Ahojte poradaci.
Mohol by mi niekto pomôcť s problémom ako postupovať voči konateľovi, ktorý mi neplatí odvody - nemocenské, sociálne,..., ani DDP a pritom mi ich "strháva" nedáva výplatné pásky, ale vraví že mi mzdu dáva zálohovo a preto nemôže dať výplatnú pásku, nepreplatil mi cesťáky, ani stravné.
On tvrdí, že bývalá konateľka mu doteraz nedala žiadne podklady, do firmy sa nevie dostať.
Ďakujem.
Pohroziť zamestnávateľo, že neplatením sa dopúšťa trestného činu.

Ahojte poradaci.
Mohol by mi niekto pomôcť s problémom ako postupovať voči konateľovi, ktorý mi neplatí odvody - nemocenské, sociálne,..., ani DDP a pritom mi ich "strháva" nedáva výplatné pásky, ale vraví že mi mzdu dáva zálohovo a preto nemôže dať výplatnú pásku, nepreplatil mi cesťáky, ani stravné.
On tvrdí, že bývalá konateľka mu doteraz nedala žiadne podklady, do firmy sa nevie dostať.
Ďakujem.

Asi by som sa obrátila na inšpektorát práce

ďakujem za radu, rozhodol som sa podať trestné oznámenie

To, že za teba neplatí odvody, to je vec medzi poisťovňami a ním. Jasné že sa dopúšťa trestného činu. To že ti nedáva výplatné pásky z dôvodu záloh je hlúposť. Výplatné pásky je povinný dávať, vyplatiť cestovné je tiež povinný ak si predložil vyplnený cestovný príkaz a tiež je povinný ti platiť stravné. Ak toto nerobí, tak sa treba obrátiť asi na inšpektorát práce a nie podať naňho trestné oznámenie.

v prvom rade si prever či si splnil oznamovaciu povinnosť, či zamestnancov nahlásil do SP, ZP a či predkladá hlásenia na DÚ a výkazy do Sp a ZP. Ak áno máš o problém menej, lebo tým, že sú zamestnanci prihlásení majú nárok na všetky dávky či zamestnávateľ platí alebo nie. Keď zamestnávateľ neplatí odvody, poisťovne si to riešia sami, ale môžeš ho náhlasiť , vykonajú kontrolu a zvážia podanie trestného oznámenia. Oznámenie o podorzení zo spáchania trestného činu je možné v tomto prípade podať z porušenia § 276 a § 277 trestného zákoníka. Ak dlhuje sumu do 8000 Sk tak to je len priestupok. Nad 8 000 je to už trestným činnom. Od 1.5.2005 platí tzv. účinná ľútosť, to znamená že, ak dlžné poistné uhradí, skutok ako by sa nestal a trestné stíhanie sa zastaví.
Osobne by som to nechala na poisťovne, prípadne by som to formulovala ako "podozrenie zo spáchania..."

§ 276 Skrátenie dane a poistného
(1) Kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) a na uľahčenie spáchania takého činu poruší úradný uzáver,
c) závažnejším spôsobom konania, alebo
d) vo väčšom rozsahu.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.
(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
§ 277
Neodvedenie dane a poistného
(1) Kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) vo väčšom rozsahu.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

v prvom rade si prever či si splnil oznamovaciu povinnosť, či zamestnancov nahlásil do SP, ZP a či predkladá hlásenia na DÚ a výkazy do Sp a ZP. Ak áno máš o problém menej, lebo tým, že sú zamestnanci prihlásení majú nárok na všetky dávky či zamestnávateľ platí alebo nie. Keď zamestnávateľ neplatí odvody, poisťovne si to riešia sami, ale môžeš ho náhlasiť , vykonajú kontrolu a zvážia podanie trestného oznámenia. Oznámenie o podorzení zo spáchania trestného činu je možné v tomto prípade podať z porušenia § 276 a § 277 trestného zákoníka. Ak dlhuje sumu do 8000 Sk tak to je len priestupok. Nad 8 000 je to už trestným činnom. Od 1.5.2005 platí tzv. účinná ľútosť, to znamená že, ak dlžné poistné uhradí, skutok ako by sa nestal a trestné stíhanie sa zastaví. Od 1.5.2005 je trestným činnom neodvedenie alebo skrátenie celej sumy poistného, teda aj za zamestnávateľa aj za zamestnancov a dokonca je možné stíhať aj SZČO.
Osobne by som to nechala na poisťovne, prípadne by som to formulovala ako "podozrenie zo spáchania..."

§ 276 Skrátenie dane a poistného
(1) Kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) a na uľahčenie spáchania takého činu poruší úradný uzáver,
c) závažnejším spôsobom konania, alebo
d) vo väčšom rozsahu.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.
(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
§ 277
Neodvedenie dane a poistného
(1) Kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) vo väčšom rozsahu.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

nemôžem so všetkým súhlasiť čo tu uvádzaš (označila som modrou), nakoľko:

§277 hovorí (tak ako som zvýraznila) "ktoré zrazí alebo vyberie".... tzn. že sú to odvody a dane zrazené zo mzdy zamestnancov, čž trestné je neodvedenie len v čiastke za zamestnancov.
Aj účinná ľútosť sa vzťahuje len na tento § 277, nie na §276 (skrátenie znamená -nepriznanie v plnom rozsahu)

PRe zadávateľa otázky:
Ak suma vyplácaná ako mzda nesúhlasí so sumou dohodnutou v pracovnej zmluve (po prepočítaní na čistú mzdu) tak je to naplnenie § 214 nevyplatenie mzdy a odstupného. výšku nevyplatenej mzdy tr. zák. nešpecifikuje ani nelimituje, čž je trestné nevyplatenie už od 1 Sk.
ALe aj na tento § sa vzťahuje §86 - trestný čin zaniká ak, nevyplatenie mzdy nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu.
Pri šetrení podľa § 214 sa skúma, či zamestnávateľ mal alebo nemal finančné prostriedky v deň splatnosti mzdy na výplatu miezd , ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej alebo fyzickej osoby ...tento kus vetičky býva dosť veľkou prekážkou k tomu aby došlo k spáchaniu trestného činu podľa§ 214 a teda aj k odsúdeniu....

dík za upozornenie