§ 141 Zákonníka práce
Dôležité osobné prekážky v práci

citácia zo zákonníka práce, skús prečítať:
§ 141
Dôležité osobné prekážky v práci

(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy najmä z týchto dôvodov a najmenej v tomto rozsahu: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka
1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

e) vlastná svadba; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na jeden deň, svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

(4) Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.

(5) Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

(6) Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

Zdravim,
chcem vediet ci kazdy zamestnany clovek ma narok na 7 dni lekarskeho osetrenia (paragraf) ci sa to vztahuje na zubara, a ci je mozne cerpat tychto 7 dni aj na hodiny, ktore by sa scitavali.

Neviete cislo tohto zakona.

Vdaka

vzťahuje sa to aj na zubára a hodiny sa môžu spočítavať
Ale o tejto téme je tu neúrekom príspevkov, pohľadaj cez vyhľadávač

http://www.porada.sk/t62280-navsteva-u-lekara.html
http://www.porada.sk/t54103-preplacanie-priepustiek.html
http://www.porada.sk/t65188-dolezite-osobne-prekazky-v-praci.html
http://www.porada.sk/t50479-paragrafy-a-priepustky.html

Rozumiem tým paragrafom dobre, že sa zamestnancom preplatí 7 dní na lekárske ošetrenia alebo vyšetrania a k tomu ešte + všetky ostatné paragrafy z príspevku č. 3? Alebo je ten nárok len 7 dní do roka za všetko. No podľa mňa je to osobitne 7 + ostané alebo sa mýlim?

Rozumiem tým paragrafom dobre, že sa zamestnancom preplatí 7 dní na lekárske ošetrenia alebo vyšetrania a k tomu ešte + všetky ostatné paragrafy z príspevku č. 3? Alebo je ten nárok len 7 dní do roka za všetko. No podľa mňa je to osobitne 7 + ostané alebo sa mýlim?
Obmedzenie 7 dní sa vzťahuje len zvlášť na ošetrenie a vyšetrenie zamesntnanca+ 7 dní na sprevádzanie na vyšetrení rod. príslušníka.
Viď prísp.3 od ekopo § 141 ods. 2 písm. a , c

Pri zdravotne postihnutom to môže byť až 10 dní však? No a potom k tomu ešte + napr. svadba + pohreb atď.?

Pri zdravotne postihnutom to môže byť až 10 dní však? No a potom k tomu ešte + napr. svadba + pohreb atď.?
Áno, tak.

Ďakujem, tak mu tých paragrafov môže cez rok vyjsť celkom pekne :).

Poraďte, čo robiť s takým zamestnávateľom, ktorý núti ľudí, aby si namiesto ošetrenia a doprovodov čerpali dovolenky, vraj nikto nemôže byť u lekára dlhšie ako 4 hodiny, všetko je skorumpované a lekár vám vystaví lístok aj bez toho, aby ste tam boli. Problém je potom pri spracovaní miezd, keď mi zamestnávateľ pri prezeraní výplat vyškrtáva tieto dni a doslova ma "núti" na tieto dni dávať dovolenky. Napíšte svoj názor prosím. A ešte keď mu naša bývalá ekonómka, ktorá robí účtovníctvo viacerým firmám povie, že to v žiadnej firme neuznávajú. Čo robiť ako správna mzdárka.

Poraďte, čo robiť s takým zamestnávateľom, ktorý núti ľudí, aby si namiesto ošetrenia a doprovodov čerpali dovolenky, vraj nikto nemôže byť u lekára dlhšie ako 4 hodiny, všetko je skorumpované a lekár vám vystaví lístok aj bez toho, aby ste tam boli. Problém je potom pri spracovaní miezd, keď mi zamestnávateľ pri prezeraní výplat vyškrtáva tieto dni a doslova ma "núti" na tieto dni dávať dovolenky. Napíšte svoj názor prosím. A ešte keď mu naša bývalá ekonómka, ktorá robí účtovníctvo viacerým firmám povie, že to v žiadnej firme neuznávajú. Čo robiť ako správna mzdárka.
Dodržiavať ZP, t.j. ak má doklad na 4 hodiny, tak preplatiť priemerkou 4 hodiny, ak na celý deň, tak preplatiť celý deň.Vysvetliť zamestnáv., že týmto jeho spôsobom porušuje ZP.

Ďakujem za názor, naozaj sa veľmi snažím vysvetliť mu to, a povedala som,že v prvom rade som účtovníčka a môžem naúčtovať len to, na čo mám doklad a doklad mám od lekára a nie dovolenkový lístok. No je to ťažké vysvetliť niekomu, komu ZP nič nehovorí. Budem "bojovať" ďalej.

Držím Ti prsty, tak bojuj ale určite je to ťažké s takým zamestnavateľom. Neviem, či si ho nepoštveš ak aj ekonómka je na jeho strane. To nechápem, ale asi ju dobre platí keď mu to hovorí...

Určite je to porušovanie zákona. Skús mu to vysvetliť na príklade: Zamestnanec sa objednal u viacerých lekárov na jeden deň. Aby nemusel u všetkých pýtať papier, vyžiada si ho len u obvodného lekára - celodenný. Súčet hodín strávených u všetkých lekárov môže byť niekedy viac ako 8 hodín a nie len 4.
Prečo by mal mať dovolenku!!!

Ale môže to byť aj tak, že ie k lekárovi na nejaký zákrok ktorý je bolestivý a potrebuje si poležať. Tak ja si myslím, že ak lekár uzná celodenné ošetrovanie tak je povinnosť uznať ho. Preto to je aj v Zákone.

Mám tiež jednu otázku. U nás v práci vydali interný príkaz a to že, zamestnanec je pred vybratím paragrafu povinný prísť do práce za hlavným vedúcim a spýtať sa či má na to nárok. Chcem vediet ci nie je v rozpore so zákonom.

Zdravím poraďáci ,

Čítal som príspevky k §141 ,priepustkám ...
Môžete mi prosím potvrdiť či som to všetko pochopil správne ?


Pracujem na 2 smeny (ranná ,poobedná).
Mám chodiť na krčné ,na kontrolu každé cca. 3 mesiace (lekár mi to nestanovuje presne na dátum)

Ak sa teda vyberiem na spomínanú kontrolu cez rannú smenu ráno:

A:
1. lekár mi paragraf vypíše a pravdepodobne aj s platnosťou "na celý deň"
2. zamestnávateľ mi to nemusí uznať pretože prehliadku bolo možné vykonať aj v iný dátum/čas (na poobedňajšej smene ráno) "z.p.:...ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času..."

B:
1.Lekár mi paragraf vypíše z časom odchodu a v ten deň budem musieť odpracovať zvyšný čas
2.Zamestnávateľ bude spokojný a nebude mať námietky.

C:
1.Lekár mi paragraf nevypíše pretože povie ,že som mal ísť ráno cez poobednú. (tomu ani sám neverím :))
2.Zamestnávateľ mi dá absenciu

Takže podla mňa je situácia A správna a aj nastane.
Situácia B je pravdepodobná.
Situácia C je vylúčená.


Môžete ma opraviť ak som to zle naštudoval ?

Ďakujem ostrieľaným :)

myslím, že to chápeš správne, akurát ma mätie slovné spojenie v biode C
.................že som mal ísť ráno cez poobednú. (tomu ani nerozumiem)
Dcéra tiež robí na smeny, na lekárov využíva voľný čas, ani sa nepokúša riešiť §.

S1mon, B je správne. Na vyšetrenie pôjdeš v čase, kedy ťa objedná lekár. Zamestnávatel ti preplatí čas stráveny na vyšetrení alebo ošetrení v zdr.zariadení ...

Ak si nebol na vyšetrení celú smenu, prečo by ti ju mal zamestnávatel zaplatiť... (ak by si bol ty zamestnávatelom, tiež by si nemal výhrady ) ?

myslím, že to chápeš správne, akurát ma mätie slovné spojenie v biode C
.................že som mal ísť ráno cez poobednú. (tomu ani nerozumiem)
Dcéra tiež robí na smeny, na lekárov využíva voľný čas, ani sa nepokúša riešiť §.

Je to myslené tak: ,že na kontrolu som mal ísť: v deň poobedňajšej smeny - ráno (snáď je to zrozumiteľnejšie)

Ďakujem za odpoveď .





S1mon, B je správne. Na vyšetrenie pôjdeš v čase, kedy ťa objedná lekár. Zamestnávatel ti preplatí čas stráveny na vyšetrení alebo ošetrení v zdr.zariadení ...

Ak si nebol na vyšetrení celú smenu, prečo by ti ju mal zamestnávatel zaplatiť... (ak by si bol ty zamestnávatelom, tiež by si nemal výhrady ) ?




Lekár ma neobjednáva ,chodím tam už dlhodobo a vždy mi len povie aby som prišiel tak o 3-4 mesiace na ďalšiu kontrolu.

Podľa mňa ide už len o to čo ten ktorý lekár napíše.
Ak tam dá "platí na celý deň" tak zamestnávateľ preplatí celý deň (v prípade že nebude na chvíľu detektív a nebude vyšetrovať či som tam bol celý deň)
A ak mi tam napíše čas ,tak proste pôjdem do práce. Nemám s tým problém.


Pravdaže by som na mieste zamestnávateľa namietal ak by som mal platiť zbytočne. Ale že by som zas skúmal a obvolával kto bol koľko u lekára tak to asi nie.

Ďakujem za odpoveď .

Ak by som bola zamestnávatelom, tak by som trvala na tom, aby na priepustke bol uvedený odchod z ambulancie. (nie poznámka platí celý deň)

Toto je už trošku off-témy ,ale predsa.
Prečo by sme sa mali s kolegami tak nejak "snažiť" ušetriť takému zamestnávateľovi(agentúra) peniaze ,ktorý nám dáva minimum a ani cent naviac ? Nech si to pár krát do roka užije aj strýko Držgroš.

Pri zdravotne postihnutom to môže byť až 10 dní však? No a potom k tomu ešte + napr. svadba + pohreb atď.?

Mám tomu rozumieť že ak som ja ZPS, tak mám ja na seba 10 dní nárok paragraf + na sprevádzanie člena rodiny ďalších 7 dní? Alebo aj pri sprevádzaní člena rodiny je 10 dní?

Mám tomu rozumieť že ak som ja ZPS, tak mám ja na seba 10 dní nárok paragraf + na sprevádzanie člena rodiny ďalších 7 dní? Alebo aj pri sprevádzaní člena rodiny je 10 dní?

Tých 10 dní platí pri zdravotne postihnutom dieťati.

Zákonník práce §141 ods.2 písm. c)
sprevádzanie
1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.

Dobrý deň, ako správne posudzovať nárok zamestnanca, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a pracuje v 11,5 h zmenách, keď čerpe pracovné voľno v zmysle § 141 ods 2 (t.j. ošetrenie 7 kalendárnych dní v roku / sprevádzanie RP 7 kalendárnych dní v roku). Zamestnanec preukáže doklad od lekára, kde má vyznačené celodenné vyšetrenie. resp. sprevádzanie. Má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy za 11,5 h (t.j. vymeškanú zmenu z dôvodu návštevy lekára) ? Ak takto vymešká 7 KD v roku zamestnávateľ mu preplatí 80,5 h (7x11,5 h) ?

Dobrý deň,
mňa by zaujímalo č má niekto skúsenosť s dokladom od lekára, ktorý má síce na pečiatke MuDr. XY chirurg, ale prevádzuje súkromné centrum, kde vykonáva estetické zákroky. Ako postupovať v takomto prípade ? Má zamestnávateľ právo skúmať príčinu návštevy lekára, resp. dôvod vyšetrenia ošetrenia ? Ak áno je niekde v zákone uvedené, že na estetické zákroky sa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy nevzťahuje ?

Dobrý deň, ako správne posudzovať nárok zamestnanca, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a pracuje v 11,5 h zmenách, keď čerpe pracovné voľno v zmysle § 141 ods 2 (t.j. ošetrenie 7 kalendárnych dní v roku / sprevádzanie RP 7 kalendárnych dní v roku). Zamestnanec preukáže doklad od lekára, kde má vyznačené celodenné vyšetrenie. resp. sprevádzanie. Má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy za 11,5 h (t.j. vymeškanú zmenu z dôvodu návštevy lekára) ? Ak takto vymešká 7 KD v roku zamestnávateľ mu preplatí 80,5 h (7x11,5 h) ?

V prvom rade zamestnanec s nerovnomerne rozlozenym prac. casom ma na navstevu lekara vyuzivat cas, kedy nepracuje.
Ak bolo nevyhnutne ist na vysetrenie ci osetrenie v den, kedy mal naplanovanu zmenu, paragraf sluzi na nevyhnutne potrebny cas ... v ziadnom pripade nie jemozne stravit u lekara 12 hodin, pokial clovek napr. necestuje na specialne vysetrenie 200 km z miesta bydliska.
Trvala by som na tom, aby lekar vyznacil na priepustke cas odchodu od lekara alebo by som uznala maximalne dlzku pracovneho casu lekara + cas na presun do prace.
Na zvysok casu nech si zamestnanec vezme dovolenku alebo nahradne volno.
A co sa tyka poctu hodin, zamestnanec ma v prac. zmluve definovany tyzdenny prac. cas, z ktoreho sa da vypocitat denny pocet hodsin, ktore by teoreticky podpracoval pri rovnomenrne rozlozenom prac. case. Len takyto pocet hodin * 7 by som mu uznala platene paragrafy za rok.

Dobrý deň,
mňa by zaujímalo č má niekto skúsenosť s dokladom od lekára, ktorý má síce na pečiatke MuDr. XY chirurg, ale prevádzuje súkromné centrum, kde vykonáva estetické zákroky. Ako postupovať v takomto prípade ? Má zamestnávateľ právo skúmať príčinu návštevy lekára, resp. dôvod vyšetrenia ošetrenia ? Ak áno je niekde v zákone uvedené, že na estetické zákroky sa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy nevzťahuje ?

Nikde to nie je definovane, ak nebolo mozne vykonat zakrok mimo prac. hodin, narok na paragraf na nevyhnutne potrebny cas je aj v takomto pripade.
Zasa to neznamena, ze je automaticky narok na cely den.

V prvom rade zamestnanec s nerovnomerne rozlozenym prac. casom ma na navstevu lekara vyuzivat cas, kedy nepracuje.
Ak bolo nevyhnutne ist na vysetrenie ci osetrenie v den, kedy mal naplanovanu zmenu, paragraf sluzi na nevyhnutne potrebny cas ... v ziadnom pripade nie jemozne stravit u lekara 12 hodin, pokial clovek napr. necestuje na specialne vysetrenie 200 km z miesta bydliska.
Trvala by som na tom, aby lekar vyznacil na priepustke cas odchodu od lekara alebo by som uznala maximalne dlzku pracovneho casu lekara + cas na presun do prace.
Na zvysok casu nech si zamestnanec vezme dovolenku alebo nahradne volno.
A co sa tyka poctu hodin, zamestnanec ma v prac. zmluve definovany tyzdenny prac. cas, z ktoreho sa da vypocitat denny pocet hodsin, ktore by teoreticky podpracoval pri rovnomenrne rozlozenom prac. case. Len takyto pocet hodin * 7 by som mu uznala platene paragrafy za rok.
Takže pokiaľ tomu správne rozumiem je na zamestnávateľovi (vedúcom) ako bude postupovať, či mu uzná celodenné vyšetrenie, resp. sprevádzanie a zaplatí mu aj tých 11,5 h alebo určí maximálny počet hodín, ktorý bude preplácať. Musí to mať zamestnávateľ niekde ustanovené napr. v kolektívnej zmluve alebo internom predpise? A kto môže kontrolovať spôsob čerpania prekážok v práci?

Nikde to nie je definovane, ak nebolo mozne vykonat zakrok mimo prac. hodin, narok na paragraf na nevyhnutne potrebny cas je aj v takomto pripade.
Zasa to neznamena, ze je automaticky narok na cely den.
Ďakujem a pridávam článok, ktorý som medzitým našla ne nete. Zamestnávateľ naozaj nemá právo skúmať dôvody lekárskeho vyšetrenia a nie je podstatné, že zamestnancova návšteva u lekára má kozmetický alebo liečebný charakter, či je ošetrenie životne dôležité alebo nie.

Ďakujem a pridávam článok, ktorý som medzitým našla ne nete. Zamestnávateľ naozaj nemá právo skúmať dôvody lekárskeho vyšetrenia a nie je podstatné, že zamestnancova návšteva u lekára má kozmetický alebo liečebný charakter, či je ošetrenie životne dôležité alebo nie.
Tania, jedna malá poznámočka k priloženému článku aj tvojmu predch.dotazu.
Pracovník má nárok na platené pracovné volno na ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení (bez ohladu na to, či je súkromné alebo štátne). Patrí medzi zdr.zariadenie aj to, v ktorom absolvoval vyšetrenie váš zamestnanec ? (bez ohladu na to, že na priepustke je podpísaná osoba s titulom MUDr. ? )

No neviem či zákon niekde definuje čo sa považuje za zdravotnícke zariadenie a čo nie, ale predpokladám, že chirurg pracuje v zdravotníckom zariadení, či už vykonáva zákroky estetického alebo liečebného charakteru.

ahojte
v príspevku číslu 4 sa uvadza že sa hodiny sčítavaju ale kde je to uvedené v zákone?
príklad zam. ma narok na 7 dní x 7,5 hodiny - 52,5 hodin
takže môže ist na vyšetrenie aj 20 dní? a do práce príde neskôr?
ako je to s presunom od lekár? alebo celkovo? vyšetrenie 0,5h, sedenie v čakárni 0,5h presun do práce 1h.
prípadne ak je lekár 30 km od bydliska a nejdu mu už v danom čase žiadne spoje aby stihol príst ešte na svoju smenu?

ohladom toho sčítavania hodin našla som v tom § len že jeden den sa považuje čas zodpovedajuci priemernej zmene,
ale ak by zamestnávatel trval na tom že ma nárok na 7 dní volna a nezaujímaho či prišla zamestnankina spät do práce ako mu oponovať?

ohladom toho sčítavania hodin našla som v tom § len že jeden den sa považuje čas zodpovedajuci priemernej zmene,
ale ak by zamestnávatel trval na tom že ma nárok na 7 dní volna a nezaujímaho či prišla zamestnankina spät do práce ako mu oponovať?

No len zákonom, môj bežný pracovný deň trvá 7,5 hodiny, takže mám nárok na 7 dní po 7,5 hodiny. Ak som bola u lekára len 2 hodiny a prišla do práce, nemôže mi predsa započítať celý deň u lekára. A ak áno, tak potom tie hodiny čo som odrobila mám ako nadčas.
U nás vo firme napr. ani nemôžeš byť celý deň u lekára. Pokiaľ ideš na bežné ošetrenie, ospravedlnenka Ti platí len na 4 hod. Ak však idem navštíviť ešte nejakého odborníka, ďalšie vyšetrenie, potvrdenku si vypítam aj tam, a potom mi v práci uznajú celý deň.

To máš ako s dovolenkou. V zákone sa píše o dovolenke v týždňoch, čiže základný nárok napr. 4 týždne. To akože teraz ju máme čerpať po týždňoch? :eek: Tiež sa to rozpočítava, na dni, prípadne aj na hodiny. Záleží na ochote zamestnávateľa.

:D aha to ma vôbec nenapadlo použit ako príklad dovolenku
a ako je to s tým ked u lekára som príklad 0,5h a plus čakanie prechod z a do práce?
u nás lekáry nepíšu hodiny nechaju to prázdne, mam tam potom dopísat hodiny napríklad 2 (hodina čakaren pol hodina lekár a pol hodina cesta do práce?) aby tam zas nebol daky čas medzi tým? mám v tom trochen chaoz lebo sa stane že na jeden den mam 2 papiere aj normalny aj sprievod rodinného člena a ked tam niesu hodiny vypísané lekárom neviem ako to mam potom rozdelit ...

:D aha to ma vôbec nenapadlo použit ako príklad dovolenku
a ako je to s tým ked u lekára som príklad 0,5h a plus čakanie prechod z a do práce?
u nás lekáry nepíšu hodiny nechaju to prázdne, mam tam potom dopísat hodiny napríklad 2 (hodina čakaren pol hodina lekár a pol hodina cesta do práce?) aby tam zas nebol daky čas medzi tým? mám v tom trochen chaoz lebo sa stane že na jeden den mam 2 papiere aj normalny aj sprievod rodinného člena a ked tam niesu hodiny vypísané lekárom neviem ako to mam potom rozdelit ...

Tak ak Ti tam lekár nenapíše nič, dopíš ako potrebuješ. Napr. keď mám len jeden lístok a prídem do práce o 10.00 tak si tam napíšem nie že o koľkej odchod, ale od 7.00 do 10.00, alebo nenapíšem na lístok nič, proste automaticky ospravedlním chýbajúce hodiny podľa dochádzky. Vôbec nerozpisujem cestu, čakanie a tak. Len ak by Ti lekár napísal, že odchod 9.00, no tak jasné, že musíš pripočítať cestu do práce, lebo o 9.00 asi v práci nebudeš, tak aby si mala ospravedlnenú aj cestu. No a keď máš 2 papiere, aj normalny aj sprievod, tak potom rovnako, podľa potreby.

Dobry den,
otazka - osetrenie u lekara je 7 dni do roka......co ked zamestnanec nastupi napr. k 01. 09. 2011 k novemu zamestnavatelovi - ma narok aj tu cerpat 7 dni osetrenia, kedze u stareho zamestnavatela to uz vycerpal? dakujem

Dobry den,
otazka - osetrenie u lekara je 7 dni do roka......co ked zamestnanec nastupi napr. k 01. 09. 2011 k novemu zamestnavatelovi - ma narok aj tu cerpat 7 dni osetrenia, kedze u stareho zamestnavatela to uz vycerpal? dakujem
Záleží od rozhodnutia zamestnávatela - pozri novelu ZP, platnú od 1.9.2011

108. V § 141 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 a 6, ktoré znejú:
„(5) Pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.“.

Dakujem pekne, cize ked sa bude drzat zamestnavatel zakona od 01. 09. 2011 a zamestnanec by nastupil k 01. 09. 2011 - mal by narok len na 3 dni osetrovneho? Ratam dobre? (len sam so sebou - ziadny iny clen rodiny) Dakujem

Dakujem

pokial zamestnanec nastupil 21 marca 2010 tak ako mu mám upravit nárok?
matematicky ? 7/4*3 - 5,25 a zaokruhlovat to mam ako hore dole na celý den na pol dna? alebo nijako? len prepočítam na hodiny? lebo nikde neni uvedený výpočet...

pokial zamestnanec nastupil 21 marca 2010 tak ako mu mám upravit nárok?
matematicky ? 7/4*3 - 5,25 a zaokruhlovat to mam ako hore dole na celý den na pol dna? alebo nijako? len prepočítam na hodiny? lebo nikde neni uvedený výpočet...

Z prednášky ministra práce ... k novele zákonníka práce sú vypracované niektoré otázky a odpovede. (http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=21698)
Ešte doplním: podľa vyjadrenia ministra sa postupuje nasledovne:
- ak PP vznikol v období január až apríl: celkový nárok je 7 dní
- ak PP vznikol v období máj až august: celkový nárok je 5 dní
- ak PP vznikol v období september až december: celkový nárok sú 3 dni.

dakujem
ale ako postupovať podla starého zákona? kedže sa zamestnala 21. marca 2011 (mala som predtým preklep v roku) no ale novela platí až od septembra čiže to nema vpliv na tohto konkretneho človeka

dakujem
ale ako postupovať podla starého zákona? kedže sa zamestnala 21. marca 2011 (mala som predtým preklep v roku) no ale novela platí až od septembra čiže to nema vpliv na tohto konkretneho človeka

Ak nastúpila 21. marca, priznala by som jej ešte nárok na 7 dní.

Je to tak, ak nastúpila v priebehu mesiaca marca, nemá sa jej čo krátiť,.....ale ak napr. zamestnanec nastúpil 01 07 2011 má sa krátiť??? účinnosť zákona je od 01 09 2011????

Je to tak, ak nastúpila v priebehu mesiaca marca, nemá sa jej čo krátiť,.....ale ak napr. zamestnanec nastúpil 01 07 2011 má sa krátiť??? účinnosť zákona je od 01 09 2011????

Myslím si, že ak zamestnanec nastúpil do zamestnania pred účinnosťou novely ZP, postupuje sa ešte podľa v tom období platnom ZP.
Ak už nastúpi v septembri, nárok na pracovné voľno mu bude krátené.

Myslím si, že ak zamestnanec nastúpil do zamestnania pred účinnosťou novely ZP, postupuje sa ešte podľa v tom období platnom ZP.
Ak už nastúpi v septembri, nárok na pracovné voľno mu bude krátené.

(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.“.

je to na rozhodnuti zamestnavatela - cize nie je to povinne

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať , či každý zamestnanec /s nástupom po 1.1.2011/
má nárok na 7 dní ošetrenie + 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka s nárokom na náhradu mzdy?

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať , či každý zamestnanec /s nástupom po 1.1.2011/
má nárok na 7 dní ošetrenie + 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka s nárokom na náhradu mzdy?
od 1.9.2010 platínovela Zákonníka práce

(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

od 1.9.2010 platínovela Zákonníka práce

(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

-k tomuto by bola dobrá interná smernica.Mám pravdu?

-k tomuto by bola dobrá interná smernica.Mám pravdu?
Bola, veď smernica má byť, a nie iba k tomu.

Bola, veď smernica má byť, a nie iba k tomu.

-len si overujem. Diki!
By ma zaujímalo, či personalisti a mzdári sami od seba vypracúvajú smernice a "zadarmo", alebo to urobí právnik a má to zaplatené - ako to funguje vo Vašich firmách. Ďakujem!

vo firme v ktorej pracujem sami a veru "zadarmo", žiaden právnik

dobry den chcel by som sa opitat ci sa tých 7 paragrafov vstahuje celkovo alebo kazdej firme vzvlást napr. ked si vyberiem 2 paragrafy a prejdem do inej firmy tam uz mam o tolko menej ? dakujem za odpoved

dobry den chcel by som sa opitat ci sa tých 7 paragrafov vstahuje celkovo alebo kazdej firme vzvlást napr. ked si vyberiem 2 paragrafy a prejdem do inej firmy tam uz mam o tolko menej ? dakujem za odpoved
viď príspevok č. 52