Nikto nič? Veď chcem iba počuť vaše názory.

Jednoznačne za alkohol a keby sa k tomu pridala aj bitka, tak okamžite.

gamblerstvo - urcite

...ubližovanie deťom, ponižovanie partnera, nezáujem o rodinu, za surovosť...
Ďakujem Ti Bože, že toto ma obišlo!

agresia, bitka, ponižovanie...

Zdravím všetkých. Zaujímalo by ma z akých dôvodov by ste sa určite rozviedli? Píšte svoje názory a skúsenosti a hlavne tí, ktorí také niečo zažili.
Ďakujem všetkým, ktorí prispejú svojími skúsenosťami a názormi.

Kalkulka, na Veľkú noc takáto smutná téma...?

Vlasta, v živote sa stáva všeličo a treba to riešiť. Povedala by som nájsť menšie zlo.

1. fyzické a psychické týranie detí a manželky / manžela
2. alkoholizmus

Z vlastnej skúsenosti to bol alkohol, nezáujem o rodinu, bitky a sústavné poukazovanie mojej neschopnosti .
................
Som šťastná, že som po 10 rokoch opustila takého človeka.
Ukázalo sa, že som schopná, postavila som sa na nohy z nuly, mám vlastné bývanie, končím VŠ, mám zaujímavú prácu , skvelého syna, ktorý zostal so mnou a ešte lepšieho priateľa, ktorého som po 8 rokoch spoznala.

Krásny deň!

Pridám sa aj ja, aj keď s Vami súhlasím skoro vo všetkých príspevkoch. Samozrejme nová partnerka alebo partner,treba to riešiť ,lebo to je prvý náznak ešte väčšieho zla,skončiť to , mať pekné spomienky,a na tie zlé zabudnúť ,je to proste minulosť .Je to fakt ťažké postaviť sa na vlastné nohy ,ale určite sa v okolí nájde dobrá kamarátka ,ktorá Vás podrží a je v najhoršom s Vami,stačí jedna :-)))) ja som mala to šťastie a mala som ju nablízku,a ona teraz asi aj za pomoc dostala partnera ako treba teda aj do voza aj do koča...aj kéď čakala na neho 12 rokov :-))

Z vlastnej skúsenosti to bol alkohol, nezáujem o rodinu, bitky a sústavné poukazovanie mojej neschopnosti .
................
Som šťastná, že som po 10 rokoch opustila takého človeka.
Ukázalo sa, že som schopná, postavila som sa na nohy z nuly, mám vlastné bývanie, končím VŠ, mám zaujímavú prácu , skvelého syna, ktorý zostal so mnou a ešte lepšieho priateľa, ktorého som po 8 rokoch spoznala.

Krásny deň!
Si šťastná žena, gratulujem.

A čo tak ponižovanie, žiarlivosť v neprimeranej forme.? Žiarlenie
na všetky úspechy partnera, to je jedno aké, trebárs aj profesionálne. Nezáujem o sexuálny život?

Tak to by si si mala zvážiť, či ti to stojí zato, keď sú v tom hlavne aj deti. Aj u nás doma som sex videla naposledy vo filme a ešte sa nerozvádzame, ale ostatné veci si naozaj musíš zvážiť.

Deti sú už dospelé.

Tak ak takto trpíš, tak rozvod, veď ide predsa o tvoj život a prečo by si sa do konca života mala trápiť.

............každý má právo na pokojný život a nik nemá právo obmedzovať druhého. Všetko je o tolerancii, pochopení a komunikácii. Treba nájsť silu a postaviť sa proti ľuďom, ktorí si myslia, že môžu s nami "zametať".
Kalkulka - nenechaj sa takto trápiť. Aj o mne si ex myslel, že som obyčajná dedinská hus, ktorá nevie čo je život ( lebo som mala 19 rokov ) tak riadil všetko a hlavne môj život.

ROZVOD
je naozaj posledné riešenie, ale ked sa inak nedá. Vydatá som neni, len s priateľom žijem, a som stastná. Určite by som ho opustila, keby začal veľa piť, bil by mna a malého, alebo by ma týral psychicky.
Moja kamarátka také štastie nemá, jej manžel je totálny cvok, včera mu preskočilo, tak ju skoro zabil, zavolala policajtov a tí ho zobrali. Uz dala 3 krát žiadosť na rozvod, ale vzdy to stiahla, tak dúfam, že uz sa zobudí. A to je uz s ním 7 rokov.:mee:

P.S. - samozrejme, že aj v posteli to musí klapať.

Asi treba iba nájsť odvahu a poslať príživníka do čerta.

dobry den! ja zvazujem ako dovod na rozvod neveru manzelky. mozno to niekumu nepride ako dostatocny dovod, ale ked manzelka absolutne nema zaujem o nas vztah je to dost krute. spominalo sa tu ponizovanie, mna ponizuje to ked ma neustale ignoruje.

Mňa ignoruje môj manžel a celá rodina a nerozvádzam sa. Nevera sa dá aj odpustiť,ak sú tam aj dôležitejšie faktory.

Mňa ignoruje môj manžel a celá rodina a nerozvádzam sa. Nevera sa dá aj odpustiť,ak sú tam aj dôležitejšie faktory.

môžem sa spýtať,potom prečo zostávaš v takom vzťahu,kde ťa všetci ignorujú?

To by aj mňa zaujímalo.

Mňa ignoruje môj manžel a celá rodina a nerozvádzam sa. Nevera sa dá aj odpustiť,ak sú tam aj dôležitejšie faktory.
ano jeden, dva, tri úlety sa daju odpustit, ale trvaly vztah s inym muzom a trvala nevera, to ja nemozem. a do tojky sa mi nechce. Paradox ale je, ze manzelka nechce o rozvode ani pocut. Jej takato situacia vyhovuje, navonok vsetko funguje, o vsetko je postarane. Akurat ja nemam s kym sexovat:mad:.Mozno jednoducha rada "najdi si milenku" ale ja mam manzelku stale rad.

Je to kruté. Ten, kto má rád je v podstate nešťastný a jeho city nie sú opätované. Nekompenzuje si tak náhodou tvoja manželka
niečo, čo nemá doma, ale ináč je spokojná?

[quote=alzbetka78;689873]môžem sa spýtať,potom prečo zostávaš v takom vzťahu,kde ťa všetci ignorujú?
Ostávam v tom vzťahu pre mnohé iné kladné veci. A možno by som si mala nájsť milenca a všetko by bolo ok.

najprv sa na to pozriem z môjho pohľadu z detstva:
Otec alkoholik a tyran, keď som si mamu zastala, dostala som aj ja,vyhodil ma s ňou z domu a nie raz, spali sme...... a keď vyhodil mamu tak som ho hodinu prehovárala aby ju pustil domov a ona sa k nemu vždy vrátila, že kde by išla keď tu má dom!!!! Keby záležalo odo mňa tak už sedí.! Nenávidela som ich oboch. Prečo oboch? Za to že som nevedela čo je rodinná pohoda, či vianoce či veľká noc.meniny či narodeniny, každý deň som sa modlila čo bude u nás doma......prosila som mamu aby sme od neho odišli. Nechcela!! Žena ma podľa starých zvykov znášať všetko čo jej muž urobí, môže len šúchať nohami. Už ako dievča som sa zapovedala že keby som mala mať takéhoto chlapa tak od neho odídem. Vyplnilo sa.
Po 4 ročnej známosti som sa prvý krát vydala, tak hneď po vydaji a to ešte za totality môj muž prestal pracovať = príživník, same zábavy a ženy, kamaráti a výroky že on si učí ženu doma sedieť, Po 1/2 roku som od neho odišla,(deti sme nemali) už som to nevydržala, lebo z môjho platu som financovala jeho výstrelky a jeho pôžičky. Prišiel za mnou len keď potreboval peniaze. Do jedného roka od vydaja som s ním rozviedla.
Vydala som sa druhý krát,občas popíjal každé 2 týždne 2 dni bol v liehu, nerobil mi zle ale mala som zlosť, lichotilo mi že nechce aby som chodila do práce atď až po 14 rokoch manželstva ma to prestalo baviť, chcela som ísť do práce....... a tu to začalo, agresivita, žiarlivosť a alkohol, keď som videla že sa nekrotí ani pred synom že ho zaťahoval do jeho nezmyselných sporov a syn sa zhoršil v škole aj povahoo trpel a vyhodil nás z domu........hneď.podala som žiadosť o rozvod.
Aj keď som sa musela postaviť na nohy sama , som sebaistejšia, syn sa postupne stáva zrelšími - sebaistejším, po preplakaných nociach až teraz po 3 rokoch môžeme obaja povedať že máme kľud, ráno vstaneme, nikto nás nebuzeruje, nevydeluje s peniazmi, nenadáva, neobviňuje a nemusím tolerovať že v 50 chodí ex na zábavy s mladšími že sa opíja a ja na neho nemusím čakať doma...... Takže ak mi nejaká žena povie až zostáva s mužom aj keď trpí, nech sa zamyslí či netrpia aj deti, pretože tam sa vzťah odzrkadlí, na deťoch. A dopriala by som jej , keby sa dalo vrátiť čas aby bola ona dieťa a musela sa pozerať na vzťah svojich rodičov takí akí som ho prežívala aj ja.To je moja skúsenosť

Na odľahčenie k tejto iste veľmi závažnej téme. Tí, ktorí sme nezažili už spomínané príbehy si to asi nevieme predstaviť. Ja to poznám od susedov a veru som sa vždy čudovala, keď sa u nás susedka s deťmi schovávala, prečo sa neodsťahujú. Dôvod bol ten, že keď bol triezvy, tak manželke všeličo kupoval, varil, upratoval a pod. Preto ani neodsudzujem ženu, ktorá príjme späť svojho manžela po nejakej afére.
Pred niekoľkými rokmi ma moji chlapi doma hnevali /neupratovali a pod./, najmladší syn chodil už na strednú ekonomickú školu, tak som si dala otázku, aké mám ako vydatá žena výhody.. Zobrala som dvojhárok a rozhodla som sa napísať pre a proti, na jednu stranu som písala pre a na druhú stranu proti.
Syn nakúkal a zahlásil: Oci aktíva sú iba tri a pasíva ani sa nepýtaj. Ale zabralo to a niekoľko týždňov sekali dobrotu. A teraz, keď sme doma už sami s manželom, mi veru tí neporiadníci aj chýbajú.
Kalkulka, ťažko je niečo dodávať, veru veľa žien hovorí, že po rozvode si to nevedia vynachváliť a ľutujú, že toľko trpeli. Osobne som to zažila s mojou dobrou kamarátkou, ktorá sa po 35-tich rokoch rozviedla a dlho si nevedela na ten kľud zvyknúť. Bola a je to úspešná žena, čo asi vadilo jej polovičke a týral ju, nepomáhali ani súhlasy jej synov a svoje terajšie rozhodnutie neľutuje. Je po rozvode už 3 roky.

Držím Ti palce.

Alda, ani nevieš, aký mám sprostý život. Ani nechcem tu o tom písať, ale veľmi by som si vyliala dušičku. Mám sa momentálne hrozne. Život je strašne krutý. A keď vidím, že aj niekto iný robí tie isté chyby v živote ako som robila ja, ver tomu, že ma ide poraziť, keď nemôžem pomôcť svojími dobre ozaj dobre mienenými radami. Dadina má jednu obrovskú naozajstnú pravdu.
Škoda, že aj ja som na ňu prišla tak neskoro. Existujú medzi nami totiž sprostí sebeckí ľudia, ktorí dobrobu partnera iba zneužívajú!
Som strašne znechutená zo života a v podstate stratila som zmysel života. Potrebujem sa postaviť na nohy a znova začať žiť, ale mám z toho všetkého strašnu prázdnotu v duši a nemám v sebe žiadnu energiu ani chuť, prečo by som mala ďalej žiť. V podstate iba prešľapujem na mieste a neviem nabrať silu.

najprv sa na to pozriem z môjho pohľadu z detstva:
Otec alkoholik a tyran, keď som si mamu zastala, dostala som aj ja,vyhodil ma s ňou z domu a nie raz, spali sme...... a keď vyhodil mamu tak som ho hodinu prehovárala aby ju pustil domov a ona sa k nemu vždy vrátila, že kde by išla keď tu má dom!!!! Keby záležalo odo mňa tak už sedí.! Nenávidela som ich oboch. Prečo oboch? Za to že som nevedela čo je rodinná pohoda, či vianoce či veľká noc.meniny či narodeniny, každý deň som sa modlila čo bude u nás doma......prosila som mamu aby sme od neho odišli. Nechcela!! Žena ma podľa starých zvykov znášať všetko čo jej muž urobí, môže len šúchať nohami. Už ako dievča som sa zapovedala že keby som mala mať takéhoto chlapa tak od neho odídem. Vyplnilo sa.
Po 4 ročnej známosti som sa prvý krát vydala, tak hneď po vydaji a to ešte za totality môj muž prestal pracovať = príživník, same zábavy a ženy, kamaráti a výroky že on si učí ženu doma sedieť, Po 1/2 roku som od neho odišla,(deti sme nemali) už som to nevydržala, lebo z môjho platu som financovala jeho výstrelky a jeho pôžičky. Prišiel za mnou len keď potreboval peniaze. Do jedného roka od vydaja som s ním rozviedla.
Vydala som sa druhý krát,občas popíjal každé 2 týždne 2 dni bol v liehu, nerobil mi zle ale mala som zlosť, lichotilo mi že nechce aby som chodila do práce atď až po 14 rokoch manželstva ma to prestalo baviť, chcela som ísť do práce....... a tu to začalo, agresivita, žiarlivosť a alkohol, keď som videla že sa nekrotí ani pred synom že ho zaťahoval do jeho nezmyselných sporov a syn sa zhoršil v škole aj povahoo trpel a vyhodil nás z domu........hneď.podala som žiadosť o rozvod.
Aj keď som sa musela postaviť na nohy sama , som sebaistejšia, syn sa postupne stáva zrelšími - sebaistejším, po preplakaných nociach až teraz po 3 rokoch môžeme obaja povedať že máme kľud, ráno vstaneme, nikto nás nebuzeruje, nevydeluje s peniazmi, nenadáva, neobviňuje a nemusím tolerovať že v 50 chodí ex na zábavy s mladšími že sa opíja a ja na neho nemusím čakať doma...... Takže ak mi nejaká žena povie až zostáva s mužom aj keď trpí, nech sa zamyslí či netrpia aj deti, pretože tam sa vzťah odzrkadlí, na deťoch. A dopriala by som jej , keby sa dalo vrátiť čas aby bola ona dieťa a musela sa pozerať na vzťah svojich rodičov takí akí som ho prežívala aj ja.To je moja skúsenosť
Máš obrovskú obrovitánsku, skutočnú ozajstnú najväčšiu pravdu v živote.
Teba som asi mala mať v živote pri sebe. Vedela by som v pravý čas, kedy mám urobiť rázny rez! Teraz je už neskoro! Hrozne ma to mrzí a štve. Samozrejme kvôli deťom. Bola som hlúpa hus, ktorá si myslela, že robí dobre, keď udržiava rodinu kvôli deťom. Mala som mu dať taký kopanec do zadku, že by sa ani nespamätal ako a kedy vyletel z domu! Zničil život naším deťom.
Teraz už viem, že ak by som bola s nimi sama, isto by sa mali lepšie a skôr by sa nestali veci, ktoré sa mi nepáčili a nepáčia dodnes. Tak načo trpieť? Veď sme tým iba ublížili svojim deťom! Ani ja sama si to nikdy v živote neodpustím.

Kalkulka, prajem veľa sily. Rozvod nie je jednoduchý, ale sú situácie, keď sa ďalej nedá. Rozviedla som sa pre neveru partnera, ale rozhýbalo ma až to, keď úplne bezdôvodne udrel dcérku. Znovu som našla úctu k sebe. A k tomu, z čoho sa tešiť : kým človek vidí, počuje, hovorí, chodí, ... Hlavu hore - na Porade je veľmi veľa kamarátok, tu človek nie je sám so svojím trápením.

No tak moja sa netráp a konaj, veď to tu čítaš, že nič nestratíš, iba získaš.
A nebuď skeptická!!!! Každé zlo má aj svoje pozitíva. "Každé zlo je na niečo dobré."
Nemysli si, že môj život je prechádzka ružovou záhradou. Ja mám zasa zdravotné problémy, každý má nejaký problém, ale nemôžeš sa k tomu stavať
s takými pochmúrnymi myšlienkami.
Zlatko fakt Ti držím palce k tvojmu rozhodnutiu a nakopni sa vo svoj prospech.

Máš obrovskú obrovitánsku, skutočnú ozajstnú najväčšiu pravdu v živote.
Teba som asi mala mať v živote pri sebe. Vedela by som v pravý čas, kedy mám urobiť rázny rez! Teraz je už neskoro! Hrozne ma to mrzí a štve. Samozrejme kvôli deťom. Bola som hlúpa hus, ktorá si myslela, že robí dobre, keď udržiava rodinu kvôli deťom. Mala som mu dať taký kopanec do zadku, že by sa ani nespamätal ako a kedy vyletel z domu! Zničil život naším deťom.
Teraz už viem, že ak by som bola s nimi sama, isto by sa mali lepšie a skôr by sa nestali veci, ktoré sa mi nepáčili a nepáčia dodnes. Tak načo trpieť? Veď sme tým iba ublížili svojim deťom! Ani ja sama si to nikdy v živote neodpustím.

Alica... je veľa vecí ktoré si s odstupom času myslíme že si neodpustíme... ale tadiaľ cesta nevedie. So záujmom som sledovala Tvoju zadanú otázku a zvažovala v duchu, či existuje odpoveď...:rolleyes:... Priamočiara isto nie... Ak sa obzriem späť, dokázala by som Ti úprimne odpovedať že dôvodom k rozvodu je neúcta partnera... od nej sa odvíjajú všetky "aj" špinavosti "aj" neprávosti ktoré s obľubou podaktorí páchajú. Pochopenie, či ospravedlnenie sa hľadá ruka v ruke s tým, čo situácia spôsobuje najmä deťom... nekonečno tu však je konštanta neznáma... Človek sa vzoprie a zrazu sa dokáže na svet pozerať inými očami... Si zrejme len krôčik od tohto stavu a tam Ťa už nikto a nič nedokáže zastaviť. Pretože pocit... že si začínaš vážiť sama seba je k nezaplateniu......... ver mi že viem prečo to hovorím...:rolleyes:...

Ajuška, určite máš pravdu, len je to všetko strašne ťažké. Aj 23 rokov robí svoje, takmer 24. Chybu som urobila hneď na začiatku.
A keďže som to chcela riešiť po svojom, zastavila ma vtedy moja musím povedať hlúpa mamička, už by to bolo dávno ináč. Bola som strašne hlúpa. Ale už sa chcem toho bremena zbaviť. Deti sú dospelé a poslednú dobu, keď prídem domov nepočujem nič iné
iba ako sa na otca sťažujú. A isto uznáte, že dospelé deti sa nesťažujú na somariny. Už som im aj oznámila svoj úmysel. Vôbec neboli proti.

Ajuška, určite máš pravdu, len je to všetko strašne ťažké. Aj 23 rokov robí svoje, takmer 24. Chybu som urobila hneď na začiatku.
A keďže som to chcela riešiť po svojom, zastavila ma vtedy moja musím povedať hlúpa mamička, už by to bolo dávno ináč. Bola som strašne hlúpa. Ale už sa chcem toho bremena zbaviť. Deti sú dospelé a poslednú dobu, keď prídem domov nepočujem nič iné
iba ako sa na otca sťažujú. A isto uznáte, že dospelé deti sa nesťažujú na somariny. Už som im aj oznámila svoj úmysel. Vôbec neboli proti.

Isto... deti... aj rodina, či známi majú svoj pohľad. Lenže každý z nich si zariaďuje život po svojom. Je najvyšší čas aby si myslela sama na seba a snažila sa žiť tak ako vieš... či v tichej domácnosti... či vo svojej. Je to LEN v Tebe...

Chcela by som vo svojej, ale konečne s ľudským teplom a nie sama. Asi som sa fakt narodila pod nešťastnou hviezdou 13-teho.

Keby ste všetko vedeli, tak by ste sa mi ani nečudovali, že sa mi ani žiť nechce.

Ahojte, moji známy sa tiež rozvádzajú, ona začala žiť s jeho otcom, to je už podľa mňa úplný vrchol. Ja nie som nejaký mravokáca, ale toto?

Keby ste všetko vedeli, tak by ste sa mi ani nečudovali, že sa mi ani žiť nechce.
Zlaticko, myslim, ze viem asi o com hovoris. Niekedy netreba slov, aby clovek pochopil. Posluchni svoj siesty zmysel.

Neviem, či ma chápeš a neviem, či naozaj vieš o čom hovorím.
Dospela som do štádia, keď viem, že sa musím osamostatniť, lebo ináč z ďalšieho života nebudem mať nič. Bude to stále iba pomalá a istá agónia. A nikdy v živote takto nezažijem skutočné šťastie v čo už aj tak neverím.

Chcela by som vo svojej, ale konečne s ľudským teplom a nie sama. Asi som sa fakt narodila pod nešťastnou hviezdou 13-teho.
Či už to myslíš vážne alebo nie, tvoje podvedomie to môže brať ako fakt... potom sa nečuduj keď to tak dopadne. Na čo máš takéto vyjadrenia?

Bastian, bez dôvodu ich určite nemám. Tie dôvody sú fakt silné
a poslednú dobu nabité aj riadnymi emóciami. Možno sa mi podarí ich zbaviť, ale momentálne potrebujem vedieť načo som vlastne na tomto svete a prečo mám nabrať energiu ísť ďalej a ako.

Bastian, bez dôvodu ich určite nemám. Tie dôvody sú fakt silné
a poslednú dobu nabité aj riadnymi emóciami. Možno sa mi podarí ich zbaviť, ale momentálne potrebujem vedieť načo som vlastne na tomto svete a prečo mám nabrať energiu ísť ďalej a ako.
...ale takýmito vyjadreniami si to sama komplikuješ. Sama seba brzdíš.
A na tomto svete si preto, lebo si dostala tú možnosť... môžeš dávať a prijímať a pritom si aj užívať. A aj utrpenie a bolesť má svoj význam.

Veď práve, ani dávať, ani prijímať a už vôbec nie užívať si. A trpieť sa mi už nechce, už toho bolo dosť.

Keď to tak cítiš, tak to neodkladaj. Ja som sa rozviedla keď mala dcéra 9 mesiacov. Môžem povedať, že som bola prvá z dediny a keď ma babky videli, tak sa kyslo tvárili. To bolo v roku 1975 a odvtedy som si riadila život sama. I napriek častým tichým domácnostiam s mojimi rodičmi - na rozdiel od Teba som tvrdo išla za svojim cieľom a " neposlúchala " som rodičov. Preto som dosiahla to, čo som chcela. Aj keď už na druhý vzťah nemám odvahu, je mi dobre. Som sama, ale nie osamotená. Minule ma navštívila známa a tiež hovorila o jej manželstve. Tiež povedala, že síce býva s rodinou, ale je sama.:mad: Preto Ti doporučujem správne rozhodnutie a prajem veľa pevných nervov a síl bojovať s prekážkami.

Keď to tak cítiš, tak to neodkladaj. Ja som sa rozviedla keď mala dcéra 9 mesiacov. Môžem povedať, že som bola prvá z dediny a keď ma babky videli, tak sa kyslo tvárili. To bolo v roku 1975 a odvtedy som si riadila život sama. I napriek častým tichým domácnostiam s mojimi rodičmi - na rozdiel od Teba som tvrdo išla za svojim cieľom a " neposlúchala " som rodičov. Preto som dosiahla to, čo som chcela. Aj keď už na druhý vzťah nemám odvahu, je mi dobre. Som sama, ale nie osamotená. Minule ma navštívila známa a tiež hovorila o jej manželstve. Tiež povedala, že síce býva s rodinou, ale je sama.:mad: Preto Ti doporučujem správne rozhodnutie a prajem veľa pevných nervov a síl bojovať s prekážkami.
Poviem ti, keby som to vedela, tak by som to urobila možno približne v takom čase ako ty, keď spravil prvý prešľap.

Na to treba asi odvahu hneď. Možno mám výhodu, že som aj tvrdohlavá a tvrdo si idem za svojim cieľom. Raz sa vyhrozím a odpustím a druhý krát už konám - teda končím. Nedám viacej šancí, moje zdravie a šťastie je prednejšie. Mám sa rada. Pokiaľ sa Ty nebudeš mať rada samu seba, tak sa na to ťažko odhodláš. Nauč sa mať rada a budeš vidieť, ako to všetko ľahko pôjde.

Tak to vieš, keď myslíš viac na iných ako na seba, tak to potom tak vyzerá. Jednoducho treba byť do tej správnej miery sebec a potom by malo byť všetko OK. Len to treba vedieť.

Súhlasím s wagner. Človek musí mať rád seba samého. Ak sa budeš ľutovať a dopredu si hovoriť že "to sa mi nepodarí, mám v živote len nešťastie a aj tak sa to nezmení..." - tak to tak aj bude. Trochu optimizmu by nezaškodilo. Určite si toho prežila veľa zlého, a práve preto by si sa mala naštartovať a začať žiť nový život podľa seba, nikdy nie je neskoro a určite to má význam. Máš predsa deti, snáď budeš mať aj vnúčatá, takže prvé čo urob - podaj žiadosť o rozvod a nenechaj sa nikým ovplyvniť a na všetky čierne myšlienky zabudni. Sebaľútosť nikdy nikomu nepomohla, ale hnev dokáže niekedy človeka naštartovať, aby na svojom živote zmenil to, čo sa mu nepáči. Prajem ti veľa síl a optimizmu.

Som strašne znechutená zo života a v podstate stratila som zmysel života. Potrebujem sa postaviť na nohy a znova začať žiť, ale mám z toho všetkého strašnu prázdnotu v duši a nemám v sebe žiadnu energiu ani chuť, prečo by som mala ďalej žiť. V podstate iba prešľapujem na mieste a neviem nabrať silu.

kalkulka , takto nesmieš ani písať , ani hovoriť ,ale ani myslieť .Je mi veľmi ľúto , ak takto trpí človek a predovšetkým žena , matka . Ale musíš byť silná . Ja Ti odpoviem prečo by si mala ďalej žiť .........v prvom rade kvôli sebe , lebo predpokladám sa máš rada a potom pre Tvoje deti , ktoré Ťa určite milujú a potrebujú a budú Ťa potrebovať aj Tvoje vnúčatká v budúcnosti .

To ,čo Ťa bolí ,toho sa snaž čo najskôr zbaviť a to krásne, čo Ťa v budúcnosti má stretnúť , to Ťa neminie .

Sledujem túto tému , nechcela som pôvodne reagovať , ale priznám sa , že ma prinútili takto napísať Tvoje riadky , ktoré som vyššie v citácii vyznačila . Na to prosím Ťa vôbec ani nepomysli , pusť to z hlavy , snáď nechceš kvôli niekomu , kto Ti nestojí o to ,sťažiť Tvojim deťom a sebe život .

Váž si prosím Ťa sama seba , teš sa z každého nového rána , z detí , z Tvojich úspechov a podobne .

Mňa to život naučil a poviem Ti, bolo to ťažké sa naučiť byť sebcom. Aj teraz to praktizujem, vedela by som tu napísať kopec mojich "sebectiev", ale vieš, aj ja ešte teraz mám občas výčitky svedomia, ale jednoducho sa nedám a robím tak, ako mi to vyhovuje. Inak by som bola otrokom mojej rodiny, za vyplatené poistky a odstupné by som si nekúpila auto, lebo aj moja dcéra potrebuje peniaze, atď. Výpočet by bol veľký, ale môžem povedať, že napriek výčitkam svedomia v kútiku duše som sa neobetovala. Rozhodla som sa sama a viem povedať že nemám na tú Vašu požiadavku čas, mám iný program a pod. Jednoducho najprv som ja, až potom keď môžem, tak pomôžem.

Vieš, teraz som v takom rozpoložení, že sa neviem tešiť. Snáď ma to prejde, ale momentálne nemám nijaké ružové okuliare. Takmer zo všetkého som sklamaná a viem, že pôvodcom všetkého zla je môj manžel. Pripadá mi ako škodná zver. A navonok sa tvári ako svetý anjelik, aby si každý myslel, že je najlepší človek na svete.
Keď som konečne povedala jednej spriaznenej dušičke, ako dokáže ubližovať, jej prvé vyjadrenie bolo: Ja by som s ním už dávno nebola. A neverila vlastným ušiam, čo rozprávam.

kalkulka , takto nesmieš ani písať , ani hovoriť ,ale ani myslieť .Je mi veľmi ľúto , ak takto trpí človek a predovšetkým žena , matka . Ale musíš byť silná . Ja Ti odpoviem prečo by si mala ďalej žiť .........v prvom rade kvôli sebe , lebo predpokladám sa máš rada a potom pre Tvoje deti , ktoré Ťa určite milujú a potrebujú a budú Ťa potrebovať aj Tvoje vnúčatká v budúcnosti .

To ,čo Ťa bolí ,toho sa snaž čo najskôr zbaviť a to krásne, čo Ťa v budúcnosti má stretnúť , to Ťa neminie .

Sledujem túto tému , nechcela som pôvodne reagovať , ale priznám sa , že ma prinútili takto napísať Tvoje riadky , ktoré som vyššie v citácii vyznačila . Na to prosím Ťa vôbec ani nepomysli , pusť to z hlavy , snáď nechceš kvôli niekomu , kto Ti nestojí o to ,sťažiť Tvojim deťom a sebe život .

Váž si prosím Ťa sama seba , teš sa z každého nového rána , z detí , z Tvojich úspechov a podobne .
Vieš, mám kámošku, ktorá sa rozviedla a tá verila, že ju v živote ešte niečo dobré čaká, ale ja po tých svojich nepekných skúsenostiach momentálne vôbec nič dobré neočakávam.

Pred asi šiestimi rokmi mi spolužiačka rozprávala o jej nefunkčnom manželstve, ako spolu nežijú a ako ju každý za to ľutuje. Ja som jej povedala, že ju neľutujem, ale že sa jej čudujem, že tak môže žiť. To bolo v nedeľu a v pondelok podala o rozvod a o mesiac boli rozvedení. Preto to neodkladaj, nečakaj na ľútosť okolia, ale konaj. Musíš nabrať odvahu a správnu dávku drzosti. Keď tú žiadosť podáš, uvidíš ako Ti odľahne. Hneď sa Ti bude ľahšie dýchať.

Ahoj Alica, nechce sa mi veriť čo to tu píšeš, ved na stretku v Hé si bola taká vyrovnaná, s nadšením si rozprávala o svojej dcérke a fakt sa zdalo, že si šťastná. Alebo sa mi len zdalo? Zdanie niekedy klame. Prečítala som si celú tému a je mi naozaj ľúto, že ťa to postretlo, na tvojom mieste by som neváhala a čím skôr sa rozviedla. Určite taká atraktívna, sebavedomá žena ako ty nájde v živote šťastie. Keby ste ju videli, my sme neverili, že má dospelé deti, vyzerá oveľa mladšie. Alicka, ja ti želám, aby si mala veľa síl bojovať a uvidíš po rozvode sa budeš cítiť ako slobodné vtáčatko. Pá pá.

Alica, nedá sa mi opätovne nezapojiť a vyhrešiť ťa! Ako môžeš myslieť na zničenie seba samej, máš predsa morálne povinnosti na tejto zemi, deti ťa budú potrebovať aj keď budú už dávno rodičmi dospelých detí! Nie dátum narodenia zodpovedá nášmu šťastiu alebo nešťastiu, ale život sám. Musíš sa vzchopiť, zdvihnúť hlavu a nepoddať sa psychickému teroru vyvíjaného zo strany partnera, inak sa vážne sama zničíš! Ak cítiš, že už je všetkého dosť, tak konaj, ale tak, aby si nezničila seba a svoju rodinu, ktorú tvoria tvoje deti a ty, nakoľko partner sa nechce prispôsobiť rodine, jeden musí z kola von.
Ale Alica nepoddávaj sa, ver mi, že môžu prísť ešte horšie dni, utri slzu, poteš dušu, prečítaj si dobrú knihu, pusť si hudbu, alebo choď na kávu s priateľkou, len nenič svoju dušu sebatýraním! Prosím ťa o to, viem o čom hovorím, nepoddaj sa ľútosti, lebo nie každá ľútosť je pre tento problém dobrá.
Zdvihni hlavu, kúp si niečo pre potešenie - i keď to bude len maličký izbový kvietok, venuj sa sama sebe a svojej rodine. Len sa neľutuj, lebo budeš trpieť ešte viac, no a bolesť duše je niekedy väčšia, ako bolesť tela.
Držím ti palce, aby si prekonala obe tieto bolesti, ale to musíš chcieť ty sama, nejatri si rany viac ako treba.
A ešte niečo, ak si veriaca, skús zájsť sama do chrámu Pána, sadni si v tichosti aj bez omše do lavice a rozjímaj nad životom. Pomáha to, viem, veď keby mohli kaplnky v nemocniciach kde som ležala rozprávať o ľudskej bolesti, samé by ti to navrhli. Posielam Ti vrúcne objatie s pocitom istoty, že priatelia existujú...

pred pár dňami som čítala niečo, čo sa hodí práve teraz a tak to tu prikladám, hoci vytrhnuté z kontextu:

2. Pokud vědomě i podvědomě toužíte po změně okolí, pak se Vám do cesty dostanou lidé, kteří vám pomohu tuto situaci řešit a změnu uskutečnit. Je jedno, zda je to změna podnikání, změna manžela/ky či partnera, změna bydlení atd. Rozhodli jste se a není tedy důvod, proč by vaše přání nemělo být vyslyšeno. V této chvíli přichází zamilování do někoho či něčeho jiného.
3. A poslední cesta je nejbolestivější. Nespokojenost nebudeme řešit, budeme nerozhodní. Vesmír nám předloží možnosti, ale nepůjdeme do toho, nejsme ochotni se rozhodnout. Máme strach z neznáma, máme strach ublížit těm kolem, znejistíme, nebo cokoliv jiného, co nejsme ochotni překonat a zůstaneme tam, kde jsme. Následuje nevrlost, nespokojenost, užírání se, nenávist k sobě nasměrovaná do okolí … Tato varianta ve výsledku je nejhorší a nejbolestivější pro celé okolí. Nakonec v horším případě zůstane člověk sám a málo kdy pochopí, co bylo touto pravou příčinou. Většinou se člověk ani nesnaží cokoliv zjistit (tím ale nechci říci, že kdo žije sám a opuštěn musí mít důvod právě v tomto).
tu le link na celý článok
http://www.duchovnispojeni.com/rozpravy/my/krize.php

Kukučka, keby sa tu dal dať bod, tak ho máš určite.

Prečo sa kalkulke čudujete, že má čierne myšlienky, veď oni neprišla za jeden deň, ale mnoho dní........ je normálne že nemá chuť žiť, nič ju nebaví. Ste na omyle ak si myslíte, že keď bude čítať knihu, alebo počúvať hudbu, že príde na iné myšlienky, veď ona bude nie čítať ale hľadieť do knihy a jej myseľ bude úplne niekde inde.......... je normálne že hľadá samu seba, zmysel svojho života, prečo treba žiť!! Kalkulka ty na to prídeš sama, pre seba treba žiť!! Choď do toho kostola, ja som bola tiež, plakala som tam hodinu, prosila som všemohúceho aby mi dal silu a pýtala som sa sama seba, " prečo mám zrovna ja takíto život" " prečo ja musím začínať odznova" A vieš na čo som prišla, Osud chcel aby som urobila zmeny vo svojom živote, nepočúvala som svoj vnútorný hlas a ten život do mňa strkal a skúšal (zdravie na nič, život na nič) ma pokiaľ vydržím. Pomôže ti len jedno, nie písať o svojom probléme, ale o ňom hovoriť nie s niekým z rodiny to je jednostranný pohľad, zájsť za sympatickou kamarátkou (spriaznenou dušou),ktorá ťa nebude ovplyvňovať, ale ťa len počúvať alebo za psychologičkou. Nebuď doma, choď von medzi ľudí a rozprávaj sa s každým koho stretneš, prehoď s nimi len pár slov.....lebo tvoj život pokiaľ chceš bude iný, hlavne budú iný priatelia....
Ja som bola presne ako ty, plakala som vo vlaku v autobuse v posteli...pýtala sa prečo......ukonči to prečo a začni niečo robiť, lebo vieš len dve veci sa dajú urobiť
1. Rob už s tým niečo, konaj.
alebo
2. Trp a nesťažuj sa

Ahoj Alica, nechce sa mi veriť čo to tu píšeš, ved na stretku v Hé si bola taká vyrovnaná, s nadšením si rozprávala o svojej dcérke a fakt sa zdalo, že si šťastná. Alebo sa mi len zdalo? Zdanie niekedy klame. Prečítala som si celú tému a je mi naozaj ľúto, že ťa to postretlo, na tvojom mieste by som neváhala a čím skôr sa rozviedla. Určite taká atraktívna, sebavedomá žena ako ty nájde v živote šťastie. Keby ste ju videli, my sme neverili, že má dospelé deti, vyzerá oveľa mladšie. Alicka, ja ti želám, aby si mala veľa síl bojovať a uvidíš po rozvode sa budeš cítiť ako slobodné vtáčatko. Pá pá.
Ahoj Timka. Niektoré veci sa tolerujú, iné prehadzujú z pleca na plece a niektorými nezaťažujeme ľudí dookola. A už to pomaličky všetko dospelo do štádia, keď si hovorím - a dosť! A ešte niečo. To ako vyzeráš, vôbec nie je všetko a ani dôležité, vôbec to nie je zárukou šťastia. A niekedy aj príťažou.

Prečo sa kalkulke čudujete, že má čierne myšlienky, veď oni neprišla za jeden deň, ale mnoho dní........ je normálne že nemá chuť žiť, nič ju nebaví. Ste na omyle ak si myslíte, že keď bude čítať knihu, alebo počúvať hudbu, že príde na iné myšlienky, veď ona bude nie čítať ale hľadieť do knihy a jej myseľ bude úplne niekde inde.......... je normálne že hľadá samu seba, zmysel svojho života, prečo treba žiť!! Kalkulka ty na to prídeš sama, pre seba treba žiť!! Choď do toho kostola, ja som bola tiež, plakala som tam hodinu, prosila som všemohúceho aby mi dal silu a pýtala som sa sama seba, " prečo mám zrovna ja takíto život" " prečo ja musím začínať odznova" A vieš na čo som prišla, Osud chcel aby som urobila zmeny vo svojom živote, nepočúvala som svoj vnútorný hlas a ten život do mňa strkal a skúšal (zdravie na nič, život na nič) ma pokiaľ vydržím. Pomôže ti len jedno, nie písať o svojom probléme, ale o ňom hovoriť nie s niekým z rodiny to je jednostranný pohľad, zájsť za sympatickou kamarátkou (spriaznenou dušou),ktorá ťa nebude ovplyvňovať, ale ťa len počúvať alebo za psychologičkou. Nebuď doma, choď von medzi ľudí a rozprávaj sa s každým koho stretneš, prehoď s nimi len pár slov.....lebo tvoj život pokiaľ chceš bude iný, hlavne budú iný priatelia....
Ja som bola presne ako ty, plakala som vo vlaku v autobuse v posteli...pýtala sa prečo......ukonči to prečo a začni niečo robiť, lebo vieš len dve veci sa dajú urobiť
1. Rob už s tým niečo, konaj.
alebo
2. Trp a nesťažuj sa
Dadina, veru máš pravdu. Je to presne tak. Ale to 2. už robiť nebudem, len neviem odkedy.

Alica, nedá sa mi opätovne nezapojiť a vyhrešiť ťa! Ako môžeš myslieť na zničenie seba samej, máš predsa morálne povinnosti na tejto zemi, deti ťa budú potrebovať aj keď budú už dávno rodičmi dospelých detí! Nie dátum narodenia zodpovedá nášmu šťastiu alebo nešťastiu, ale život sám. Musíš sa vzchopiť, zdvihnúť hlavu a nepoddať sa psychickému teroru vyvíjaného zo strany partnera, inak sa vážne sama zničíš! Ak cítiš, že už je všetkého dosť, tak konaj, ale tak, aby si nezničila seba a svoju rodinu, ktorú tvoria tvoje deti a ty, nakoľko partner sa nechce prispôsobiť rodine, jeden musí z kola von.
Ale Alica nepoddávaj sa, ver mi, že môžu prísť ešte horšie dni, utri slzu, poteš dušu, prečítaj si dobrú knihu, pusť si hudbu, alebo choď na kávu s priateľkou, len nenič svoju dušu sebatýraním! Prosím ťa o to, viem o čom hovorím, nepoddaj sa ľútosti, lebo nie každá ľútosť je pre tento problém dobrá.
Zdvihni hlavu, kúp si niečo pre potešenie - i keď to bude len maličký izbový kvietok, venuj sa sama sebe a svojej rodine. Len sa neľutuj, lebo budeš trpieť ešte viac, no a bolesť duše je niekedy väčšia, ako bolesť tela.
Držím ti palce, aby si prekonala obe tieto bolesti, ale to musíš chcieť ty sama, nejatri si rany viac ako treba.
A ešte niečo, ak si veriaca, skús zájsť sama do chrámu Pána, sadni si v tichosti aj bez omše do lavice a rozjímaj nad životom. Pomáha to, viem, veď keby mohli kaplnky v nemocniciach kde som ležala rozprávať o ľudskej bolesti, samé by ti to navrhli. Posielam Ti vrúcne objatie s pocitom istoty, že priatelia existujú...
Presne to chcem robiť, len pominie to sprosté obdobie daní. Vyjdem si von.
Už na mňa netrpezlivo čaká moja spriaznená dušička - kmotrička. Chcem sa len tak prechádzať po meste, kúpiť si nové šaty, kabelku, topánky a v podstate kašľať na všetkých zlých ľudí. Dnes sa cítim hrozne. Ráno som myslela, že odpadnem vo vani. Strašne ma bolí hlava. Už som zobrala aj tabletky, ale zatiaľ nič nepomáha.Ďakujem za slová útechy. Ty veľmi dobre vieš o čom hovoríš, teba život skúša poriadne. Prajem ti rýchle uzdravenie.

Vieš, teraz som v takom rozpoložení, že sa neviem tešiť. Snáď ma to prejde, ale momentálne nemám nijaké ružové okuliare. Takmer zo všetkého som sklamaná a viem, že pôvodcom všetkého zla je môj manžel. Pripadá mi ako škodná zver. A navonok sa tvári ako svetý anjelik, aby si každý myslel, že je najlepší človek na svete.
Keď som konečne povedala jednej spriaznenej dušičke, ako dokáže ubližovať, jej prvé vyjadrenie bolo: Ja by som s ním už dávno nebola. A neverila vlastným ušiam, čo rozprávam.

Nie je to o žiadnych ružových okuliaroch, ale o tom že si položíš otázku: „Chcem zmenu k lepšiemu?“ ak je tvoja odpoveď „áno“, tak si musíš uvedomiť čo ťa k tej pozitívnej zmene privedie. Treba si uvedomiť čo pre to robiť, nerobiť, čo hovoriť, ako myslieť... A naozaj si myslíš, že je pôvodcom všetkého zla tvoj manžel? Ja ani jeho ani teba nepoznám, ale napriek tomu som si istý, že určite nie je pôvodcom všetkého zla on. Už len tvoje niektoré slová naznačujú, že to tak asi nie je.

Pár mesiacov dozadu som ti už písal v jednej téme, že takýmto myslením a vyjadrovaním nič nedosiahneš. Je to už pomaly rok a tvoje vyjadrovanie sa je skoro rovnaké.
http://www.porada.sk/461079-post37.html (http://www.porada.sk/461079-post37.html)
Na vyriešenie problémov nestačí iba vypnúť, zájsť si na nákupy... musíš pre to urobiť niečo aktívne. Aj v tej predošlej téme je toho napísaného viac, nad čím by si mohla porozmýšľať.

pred pár dňami som čítala niečo, čo sa hodí práve teraz a tak to tu prikladám, hoci vytrhnuté z kontextu:

2. Pokud vědomě i podvědomě toužíte po změně okolí, pak se Vám do cesty dostanou lidé, kteří vám pomohu tuto situaci řešit a změnu uskutečnit. Je jedno, zda je to změna podnikání, změna manžela/ky či partnera, změna bydlení atd. Rozhodli jste se a není tedy důvod, proč by vaše přání nemělo být vyslyšeno. V této chvíli přichází zamilování do někoho či něčeho jiného.
3. A poslední cesta je nejbolestivější. Nespokojenost nebudeme řešit, budeme nerozhodní. Vesmír nám předloží možnosti, ale nepůjdeme do toho, nejsme ochotni se rozhodnout. Máme strach z neznáma, máme strach ublížit těm kolem, znejistíme, nebo cokoliv jiného, co nejsme ochotni překonat a zůstaneme tam, kde jsme. Následuje nevrlost, nespokojenost, užírání se, nenávist k sobě nasměrovaná do okolí … Tato varianta ve výsledku je nejhorší a nejbolestivější pro celé okolí. Nakonec v horším případě zůstane člověk sám a málo kdy pochopí, co bylo touto pravou příčinou. Většinou se člověk ani nesnaží cokoliv zjistit (tím ale nechci říci, že kdo žije sám a opuštěn musí mít důvod právě v tomto).
tu le link na celý článok
http://www.duchovnispojeni.com/rozpravy/my/krize.php

Odporucam vsetkym kliknut na ten odkaz, aby videli, z akej pochybnej stranky je to citovane. V podstate ked to zoberieme z muzskej stranky, muzi su tzv. "rozsievači", ti uz od prirody stale tuzia po zmene, ak by tu nejestvovali moralne zabrany, etika a iste (predovsetkym krestanske) tradicie, tak typicke muzske spravanie by bolo - spravit decko a hura poobzerat sa niekde dalej. Teda muz v podstate permamentne (minimalne "podvedome" - ako uvadza citat) tuzi po zmene a to, ze ak tuzim po zmene tak - "pak se Vám do cesty dostanou lidé, kteří vám pomohu tuto situaci řešit a změnu uskutečnit" ?? Ved mne sa do cesty dostava denne mozno 400, mozno 800 peknych bab, ak vyrazim do mesta, s tym naozaj nemam problem.

Tento citat je zvrateny. Cudujem sa , ze ho tu zavesila zena.

Presne to chcem robiť, len pominie to sprosté obdobie daní. Vyjdem si von.
Už na mňa netrpezlivo čaká moja spriaznená dušička - kmotrička. Chcem sa len tak prechádzať po meste, kúpiť si nové šaty, kabelku, topánky a v podstate kašľať na všetkých zlých ľudí.

Ak by moja manzelka vedela riesit vsetky problemy iba nakupmi, tiez by som bol "najhorsi manzel" :):):)

Ak by moja manzelka vedela riesit vsetky problemy iba nakupmi, tiez by som bol "najhorsi manzel" :):):)
Ale misomiso. To mi iba pomôže preklenúť to sprosté obdobie a od niekiaľ sa odraziť. Ale ináč dobrá poznámka, na úsmev. Ja nie som taká rozmarná.

Nie je to o žiadnych ružových okuliaroch, ale o tom že si položíš otázku: „Chcem zmenu k lepšiemu?“ ak je tvoja odpoveď „áno“, tak si musíš uvedomiť čo ťa k tej pozitívnej zmene privedie. Treba si uvedomiť čo pre to robiť, nerobiť, čo hovoriť, ako myslieť... A naozaj si myslíš, že je pôvodcom všetkého zla tvoj manžel? Ja ani jeho ani teba nepoznám, ale napriek tomu som si istý, že určite nie je pôvodcom všetkého zla on. Už len tvoje niektoré slová naznačujú, že to tak asi nie je.

Pár mesiacov dozadu som ti už písal v jednej téme, že takýmto myslením a vyjadrovaním nič nedosiahneš. Je to už pomaly rok a tvoje vyjadrovanie sa je skoro rovnaké.
http://www.porada.sk/461079-post37.html (http://www.porada.sk/461079-post37.html)
Na vyriešenie problémov nestačí iba vypnúť, zájsť si na nákupy... musíš pre to urobiť niečo aktívne. Aj v tej predošlej téme je toho napísaného viac, nad čím by si mohla porozmýšľať.
Celý rok to až tak nebolo, lenže problémy zas vyplávali na povrch a tak by ich už trebalo riešiť ráznym rezom. Pôvodcom mojích problémov je na 100% on.
A to, že sa trápim aj pre iné veci, to je pravda.

Celý rok to až tak nebolo, lenže problémy zas vyplávali na povrch a tak by ich už trebalo riešiť ráznym rezom. Pôvodcom mojích problémov je na 100% on.
A to, že sa trápim aj pre iné veci, to je pravda.

Tvoj pohľad na riešenie problémov je podobný ako pred rokom. http://www.porada.sk/462325-post69.html (http://www.porada.sk/462325-post69.html)
Čakáš že sa začnú ukazovať pozitívne výsledky keď niečo rozpučíš na márne kúsky, keď budeš riešiť problémy ráznym rezom? Si stále plná hnevu a to je zlé. Tak ako som ti už písal, nepôsobí to dobre ani na myseľ a ani na telo...
Rieš hlavne seba. Konanie druhých môžeš iba ovplyvniť... jedine svoje môžeš meniť.

Ahoj, keď môžem, aj ja by som prispela mojou skúsenosťou. Som rozvedená 3 mesiace, tiež si každý myslel, že mám dokonalé manželstvo. Ja som robila všetko aby tomu tak bolo. Ale aj tak nikdy nebolo dosť to, čo som robila. Nikdy som si nepomyslela, že by to mohlo byť aj inak,človek si zvykne skoro na všetko. A stále pritom myslí na deti.Ja mám veľmi veľký pohár trpezlivosti, až sa minulé leto prelial, a povedala som si, že takto žiť nemusím. Môj ex sa totiž k našej dcére nikdy nesprával, ako ozajstný otec. Tak ako z mojej strany nikdy nebolo dosť čo som robila, od nej to bolo tak isto. aby si dieťa muselo zaslúžiť otcovu lásku, tak to je sila, nie? Zvažovala som každú stranu. položila som si všetky pre a proti na misku váh, a rozhodla som sa. Nikdy som nesledovala romantické seriály, až v tom období som si jeden pozrela. Tam bola povedaná super veta, ktorá sa stala mojim mottom v tom období:"Lepší je hrozný koniec, ako hrôza bez konca." Držím palce, len odvahu,všetko sa dá zvládnuť. Treba myslieť na budúcnosť.

Milla, musím iba nabrať odvahu podať to a postaviť sa na nohy.

Milla, musím iba nabrať odvahu podať to a postaviť sa na nohy.
Nie je to ľahké, dokonca môžem povedať, že je to veľmi ťažké. Ale nie je to ani tak o odvahe, ale skôr o vnútornej sile, naozaj to treba prebrať v sebe,a zvážiť všetko do detailov.Veľa nocí som nespala,aj som si poplakala, dlho som si dávala sebe za vinu, že to tak končí, ale asi to sú štádiá, ktorými treba prejsť, až dospeješ ku konečnému rozhodnutiu.

Ja sa akurát rozvádzam - po 15. rokoch manželstva.
Dlho som myslela že úlohou ženy je zachrániť rodinu, ale viem že som sa mýlila. Ja sa rozvádzam pre neveru, alkohol, agresivitu a ...
Ak to nefunguje, deti v takomto zväzku veľmi trpia. Teraz, keď sú veľké mi povedali, že som to mala urobiť dávno. Dúfam, že mi to raz nebudú vyčítať.

Ak potrebuješ vzor, tak ti môžem poslať. Ja teraz tiež podávam. Nemyslím si, že moja úloha na tomto svete je iba trpieť. Sú aj krajšie veci.

Skús to prilepiť.

Neviem Kalkulka, ale ja mám z toho všetkého také zmiešané pocity.
Píšeš, že pôvodcom všetkého, čo Ti ubližuje je Tvoj manžel. Možno je to skutočne tak, neviem. Len sa pýtam, ak sa rozvedieš (tým nechcem povedať, že to nemáš urobiť) znamená to, že Tvoj manžel zmizne z povrchu zemského?
Už Ti nebude môcť škodiť a ubližovať? Neviem, či robíš dobre ak chceš riešiť veci pod tlakom takých emócii, ktoré Ťa ovládajú. Nemala si už riešiť veci počas toho roka ako písal Bastian?
Podľa mňa skús premôcť tie emócie a potom rieš veci. Viem, že nie je príjemné žiť s pocitom, že Ťa sklame Tebe blízky človek, ale ak sa dá skús najskôr odpustiť a potom riešiť veci. Koniec koncov Ondrejvla Ti to veľmi pekne napísala, stačí sa len zamyslieť.
Rob veci k svojej spokojnosti, len to nerob pod tlakom negatívnych emócii, škodíš hlavne sama sebe, potom sa nečuduj, že Ti je zle ako píšeš.
Nakoniec, ver, že Ti z úprimného srdca želám všetko len to najlepšie.

Ahojte. Nechcela som pôvodne reagovať na túto tému, lebo sa ma priamo dotýka, ale musím. V apríli bude rok čo som rozvedená. Pred rozvodom som 6 rokov znášala od môjho bývalého rôzne úrážky, krik, chodil domov opitý a čo bolo najhoršie začal sa vadiť aj so synmi. To všetko sa začalo diať potom ako sa zoznámil so svojou terajšou priateľkou, s ktorou teraz žije. Veľakrát pred rozvodom ale aj po ňom som uvažovala, či má môj život význam alebo nie. V najhoršej chvíli som si spomenula na svojich synov a uvedomila som si, že svoj život musím žiť práve pre nich. Po rozvode boli najhoršie asi 3 mesiace, potom som si povedal dosť. Začala som sa venovať sama sebe, stretávať sa s priateľmi. Asi po pol roku som sa stretla s bývalým manželom a on mi dal otázku či ľutujem, že sme sa rozviedli. Odpovedala som mu, že nie a zrazu som pocítila nejakú úľavu a pochopila som, že môj život je krajší a šťastnejší. Tiež som pochopila, že musím žiť preto aby moji synovia mali domov. Pochopila som, že rozvod nie koniec môjho života ale niečo čo bolo mojim osudom a musím sa s tým zmieriť.

Mila kalkulka, poznam typ takeho skodcu, mam tiez jedneho doma. Skodi, kde len vie. A pritom sa tvari maximalne nevinne. Najprv ma to trapilo, ved som mala este male deti. Ale potom som sa naucila. Ignorujem ho .V ramci zachovania mojho dusevneho zdravia. Iste, nie je to idealny stav, ale je to stale lepsie, ako byt dusevna troska.

Neviem, či ma chápeš a neviem, či naozaj vieš o čom hovorím.
Dospela som do štádia, keď viem, že sa musím osamostatniť, lebo ináč z ďalšieho života nebudem mať nič. Bude to stále iba pomalá a istá agónia. A nikdy v živote takto nezažijem skutočné šťastie v čo už aj tak neverím.


vieš Alicka pôvodne som nechcela reagovať, ale keď čítam tvoje príspevky, tak sa mi zdá, že už vôbec nie si ďaleko od depky. prosím ťa len toto nedovoľ, aby si mala z toho depku. viem o čom hovorím aj som sa rozvádzala,
som bola na dne aj som musela brať lieky na nervy.
som mala z toho slova " rozvod" a súd "" hrôzu, ale som to dokázala po 25 rokoch, a len to ľutujem, že som to nespravila skôr. a keď bolo po všetkom , potom som si uvedomila, že čo je to súd? veď to nič nie je, iba som tam bola ja a on a sudkyňa. netrvalo to ani 10 minút. nevieš si predstaviť tú úľavu , ktorú som cítila potom. žiadna depka, len radosť z toho, že som sa dokázala od neho odpútať. treba myslieť na budúcnosť, teda ja som myslela nato, že už ma nebude týrať psychicky, nebudem musieť kukať na jeho ožratý, prepitý ksicht. vieš aj som bola na seba aj trošku hrdá, že som to dokázala....jój dúfam mi to odpusti, lebo už je na onom svete.
vieš neviem či bývate byte v osobnom vlastníctve, my sme predali tu v Blave ten náš, sme si rozdelili peniaze a bolo.
ale hlavne som chcela reagovať na toto modré.
prosím ťa si na veľkom omyle keď si myslíš, že nečaká ťa nič pekné. si mladá a určite si nájdeš takého, ktorý si ťa bude vážiť a bude mať rád . ale keď si budeš len dúmať a rozmýšľať v tomto prostredí v ktorom si teraz, tak to šťastie si rozhodne nenájdeš.
Po piatích rokoch po rozvode som si našla tú ozajstnú pravú lásku / a pritom nemám 25 ./ cítim že ma miluje, by mi zniesol aj modré z neba---- a som veľmi šťastná a vďačná osudu, že môžem byť šťastná. Pravda som tomu trochu aj ja dopomohla s tým, že len tak zo srandy som sa ozvala na jeho inzerát a ani vo sne by mi nenapadlo, že z toho bude niečo,/ lebo som mala na tie inzeráty svoj názor / a veru že bolo, a hneď na prvom stretnutí preskočila medzi nami tá slávna iskrička , láska na prvý pohľad . V máji už bude rok čo sa máme radi.
Ver mi, že aj na teba čaká niekde niekto, kto ťa bude mať rád a budeš šťastná. vieš vždy to tvrdím, že to čo niekoho čaká ajtak ho to neminie. či je to dobre alebo zle. jednoducho každý máme na tomto svete napísaný náš osud. a nevyhneme ani tomu zlému .
držím ti palce a prosím ťa nenechaj sa so sebou zametať . máš predsa oporu vo svojích deťoch

Barbara a Jasa, píšete presne to, čo si myslím a prežívam. Aj sama si uvedomujem, že na mňa padá depka. Iba viem, že sa musím pozviechať. Ale vôbec si nemyslím, že ma v živote čaká niečo dobré. Keby to tak náhodou prišlo neviem, či už tomu uverím, že je to toto moje ozajstné šťastie. Bývame v našom spoločnom byte. Ale ja byt predávať nechcem. Deťom strechu nad hlavou nepredám. On však vlastní dom, ktorý naňho prepísali jeho rodičia. Tak by som možno na súde pochodila tak, že by som nemusela hľadať mu náhradné bývanie. Čo vy na to? Lenže problém je v tom, že on sa z bytu nechce odsťahovať. Ja som mu už totiž oznámila čoho sa dočká. On však tomu asi ešte neverí.

Mila kalkulka, poznam typ takeho skodcu, mam tiez jedneho doma. Skodi, kde len vie. A pritom sa tvari maximalne nevinne. Najprv ma to trapilo, ved som mala este male deti. Ale potom som sa naucila. Ignorujem ho .V ramci zachovania mojho dusevneho zdravia. Iste, nie je to idealny stav, ale je to stale lepsie, ako byt dusevna troska.
Jasa tak to ti želám pevné nervy. Ale aj tak si myslím, že ti v istom čase dokvapkajú tak ako mne. Robila som presne to isté. Bola to chyba.

áno Alicka presne toto bolo aj u nás. On si tiež bol na 100% istý, že sa nerozvediem a bol z toho vedľa keď som mu ukázala, že som si podala o rozvod. ešte aj po rozvode mi hovoril, že teda si nemyslel, že som schopná podať ten návrh. Jaj Alicka teda neviem kde bývaš v ktorom regióne, ale tu v Blave sa to dalo , to bolo v roku 2002 a čo sme dostali za ten byt peniaze, tak som z toho kúpila byt v Dun. Strede a ešte mi aj nejaké drobáky ostali. a to som kúpila trojizbák, takže tam bývame aj dcérou aj jej rodinkou. No práve to je to, že aj ten Tvoj si mysli, že ty nedokážeš sa rozviesť. Pravdaže ten byt on predať nechce, lebo jemu to tak vyhovuje a vyžíva sa v tom, že si taká nerozhodná. Jednoducho si napíš ten návrh a ukáž mu to, som zvedavá ako by sa zatváril. možno by začal aj on trošku premýšľať, no ale moc v to neverím, lebo muži sú sobci a dobrí herci. možno na teba by zahral nejaké srdcurevúce divadielko, aby si to nerobila. ešte sa vrátim k tomu bytu, áno aj podľa mojho názoru by si mu nemusela hľadať náhradné ubytovanie, ale z toho bytu by si ho rozhodne musela vyplatiť.

áno Alicka presne toto bolo aj u nás. On si tiež bol na 100% istý, že sa nerozvediem a bol z toho vedľa keď som mu ukázala, že som si podala o rozvod. ešte aj po rozvode mi hovoril, že teda si nemyslel, že som schopná podať ten návrh. Jaj Alicka teda neviem kde bývaš v ktorom regióne, ale tu v Blave sa to dalo , to bolo v roku 2002 a čo sme dostali za ten byt peniaze, tak som z toho kúpila byt v Dun. Strede a ešte mi aj nejaké drobáky ostali. a to som kúpila trojizbák, takže tam bývame aj dcérou aj jej rodinkou. No práve to je to, že aj ten Tvoj si mysli, že ty nedokážeš sa rozviesť. Pravdaže ten byt on predať nechce, lebo jemu to tak vyhovuje a vyžíva sa v tom, že si taká nerozhodná. Jednoducho si napíš ten návrh a ukáž mu to, som zvedavá ako by sa zatváril. možno by začal aj on trošku premýšľať, no ale moc v to neverím, lebo muži sú sobci a dobrí herci. možno na teba by zahral nejaké srdcurevúce divadielko, aby si to nerobila. ešte sa vrátim k tomu bytu, áno aj podľa mojho názoru by si mu nemusela hľadať náhradné ubytovanie, ale z toho bytu by si ho rozhodne musela vyplatiť.
Ale no... Ja by som to nedelil na mužov a ženy. Predsa aj medzi ženami sa nájde minimálne toľko sebeckých. O hereckých schopnostiach už ani nehovorím :D.
Kalkulka veď povedz mužovi, nech sem zavíta a podebatí s nami. Nech povie on svoju verziu...:)

[quote=kalkulka;693122] Ale vôbec si nemyslím, že ma v živote čaká niečo dobré. Keby to tak náhodou prišlo neviem, či už tomu uverím, že je to toto moje ozajstné šťastie.

no Alicka ja toto hovorím teraz , ale v opačnom slova zmysle, nemôžem tomu tiež uveriť, že ma stretlo to šťastie a každy deň sa bojím toho, že sa z toho krásneho sna zobudím.
Ver tomu, že aj TY stretneš to šťastie.;) musíš v to veriť.
Alicka viem aké to je keď človek sa musí rozhodovať, stále len okolo tej jednej veci behajú myšlienky deň čo deň od večera do rána a zase od rána do večera. už človek je z toho unavený, má hlavu ako balón.Ale ver tomu, že keby si si podala ten návrh na rozvod, v časti by sa ti uľavilo, že už si spravila ten prvý krok a ver tomu, že budeš kľudnejšia.a aj myšlienky sa trocha ukľudnia. už nebudeš stále dokola sa len s tým zaoberať.
Alebo len napíš na papier to čo by si napísala do toho návrhu a uvidíš, že trochu ti aj to pomôže, aby tvoje myšlienky nebehali stále okolo toho.

Ale no... Ja by som to nedelil na mužov a ženy. Predsa aj medzi ženami sa nájde minimálne toľko sebeckých. O hereckých schopnostiach už ani nehovorím :D.
Kalkulka veď povedz mužovi, nech sem zavíta a podebatí s nami. Nech povie on svoju verziu...:)


no dobre Bastian, veď áno, pravda aj medzi ženami sa nájdu dobré herečky.
to máš svätú pravdu,

Prečítala som si Vaše príspevky a musím povedať, že nebojte sa rozvodu, nie je to vôbec hrozné. Hore hlavu ! Ja mám 50 rokov a som 3 x rozvedená. Užila som si veľa zlého. Pre moje 3 deti som urobila to, aby boli šťastné a mali šťastné detstvo. Teraz sú už samostatné, stretávame sa minimálne 2 x do týždňa a vidím, že aj ony sú spokojné.

tu je vzor z netu , :
http://vaza.sk/templates/rt_pixel/images/pdf_button.png (http://vaza.sk/index2.php?option=com_content&do_pdf=1&id=83) http://vaza.sk/templates/rt_pixel/images/printButton.png (http://vaza.sk/index2.php?option=com_content&task=view&id=83&pop=1&page=0&Itemid=40) http://vaza.sk/templates/rt_pixel/images/emailButton.png (http://vaza.sk/index2.php?option=com_content&task=emailform&id=83&itemid=40) Návrh o rozvod manželstva


Okresnému súdu
Bratislava IV

Navrhovateľka: xxx, rod. xxx, nar. xxx,
zamestnaná v xxx, xxx,
bytom xxx, xxx

Odporca: xxx, nar. xxx, xxx,
bytom xxx, xxx

Návrh o rozvod manželstva



I.


S odporcom som uzavrela manželstvo dňa XXX pred Obvodným národným výborom Bratislava III. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa nám dňa xxx narodila dcéra xxx. Obidvaja účastníci sme slovenskí štátni občania a naše spoločné posledné bydlisko bolo v xxx.


Dôkaz:
Sobášny list



II.


Manželstvo sme uzavreli po krátkej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo pomerne harmonické až do roku 1994. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v xxx, keď odporca na liečení v Piešťanoch nadviazal dôvernú známosť s xxx. Od uvedenej doby sa odporca voči mne správa agresívne a viackrát ma aj udrel. Začal požívať alkoholické nápoje a nedáva mi peniaze na vedenie domácnosti. Často sa zdržiava mimo našej domácnosti, najmä cez víkendy.


Dôkaz:
Výsluch účastníkov


III.


So zreteľom na našu maloletú dcéru som mala záujem udržať naše manželstvo za predpokladu, že odporca ukončí svoju známosť s xxx. Keďže odporca naďalej udržiava dôvernú známosť s uvedenou ženou, moje city k nemu ochladli. Ako manželia sa nestýkame od Vianoc xxx, odkedy mi odporca prestal prispievať na domácnosť a tiež na výživu maloletej dcéry. Preto rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 4 z xxx č. k. xxx Nc xxx bola maloletá dcéra zverená do mojej výchovy a odporca bol zaviazaný platiť jej na výživu mesačne po 1100 Sk.


Dôkaz:
Spisy Obvodného súdu Bratislava 4, sp. zn. xxxNc xxx

IV.


Vzťahy medzi manželmi, z vyššie uvedených dôvodov zapríčinených odporcom, sú tak vážne rozvrátené, že naše manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení nášho manželského spolužitia koncom roka xxx niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Preto sa chcem s odporcom rozviesť.

Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletej dcéry, ktorá je vystavovaná neustálym stresovým situáciam, vyvolávaným odporcom. Preto rozvod manželstva účastníkov nebude ani v rozpore so záujmami maloletej xxx, ktorú chcem aj naďalej vychovávať, a to v pokojnom prostredí.


Dôkaz:
Výsluch účastníkov


V.


Navrhujem preto, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal tento


r o z s u d o k:


Manželstvo xxx, rod. xxx a xxx xxx, uzavreté dňa xxx pred Obvodným národným výborom Bratislava 3, sa rozvádza. Maloletá xxx, nar. xxx sa na čas po rozvode zveruje do výchovy matky. Odporca je povinný počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej xxx sumou 1200 Sk vždy do ôsmeho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.



V Bratislave, dňa...........


................................................
(meno a podpis navrhovateľky)

Díky Barbara, si poklad.

Žiarlenie môže byť aj veľmi kruté, spojené s týraním.
Od toho preč. Aj dieťa sa potom zle vychováva.

Žiarlenie môže byť aj veľmi kruté, spojené s týraním.
Od toho preč. Aj dieťa sa potom zle vychováva.
To som zažila. Viem o tom svoje.

Ale no... Ja by som to nedelil na mužov a ženy. Predsa aj medzi ženami sa nájde minimálne toľko sebeckých. O hereckých schopnostiach už ani nehovorím :D.
Kalkulka veď povedz mužovi, nech sem zavíta a podebatí s nami. Nech povie on svoju verziu...:)
Bastian, on by na takú diskusiu kašlal. On žije vo svojom svete.

Barbara a Jasa, píšete presne to, čo si myslím a prežívam. Aj sama si uvedomujem, že na mňa padá depka. Iba viem, že sa musím pozviechať. Ale vôbec si nemyslím, že ma v živote čaká niečo dobré. Keby to tak náhodou prišlo neviem, či už tomu uverím, že je to toto moje ozajstné šťastie. Bývame v našom spoločnom byte. Ale ja byt predávať nechcem. Deťom strechu nad hlavou nepredám. On však vlastní dom, ktorý naňho prepísali jeho rodičia. Tak by som možno na súde pochodila tak, že by som nemusela hľadať mu náhradné bývanie. Čo vy na to? Lenže problém je v tom, že on sa z bytu nechce odsťahovať. Ja som mu už totiž oznámila čoho sa dočká. On však tomu asi ešte neverí.

Nehovor mu dopredu čo chceš urobiť!! Skús sa vžiť do jeho myslenia čo by urobil keby som ja urobila toto....... ty musíš byť vždy o jeden krok pre ním, len tak máš šancu ho dobehnúť

Dadina, on je ako v nejakom sne. Či mu niečo poviem, alebo nie, vždy to je jedno. Jednoducho, ako keby som hádzala hrach na stenu. On si jednoducho žije svoj svet. Iba s nami býva a často ani nevie, čo sa v rodine deje a potom neposudzuje veci správne
a často preto ubližuje druhým. Veď nikdy ani nepovie kam ide, alebo kde bol. Keď sa spýtam, tak odpoveď je, že nikde. Kade si chodil? Odpoveď: "Po zemi." Atď. atď. Myslíš, že toto je život?
Ani preňho, ani pre mňa a už vôbec pre deti. On totiž nepotrebuje ženu, či manželku ale mamičku, ktorá sa oňho postará a on si robí, čo sa mu chce.

Je to skrátka frajer čo si neváži čo doma má. Poznám takých jedného som aj mala takého doma. Všetky ženy boli dobré len ja nie. Každá uvarila lepšie len ja nie. On mohol koketovať so ženami, chodiť s nimi na zábavy, ja nie. On musel vedieť o mne všetko, ja o ňom nič! Nechaj ho, kašli na neho, uprac si v živote a on sa zbadá. Teraz ho doma niekto čaká ma obraté, navarené, ale potom sa to zmení on si to teraz neuvedomuje ani ten môj si to neuvedomil. stravoval sa u prateľov a musel jesť to čo mu dali ( miesto mäsa - osúchy :) ), za to im aj platil a minul viac peňazí ...... zadarmo nikto nič nerobí! Domov sa chodil len vyspať, to znamená neupratoval, nerobil žiadne práce ktoré som robila ja. Po pol roku takéhoto života ma požiadal o stretnutie, ospravedlnil sa mi a ponúkol mi aby som sa aj so synom vrátila do bytu, ktorý mi patril. Týždeň som dávala do poriadku byt, nerátam rozbitý nábytok, ktorý som musela postupne vymeniť! Nevzdávaj sa! Na každého raz dôjde. Ja som nemusela nič urobiť proti nikomu, nikomu som sa nevyhrážala ani nekliala a na každému čo mne ublížil sa osud vypomstil.

Je to skrátka frajer čo si neváži čo doma má. Poznám takých jedného som aj mala takého doma....Teraz ho doma niekto čaká ma obraté, navarené, ....

...tak Ti rozmýšľam či aj ten môj mal doma obraté...:D...

ano jeden, dva, tri úlety sa daju odpustit, ale trvaly vztah s inym muzom a trvala nevera, to ja nemozem. a do tojky sa mi nechce. Paradox ale je, ze manzelka nechce o rozvode ani pocut. Jej takato situacia vyhovuje, navonok vsetko funguje, o vsetko je postarane. Akurat ja nemam s kym sexovat:mad:.Mozno jednoducha rada "najdi si milenku" ale ja mam manzelku stale rad.

S týmto, absolutne súhlasím, podľa mňa je rozdiel medzi neverou a neverou- myslím, si, že každému z nás sa može pritrafiť v živote nejaký úlet ( aj keď sa mi to zatiaľ nestalo)- ale každému sa to može stať a keby to bolo nejaké krátkodobé, náhodné- tak by som to dokázal odpustiť, ale horšie by bolo keby sa manželka zamilovala, srdcom by to brala- to by bol veľký problém
a ešte jeden moj názor- podľa mňa je blbosť k prípadnej nevere priznávať- neviem kto to raz povedal- "zatĺkať, zatlkáť, zatlkať"
A ja tiež radšej o ničom nechcem vedieť a načo?

Je to skrátka frajer čo si neváži čo doma má. Poznám takých jedného som aj mala takého doma. Všetky ženy boli dobré len ja nie. Každá uvarila lepšie len ja nie. On mohol koketovať so ženami, chodiť s nimi na zábavy, ja nie. On musel vedieť o mne všetko, ja o ňom nič! Nechaj ho, kašli na neho, uprac si v živote a on sa zbadá. Teraz ho doma niekto čaká ma obraté, navarené, ale potom sa to zmení on si to teraz neuvedomuje ani ten môj si to neuvedomil. stravoval sa u prateľov a musel jesť to čo mu dali ( miesto mäsa - osúchy :) ), za to im aj platil a minul viac peňazí ...... zadarmo nikto nič nerobí! Domov sa chodil len vyspať, to znamená neupratoval, nerobil žiadne práce ktoré som robila ja. Po pol roku takéhoto života ma požiadal o stretnutie, ospravedlnil sa mi a ponúkol mi aby som sa aj so synom vrátila do bytu, ktorý mi patril. Týždeň som dávala do poriadku byt, nerátam rozbitý nábytok, ktorý som musela postupne vymeniť! Nevzdávaj sa! Na každého raz dôjde. Ja som nemusela nič urobiť proti nikomu, nikomu som sa nevyhrážala ani nekliala a na každému čo mne ublížil sa osud vypomstil.

Dadina, ani nevieš ako mi hororíš z duše. Je to lajdák. Aj teraz zas urobil skopačinu bez môjho vedomia. Pracuje momentálne na druhom konci republiky a vôbec mu nechýbam. Vybíja sa na našom synovi, lebo nie je si schopný ani uvariť jesť a tak čaká na syna. Radšej bude hladný, ako si má niečo spraviť.
Je to proste leňoch. Všetko mi urob, všetko mi daj. Je mi iba ľúto syna, keď počujem po hlase, keď si telefonujeme, aký je nešťastný.

Toto isté bolo u nás, on si vedel urobiť len čaj. A teraz si predstavte že náš 14 roční syn sa naučil v škole robiť variť palacinky a ex sa normálne nechal od neho obsluhovať a bol donútený jesť palacinky lebo bol hladný. Pritom to je chlap ktorý je mäso od pondelka do nedele. Dnes sa nad tým pousmeje, lebo to hovoril aj Ander o Piťovy taký vtip o palacinkách, že na prvej palacinke už sedí a poslednú ma v zuboch :):)

S týmto, absolutne súhlasím, podľa mňa je rozdiel medzi neverou a neverou- myslím, si, že každému z nás sa može pritrafiť v živote nejaký úlet ( aj keď sa mi to zatiaľ nestalo)- ale každému sa to može stať a keby to bolo nejaké krátkodobé, náhodné- tak by som to dokázal odpustiť, ale horšie by bolo keby sa manželka zamilovala, srdcom by to brala- to by bol veľký problém
a ešte jeden moj názor- podľa mňa je blbosť k prípadnej nevere priznávať- neviem kto to raz povedal- "zatĺkať, zatlkáť, zatlkať"
A ja tiež radšej o ničom nechcem vedieť a načo?

Ja by som o tom určite chcel vedieť. Podľa mňa je vždy lepšie, keď partner vie na čom je, resp. ako sa veci majú. Totižto nevera sa „nepritrafí“ ako píše Stanislav – k takému úletu treba podľa mňa dosť veľa. Je tam dosť veľký priestor na to, aby si človek uvedomil veci... Nestane sa to za 2-3 sekundy... podľa mňa sa to musí udiať najprv v hlave. A keď sa to stane v otupenosti vďaka alkoholu, tak to o človeku tiež niečo hovorí... keď mu k tomu stačí alkohol, aby konal tak.
Nech o tom partner vie a nech sa s tým buď vyrovná keď je toho schopný, alebo nech sa zamyslí nad tým, či tomu nie je na vine aj on sám. Prípadne nech sa s ním rozíde... Ten kto zatĺka má toho druhého za šaška. Ak sa mu vie pozrieť do očí a večer si k nemu ľahnúť do postele, tak je to chrapúň.

Pred chvíľou sem niekto pridal tému
Sledovanie služobného mobilu bez vedomia zamestnanca (http://www.porada.sk/t79064-sledovanie-sluzobneho-mobilu-bez-vedomia-zamestnanca.html), a pýta sa či môže zamestnávateľ sledovať, kam volajú jeho zamestnanci zo služobných telefónov. Pravdaže môže, lebo iba chce vedieť o tom či zbytočne neplatí do luftu. Pravdaže láska nie je obchod kde je prvotná myšlienka urobiť niečo aby som dostal niečo, ale tam to funguje tiež podobne - pocit za pocit. Lebo ak je to dávanie dlho iba jednostranné, tak ten vzťah končí. A keď niekto tomu druhému dá všetko, tak by aj mal vedieť o realite...:)

Uz velekrat som si povedal, ze k takymto telenovelam sa radsej ani nebudem vyjadrovat, aj ked ich stale citam. Stale akosi nemozem prist na to ako je to mozne, ze na svete dochadza k takymto veciam. Moj nazor na problem konkretnej osoby uz ozaj radsej nevyjadrim, zbytocne by to zase vyvolalo vlnu nespokojnosti. Rad by som sa ale nieco spytal vseobecne, bez konkretneho adresata.
Mohli by ste mi niekto odpovedat, ako je to mozne, ze tu pisu ludia ktori maju vo svojich dvatsiatich a volaco rokoch dieta a pocas materskej dovolenky otvorene hovoria o rozvode? Placu, ze ziju s darebakom, ktory nie je schopny uzivit rodinu, nic nerobi a nevie, pije, je hruby nasilnik, neprispel ani korunou na spolocny majetok a sam nie je schopny sa postarat o jeho dieta. Toto a este viac hnusu zistil samozrejme ten lepsi zhruba rok po svadbe. Aka je jeho miera zodpovednosti, kde a cim rozmyslal ked to vsetko este slo zastavit a nemusel byt na svete dalsi nestastny bezbranny tvor? Bol snad ten zluduch niekedy iny? To skutocne ten uboziak vtedy nevidel? Nevidel, ze spolu po zabavach minaju viac penazi, ako su schopni zarobit, ze ten odron si s alkohlom rozumie lepsie ako s celym ostatnym svetom, ze je to bitkar a nasilnik? Asi to bolo niekomu aj prijemne, vystatovat sa pred podobnymi akyze mejdan sme to zase absolvovali, co si mozeme dovolit. Teraz odrazu sa zmenil? Preco asi? Kto vsetko ma na tom vinu?
Ta ukrivdena cast jednostranne tu a pred sudmi presviedca, ze len ona je schopna postarat sa o to ubohe dieta. Samozrejme teraz uz vedia, ze by im ten darebak co nevie zarobit korunu mal davat obrovske peniaze. A nie len on, my vsetci a nasich dani cez socialku.
Najdu sa aj taki co sa spoliehaju na pomoc rodicov, ak ostanu sami. Ved oni predsa maju pravo budovat si svoju karieru. Pocitajme teda trocha. Teraz maju 25. Ich deti budu asi o 20 rokov tiez potrebovat taku istu pomoc. To ale ich rodicia budu mat 45. Budu ochotni sa vzdat svojej kariery a postaraju sa potom o svoje vnucence tak ako si to oni predstavuju teraz? Nie kto zradil raz zradi zase. To bolo heslo jedneho vojvodcu pred 65 rokmi.
Nie som ziadny nabozensky fanatik, kazdopadne ale to ako niektore cirkvi a nabozenstva netoleruju takyto lahkovazny pristup plne schvalujem. Ak sa niekde stane chyba, byva vzdy na viacerych stranach, nie len na jednej, ako sa to tu snazi ista cast prezentovat. Vstupme si teda do svedomia. Spytujme sa najskor, aky je nas podiel viny na tom vsetkom. Naliali si ti dvaja na zaciatku ozaj cisteho vina? Povedali si otvorene, ako si predstavuju zivot v rodine popredu? Ak ano a obaja s tym suhlasili, comu sa teraz cuduju?

Nesúď, ak si také nezažil!!!! Teš sa, že si šťastný človek, že sa Ti podarilo vybrať partnera, ktorý sa pred svadbou nepretvaroval (môj sa dokázal pretvarovať celých päť rokov - pred svadbou) - dokonca som po určitých rokoch pochopila, že ho zakrýval ešte aj jeho otec (myslím jeho vzťah k alkoholu). Zatiaľ s tým "bojujem" a niekde v hĺbke - veľmi, veľmi v hĺbke duše sem-tam dúfam, že sa to zmení.
Asi som blbá .... (podľa Teba určite!), ale máme dve deti a to hovorí za všetko.

[quote=dad111;698529]
/quote]

V mnohom sa mýlite a v niečom máte pravdu. Viete keď som sa prvý krát vydala tak som 4 roky chodila s mojim už ex. Bola to láska na prvý pohľad, nosil mi každú sobotu kvety, nosil ma na rukách, nebolo tam nič čo by nemalo. Po svadbe sa úplne zmenil, kamaráti, alkohol, zábavy a ešte aj prestal robiť , samozrejme som toto rýchlo ukončila do roka od svadby...Kto tu bol vinný za to že za zmenil?
Jedno teraz uznávam to že mladý ľudia najprv začnú spolu žiť aby sa spoznali, to je to čo mne za totality vo vzťahu chýbalo, pretože sa to odsudzovalo. To že sme sa videli len cez víkendy, to nieje to spoznanie vlastností druhého človeka. Pretože spolužitím ide aj zodpovednosť, tolerancia, ustupovanie, úcta, skromnosť, pomáhať si, povzbudzovať sa, vedieť si povedať názor, ale si vedieť aj uznať chybu! Len spolužitím, ozajstným spolužitím, sa navzájom spoznáte a vôbec nie za jeden rok. Niekoho môžete poznať 10 rokov, aj tak vás zaskočí niečim čím ani neviete a môže to byť aj kamarát?!

Terajší mladí ľudia máte pravdu sú nezodpovední a spoliehajú sa nie na seba ale na rodičov, ale zase nemôže súdiť tých mladých, pretože oni boli tak vychovaní a učení a teraz sa ich rodičia divia prečo sú takí nezodpovedný. ťažko berú rodičia kritiku že urobili chyby pri vychovávaní, alebo že deti nemajú jasnú predstavu čo je skutočne manželstvo ak rodičov videli len sa hádať, bitky na dennom poriadku, peniaze chýbali, prípadne úlety jedného z rodičov..............nemôžete nikoho súdiť lebo neviete kde je pravda a tá je niekde uprostred. Všetko má svoje príčiny.
Verše mojej mladosti:
Milovať neznamená len mít rád
Milovať znamená veriť a pravdu znát
Milovať znamená odpustiť a podat si ruce.
Milovať znamená rozdeliť dušu a srdce.
Milovať neznamená len mať rád, opravdu milovať je zázrak snáď!

dad111

nedá mi ešte doplniť že prečo stroskotá mnoho manželstiev len vďaka úletom? Pretože sa vytratí z ich vzťahu romantika, prídu deti a večný kolotoč.Žena ráno nakŕmi deti, uprace, navarí, zajde doobchodu (ak je za čo), vybaví čo sa dá ( samozrejme aj s deťmi), príde domov dá deti spať, medzi tým príde domov manžel, čaká ho už navarená káva, naloží sa mu teplí obed, napapá sa, žena poumýva riad, on medzi tým si prečíta noviny, prípadne pozerá šport, alebo ide na pivo, žena zatiaľ zobúdí deti dá im olovrant a stále je s nimi, prípadne perie, žehlí, sadí či okopáva v záhrade, pripraví večeru, manžel zistí že je večer, odpočinutý čaká ženu v posteli a vyžaduje si od nej manželskú povinnosť, no žene behajú po rozume iné veci ako napríklad čo navarí, alebo ktoré šeky poplatí aby jej vyšli peniaze. A tú končí každá romantika.
Prečo by to nemohlo byť všetko inak, spolu navaríme, vychováme a postaráme sa? Prečo? Pretože muži si vydobýjajú svoje postavenie v manželstve silou, nie láskou a úctou. Nemajú radi keď je žena emancipovaná, má svoj názor či kariéru nedajbože kariérny rast, v prípade nech boh chráni že v manželstve preberie úlohu manžela - tu končí normálna komunikácia medzi dvoma. Muži chcú doma takú žienku domácu, bez make upu či módnych výstrelkov a práve za takými sa oni obracajú a niekedy aj koketujú. Prečo si neuvedomia, že keď koketujú s nejakou ženou že aj tá žena je niečia žena? A vzťahuje sa to aj opačne, na ženy!

Uz velekrat som si povedal, ze k takymto telenovelam sa radsej ani nebudem vyjadrovat, aj ked ich stale citam. Stale akosi nemozem prist na to ako je to mozne, ze na svete dochadza k takymto veciam. Moj nazor na problem konkretnej osoby uz ozaj radsej nevyjadrim, zbytocne by to zase vyvolalo vlnu nespokojnosti. Rad by som sa ale nieco spytal vseobecne, bez konkretneho adresata.
Mohli by ste mi niekto odpovedat, ako je to mozne, ze tu pisu ludia ktori maju vo svojich dvatsiatich a volaco rokoch dieta a pocas materskej dovolenky otvorene hovoria o rozvode? Placu, ze ziju s darebakom, ktory nie je schopny uzivit rodinu, nic nerobi a nevie, pije, je hruby nasilnik, neprispel ani korunou na spolocny majetok a sam nie je schopny sa postarat o jeho dieta. Toto a este viac hnusu zistil samozrejme ten lepsi zhruba rok po svadbe. Aka je jeho miera zodpovednosti, kde a cim rozmyslal ked to vsetko este slo zastavit a nemusel byt na svete dalsi nestastny bezbranny tvor? Bol snad ten zluduch niekedy iny? To skutocne ten uboziak vtedy nevidel? Nevidel, ze spolu po zabavach minaju viac penazi, ako su schopni zarobit, ze ten odron si s alkohlom rozumie lepsie ako s celym ostatnym svetom, ze je to bitkar a nasilnik? Asi to bolo niekomu aj prijemne, vystatovat sa pred podobnymi akyze mejdan sme to zase absolvovali, co si mozeme dovolit. Teraz odrazu sa zmenil? Preco asi? Kto vsetko ma na tom vinu?
Ta ukrivdena cast jednostranne tu a pred sudmi presviedca, ze len ona je schopna postarat sa o to ubohe dieta. Samozrejme teraz uz vedia, ze by im ten darebak co nevie zarobit korunu mal davat obrovske peniaze. A nie len on, my vsetci a nasich dani cez socialku.
Najdu sa aj taki co sa spoliehaju na pomoc rodicov, ak ostanu sami. Ved oni predsa maju pravo budovat si svoju karieru. Pocitajme teda trocha. Teraz maju 25. Ich deti budu asi o 20 rokov tiez potrebovat taku istu pomoc. To ale ich rodicia budu mat 45. Budu ochotni sa vzdat svojej kariery a postaraju sa potom o svoje vnucence tak ako si to oni predstavuju teraz? Nie kto zradil raz zradi zase. To bolo heslo jedneho vojvodcu pred 65 rokmi.
Nie som ziadny nabozensky fanatik, kazdopadne ale to ako niektore cirkvi a nabozenstva netoleruju takyto lahkovazny pristup plne schvalujem. Ak sa niekde stane chyba, byva vzdy na viacerych stranach, nie len na jednej, ako sa to tu snazi ista cast prezentovat. Vstupme si teda do svedomia. Spytujme sa najskor, aky je nas podiel viny na tom vsetkom. Naliali si ti dvaja na zaciatku ozaj cisteho vina? Povedali si otvorene, ako si predstavuju zivot v rodine popredu? Ak ano a obaja s tym suhlasili, comu sa teraz cuduju?

je mi skutočne veľmi ľúto, že niekto má na toto, čo sa tu deje a píše takýto názor, z ktorého mi stislo srdce...tiež som na materskej, tiež premýšľam o rozvode....prečo?pretože človek, s ktorým som žila je niekto úplne iný ako bol ten,ktorého som si brala....a to sme spolu žili predtým,ako sme sa zobrali....2x som potratila, pretože som bola s nervami na konci, keď som konečne od neho odišla, dieťa sme nemali a ani nečakali....to som si myslela, bola som presvedčená,že tie straty detí mali byť presne kvoli tomu, aby sa na tomto svete netrápili....a vtedy som zistila,že som tehotná...malo to tak byť....preležala som pol tehotenstva v nemocnici, kde za mnou chodil ,keď mal vypité, bombardoval ma takými telefonátmi,že som párkrát mala také bolesti a krvácanie, že som si myslela,že potratím...znova....ale nestalo sa.mám krásneho zdravého synčeka a manžela,ktorému na ňom nezáleží...takto to má na svete chodiť?????????

Určite nie!!!!!!!!!!! Už vážne nemám čo k tomu dodať!!!!!!!!!!

Kto z vás včera pozeral SONAR ? Bola téma " domáce násilie"!
Keď som to pozerala , tak pri rekonštrukcii istého prípadu som mala doslova zlosť........ a v synových očiach som videla bolesť na ktorú chce zabudnúť. Ale ako to tam povedali, každý kto prežije domáce násilie, následky aj na duši si ponesie celý život.

Mna momentalne caka rozvod, podava ho manzelka. Ako dovod udava nezaujem o rodinu a citove ochabnutie. Mame 4 a pol rocnu dceru. Uvedomujem si, ze som sa im ako otec nevenoval dostatocne, nechodil na spolocne prechadzky. S kamaratmi som vonku nechodil, jednoducho ma to nebavilo a nebavi. Navaril som, poupratal som, s malou sa hral ked trebalo. Teraz sa mi naskyta otazka....ma ineho? Co si o tom myslite?

P.S. Samozrejme mi vravi, ze nikoho nema...

..v mojom prípade sudkyňa "nebrala "žiadne dôvody,od prvého momentu som jej bola nesympatická a ľutovala "chudáčika"..tak som sa s ňou "dohodla,že jej ho na 25 rokov požičiam a ak to vydrží,môže mi ho vrátiť...potom už celá "sranda"trvala 5 minút..
..píšem s úvodzovkami,ale v mnohých prípadoch sú sudcovia vyslovene zaujatí,zbytočne preťahujú a nerešpektujú argumenty navrhovateľa..rozvod nieje otázka jedného dňa podať návrh je ťažké rozhodnutie a veľa krát sa to zvrtne tak,že navrhovateľ (zvyčajne je to žena) trpí ešte viac,pretože partner to jednoducho "nechce"..a sudca mu "nadŕža...

Mna momentalne caka rozvod, podava ho manzelka. Ako dovod udava nezaujem o rodinu a citove ochabnutie. Mame 4 a pol rocnu dceru. Uvedomujem si, ze som sa im ako otec nevenoval dostatocne, nechodil na spolocne prechadzky. S kamaratmi som vonku nechodil, jednoducho ma to nebavilo a nebavi. Navaril som, poupratal som, s malou sa hral ked trebalo. Teraz sa mi naskyta otazka....ma ineho? Co si o tom myslite?

P.S. Samozrejme mi vravi, ze nikoho nema...

Akých mužov obdivuje? Niečo jej chýba niečo čo ste robili napríklad za slobodna. Oživte vzťah, pozvite ju do kina.....A možno si neuvedomuje že to čo mi niektore nenávidime nechodil nevieme kde muži sú, s kamaratmi sú stále vonku Nevaria nepoupratujú s deťmi sa nehrajú...........

Dakujem za rady, ale asi uz je neskoro. Na konci tyzdna sa stahuju a dnes podla vsetkeho poda navrh na rozvod. Nase manzelstvo sa dostalo do stereotypu a o druhej sanci a o zmene nechce ani pocut. Som psychicky na dne, neviem co bude a ci bude. Plne si uvedomujem, ze ten zly som bol ja, ale preco to neskusime znova? Odzaciatku...

Dakujem za rady, ale asi uz je neskoro. Na konci tyzdna sa stahuju a dnes podla vsetkeho poda navrh na rozvod. Nase manzelstvo sa dostalo do stereotypu a o druhej sanci a o zmene nechce ani pocut. Som psychicky na dne, neviem co bude a ci bude. Plne si uvedomujem, ze ten zly som bol ja, ale preco to neskusime znova? Odzaciatku...

Ako prvé mi napadlo, prečo si sa spamätal až teraz? Poradila by som ti , aby si sa predovšetkým aj po rozvode staral o dcéru, ako najviac sa dá - aby si pre ňu skrátka ostal otcom - hry, prechádzky. Možno sa to aj medzi vami dvomi dospelými napraví, ale každý vzťah tvoria dvaja, a každý z nich má svoju pravdu. Najdôležitejšia je teraz dcéra.

Preco som sa spamatal az teraz? Sam neviem, ale uz je asi neskoro. Ten problem sa tahal od noveho roka, ale ja som si ho nejako neuvedomoval. Hovori sa, ze pokial to nestratis, neuvedomis si, ze si to mal.
O dceru sa budem starat, otca ma a vzdy bude mat. Vynahradim jej to, co som doteraz zanedbaval...proste budem dobrym a pozornym otcom. Vztah a manzelstvo asi nezachranim, ale uchoval som si taku malinku nadej a tu nosim pri sebe...

Manzelku asi neprehovoris, ale tu nadej si uchovaj.Lebo my zeny sme take, ze na take sluby uz neverime.Väcsinou si muzi ani neuvedomuju , ze sa vo vztahu nieco deje, a ked to pride do takehoto stadia tak su schopni naslubovat hory doly, ale rozmyslaj nad tym, ze jej city sa mohli k Tebe zmenit, tym ze sa nieco dialo a Ty si nic neurobil.Ty si teraz zistil, ze nieco stracas ale ona uz je davno pred Tebou, lebo ona to zistila uz davno, len ty si si to nevsimal a uz rezignovala.Skus neslubovat, ale konat...lebo slovo sa lahko vyslovi, ale ciny su ina zalezitost.To Ti pisem z vlastnej skusenosti.Ked som povedala, ze to chce cas, hned chcel presny limit..kolko mesiac, dva???To sa neda predsa povedat, a takymito recami si to kazdy iba pokazi.Skus to co by si jej chcel naslubovat, skus to tak robit bez toho , ze by si jej to sluboval.Ludia sa do seba zalubia preto , ze sa k sebe pekne chovaju,su pozorni, napomocni atd.Nie, ze Ti niekto povie ja budem takyto, tak ma musis lubit.To nejde.Za pokus to stoji.Vela stastia Ti prajem.A ked nic ine, prosim Ta, aspon dobry otec zostan, lebo to sa velmi ceni a je to dolezite pre deti.

Dakujem mariro, su to slova, ktore pomozu. Ako vravite, konat uz konam, dovod kvoli comu to vzniklo ide prec z domu. Nemozem sa na neho pozerat i ked sa pomaly s nim zivim...a ked to nevyjde, ze uz je definitivne koniec, aspon uvidi, ze to nie su len sluby.
O moju malu sa starat budem aj keby som mal zomriet, je to moje slniecko.

Nič nerob nasilu, nikomu nič nevyčítaj seba ani žene, malú vynechaj z konfliktov, kažú minútu ktorú s ňou budeš si s ňou užívaj a nevyzvedaj od nej, nieje to dobré. Vieš čím viac sa niekedy vnucuješ, tým viac sa od teba človek vzdiaľuje (vlastná skúsenosť). Teraz sa nauč byť sám, zájdi do kina, za spolužiakmi, oslov ich, len nebuď sám a neľutuj sa že vám manželstvo zlyhalo. Život ide ďalej aj s problémamy či bez nich.

Vies dadina, ja sa nikomu nevnucujem ani to nemienim. Jej city ku mne su zo dna na den chladnejsie i ked je niekedy ta svetla stranka a rozpravame sa ako v minulosti. Neviem co je pricinou preco je taka ku mne, ale uz sa s tym zacinam zmierovat a ucit sa zit....vravieva sa, ze hlavu hore a chod svojou cestou dalej a nehlad dozadu. Teraz to budem mat tazke, ale chvile ked budem z malou si nenecham ujst a vychutnam ich naplno...