
Teraz iba nájsť cestu ako ďalej.

Riesenia su dve - ODPUSTIT alebo OPUSTIT.
Asi máš pravdu. Ináč to isto nejde. Toto by už nebol život, ale niečo úplne iné.

Tiež som to riešil pred svadbou. Aspoň som si to myslel 22 rokov a pár mesiacov, že to bolo vyriešené pred svadbou. Myslieť je pekné ale realita života je o niečom inom. Ale v tých najhorších časoch "pre mňa" sa aspoň potvrdil Descartov výrok „Cogito ergo sum“ – „Myslím teda som.“
Teraz iba nájsť cestu ako ďalej.


No, a teda ako?

Riesenia su dve - ODPUSTIT alebo OPUSTIT.

Riešenie - ODPUSTIŤ sa dá iba v prípade ak nevera skončila.

Ale v prípade, že zálety pokračujú je naozaj ako jedinné riešenie OPUSTIŤ?

Na prechodné obdobie neni žiadne riešenie?

Hľadať si cestu jeden k druhému , či chcú a dokážu spolu ostať. A ešte , ak sú deti, nerobiť z nich rukojemníkov, zachovať im istotu pre úsmev v láskavom domove.

Hľadať si cestu jeden k druhému , či chcú a dokážu spolu ostať. A ešte , ak sú deti, nerobiť z nich rukojemníkov, zachovať im istotu pre úsmev v láskavom domove.

To by ten druhý nesmel ísť inou cestou a to ešte aj opačným smerom. Ostať spolu ako volné mannželstvo?

Žiaľ, radiť sa dá len všeobecne. Aj voľné manželstvo je riešenie. Aká je atmosféra v dome? Koľko je v ňom pohody, porozumenia? Ako sa k tomu správajú obe stránky? Pozdravia sa tí dvaja iba ako náhodní známi pri stretnutí v byte, alebo vedia spolu komunikovať o tom, čo ich trápi, alebo aspoň o bežnom živote? Ustupuje jeden, alebo obaja? Je nádej prekonať krízu, alebo sa odcudzujú ešte viac? Chcem partnera podržať, lebo mi na ňom záleží, a verím, že sa to utrasie? Napĺňa ma takýto vzťah?
Ale na druhej strane, ak viem, že bojujem za dobrú vec, tak stojí za to to prekonať. Keď to dôjde do štádia, že už nevládzem, už strácam sebaúctu, citovo investujem iba ja, a nevedie moja snaha nikam, ani k tej formálnej tolerancii od partnera, tak radšej zavrieť dvere za vzťahom z vonkajšej strany.

Riešenie - ODPUSTIŤ sa dá iba v prípade ak nevera skončila.

Ale v prípade, že zálety pokračujú je naozaj ako jedinné riešenie OPUSTIŤ?

Na prechodné obdobie neni žiadne riešenie?
Ak zalety pokracuju, ako si clovek moze byt isty nejakym prechodnym obdobim? Ake ked je nadej, ze sa to prechodne obdobie raz skonci, potom treba vela trpezlivost, dobrej vole a odpustania.

Ak zalety pokracuju, ako si clovek moze byt isty nejakym prechodnym obdobim? Ake ked je nadej, ze sa to prechodne obdobie raz skonci, potom treba vela trpezlivost, dobrej vole a odpustania.

Pre mňa je to prechodné obdobie aj keď ich vzťach trvá dáky ten rok čo nevidieť už vlastne dva roky. Keby to bolo doma také strašné a sním také dobré, krásne proste super tak by asi už požiadala o rozvod. Každá láska je na začiatku krásna proste super a raz príde deň keď to všetko zovšednie. Istota je vtom, že deň vystrieda noc. Tak som sa rozhodol, že manželke dám čas aj keď neviem ako dlho to bude ešte trvať.

Nebude ten problem v tom, ze manzela ma rada a priatela miluje? No co s tym, na dvoch stolickach sa sediet neda.
Sedieť na dvoch stoličkách sa dá ale nie dlho.

A čo deti? Na akú situáciu sa pozerajú deti?

Pre mňa je to prechodné obdobie aj keď ich vzťach trvá dáky ten rok čo nevidieť už vlastne dva roky. Keby to bolo doma také strašné a sním také dobré, krásne proste super tak by asi už požiadala o rozvod. Každá láska je na začiatku krásna proste super a raz príde deň keď to všetko zovšednie. Istota je vtom, že deň vystrieda noc. Tak som sa rozhodol, že manželke dám čas aj keď neviem ako dlho to bude ešte trvať.
Ludvo111, nechcem ťa strašiť, ale myslím si, že tak trocha lietaš v oblakoch.
Ak ich vzťah trvá už dva roky, dovolím si tvrdiť, tento vzťah už nie je iba o obyčajnom úlete. Podľa mňa je tam niečo, čo ich spája. Možno si niekde urobil chybu a manželka vlastne našla v tom priateľovi to, čo nemá doma. A never tomu, že to iba tak skončí. Ale ani s tebou to neskončí, lebo má sa pri tebe v podstate dobre a nechce ťa iba tak okašľať, ale ani svoje deti. Proste si myslí, že ti tým neubližuje. A možno je problém aj na jeho strane. Nie je ten jej priateľ náhodou ženatý? A tak všetko je iba otázkou času, kto ten gordický uzol presekne. Ver tomu, ten čas raz príde. Povedz, je na teba manželka ešte stále citovo naviazaná?

Mám ešte jednu otázku. Čo by ste robili v prípade, ak manželia žijú v spoločnom byte, ale jeden v jednej izbe, druhý v druhej izbe, spolu vlastne nekomunikujú. Manželka žije v izbe s dospievajúcou dcérou. Dospelý syn v ďalšej izbe. Manželka samozrejme má oveľa väčšiu možnosť ovplyvňovať dcéru. Dospelý syn sa k tejto situácii postavil ako dospelák. Čo by ste v takomto prípade odporúčali?

A čo deti? Na akú situáciu sa pozerajú deti?

Taniere sa nerozbíjajú, nebúcha sa dverami a nikto neutápa svoju dušu v alkohole. Žijeme spolu, spíme v jedne izbe v jednej posteli, chodíme spolu na kávu atď. Odpoveď na otázku "na akú situáciu sa pozerajú deti ?" skôr by som povedal na akú divadelnú hru sa pozerajú. Ale asi aké koľvek manželské súžitie je hra.

Zatiaľ pekná hra, ale ver raz skončí a nastúpi krutá realita. Prosím ťa, manželka vie, že ty o jej záletoch vieš? V podstate ťa aj istým spôsobom obdivujem. Musíš byť veľmi dobrý manžel, alebo aj ona ti vyhovuje a proste jej toleruješ nedostatky, ktoré si možno spôsobil ty? Ináč si takúto toleranciu neviem normálne vysvetliť. Proste jej takýmto spôsobom toleruješ niečo, čo jej ty sám nedokážeš poskytnúť? Prepáč, možno som veľmi tvrdá, ale nevidím iný dôvod /samozrejme odhliadnuc od detí/, aby manžel dokázal také niečo tolerovať. Klobúk dole. Ibaže dokedy takto vydržíš. Isto ti to svojím spôsobom aj ubližuje?

Ludvo111, nechcem ťa strašiť, ale myslím si, že tak trocha lietaš v oblakoch.
Ak ich vzťah trvá už dva roky, dovolím si tvrdiť, tento vzťah už nie je iba o obyčajnom úlete. Podľa mňa je tam niečo, čo ich spája. Možno si niekde urobil chybu a manželka vlastne našla v tom priateľovi to, čo nemá doma. A never tomu, že to iba tak skončí. Ale ani s tebou to neskončí, lebo má sa pri tebe v podstate dobre a nechce ťa iba tak okašľať, ale ani svoje deti. Proste si myslí, že ti tým neubližuje. A možno je problém aj na jeho strane. Nie je ten jej priateľ náhodou ženatý? A tak všetko je iba otázkou času, kto ten gordický uzol presekne. Ver tomu, ten čas raz príde. Povedz, je na teba manželka ešte stále citovo naviazaná?

Alica strach som mal na začiatku ich vzťahu. Po roku a niečo som to už skoro vzdal lebo som do vtedy naozaj lietal v oblakoch a jedného som z tých oblakov spadol a bez padáka. Nebol to pekný pád. Ale je to už za mňou, tu naozaj platí "čo ťa nezabije to ťa posilní"

Alica strach som mal na začiatku ich vzťahu. Po roku a niečo som to už skoro vzdal lebo som do vtedy naozaj lietal v oblakoch a jedného som z tých oblakov spadol a bez padáka. Nebol to pekný pád. Ale je to už za mňou, tu naozaj platí "čo ťa nezabije to ťa posilní"
A si naozaj pripravený na všakovaké možnosti? Je to predsa len netypické. Ako si vlastne zistil, že má nejaký iný vzťah? A čo sa stalo, keď si spadol bez padáka? Prečo si to vlastne vtedy neriešil? Veľa sa pýtam, ale akosi ma dosť zaráža také trpezlivé správanie.

Zatiaľ pekná hra, ale ver raz skončí a nastúpi krutá realita. Prosím ťa, manželka vie, že ty o jej záletoch vieš? V podstate ťa aj istým spôsobom obdivujem. Musíš byť veľmi dobrý manžel, alebo aj ona ti vyhovuje a proste jej toleruješ nedostatky,ktoré si možno spôsobil ty? Ináč si takúto toleranciu neviem normálne vysvetliť. Proste jej takýmto spôsobom toleruješ niečo, čo jej ty sám nedokážeš poskytnúť? Prepáč, možno som veľmi tvrdá, ale nevidím iný dôvod /samozrejme odhliadnuc od detí/, aby manžel dokázal také niečo tolerovať. Klobúk dole. Ibaže dokedy takto vydržíš. Isto ti to svojím spôsobom aj ubližuje?

Alica veľa otázok skúsim postupne odpovedať.

Krutá realita je teraz to čo žijeme nie to čo príde. To čo príde bude v každom prípade lepšie, krajšie hlavne úlava na dušiach oboch. Nebude treba vynakladať toľko energie na pretvárku a klamstvá.

Manželka to musí vedieť lebo som jej povedal, že viem o jej vzťahu. Z odstupom času to beriem ako chybu, že som to povedal.

Existuje niekto bez nedostatkov? Každý má dáke nedostatky a druhý ich tolerujú bez toho aby si museli povedať vyhovujemi tak mu tie nedostatky budem tolerovať. Ale ak má byť manželstvo o postavené na vyhovovaní a tolerancii nedostatkov tak to asi nebude to pravé súžitie. Potom sa tá tolerancia používa ako dôvod práve na takéto a iné úlety.

Tým poskytnutím máš na mysli asi sex. Tak v tom neni problém. Aj keď v jednom rozhovore to bolo vytiahnuté ale v ten deň som mohol aj za to, že prší.

Ja som mal pocit ublíženia na začiatku ale počase som zistil, že to ublíženia má ešte ďaleko. Ale ak ublížila tak potom len same sebe.

No, tento prispevok ma .... . Zazila som to, nasla som v obliecke paplona /s otvorom/ damsku nausnicu/ , o dva-tri tyzdne mi na gynde povedali, ze som "nakazena" a ze ci viem, od koho ? Po prelieceni sa to opakovalo este cca trikrat. Po poslednej navsteve na gynekologii som sa citila, ako posledna spina.
Reakcia osetrujucich " paneboze, a to neviete si davat pozor, s kym idete" mi stacila. Po navrhu na rozvod som bola,z jeho strany upovedomena, ze teda mozem poziadat o rozvod,ale kedze on je invalid, a nema zamestnanie a tym aj prijem, budem musiet mu prispievat na jeho zivobytie. Vo mne sa vtedy vzburilo a prelomilo.... no , vsetko. O byt som nechcela prist, aby detom ostalo aspon nieco. Takze vysledok je asi taky : zijeme v jednom byte ako znami, pomerne pŕispievame na naklady, /vratane stravy/. Zvykla som si na to, ze ked treba nieco vybavit, je to na mne. Kazdy mame samostatnu izbu. Kazdy ma vlastny zivot. No, co uz.... Viete, ked vas podrazi clovek, ktory vas ma podrzat, ...
No, trva to uz par rokov.
Bohuzial, teda pre mna, som dosla k nazoru, ze uz nechcem verit. Vypocujem si kazdeho, ale to je vsetko...

Veru nie je nikto bez nedostatkov. To, čo žiješ, je naozaj čudné, keď obaja viete, že je medzi vami ešte niekto. Tým poskytnutím som nemyslela iba sex. Vo vzťahu je veľmi dôležitý, ale nie je to úplne všetko. Možno bojuje sama so sebou a nevie čo má robiť.
No, poviem ti, tak toto je kolotoč. Zamotaný kruh. Kto toto klbko rozmotá? Držím ti prsty a skláňam hlavu pred takým manželom. Je to ťažko takto na diaľku posúdiť, ale myslím si, že spravila poriadnu chybu, ak na takéto konanie nemá poriadny, ale naozaj poriadny dôvod! Vyzerá, že ten život vie byť poriadne krutý a nespravodlivý! Tí, ktorí majú poriadnych, starostlivých, obetavých, zodpovedných a ešte neviem ako povedať proste super partnerov si ich nevážia! To je teda na tom svete zariadené, to ti poviem. Tak akosi naruby. Hrôza. Pravdupovediac ani mňa nebaví len tak sa na to pozerať. Prepáč, špŕtam sa v tvojom živote, lebo ma prekvapuje, že aj taký chlap existuje. Tiež totiž nemám v živote na ružiach ustlané. Ale dedukujem, že sa ti asi predsa len oplatí o manželku bojovať. Len, či dokážeš zabudnúť a nevyhadzovať jej to na oči, keď sa možno predsa len umúdri. Musíš byť vytrvalý a netlačiť na ňu. Ale musíš byť originálny a možno robiť presný opak toho, čo by normálne očakávala. Proste musí vedieť, že si jedinečný a lepší nielen chlap, ale proste celý človek ako ten druhý. Ale, ak budeš vidieť, že trpíš čím ďalej tým viac a ona sa trápi tiež, čim ďalej tým viac, myslím, že to v takom prípade to všetko zabaľ a nájdi si nový zmysel života, lebo takto to nebude mať ďalej cenu. Toto by bola iba pomalá predlźujúca sa agónia. Skús pouvažovať. Viem, ľahko sa to hovorí, ale veľmi ťažko robí. Úprimne ti želám veľa trpezlivosti.

Mám ešte jednu otázku. Čo by ste robili v prípade, ak manželia žijú v spoločnom byte, ale jeden v jednej izbe, druhý v druhej izbe, spolu vlastne nekomunikujú. Manželka žije v izbe s dospievajúcou dcérou. Dospelý syn v ďalšej izbe. Manželka samozrejme má oveľa väčšiu možnosť ovplyvňovať dcéru. Dospelý syn sa k tejto situácii postavil ako dospelák. Čo by ste v takomto prípade odporúčali?
Skúste mi odpovedať aj na toto.

A si naozaj pripravený na všakovaké možnosti? Je to predsa len netypické. Ako si vlastne zistil, že má nejaký iný vzťah? A čo sa stalo, keď si spadol bez padáka? Prečo si to vlastne vtedy neriešil? Veľa sa pýtam, ale akosi ma dosť zaráža také trpezlivé správanie.

keď prídu tie možnosti až potom budem vedieť či som pripravený ale nepovedal by som, že to bude o pripravenosti. Ak dvaja žijú spolu pár desiatok rokov a niesú zahľadený len do seba tak musia vedieť, že stým druhým sa niečo deje čo neni u neho zvykom. Pád bez padáka bolo, že zrazu mi došla energia a nevedel som nič robiť bol som ako paralizovaný a mal som pocit volného pádu do prázdna bez zastavenia. Každý deň som rozmýšlal len o jednom a o tom istom kedy to skončí. Snívalo sa mi o tom až som radšej prestal spávať proste som nič nevedel robiť. Aký to malo vplyv na moju prácu radšej ani nebudem hovoriť. Toto je ten pád - pád ktorý neni a tak som si ho prial a bolo mi jedno ako by to bolelo len nech to už príde a nič sa nedialo - proste jedno veľké zúfalstvo. A jedného dňa to proste prišlo, že to vlastne neni môj problém pre ktorý by som sa ja mal utrápiť výčitkami. Vtedy sa to nedalo riešiť lebo bolo by to riešené emocionálne a to v takých situáciach nikdy neboli a nebudú dobré riešenia.
Už moja stará mama hovorila trpezlivosť ruže prináša.

No, tento prispevok ma .... . Zazila som to, nasla som v obliecke paplona /s otvorom/ damsku nausnicu/ , o dva-tri tyzdne mi na gynde povedali, ze som "nakazena" a ze ci viem, od koho ? Po prelieceni sa to opakovalo este cca trikrat. Po poslednej navsteve na gynekologii som sa citila, ako posledna spina.
Reakcia osetrujucich " paneboze, a to neviete si davat pozor, s kym idete" mi stacila. Po navrhu na rozvod som bola,z jeho strany upovedomena, ze teda mozem poziadat o rozvod,ale kedze on je invalid, a nema zamestnanie a tym aj prijem, budem musiet mu prispievat na jeho zivobytie. Vo mne sa vtedy vzburilo a prelomilo.... no , vsetko. O byt som nechcela prist, aby detom ostalo aspon nieco. Takze vysledok je asi taky : zijeme v jednom byte ako znami, pomerne pŕispievame na naklady, /vratane stravy/. Zvykla som si na to, ze ked treba nieco vybavit, je to na mne. Kazdy mame samostatnu izbu. Kazdy ma vlastny zivot. No, co uz.... Viete, ked vas podrazi clovek, ktory vas ma podrzat, ...
No, trva to uz par rokov.
Bohuzial, teda pre mna, som dosla k nazoru, ze uz nechcem verit. Vypocujem si kazdeho, ale to je vsetko...
Tak toto, to ti úprimne želám, aby si si mohla svoju situáciu raz vyriešiť naozaj po svojom a čo najlepšie, aby si mala svoje súkromie. Čítala som voľakde, že prispievať manželovi na výživu má manželka maximálne 5 rokov.
A po tých piatich rokoch sa to znova prehodnocuje, či sa naozaj nemôže sám o seba starať, alebo čo vlastne spravil počas tej doby, aby sa mohol o seba sám starať. Skús sa niekde poradiť. Držím ti prsty.

keď prídu tie možnosti až potom budem vedieť či som pripravený ale nepovedal by som, že to bude o pripravenosti. Ak dvaja žijú spolu pár desiatok rokov a niesú zahľadený len do seba tak musia vedieť, že stým druhým sa niečo deje čo neni u neho zvykom. Pád bez padáka bolo, že zrazu mi došla energia a nevedel som nič robiť bol som ako paralizovaný a mal som pocit volného pádu do prázdna bez zastavenia. Každý deň som rozmýšlal len o jednom a o tom istom kedy to skončí. Snívalo sa mi o tom až som radšej prestal spávať proste som nič nevedel robiť. Aký to malo vplyv na moju prácu radšej ani nebudem hovoriť. Toto je ten pád - pád ktorý neni a tak som si ho prial a bolo mi jedno ako by to bolelo len nech to už príde a nič sa nedialo - proste jedno veľké zúfalstvo. A jedného dňa to proste prišlo, že to vlastne neni môj problém pre ktorý by som sa ja mal utrápiť výčitkami. Vtedy sa to nedalo riešiť lebo bolo by to riešené emocionálne a to v takých situáciach nikdy neboli a nebudú dobré riešenia.
Už moja stará mama hovorila trpezlivosť ruže prináša.
Možno by si mal ty niečo urobiť, aby sa táto situácia zmenila. A čo tak porozprávať sa v trojke? Možno sa niektoré veci vykrištalizujú a budeš vedieť aj ty, čo máš robiť.

Mám ešte jednu otázku. Čo by ste robili v prípade, ak manželia žijú v spoločnom byte, ale jeden v jednej izbe, druhý v druhej izbe, spolu vlastne nekomunikujú. Manželka žije v izbe s dospievajúcou dcérou. Dospelý syn v ďalšej izbe. Manželka samozrejme má oveľa väčšiu možnosť ovplyvňovať dcéru. Dospelý syn sa k tejto situácii postavil ako dospelák. Čo by ste v takomto prípade odporúčali?
Ufff.Pevné nervy... Nemám rada, keď sú z detí rukojemníci, keď ich rodičia postavia do takej situácie. Ak bol vzťah dcéry s otcom pevný predtým, ako to začalo škrípať medzi rodičmi, tak si tí dvaja k sebe cestu nájdu, aj keď bude matka dcéru ovplyvňovať. Ak bola dcéra naučená, že mama má pravdu vždy, tak len trpezlivosť otca a nadhľad brata. Alebo sa tá rodina bude naďalej kvôli bývaniu, jednoduchšiemu prežitiu, zdržiavať spolu, ale v tej domácnosti vzduch nevyčistí veru žiadna čistička.
Preskákala som si kadečo, je to už za mnou, ale vždy fandím deťom a tomu, komu sa ublížilo. Aj keď vzťah tvoria dvaja, aj keď pravda je kdesi uprostred, ale obvykle doplatia deti. My veľkí sa vieme otriasť a ísť ďalej.

Komu sa ublížilo v tomto prípade? Asi obaja sebe navzájom. A pravda je vážne kdesi uprostred. Ocko mal s dcérou vždy veľmi dobrý vzťah. Syn má vážne zdá sa nadhľad. Iba mama je v tomto prípade hysterická a k tomu celý život ju sprevádzala chorobná žiarlivosť. Otec v tomto prípade je skromný a pracovitý otec rodiny, ktorý má veľmi rád svoje deti a vždy sa o ne a o celú rodinu príkladne staral. Proste varil, upratoval, umýval riad, písal s deťmi úlohy, chodil na rodičovské združenia, na detské akcie a pod. Často proste suploval aj mamu. Preto má s dcérou vytvorený veľmi dobrý vzťah. Samo aj k synovi. Syn je však iná kapusta. Ale teraz, keď je otec vlastne sám, tak on sa s ním najviac rozpráva a správa sa tak normálne. Dcéra chudera, je z toho zmätená a to aj vďaka mamičke. A ocko samozrejme týmto trpí ako kôň. Čo by ste radili v tomto prípade? Manželka chce predať byt a rozísť sa, ale otec povedal, že strechu nad hlavou svojím deťom v žiadnom prípade nepredá.

Vymeniť byt za dva menšie, rozviesť sa, deti zobrať otec k sebe. (Ale už si skladám ružové okuliare.)
Čím to je, že tí zlí sa majú lepšie?

Teraz by som chcela počuť váš názor na neveru. Mám dobrú kamarátku, ktorá sa touto otázkou trápi. Má sa v podstate fajn. Má dobrého manžela, aj keď občas má pocit, že by ho najradšej poslala do prdelky, ale občas sa stretáva aj so svojou bývalou láskou. Už sme to viacej krát rozoberali,ale aj keď má rada svojho manžela, miluje toho priateľa. Osud jej neprial a za toho priateľa sa nevydala a na just stretla manžela a zobrala si ho. Priateľ nebol v podstate ešte vyzretý a ona bola tiež mladá. Aj keď k manželovi cítila najprv len kamarátsvo, to prerástlo do dôvery a potom k svadbe. Lenže stále tam ostalo to niečo čo cíti k priateľovi. Medzi tým sa jej narodili aj deti, ale neprestala myslieť na priateľa. Počas manželstva s ním 3 krát prežila dvoj-troj mesačné stretávanie sa. Jej priateľ si však vždy niekoho našiel a tým vždy ukončili stretávanie. Pri rozprávaní jej vždy povedal, že to už nikdy nebude to čo predtým, lebo je vydatá. Ale aj tak sa s ňou stretával. Stále si vraj dobre rozumejú, majú si čo povedať, môžu sa jeden na druhého obrátiť keď to potrebujú. Mávame dlhé rozhovori na túto tému. Verím, že ten priateľ k nej stále niečo cíti, ale vadí mu že je vydatá. Zatiaľ si nenašiel ani žiadnu vážnu známosť. Každá stroskotala a oni sa v 2 ročných intervaloch stretávajú. Ju to však veľmi ničí. Viem, že manžela by nedokázala opustiť /vie, že by ho veľmi ranila/ ale tá láska k priateľovi ju ničí. Neviem jej poradiť ako má na neho zabudnúť, lebo vždy keď si myslí, že je všetko ok, tak osud jej priateľa pripomenie, nejakým spôsobom vráti. Niekedy mám pocit, že sú nejakým spôsobom prepojení a asi si boli súdení. Vraj aj veštica to známej povedala, že priateľ mal byť jej manžel a preto ich osud stále spája. Moja snaha stroskotala, keď som jej vymenovala všetky plus na manžela, ako jej je s ním dobre a že majú šťastné manželstvo. Ona sama si to priznala ale proste je tam stále to ale. Čo hovoríte na to vy?
Neviem posudit,ale keby o nu ten priatel tak hrozne stal,tak uz by ju davno presvedcil k rozvodu a uz davno by boli spolu.Zda sa mi vsak,ze by mala byt s manzelom a vsadit na stastie a istotu,ako byt s clovekom,ktory sa behom rokov urcite podstatne zmenil.Na chvilu byt s tym druhym je urcite fajn pocit,ale nicit si zbytocne zivot pre niekoho,koho urcite nepozna az tak dobre a sama nevie,ci ju o par mesiacov neopusti,tak to sa mi zda byt velke riziko.Nech si da sama otazku,ci je s manzelom stasna.Ak ano tak nieje co riesit.Vsade,v kazdej domacnosti su nejake problemy,len zalezi ako sa im clovek postavi.Tak nech sa priatelka drzi a hlavne nech sa rozhodne spravne. a nech pri tom mysli aj na to co je dobre aj pre jej deti.

Neviem posudit,ale keby o nu ten priatel tak hrozne stal,tak uz by ju davno presvedcil k rozvodu a uz davno by boli spolu.Zda sa mi vsak,ze by mala byt s manzelom a vsadit na stastie a istotu,ako byt s clovekom,ktory sa behom rokov urcite podstatne zmenil.Na chvilu byt s tym druhym je urcite fajn pocit,ale nicit si zbytocne zivot pre niekoho,koho urcite nepozna az tak dobre a sama nevie,ci ju o par mesiacov neopusti,tak to sa mi zda byt velke riziko.Nech si da sama otazku,ci je s manzelom stasna.Ak ano tak nieje co riesit.Vsade,v kazdej domacnosti su nejake problemy,len zalezi ako sa im clovek postavi.Tak nech sa priatelka drzi a hlavne nech sa rozhodne spravne. a nech pri tom mysli aj na to co je dobre aj pre jej deti.

Vymeniť byt za dva menšie, rozviesť sa, deti zobrať otec k sebe. (Ale už si skladám ružové okuliare.)
Čím to je, že tí zlí sa majú lepšie?
To by bolo asi naj, keby deti boli s otcom, ale to predpokladám je na príliš dlhé lakte. Otec sa totiž istý čas vyjadroval, že kvôli deťom sa nerozvedie, lebo pri matke by deti pozdochýnali. Proste keby záležalo iba na vzťahu k manželke, tak áno, ale kvôli deťom veľmi trpí. Už rozmýšľal, že sa odsťahuje on, keď si nájde byt a že byt nechá manželke s deťmi. Ale otec je otec. Neviem, takéto pretŕhanie pút, ako toto zvládne? A ako jeho deti? V podstate by to už nebolo to, čo doteraz. Vyzerá to, že ho to strašne ničí. Dokonca rozmýšľal, že by mu asi bolo lepšie na druhom svete atď.

Viem tvoju priatelku pochopit, tiez prezivam nieco podobne,ale uz to trva 5 rokov a kedze muz ktoreho lubim ma tiez deti ako aj ja a to vecne ukoncovanie vztahu,ktore vzdy boli a zase stretavanie a pocit radosti a stastia,ktory sa striedo so smutkom a bezmocnostou.... mam uz toho dost a rozhodla som sa pre rodinu a deti. Boli to,ale dufam,ze cas zahoji vsetky rany... aj ked laska pre mna znamena vela, nemozem si pomoct. Znicit 4 detom zivoty a stavat na tom svoje stastie je nespravne a krute. Vsetko ma svoj zaciatok a koniec....

To by bolo asi naj, keby deti boli s otcom, ale to predpokladám je na príliš dlhé lakte. Otec sa totiž istý čas vyjadroval, že kvôli deťom sa nerozvedie, lebo pri matke by deti pozdochýnali. Proste keby záležalo iba na vzťahu k manželke, tak áno, ale kvôli deťom veľmi trpí. Už rozmýšľal, že sa odsťahuje on, keď si nájde byt a že byt nechá manželke s deťmi. Ale otec je otec. Neviem, takéto pretŕhanie pút, ako toto zvládne? A ako jeho deti? V podstate by to už nebolo to, čo doteraz. Vyzerá to, že ho to strašne ničí. Dokonca rozmýšľal, že by mu asi bolo lepšie na druhom svete atď.
Verím, že ísť do neistoty, popretŕhať väzby, nie je jednoduché. Je to kruté a bolestivé. Najmä, keď je už človek vyčerpaný a nemá energiu na zmeny. Ale spoza môjho počítača sa mi aj tak javí najlepšie zobrať deti a odísť. Dospelý syn by mu mal byť oporou a podržať aj dospievajúcu sestru. Matka sa obvykle berie, že je viac ako otec, ale už aj dcéra by mala mať správny názor na to, ako to v ich rodine vyzerá. A k tomu druhému svetu : odtiaľ deťom nepomôže, iba ich svojim skratovým konaním zarmúti. Prajem mu, aby našiel v sebe ešte silu zmeniť, čo vie a môže, alebo vydržať, kým nedospeje aj dcéra.

Vymeniť byt za dva menšie, rozviesť sa, deti zobrať otec k sebe. (Ale už si skladám ružové okuliare.)
Čím to je, že tí zlí sa majú lepšie?

Ti zli sa maju lepsie preto, lebo ti dobri ustupuju.

Ti zli sa maju lepsie preto, lebo ti dobri ustupuju.
Veru, tak to bolo aj v tomto prípade. Keď som videla tú krutú realitu, myslela som, že som v inom svete a že takéto veci normálni ľudia nie sú schopní robiť. Mám už dosť rokov, ale poriadne som sa zmýlila. Musím povedať, že aj ten, ktorý neustále ustupuje vôbec nerobí dobre. Poznám to aj z vlastnej skúsenosti. Ale viete, čo neurobíte pre rodinu? Ale to je zlé, zlé, zlé a ešte raz veľmi zlé!

Verím, že ísť do neistoty, popretŕhať väzby, nie je jednoduché. Je to kruté a bolestivé. Najmä, keď je už človek vyčerpaný a nemá energiu na zmeny. Ale spoza môjho počítača sa mi aj tak javí najlepšie zobrať deti a odísť. Dospelý syn by mu mal byť oporou a podržať aj dospievajúcu sestru. Matka sa obvykle berie, že je viac ako otec, ale už aj dcéra by mala mať správny názor na to, ako to v ich rodine vyzerá. A k tomu druhému svetu : odtiaľ deťom nepomôže, iba ich svojim skratovým konaním zarmúti. Prajem mu, aby našiel v sebe ešte silu zmeniť, čo vie a môže, alebo vydržať, kým nedospeje aj dcéra.
Už aj také úvahy mal, že vydrží kým dcéra nebude dospelá. Ale to sú ešte štyri roky a to je dosť. Je vážne vyčerpaný a unavený životom. Ale v takej atmosfére? To neviem, komu toto prospieva? Asi vôbec nikomu.

Priateľka nevie čo vlastne chce.Je jej dobre ale prečo sa potom sťažuje?Keď si niekoho berieme tak preto aby sme ho urobili šťastným a obetovali sa pre neho.Toto si treba uvedomiť a podľa toho aj žiť.Kamarátka nech sa o všetkom porozpráva s manželom a nech ho poprosí o odpustenie,alebo nech sa už konečne rozhodne čo vlastne chce.Roky už na to má a rozum nech si precvičí...

Čo myslíte, dokáže žena mužovi odpustiť neveru, keď vie o všetkom, čo sa dialo medzi jej manželom a jeho ďalšou partnerkou? Ide o 23 ročné manželstvo a 3,5 ročný mimomanželský vzťah, ktorý prerástol do ozajstnej lásky?

Čo myslíte, dokáže žena mužovi odpustiť neveru, keď vie o všetkom, čo sa dialo medzi jej manželom a jeho ďalšou partnerkou? Ide o 23 ročné manželstvo a 3,5 ročný mimomanželský vzťah, ktorý prerástol do ozajstnej lásky?

Bohužiaľ dokáže (kamoša mala veľmi podobnú situáciu a už si žijú ako by sa nič nestalo)... jasné že to od mnohého závisí, väčšinou od ekonomickej závislosti, či sú vo vzťahu deti - tie veľa ovplyvnia, od zvyku - už sa človeku nechce "na staré kolená" niečo riešiť...., ja osobne však veru neviem čo by som robila....:rolleyes:

Dokáže odpustiť, dokáže trpieť, dokáže to dusiť v sebe a navonok sa tváriť , že je v pohode.Moje otázky sú, čo je to ozajstná láska , a prečo by mala manželka odpustiť? Má pocit, že chce a vie odpustiť? Má manžel záujem o odpustenie? Ako vyzerajú ostatné stránky manželstva - zaujíma sa manžel o domácnosť, pomáha? Ak takáto analýza vychádza v neprospech manželky, porozprávala by som sa s deťmi, úmerne veku, a buď vyrazila s manželom dvere, alebo sa zbalila a išla preč, do podnájmu, aj s deťmi. Je to rázne riešenie, ale načo vzťah s človekom, ktorý mi nie je partner ani opora. A keď má inú lásku, tak navyše ma ani nechce.

Dokáže... Je to ale ako rozbitá a zlepená váza. Rany ostanu... Hovorím z vlastnej skúsenosti. Bohužiaľ. Je tomu 25 rokov ale rana je taká akoby to bolo včera. Aj keď sa o tom nehovorí.

Ja mám tiež priateľku, ktorá sa zamilovala do muža a podvádzala kvôli nemu svojho dlhoročného priateľa. Ten priateľ sa na ňu vykašľal, priateľ ktorého podvádzala jej odpustil a v súčastnosti sú manželmi a majú už aj bábätko - chlapčeka. Mám však pocit, že priateľka nie je šťastná. Zaujímavosťou je to, že povedala, že vie, že by nebola šťastná ani z jedným. Takže ona má v sebe zmätok.
Neviem, či na tom nie je podobne aj Tvoja priateľka. Možno že len túži po niečom, čo nemohla mať. Myslím si, že ten priateľ ju až tak moc nemiluje, keď ju po určitom čase vymení za inú. Mám pocit, že je s ňou preto, lebo vie že ona chce byť s ním a to mu zvyšuje jeho ego, ale možno mu krivdím. Neviem, nepoznám ho.
Ak majú manželstvo také dobré ako píšeš, myslím, že by urobila chybu odísť od milujúceho manžela a raniť deti. Musí si uvedomiť, že zlá bude vždy ona, lebo ona ho začala podvádzať. Na každom človeku sú krásne a dobré veci a keď si ich začne všímať a hľadať na svojom manželovi, možno sa všetko napraví a bláznivo sa do neho po prvýkrát zamiluje. Prajem jej to.
Treba si uvedomiť, že my ľudia chceme vždy to, čo nemôžeme mať.
Prajem veľa úspechov pri riešení tejto dosť problematickej situácie.

MA PEVNE NERVY NO NEKONECNE SA TO ZAKRYVAT NEDA:):):):):):)

Mala som priatelku,ktorá to takto ťahala dlhé roky.Výsledok,zobrala si život,ostali po nej 2 deti,ten starší to nezvládol a dnes je z neho bezdomovec...Keď už sa človek rozhodne mať rodinu mal by trochu myslieť a na druhých.Ospravedlňujem sa,za taký drsný príklad ako môže skončiť nevera

Dokáže... Je to ale ako rozbitá a zlepená váza. Rany ostanu... Hovorím z vlastnej skúsenosti. Bohužiaľ. Je tomu 25 rokov ale rana je taká akoby to bolo včera. Aj keď sa o tom nehovorí.
A život beží v tomto prípade normálne? Je naplnený láskou, tolerenciou, vážením si toho druhého, alebo ako to ide? Ako to vyzerá?

ahoj milá priateľka zity :-)

aj ja troškou prispejem do tejto debaty byť či nebyť milenkou... priznám sa, neprečítala som si všetky názory, ale prečítala som si ch dosť, niektoré vo mne vzbudzovali hnev a niektoré ľútosť... veľa bolo takých, ktoré ťa odsúdili, možno s úmyslom, aby si to ukončila, aby v tebe vyvolali ešte väščie výčitky... myslím si, že ich máš, inak by si sa nezdôverovala svojej kamoške o tom, čo robiť... neviem, či tu bol príspevok ženy, ktorá prežíva alebo prežívala podobné pocity... viem čo prežívaš, preto som si povedala, že zareagujem... milá priateľka, zachovaj si svoju hrdosť a nebuď len chvíľkovou radosťou muža, skús si z tohto vzťahu vziať milé a pozitívne skúsenosti a prenes ich do svojho manželstva, osviež ho, možno trošku zmeň na taký ako chceš... rozhodnutie je najťažšie... ale najkrajšie je osobné víťazstvo z upratanej duše... možno sa ti teraz nezdá ale s odstupom času budeš rada, ak budeš cítiť pevnú zem pod nohami... spomeň si, aké to je keď je pauza s tvojím priateľom, je život s manželom až tak zlý, že sa oplatí vyskočiť z rozbehnutého vlaku?... nemôže ti toho v manželstve až tak veľa chýbať, keď váhaš nad ďalšími krokmi vo svojom živote... želám ti veľa šťastia a správne rozhodnutia v živote a až sa rozhodneš pre manžela, nikdy mu nehovor o svojom druhom živote, tak ako bolo povedané, nechaj si to ako sladké tajomstvo, aj keď ťa budú výčitky tlačiť k úprimnosti spôsobíš veľkú katastrofu a aj bez toho je to dosť vážne...pamätaj nie si sama v rozbehnutom vlaku, je vás viac a vykoľajenie môže mať .... no to si domyslíš... každý človek si zaslúži kúsok šťastia, nie len ty... tým nechcem povedať, aby si svoje potreby nenapĺňala, ale dôležité je čím je cesta za šťastím dlaždená...

A život beží v tomto prípade normálne? Je naplnený láskou, tolerenciou, vážením si toho druhého, alebo ako to ide? Ako to vyzerá?

Kalkulka až dnes som si všimla, že si mala otázku premňa, tak ti dpovedám:

Život nás zmenil, jeho poznačila aj poučila táto nerozvážnosť. Chcel vlastne skúsiť či aj on si dokáže nájsť inú babu, keď kolegovia o tom toľko hovorili. Váži si ma možno aj práve preto. V staršiom veku ide určite o iný druh lásky, tešíme sa z deti, z vnúčaťa a zároveň si pomáhame s chorobami a starosťami. Vzťah je aj o kompromise. Tá boľačka tam ale je, ja ju stále cítim, čiže vodu dáš do vázy, ona nepreteká len vidieť, že je polepená. S odstupom času si myslím, že to bolo správne rozhodnutie, dať nášmu vzťahu šancu. Je príjemné, ak Ti muž po 30 rokoch manželstva povie, že keď sa po prvýkrát zahľadel do Tvojich očí tak vedel, že si tá pravá. Povie mi to aj dnes a to je myslím podstatné. Aby jeden druhému niekedy aj odpustili, aj keď sa cítia ponížení v danej situácii. Ten druhý si bude práve preto uvedomovať, že jedna chyba stačila. Možno práve táto chyba bola potrebná, aby náš vzťah dozrel. Žiť znamená milovať, t.j. urobiť niekoho šťastným a pritom byť aj sám šťastný.

Ahojte.
Myslím , že :
príspevok 68

:D:D:D ... toto ma pobavilo :) priznam sa ze necitam temy, v ktorych niekto " sprostredkuva problemy niekoho ineho ". ta predstava, ze tu radime niekomu, kto to potom zasa niekomu inemu zreferuje , a ten iny zasa na to reaguje a ten, kto referoval to napisem sem sa v konecnom dosledku mina ucinku. ale to je len a len moj nazor.

a 89
"""1. nehlada u priatela sex - vraj lepsi ma doma ???????????-tak preco aj s priatelom /kedze vie posudit kde je lepsi :( /
2.manzel majetnicky, najradsej by ju mal doma ??? asi vie alebo tusi? preco.
3.priatel NEVYBURENY ???? este sa hlada ???? :( :(
4.velmi dobre sa vie porozpravat s oboma ????? :(
..nie je potom ani chemia, ani dusevna spriaznenost ...... asi nuda, nevyzretost Tvojej kamosky a podporuje to vyhlaseniami nejakej vestice- to si len veci ospravedlnuje.. """

to vystihli .

Za 5 mesiacov a 140 príspevkov ste sa vyrozprávali , vyžalovali , vyfilozofovali , ale cudzí nemôže nájsť tvoje riešenie (ani kamoška). Ja mám asi takúto filozofiu :
choď za svojím šťastím a rob všetko ako v tej chvíli najlepšie vieš bez ohľadu na všetko ostatné , ale potom sa neobzeraj späť , lebo takej cesty už niet. Buď nájdeš šťastie , alebo rozbitú hubu (svoju).

Ahoj
Ka Mil

Ahojte.
Myslím , že :
príspevok 68


a 89
"""1. nehlada u priatela sex - vraj lepsi ma doma ???????????-tak preco aj s priatelom /kedze vie posudit kde je lepsi :( /
2.manzel majetnicky, najradsej by ju mal doma ??? asi vie alebo tusi? preco.
3.priatel NEVYBURENY ???? este sa hlada ???? :( :(
4.velmi dobre sa vie porozpravat s oboma ????? :(
..nie je potom ani chemia, ani dusevna spriaznenost ...... asi nuda, nevyzretost Tvojej kamosky a podporuje to vyhlaseniami nejakej vestice- to si len veci ospravedlnuje.. """

to vystihli .

Za 5 mesiacov a 140 príspevkov ste sa vyrozprávali , vyžalovali , vyfilozofovali , ale cudzí nemôže nájsť tvoje riešenie (ani kamoška). Ja mám asi takúto filozofiu :
choď za svojím šťastím a rob všetko ako v tej chvíli najlepšie vieš bez ohľadu na všetko ostatné , ale potom sa neobzeraj späť , lebo takej cesty už niet. Buď nájdeš šťastie , alebo rozbitú hubu (svoju).

Ahoj
Ka MilKoniec koncom Kamil má pravdu tu niet už nad čím rozmýšlať,treba sa raz rozhodnúť a hotovo.Kto raz začne s neverou tak musí aj niesť následky.:mee:

Podla mna sa priatelka nema o com inom rozpravat tak sa stale k tomu vracia. Kde ma zaruku ze keby sa rozvedie tak by bola s priatelom stastna?Mozno by on od nej odisiel po par rokoch a ostala by sama. Takto ma dokonalu rodinku(aspon podla opisu-kedze jej nic nechyba) - ved pritazlivost a laska pominie ale priatelstvo ostava a nad tym by sa mala priatelka zamysliet, skor nez zahodi to co ma, mala by urobit definitivny koniec ich stretavkam, nech jej priatel vidi ze sa nemose s nou len tak zahravat mi to pride take ze :a nemam zensku tak sa ti ozyvam:...

Po 10-tich rokoch manželstva som z manžela vytiahla, že si našiel niekoho iného, trvá to 3 mesiace. Naprv prišiel s teoriou, že ju chce, je mu s ňou dobre a chce odomňa odísť, ale nie hneď máme dve deti. Po mojich otázkach ako si teda ďalej predstavuje náš život menil svoje výroky asi takto:
povedal mi, že ma nechce, už so mnou nechce mať nič spoločné, dokonca aj deti sú preňho nechcené a bolo mu jedno keď plakali, potom plakal on, že ma má stále rád a nechce stratiť deti, ale stále za ňou chodil a doma len prespával a nakoniec to završil, že sa chce vrátiť a chce to ešte skúsiť. Súhlasila som, ale pod podmienkou, že sa bude ku mne správať ako k manželke. Ja však cítim, že je vzdialený. To čo sa deje v mojom vnútri sa nedá ani popísať, dôvera sa úplne vytratila. Najhoršie je, že si život bez neho po desiatich rokoch vôbec neviem predstaviť. Rozvod mu nikdy nepodpíšem, to som mu už povedala. Vôbec sa v ňom nevyznám, neviem čo si myslí a keď mi odpovedá na otázky neviem čo je pravda a čo lož. Chcela by som počuť vaše názory, ako mám ďalej žiť v tomto manželstve, ako obnoviť stratenú lásku a dôveru. Dá sa to vôbec? Povedal mi toľko hnusných vecí, ale ja ho nedokážem vymazať zo života.

Mylsím, že nemáš záujem vidieť pravdu.... Neviem, prečo chceš udržať niečo, keď druhá strana nemá absolútne záujem, dokonca Ti robí zle. Nechápem Ťa, že dokážeš žiť s pocitom, že spáva u cudzej ženy. Myslím, že v tomto prípade, nie je dôležité, čo Ti povie.

Chcem to udržať, pretože sme manželmi 10 rokov. Máme spoločných známych, majetky a spoločné šťastné chvíle. Už s ňou nespáva, ukončil to.

Takže mu veríš ďalej? :confused: To že máte spoločné majetky, známych a šťastné chvíľe ospravedlňuje to čo spravil?

Chcem to udržať, pretože sme manželmi 10 rokov. Máme spoločných známych, majetky a spoločné šťastné chvíle. Už s ňou nespáva, ukončil to.

A koľko možno neštastných rokov je ešte pred tebou, ak s ním ostaneš v manželstve?

Chcem to udržať, pretože sme manželmi 10 rokov. Máme spoločných známych, majetky a spoločné šťastné chvíle. Už s ňou nespáva, ukončil to.

A si si tým istá?
Ubezpečujem Ťa, aby ste po tom všetkom ešte dokázali spolu bezproblémovo žiť, bude to chcieť od Teba veľkú dávku tolerancie, veľkorysosti, obsolútneho povznesenia sa nad jeho neveru. Nikdy mu nebudeš smieť vytknúť jeho prešľap, lebo to vyvolá medzi vami hádky. Si si istá, že to dokážeš?
Ja si skôr myslím, že to chceš, lebo on je aj keď len myšlienkami, niekde inde a u teba trochu prevláda pocit vlastníctva. Ver mi, bude to medzi vami stáť stále a aj keď sa budeš tváriť, že si mu odpustila, stále to bude niekde v tvojom podvedomí driemať.
Želám ti, aby si v sebe našla dosť sily vyrovnať sa s týmto problémom a ak mu odpustíš, aby to bol zo strany tvojho manžela prvý a aj posledný prehrešok vo vašom vzťahu.

Možno prevláda vo mne pocit vlastníctva. Brali sme sa keď som mala 20. On nebol môj prvý, ja jeho áno. Bol to chlapec z dediny do manželstva si priniesol pár tričiek a dvoje trencle. Za tých rokov som ho postavila na nohy tzv. vylýzal sa. Teraz je z neho vyšportovaný, atraktívny chlap. Ruku do ohňa by som zaňho dala, že ma nikdy nepodvedie. Sranda, že? A preto je to ťažké si to všetko teraz pripustiť. Ja som strašne tolerantná osoba, stále ho milujem a ani neviem prečo. Nedokážem ho zo seba vytrhnúť aj keď by som chcela. Nechcem toho v živote veľa len byť šťastná v šťastnom manželstve!!!

Nechcem toho v živote veľa len byť šťastná v šťastnom manželstve!!!

To chce každý. :o Ale bohužiaľ chcieť nestačí.

Máš nejakú predstavu o šťastí o svojom živote. Tak si za tým aj ideš. Myslíš si ako si šťastná a spokojne si žiješ a zrazu bác. Je po tom. Máš v hlave plno otázok a odpovede nikde. Najviac asi nedokážem pochopiť kde sa v ňom vzalo toľko zverstva, že mi to tak predhodil, všetko to na mňa vybalil a bolo. A potom aj uvažuješ, čo to je za svet, ako to ľudia rozmýšľajú? Čo sa to s nami deje, keď sa nemôžeš oprieť o toho najbližšieho. Teraz hľadám záchytný bod v mojom živote a nakoľko som strašne zmätená a zranená nemôžem ho nájsť.

Máš nejakú predstavu o šťastí o svojom živote. Tak si za tým aj ideš. Myslíš si ako si šťastná a spokojne si žiješ a zrazu bác. Je po tom. Máš v hlave plno otázok a odpovede nikde. Najviac asi nedokážem pochopiť kde sa v ňom vzalo toľko zverstva, že mi to tak predhodil, všetko to na mňa vybalil a bolo. A potom aj uvažuješ, čo to je za svet, ako to ľudia rozmýšľajú? Čo sa to s nami deje, keď sa nemôžeš oprieť o toho najbližšieho. Teraz hľadám záchytný bod v mojom živote a nakoľko som strašne zmätená a zranená nemôžem ho nájsť.

Vieš, mi o tvojej situácii neviem nič. Iba že si podvedená, sklamaná, nešťastná, zranená a ako vravíš zmätená. Nič viac. Nič o situácii, nič o tvojom manželovi. Nikto ti určite nezávidí a chce ti pomôcť, no adekvátnu radu ti tu asi nikto nepovie. No v každom prípade drž sa a nestrácaj nádej. Nejakú úlohu tu máš. ;)

Teraz hľadám záchytný bod v mojom živote
ten nájdeš len a len v sebe - v nikom inom nemáš ani istotu ani záruku
držím ti palce - ja som za zmierenie - nevera nie je dôvod na rozvod

hanelie v tomto sa rozchádzame. nevera je dôvod na rozvod.

Tak teda neviem je to dôvod na rozvod?
Realita je, že ostanem na všetko sama:
-dve školoupovinné deti,
-platenie trojizb. bytu,
-splácanie pôžičky.
Nejaké peniaze by mi dával, ale potom čo ja? Ja potrebujem aj niečo iné než len materiálne zabezpečenie. A toto je to čoho sa asi najviac bojím, ešte som v takej situácii nebola, vždy ma niekto miloval, staral sa o mňa.

Tak teda neviem je to dôvod na rozvod?
Realita je, že ostanem na všetko sama:
-dve školoupovinné deti,
-platenie trojizb. bytu,
-splácanie pôžičky.
Nejaké peniaze by mi dával, ale potom čo ja? Ja potrebujem aj niečo iné než len materiálne zabezpečenie. A toto je to čoho sa asi najviac bojím, ešte som v takej situácii nebola, vždy ma niekto miloval, staral sa o mňa.

Sledujem Vaše trápenie od začiatku v tejto téme , nechcela som reagovať , ale neodpustím si .
AlexisN ja nadobúdam pocit z Vašich príspevkov , že stále sa bojíte len o seba , čo bude s Vami ........a kde sú deti , tie Vás netrápia ?

O deti sa starám prevažne ja. Som s nimi väčšinou sama, pretože manžel je vyťažený v práci (čo som si myslela donedávna,keď z toho jeho musím ísť robiť zakázku bolo idem za druhou na kávu a potom do postele) a keď nie je v práci, tak má záľuby-posilňovňa a auta. Takže bežne to v poslednej dobe vyzeralo tak, že deti videl večer na posteli a cez víkendy som bola s nimi u babky a na kúpalisku sama. A jeho vyjadrenie bolo, keď som sa pýtala ako si to predstavuje ďalej aj deti, aj domáci komfort, aj milenku povedal, že o deti sa budem starať ako doteraz, čiže vidieť ich 15 min denne.

. A toto je to čoho sa asi najviac bojím, ešte som v takej situácii nebola, vždy ma niekto miloval, staral sa o mňa.

A vaše deti miluje? Podľa toho čo píšeš sú mu úplne ľahostajné. Nechceš predsa žiť s mužom, ktorý ma na háku svoje deti... Mysli hlavne na ne. Potrebujú milujúcich rodičov.

Tiež mi nedalo.

Teraz hovorí, že ich miluje a preto to aj "ukončil". Aj ja chcem, aby naše deti mali milujúcich rodičov a preto som ochotná mu odpustiť a ťahať toto manželstvo, a pretože verím, že v hlbke bytia je to ten muž, ktorého som kedysi spoznala, poznala a ktorý nás dokáže milovať. Ale práve teraz neviem, čo z tých svojích rečí myslí vážne a čo len predstiera, aby ma toľko netrápil. Urobil mi totálny chaos v živote a mám taký dojem, že sa v tom chaose potápame obaja.

nechcela som reagovať na túto tému, ale myslím, že každý prípad nevery je špecifický, môžeme tu radiť koľko chceme, ostať s ním, rozviesť sa. veď mi nepoznáme ani ju a ani jeho. A sama neviem, ako by som reagovala na také čosi, keby sa mi to stalo. Teraz by som povedala, keby ma podviedol, určite by som sa rozviedla. Ale.... naozaj by som to urobila ? Čo viem určite, že keby som sa to dozvedela veľmi by ma to ranilo, stratil by moju dôveru, keby mi povedal, že to nechal verila by som mu ? asi nie, trvalo by veľmi dlho, kým by sa postavil ten most dôvery, ktorý by sa zrútil neverou ? Určite by som si kládla kopu otázok prečo ? Došlo by určite k prehodnocovaniu etapy môjho života - manželstva. Držím palce, poradiť však ... ťažko.

Presne si na to prišla. Úplne s tebou súhlasím. Tiež som sa na túto tému takto pozerala, keď sa moja kamoška pred tromi rokmi rozvádzala. Chcela som jej poradiť, ale nevedela som čo. Tak som ju aspň počúvala, no a teraz ona počúva mňa a po tom čím si prešla aj mi dokáže trochu poradiť, alebo skôr usmerniť.
Ďakujem všetkým za príspevky aj Gabi, bola som na stránke. Asi to ukočím vetou: Všetko zlé je na niečo dobré.

nechcela som reagovať na túto tému, ale myslím, že každý prípad nevery je špecifický, môžeme tu radiť koľko chceme, ostať s ním, rozviesť sa. veď mi nepoznáme ani ju a ani jeho. A sama neviem, ako by som reagovala na také čosi, keby sa mi to stalo. Teraz by som povedala, keby ma podviedol, určite by som sa rozviedla. Ale.... naozaj by som to urobila ? Čo viem určite, že keby som sa to dozvedela veľmi by ma to ranilo, stratil by moju dôveru, keby mi povedal, že to nechal verila by som mu ? asi nie, trvalo by veľmi dlho, kým by sa postavil ten most dôvery, ktorý by sa zrútil neverou ? Určite by som si kládla kopu otázok prečo ? Došlo by určite k prehodnocovaniu etapy môjho života - manželstva. Držím palce, poradiť však ... ťažko.


Súhlasím s týmto príspevkom, ale zároveň si myslím, že ak majú obaja - zdôrazňujem obaja- záujem manželstvo udržať nebolo by zlé navštíviť manželskú poradňu resp. nejakého psychológa, ktorý je citovo nazaujatý a hlavne by vedel vec posúdiť aj z mužského aj zo ženského hľadiska a poradil by ako navzájom komunikovať, aby sa manželstvo dalo ešte zachrániť. Kamarátka pomôže už tým, že ťa vypočuje ale sotva dokáže zaujať nejaký nezaujatý postoj. V každom prípade prajem veľa síl nech sa rozhodneš akokoľvek.

Možno by bolo treba navštíviť ozaj manželskú poradňu, lebo ak už budete tak ďaleko, že budete v rozvodovom konaní a odtiaľ Vás prípadne pošlú k psychológovi, to je podľa mňa už neskoro. Ak sa ešte dá pomôcť, treba zavčasu. Mám čerstvý prípad mojej známej. Tá veľmi dlho bojovala o manžela a on sa tiež snažil, ale závisí to zrejme aj od tej druhej ženy. Tu bola tá priateľka veľmi agresívna a nedala sa. K psychológovi išli až vtedy, keď ich poslal sudca a to už bolo ozaj neskoro.

Čo by ste povedali, ako dopadne vzťah po odhalenej dlhej nevere, keď sa s ňou manželia najprv vysporiadali a dohodli sa, že budú ďalej spolu žiť? A zrazu asi po troch mesiacoch to partnerka začína znova vyťahovať a povedala, že dáva na rozvod a že už ju manžel neupýta.

Čo by ste povedali, ako dopadne vzťah po odhalenej dlhej nevere, keď sa s ňou manželia najprv vysporiadali a dohodli sa, že budú ďalej spolu žiť? A zrazu asi po troch mesiacoch to partnerka začína znova vyťahovať a povedala, že dáva na rozvod a že už ju manžel neupýta.

zdá sa, že sa nevysporiadali. Teda jeden z nich.

To isto sa nevysporiadali. Teda manželka. Neustále manžela kontroluje kde len môže. Aj keď sama vie, že k manželovej nevere v podstate prispela aj ona. Večne sa vypytuje a všade ho kontroluje. Vyžaduje až neprimeranú závislosť, jej manžel nemá ani od nej ani trocha pokoj. Ale on sa s tým zmieril kvôli deťom.
Avšak v podstate ani on nie je vysporiadaný so svojimi citmi, tiež sa ešte nevysporiadal s citmi a neustálou príťažlivosťou k partnerke z mimomanželského vzťahu, ale veľmi sa snaží. Manželka však je veľmi náladová a vyžaduje si neustálu až chorobnú pozornosť. Aj teraz z ničoho nič mu zrazu povedala, že podáva na rozvod a oznámila to aj jeho bývalej priateľke. Čo myslíš, ako to dopadne. Viem, že tým všetkým dookola ubližuje.

To isto sa nevysporiadali. Teda manželka. Neustále manžela kontroluje kde len môže. Aj keď sama vie, že k manželovej nevere v podstate prispela aj ona. Večne sa vypytuje a všade ho kontroluje. Vyžaduje až neprimeranú závislosť, jej manžel nemá ani od nej ani trocha pokoj. Ale on sa s tým zmieril kvôli deťom.
Avšak v podstate ani on nie je vysporiadaný so svojimi citmi, tiež sa ešte nevysporiadal s citmi a neustálou príťažlivosťou k partnerke z mimomanželského vzťahu, ale veľmi sa snaží. Manželka však je veľmi náladová a vyžaduje si neustálu až chorobnú pozornosť. Aj teraz z ničoho nič mu zrazu povedala, že podáva na rozvod a oznámila to aj jeho bývalej priateľke. Čo myslíš, ako to dopadne. Viem, že tým všetkým dookola ubližuje.

Ako to dopadne neviem, ale asi nemá význam takéto manželstvo udržiavať. Asi to manželka nedokáže prekonať, hlavne keď on je duchom pri inej. Vraví sa, že duševná nevera je horšia ako fyzická. Myslím, že je to pravda.

Čo myslíš, oplatí sa takéto manželstvo udržiavať, keď už aj dospelý syn povedal, že on s nimi bývať v takejto domácnosti nebude a nájde si niečo iné? Oni totiž raz žijú v pohode, snažia sa vychádzať a potom príde bum a ona sa odsťahuje raz k dcére do izby a raz k synovi. Vieš aj ona robí chybu. On totiž robí pre rodinu všetko, teraz napríklad maľoval, tak odťahoval nábytok s dcérou a aj upratoval s dcérou. Manželka nehla ani prstom. Je toto normálne? Ona sa totiž snaží vyhýbať akýmkoľvek prácam v domácnosti. Vždy to takto robila. Dokonca ani takmer nikdy nevarí, varí on. Ona povie, že ona nie je hladná a tak, keď oni chcú, tak nech si navaria. On sa v podstate aj kvôli tomu, aby bolo postarané o rodinu znásilnil a znásilňuje doteraz, že sa snaží ubiť v sebe cit, ktorý niekedy mal k priateľke.

Je to ešte manželstvo? Alebo už sú len spolubývajúci? Ja osobne by som sa rozhodne neznásilňovala....

Tak on stále verí a nedokáže opustiť hlavne deti. Lenže to je aj v ňom. Stále by chcel konať iba tak, ako sa má. Akože podľa nejakého zaužívaného kódexu. Dokonca povedal, že 23 rokov je 23. Aj to robí svoje. Má však aj myšlienky také, že zomrie a hotovo. A keď mu jeho bývalá povedala, že by prišla k jeho hrobu, tak jej povedal, že keď by ona prišla, tak on vstane z mŕtvy. Chápeš toto? Aj tak stále sa snaží veriť, že manželka dostane rozum. Mávala totiž preskoky stále.

Tak on stále verí a nedokáže opustiť hlavne deti. Lenže to je aj v ňom. Stále by chcel konať iba tak, ako sa má. Akože podľa nejakého zaužívaného kódexu. Dokonca povedal, že 23 rokov je 23. Aj to robí svoje. Má však aj myšlienky také, že zomrie a hotovo. A keď mu jeho bývalá povedala, že by prišla k jeho hrobu, tak jej povedal, že keď by ona prišla, tak on vstane z mŕtvy. Chápeš toto? Aj tak stále sa snaží veriť, že manželka dostane rozum. Mávala totiž preskoky stále.

Alica prepáč... vnímam Tvoje úvahy so záujmom pomôcť k dobru... Osvojila som si však myšlienku že človek pochopí až keď okúsi... Fakt je ľahšie odsúdiť ako pochopiť. A tých 23 rokov skutočne prežili LEN oni dvaja... každého z nás je to len pohľad z určitého uhľa... čo v konečnom dôsledku môže riadne skresľovať... Ja som sa nenaučila (a tento fakt nehodlám meniť, nakoľko to podstatu veci nerieši) s nikým hovoriť o tom, čo v našom vzťahu napáchal škody môj "drahý"... Nezaujíma ma ani to, čo a komu vraví on. Len vopred som si istá, že by svojích poslucháčov veeľmi ľahko dokázal nakloniť na svoju stranu... pretože je dokonalý práve v prezentácii seba okolitému svetu... A ver mi, že tieto osobné bohužiaľ "tiež" skúsenosti ma riadne držia v pozore pred rozoberaním kto-čo by mal... keby... V takýchto situáciách sa skutočne musí každý sám za seba postaviť pevne oboma nohami na zem a vyselektovať čo ozaj nemusí...:rolleyes:...

Ajuška, určite máš mnohých ohľadoch pravdu.

Ahoj Alexandra.

Ak si to skutočne TY a nie niekto , kto chce udržať túto tému , tak si urob "inventúru" :
1, svojho manželstva ( + ; - ; výsledok )
2, svojich príspevkov .
LEBO :


Tak teda neviem je to dôvod na rozvod?
Realita je, že ostanem na všetko sama:
-dve školoupovinné deti,
-platenie trojizb. bytu,
-splácanie pôžičky.
Nejaké peniaze by mi dával, ale potom čo ja? Ja potrebujem aj niečo iné než len materiálne zabezpečenie. A toto je to čoho sa asi najviac bojím, ešte som v takej situácii nebola, vždy ma niekto miloval, staral sa o mňa.

určite toho teraz dostávaš plno


Po 10-tich rokoch manželstva som z manžela vytiahla, že si našiel niekoho iného, trvá to 3 mesiace. Naprv prišiel s teoriou, že ju chce, je mu s ňou dobre a chce odomňa odísť, ale nie hneď máme dve deti. Po mojich otázkach ako si teda ďalej predstavuje náš život menil svoje výroky asi takto:
povedal mi, že ma nechce, už so mnou nechce mať nič spoločné, dokonca aj deti sú preňho nechcené a bolo mu jedno keď plakali, potom plakal on, že ma má stále rád a nechce stratiť deti, ale stále za ňou chodil a doma len prespával a nakoniec to završil, že sa chce vrátiť a chce to ešte skúsiť. Súhlasila som, ale pod podmienkou, že sa bude ku mne správať ako k manželke. Ja však cítim, že je vzdialený. To čo sa deje v mojom vnútri sa nedá ani popísať, dôvera sa úplne vytratila. Najhoršie je, že si život bez neho po desiatich rokoch vôbec neviem predstaviť. Rozvod mu nikdy nepodpíšem, to som mu už povedala. Vôbec sa v ňom nevyznám, neviem čo si myslí a keď mi odpovedá na otázky neviem čo je pravda a čo lož. Chcela by som počuť vaše názory, ako mám ďalej žiť v tomto manželstve, ako obnoviť stratenú lásku a dôveru. Dá sa to vôbec? Povedal mi toľko hnusných vecí, ale ja ho nedokážem vymazať zo života.

asi ti aj toto bolo málo


Chcem to udržať, pretože sme manželmi 10 rokov. Máme spoločných známych, majetky a spoločné šťastné chvíle. Už s ňou nespáva, ukončil to.

skutočne veríš , že toto zlepíš ?


Možno prevláda vo mne pocit vlastníctva. Brali sme sa keď som mala 20. On nebol môj prvý, ja jeho áno. Bol to chlapec z dediny do manželstva si priniesol pár tričiek a dvoje trencle. Za tých rokov som ho postavila na nohy tzv. vylýzal sa. Teraz je z neho vyšportovaný, atraktívny chlap. Ruku do ohňa by som zaňho dala, že ma nikdy nepodvedie. Sranda, že? A preto je to ťažké si to všetko teraz pripustiť. Ja som strašne tolerantná osoba, stále ho milujem a ani neviem prečo. Nedokážem ho zo seba vytrhnúť aj keď by som chcela. Nechcem toho v živote veľa len byť šťastná v šťastnom manželstve!!!

z týchto dvoch slov jedno vymeň (ponúkam 1, blbo = veď ju k nám nasťahuj ; 2, neúprimná


hanelie v tomto sa rozchádzame. nevera je dôvod na rozvod.

a najmä takto




O deti sa starám prevažne ja. Som s nimi väčšinou sama, pretože manžel je vyťažený v práci (čo som si myslela donedávna,keď z toho jeho musím ísť robiť zakázku bolo idem za druhou na kávu a potom do postele) a keď nie je v práci, tak má záľuby-posilňovňa a auta. Takže bežne to v poslednej dobe vyzeralo tak, že deti videl večer na posteli a cez víkendy som bola s nimi u babky a na kúpalisku sama. A jeho vyjadrenie bolo, keď som sa pýtala ako si to predstavuje ďalej aj deti, aj domáci komfort, aj milenku povedal, že o deti sa budem starať ako doteraz, čiže vidieť ich 15 min denne.

na to mu stačí fotka


Alica prepáč... vnímam Tvoje úvahy so záujmom pomôcť k dobru... Osvojila som si však myšlienku že človek pochopí až keď okúsi... Fakt je ľahšie odsúdiť ako pochopiť. A tých 23 rokov skutočne prežili LEN oni dvaja... každého z nás je to len pohľad z určitého uhľa... čo v konečnom dôsledku môže riadne skresľovať... Ja som sa nenaučila (a tento fakt nehodlám meniť, nakoľko to podstatu veci nerieši) s nikým hovoriť o tom, čo v našom vzťahu napáchal škody môj "drahý"... Nezaujíma ma ani to, čo a komu vraví on. Len vopred som si istá, že by svojích poslucháčov veeľmi ľahko dokázal nakloniť na svoju stranu... pretože je dokonalý práve v prezentácii seba okolitému svetu... A ver mi, že tieto osobné bohužiaľ "tiež" skúsenosti ma riadne držia v pozore pred rozoberaním kto-čo by mal... keby... V takýchto situáciách sa skutočne musí každý sám za seba postaviť pevne oboma nohami na zem a vyselektovať čo ozaj nemusí...:rolleyes:...

aj za deti


Ahoj
Ka Mil

Bolo tu toho popísané už veľa k tejto téme. Všetko je však na rozhodnutí dotknutých osôb. Tie vedia najlepšie posúdiť, čo dokážu tolerovať a čo nie? Lenže všetci, ruku na srdce. Ak sa váza rozbije a zlepíte ju kúsok po kúsku. Nebude tie polepené miesta vidno? A navždy. Najhoršie je, že tú zlepeninu bude vidno aj na deťoch. Vzťah s niekým, komu už 100% nikdy veriť nebudeme o čom to je? Udržiavať niečo iba kvôli deťom a žiť s pocitom krivdy na duši a druhá strana s pocitom previnenia? Nikto ma nepresvedčí, že tento vzťah bude fungovať tak ako predtým.
Stačí, aby sa niečo malé stalo a bude to tu znova. A položme si otázku - prečo to dotyčný alebo dotyčná urobila? Asi z prílišného rozkošu nie. Takéto veci sa nerobia iba tak. Určite niekto v manželstve pochybyl a neposkytol tomu druhému to, čo od neho ten partner očakával, preto bol nútený, som presvedčená, že po dlhej dobe a po rôznych snahách zlepšiť vzťah doma, nakoniec to riešiť inde. Tak nech sa na mňa nikto nehnevá, ale chyba nie je iba na partnerovi, ktorý zahne, ale aj v partnerovi, ktorý si nevšíma túžby a potreby toho svojho partnera.
A ešte k rozchodom kvôli nevere. Nie som zástanca nevery a vôbec také niečo nepodporujem. Iba to viem pochopiť, keďže život nie je iba prechádzka ružovým sadom. Ale, ak majú trpieť deti, tak som za definitívny rozchod. Nie je lepšie a nie je krajší život aj pre deti, ak si opustený partner nájde znovu človeka s ktorým vytvorí plnohodnotný vzťah, hniezdočko skutočnej lásky a žijú ako dvaja holúbkovia bez viditeľných zlepenín? A detičky sa pozerajú na láskyplný vzťah a vzájomnú úctu medzi partnermi.
Som presvedčená, že aj deti budú takto šťastnejšie, pretože vidia
lásku človeka k človeku a žijú v pokojnom usporiadanom rodinnom svete aj keď bez biologického otca, trebárs. Vzájomná úcta, porozumenie a dôvera, to je základ šťastia.

...V takýchto situáciách sa skutočne musí každý sám za seba postaviť pevne oboma nohami na zem a vyselektovať čo ozaj nemusí...:rolleyes:...
aj za deti
Ahoj
Ka Mil

...citoval si ma... s dovetkom...;)... ktorý je neoddeliteľnou súčasťou môjho výroku. Pretože deti sú pre mňa tým, čím sú - odkedy ich mám... :--- ...

Samozrejme, že som si robila inventúru svojho manželstva, boli tam + aj -. A máš pravdu, som strašne blbá, alebo blbo tolerantná, pretože som všetko videla cez ružové okuliare, čiže úplná "naivka". Náš vzťah je určite hlboko poznačený. Neviem, či je v mojich silách zlepšiť túto našu situáciu, ale momentálne od neho dostávam viac ako za posledné dva mesiace pred priznaním. Viac sa začal venovať deťom a pozerá sa na nich tak inak a so mnou je po práci večer doma. Dokonca hovorí i o spoločnej budúcnosti (ale to hovoril i predtým!).A čo to málo sme sa o tom všetkom už rozprávali. Avšak viem, že nesmiem naňho tlačiť a páčiť z neho nejaké odpovede na otázku prečo to urobil. A je mi jasné, že vina tohto všetkého je na obidvoch stranách a práve teraz hľadám u seba kde. Ani ja sa v tomto všetkom nevyznám, pretože on bol ako vymenený - takého som ho nikdy, nikdy nevidela ani nezažila a teraz už to je zasa ten starý známy muž, ktorého som poznala (alebo to tak dobre hrá).

Ja by som povedala, že píšeš o sebe a už aj začínaš o tom všetkom pochybovať. No, konečne. To je dobrý krok a znamená vytriezvenie.

Ja by som povedala, že píšeš o sebe a už aj začínaš o tom všetkom pochybovať. No, konečne. To je dobrý krok a znamená vytriezvenie.Ja si myslím ,že by sme už mali všetci vytriezviť a nech sa ozve ten kto túto tému začal a nech napíše ako to všetko dopadlo...:mee:

Prešlo už pár týždňov a môžem povedať, že som raz hore a raz dole. Sama na sebe vidím, že sa niekedy správam ako nechcem a moje správanie je skôr reakcia na jeho. Musím si často kúsať do jazyka, aby som mu nepovedala niečo čo by som potom oľutovala. Bol na služ. ceste 5 dní. Keď prišiel tváril sa akoby sa nič nestalo, venoval sa mi (prepáčte nebudem písať o deťoch, majú čo potrebujú), rozprával ako tam bolo, a spomenul, že by sme mohli ísť na výlet, ísť sa niekde zabaviť ako kedysi. Bolo to krásne, ale vôbec nechce rozprávať o tom ako mi ublížil, ako ma zradil. Myslela som, že keď bol taký odpočinutý, že mi niečo to tom prečo sa to stalo povie. Neviem, čo sa deje v jeho hlave. Ráno ma objíma, bozkáva a večer mi nechce dať ani ruku. Keď sa ho pýtam prečo, neodpovie. Už som počula o tom, že ženy všetko zbytočne veľa rozoberajú, muži to majú hneď vybavené a nechcú nad tým viac polemizovať. Neviem, odpovie mi niekto, prečo nemá potrebu mi povedať aspoň mrzí ma to. Niekedy z jeho správania by sa dalo aj povedať, že ho to mrzí, ale potom sa mi zasa začne vyhýbať. Záverom by som povedala, že sme nešťastný, ale skrývame to. Hľadám lásku tam kde mi ju nikto nedá a nachádzam ju tam, kde ju nechcem nájsť.

Mám ešte jednu otázku. Čo by ste robili v prípade, ak manželia žijú v spoločnom byte, ale jeden v jednej izbe, druhý v druhej izbe, spolu vlastne nekomunikujú. Manželka žije v izbe s dospievajúcou dcérou. Dospelý syn v ďalšej izbe. Manželka samozrejme má oveľa väčšiu možnosť ovplyvňovať dcéru. Dospelý syn sa k tejto situácii postavil ako dospelák. Čo by ste v takomto prípade odporúčali?

Niekto z dvojice musí ľady prelomiť, ustúpiť a zvoliť diskusiu, lebo na vine sú vždy dvaja. Problémy neexistujú, iba riešenia.;)

Ja si myslim, ze si len vyuzivana na sexualne hratky Tvojho priatela ktoremu to zrejme vyhovuje tak ako to je, ak by mal naozaj vazny zaujem tak by sa spraval trosku inak. Ale taketo spestrenie sexualneho zivota mu vyhovuje otvor uz konecne oci.

lepší vrabec v hrsti ako holub na streche,Keby si kamarátka začala vážiť svojho manžela,a toho čo má - "šťastnú" zdravú rodinu! prijateľa možno chce lebo ho nemôže mať, ale keby bola cesta voľná ktovie či by to bola taká veľká láska.

Myslím, že tá tvoja kamarátka nevie čo vlastne chce.
Mala by si uvedomiť, že má rodinu, že to už nieje len o nej a keď bude takto ďalej pokračovať, môže veľmi rýchlo prísť nielen o manžela, ale predovšetkým o deti. A potom už môže byť neskoro.
Alebo druhá varianta, nech sa spýta svojho priateľa, čo by povedal na to, keby nechala svojho manžela a aj s deťmi by začala žiť s ním. Nehovorím, že to musí urobiť, len aspoň zistí, či "dozrel".

Asi sa moj nazor na neveru bude lisit od vacsiny, ale ja som neveru stolerovala, aj vratila a napriek tomu si trufam po 20 tich rokoch spol. zivota povedat, ze mame vyborny vztah a keby mi aj este niekedy niekto prisiel do cesty, urcite sa s nim necchem rozist. On mi svoju nikdy nepriznal, ale mal blbe alibi 2x. A predpokladam, ze to bolo aj viackrat. Tak sa nejako stalo, ze som mu to oplatila 2x, z coho tie moje vztahy neboli jednorazovky. No nejako nam vzdy zalezalo na tom spolu zit, dokonca ani velke halo nebolo, tiez som sa nepriznala, ale spoznal to na mne. A zrejme z dovodu, ze mi spravil to iste, nerobil z toho dramu. A navyse nie je ziarlivy ani majetnicky. To skor ja som bola taka. Mala som vsak asi stastie, ze som realistka, ze si uvedomujem, ze nevera je dost casta vo vztahoch a este vacsie, ze mu na detoch vzdy zalezalo a zrejme aj na mne, lebo nikdy som nemala pocit, ze jeho srdce je inde.

Asi by som oddelovala neveru fyzicku , ktora ak nie je chronicka, nemala by vztahu ublizit / ved nakoniec aj pred nami mal nas partner ine fyzicke vztahy/ a psychicku, ktora moze manzelstvo pochovat.

Na stastie alebo na nestastie sa tej psychickej nevery dopustaju najma zeny a tie potom idu aj cez mrtvoly. / obrazne povedane/

Poradila by som : nikdy si nepredstavovat neverneho partnera v posteli s inou, inym - TO boli.

Kym odpisem manzelstvo - skutocne sa uprimne porozpravat a zistit ci partnerovi na mne este zalezi. Na uvod mu oznamit, ze akceptujem jeho rozhodnutie bez scen, ak bude aj zaporne pre mna. Nech sa sam rozhodne, ci mu na mne zalezi. Nielen na detoch, lebo ja s nim zdielam lozko, takze musi o mna este stat, po vsetkych strankach. Ak sa rozhodne odist, nedrzat ho. Ak vas niekto nema rad, chcete aby bol s vami z lutosti? Naco? Ved vam takto prefrci mozno este lepsi partner medzi prstami.

Radim aj poliecit sa z nevery neverou. Mne to pomohlo. Ked som si spomenula na jeho blbe alibi, radsej som zacala mysliet na svoju nevru, a bolo zase vsetko ok.

A plne suhlasim s MUDr. Plzakom: Zatlkat, zatlkat, zatlkat. Aj ked je vase alibi priehladne, nezmyselne, neuveritelne - aj tak Zatlkat. Asi by som aj zacala nad tym svojim zase rozmyslat, keby sa mi konecne priznal. Ale on zatlka dodnes a ja som tomu rada.
Lebo ked sa raz priznate, pridu otazky :
- s kolkymi
- s kym
- kolkokrat
- preco
- co bolo na nej, nom lepsie
A tych otazok bude vela, nekonecno. Ak odpoviete, budete este viac ublizovat, ak budete mlcat, bude vas vydierat, ze ma na odpovede pravo, atd., atd.

Lebo kto sa prizna sam od seba, chce si len poliecit svoje svedomie a zatazi mysel partnera. Povedala by som, ze kto sa prizna, je hajzel, lebo ublizuje svojim priznanim uz po druhy raz.

A este k nevere: Nevera nie je rakovina. Ked vam bol partner neverny, nezomriete. Nevera je celkom pochopitelna, lebo nie sme stroje, nie sme naprogramovani - aj ked trochu ano - prirodou - k nevere.

Je logicke, ze muzom sa pacia zeny, ak su teda na zeny. A ak sie nejaka jeho kolegyna, co vyzera aspon trochu k svetu uzmysli, ze ho dostane do postele, tak na 99 % ho aj dostane. A ked naopak si take nieco pomysli muz o kolegyni, tak zvacsa nejakych 10% aj dostane. Tych 10 % zien, co nepotrebuju k sexu ziaden cit alebo vztah.

Aj preto moje dve nevery trvali dlhsie, lebo slo o vztah a boli vaznejsie nez nevery mojho muza, aj ked on mi bol mozno castejsie neverny, ale mozno jednorazovo, mozno 3x s kazdou.

teraz by som povedala, ze mi je verny uz nejaky ten rok, aj ked ruku by som za to do ohna nedala. Podstatne pre mna je, ze sa mi vzdy vrati domov / chodi kazdy druhy vikend, lebo uz 3 roky byva u sestry, aby nemusel denne dochadzat do prace na stavbu 70 km/ Ak sa chceme vidiet skor, vidime sa, volame si.
A dokonca sa nam na dovolenke ozivil nas fyzicky vztah, ktory bol po tolkych rokoch z mojej strany uz taky chaby. A pochopila som, ze aj po tolkych rokoch ma ma stale velmi rad a ja jeho.

Takze nevera nemusi nevyhnutne znamenat koniec manzelstva. Lebo manzelstvo je skutocne najma o tom, ci sa mozem spolahnut na svojho partnera , ci mi je oporou, aj v tazkych chvilach. A povedala by som, ze to zena vyciti. Takze ak to zena po nevere manzela neciti, nema cenu drzat pri zivote nieco co aj tak nema perspektivu. Ale vela by som riesila, kym by som manzelstvo odpisala. Hlavne koli detom.

Takze toto je moj nazor vyplyvajuci z mojej skusenosti.

Taký názor čo máš ty na to musia byť obidvaja partneri rovnaký,ináč to nejde spolu. Keď sú obidvaja neverný tak to je len z vypočítavosti a som zvedavý čo budeš hovoriť keď ti jedného dňa povie tak ja už s tebou končím.V živote môže prísť skôr či neskôr problém ,že jeden z Vás ostane doma zo zdravotných problémov ,alebo mu to prestane už chutiť a potom ako ďalej?Bude sa ti to páčiť a tolerovať?...

Vyzerá to tak ,že aj táto téma už nikoho nebaví...

Zdravím, podla mňa by sa mal hlavne uvedomiť ten chlap do ktorého je tak zamilovaná. To že má záujem sa stretávať z vydatou ženou.. psychicky ju ničiť aj keď nie úmyselne myslím si že hlavne on jej komplikuje život. Nech sa ožení založí si vlastnú rodinu a potom to možno tvoju kamošku prejde..... možno!

Zdravím, podla mňa by sa mal hlavne uvedomiť ten chlap do ktorého je tak zamilovaná. To že má záujem sa stretávať z vydatou ženou.. psychicky ju ničiť aj keď nie úmyselne myslím si že hlavne on jej komplikuje život. Nech sa ožení založí si vlastnú rodinu a potom to možno tvoju kamošku prejde..... možno!

Niektoré odpovede sú úsmevné. :)

ahoj :) tvoja priateľka by mala prerušiť všetky kontakty s priateľom a mala by sa venovať len manželovi a svojim deťom....žiadny trojuholník nikdy dlho nefungoval a je jedno či je to telesné alebo duševné.....nech si sama v sebe pravdivo odpovie koľko kladných vlastností má jej manžel a aké to musí pre neho byť ťažké, keď ho určite neustále v mysli porovnáva a v podstate manžel ani nemá šancu byť lepší ako priateľ, pretože ona sníva o zidealizvanom priateľovi......aj jej život s priateľom by vôbec po čase nemusel byť taký vysnený ako si ho v duchu predstavuje...iné je žiť s človekom bok po boku v starostiach každý deň a iné sa len tak občas stretnúť byť na niekoho milý zopár hodín a potom ísť po svojom.....nie je ťažké rozviesť sa, ale vydržať v manželstve a po pár rokoch môžeš hodnotiť........priateľ ak by bol charakter, nebude dávať vydatej žene s deťmi žiadne náznaky ani len možnej lásky......
to je môj názor, nemusíš súhlasiť....každý je zodpovedný za svoj život :)

Zdravím, podla mňa by sa mal hlavne uvedomiť ten chlap do ktorého je tak zamilovaná. To že má záujem sa stretávať z vydatou ženou.. psychicky ju ničiť aj keď nie úmyselne myslím si že hlavne on jej komplikuje život. Nech sa ožení založí si vlastnú rodinu a potom to možno tvoju kamošku prejde..... možno!

To by bol veru raj na zemi....:) keby sme boli všetci takí uvedomelí...

Skúšala sa už tvoja kamoška zamyslieť nad tým,keby bola táto situácia opačná?...no nebudem to tu rozpisovať veď sa vie o čom sa tu hovorí...http://www.porada.sk/images/icons/icon12.gif.
Mňa len zaujíma či všetky tieto príspevky rozpísané už na 20-tich stranách čo sa vám tu popísali mali vôbec dáky význam,alebo sa ešte stále kamoška trápi...:mee: