No podľa mňa by si mala najskôr zistiť v čom lieta. Môžu to byť aj drogy a vtedy treba konať. Možno je aj v zlej partii, ktorá ho vydiera. To môže byť hocičo.

V prvom rade by som sa s ním porozprávala, ale nie ako kamarátka, ale ako matka! Rozhovor by sa mal týkať prečo to urobil, vydieranie inými, drogy, gambler, ale nezostala by som len pri rozhovore o tomto probléme, záleží ešte čo by sľúbil do budúcnosti.. viac by som ho začala kontrolovať, kde chodí, či bol v škole či do školy aj chodí jeho prospech, dochádzku, (návšteva školy = pohovor s triednym učiteľom), uvažovala by som kde som urobila chybu keď som si nevšimla jeho zmenu. Pozerá mi do očí a klame ma? Zašla by som S NIM aj za psychológom, prípadne za psychiatrom. Určite by som nezostala pri jeho sľuboch že sa polepší, pretože on môže sľúbiť aj modré z neba, bude sekať pred vami naj.. syna, môžete mu zmeniť školu ale ten dôvod, prečo to robil vy sama nevyriešite. Hlavne neobviňujte školu či jeho priateľov, všetko čo urobil, urobil preto lebo " chcel ".

Uz len z pohladu nanho by sa malo dat zistit ci berie drogy, alebo je v tom nieco ine, v dnesnej dobe nieje tazke zohnat testy ci nieco uzival.V kazdom pripade by som spominany rozhovor medzi synom a matkou urobila co najskor.

Drogy neberie, to viem isto. Keď som s ním rozprávala - tak sa chcel vytiahnúť pred kamarátmi, aby ho obdivovali, skôr zlá partia.Požičal si peniaze a nemal ich z čoho vrátiť. V škole sa chová slušne, nemá problémy.

Na čo si potreboval požičať peniaze? Pátraj ďalej.

Pozval partiu na pizzu, kamarátke na voňavku, na taxik, na tričká... a potom keď peniaze nevracal - dostal ultimátum, tak mi zobral prsteň a retiazku s tým, že keď cez prázdniny zarobí vykúpi ju a ja si to hádam nevšimnem, lebo mám toho viac a teraz nosím striebro. Neviem, kde to dal, či do záložne alebo ju predal, lebo to išlo cez nejakého kamaráta, s ktorým bude cez týždeň

Pozval partiu na pizzu, kamarátke na voňavku, na taxik, na tričká... a potom keď peniaze nevracal - dostal ultimátum, tak mi zobral prsteň a retiazku s tým, že keď cez prázdniny zarobí vykúpi ju a ja si to hádam nevšimnem, lebo mám toho viac a teraz nosím striebro. Neviem, kde to dal, či do záložne alebo ju predal, lebo to išlo cez nejakého kamaráta, s ktorým bude cez týždeň

Ťažko uveriť tomu čo povedal. A urobil to 2 krát.

Urobil to prvý raz a práve preto neviem čo robiť

Viem, že to nemal spraviť, ale stalo sa, treba predísť, aby sa to nestalo druhýkrát, ak si sa s ním porozprávala, on ti vysvetlil načo to použil.Ja by som mu položila aj otázku, prečo sa neobrátil na rodičou so žiadosťou o peniaze, ak potreboval peniaze. Už by ako sedemnásťročný mal vedieť,že sa to tak nerobí. Vysvetli mu, že nabudúce nech to zrobí, čiže nech pýta peniaze od teba. Či ti pravdu povedal, si môžeš zistiť, u kamarátky či tú voňavku kúpil, tie tričká, ja by som ich určite zbadala, že ja som mu ich nekúpila, tak nech ti ich ukáže.Pozor však, nerieš to zvadou, aby sa to ešte nepohoršilo.Tie šperky by som žiadala naspäť, peniaze aby vrátil dlh /dúfam že nejde o nejakú veľkú sumu/ by som mu požičala a vrátiť by ich musel za peniaze napr. z brigády. Trvala by som, aby mi povedal meno toho nejakého kamaráta, čo bude s ním cez týždeň, kamarát má určite mobil. Pozor, aby to neboli automaty. A tento problém by som neriešila sama, nemá to byť rozhovor matky so synom, má to byť rozhovor rodičov so synom.

Asi treba zvýšiť ostrahu. Zlato uložiť tak, aby k nemu nemal prístup. Treba si dávať pozor na peniaze v peňaženke, častokrát sa stáva, že ani nevieme, koľko v nej máme. Veľa sa s ním rozprávaj, kde bol, s kým bol, čo robil. Niektoré veci výjdu na svetlo náhodne. Možno ho nahovoriť na to, aby ti škodu nahradil...nech skúsi brigádovať. a nemôže sa hrať na granda, keď na to nemá

Ty najlepšie poznáš svojho syna, ty vieš, či už mal menšie prehrešky a teraz je to už niečo väčšie. Či ti už niekedy v takom podstatnom klamal, zatajil.Podľa toho sa musíš aj zariadiť. Musíš to brať, že je to samostatná osobnosť, a záleží od toho aký je medzi synom a tebou vzťah, rozprávate sa spolu, zdôveruje sa ti? Viem sedemnásť je sedemnásť. A zasa výraz riešiť niečo ako matka a nie ako kamarátka. Matka robí bu-bu-bu nerob to lebo ? a kamarátka - ako? Mám trinásťročného syna a vstupom do puberty mám čo robiť. Stále sa ho však pýtam, čo robil cez deň, prizvukujem mu, že nech sa deje čokoľvek nech mi to povie, čokoľvek a my to spolu vyriešime. A predsa sme minule riešili problém, o ktorom by som povedala, že ho to nenapadne a napadlo. My matky nebudeme vedieť, o čom rozmýšľajú, kým nám to oni samy nepovedia. A nech žiadna z nás nehovorí pri čítaní tohto príspevku, že mne sa to stať nemôže, lebo ..... nám deti, alebo vnúčence rastú a svet, v ktorom žijú je často náročný pre nás dospelých a nie to ešte pre nich.

Drogy neberie, to viem isto. Keď som s ním rozprávala - tak sa chcel vytiahnúť pred kamarátmi, aby ho obdivovali, skôr zlá partia.Požičal si peniaze a nemal ich z čoho vrátiť. V škole sa chová slušne, nemá problémy.

Toto je len začiatok. Verte tomu. Vy ste matka a každá matka ľúbi svoje dieťa a niekedy nevidí to čo vidia iný. Keď nezačnete niečo robiť môže to byť ešte horšie. Presne s takýmto ukážkovým problémom som sa už stretla. Chlapec najprv doma kradol peniaze, mame z tržby, otcovi , dostal bitku zo dva týždne sekal dobrotu a začal kradnúť v obchode alkohol, CD,pre kamarátov, takto sa chcel vytiahnuť pred kamarátmi, až pokiaľ ho neprichytili SBS pri krádeži, rodičia sa to dozvedeli až po dvoch mesiacoch :( Kamaráti sa od neho odvrátili, samé výsluchy, súd ale jemu to nestačilo kradol v obchodoch stále.....vždy v inom. Učil sa celkom dobre až na niektoré predmety - nebavili ho. Matka za to že bol prvorodený sa v ňom videla, preto nechcela vidieť - nepripúšťala si že by jej syn urobil také niečo. Rodičia obviňovali spoločnosť, zmenili mu školu! Problém preskočili a prišiel BUM v podmienke ho znova prichytili kradnúť, zase ho nebavia niektoré predmety v škole a ako sa vyjadril už len čaká na 18 rokov, kašle na školu odíde z domu lebo ho nič nebaví a odíde do sveta. (ak prebehne súd že v podmienke kradol ide do basy 1-3 roky)
Takýchto príbehov poznám zo 10. Kde je problém? U vás doma. Nechcem sa vás dotknúť ale váš syn sa chce niekomu podobať ( otcovi) Možno v rodine niekoho odsudzuje ale sám robí to čo on odsudzuje. Poväčšine takéto deti prežili v detstve nejakú traumu, ťažko povedať čo, možno bitku :(, aj vzťah medzi rodičmi ak je tam nesúlad. Zakazovať mu nezakazujte nič nemá to význam, zožierete si nervy a výsledok žiadny. On sám musí prísť na to že vám ublížil a to čo urobil nebolo správne.
Skúste si na internete dať do googla " mladí delikventi "

Milá dadina, nechceš vystrašiť, ale strašíš, desať prípadov čo poznáš nie je každý. Vystrašila si mňa a čo Zúfalka, jej sa to bytostne dotýka. Buďme citliví. Ak chceš radu Zúfalka, zájdi napr. na psychologickú poradňu v blízkom okolí a poraď sa s odborníkom. Najprv sama, a potom usúdiš,alebo ti to povie psychológ či aj on má prísť, deti povedia často psychológovi to, čo by nám rodičom nikdy nepovedali. Hľadala si už niečo tu na porade? Páčia sa mi príspevky od člena "psycholog".Ten tu už poradil viacerým.

Milá dadina, nechceš vystrašiť, ale strašíš, desať prípadov čo poznáš nie je každý. Vystrašila si mňa a čo Zúfalka, jej sa to bytostne dotýka. Buďme citliví. Ak chceš radu Zúfalka, zájdi napr. na psychologickú poradňu v blízkom okolí a poraď sa s odborníkom. Najprv sama, a potom usúdiš,alebo ti to povie psychológ či aj on má prísť, deti povedia často psychológovi to, čo by nám rodičom nikdy nepovedali. Hľadala si už niečo tu na porade? Páčia sa mi príspevky od člena "psycholog".Ten tu už poradil viacerým.

keby ste si prečítala na prvej strane môj prvý príspevok ...... a nikoho nestraším ale dávam do pozornosti " následky" neriešených problémov ! Tých 10 je len z môjho susedského okolia , nerátam prípady z našej ZŠ, prváčky musia viesť rodičia do aj zo školy, kvôli mladším delikventom kvôli nerátala som ani triedu kde mi chodí 17 ročný syn tam je z 28 detí 9 " dievčat " z takýmto podobným problémom.... Preto som v prvom príspevku písala že je dobre navštíviť psychológa alebo psychiatra.....

Chce to otvorený rozhovor so synom bez kriku, vyhrážok že bude kontrolovaný a zakáže sa mu niečo čo má rád.
Syn musí cítiť, že nech sa stane čokoľvek - pochopenie nájde v prvom rade doma.
Ak je naozaj pravda to, že predal zlato, aby sa vytiahol pred partiou, tak je to dôsledok niečoho...Tínedžeri potrebujú vreckové, samozrejme primerané k svojmu veku. Treba pracovať na jeho sebavedomí a to v prvom rade. Dnes je veľký a priepastný rozdiel medzi mladými, niektorí majú ,,všetko" a niektorí sú deťmi rodičov, ktorí majú existenčný problém.
Vy musíte ako rodičia vedieť aké sú Vaše možnosti a sledovať a počúvať čo Vám Váš syn hovorí, čo ho trápi a po čom túži.
Syn dal vasvetlenie prečo konal tak ako konal. Treba mu dať šancu, aby to napravil a treba mu pomôcť pohľadať nejakú brigádu, aby mal svoje korunky.
Ak v budúcnosti sklame dôveru, vtedy treba pritlačiť a dať nejaké ultimáta. Každý máme právo chybiť, ale máme právo aj na druhú šancu.
Keď poviete chlapcovi, že ho začnete kontrolovať, obvolávať jeho kamarátov, zisťovať v škole a ešte mu poviete, že pôjdete k psychológovi...tak môžte akurát čakať vzburu a na ten just sa to zhorší.
Ak ste doteraz z ničoho nepodozrievali svojho syna , tak pravdepodobne naozaj na to nebol dôvod. Keď mu chcete veriť, musí aj syn dôverovať Vám. Ale určite si nejaké pravidlá, ktoré aj on musí rešpektovať a rešpektujte aj jeho túžby, pocity a jeho boľačky - ktoré sú pre nás dospelákov niekedy priam nepochopiteľné.

dadinka, mier, viem, že chceš dobre,:) lebo máme spoločný cieľ pomôcť zúfalke.

Toto je pre Teba strašná situácia, je ťažké vyriešenie,ale ide o syna, tak čo matka neurobí. Určite nájdeš riešenie,nie je čo dodať,všetko napísala judita a ostatní.
Niekedy treba zvážiť, či má zasahovať do rozhovoru aj otec - ak je rozumný tak prečo nie,ale vy sa dobre poznáte, tak sa podľa toho zariaď.
Prajem úspešné vyriešenie synovho prešľapu a veľa radosti z jeho úspechov.

Poviem Vám dievčatá, vychovávať deti v puperte, nie je lízať med. Ja mám 16 r. syna a 11r. dcéru na ktorú to už lezie.
Práve tento týždeň som kúpila knihu od španielskeho psychológa pôsobiaceho v Anglicku Juliána Melgosu - ŽIŤ NAPLNO.Je to kniha zameraná na radosti a starosti dospievania. Keď som ju doniesla synovi tento týždeň na 16. narodeniny, tak sa úctivo poďakoval:D:D:D, ale dnes mi zahlásil, že čítanie je nemoderné:eek::eek::eek:. Skoro ma trafil šľak, lebo do 14 rokov čítal, čo mu prišlo do ruky.
Tak som sa rozhodla, že po večeroch sa budeme striedať pri čítaní my rodičia, syn aj dcéra a prípadne to budeme rozoberať všetci spolu. Ja viem, že to minimálne syn ofrfle, lebo sa momentálne cíti ako pupok sveta a všetko je teraz preň blbé, trápne a najmúdrejší, najkrajší a najideálnejší je on. 11 r. dcéra za posledné 2 týždne zmenila svoje správanie natoľko, že nestíham, už si pripadám ako opakovací papagáj a namôjdušu si už sama sebe leziem na nervy. Takže si to musíme asi naštudovať, ako to zvládneme.

Pridám len pár citátov z tej zázračnej knihy, do ktorej vkladám svoje nádeje;):
-Nádej, ktorá nepozná hranice - to je najcennejší klenot mladého človeka.
-Nič si z toho nerobte, že nepočúvajú, čo hovoríte, zamyslite sa nad tým, že vás neustále pozorujú.
-Študuj! Nie preto, aby si vedel ešte niečo viac, ale aby si prehĺbil vedomosti, ktoré už máš.
- Pokoj a súlad sú najväčším bohatstvom rodiny.
-Ako je rieka sfarbená pôdou, ktorou preteká, tak sú aj mladí ľudia poznačení spoločnosťou, v ktorej sa pohybujú.
- To najlepšie, čo môžete pre mladých ľudí urobiť, je vnímavo ich počúvať, keď hovoria.
- Existuje množstvo drog, ktoré urobia z mozgu nefunkčný zdrap bezcenného papiera.
- Rodíme sa dvakrát : prvýkrát pre existenciu, druhýkrát pre život. Najskôr ako ľudské bytosti, potom ako muži a ženy.
- Bez občianskej mravnosti spoločnosť zomiera; bez morálnych zásad stráca jej existencia hodnotu.

Ach jaj, tak ako si myslíme, že nás trápia tie naše deti, tak si oni myslia, že my trápime ich. Čiže neostáva nám asi nič iné, len sa naučiť niekde ako to zvládnuť za pomoci nášho sedliackeho rozumu...

Moji synovia majú nad 20 rokov. Cítim, že sú dobrí. To nepíšem preto, aby som sa vystatovala. Chcem upozorniť na to, že aj to najlepšie dieťa v prípade vážnejšieho problému povie rodičovi len to, čo chce. Nemusí klamať, stačí keď povie iba časť pravdy alebo jeho neobjektívne cítenie pravdy a už je celá situácia "skreslená".
Keď sa dnes bavíme o veciach, ktoré sa stali v škole, na party, atď. niekedy upresnia pôvodné vysvetlenie a ja v duchu iba žasnem čoho som si vtedy nevšimla.
Deťom som vždy hovorila, že sa na mňa môžu obrátiť z hocakým problémom a ja im nezištne a bez výčitiek pomôžem. Napriek tomu som zažila najmenej 3 prípady, kedy tajili vážnejšie problémy.
Doporučujem preveriť všetky tvrdenia! Ako? Ja by som mu povedala, že mu nebudem kázať, vyčítať ani ho nechcem znemožniť pred kamarátmi a učiteľmi. Nakoľko sa však už niečo veľmi vážneho stalo, musím rozprávať s tým, kto sprostredkoval predaj šperkov (porovnať kedy, ako, prečo, za koľko - zistiť prípadný nesúlad) a samozrejme, že musím diskrétne overiť i jeho bezproblémové pôsobenie v škole. Dieťa musí pri takomto prešľape vedieť, že je možné pochopiť jeho skrat ale musí mu byť jasné, že jeho tvrdenia budú rodičom overené. Ak to rodič otvorene neurobí, tak dieťa môže nadobudnúť pocit, že z ďalšieho problému zasa nejako "vykorčuľuje".
Naviac je dobré pri bežných stretnutiach so spolužiakmi, respektíve spolužiačkami a ich matkami na ulici porozprávať sa o všeličom t.j. i o nesúvisiacich veciach, dá sa všeličo zachytiť.
Verte, že nie darmo platí - dôveruj, ale preveruj! Dnes už to bezpečne viem.

Prosila by som vás o radu, ako mám postupovať, keď som zistila, že mi môj 17-ročný syn zobral a predal zlaté šperky. Som z toho dosť šokovaná, lebo doteraz som s ním nemala problémy. Vopred ďakujem
Prečítala som si všetky príspevky a myslím si, že s tvoj syn ťa určite teraz potrebuje, ale on o tom vlastne ani nevie. Jedna moja známa mala so synom tiež takéto problémy, vynášal z domu veci, kradol peniaze, ona mu stále verila, dávala vinu všetkým okolo, a predstav si, on je teraz vo vyšetrovacej väzbe a to má iba 19 rokov. Boli v tom drogy a všetko, čo sa okolo toho točí, potreboval peniaze, veľa peňazí, lebo každodenná dávka niečo stojí. Jeho mama to, bohužial, nevidela, alebo nechcela vidieť, neverila tomu, že jej syn berie drogy,všetci, ktorí jej niečo aj naznačovali, si vymýšľali, lebo jej synáčik jej vždy vedel všetko vysvetliť a vedel sa tak obhájiť, skrátka verila mu. Preto ti radím, všetko, čo ti povedal o tom, na čo potreboval peniaze, všetko si prever. Keď ti neklamal, znamená to, že asi bude potrebovať vyššie vreckové, aby mohol pozvať kamošov, alebo kúpiť niečo priateľke. Aby už druhýkrát nemusel doma /alebo niekde inde/ "kradnúť".

Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za rady - všetko som si prečítala a pokúsim sa so synom ešte raz pozhovárať a preveriť si čo mi povedal a hádam sa poradím so psychológom. Beriem aj to, že ako matka to beriem inak a nechcem si určité veci dopustiť, ale vždy som sa snažila byť tu pre deti a riešiť s nimi ich problémy - faktom však zostáva, že v určitom veku oni tie problémy s nami riešiť nechcú - aspoň mne sa to stalo - a myslia si, že oni sú tí naj... . Vreckové syn dostával v rámci možností., niekedy som ho tým trestala, že ho nemal, keď dostal horšiu známku alebo sa nesprával tak ako som čakala/pohádal sa so sestrou a pod./ - možno tu som spravila chybu!? Ale keď bol v lete na brigáde všetky peniaze som mu nechala a mohol si kúpiť veci, ktoré chcel. Tiež mi z tých peňazí kúpil strieborné šperky k okrúhlemu výročiu.
Skôr sa mi zdá, že chcel niekde patriť, zaradiť sa a ukázať sa, chcel byť stredobodom ... Pokúsim sa to hlbšie analyzovať a rozprávať sa s ním. Chcem mu aj veriť a zároveň mu dať aj druhú šancu, len sa bojím aby som niekde nespravila chybu.

Citam citam a nestiham sa cudovat ako mile poradacky zabudli ako zmladi sa spravavali ;)

Aspon teda nepredpokladam ze rodicom vesali na nos kazdu pusu kazdu zachadzku za skolu ... atd atd vsetky tie malickosti aj velickosti ktore jednoducho a skratka ako vieme rodicia k svojmu zivotu potrebovat nepotrebuju alebo skor radsej nepotrebuju? :)

Par poznamok k prispevkom :

Kazdy dnes klame a kazdy dnes klame kazdeho :) Tak preco by nemali klamat vase deti a prave vas?
Deti klamu rodicov (alebo pre tych zaritejsich vericov svojim detom deti zoberu vasu realitu a prevratia ju tak aby im vyhovovala a poslu vam ju spat ) cize ak aj priamo neklamu povedia pravdu vo fragmentoch ktora sa da interpretovat sice aj pravdivo ale aj 1000 inymi pozitivnejsimi sposobmi :) a kazdy rodic si vyberie radsej tu ktora mu viac vyhovuje :)
Ak vztah rodic nieje od utleho dectva budovany velmi blizko v puberte sa priepast exponencialne otvara :)
Som presvedceny ze tento vztah je aj tak od urciteho zlomoveho bodu v puberte udrzivany formalne zo strany dietata a rodic jednoducho nevie o urcitych castiach mladeho cloveka a jeho reality :) a to uz ani nehovorim o jeho vnimani reality

Par poznamok k rieseniu:

Nepozname tvojho syna ani nemame jeho psychologicky profil ;) takze je to na tvojej zodpovednosti a hlave ako sa rozhodnes :)

Ale odporucam zaist za psychologom a poradit sa "namieru" kedze toto je velmi citlive stadium

Rozhovor NIE (pred poradenim sa so psychologom on ti bude vediet ktora z moznosti ktore nizsie pisem je najpravdepodobnejsia)
Rozpravat so synom nema zmysel momentalne ak je to dobry chalan tak davno vie co mu povies o opore a uteche v tvojej osobe ak je to hajzlik ktory sa z neho stal nevediac kedy a preco pred tvojimi ocami nezaregistrovanou zmenou tak z toho ma len dobry pocit a este vacsie zadost ucinenie ze sa o neho staras namiesto trestania ak su v tom drogy alebo ina zavislot tak ma tvoj rozhovor tazko v pazi a skor rozmysla kedy pride dalsia davka ci to na nom nieje vidiet a kde zohnat prachy...


Otec ANO
Rozhodne riesit aj s otcom bez neho vysielas signal ze sa na neho neda obratit v tom lepsom pripade v tom horsom ze sa od teba distancuje a ako autorita rodicov zostava cela tarcha na tebe cize ak obide teba ma vyhrate
Otec nie iba ak by zaujal nevhodny postoj


Trest ANO
Takyto cin musi byt potrestany nech bol z akehokolvek dovodu aj keby islo o zaplatenie operacie pre umierajuce dievcatko a to minimalne stratou casti dovery lebo kazdopadne si mal najprv skusit peniaze vypytat pripadne sa nejak dohodnut...


Detektivka ANO
Rozhodne si musis preverit co ti doteraz povedal nech vies nacom si
Momentalne viem ze to bude tazke ale skus zavriet aspon jedno ocko voci tomu ze je to tvoj syn... je to zlodej (prepac tvrdo ale pravdivo oznaceny) a neviem ci by si verila cokolvek zlodejovi ktory ta uz raz okradol...
takze preverujte preverujte a este raz preverujte tak aby on o tom nevedel a aby ste vedeli nacom ste


To by bolo asi vsetko este nejake zhrnutie nech to uz vyzera trochu kultivovane

ZHRNUTIE
Preverit si vsetko co mi povedal aby ste vedeli na com ste
Zaist za psychologom aj so zistenymi faktami (a samozrejme aj prezentovat synove rozpravky ak sa jeho verzia nebude shodovat s faktami)
Podla rady psychologa viest rozhovor so synom a pristupit k vyplyvajucim krokom obmedzeniam...


PS: kazdy si zasluzi druhu sancu ale niektory si nezasluzia ani tu prvu ...
(to nebolo k danej teme iba povzdychnutie nad dnesnym svetom :( )

Katabaticky, normálne si ma vystrašil !:eek::eek::eek: Uvedomujem si, aké som mala šťastie, že moji rodičia boli takí akí boli a uvedomujem si aj to, že moje deti majú šťastie, že som ich matka...

Rozhovor - NIE ?:eek:
Detektívka - ÁNO ?:eek:
Psychologický profil...:rolleyes:

Človek, ak sa rozhodne niečo urobiť - vedú ho k tomu určité pohnútky, ktoré v danom momente považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie činu. Clapec vo veku 17 r. vie, že keď niečo z domu zoberie, aby to speňažil, tak to bude mať určitú odozvu. Dôvod tam bol a rodičia alebo matka chce vedieť pravdu. Maslíte si, že chlapec v 17-tich sa len tak zdôverí hocikomu? Hoci psychológ je študovaný človek, pre chlapca by tom bol tak či tak cudzí a nedôveryhodný typ.

Tak Ti poviem, že každý pubescent niečo vyvedie, ide o to, ako to zvládneme my rodičia a aký postoj zaujmeme. Rozumný rodič sa snaží upokojiť svojho pubescenta tak, aby neunikal po prehrešku a konflikte z domu.
Nehovorím, že treba veci riešiť medom, ale ani bič a palica nepomôžu. V prvom rade KOMUNIKÁCIA. Tá je najdôležitejšia vo všetkých vzťahoch, v rodine, v škole, v zamestnaní aj medzi priateľmi.

Každý má právo dostať druhú šancu a nikto z nás nemôže povedať, že v mladosti / ale ani teraz /, neurobil nič také , za čo by sa mal hanbiť. Nesúdme ani vlastné deti za chyby, čo urobili, naopak pomôžme ich naviesť na správnu cestu .Toto všetko nejde bez komunikácie, vysvetľovania a možnosti vyriešenia.

tie sperky zobral bez dovolenia, ani sa nespytal, neohlasil to,...mozno cakal, len kedy si to nevsimnes a dufal, ze to bude co najneskor.Tentokrat to boli sperky, ktovie o co mu pojde nabuduce.Snad sa to podari vyriesit.

Katabaticky, normálne si ma vystrašil !:eek::eek::eek: Uvedomujem si, aké som mala šťastie, že moji rodičia boli takí akí boli a uvedomujem si aj to, že moje deti majú šťastie, že som ich matka...

Rozhovor - NIE ?:eek:
Detektívka - ÁNO ?:eek:
Psychologický profil...:rolleyes:

Človek, ak sa rozhodne niečo urobiť - vedú ho k tomu určité pohnútky, ktoré v danom momente považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie činu. Clapec vo veku 17 r. vie, že keď niečo z domu zoberie, aby to speňažil, tak to bude mať určitú odozvu. Dôvod tam bol a rodičia alebo matka chce vedieť pravdu. Maslíte si, že chlapec v 17-tich sa len tak zdôverí hocikomu? Hoci psychológ je študovaný človek, pre chlapca by tom bol tak či tak cudzí a nedôveryhodný typ.

Tak Ti poviem, že každý pubescent niečo vyvedie, ide o to, ako to zvládneme my rodičia a aký postoj zaujmeme. Rozumný rodič sa snaží upokojiť svojho pubescenta tak, aby neunikal po prehrešku a konflikte z domu.
Nehovorím, že treba veci riešiť medom, ale ani bič a palica nepomôžu. V prvom rade KOMUNIKÁCIA. Tá je najdôležitejšia vo všetkých vzťahoch, v rodine, v škole, v zamestnaní aj medzi priateľmi.


Preco som ta vystrasil? :) o to mi vobec neslo :)

A v 17 uz ma clovek dostatok skusenosti aby vedel co sposobi takato akcia :) cize bud bol velmi naivny alebo velmi premyslene jednal ;)

A to co som pisal neni bic a palica boli by ak by o tom chalan vedel preto som napisal detektivka pretoze ak zacne chalana vypocuvat pod lampou co ako kde tak sa akurat tak zatvori utiahne do seba a potom uz vobec nebudu vediet co ma v hlave co planuje a preco...
Ale musi predsa zistit nacom je

Myslim ze syn ju sklamal co sa negativne prejavi aj na dovere a preto treba podla mna zistit nakolko vazne to je... lebo aj v tomto pripade zobral to to uz nikto nevrati a je to tam Bolo to zle a bla bla ale to uz nevrati za toho nema sudit to prijala a to treba nesudit ale riesit... momentalne ale ako rodicia nevedia nacom su ved ich oklamal a tvrdila ze s nimi normalne komunikoval predtym takze vedel ze nieco zobral spravil co nemal a nadalej sa spraval normalne tak by mali zistit v com dalsom klamal tak hravo bez jedineho naznaku a ked sa nic take nenajde bola to mladicka nerozvaznost totalna hlupost prkotina pakovina :) ktora sa uz na 99% nebude opakovat pretoze to bol len preslap uprimneho chalana dobre vychovaneho a zrazu mal skrat alebo len blba zhoda okolnosti...
ak vsak klamal aj v dalsich veciach tak to bude treba riesit koplexnejsie pretoze niekde je chyba a taketo situacie by sa mohli opakovat v buducnosti ...

tot moj nzorA

PS: prosim nelakaj sa ja tu nechcem nikoho stresovat len podavam triezvejsi nahlad mladsej generacie ;)

Ahojte, mám obdobný problém, pritom so synom sa snažíme komunikovať, ale on nechce hovoriť. Boli sme už aj u psychologov, posledná nám povedala, že nevie ako nám môže pomôcť. Neviete poradiť dobrého psychologa, ozaj dobrého, ktorý má záujem problém riešiť, myslím, že lepší by bol chlap ako žena.

Moja kamarátka mala takého brata. Nakoniec zistili, že veci z domu predával do záložní a chodieval s kamarátmi do McDonaldu. Niektoré veci jeho mamina ešte stihla odkúpiť. Chvála nebesiam, že v ničom inom nelietal, len chcel ukázať kamarátom, kto má "navrch".

Ja som tiež len dieťa a viem sa vcítiť ako mu je, lebo ho úplne chápem. Určite netreba kričať, pretože aj keď sa na mňa rodičia vykričia, tak ja z toho nemám nič len sa tvárim akože je mi to ˇ%lúto atď... Ak neberie drogy je vcelku múdry, takže sa nemusíš obávať, aby to urobil znova. Len sa s ním treba v kľude porozprávať a HLAVNE NEKRIČAŤ!!! Nepomáha to! A ešte by som ho začal ignorovať, ak by od teba niečo chcel. (nejakú vec, darček na Vianoce) - mohla by si tiež obmedziť toho roku darčeky na Vianoce, ale nie celkom to by ho vyviedlo z miery. Nič drsné na neho veľmi neskúšať. Motto: Nezakazuj mu čo má rád, ale nechaj ho robiť to čo neznáša. Na mňa to veľmi efektívne pomáha.

Ahojte, mám obdobný problém, pritom so synom sa snažíme komunikovať, ale on nechce hovoriť. Boli sme už aj u psychologov, posledná nám povedala, že nevie ako nám môže pomôcť. Neviete poradiť dobrého psychologa, ozaj dobrého, ktorý má záujem problém riešiť, myslím, že lepší by bol chlap ako žena.

Ivana Švehlová:D

no a teraz bez srandy.

no a teraz bez srandy. ale myslím, že to čo ti napísal v príspevku 30 by nebolo od veci skúsiť a naozaj bez srandy. Tiež som si všimla, že viac sa mi pokaždé podarilo vyriešiť s troškou humoru (aj keď ma od jedu nadvihovalo).

no áno, snažím sa podobrotky, dohovárať mu a rozprávať sa s ním, lenže teraz ďalší problém, sekol zo školou, tak riešime toto. on tam chodiť nebude a hotovo, že má ukončenú povinnú dochádzku, tak sme povedali, ked nič iné, dobre, nechceš chodiť do školy, tak pôjdeš do roboty no ale to mu tiež nevonia, ani psychologička nám nepomohla, lebo on nevie povedať prečo?

no áno, snažím sa podobrotky, dohovárať mu a rozprávať sa s ním, lenže teraz ďalší problém, sekol zo školou, tak riešime toto. on tam chodiť nebude a hotovo, že má ukončenú povinnú dochádzku, tak sme povedali, ked nič iné, dobre, nechceš chodiť do školy, tak pôjdeš do roboty no ale to mu tiež nevonia, ani psychologička nám nepomohla, lebo on nevie povedať prečo?

Chýba mu zodpovednosť. Nieje to to tým, že ste mu všetko dovoľovali, alebo bol to váš miláčik? Matky si niekedy zidealizujú svojho syna, vidia sa v ňom a preto často nevidia skutočnosť/prehliadajú drobnosti, ktoré si mali všimnúť už dávno, nie až vtedy keď sekne so školou, to už je neskoro.
Psychologičke určite nepovie čo chce.......on to vie, vie čo chce, chce ešte viac ako mu môžete dať vy. Spýtajte sa ho či mu stačí to čo mu poskytujete vy, či je materiálne spokojný.......napíšte mi čo vám povedal.