Čo sa týka darovania, darca sa môže domáhať vrátenia daru v prípade, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Obdarovaný má zas možnosť využiť právo vrátiť dar, ak má vady, na ktoré ho darca neupozornil.

Pokiaľ ide o postup (či už pri kúpe alebo darovaní), najprv treba spísať zmluvu. Keďže ide o nehnuteľnosť, zmluva musí byť písomná.V zmluve musia byť identifikované zmluvné strany (predávajúci a kupujúci, pri darovacej zmluve darca a obdarovaný). Ďalej je potrebné uviesť predmet zmluvy. Nemožno určiť ľubovoľný deň prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pretože ten nastane až vkladom do katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosť treba presne identifikovať podľa údajov z listu vlastníctva, t. j. katastrálne územie, parcelné číslo, výmera atď. V zmluve je potrebné uviesť aj prípadné ťarchy vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. Zmluvu podpisujú obe strany. Podpis musí byť úradne overený.
V kúpnej zmluve je potrebné uviesť aj cenu nehnuteľnosti (dohodnutú cenu aj úradnú cenu stanovenú znalcom).
V darovacej zmluve darca nemôže za nehnuteľnosť žiadať žiadnu protihodnotu (ani službu alebo iné plnenie), inak je darovanie neplatné. Tiež je neplatná taká darovacia zmluva, podľa ktorej má darovanie nastať až po darcovej smrti.

Zmena vlastníctva nastáva až dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Preto je potrebné podať písomne návrh na vklad do katastra, ktorý musí podľa § 30 ods. 3 katastrálneho zákona obsahovať:
- meno a miesto trvalého pobytu účastníka konania,
- označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný (príslušná je správa katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza),
- označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony,
- číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia.
Prílohami návrhu podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákon sú:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.
S podaním návrhu sa platí správny poplatok vo výške 2 000 Sk.
Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, hlavne oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, a či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Ak sú podmienky splnené, správa katastra vklad povolí, pričom toto rozhodnutie vyznačí v zmluve. Zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu doručí účastníkom konania. Ak správa katastra návrh na vklad zamietne, doručí účastníkom konania rozhodnutie o zamietnutí vkladu.

Doživotné právo bývania v dome sa dá zabezpečiť zriadením vecného bremena (pozri § 151n -§ 151 p Občianskeho zákonníka). Zmluva o zriadení vecného bremena musí mať písomnú formu a okrem iného v nej treba vymedziť obsah a rozsah vecného bremena. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vznikne tiež až vkladom do katastra nehnuteľností.

Pokiaľ ide o postup (či už pri kúpe alebo darovaní), najprv treba spísať zmluvu. Keďže ide o nehnuteľnosť, zmluva musí byť písomná.V zmluve musia byť identifikované zmluvné strany (predávajúci a kupujúci, pri darovacej zmluve darca a obdarovaný). Ďalej je potrebné uviesť predmet zmluvy. Nemožno určiť ľubovoľný deň prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pretože ten nastane až vkladom do katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosť treba presne identifikovať podľa údajov z listu vlastníctva, t. j. katastrálne územie, parcelné číslo, výmera atď. V zmluve je potrebné uviesť aj prípadné ťarchy vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. Zmluvu podpisujú obe strany. Podpis musí byť úradne overený.
naozaj musí? Nestačí podpísať darovaciu zmluvu pred dvomi nezávislými svedkami? Totižto darca je nemobilný a v zlom fyzickom zdravotnom stave, a ochota notára a matrikárov v jednom nemenovanom meste je zúfalá a oni majú čas, ktorého už darcovi veľa nezostáva.

naozaj musí? Nestačí podpísať darovaciu zmluvu pred dvomi nezávislými svedkami? Totižto darca je nemobilný a v zlom fyzickom zdravotnom stave, a ochota notára a matrikárov v jednom nemenovanom meste je zúfalá a oni majú čas, ktorého už darcovi veľa nezostáva.

Podpis naozaj musí byť overený notárom, alebo matrikárom. V prípade, že darca je imobilný, treba požiadať notára, alebo pracovníka matriky, aby prišli overiť podpis za darcom. Myslím, že matrika si za tento úkon ani nič neúčtuje, u notára je to iné, on má na to tarifu v zmysle cenníka notárskych úkonov.
Matrikár musí vyhovieť tejto požiadavke.

ďakujem za odpoveď, aj keď ma moc nepotešila.

Mám ešte jednu otázku ohľadom darovania: darovacia listina je podpísaná a daná na kataster. Ten vklad povolil, ale darca je na tom zdravotne tak zle, že je reálne možné, že v čase zaslania vyrozumenia z katastra už nebude žiť. Tzn. že nebude mať ako jeden z účastníkov konania ako prevziať zásielku. Stáva sa tým celý proces neplatný a bude sa to musieť riešiť dedičským konaním? Dúfam, že som to napísala zrozumiteľne.

Mám ešte jednu otázku ohľadom darovania: darovacia listina je podpísaná a daná na kataster. Ten vklad povolil, ale darca je na tom zdravotne tak zle, že je reálne možné, že v čase zaslania vyrozumenia z katastra už nebude žiť. Tzn. že nebude mať ako jeden z účastníkov konania ako prevziať zásielku. Stáva sa tým celý proces neplatný a bude sa to musieť riešiť dedičským konaním? Dúfam, že som to napísala zrozumiteľne.

Myslím, že nie. Zmena vlastníka nehnuteľnosti vzniká povolením vkladu. Oznámenie je už len následný úkon. Veď aj keby darca žil a neprevzal zásielku (oznámenie o povolení vkladu) aj tak by bol úkon platný. Jednoducho sa na kataster vráti jedna zmluva s informáciou, že adresát zásielku neprevzal. Kataster už nebude skúmať, prečo zásielka (oznámenie) nebolo prevzaté, či náhodou jeden z účastníkov zmluvného vzťahu medzitým nezomrel.

Dúfam, že aj ja som odpovedal zrozumiteľne.;):D

ďakujem, asi sme to napísali zrozumiteľne obaja :)

Podpis naozaj musí byť overený notárom, alebo matrikárom. V prípade, že darca je imobilný, treba požiadať notára, alebo pracovníka matriky, aby prišli overiť podpis za darcom. Myslím, že matrika si za tento úkon ani nič neúčtuje, u notára je to iné, on má na to tarifu v zmysle cenníka notárskych úkonov.
Matrikár musí vyhovieť tejto požiadavke.
Neviete mi poradiť ako postupovať v takom prípade ked jeden z darcov sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, môže darovaci zmluvu podpísať aj pred notárom v zahraničí ??? budú takto podpísanú darovaciu zmluvu akceptovať slovenské úrady??

Neviete mi poradiť ako postupovať v takom prípade ked jeden z darcov sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, môže darovaci zmluvu podpísať aj pred notárom v zahraničí ??? budú takto podpísanú darovaciu zmluvu akceptovať slovenské úrady??

Tuto máš rovnakú otázku a skúsenosť z praxe:

http://www.porada.sk/t73615-zvlastne-osvedcenie-apostil.html

Tuto máš rovnakú otázku a skúsenosť z praxe:

http://www.porada.sk/t73615-zvlastne-osvedcenie-apostil.html
Ďakujem za odpoveď a prajem príjemný deň.

A nemusí to rozhodnutie o vklade darovacej zmluvy nadobudnúť právoplatnosť ? Ak áno, od ktorého momentu začne plynúť lehota ?

Nie, rozhodnutie o vklade akejkoľvek zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľnosti, je právoplatné okamžikom, kedy kataster povolil zápis vkladu do katastra. Tu ani nie je potrebná žiadna lehota na nadobudnutie právoplatnosti, pretože zmluvy o prevode nehnuteľností sú zhodným prejavom vôle všetkých zmluvných strán. Zákon predpokladá, že sa nikto nebude odvolávať, keď sa úradne potvrdí jeho vôľa. Iné je to u súdnych a správnych rozhodnutí, kde súd, resp. správny orgán môže rozhodnúť proti vôli účastníka konania, tam musí byť zachovaná možnosť odvolania. Nato slúži práve tá lehota na nadobudnutie právoplatnosti.

Podľa § 31 odsek 4 katastrálneho zákona rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve.
Podľa odseku 6 rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok.

Prosím o radu, ako postupovať pri nasledujúcej situácii: konanie vo veci návrhu na vklad darovacej zmluvy kataster prerušil kvôli vecným chybám(presnej špecifikácii parciel, atď), lenže medzitým vznikol nový problém - obdarovaný sa oženil a chce darovaný rodinný dom rekonštruovať zo spoločne našetrených peňazí a darcovia chcú darovať dom obom manželom. Môžeme zmeniť v dodatku darovacej zmluvy aj zmluvné strany, nielen čo požaduje doplniť kataster? Ide o to, aby v LV figurovali obaja manželia ako spoluvlastníci.

Doživotné právo bývania v dome sa dá zabezpečiť zriadením vecného bremena (pozri § 151n -§ 151 p Občianskeho zákonníka). Zmluva o zriadení vecného bremena musí mať písomnú formu a okrem iného v nej treba vymedziť obsah a rozsah vecného bremena. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vznikne tiež až vkladom do katastra nehnuteľností.
......................
mám otázku, ako sa postupuje pri ocenení vecného bremena?
Situácia - kupa bytu, pričom právo doživotného bývania akceptuje kupujúci s tým, že kúpna cena bytu sa z tohto dôvodu zníži. Ale o kolko? aké kritériá je možné zobrať do úvahy?

Doživotné právo bývania v dome sa dá zabezpečiť zriadením vecného bremena (pozri § 151n -§ 151 p Občianskeho zákonníka). Zmluva o zriadení vecného bremena musí mať písomnú formu a okrem iného v nej treba vymedziť obsah a rozsah vecného bremena. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vznikne tiež až vkladom do katastra nehnuteľností.
......................
mám otázku, ako sa postupuje pri ocenení vecného bremena?
Situácia - kupa bytu, pričom právo doživotného bývania akceptuje kupujúci s tým, že kúpna cena bytu sa z tohto dôvodu zníži. Ale o kolko? aké kritériá je možné zobrať do úvahy?

To sa nedá oceniť. Je to individuálny názor každého jednotlivca. A kupujúcemu nebude vadiť, že tam s ním niekto bude bývať? Alebo je to rodina?

Nech kupujúci navrhne, o koľko požaduje znížiť cenu. A potom vyjednávajte.

Doživotné právo bývania v dome sa dá zabezpečiť zriadením vecného bremena (pozri § 151n -§ 151 p Občianskeho zákonníka). Zmluva o zriadení vecného bremena musí mať písomnú formu a okrem iného v nej treba vymedziť obsah a rozsah vecného bremena. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vznikne tiež až vkladom do katastra nehnuteľností.
......................
mám otázku, ako sa postupuje pri ocenení vecného bremena?
Situácia - kupa bytu, pričom právo doživotného bývania akceptuje kupujúci s tým, že kúpna cena bytu sa z tohto dôvodu zníži. Ale o kolko? aké kritériá je možné zobrať do úvahy?


teda, teraz bude moja odpoved typu JPP, ale asi takých 10-15 rokov sme niečo podobné robili a marí sa mi, že sa to vtedy normálne z nejakého zákona ocenovalo 50.000 Sk. A zda sa mi, ze to vtedy vychádzalo z nejakeho danoveho zakona, ktory uz dnes neplati,snad o dani z darovania???

To sa nedá oceniť. Je to individuálny názor každého jednotlivca. A kupujúcemu nebude vadiť, že tam s ním niekto bude bývať? Alebo je to rodina?
Nech kupujúci navrhne, o koľko požaduje znížiť cenu. A potom vyjednávajte.
áno, je to rodina, riešia sa vzájomné vzťahy, riešenie vyhovuje, kupujúci iba investuje, bývať tam bude niekto druhý na vlastné náklady. akurát tá cena by sa mala nejakým spôsobom znížiť, nakoľko byt vlastník nebude ani využívať, ani nebude môcť prenajímať iným..... .
Chápem, že na to nie sú tabuľky, ale každé zníženie by malo vychádzať z nejakého prepočtu, nejako to treba odôvodniť, inak je to vycucnuté z prsta. Proste pošuškať, čo také zobrať do úvahy.....
napr. obsadenie bytu znemožňuje ho prenajímať za trhovú cenu a teda ide o ušlý zisk - za aké obdobie? jeden rok. 10 rokov? viac? to by sme sa prepracovali k 6-ciferným číslam, diskontovanie - to tiež ovplyvní výslednú sumu.
Máte ešte niekto nejaký nápad?

Ahojte,
sestra prepísala dom na svoje 2 maloleté deti-darovacou zmluvou.Kataster povolil vklad do katastra, ale teraz čo? Musí za svoje deti vypísať DP k dani z nehnutelností , aké sú lehoty a čo všetko musí vykonať po tomto vklade?

V darovacej zmluve darca nemôže za nehnuteľnosť žiadať žiadnu protihodnotu (ani službu alebo iné plnenie), inak je darovanie neplatné.
tento bod je pre mna zaujimavy-chcel by som darovat cast nehnutelnosti,ale potrebujem vodovodnu a elektricku pripojku do zvysnej casti...nechcem/nemozem to riesit ako samostatnu zalezitost u vodarov a elektrarni,ale cez merace sa pripijit k existujucim rozvodom...samozrejme by som darovanemu za to platil...viem ze to nie je koser,ale mam na to dovody.
povodne som si chcel zaistit pravo na odber ako vecne bremeno k darovacej zmluve,ale ako citam, nie je to mozne,lebo ide vlastne o urcity typ sluzby...mozete potvrdit, ze je to naozaj tak?...

Dobry den

Otec dostal darom od rodicov pozemok asi tak pred rokom , teraz mi ho chce ako synovi darovat, ale xce to urobit kupno predajnou zmluvou pretoze sa boji ze darovacia zmluva je napadnutelna je to vodny postup ?
odporucate nieco ine ?

skôr KPZ :)

a preco kupnopredajnu zmluvu ? ake su vyhody a nevyhody kpz a darovacej zmluvy ?
dik

a preco kupnopredajnu zmluvu ? ake su vyhody a nevyhody kpz a darovacej zmluvy ?
dik

Toto už bolo nespočetne veľa krát na porade preberané a popisované, preto ti nikto neodpovedá, zbytočné to písať neviem koľký krát.

Daj si vyhľadať staršie témy o darovacej zmluve a kúpno predajnej zmluve, v priebehu hodiny nájdeš oveľa viac informácií, než by si dostal tu v jednom - dvoch príspevkoch.

To sa nedá oceniť. Je to individuálny názor každého jednotlivca. A kupujúcemu nebude vadiť, že tam s ním niekto bude bývať? Alebo je to rodina?

Nech kupujúci navrhne, o koľko požaduje znížiť cenu. A potom vyjednávajte.


Ocenit sa to da, pre ucely exekucie sa to bezne robi (ak sa exekvuje nehnutelnost s vecnym bremenom), len znalci sa brania robit to pre ine ucely nez exekuciu.

Dobrý den, chcela by som sa vás spýtat jednu vec, moj priatel ma moznost ze mu jeho babka prepise dom na neho a chcela by som vediet co je lepsie aby nemusel vyplacat ostatnych kedze jeho babka ma pol domu a jej deti maju druhu ale ona mu ho chce prepisať cely s tym ze oni o ten dom nemaju zaujem,a priatel ma aj surodencov a ci by musel aj tych vyplatit kedze v tej druhej polke ma ciastku aj ich neboha mama.

Za odpoved vopred dakujem

Dobrý den, chcela by som sa vás spýtat jednu vec, moj priatel ma moznost ze mu jeho babka prepise dom na neho a chcela by som vediet co je lepsie aby nemusel vyplacat ostatnych kedze jeho babka ma pol domu a jej deti maju druhu ale ona mu ho chce prepisať cely s tym ze oni o ten dom nemaju zaujem,a priatel ma aj surodencov a ci by musel aj tych vyplatit kedze v tej druhej polke ma ciastku aj ich neboha mama.

Za odpoved vopred dakujem No bohužial ale babka nemôže prepisať na tvojho priateľa niečo čo jej nepatrí ( 1/2 domu , ktorý vlastnia jej deti )
Môže prepísať svoju polovicu ( darovať mu ) a on jej deti z domu musí vyplatiť, jedine že by ich ukecal a oni mu to darovali ako to urobí babka.

Dobrý den, chcela by som sa vás spýtat jednu vec, moj priatel ma moznost ze mu jeho babka prepise dom na neho a chcela by som vediet co je lepsie aby nemusel vyplacat ostatnych kedze jeho babka ma pol domu a jej deti maju druhu ale ona mu ho chce prepisať cely s tym ze oni o ten dom nemaju zaujem,a priatel ma aj surodencov a ci by musel aj tych vyplatit kedze

Ja ešte doplním tých jeho súrodencov.

Pokiaľ babka daruje dom (tú jej polovicu) len jemu, tak nie je povinný vyplácať svojich súrodencov. Bude to dar len pre neho.


v tej druhej polke ma ciastku aj ich neboha mama.


Tak tomuto akosi nerozumiem. Mohla by si to bližšie objasniť? Nebohá mama = že už nežije? Potom nemôže vlastniť nehnuteľnosť. Po jej smrti muselo prebehnúť dedičské konanie a niekto ten jej podiel musel zdediť.

Alebo presne napíš, kto aký podiel vlastní - podľa výpisu z katastra.