My sme s tým ako rodičia nesúhlasili, pretože by sme nevedeli ako to vlastne našemu dieťeťu ide, takže sme boli za známky a rodičia iných detí v našej škole tiež v iných triedach tiež nástojili na známkach. Musím ale povedať, že učitelia vôbec nás nepresviedčali o slovnom hodnotení, tiež boli za známky. Učitelia vlastne len prezentovali to čo im prikázala riaditeľka školy..........

Hoci je môj syn teraz už stredoškolák, chodil kedysi na TAŠ v Poprade, kde boli deti hodnotené aj známkami aj slovne. Dostávali dokonca dve vysvedčenia - slovné a klasické. Deti aj rodičia sme boli spokojní, pretože v tom slovnom hodnotení sa dostalo žiakom chvály v tom, v čom boli skutočne dobrí a hany a zdvihnutého prsta v tom, kde treba ešte zabrať.
Na druhej strane, keby tieto deti dostávali len slovné vysvedčenia počas celých 9 rokov, mali by veľký problém preorientovať sa na klasické hodnotenie ďalej na stredných školách. Alternatívnych základných škôl je na Slovensku veľmi málo, ale ja na tú našu popradskú nedám dopustiť.

Neviem, či zadávateľ otázky hovorí o bežnej základnej škole alebo o nejakej alternatívnej. V každom prípade by som nevidela až taký problém v slovnom hodnotení na prvom stupni, úplná pohoda pre deti i pre rodičov.

dadina a danushka, dakujem vam za vase slova, mala som na mysli beznu triedu, ocakavam netrpezlivo dalsie postrehy, velmi ma to zaujima
ahojte, diiik

odpovedám ako učiteľka(ŠZŠ): predstavte si že je v triede 30 detí a každému mám písať slovné hodnotenie,čiže po nejakej hodine by som celú prestávku písala, alebo na konci šk.roka každému na vysvedčenie, určite by sa mi to nechcelo a deťom sa to tiež nechce čítať.Mám žiaka ktorý nevie čítať a bol hodnotený slovne, vôbec nechápal čo má a stále vravel že prečo on nemá takú jednotku teraz je hodnotený známkami a pochvaľuje si to. Inak do slovného hodnotenia sa musia písať iba kladné veci a to čo žiak ovláda, čo si myslím že je nespravodlivé.Veď každý rodič by chcel čítať o dieťati aké je úžasné ale čo keď také perfektné nie je? Všetky by boli na jednej úrovni lebo dobrému sa napíše dobré a horšiemu sa napíše tiež dobré. Známky sú rýchlejšie a každý ich rýchlo pochopí.

Môj syn mal štyri roky slovné hodnotenie. Moja dcéra je slovne hodnotená tretí rok. Nemala som s tým predtým žiadne skúsenosti. Po týchto rokoch a skúsenostiach to však môžem každému len odporučiť. Je pravda, že moje deti mali šťastie na dobré pani učiteľky, ktoré sa tomu venovali, boli proste perfektné. Také by som priala každému rodičovi. Deti dostali výborné základy. Pri tomto spôsobe deti aj rodičia poznajú pravidlá, vedia vyčítať / podľa mňa lepšie ako zo známok /, čo je dobre, ale aj kde sú rezervy, čo treba doplniť. Či je to hodnotenie spôsobom panáčika s úsmevom, polovážnou a vážnou tváričkou alebo hodnotenie farbami semafóra, v 3. a 4. ročníku aj hodnotenie na percentá, detičky vedia, čo to pre nich znamená. Navyše pri vyhodnotení prác, aj na vysvedčeniach majú deti vždy uvedené, v čom problémy majú, čo sa majú doučiť, v čom vynikajú. Môžu si napísať, čo bolo pre nich ľahké, čo ťažké. Neviem, či by sme dokázali posúdiť, keby doniesol žiak dvojku, za čo ju má. Je to dobrá známka, ale niekde niečo malé bolo zlé. V slovnom hodnotení to je jasne napísané. Aj ja som uvažovala o hlasovaní za známky do 4. r., no nakoniec som si to rozmyslela. Dnes je môj syn prvák na osemročnom gymnáziu. Nemal žiaden problém na prechod na známky. Záleží to, samozrejme, od učiteľky, ktorá bude vaše dieťa učiť, aké má s tým skúsenosti a ako sa tomu bude venovať. Určite je to pre deti, pre ktoré je v škole všetko nové, oveľa ľahšie, jednoduchšie a zrozumiteľnejšie. To je moja skúsenosť. Prajem veľa šťastia.

odkaz pre tinku 1
To je práve o tom, ako vnímame svoju prácu, ako prijímame a či vôbec chceme prijať nové poznatky a čo chceme preto urobiť. Je jednoduché fungovať v zaužívanom systéme, ale deti, to je nová generácia, sú stále šikovnejšie, vnímavejšie, my sa im musíme priblížiť, a preto sa aj učiť stále nové. Všetky povolania vyžadujú neustále zdokonaľovanie, nevidím preto dôvod, prečo by sa to nedalo skúsiť. Treba však hľadať spôsob ako sa to dá a nie ako sa to nedá.

uviedla som to v článku vyššie

ahojte,

po mojej skúsenosti s jednou pani učiteľkou na 1. stupni, by mi to bolo úplne jedno pre aké hodnotenie sa rozhodne. Zaoberala by som sa skôr tým jej celkovým postojom k deťom a prístupom k určitým žiakom, no a akým spôsobom ich dokáže motivovať k úspechom. A potom by to hodnotenie bolo úplne v poriadku. Pri mojom druhom dieťati som to všetko zlé nevidela a skončilo to tak, že sme zakotvili u psychologičky...po mojom krutom zistení čo je pravda som okamžite zmenila školu i pani učiteľku. Vďaka Bohu, že ešte nebolo neskoro. dnes sme už v pohode a dodnes stretávam tú milú pani učiteľku čo sa mi líškala a poza chrbát mi doslova ničila dieťa..... ktoré sa jej tak bálo, že mi nič neprezradilo.... až rodičia iných detí raz niečo utrúsili a išla som po tom ako drak....
katastrofa...

no už je to minulosť.... teraz máme milú pani učiteľku, ktorá má také fantastické správanie voči deťom a aj rodičom, že sme ako jedna veľká rodina.... veľakrát ma prekvapí aký úžasný spôsob si dokáže nájsť, keď potrebuje detičky motivovať. A moja dcéra ju má ako druhú maminku. bodaj by boli všetky pani učiteľky také úžasné..... :):):):):):):)

Januli napis presnejsie, nerozumiem.J:)