podľa mňa ak nechce od zamestnancov peniaze, tak tých 45% je pripočítateľnou položkou. alebo nepeňažný príjem zamestnancov.

tých 45% by mohol zamestnávateľ vykryť aj zo sociálneho fondu, ale závisí od výšky jeho tvorby.

to znamená, ze kazdému zamestnancovi by som mala ciastku, ktorá prislucha na jeho odpracované dni vo výplate zdanit ako nepenazny prijem?

Chcem sa spýtať,či si môže SZCO SR dať do VOZD stravné lístky kúpené na slovensku,keď pracuje v CR,alebo si ich môze zakupiť v CR a dať do VOZD potom na slovensku

Chcem sa spýtať,či si môže SZCO SR dať do VOZD stravné lístky kúpené na slovensku,keď pracuje v CR,alebo si ich môze zakupiť v CR a dať do VOZD potom na slovensku
poradte

Chcem sa spýtať,či si môže SZCO SR dať do VOZD stravné lístky kúpené na slovensku,keď pracuje v CR,alebo si ich môze zakupiť v CR a dať do VOZD potom na slovensku
dufam že mi niekto odpovie

poradte
je tam niekto

Chcem sa spýtať,či si môže SZCO SR dať do VOZD stravné lístky kúpené na slovensku,keď pracuje v CR,alebo si ich môze zakupiť v CR a dať do VOZD potom na slovensku
Pracuje v ČR..... má tam prevádzku? Zdržuje sa tam viac ako 183 dní?
Podáva DP priznanie na Slovensku, alebo v ČR.
SZČO na Slovensku má nárok na strav.lístky na každý odpracovaný deň.

Chcem sa spýtať,či si môže SZCO SR dať do VOZD stravné lístky kúpené na slovensku,keď pracuje v CR,alebo si ich môze zakupiť v CR a dať do VOZD potom na slovensku
DP na Slovensku,zatepluje budovy,keď nájde zákazku,živnostnik registrovaný na slovensku PORADTE EŚTE NIEKTO

nikto mi neporadí na hornú otázku ?
Alebo či si môže SZCO platiteľ dph na slovensku,DP na slovensku,vykonáva práce na fa do CR/bol v CR aj na slovensku na živnosť,nie zamestnaný/ podľa zákazky,akým spôsobom si môže uplatniť stravné lístky/kupi ich na slovensku,alebo v cechach,nech mi niekto prosím pekne poradí na nejakom príklade dakujem som zaciatocnik

Chcem sa spýtať,či si môže SZCO SR dať do VOZD stravné lístky kúpené na slovensku,keď pracuje v CR,alebo si ich môze zakupiť v CR a dať do VOZD potom na slovensku
Môže postupovať v zmysle zákona o cestovných náhradách a uplatniť si vo VOZD stravné vo výške 600 CZK, ak je prac.cesta dlhšia ako 12 hod. + vreckové do výšky 40% stravného. Treba evidenciu ciest na cestovnom príkaze s prechodom hraníc SR.

------
Veronika

nikto mi neporadí na hornú otázku ?
Alebo či si môže SZCO platiteľ dph na slovensku,DP na slovensku,vykonáva práce na fa do CR/bol v CR aj na slovensku na živnosť,nie zamestnaný/ podľa zákazky,akým spôsobom si môže uplatniť stravné lístky/kupi ich na slovensku,alebo v cechach,nech mi niekto prosím pekne poradí na nejakom príklade dakujem
prosim

Chcem sa spýtať,či si môže SZCO SR dať do VOZD stravné lístky kúpené na slovensku,keď pracuje v CR,alebo si ich môze zakupiť v CR a dať do VOZD potom na slovensku
SZCO sa tam zdržiava ,vykonava prace 3 týzdne,prosím o nejaky príklad,lebo som v tom začiatočnik,nema nárok na 89 sk na odpracovnný den aj ked je v CR

SZCO sa tam zdržiava ,vykonava prace 3 týzdne,prosím o nejaky príklad,lebo som v tom začiatočnik,nema nárok na 89 sk na odpracovnný den aj ked je v CR
ešte mi niekto poradte

ešte mi niekto poradte
cakám na odpoved

cakám na odpoved
nikto mi nepomože ,prosiiiiiiim

SZCO sa tam zdržiava ,vykonava prace 3 týzdne,prosím o nejaky príklad,lebo som v tom začiatočnik,nema nárok na 89 sk na odpracovnný den aj ked je v CR
aj keď si začiatočník, skús prosím použiť vyhľadávanie na PORADE, napr. zahraničný cestovný príkaz a príkladov tam nájdeš dosť.

----
Veronika

Dobrý večer, ja by som sa chcela spýtať, či je možné, aby namiesto stravných lístkov dostal zamestnanec peniaze? Ak áno, stačí ze mu dá 55%+príspevok zo SF. Ako to vyriešiť vo výplatnej páske? Treba to zdaniť zamestnancovi? Ďakujem

Dobrý večer, ja by som sa chcela spýtať, či je možné, aby namiesto stravných lístkov dostal zamestnanec peniaze? Ak áno, stačí ze mu dá 55%+príspevok zo SF. Ako to vyriešiť vo výplatnej páske? Treba to zdaniť zamestnancovi? Ďakujem
§ 152 ZP
Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

(5) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

(6) Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

(7) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.

Zameraj sa na bod 1.- kde je povinnosť zabezp. stravovanie, ak to nie je možné, potom až môže poskytnúť finančný príspevok- bod. 5, ten podlieha zdaneniu u zamestnanca.

§ 152 ZP
Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

(5) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

(6) Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

(7) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.

Zameraj sa na bod 1.- kde je povinnosť zabezp. stravovanie, ak to nie je možné, potom až môže poskytnúť finančný príspevok- bod. 5, ten podlieha zdaneniu u zamestnanca.

ďakujem za odpoveď a čo v prípade, že može zabezpečiť jedlo, resp. majú blízko reštauráciu, ale za 11m. nedal zamestnancom str. lístky, lebo nenakúpila a vraj mu teraz nechcu predať viac ako na pracovné dni, čo si myslím, že je blbosť, lebo si môže určiť koľko ks str. lístkov chce nie?

ďakujem za odpoveď a čo v prípade, že može zabezpečiť jedlo, resp. majú blízko reštauráciu, ale za 11m. nedal zamestnancom str. lístky, lebo nenakúpila a vraj mu teraz nechcu predať viac ako na pracovné dni, čo si myslím, že je blbosť, lebo si môže určiť koľko ks str. lístkov chce nie?19.dec. riešiť niečo za celý rok pozadu je trošku neskoro. Najjednoduchšie by bolo zakúpenie gastrolístkov (pre zamestnancov), tie už sú vytlačené s platnosťou pre rok 2009.
Treba si z toho zobrať poučenie a urobiť opatrenie tak, aby od 1.1.2009 stravovanie fungovalo ako tak má....

otázočka:
ak zamestnanci neprispievajú na stravné lístky, má zamestnávateľ tých 45 % zdaniť a dať do DP k DPH?