Na Slovensku nie su definované normové podmienky pre U (súčiniteľ prechodu tepla)! Existujúca norma definuje tepelný odpor R a má len odporúčací charakter. R sa rozdeluje na obvodové steny a strechy (podľa sklonu)... a zvlášť pre novostavby a renovované stavby...
Čo sa týka nízkoenergetických budov - energetická náročnosť stavieb sa posudzuje na základe celkovej ročnej spotreby energie. - Podľa STN 73 0540-2 je to Stupeň Potreby Tepla (%)....

Ďakujem za odpoveď, možno som naivný, ale som laik v tomto odbore, no aj napriek tomu si chcem vypočitať energeticku spotrebu tepla v závislosti na rôzne druhy stavebných materialov. Ako sa dostanem aspoň k tým normam ktore uvadzate? Sú tam niekde aj jednoduché vzorce na ich výpočet?

Hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, spôsoby výpočtov a iné potrebné veci obsahuje norma
- STN EN 12831 (nahradila STN 06 0210 od 1.4.2004) Vykurovacie systémy v budovách. Metóda výpočtu projektovaného tepelného príkonu.
V nej sú odvolávky na ďalšie normy, napríklad
- STN EN ISO 6946: 2001 Stavebné konštrukcie. Tepelný odpor a súčiniteľ prechodu tepla. Výpočtová metóda (ISO 6946: 1996) (73 0559)
- STN EN 673: 2000 Sklo v stavebníctve. Stanovenie súčiniteľa prechodu tepla (hodnota U). Výpočtová metóda (70 1631)

Normy sa majú kupovať, ich kopírovanie sa trestá pokutou do 1 000 000 korún. Stoja podľa rozsahu 300-800 Sk/kus, staré menej, jedno či v písomnej alebo v elektronickej podobe. Dajú sa požičať na prečítanie v niektorých knižniciach (napr. vedecká knižnica BB) - zadarmo. Tak čau, príjemné štúdium...

Zakladna velicina ktora urcuje tepelnoizolacne vlastnosti je
sucinitel tepelnej vodivosti λ [W/mK]. Je charakteristicka pre
kazdy material. Cim mensia hodnota, tym lepsie tepelne izoluje. Z
nej si vypocitas tepelne straty asi takto:

1. tepelny odpor R [m2K/W] (toto R pozaduje norma)
R=d/λ
d - je hrubka materialu v metroch

2. sucinitel prestupu tepla U [W/m2K] (udava sa pri oknach)
U=1/R

3. prestup tepla Q [W/m2]
Q=U.(Ti-Te)
Ti-Te je rozdiel teplot v interieri a exterieri

priklad:
Mam stenu 30cm z materialu XYZ, ktory ma λ napr. 0,2W/mK

1. R=d/λ
R=0,3m/0,2m2K/W
R=1,5m2K/W

2. U=1/R
U=1/1,5m2K/W
U=0,6666W/m2K

3. Q=U.(Ti-Te)
Q=0,6666W/m2K.(20°C-(-15°C))
Q=0,6666.35
Q=23,33W/m2

Vynasob to plochou domu a dostanes vykon, ktory musis trvale
dodavat aby bolo vnutri 20°C ked je vonku -15°C. napr. mame dom
10x10x3m, plocha domu je 320m2,
P=Q.S
P=23,33W/m2.320m2
P=7466W

Zaver:
Dom o rozmeroch 10x10x3m postaveny z materialu XYZ, ktory ma λ
0,2W/mK potrebuje kotol s vykonom 7,5kW.

Ak mam chyby, opravte ma.



Toto bol velmi zjednoduseny vypocet na to aby sme mali aspon
predstavu o co ide. Podrobnejsi vypocet by obsahoval rozdelenie na
jednotlive casti domu - podlaha, obvodove steny, strecha, okna a
dvere... A rozdelenie jednotlivych vrstiev - napr. stena - 1. vnut.
omietka, 2. nosna stena, 3. vonk. omietka u nezateplenej steny,
alebo 1. vnut. omietka, 2. nosna stena, 3. zateplenie u zateplenej
steny. V podlahe je to este komplikovanejsie, kedze pod domom je
cca 5°C a v okoli domu je -15°C a poda premrza ciastocne aj pod
domom. Na este presnejsie vypocty sluzia rozne programy, ktore
pocitaju s trojrozmernym sirenim tepla. Do vypoctu sa zahrna aj
koeficient na tepelne mosty, ktory sa asi ani neda presne odhadnut.
(pata domu, napojenie strechy na stenu, preklady, osadenie okien,
realizacia zateplenia...). Vysledok ovplyvnuje aj vzduchotesnost
domu (netesnosti na dverach, oknach, zasuvkach, vypinacoch...)

Zopar hodnot sucinitela tepelnej vodivosti λ [W/mK]
polystyren 0,036
mineralna vlna 0,045
slama 0,045
korok 0,06
Heraklith 0,064
sadrokarton 0,18
tehla 0,2-1
porobeton 0,2
drevo kolmo na vlakna 0,2
drevo rovnobezne s vlaknami 0,45
beton 1,05-1,74

Ďakujem,
je to perfekné, ani som nečakal také dobré vysvetlenie. Pre moju hrubu orientáciu to bude stačiť bohate.
Ale ešte sa spýtam:
Od začiatku tohto roka by mali byť súčasťou prjektovej dokumentácie na stavebné povolenie aj takéto podrobné výpočty - energetické náklady, alebo hospodarnosť budovy?

Ono to vždy závisí od ľudí pracujúcich na tom-ktorom stavebnom úrade... Pokiaľ viem teplotechnické posudky sa vyžadovali aj doteraz, ale zvyklo sa od toho upúšťať. PS: Ten výpočet nie je komplikovaný a podrobný... myslím si že je hrozne zjednodušený.

ešte sa chcem spýtať, ako sa vyráta U(okna). Ak je v miestnosti viac okien, či sa hodnota U(okna) vyráta tak, že sa urobí súčet U všetkých okien?
dik

Začnem od konca...
1.) Nemusí ťa zaijímať viac okien v miestnosti.... posudzuješ predsa celú stavbu!
2.) U (okna) sa vypočíta samostatne pre každé okno, pretože všetky okná sú rozmerovo odlišné (keď aj nie všetky - tak máš aspoň viacero typových)... Môžeš to však zjednodušiť tak, že si vyberieš pre výpočet také okno, akých máš v dome najviac.
3.) U (jednotlivých okien) nemôžeš zrátavať! U (okna) prenásobíš súčtom plôch všetkých okien domu a koeficientom bxi ... ale je to komplikovanejšie....
4.) Výpočet U (okna) sa počíta zvlášť pre rám (resp. nepriehľadné časti) a zasklenie. Pričom v závere sa spraví vážený priemer hodnoty U - podľa pomeru nepriehľadných plôch k ploche zasklenia....

To je taký zjednodušený návod... ale ak nie si stavebný fyzik... slušným výpočtom zabiješ kopu času... ;-)

"U" okna (alebo "k") udava vyrobca. Bezni vyrobcovia okien Ti poviedia iba "k" skla ze je napr. 1,1. Cim mensia hodnota, tym lepsie. Lepsi (a drahsi) vyrobcovia udavaju "k" skla, "k" ramu okna a "k" celkove, co je nieco medzi tym podla pomeru plochy ramu a skla. "k" ramu okna je horsie ako skla. napr. 2,3 1,6 ...
Pre predstavu bezne dvojsklo s "k" 1,1 izoluje asi ako 3,5 cm polystyrenu, trojsklo s "k" 0,6 asi ako 6,5 cm polystyrenu a najbrutalnejsie tepelnoizolacne sklo s "k" 0,3 asi ako 13 cm polystyrenu.
Ram okna s "k" 2,3 asi ako 1,7 cm polystyrenu
Ak je "k" celkove napr. 1,6, cele okno izoluje asi ako 2,4 cm polystyrenu. Velmi dobre okno vhodne pre pasivne domy s "k" celk. 0,7 asi ako 5,6 cm polystyrenu.
Najvacsie uniky tepla cez okno su v rame okna, presnejsie v styku ramu (tesnenia) a skla.

Na Slovensku nie su definované normové podmienky pre U (súčiniteľ prechodu tepla)! Existujúca norma definuje tepelný odpor R a má len odporúčací charakter. R sa rozdeluje na obvodové steny a strechy (podľa sklonu)... a zvlášť pre novostavby a renovované stavby...
Čo sa týka nízkoenergetických budov - energetická náročnosť stavieb sa posudzuje na základe celkovej ročnej spotreby energie. - Podľa STN 73 0540-2 je to Stupeň Potreby Tepla (%)....

No podľa mňa norma STN 73 0540:2002 jednoznačne uvádza požiadavky na "U"

No podľa mňa norma STN 73 0540:2002 jednoznačne uvádza požiadavky na "U"

Je pravda, že som tu normu nečital už 2 roky a mohol som niečo zabudnuť, ale: Pokial viem - požiadavky na U v nej nie sú definované. U môže byť definované pre výplňové konštrukcie ale nie pre obvodové plášte....
No uznávam, že mmožno som sa zmýlil...

V STN 73 0540 - Časť 2 : Funkčné požiadavky (platí od 1.10.2002) sú už definovaní normové požiadavky na súčiniteľ prechodu tepla U pre strechy, obvodové steny atď, ktoré však vychádzajú z pôvodných hodnôt tepelného odporu. Ale ako Príloha A je v norme uvedená aj tabuľka s požadovanými hodnotami tepelného odporu R.

Pre zaujímavosť norma STN 73 0540 sa od 1.3. 2002 rozpadla na 4 kusy:

STN 73 0540-1 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 1: Terminológia
STN 73 0540-2
Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky
STN 73 0540-3
Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 3: Vlastnosti prostredia a stavebných výrobkov
STN 73 0540-4
Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 4: Výpočtové metódy

prvé dve stoja cca po 315 Sk, ďalšie po 615 Sk

ale ich nemám, nemôžem s určitosťou povedať, čo je v ktorej riešené.