My sme naše šteniatko vždy ako sa budilo, alebo najedlo brali von..už sme to akosi vytušili...čo bude nasledovať. Deti mali práve prázdniny, tak s ním boli vonku takmer stále. Ale v byte boli nachystané poruke noviny, ktoré sme v prípade nehody pod šteniatko podkladali. Potom sme tie noviny presúvali vždy bližšie ku dverám, až ich naraz nebolo treba. Šteniatko sme vždy chválili..niekedy aj odmenu dostalo, ale nikdy sme mu čumáčik nestrkali do jeho mláčky, ani na neho nekričali. A po prázdninách už šteniatko vydržalo celé doobedie a vedelo, že potrebu si má robiť vonku. Chodili sme s ním potom ešte 4 x a neskôr stačilo 3 x za deň.

Chváliť, chváliť, chváliť - vždy, keď si to vybaví vonku:) Psík za spokojnosť a lásku svojho pána spraví aj nemožné. Keď som mala psa, tak som prvé leto vstávala o štvrtej ráno a už sme utekali von. Pochvala je rozhodne rýchlejšia a lepšia metóda, ako nadávanie a hrešenie. Môj miláčik bol po takej pochvale taký pyšný, až sme sa na ňom smiali. Dokonca ma ťahala, aby mi ukázala, kde to spravila a aby dostala pochvalu:)