§ 103
Na začiatok

(1) Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

(2) Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

(3) Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov asistentov učiteľov,, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

(4) Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku; inak nárok na dlhšiu dovolenku za ten kalendárny rok zaniká.

(5) Do času trvania pracovného pomeru sa započítava, ak spadá do doby po 18. roku veku, čas

a) trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov,
b) výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore väzenskej a justičnej stráže, výkonu civilnej služby alebo štátnej služby,
c) úspešne skončeného štúdia,
d) vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,
e) doktorandského štúdia,
f) členstva v družstve, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah,
g) osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré si vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v ústave pre také deti,
h) prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov,
i) po ktorý bol zamestnanec vedený v evidencii nezamestnaných ako evidovaný nezamestnaný alebo poberal invalidný dôchodok, j) väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti zamestnancovi zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorý presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní,
k) činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.

(6) Čas trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné obdobia strávené v cudzine sa započítavajú do času rozhodujúceho pre dĺžku dovolenky za rovnakých podmienok, ako keby zamestnanec pracoval na území Slovenskej republiky.

(7) Obdobia uvedené v odsekoch 1 až 6 sa nezapočítavajú, ak spadajú do času trvania pracovného pomeru; ak sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.

V prípade že matka donesie Posudok zo SP , že vzhľadom na dlhodobý nepriaznivý stav dieťaťa, kt. si vyž. osobitnú staropstlivosť, na základe, ktorého si požiada p predľženie Rodič. dovolenky do 6-tich rokov dieťaťa, možno túto dobu posudzovať podľa vyššie uvedeného v písmenku g/- za zápočet pre odprac. dobu na dovolenku?

V prípade že matka donesie Posudok zo SP , že vzhľadom na dlhodobý nepriaznivý stav dieťaťa, kt. si vyž. osobitnú staropstlivosť, na základe, ktorého si požiada p predľženie Rodič. dovolenky do 6-tich rokov dieťaťa, možno túto dobu posudzovať podľa vyššie uvedeného v písmenku g/- za zápočet pre odprac. dobu na dovolenku?
áno,ak splňa podmienky uvedené v spomínanom pís. g § 103 odst.5.

ahojte, mna by zaujimalo pismeno k) spominaneho zakona. nikde som nenasla, ci pismeno k) plati len vtedy, ak si dana SZCO plati odvody do SP, ale aj vtedy ak neplati. dakujem. Erika

Ja si myslím, že na účely dovolenky sa to neskúma, či SZČO odvody platí, alebo nie. Nikde som sa s tým nestretla, nenašla som to v žiadnom predpise.

Veď ani pri posudzovaní nároku zamestnanca sa neskúma, či jeho zamestnávateľ platil odvody.

Ja si myslím, že na účely dovolenky sa to neskúma, či SZČO odvody platí, alebo nie. Nikde som sa s tým nestretla, nenašla som to v žiadnom predpise.

Veď ani pri posudzovaní nároku zamestnanca sa neskúma, či jeho zamestnávateľ platil odvody.

To je pravda, že sa neskúma, či predchádzajúci zamestnávateľ platil alebo neplatil odvody. Ale:
1. zamestnanec má potvrdenie o započítaných rokoch
2. zamestnanec je automaticky poistený, aj keby zamestnávateľ bol taký lajdák a neodvádzal poistné do SP.

3. Ako szčo preukáže tie roky? Stretol som sa prípadom, že bývaly szčo pri nástupe do zamestnania predložil potvrdenie z SP, presne na obdobie trvania szčo, že platil si odvody. Tak tam neboli žiadne pochybnosti, či započítať, alebo nie.

Ale to sa dá overiť, či je niekto SZČO. Ja by som od neho žiadala nejaký doklad, t.j. živnostenský list a potvrdenie od SP, že je stále evidovaný ako povinne nemocensky poistený. Možno by na mňa pozerali ako na blázna aj živnostník, aj SP. Poisťovňa by možno po nejakom prosíkaní potvrdenie dala akože "na vlastnú žiadosť". Od ZP to isté.
Pri prerušení a skončení živnosti sa predsa dáva registračný list FO, tak SP evidenciu o každom z nás má. Možno divné, pritiahnuté za vlasy, ale pomohlo by to.

Ale to sa dá overiť, či je niekto SZČO. Ja by som od neho žiadala nejaký doklad, t.j. živnostenský list a potvrdenie od SP, že je stále evidovaný ako povinne nemocensky poistený. Možno by na mňa pozerali ako na blázna aj živnostník, aj SP. Poisťovňa by možno po nejakom prosíkaní potvrdenie dala akože "na vlastnú žiadosť". Od ZP to isté.
Pri prerušení a skončení živnosti sa predsa dáva registračný list FO, tak SP evidenciu o každom z nás má. Možno divné, pritiahnuté za vlasy, ale pomohlo by to.

A čo živnostník, ktorý nebol povinne poistený, a ani dobrovoľne neplatil? To by aj mňa zaujímalo.

Zdravotné poistenie sa musí platiť stále, či je SZČO povinne, alebo nepovinne nemocensky poistený, takže by sa dala živnosť overiť aj v ZP.
Stále sa pohybujem len v teoreticko-rozprávkovej rovine. :) Nikde som sa totiž s takým problémom nestretla, ja som to neoverovala. Lenže vtedy nebolo toľko živnostníkov a tak často sa nemenili zamestnania. Dnes je situácia iná a človek musí byť veľakrát improvizovať.:)

na web stranke zrsr.sk je evidenia trvania zivnostenskeho opravnenia

rovnako SZCO ma doklady o zaciatku (ZL) a tiez o ukonceni zivnosti (doklad z OU, ked ukonci zivnost)

Vďaka za pripomenutie.