Podľa mňa to pri prípadnej daňovej kontrole je napadnuteľné.

Syn nepodnikateľ chce predať svojmu otcovi SZČO nehnuteľnosť za účelom zriadenia dielne. Môžu sa v kúpno-predajnej zmluve predávajúci a kupujúci vzájomne dohodnúť že cena nehnuteľnosti je napr. 500.000 Sk a cena pozemku na ktorom nehnuteľnosť stojí je 1 Sk ?
Ďakujem

Neviem, ako by reagovala daňová kontrola. Ale ak to zoberiem z logického hľadiska, tak žiadny zákon neprikazuje oceňovať nehnuteľnosť a predávať za nejakú tabuľkovú cenu.

Preto je len a len na predávajúcom a kupujúcom, na akej cene sa dohodnú. Môže to byť 1, 100, 100.000 alebo 5.000.000 SKK. Veď aj vo verejnej správe sa realizujú predaje za symbolickú 1 korunu, hoci cena nehnuteľnosti je vyššia (napr. nejaké dobročinné centrum) tak prečo by to malo byť protizákonné.


Daňový úrad môže akurát prešetrovať, či to náhodou nebol fingovaný predaj a skutočný prevod peňazí by bol oveľa vyšší - vtedy by mohol napadnúť ani nie predaj, ale transakciu ako daňový podvod, či krátenie daní. Ale predaj za 1 skk nemá prečo napadnúť. Rovnako ani mne nemôže nikto zakázať predať moje auto za 1 skk.

To je môj názor. Nebudem ale rozvádzať aspekty, ktoré by sa mohli objaviť v prípade, keby došlo k dedičskému konaniu a takto kúpená nehnuteľnosť by pôvodne mala byť predmetom dedičstva. To by sa asi nepáčilo zvyšným účastníkom dedičského konania.

Ďakujem, som toho istého názoru, pretože zmluva je dohoda dvoch strán a žiadny zákon neprikazuje ako sa majú dohodnúť. To že sa dohodli svedčí podpis zmluvy. Pretože aj zákon o cenách dovoľuje stanoviť cenu ako cenu dohodou.

Syn nepodnikateľ chce predať svojmu otcovi SZČO nehnuteľnosť za účelom zriadenia dielne. Môžu sa v kúpno-predajnej zmluve predávajúci a kupujúci vzájomne dohodnúť že cena nehnuteľnosti je napr. 500.000 Sk a cena pozemku na ktorom nehnuteľnosť stojí je 1 Sk ?
ĎakujemPodľa môjho názoru môžu. Môžu sa dohodnúť aj na bezodplatnom nadobudnutí pozemku napr. darovacou zmluvou. Neviem, na ktorý § by sa daňová kontrola mohla odvolať, pretože § 18 o úprave základu dane pri závislých osobách sa vzťahuje len na zahraničné závislé osoby. Nepoznám síce koľko rokov je syn vlastníkom nehnuteľností ani z toho vyplývajúce možné daňové súvislosti, ale podľa mňa táto (zrejme :)) daňová optimalizácia nie je v rozpore s predpismi. Občiansky zákonník síce uvádza v § 589 "Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a." ( v § 40a je text: Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.)
Zákon o cenách - § 2 ods. 1 znie: (1) Cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Predaj nehnuteľností nepatrí do oblasti regulovaných cien, takže akákoľvek dohodnutá cena medzi dvoma FO nie je v rozpore s týmto všeobecne záväzným predpisom.

ĎAkujem