Určite sa Vám trochu uľavilo.
Ja mám 54 rokov, ale také niečo by som si ani vo sne nevedela predstaviť, aby sa môj manžel nepodielal rovnocenne na našej spoločnej domácnosti. Rozdiel medzi Vami a mnou je, že obaja s manželom pracujeme a tiež sme obaja unavení, ale medzi nami neviazne komunikácia a riešime všetko spolu.
Takže, ak chce manžel racionálne papkať, tak nech si nakúpi, navarí, potom môže papkať a nakoniec aj všetok riad poumývať. Nikde v zákone nie je napísané, že je to povinnosť manželky.

anitka,

a v čom je tvoj "zmysel života" ?

Ja mám 50 rokov, manžela, prácu, podnikanie, 3 veľké samostatné a dospelé deti 3 vnučky a 1 vnuka a psa. Všetko stíham, pretože aj manžel varí, aj keď neperie a nežehlí ale sa plne podiela na vedení domácnosti, to som docielila za 30 rokov manželstva, pretože manžela treba ohýbať keď sme mladí a nie až keď zostárneme. Ani starého psa novým kúskom nenaučíte.

Ahoj anitka,tvoj manžel asi nikdy nebol sám a nebol tak nútený sa o seba postarať.Choď do kúpelov,potrebuješ si oddýchnuť! Manžel isto nebude za,ale uvedomil by si,čo vlastne preňho všetko robíš.Spohodlnel,pretože vie,že sa o chod domácnosti a kolem domu postaráš.Je to starší človek a ťažko sa bude prevychovávať.

Prajem ti veľa zdravia,sily a optimizmu.:) V.

Naozaj je potrebné vypnúť, aby ťa problémy, ktoré sa nabaľujú, neprevalcovali.
Treba naozaj možno " vypadnúť" do kúpeľov - dobré sú aj myslím, nie som si istá vo Vyšných Ružbachoch- psychiatrické dg a tvoj psychiater by ti ich mohol doporučiť.
Oddýchneš si a ten pohodlný pán milostivý doma zistí, že nie je všetko také jednoduché a bude sa musieť o seba postarať sám.
Aj ty nájdeš možno spriaznené duše a už len vypadnutím z toho istého prostredia si pomôžeš zahnať " čierne" myšlienky.

Anitka, je to všetko v tebe. Ty si musíš povedať: a dosť. Ja nie som slúžka.
Túto vetu som povedala manželovi a aj svokre hneď na začiatku nášho vzťahu. Dnes som vydatá 32 rokov a nesťažujem si. Od tej chvíle na všetko sme dvaja.
Aj keď si nie som celkom istá, či to dokážeš a či nie je už neskoro.
Keď som si prečítala nadpis - Som manželova slúžka - otvoril sa mi vo vrecku nožik. A tvoje deti čo? Aj im si bola slúžka, že ti nepomôžu sa z tejto situácie dostať? Nevidia to? Alebo len tíško trpíš.
Neblázni, spamätaj sa a začni konať. ŽI.

Každý človek si zaslúži byť šťastný! Sme na svete preto aby sme si vychutnali život a nie preto aby sme sa stále starali ako "sluhovia" o život druhích..
Prečo manžel nevaril keď ste boli chorá vy? prečo nepomohol s domácnosťou? To už dávno nie je iba manželkina starosť! Už dávno sú preč tie časy keď ženy boli doma a starali sa o vedenie domu....ale teraz by ženy mali robiť všetko? aj domácnosť aj manžel aj práca a ešte aj dobre vyzerať a byť poslušná????
Aká je to spravodlivosť že žena musí zvládať trojnásobne viac ako muž. Ten príde z práce domov a jeho povinnosti sa skončili?
Neexistuje ! Treba sa vzoprieť! Stotožňujem sa s názorom vypadnúť na nejaký fajn výlet, oddych, kúpele a urobiť si pohodlie pre samú seba.....
Veď kedy naposledy ste mysleli na seba? na svoje pohodlie a oddych?
Manžel čoskoro zistí že ste preňho potrebná ako soľ kôli tomu že zlenivel. Žiadna žena by nemala byť slúžka a nik by nemal robiť nič proti svojej vôli.....

čo skúsiť zamyslieť sa nad týmto: http://www.jewel.sk/forum/index.php?topic=896.msg11227#msg11227:)

Haneli - môj zmysel života už nie je v ničom, len žijem lebo musím, resp. už si robím plány ako to skoncujem, čo je dosť pravdepodobné že sa aj stankoľko trpím ťažkými depresiami, mojou zábavou je že si občas sadnem k počítaču

Jezikova - ja som manžela nemohla za mladi ohýbať, nakoľko na naše manželstvo jastrabím okom dohliadala moja svokra,,ktorá chodila k nám denne, a poúčala ma čo a ako mám robiť a podľa nej všetko je úlohou ženy, a podľa nej muž má len zarábať peniaze. Natoľko sa to vo mne zakorenilo, že teraz už nie som schopná to zmeniť aj keby som veľmi chcela.

Anitka, na to nesmieš ani pomyslieť. Nemyslíš na svoje deti a vnúčatá? Ži pre nich a nie pre nevďačného manžela. A vzbúr sa a nebuď slúžka. Čo ti môže urobiť, bude sa chcieť rozviesť? Tak nech. Keďže je taký nesamostatný, po týždni by sám zahynul ako pes. Prečo nezačneš žiť svoj vlastný život? Nájdi si priateľku, zájdite spolu do kina, divadla, na kávu do kaviarne alebo hocikde.
Ja by som doporučovala aj tie kúpele. Budeš medzi ľuďmi a prídeš na iné myšlienky. Veď zmyslom života nemôže byť varenie, pranie a žehlenie pre nejakého nevďačníka. Začni konečne žiť.

Viete si to predstaviť, že aj rekonštrukciu domu som yvbavovala ja? On jednoducho "nemal čas", tak ja som všetko zabezpečovala. Menili sme strechu, zatepľovali dom, vymieňali parkety, obnova kúpeľne. No a tá kúpelňa bola vrchol všetkého, nakoľko manžel nechcel súhlasiť, aby sme obnovili 30 ročnú kúpelňu. Tak som to urobila tak, že som ju celú rozmlátila, vtky fľašky s vońavkami a čo bolo po ruke som pomlátila o vykachličkované steny, a už sa nedalo iné robiť len renovovať. Nakúpila som všetko čo bolo treba, dala doviesť, zavolala vodára a murára. Sama som otĺkla staré kachličky a starú dlaždu, vynosila som to z bytu na dvor. Keď robil obkladač ešte aj tomu som pomáhala aby to bolo skôr hotové.
Teraz mám na pláne ešte výmenu kuchynskel linky, interierrových dvier.

Chceš zmeniť svoj život? - je to len na tebe!
Chceš sa odreagovať sa a získať nový pohľad na vec ... ?
Tak ak sa nás nebojíš ;), môžeš si prísť pokecať na nejaké to poraďácke stretko.

P. S.: To neznamená, že musíme preberať tvoje osobné problémy. Jedná sa hlavne o to naštartovanie tvojej mysle iným smerom, možnože sa odreaguješ od každodenného kolotoča a spoznáš nových ľudí.

To je mi ľúto, že to až tak ďaleko došlo, ale len ty musíš začať chcieť zmeniť túto podľa teba neriešiteľnú situáciu. A určite, ak budeš chcieť, tak to dokážeš. Nesmieš sa nechať deptať mužom, ktorý si ťa neváži, pretože keby si ťa vážil, tak určite by to až do tákehoto štádia nedošlo. Nepočúvaj už nič, čo ti hovorí, nevšímaj si nič čo robí, nedaj sa vyprovokovať, radšej choď do druhej izby a staraj sa len o seba.
Máš deti, možno aj vnúčata a máš ešte pred sebou kus života.
Hore hlavu a odvahu!!!

Haneli - môj zmysel života už nie je v ničom, len žijem lebo musím, resp. už si robím plány ako to skoncujem, čo je dosť pravdepodobné že sa aj stankoľko trpím ťažkými depresiami, mojou zábavou je že si občas sadnem k počítaču


:mee::mee::mee::eek::eek::eek: ANITKA prosím ťa prestaň, takto hovoriť nesmieš. no toto nech ťa ani nenapadne,,,, Prosím ťa a čo deti??? nemáš v nich oporu??? choď k nim na nejaký čas, aby si sa odreagovala a čo vnúčence??? sú???? mysli na nich, že oni ťa budú potrebovať vždy. oni ťa majú radi.
ťažké depresie-- aké lieky berieš??? chodíš psychiatrovi na kontroly?? vieš je to ťažké keď nie si schopná natom nič zmeniť, možno práveže z toho máš depku, že chcela by si to zmeniť, ale sa bojíš, že to nezvládneš. tvoja depka bude trvať do tej doby, kým sa nerozhodneš to predsa zmeniť.
hovorí sa, že treba odstrániť príčinu depky a potom sa človeku uľaví. môžem ti to potvrdiť, je to tak.

prajem ti, aby si si nabrala odvahu a predsa si sa to rozhodla zmeniť.
aj ty máš len jeden život a aj ty máš právo na kľudný život a šťastie:---;)

Keď niečo chcem musím si to sama zabezpečiť. On je len asi len na okrasu.
A keď už som si začala vylievať srdce ešte Vám napíšem, že celý život som od neho nedostala kvety, a žiadne dary. Raz na 30. narodeniny mi sľúbil zlatý prsteň, a keď sme ho išli spolu kúpiť aby som si vybrala, tak jednoducho kúpil pre seba fotoaparát. Ale sľúbil mi že čoskoro mi ten prsteň kúpi. A tak som si ten prsteň na druhý deň kúpila sama. To bol prvý aj posledný dar od neho. Zato svojej mamičke kupuje dary na každé narodeniny a Vianoce. Naposledy som videla v garáži pre matku pripravenú krásnu obrovskú kyticu žltých ruží. V prvom momente som si myslela že asi pre mňa, no sklamala som sa.

Barbarka - chodím ku psychiatričke, liečim sa, beriem Citalec a Trittico, ale hlavne Hypnogen na spanie, a v poslednom čase ho beriem aj cez deň, aby som prespala dobu, lebo ma už nič nebaví, a najlepšie mi je keď spím.

anitka,

zabudni na všetko príkorie - začni si žiť svoj vlastný život, neobhiadaj sa čo bolo, pozri pred seba - určite ťa čakajú ešte krásne chvíle, len musíš vykročiť, neviem, či si čítala ten článok na ktorý som ti dala link, ale hlavnou myšlienkou je to, že na čo myslíme, to k sebe priťahujeme - skús nad tým porozmýšľať


aby som prespala dobu, lebo ma už nič nebaví, a najlepšie mi je keď spím.
tento prístup ti nepomôže vyriešiť problém - celý život neprespíš - akurát sa oberaš o rôzne príležitosti - aj pozitívne aj tie negatívne - tie nás majú naučiť byť odolnejší - život je predsa sinusoida - raz hore raz dolu - ako inak by sme si vedeli vážiť prežitie krásnych chvíľ / naše deti, krása prírody, alebo všetky tie činnosti, ktoré nám prináša život - napr. šport - ja napr. milujem lyžovanie a šnorchlovanie a to už mám 46 r. :eek:

No začni tým, že zmeň názov: Už nie som manželová slúžka a začínam byť úspešná a šťastná žena.
Veď ty sa vieš o seba postarať, prečítaj si všetko, čo si napísala a zistíš, že vôbec nemusíš mať obavu, že sa o seba nebudeš vedieť postarať. Si sebestačná žena!

m.hladka máš pravdu, ano som šikovnejšia a zručnejšia ako môj manžel, a aj rozumnejšie pri všetkých rozhodovaniach. Škoda je len tá, že on ma pri všetkom brzdí, v ničom ma nepodporuje, ale práve naopak. Ku každému súhlasu ho treba vyslovene dokopať, a keď už som dosiahla súhlas realizácia niečoho ešte zložitejšia. Ešte vlani na jeseň som horko ťažko dosiahla aby sme vymenili plynový kotol. Kotol sme síce kúpili, ale dodnes leží v pivnici, lebo sám sa nechce zavesiť, a nemá to kto vybaviť. Ja sa už vzdávam, už ho nebudem sácať aby už konečne urobil krok.

anitka,
podľa všetkého si veľmi schopná žienka, skús teda svoju šikovnosť využiť aj pre vlastnú spokojnoť - to znamená realizovať sa v tom, čo ťa baví - určite existuje nejaká činnosť, ktorá by ti robila radosť
držím ti palčiaky

Barbarka - chodím ku psychiatričke, liečim sa, beriem Citalec a Trittico, ale hlavne Hypnogen na spanie, a v poslednom čase ho beriem aj cez deň, aby som prespala dobu, lebo ma už nič nebaví, a najlepšie mi je keď spím.Anitka..... vysaď lieky cez deň a skús byť tu s nami .:):):) Niekedy aj rozhovor pomôže.:):):)

Anita... až mi slzy vyšli do očí ako si písala o tom zbožňovaní sa medzi tvojím manželom a jeho matkou a ako si kúpil darček pre seba a tie ruže a darčeky pre svoju mamičku. Už sa nedá vôbec čudovať, že svokra to kvituj, veď má z toho len požitky, moja by bola taká istá, keby som to pred 18r. dopustila, tá tiež okrem štvania a očakávania niečoho, čo by ona chcela, nič nepoznala.... ale to je na inú tému, našťastie pre nás oboch sa ten môj síce neskôr, ale predsa spamätal a spoznal pravú tvár svojej matky a mojej svokry.
Nezúfaj, ak si v takejto kríze, radila by som ti , choď k svojmu lekárovi a nastúp na liečenie, napr.. v V. Záluží majú veľmi dobré odd. pre depresie a neurózy, fajn prostredie, aspoň naozaj vypadneš z prostredia, ktoré ťa teraz samo o sebe deprimuje.
Je mi veľmi ľúto ak vidím, čo niektorí muži dokážu urobiť so ženami, psychicky a fyzicky týrať a trvá roky , kým sa tá žena dokáže vymaniť a možno vôbec čo len čosi povedať a preto je to tak ťažké preklenúť, lebo je to hlboko zakorenené a tie roky pocitov beznádeje a krívd.....
Lieky určite nevysaďuj, aj keď v psych. amb. som pracovala len 2 roky, videla som prípady, ktoré skončili spôsobom o akom uvažuješ a ak sa dá , skús požiadať o hospitalizáciu, dá sa aj v inom okrese- v našej sme tak robili.
Čím sa ty stávaš pasívnejšia, tým si v tom hlbšie, prosím bráň sa tomu, dni hnevu pominuli a ty si zostala zúfalá. Pozri ako sú tu ľudia solidárni a empatickí, každí z nás by ti rád pomohol a uľahčil tvoj úúdel, ale musíš byť to práve ty, ktorá sa zmobilizuje a nájde v sebe chuť to zmeniť.

Keď niečo chcem musím si to sama zabezpečiť. On je len asi len na okrasu.
A keď už som si začala vylievať srdce ešte Vám napíšem, že celý život som od neho nedostala kvety, a žiadne dary. Raz na 30. narodeniny mi sľúbil zlatý prsteň, a keď sme ho išli spolu kúpiť aby som si vybrala, tak jednoducho kúpil pre seba fotoaparát. Ale sľúbil mi že čoskoro mi ten prsteň kúpi. A tak som si ten prsteň na druhý deň kúpila sama. To bol prvý aj posledný dar od neho. Zato svojej mamičke kupuje dary na každé narodeniny a Vianoce. Naposledy som videla v garáži pre matku pripravenú krásnu obrovskú kyticu žltých ruží. V prvom momente som si myslela že asi pre mňa, no sklamala som sa.

Na okrasu? Starý chlap??:eek::eek::eek: Tak toho máš už len na dve veci, na h.... a na nič. Ale vidím, že to berieš z tej správnej stránky. Robila by som presne to isté čo ty. Akurát by som sa ho nepýtala či môžem. S takým už nepohneš. Treba aby si ty pohla sama so sebou. Presne tak, ako ti radia v príspevkoch vyššie. Ísť niekde sama, s priateľkou, s deťmi, s vnúčatami. A tie žlté ruže? No, ja s mojou povahou by som si tie ruže zobrala, priniesla dovnútra, pobozkala manžela a poďakovala sa za nádhernú kyticu. Až by mi povedal, že nie sú pre mňa, to by viiiidel tanec. :D Ten vreskot, treskot, výčitky čo všetko ja pre neho robím a on pre mňa nnnič, slzy ako hrachy a kytica obúchaná o všetko čo by mi prišlo pod ruku. Túúú by už mame nedal :--- a druhý krát by si rozmyslel, či mi nekúúúpi :D Aj by sa bál okolo mňa prejsť. Ale ty si určite nič nepovedala, však? Ty len všetko dusíš v sebe a čakáš, že sa dovtípi. No dievča, ak sa nechceš nadobro zblbnúť, musíš sa vzchopiť. Držím ti palce.:)

Anitka, verím, že prvý krok si urobila už tým, že si sa tu vyžalovala a dala si to zo seba von.
Na také hlúposti, ako je skoncovať so životom a podobne, už zabudni, beriem to akože bolo depresívne počasie a máš tie myšlienky za sebou. Máš len jeden jediný život, ktorý sa nikdy nezopakuje a je jedinečný, so všetkým, čo ti prináša. Skús dať najavo, aké máš svoje potreby a predstavy, aj keď starého psa novým kúskom nenaučíš. Myslím tým, že manžel ti určite nezačne nosiť kvety alebo raňajky do postele, ale to už ani neočakávaj. Nájdi si nejakú dobrú priateľku, možno susedu, choďte spolu do cukrárne, skrátka nájdi si cez deň nejaký čas vyhradený len pre seba. Ak si veľkú časť života prežila v takom tempe ako spomínaš, ver, že už to nejako radikálne nezmeníš, ale nehádž flintu do žita.
Skús byť trochu diplomatom, to, čo ťa doteraz vytáčalo do zúrivosti, skús brať s úsmevom. Napríklad: ak ti povie, aby si mu spravila kávu, prikývni, že samozrejme, ale sadni si a začni si lakovať nechty. A ak si náhodou pôjde tú kávu spraviť sám, požiadaj ho, nech urobí aj tebe, a dobre by bolo aj so šľahačkou. To ma len momentálne napadlo, ale nenič sama seba kvôli pohodlnosti a neschopnosti iných. Veľmi ti držím palce, aby si to dokázala. Tu na Porade som čítala jednu veľmi, veľmi múdru vetu, ktorú si veľmi často pripomínam: najdlhšie trvá tá robota, ktorú sme nezačali ( alebo tak podobne).

Anitka, chápem ťa. Tiež som mala (možno ešte mám) podobný problém. Bola som strašne unavená, brala som lieky proti depresii, dostala som žalúdočné vredy a podobne. Mám 50 rokov a keď sme mali 25 výročie svadby môj manžel mi nekúpil nič, ani kvietko. Keď som mala narodeniny 50 rokov ani si nespomenul. Ale riešiť som to začala, až keď som videla, že svojim prístupom robí zle aj vlastnej dcére, tá totiž ešte študuje. To bol impulz na konanie. Ale keď sa spätne pozerám, to najťažšie bolo rozhodnúť sa a potom už neustúpiť a nezmeniť svoje rozhodnutie. Takže ťa chápem, ale skutočne musíš zmeniť v rámci možností svoje správanie. A hlavne kvôli sebe, každý človek má právo žiť život so svojimi blízkymi v pohode, spokojne, bez nervov a čiernych myšlienok. Z toho čo píšeš si šikovná, vieš organizovať a zabezpečiť rôzne záležitosti, využi to aj pre seba! Nielen pre domácnosť. Dobre je sa vyrozprávať ale zamysli sa nad radami, ktoré si tuná čítaš, sú skutočne dobré. Určite ti zmena prostredia aspoň na krátky čas pomôže, keď na nič iné, aspoň si budeš môcť usporiadať svoje myšlienky a psychicky ti to určite pomôže. Každý človek na svete má právo žiť život tak, ako sám chce. Vidíš, že aj pre nás, čo ti tu radíme nie si ľahostajná a záleží nám na tebe. Tak hlavu hore.

Anitka, je si myslim, ze na Slovensku je zien v takom postaveni ako ty, ako maku, len mozno niektore to lepsie znasaju, uz dvakrat som sa pokusala nastolit tu tento problem, ale neuspela som. Ked som nazvala nasich muzov chranene medvede, tak sa dvihla vlna obrany zien kvoli svojim muzom. Tato podriadenost muzom v nasej kulture je tak hlboko zakorenena, ze si ju vacsina
ani neuvedomujeme. Nie ze by to bola pre teba utecha, ale je to tak. Lenze, kym si ty sama nepovies, ze si hodnotny a krasny clovek, ktory ma pravo na svoj zivotny priestor a uznanie, tak s tym nic nenarobis. Pochybujem, ze by sa tvoj muz sam od seba vzdal fulservisu. Zacni mysliet trocha na seba, najdi si svoj konicek a nedovol mu to, aby ti to prekazil. A prestan aspon njekedy vsetko robit, vsak za jeden den sa ti z domu nestane smetisko a muz neumrie od hladu, tak si ho urob sama pre seba. A potom daj vediet, co to spravilo.

Vieš Anitka teraz asi veľa žien so mnou nebude súhlasiť ale hovorím to z vlastnej skúsenosti môžeš si za to sama keď nájdeš odvahu chcieť to zmeniť ver tomu že sa všetko zlé zmeniť dá. Ale je to len na nás a na tom povedať si že to ide a zmením svoj život a nie že sa to nedá.
Ja som žila s mužom 25 rokov , mali sme 3 deti, postavili sme dom, odkúpili jeho rodičovský dom, postavili malú chatku a od tety som dostala pozemky.
Dievčatá sa mi podarilo vychovať dobre, syn o tom radšej ani nebudem písať. Manžel bol robotný , peniaze mi dával na domácnosť ale výchova ho nezaujímala ak sme mali nejaký problém zaškrípal zubami a odišiel do krčmy.To popíjanie sa zhoršilo tak, že ja som navštevovala psychiatričku , s manželom som chodila na sedenia alkoholikov a so synom gemblerov ale vlastne oni chodili so mnou pretože oni si svoj problém nikdy nepriznali. Možno by som nikdy nenašla odvahu riešiť niečo ale hrozilo mi že stratím dievčatá,jedna je aj tak v zahraničí a druhá by odišla tiež. Tiež poznám absolútne zúfalstvo a jediné čo som videla ako sa z tejto situácie dostať bola smrť. Behom jedného roka mi zomrela teta ktorú som opatrovala posledných 10 rokov, následne mamička ktorú sme mali všetci neskutočne radi bola ako rozprávková babička aj keď posledných pár rokov bola mojím dieťatkom s ktorým som pochodila všetky nemocnice v BA a ako posledný mi zomrel otec .Mali sme sa neskutočne radi.A ešte aby nebolo dosť zomrel mi aj psík. Manžel pil vôbec ma v tejto situácii nepodporil, syn žil tak, že si myslím že trápenie ktoré nám robil dopomohlo k tomu že otec vzdal svoj život, nemala som sa čoho zachytiť pripadala som si že už nemám ani síl ani chuti žiť mala som 42 rokov dievčatá sa vyrovnávali so stratou starých rodičov tiež ťažko ,všetci sme trpeli a do toho mi prišli operácie a ja som len dúfala že sa po každej nepreberiem.Keďže som všetko prežila raz som si povedala dosť a začala to riešiť: Podala som žiadosť o rozvod aj keď muž mal také známosti že som mala veľký strach že použije proti mne všetky páky aké len má.Policajti totiž vedeli že jazdí pod vplyvom alkoholu,dokonca tak, že keď prišiel pred dom veľa krát nevládal vystúpiť z auta až keď si pár hodín pospal v aute potom dokázal trafiť klúčom do zámku. Rozviedli nás na prvé sedenie, rok po tom som syna vyhodila z domu. Ľudia ma odsudzovali, odvracali sa odo mňa známi ale ja som rozbehla svoju cestu za slobodou a za tým ako ma učila psychologička naučiť sa vážiť si samu seba a naučiť sa byť sebecká. Lebo chyba bola vo mne ja som sama na seba zabudla prvoradá bola rodina, rodičia teta ktorá ma potrebovala a niekde ďaleko potom ja: Po štyri a pol roku mám toto všetko za sebou. S dcérami máme stále prekrásne vzťahy, zobrali sme si pôžičku ktorú spolu splácame a vyplatili sme bývalého manžela, okrem toho mu ostal dom s veľkým pozemkom, chata,pozemky. Necítim už k nemu nenáviť ani vôbec nič prajem mu nech sa mu v živote darí nemám s ním už nič spoločné. Ale prečo sa mi to podarilo nebola ani podpora rodiny ale podpora dcér a kolegyne ktorá ma vždy vypočula a podržala v každej situácii. Stretla som úžasného chlapa keď som bola rozhodnutá, že už v živote žiadneho nechcem ani vidieť, žijem s ním 14 mesiacov a som neskutočne šťastná, omladla som najmenej o 20 rokov a všetko zlé mi dodalo takej úžasnej sily akú by som nikdy nepoznala ak by som tým všetkým neprešla.
Tiež som brala Citalec, chcela zomrieť ale ver mi nechci to a ver mi že život JE KRÁSNY len mi to nechceme veľa krát vidieť.Hovor o svojom živote keď potrebuješ, stretávaj sa , píš si s priateľmi ktorých je neskutočne veľa okolo len treba otvoriť oči a srdiečko je veľa dobrých ľudí na Slovensku ,bola som prekvapená koľko ľudí je ochotných pomôcť. Prajem ti veľa veľa síl a odvahy zmeniť svoj život Ludka

Milá ludmila12,napísala si všetko,čo sa niektoré ženy bojí len vysloviť a nebodaj aj konať.Potom trpí,dajú sa na alkohol a nakonec dojde aj k vražde
manžela.Vážim si ťa. Prajem ti pekný deň! :) V.

Vasulka ďakujem ale bez podpory dobrých ľudí to nejde preto odporúčam každého hovoriť o svojich problémoch a nehambiť sa za chyby iných ako som to robila zo začiatku aj ja, uzatvárala som sa do seba,až keď som začala o probléme hovoriť zistila som že nie som výnimka každý má dajaký problém ale ešte mi veľmi pomohlo keď som išla okolo Patronky v Bratislave kde som videla veľa mladých ľudí na vozíčku a telesne postihnutých ako sa boria a prebíjajú životom ktorý im naša spoločnosť nevie uľahčiť , obdivujem ich a sú mi vzorom. Prajem všetkým pekný deň a hlavne veľa zdravia a sily Ludka

Milé poraďáčky a poraďáci,
ďakujem Vám za zácne slová útechy a rady, ktoré ste mi napísali a zobrala som si k srdcu. Teší ma, že existupuje takáto skvelá partia ľudí, ktorí si dokážu navzájom pomáhať dobrými radami, ale aj napriek tomu ja asi medzi Vás patriť nebudem, lebo si myslím že som sa ozvala príliš neskoro. Som hlboko zapadnutá do blata svojich starostí všedných dní, a cítim že už z nich niet úniku.
Prajem Vám ešte mnoho krásnych , jasných, priateľských, konverzačných dní. Pomáhajte si navzájom, ako ste sa snažili pomôcť mne. Bozkáva Vás Anita.....

anitka,
nie nadarmo sa hovorí: NIKDY NIE JE NESKORO...
čo keby si skúsila hoci len na skúšku povedať si práve v tejto chvíli - idem a urobím niečo preto, aby som sa zbavila toho - ako ty hovoríš - blata...
pre mňa je aj taká maličkosť ako je práca v záhradke, hrabkanie sa v zemi, keď vtáčiky štebocú, psík sa mi motá pri nohách vzácny prejav pozitivity života....

Anita - tvoje prispevky su super. Az ma reze do ziveho ked ich vsetky citam.
Musis byt dobra - zena sekera. Nevzdavaj sa a bojuj dalej. A toho tvojho muza ako o nom pises - len prehnut cez koleno ...
Prajem vsetko dobre.

Anita -
Musis byt dobra - zena sekera. Nevzdavaj sa a bojuj dalej. A toho tvojho muza ako o nom pises - len prehnut cez koleno ...
Prajem vsetko dobre.

Dobrá žena je, ale sekera určite neni, lebo by ho už dávno prehla cez kleno a nečakala by taaak dlho:mee:.

Anita zrejme rokmi ti klesla sebadôvera, cítiš sa menejcenná, ale aj nedocenená. Skús ako prvé urobiť pre seba, zájdi ku kaderníčke a príď s novým účesom. Nečakaj že ťa muž pochváli, určite ti povie že " nemáš kam dávať peniaze :eek:?" Urob to pre seba a pekne sa obleč, uvidíš že ak sa za tebou začnu otáčať muži, alebo ti nejaká žena povie že máš pekní účes alebo si celá pekná, tvoje sebavedomie pomaly bude stúpať.......potom pridaj posedenie pri káve najprv na 1/2 hod. (potom pridavaj) u dobrej susedky / kamarátky. Inak ssi svoje u muža nikdy nevydobyješ. Vieš keby si chcela robiť zmeny hneď, akože by dbal aj na tvoje potreby, viedlo by to k rozvodu.

Anita- život je ťažký ale musíš bojovať lebo neubližuješ tým iba sebe samej ale aj svojej rodine nedávno je to iba 2 mesiace čo sa moja sestra otravila nechci vedieť čo som tri dni prežívala a presedela pred jej nemocničným lôžkom keď bojovala o život našťastie to dopadlo dobre sestra je už doma a dúfam že som jej pomohla a ukázala ako ju máme radi lebo rodina je všetko a tá tvoja ťa určite ma veľmi rada tak ako aj ja svoju milovanú sestru a preto prosímmmmmmmmmmmmmmmmmmm bojujjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjj držím ti palce :mee::)

Anita neuzatváraj sa do seba ja som tiež začala po trošičkách robiť si radosť,nemusíš začať veľkými vecami, píš kľudne sa vyžaluj keď potrebuješ a hlavne nauč sa robiť si radosť začni myslieť aspoň niekedy v prvom rade na seba, ja mám aj veľkú lásku môjho psíka, vždy som sa jej mohla vyžalovať.Nikdy som nechápala ako môže mať niekto psa vo vnútri a teraz mám úžasnú kamarátku ktorá dokonca so mnou spí v posteli a čo že to nie je práve hygienické,vyžaruje z nej kľud aj teraz sedíme v jednom foteli ,vždy ma s láskou čaká. Začala som častejšie chodiť kaderníčke, do mojich 43 rokov som nebola u kozmetičky teraz chodím, mala som 117 kíl keď som začala chodiť do fitnes síce s malou dušičkou ako tam budem vyzerať a našla som tam uznanie mladých ľudí / doteraz som nikomu nezradila moju váhu,aj to je následok stresov,že sa mi nabúral metabolizmus/ nemám peňazí nazvyš ako štátna zamestnankyňa ale nájdem si aj na tieto veci.V minulosti by som pozerala čo sa dá doma za tieto peniaze vylepšiť, všetky tieto zmeny prišli postupne. Vieš čo sa podarilo našim mužom u nás perfektne? Zničiť naše sebavedomie, ale dá sa postaviť na nohy, vážme si sami seba a prestaňme si všímať čo si o nás myslia iný. Robme si malé radosti, život aj tak nie je o veľkých gestách ale o malých radostiach. Budem sa vracať na túto stránku a čakať, že príde od teba aj niečo pekné držím ti všetky palčeky. Ludka

Podľa mňa je mnoho žien, ktoré keď nemajú pomoc v domácnosti, tak sa kvôli poriadku priam zodierajú.
Áno, ja sama často so sebou bojujem, či mám opäť sama všetko doma porobiť. Vidím, že je to i to treba spraviť a najmä sa bojím, aby sa to nenahromadilo. Napriek všetkému viem vypnúť a venovať sa svojím záujmom. Proste som sa to naučila.
Už nečakám, kedy budú moji chlapi ochotní a nájdu si čas na veci "ktoré som vymyslela ja" a robím toľko, koľko viem psychicky zniesť . A znášam toho pomerne veľa. Keď už mám dosť, tak si sadnem k PC, k čítaniu alebo idem ku kamoške.
A samozrejme im z času na čas jednoznačne oznámim, že musia určitú vec spraviť - lebo ani ja nespravím....! Pri generálnych prácach (maľovanie, prerábky ...)musím aj ja vypočuť mnoho frflania ale trvám na svojom a snažím si to nevpúšťať do duše.
Ale to všetko ide vtedy, ak žena cíti, že napriek mužskej lenivosti a ich iným prioritám má u nich rešpekt. A to je hlavný problém.
Myslím, že by opravdu bolo dobré z domu na čas odísť, aby "pán tvorstva" zistil, že práca v domácnosti je úplne rovnocenná s akoukoľvek inou prácou a začal si ju minimálne vážiť.
Prajem veľa síl a šťastia.

Anita, mam 54 rokov a jednu jedinu radu pre teba - rozved sa !!!!!!

Ahoj Anita,ja som v podobnej situacii,ale v mojom pripade ide o psychicky teror.Na vysvetlenie: s prvym manzelom som sa rozviedla ,lebo bol alkoholik,nepracoval,nestaral sa o rodinu.Mala som finacne problemy,syn studoval na vysokej,dcera sa pripravovala na prijmacky na vysoku.Rozhodla som sa,ze dam v robote vypoved a odidem do Rakuska.V Rakusku mi nasiel robotu jeden znamy - starala som sa o dvojrocne dievcatko-Melinku, ktoru mal v opatere jej stary otec,nakolko jej biologicky rodicia boli narkomani,alkoholici..
Dohoda bola ,ze sa budem o nu starat dva roky a vratim sa domov.Avsak ja som si moje dievcatko tak zamilovala,ze som dnes nie schopna i napriek tomu co prezivam od nej odist.Dnes ma 9 rokov.Teda staram sa o nu 7 rokov.Pokladam ju za moje 3 dieta.Perfektne rozprava slovensky ,velmi dobre si rozumieme,ma mna aj moje deti velmi rada.Su pre nu ako surodenci
Vzhladom k tomu ze jej biologicka matka bola narkomanka a alkoholicka,tak dievcatku stanovili diagnozu hyperaktivna.
Je nesustredena,nevie sa koncentrovat,nema kamaratov,je nervozna....
Je neskutocne velmi tazke sa s nou nieco naucit.Som na to sama,jej stary otec mi tiez s nicim nepomoze,len cele dni doma lezi,pozera televizor,cita noviny.
Vsetko bolo o.k pokial som sa za neho nevydala.Potom zmenil svoje spravanie,je agresivny.Samozrejme co sa tyka aj penazi,uz to neplati co na zaciatku slubil.Povedal mi,ze ked sa mi nepaci aby som odisla a ze aby som pocitala s tym ze svoju vnucka da urcite do detskeho domova.Je to obycajne vydieranie, lebo on dobre vie ze ja to nedopustim.Radsej budem takto trpiet pokial budem vladat- mam 50 rokov.Poziadala som ho,ci by som si malu nemohla so sebou zobrat.Nesuhlasil.
Vlani som ho donutila,aby sme isli k psychologicke s malou.Teraz dievcatko navstevuje dve psychologicky.Jedna je terapeutka.Lenze jej liecenie nikdy nebude uspesne,nakolko jej zakazuje vraviet pravdu,vyhraza sa jej ,ze ak o nom nieco zle povie,tak ide ihned do decaku. Viem,ze by som o tom mala nieco povedat lekarkam,ale to iste prinesie pre nas obe este vacsie peklo ako mame.Este spomeniem ,ze mala ma astmu a ked ma zachvat ,tak sa zvykne dusit a to je velmi hrozne.
Som fakt psychicky na dne,neviem co mam urobit... Prosim poradte mi!!!!
Anitka,ale jedno si uvedom,ze ziadny muz nestoji za to,aby si spachala samovrazdu !!!!!!!!!!!!
Nikdy som nad tym neuvazovala, vzdy som si vravela ze vsetko zle sa musi skoncit .Bozie mlyny melu pomaly ale isto.
Ale ani jednemu som nerobila sluzku,drz sa hesla" aky pozic,taky vrat".
Nevar mu,neper mu, nevsimaj si ho !!!!
Budem na teba casto mysliet a drzim ti palce.

M.K.

Bohuzial v solidarite s tebou Anetka sme zabudli jednu dolezitu vec, ze pravdepodobne si od muza financne uplne zavisla a to je ten podstatny problem. Po tejto stranke sa ti asi situacia neda vyriesit a tvoj muz to vie, ale aspon nech sa mladsie od nas poucia, aby sa do takejto zavislosti od muza, pokial je len akakolvek sanca, nedostali. Mlade zeny by si dobre mali uvedomit, ze najskor musia mat nejake vzdelanie, aby mohli existovat aj bez manzela, lebo to musi byt strasny pocit bezmocnosti, ked po vychovani deti zena ostane sama, bez prostriedkov a bez moznosti zarobku. Potom ostava len v tichosti trpiet.

no nemusí to byť v každom prípade tak, že žena ostane sama, čo keď si natrafí na takého dobrého muža, ktorý si ju bude vážiť a spraví pre ňu všetko a bude ju mať rád a urobí ju šťastnou a priňom zabudne na svoje utrpenia. to nie je nikde napísané, že po rozchode žena musí ostať sama a ostane sama.:--- to platí aj keď je žena staršia, to vravím zo skúsenosti:);)

príspevok od: martakremnica
Som fakt psychicky na dne,neviem co mam urobit... Prosim poradte mi!!!!

niečo pre objasnenie spoluzávislosti
http://www.jewel.sk/forum/index.php?topic=748.msg7946#msg7946

zároveň vás chcem poprosiť / najmä richarda / ak by vadilo, že sem dávam linky na "našu" školu, tak ma upozornite,
ďakujem :)

Hanelie,velmi pozorne som si to precitala.Myslim si,ze len velmi malo z toho zoznamu prejavov by som oznacila,ktore sa ma netykaju.Budem sa snazit podla toho postupovat.Drz mi palce,prosim!!!!!!!!!!!!!!
M.K.

niečo pre objasnenie spoluzávislosti
http://www.jewel.sk/forum/index.php?topic=748.msg7946#msg7946


Prečítala som si Tvoj príspevok. Je poučný, ale podľa vymenovaných (tých prvých) prejavov sme zrejme kodependentní všetci. Ani by sa mi nechcelo veriť, že existuje človek, ktorý by nemal niektorý z vymenovaných prejavov.
Už len matka, ktorá cíti zodpovednosť za svoje malé dieťa, je "donútená" (častokrát proti svojej a aj jeho vôli) niečo dieťatku zakázať, alebo donútiť ho k niečomu v záujme jeho vlastného zdravia a ochrany pred úrazom a pod...a tam niekde to začína..... ale to mi napadol len taký malý príklad...

Už len matka, ktorá cíti zodpovednosť za svoje malé dieťa, je "donútená" (častokrát proti svojej a aj jeho vôli) niečo dieťatku zakázať, alebo donútiť ho k niečomu v záujme jeho vlastného zdravia a ochrany pred úrazom a pod...a tam niekde to začína..... ale to mi napadol len taký malý príklad...

v podstate máš pravdu, ale ide hlavne o to, ako sa vysporiadať so spoluzávislosťou pokiaľ prerastie do neželaných rozmerov, ktoré nám prinášajú problémy... napr. keď sa cítime zodpovední za rôzne negatívne závislosti našich najbližších / deti - alkoholici, gambleri, drogovo závislí ap. /
v prvom rade začneme obviňovať seba, že sme ako rodičia zlyhali

Som v úplne odlišnej situácií ako Anita, ale nešťastná som veľmi. Po dvojročnej známosti ma priateľ opustil bez jediného slova. 22.decembra sme boli spolu všetko bolo v poriadku plánoval silvester a všetko možné okolo vianočncýh sviatkov. Od tohto dňa sa neozval, nereagoval na moje sms-ky ani telefonáty , povedala som si že vnucovať sa nebudem tak som to asi po mesiaci vzdala. No osud karty zamiešal a ja som už v tom čase bola tehotná. Zistila som to neskoro, keďže moje telo mi nedávalo žiadne signály že som tehotná. Keď som zistila že čakám dieťatko veľmi som sa tešila a úplne som hodila za hlavu to že človek ktorému som absolútne dôverovala a poznala som ho ako inteligentného a pozorného muža ma takto sklamal. Pre mňa sa začalo úplne nové obdobie života, všetok smútok a to premýšľanie prečo to urobil odrazu zmizli. Bola som šťastná, tiež aj moji rodičia a ani chvíľu som nepremýšľala o tom ako to zvládnem sama. Šťastie ktoré som čakala som však aj stratila. O dieťatko som prišla. Neviem Vám popísať čo cítim teraz.

niečo pre objasnenie spoluzávislosti
http://www.jewel.sk/forum/index.php?topic=748.msg7946#msg7946

zároveň vás chcem poprosiť / najmä richarda / ak by vadilo, že sem dávam linky na "našu" školu, tak ma upozornite,
ďakujem :)

mimotemyNeviem, či mám tento problém iba ja, ale dá sa mi prezerať iba fórum tejto stránky. Hlavná stránka-na nej sa nedá listovať, nič sa mi neotvorí.

Už moja babka hovorila, že manžel musí byť sýty a mať čisté veci na oblečenie. Všetko ostatné môže počkať. Nebola som a ani nie som od manžela finančne závislá. Mali sme spoločný účet (kým to moderná doba nezmenila - zasielanie mzdy na účet). Závislá som na veľkom nákupe, ktorý musí manžel aspoň raz do týždňa so mnou urobiť, lebo nie som ochotná nosiť "igelitky v rukách". Ak mu poviem, že už nemám z čoho navariť a upiecť, nájde si čas. Musím povedať, že nemám problémy v manželstve, ktoré ste tu opisovali. Avšak viem, že by nastali hneď, keď by som manželovi nenavarila a neupiekla nejakú sladkosť. Hoci pôsobí veľmi vyrovnane, "je usmievavý a ukecaný typ", hlad zásadne mení jeho povahu. Ani v najväčšom návale práce nesmiem naňho zabudnúť. Do kuchyne ho nedostanem. Ak si má niečo ohriať - tak radšej ostane hladný! Lenže to neznamená, že som mu slúžkou! Za 30 rokov som sa naučila, čo môžem a čo musím ! Mám viac energie a vytrvalosti ako on, no našla som oblasti a práce, v ktorých vyniká. Chválim ho pred známymi, ukazujem výsledky jeho práce, ktoré vykoná doma a prináša to vzájomné uspokojenie. Minule bola u nás návšteva - poradačka, ktorá bola prekvapená, že sme usmievaví a vyžarujeme pokojom. Nie, nemám patent na manželstvo, ale som zástancom názoru, že ráznymi rozhodnutiami nič nevylepšíš. Aj keď nemôžem povedať, že sa pri zásadných rozhodnutiach u nás neiskrí. Anita,hľadaj - nájdi stránku svojho muža, ktorá je chvály hodná. Niektoré typy jednoducho do kuchyne a k manuálnej práci nedostaneš.

mimotemyNeviem, či mám tento problém iba ja, ale dá sa mi prezerať iba fórum tejto stránky. Hlavná stránka-na nej sa nedá listovať, nič sa mi neotvorí.Zdravím. Som admin spomínanej stránky a doteraz som takýto problém nespozoroval, a ani mi ho nik nehlásil. Mohli by ste ho konkretizovať a tiež, aký používate prehliadač. V IE som spozoroval, že neotvára korektne horné - horizontálne rozbalovacie menu a keďže je problém v IE, neviem ho odstrániť. Aby som tento problém anuloval je, že som pridal i bočné rozbalovacie menu, totožné s horným.
Jediné čo v súčasnosti odporúčam je: prejsť z IE na mozillu.

Nie som si však istý, či je toto vhodný link na takúto diskusiu, preto nechám na vaše zváženie, či by nebolo vhodné napísať mi odpoveď na môj email, alebo ako súkromnú správu.
Vopred ďakujem za pochopenie a pomoc, a od adminov porady za toleranciu.
Krásny deň prajem všetkým.

Milé poraďáčky a poraďáci,
ďakujem Vám za zácne slová útechy a rady, ktoré ste mi napísali a zobrala som si k srdcu. Teší ma, že existupuje takáto skvelá partia ľudí, ktorí si dokážu navzájom pomáhať dobrými radami, ale aj napriek tomu ja asi medzi Vás patriť nebudem, lebo si myslím že som sa ozvala príliš neskoro. Som hlboko zapadnutá do blata svojich starostí všedných dní, a cítim že už z nich niet úniku.
Prajem Vám ešte mnoho krásnych , jasných, priateľských, konverzačných dní. Pomáhajte si navzájom, ako ste sa snažili pomôcť mne. Bozkáva Vás Anita.....
dúfam, že sa Anita ešte ozve, z toho čo napísala, som ešte včera nad tým rozmýšľala, ale vyšlo mi to ako rozlúčka.
Neviem, ale dobrý pocit z toho nemám, ale veľmi dúfam, že sa naozaj mýlim, je to ako keď sa už úplne poddáte a rezignujete, neviem, ale naozaj dúúúfam, že sa moje senzory mýlia a Anita sa ešte niekedy ozve.
Čo vy na to?

P.S. Na 95% sa Anita vzdala, čím dlhšie na to hľadím.
???? Nerada mám v týchto veciach pravdu.

P.S. Na 95% sa Anita vzdala, čím dlhšie na to hľadím.
???? Nerada mám v týchto veciach pravdu.
Anita...,ozvi sa nám!!!Vidím,že si online.Já neverím,že si to vzdala.
Všichni na teba čakáme. V.

ANITA NEBLBNI, to nesmieš, nesmieš sa vzdať, čo tvoja rodina, neblbni a mysli na nich, ale hlavne na seba, musíš si veriť a veriť v to, že ešte budeš šťastná, to mi ver.
musím sa vám priznať, že až zimomriavky mi behajú po chrbte, keď som si toto čítala, aj mne to pripadá tak akoby sa s nami ľúčila.

ANITA preber sa , ani jeden muž nestoji zato, aby sme kvôli nemu až tak mali skončiť.
no pravda česť výnimkám, lebo výnimky sú, to viem na 100%, lebo s jednou takou výnimkou mám to šťastie žiť, pomaly už tomu bude 1 rok. a ver mi Anita, že aj ty si zaslúžíš byť šťastná a niekde aj na Teba čaká to šťastie, netvrdím že to šťastie stretneš už zajtra, vše potrebuje čas. ja som si to šťastie našla až 5. rok po rozvode a to som už tiež staršia.
MOc, moc ti prajem, aby si to zvládla a ozvi sa

Pevne verím, že tú rozlúčku si Anita nemyslela vážne a ešte sa ozve ,:mee: veď písala, že má plány, že chce prerábať dom,
ufff mám z toho veľmi zlý pocit, lebo aj ja viem čo dokáže s človekom urobiť tá pliaga depresia, je to hnus a bez liekov sa z toho človek dostane veľmi ťažko.

Držím ti palce Anita a ozvi sa

http://www.beruska8.cz/andilci/ostatni/63.gifhttp://www.beruska8.cz/andilci/ostatni/27.gifAnitka....daj o sebe vedieť!!!

Prosím Vás, nechajte Anitku porozmýšľať samu. Pevne verím, že nevystrojila nič zlé. Je to dobrá duša, ale príliš skúšaná životom.
Prosím vás, dajte jej čas na rozmýšľanie. Ona už určite nevládze tento problém ďalej jatriť a rozoberať. Potrebuje oddych a upriamiť sa na niečo iné.
Anitka, ozvi sa, ak bude lepšie. Všetci chceme vedieť, že si v poriadku! Držím prsty, z celej duše ti držím prsty. Chlapi sú sviniari, česť výnimkám, ale to sú fakt iba výnimky. Väčšina sú takí ako píšem. Ale nestoja za to, aby sme si my kazili život kvôli nim.

Prosím Vás, nechajte Anitku porozmýšľať samu. Pevne verím, že nevystrojila nič zlé. Je to dobrá duša, ale príliš skúšaná životom.
Prosím vás, dajte jej čas na rozmýšľanie. Ona už určite nevládze tento problém ďalej jatriť a rozoberať. Potrebuje oddych a upriamiť sa na niečo iné.
Anitka, ozvi sa, ak bude lepšie. Všetci chceme vedieť, že si v poriadku! Držím prsty, z celej duše ti držím prsty.

Súhlasím.

Som v ťažkej depresii, celý deň som pod vplyvom sedatív a práškov na spanie, mám pocit že som už umrela a moja budúcnosť je samý smútok, a je najlepšie keď spím a preto som sa rozhodla zmeniť svoje bytie, ale v tom zmysle že odteraz budem len spať a vykašlem sa na celý život. Spánok je môj jediný záchranca, je to jediné čo ešte dokážem, ktorý mi neubližuje.Viem že zbytočne chodím po lekároch z tej ťažkej depresie ma už nik nevyieči, a preto som sa rozhodla takto. Načo by som sa aj snažila znormalizovať, veď od života už nič dobré nemôžem očakávač, všetko bude už len horšie.

Som v ťažkej depresii, celý deň som pod vplyvom sedatív a práškov na spanie, mám pocit že som už umrela a moja budúcnosť je samý smútok, a je najlepšie keď spím a preto som sa rozhodla zmeniť svoje bytie, ale v tom zmysle že odteraz budem len spať a vykašlem sa na celý život. Spánok je môj jediný záchranca, je to jediné čo ešte dokážem, ktorý mi neubližuje.Viem že zbytočne chodím po lekároch z tej ťažkej depresie ma už nik nevyieči, a preto som sa rozhodla takto. Načo by som sa aj snažila znormalizovať, veď od života už nič dobré nemôžem očakávač, všetko bude už len horšie.
Áno máš pravdu...bude horšie . Ale iba vtedy ak to sama pripustíš. Dokáž ,že nie si slaboch.:)

Mila Anita,
moja stara mama hovorievala, ze na kazde trapenie je najlepsim liekom robota. A cim tvrdsia, tym lepsie. Sama som tuto terapiu s uspechom niekolkokrat pouzila.
Kazdy mame nejake trapenie. A zvykneme zan vinit skor tych druhych. Vsetci mame dobre aj zle vlastnosti. Umenie je na tom druhom najst skor klady ako nedostatky a za tie klady ho pochvalit. Ver, robi to divy.

Som v ťažkej depresii, celý deň som pod vplyvom sedatív a práškov na spanie, mám pocit že som už umrela a moja budúcnosť je samý smútok, a je najlepšie keď spím a preto som sa rozhodla zmeniť svoje bytie, ale v tom zmysle že odteraz budem len spať a vykašlem sa na celý život. Spánok je môj jediný záchranca, je to jediné čo ešte dokážem, ktorý mi neubližuje.Viem že zbytočne chodím po lekároch z tej ťažkej depresie ma už nik nevyieči, a preto som sa rozhodla takto. Načo by som sa aj snažila znormalizovať, veď od života už nič dobré nemôžem očakávač, všetko bude už len horšie.
Anitka, moja veľmi dobrá kamarátka trpela depresiou, pritom mala absolútne ideálne manželstvo, prácu čo ju bavila a nebol jasný dôvod na depresiu. Trpela, až sa jedného dňa sama rozhodla pre hospitalizáciu v nemocnici. Určitý čas pobudla na psychiatrii a opisovala ma to ako jedno z najdôležitejších období vo svojom živote. Stretla tam ľudí s rôznymi osudmi a rôznymi diagnózami, od ľahších a ťažších foriem depresií, cez ťažšie poruchy osobností, maniodepresií, schizofrénií, toxikománií, závislých od alkoholu, samovražedných pokusov...Stretla tam ľudí jednoduchých, chudobných i bohatých, vzdelaných, dokonca bol v tom čase na oddelení katolícky farár...
Pobyt na psychiatrii jej úplne zmenil pohľad na všetko, na ľudí a problémy. Odvtedy je z nej úplne iná žena. Hoci stále užíva antidepresíva a pravdepodobne to už bude tak naveky, pobyt v nemocnici jej veľmi pomohol. Možno aj Ty potrebuješ takúto skúsenosť a možno by to aj Teba obohatilo v dobrom. V niektorých prípadoch je depresia celoživotnou záležitosťou a ak sa raz depresia po preliečení vráti, tak je to pravdepodobne spôsobené tým, že mozog jednoducho sám nedokáže vyprodukovať dostatok hormónu šťastia - serotonínu a treba tomu pomôcť liekmi. Skús zmeniť domáce prostredie napríklad aj tým hospitalizačným na dobrej úrovni, naber iné rozmery a potom začni riešiť človeka po Tvojom boku, ktorý si možno počas Tvojej neprítomnosti uvedomí, čo preň znamenáš a čo mohol urobiť pre to, aby veci nedospeli tak ďaleko. Dnešné psychiatrické liečebne pre depresívnych pacientov majú pripravené rôzne programy počas dňa v podobe pracovných terapií, muzikoterapií, prechádzok, rozhovorov v skupinách so psychológom. Len Ťa prosím, nerozmýšľaj o nezmyselnosti života, pretože sú tu Tvoji blízki, ktorí Ťa milujú a potrebujú. VER tomu. A v nás nájdeš tiež podporu.

Prajem Ti zo srdca veľa síl a ozývaj sa nám pravidelne - budeme Ti posielať spoločne veľa pozitívnej energie !!!

Danushka tvoj prispevok je balzam na dusu. Aj ja dakujem, pekny vecer j:)

Milá Anitka, ja by som ťa chcela tiež povzbudiť, aby si sa nevzdavala, hoci to máš ťažké. Všimla som si, že vôbec nespomínaš nič o svojich už samostatných deťoch. Vravíš, že si sa celý život o nich starala, nemohli by sa teraz trochu aj oni o teba postarať? Mohla by si u nich nejaký čas byť? Mohli by ste spoločne chodiť na prechádzky /keďže s tvojim manželom si na prechádzky ty nechodievala/, do kina, divadla, na kávu ap. Prečo sa s nimi neporozprávaš o svojom probléme? Ty niekoho blízkeho, kto ťa vypočuje a posmelí vo svojej blízkosti potrebuješ /môže to byť dobrá kamarátka/.
Poznám veľa starších žien už na dôchodku, ktoré si nájdu nejaké brigády /napr. ak je v tvojej blízkosti nejaká hydináreň- zbierajú a ukladajú vajcia do prepraviek; v novinových stánkoch hľadajú často dôchodcov ap./, aby si zarobili nejaké korunky a mali ten pocit, že si dokážu ešte zarobiť.
Taktiež by som riešila tvojho lekára psychiatra, nedá sa vymeniť? Mala by si to skúsiť. Alebo ešte chodiť aj k psychológovi, tam môžes ísť aj bez odporúčania tvojho lekára. Vyrozprávaš sa a možno má iné praktiky na aké si zvyknutá doteraz a zapáči sa ti to.
Len sa prosím ťa nepodceňuj. Veď pozri na svoj život, čo všetko si dokázala a čo ešte dokážeš. Veď ty si úplne samostatný človek, teba nič neprekvapí. Teš sa z toho čo si vytvorila a spoj sa so svojími deťmi. Držím palce.

Som v ťažkej depresii, celý deň som pod vplyvom sedatív a práškov na spanie, mám pocit že som už umrela a moja budúcnosť je samý smútok, a je najlepšie keď spím a preto som sa rozhodla zmeniť svoje bytie, ale v tom zmysle že odteraz budem len spať a vykašlem sa na celý život. Spánok je môj jediný záchranca, je to jediné čo ešte dokážem, ktorý mi neubližuje.Viem že zbytočne chodím po lekároch z tej ťažkej depresie ma už nik nevyieči, a preto som sa rozhodla takto. Načo by som sa aj snažila znormalizovať, veď od života už nič dobré nemôžem očakávač, všetko bude už len horšie.


Anita, aj ja som bola v depresii a tiež som si myslela, že sa z toho nedostanem, tie zlé pocity, no neprajem ich nikomu, bolo mi stále špatne, som sa bála ísť voľakde, lebo som mala stále pocit, že mi bude zle, keď niekde pôjdem. Bála som sa ísť von na ulicu,lebo som si myslela, že ma niekto prenásleduje, no jedným slovom nočná mora.A tiež som najradšej spala, lebo som hovorievala, že kým spím, nerozmýšľam a je mi dobre tak keď spím. Potom som išla psychiatričke a mi predpísala antidepressívá a pomohli, vieš to treba dlho užívať, mesiace, možno aj roky. Veľmi sa mýliš v tom ,keď si myslíš, že sa z toho nedostaneš, lieky pomôžu, ver mi. Už som to písala v inej téme a sa len opakujem, že depresia je to, že v mozgu chýba tá látka serotonin a preto treba užívať tie antidepressívá, ktoré obsahujú tú látku.
áno správne vykašli sa na všetko a hlavne začni žiť, lebo život máme iba jeden, všetci , aj TY.
A to vonkoncom si nehovor, že som v ťažkej depresii, lebo to len samu seba sotíš do tej depky, potom pravdaže máš taký pocit, že si v tej depresii . musíš si veriť a užívať tie lieky dlhodobo.:---
prajem ti, aby si bola silná a ver tomu, že sa dostaneš z toho.:)

Milá Anita, myslím, že je najvyšší čas s tým niečo urobiť! Je jasné, že manžela si si takto sama rozmaznala. Treba ale obrátiť list a nastoliť u Vás doma nejaké zmeny.
Napíš si aké máš požiadavky a predstavy o vašom spolužití, prednes to manželovi a trpezlivo ale dôkladne trvaj na tom, že to tak chceš- uvidiš ked tvoj muž v tebe uvidí rozhodnú ženu, možno sa pohnú ľady. Muži totiž mnohí vedia vycitiť typ ženy s ktorými môžu manipulovať.
Držím palce.

Milá Napíš si aké máš požiadavky a predstavy o vašom spolužití, prednes to manželovi a trpezlivo ale dôkladne trvaj na tom, že to tak chceš- uvidiš ked tvoj muž v tebe uvidí rozhodnú ženu, možno sa pohnú ľady. Muži totiž mnohí vedia vycitiť typ ženy s ktorými môžu manipulovať.
Držím palce.

Alebo bude tvrdohlaví a ešte horší, malokto si z hojna zvykne na málo. Väčšina začne trucovať že nemajú uvarenú kávu, na stole pod nosom teplý obed, dokonale vyžehlení..........
Prestup z trabanta na mercedes :) sa ľahko zvyká
ale
z mercedesa na trabant:mad: sa ťažko zvyká

Anita,Dadina má pravdu. Ak prestaneš v domácnosti normálne fungovať, vyostria sa ešte viac všetky problémy. Čo ti robí najväčšie problémy - varenie, upratovanie, pranie (ale to väčšinou ženy robia - až na malé - možno šťastnejšie výnimky), alebo iné práce "okolo domu" - tie až tak nemusíš. Pekne po jednej ich zanedbávaj - jednoducho to nestíhaj urobiť. Uvidíš, že sa manžel sám chytí iniciatívy. Nechcem urážať silnejšie polovičky, ale majú takú vlastnosť, že ak žena urobí aj prácu, ktorá by podľa nepísaných pravidiel mala prináležať im, tak - dobre. A vôbec ich to netrápi, ani o tom nepremýšľajú. To len my, ženy veľmi veľa premýšľame a dúfame, že našich manželov bude mrzieť, že sme upracované - figu - ani im to nedôjde. A pritom to vôbec nemusia byť zlí manželia . Jednoducho ich netrápi.

Som v ťažkej depresii, celý deň som pod vplyvom sedatív a práškov na spanie, mám pocit že som už umrela a moja budúcnosť je samý smútok, a je najlepšie keď spím a preto som sa rozhodla zmeniť svoje bytie, ale v tom zmysle že odteraz budem len spať a vykašlem sa na celý život. Spánok je môj jediný záchranca, je to jediné čo ešte dokážem, ktorý mi neubližuje.Viem že zbytočne chodím po lekároch z tej ťažkej depresie ma už nik nevyieči, a preto som sa rozhodla takto. Načo by som sa aj snažila znormalizovať, veď od života už nič dobré nemôžem očakávač, všetko bude už len horšie.

Posledná návšteva: 12-04-08 08:03 PM


toto bola Anitina posledná návšteva..., prečo sa neozve...

Katka si ma predbehla, aj ja som toto chcela akurát napísať, lebo som sa pozrela jej posledné prihlásenie sa a rozmýšľam, že prečo sa neozve:rolleyes::confused:

dúfajme, že sa jej nič zlého nestalo:cool:

Anita ozvi sa , aj keď sa ti nechce písať nič, prihlás sa, aby sme videli, že sa ti nič stalo.
vieš robíme si o Teba starosti,

Posledná návšteva: 12-04-08 08:03 PM


toto bola Anitina posledná návšteva..., prečo sa neozve.....


...v lepšom prípade prebrala všetky rady a návody odtiaľto,práskla dvermi a šla na prechádzku,možno opačným smerom ako jej manžel,posedela pri kávičke a dobrej knihe namiesto oháňania sa žehličkou a po záhrade prejde krokom vojvodkyne a nie s motykou v ruke...
...v tom horšom jej ten despota na toto prišiel a zrušil ju aj nás...a ona poslúchla,tak ako vždy..tu nepomôže ani ľútosť..
...na najhoršie ani nemyslím...

Prehľad profilu:: Anita.....

Posledná návšteva: Dnes 03:04 PM



Anitka tu bola dnes, hoci nereagovala, nazrela ... My všetci Anitka dúfame, že si navštívila lekára. Kým začnú antidepresíva účinkovať, tak to trvá aj 3-4 týždne, za predpokladu, že lieky ,,sadnú". Potom je dobré pomaličky pracovať na príčinách, ktoré depresiu zhoršujú. Uvidíš Anitka, že silou vlastnej vôle zdoláš túto pliagu a my Ti naďalej posielame veľa síl a slnečných lúčov, aby Ťa ohriali. Ak budeš mať chuť, tak napíš, ak nie, tak tu aspoň zablúď, my v Tvojom profile uvidíme, že si sem nazrela a budeme vedieť, že si s nami a my s Tebou.

:---Anita som veľmi rada, že si sa aspoň prihlásila a keď sa Ti už bude chcieť aj vyprávať, tak nám napíš ako sa ti vodí.:---

Anitka ako sa darí. Boli by sme radi keby si sa ozvala.

Posledná návšteva bola 20.04.2008

Ahoj ! Ja som možno mladá na to aby som Vám radila ale chyba je hlavne vo Vás. Skúste kus vzdorovať manželovi . Povedzte mu dnes si daj niečo studené na jedenie lebo ja sa necítim dobre a potrebujem relax. Ani prehnaná čistota ani starostlivosť o Vášho manžela Vám neprinesie pokoj na duši. Skúste sa venovať niečomu čo poslúži len Vám . Choďte na plaváreň a na masáž, ku kaderníčke, za kamarátkou na prechádzku. Čítajte to čo Vás zaujíma . Urobte poriadok a režim vo svojom živote . Ja mám 37 rokov a priateľ si ma chcel tiež osedlať , tak som to stopla a plne sa venujem našej polročnej dcérke a veru sa stane , že má chleba zo salámou a je mi jedno či to jeho žalúdok chce alebo nie. V prvom rade sme ženy a nie slúžky . Zamyslite sa nad sebou , život je krásny a určite je na tomto svete niekto kto Vás potrebuje . Skúste sa stretávať s dobrou priateľkou na káve v cukrárni a to pravidelne a hlavne nemyslite na to , že život nestojí za nič . Dajte hlavu hore a tešte sa zo života . Ja poznám telesne postihnutých ľudí a sú šťastní a nechceli by zomrieť to nie je riešenie. Váš manžel nie je predsa Vaše maloleté dieťa . On robí pre seba všetko , tak to robte aj vy a sáčková polievka s chlebom je dobré riešenie na super obed :). Presne ako Vám radili choďte do kúpeľ . Ide leto , choďte veľa von len to Vám pomôže nemyslieť na svoje problémy . Ozaj nie je problém čo sa nedá riešiť je len problém ktorý sa bojíme riešiť . Tak hor sa do boja a veľa síl . Anka

Anitka, ved sa nam ozvi, nerezignuj hlavne, kazda z nas ma nejake problemy, ale co uz, zivot je aj, mozno predovsetkym o tom. Vela zien si v zivote vela vytrpi, ale vsak my zase aj vydrzime. Pamataj, ze nas tvoj osud hlboko zasiahol a nie si nam, aj ked ta nepozname, lahostajna. Tak sa nam aspon ozvi.

Anitka, ved sa nam ozvi, nerezignuj hlavne, kazda z nas ma nejake problemy, ale co uz, zivot je aj, mozno predovsetkym o tom. Vela zien si v zivote vela vytrpi, ale vsak my zase aj vydrzime. Pamataj, ze nas tvoj osud hlboko zasiahol a nie si nam, aj ked ta nepozname, lahostajna. Tak sa nam aspon ozvi.



...myslím si,že nepotrebuje naše rady a nechce svoj problém riešiť..aspoň nie nejako radikálne a ozaj sa potrebovala iba vyrozprávať..pokiaľ len nakukne,nič nenapíše,možno sa jej svojím spôsobom páči byť v tejto úlohe a jeden moment sa jej sprotivila,ale už zase je všetko tak ako predtým...veď načo sa po prežitom čase a návyku pokúšať niečo vylepšiť??????..posťažovať sa a potom hurá!!do ďaľších dní v tyranii..no a čo?...

Kitky, myslím, že tvoje slová plne vystihujú situáciu.

Držím Anitke palce, nech jej pevná vôľa vydrží. Možno ti pomôže čítanie. Na svojej webovej stránke www.vasahupka.com. uverejňujem svoju tvorbu. Nepíšem to preto, že si chcem robiť reklamu, ale preto, lebo mne z depresie pomohlo čítanie a podobné rozhovory na inej webovej stránke s ľuďmi, ktorých som vôbec nepoznala. Ale časom sme sa stretli osobne a píšeme si dodnes. Takže držím palce do ďalšieho života a hlavu hore.

Kitky, myslím, že tvoje slová plne vystihujú situáciu.

Držím Anitke palce, nech jej pevná vôľa vydrží. Možno ti pomôže čítanie. Na svojej webovej stránke www.vasahupka.com (http://www.vasahupka.com). uverejňujem svoju tvorbu. Nepíšem to preto, že si chcem robiť reklamu, ale preto, lebo mne z depresie pomohlo čítanie a podobné rozhovory na inej webovej stránke s ľuďmi, ktorých som vôbec nepoznala. Ale časom sme sa stretli osobne a píšeme si dodnes. Takže držím palce do ďalšieho života a hlavu hore.
mimotemy
Hupka zaujímavá stránka , určite si nájdem čas na čítanie . Super , držím palčeky . :)

Anitka sa neozýva, myslím, že je to vážnejšie, než sa zdá.
Pozrela som si jej príspevky a zistila som, že jej problémy sú dlhodobejšie, už v septembri? písala do témy "Panická porucha".
Anitka, ozvi sa, nie si sama, sú tu ľudia, ktorým na tebe záleží a máš iste podporu aj u svojich detí, len možno netušia, čo prežívaš, možno ich nechceš zaťažovať so svojimi problémami, ale ver, že by ti iste radi pomohli, keby vedeli, ako sa cítiš.
Mysli na seba, ja som sa tiež obetovala pre rodinu a zabudla som celkom na seba. Potom som dostala poriadnu facku od života a úplne som rezignovala, chcela som so všetkým skoncovať, ako ty, ver mi, že viem, čo je pravá "depka", ale "zhrabala" som sa, stanovila pravidlá a začala som sa viac starať o seba. Kľudne si kúpim, čo sa mi páči, obklopila som sa zvieratami a pomáham aj opusteným psíkom, či mačičkám, ani sa nedá opísať, koľko radosti mi to prináša. :o
Od kamarátky som dostala k sviatku moju fotku s nápisom:
"Musím sa o seba veľmi starať, lebo som JEDINÁ!
Ostatných je viac, tých je ľahšie nahradiť!"

Tak Anitka, aj ty si JEDINÁ, tak sa o seba staraj a nájdi si niečo, čo ťa poteší a vnesie slnko do tvojej duše! :)

...myslím si,že nepotrebuje naše rady a nechce svoj problém riešiť..aspoň nie nejako radikálne a ozaj sa potrebovala iba vyrozprávať..pokiaľ len nakukne,nič nenapíše,možno sa jej svojím spôsobom páči byť v tejto úlohe a jeden moment sa jej sprotivila,ale už zase je všetko tak ako predtým...veď načo sa po prežitom čase a návyku pokúšať niečo vylepšiť??????..posťažovať sa a potom hurá!!do ďaľších dní v tyranii..no a čo?...
Myslim ze si to vyhodnotila chybne.
Musime si uvedomit, ze toto vsetko su odpovede zdravych ludi.
Su mienene dobre a niektore aj velmi spravne ale spracovat a riadit sa nimi dokaze len zdravy clovek hoci aj v tazkej zivotnej situacii.
Na to aby sme cokolvek dokazali zvratit potrebujeme velmi vela energie , vole, ale predovsetkym si potrebujeme prestavit myslenie.
Tazka praca aj pre zdraveho cloveka.
Ona je dlhodobo v stave, ktory sama nedokaze riesit ani vyriesit .
A vsetky dobre mienene rady su urcene hlavne pre zdraveho cloveka a to si myslim ona uvedomuje.
Nemyslim si, ze to, ze sa neozyva treba brat osobne.
Tieto debaty by nemali konca kraja .To ze sem chodi, je dobre, nenutte ju aby odpovedala, ked nema co povedat.
Jedine realne vychodisko napisala Danuska.
Hospitalizacia je nevyhnutna, alebo aspon dlhodoba zmena prostredia v ktorom zije.V tom vidim ja jedinu moznu cestu na pomalu zmenu myslenia, uvedomenie si samej seba a na nabratie potrebnej energie na zvladanie veci.
V prostredi v ktorom sa nachadza teraz sa jej to nemusi podarit.

Nemyslím,že moje názory sú zlé..Anita,podľa toho,že mala odvahu napísať svoj problém,má ešte dosť rezerv na to,aby ho aj riešila a istotne to nepôjde zo dňa na deň..ale rozprávať alebo písať o svojom probléme,to nie je len o tom:napíšem a vy mi raďte..a to ona ani nechcela a práve preto ,že sme anonymní,je dobré,keď by napísala a rozobrala svoje kroky aby nespadla do väčšieho bahna..myslím,že tak by to bolo správne..
A hospitalizácia,no..je riešenie.,východisko z núdze,ale na to už treba viacej odvahy,než písať sem a snažiť sa..

..vieš,podarí sa nám vždy všetko,len musíme chcieť..veľmi chcieť..

Ahoj Anitka!

Ja som ešte príliš mladá na to, aby som rozumela všetkým Tvojím problémom. Chápem, že to musí byť strašne ťažké.
Myslím si, že na začiatok je veľmi dôležité, aby sa Ti znova zachcelo žiť. Zamysli sa, čo si milovala, keď si bola mlaďučká a hlúpučka:). Možno to boli kvetiny, možno prechádzky. Keď na to prídeš, zrealizuj svoje túžby. Uľaví sa Ti. Budeš mať pocit, že niečo robíš pre seba. A potom keď budeš na seba hrdá, že si sa venovala len a len sebe, choď do tých kúpeľov bez manžela. Poriadne ho tým vystrašíš a vytrestáš.
Život je krásny a príliš krátky na to, aby si sa takto trápila. Skús sa ho naučiť znova milovať. Budem Ti silno držať palce a veľmi silno na Teba myslieť.

Ahojte dievčatá,
všetky Vás srdečne pozdravujem, a prosím nehnevajte sa že tak oneskorene odpovedám. Ďakujem Vám všetkým za príspevky, v ktorých ste prejavili Vaše pochopenie a snahu pomôcť mi rôznymi rada ako zmeniť môj život k lepšiemu. Nakoľko som veľmi citlivá, pesimistická a citovo labilná, môj spôsob života sa už asi nezmení. Cítim sa previnilo za to, že som sem ten príspevok napísala, a preto Vás prosím aby ste už nereagovali. Prajem Vám všetkým šťastný a radostný život.
Anita.....

Ahojte dievčatá,
všetky Vás srdečne pozdravujem, a prosím nehnevajte sa že tak oneskorene odpovedám. Ďakujem Vám všetkým za príspevky, v ktorých ste prejavili Vaše pochopenie a snahu pomôcť mi rôznymi rada ako zmeniť môj život k lepšiemu. Nakoľko som veľmi citlivá, pesimistická a citovo labilná, môj spôsob života sa už asi nezmení. Cítim sa previnilo za to, že som sem ten príspevok napísala, a preto Vás prosím aby ste už nereagovali. Prajem Vám všetkým šťastný a radostný život.
Anita.....
Ja osobne som sa veľmi potešila, že si Anitka aspoň odpísala. Škoda, že sa cítiš previnilo za to, že si písala príspevok, ale myslím si, že nemusíš, určite ti to v tej chvíli, keď si ho písala pomohlo, aspoň si to zo seba dostala, aj to je dôležité. Vtedy sa ti uľavilo a možno by sa ti uľavilo stále, keď by si sa chcela vyžalovať. Ak to nechceš robiť tuto, tak si nájdi takú kamarátku "bútľavu vŕbu" a tej sa vyžaluj. Nemysli si, že ľudia, ktorí reagovali na tvoj príbeh nemajú za sebou možno aj niečo podobné ako ty, no záleží kto je ako silný a ako sa s problémami dokáže popasovať. Každá rada je dobrá keď už len prečítať si, aby si videla, že nie je nám jedno, keď sa robí krivda. Je to na tebe ako sa rozhodneš, ale nezúfaj a ver, že raz bude dobre. Viera robí zázraky... drž sa:).
P.S. skús si zohnať tieto knihy a prečítať si niečo z nich, pomôže ti to

Ahojte poraďáci. Píšem, lebo si potrebujem vyliať dušu, páíšem hoci viem eké možno budú vaše rady, či úvahy. Nemám komu inému toto povedať a dnes sa cítim tak mizerne, že radšej sadám k počítaču, lebo inak neviem... Situácia, o ktorej sme každá čítali 1000 krát a vždy sa čudovali - mňa nevynímajúc, čo sú to za ženy, že sa nedokážu pohnúť z miesta. A vidíte, dnes k nim patrím aj ja. Celé tie roky boli moje deti a manžel mojím svetom. Mala a mám fajn prácu, ktorá nás slušne živí, keď manžel prišiel o prácu vzala som si niečo " navyše", keď prácu našiel, podpororvala ho, popritom deti, domácnosť atď. A nejako roky ubiehali, nie som taká straá, veď s manželom sme spolu 19 rokov,

prepáčte nechtiac som to odoslala, takže pokračujem- proste tie roky utekali v povinnostiach, starosti o deti a času na seba neostávalo. A to bola chyba. nabalilo sa nejaké to kilo, pokožka už nie je taká pružná ako kedysi a to by nebolo také zlé, keby že si to všimnem ja. Všimol si to ale manžel. A po rokoch keď som sa obetovala pre rodinu ako taká klasická puťka, mám doma na tanieri denno denne servírované aká som neforemná, aká som pribratá, aké mám pneumatiky. Poviete si nič hrozné, ja mám však už pocit, že nevládzem ďalej, jeho neustále ironické výčitky a posmech bolia, robí to pred ďeťmi, robí to pred priateľmi, pred kolegami. Deti ešte veľké nemáme, vydávala som sa neskôr, potrebujú ma, navyše majú zdravotné problémy, zvládam prácu, behanie po lekároch, domácnosť, pomoc od manžela žiadna, nič len výčitky. Má pravdu, nie som tá ako som bola kedysi. Ale bolí to, strašne to bolí, lebo keď padol ku dnu on, stála som pri ňom a ťahala ho dohora, doslova a do písmena, obetovala som školu, svoj osobný čas, len aby sme ako rodina fungovali ďalej, aby deti necítili, že otec sa im zosypal. On sa na nohy postavil.. a zabudol. Viem, poviete, mysli na seba, verte niet kedy - aspoň zatiaľ. Rozvádzať sa nechcem, sama som tým v detstve prešla a viem čo to so mnou urobilo, navyše manžel deti miluje a oni jeho. Viem, že vyriešiť to budem musieť sama. Teraz som ale rada, že som to mohla niekomu povedať. Ďakujem všetkým, ktorí si to prečítajú a venujú mi tak chvíľu svojho času.

ja len krátko : začni venovať viacej času sebe, pre svoj zovňajšok, budeš sa lepšie cítiť a dodá ti to sebadôveru, tú teraz potrebuješ veľmi.

a ja len dodám, že aj nájsť zmysel života aj v niečom inom, ako len v manželovi a domácich prácach...

megyzahRe: Nešťastná žena - SOM MANžELOVA SLÚŽKA
... Situácia, o ktorej sme každá čítali 1000 krát a vždy sa čudovali - mňa nevynímajúc, čo sú to za ženy, že sa nedokážu pohnúť z miesta. A vidíte, dnes k nim patrím aj ja.
Nezaraďuj sa. Mysli pozitívne, veď tu si vlastne ukázala aká si silná.:):):)


megyzahRe: Nešťastná žena - SOM MANžELOVA SLÚŽKA
proste tie roky utekali v povinnostiach, starosti o deti a času na seba neostávalo. A to bola chyba. nabalilo sa nejaké to kilo, pokožka už nie je taká pružná ako kedysi a to by nebolo také zlé, keby že si to všimnem ja. Všimol si to ale manžel.
Cítim, že tie kilá neštvú iba jeho, ale aj Teba.;) Tak s tým skús niečo urobiť, ja s kilami bojujem celý život,no nie kvoli manželovi, kvoli sebe.:):):)
A ešte niečo...on je pán dokonalý??????

Nezaraďuj sa. Mysli pozitívne, veď tu si vlastne ukázala aká si silná.:):):)


Cítim, že tie kilá neštvú iba jeho, ale aj Teba.;) Tak s tým skús niečo urobiť, ja s kilami bojujem celý život,no nie kvoli manželovi, kvoli sebe.:):):)
A ešte niečo...on je pán dokonalý??????

Ďakujem ani nevieš ako dobre pôsobia tieto riadky na moju dušu. Tie kilá štvú presne aj mňa, upravila som jedániček, len by to chcelo športovať a tu je problém, že nestíham. Môj manžel zďaleka nie je dokonalý, ibaže kým ja jeho som dokázala prijať bez podmienok, on mňa nie. A tým, že sa nechám od neho sekírovať asi som nedokázala ani sama seba prijať tajú aká som. A zrejme to vidno viac ako si myslím.

Ďakujem ani nevieš ako dobre pôsobia tieto riadky na moju dušu. Tie kilá štvú presne aj mňa, upravila som jedániček, len by to chcelo športovať a tu je problém, že nestíham. Môj manžel zďaleka nie je dokonalý, ibaže kým ja jeho som dokázala prijať bez podmienok, on mňa nie. A tým, že sa nechám od neho sekírovať asi som nedokázala ani sama seba prijať tajú aká som. A zrejme to vidno viac ako si myslím.

Ná čo ty nemáš hubu? Sekíruj aj ty jeho. Ja viem, ľahko sa mi hovorí. Dlho si bola ticho len aby bol kľud a teraz ani nevieš ako by si vlastne začala. No ja by som predsa len začala. Určite má kopu "dobrých" vlastností ktoré sa oplatí mu "pripomenúť". Ale nekričať, nehádať sa, len utrúsiť trefnú poznámku tak až mu oči navrch vytlačí. :---

V prvom rade potrebujete zmeniť svoje myslenie...podľa môjho názoru nieste slúžka a len ste manželovi ukázala aká ste šikovná žena že sa viete postarať nie len o seba ,ale aj o druhých a o domácnosť..manželovi to tak to vyhovuje a proste to začal zneužívať...zistil akú má doma šikovnú ženu a to ho donútilo doma nič nerobiť,o nič sa nestarať....veď má na to Vás..Vypadnúť na čas z domu vám prospeje,ale čo z toho, keď sa vrátite domov a zas a znova budete prežívať to isté...Utekať z domu len preto aby sa manžel uvedomil, že keď zostane sám doma bude sa musieť o seba postarať sám a to ho možno zmení. Nemyslím si. On by to tých pár dni vydržal, lebo by vedel, že sa raz vrátite a budete pokračovať ďalej v tom istom...Verte v jednu vec.keby váš manžel mal doma lajdáčku čo by nevedela pomaly ani dlážku poutierať inak by sa správal.To by bol pravý opak toho, čo je teraz..to by on potom sem písal svoj problém..veľa šťastia http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif

Milá kazu i piggos, a veruže ja ústa viem otvoriť, ibaže teraz mi je to nanič a bolo by lepšie bývalo keby že som ticho. Asi niektoré poznáte ten pocit, keď sa cítite priveľmi zranené, to štádium sa nedá preskočiť, v mojom prípade sa ním snažím " prekecať cez poraďáčky ". Ja som si totiž skutočne celý čas myslela, že je u nás všetko OK ( asi potrebujem okuliare ), manžel si našiel novú prácu, nechcela som aby z nej vypadával napr. kvôli tým chorobám detí, hoci spravodlivé by bolo, keby že aspoň občas vezme na vyšetrenie dieťa on. Bola som taká rada, že robí, že som ochotne ťahala na všetkých frontoch, len aby on pracoval. A poviem úprimne, že už mi bolo aj jedno koľko zarobí len nech robí. ktoré ste mali nezamestnaného manžela, možno viete o čom hovorím. Až raz - prednedávnom mi manžel zahlásil, že v práci čakajú nejakú kontrolu veľkého šéfa, ktorý mal prísť z Nemecka, že majú neskutočné fofry v práci a aký je z toho na nervy, keď nadišiel deň D, tak ma požiadal aby som mu ani nevolala, nevyrušovala ho, no bol z toho hotový. Ja som v ten deň išla s naším šoférom odniesť papiere na životné prostredie a keďže manželova firma je neďaleko , povedala som si, že mu aspoň zo dverí zakývam, on je predajca, tak sa môžem tváriť pred tým veľkým šéfom že som prišla ako kupujúca. Aké však bolo moje prekvapenie, ke´d som prišla do predajne, všade pokoj, za pultom stál nejaký chlap, nepoznala som ho, bol to nový zamestnanec, tak reku, či mi môže zavolať manžela a on sa na mňa len pozrel prekvapene, že nemôže, lebo veď manžel s ďalším kolegom sú na lyžovačke!!! A ako som dodatočne zistila, ono nie je tam žiaden veľký problém vziať si paragraf na dieťa, to len ja som bola taká blbá a naivná a v tom nadšení, že môj manžel vôbec pracuje som mu zhltla všetko. V ten večer som mu to riadne vytmavila, pokračovanie poznáte. Myslím, že je to manželova reakcia na to všetko, našiel si spôsob ako mi to vrátiť a verte dáva si na tom záležať. Tak by som priala každej ktorá tieto riadky bude čítať, aby ste nezabudli na to známe : dôveruj ale preveruj.

A vieš, že pri písaní tých mojich riadkov ma to známe, dôveruj ale preveruj, napadlo? Len som nechcela maľovať čerta na stenu, lebo ty si nič také nenaznačovala. No určite by som manžela viac pripriahla do práce v rodine, nech si nemyslí, že keď on pracuje, tak ty sa z toho poka..š. Veľmi dôrazne mu vysvetli, že ty si ťahala aj za neho a teraz čakáš, že aj on priloží ruku k dielu a v jeho prípade by sa mal hanbiť a nie urážať. Nech si uvedomí, že taký manžel čo ťa vodí za nos ti je len na dve veci. Ale dobre si urobila, že si to napísala, aspoň si to zo seba dostala a môžeš sa na problém pozerať bez zbytočnej sebaľútosti. Nuž čo, každá máme nejakého manžela a každú ten jej naštve inak. Je len na nás čo prepáčime a za čo si manžela riadne udupeme. :D A ten tvoj je už riadne v koncoch, keď vyťahuje také argumenty. U mňa by mal o vrúbok naviac a za neúctivé vyjadrovanie by som ho zakrtkovala :---
No, medzi nami, ja mám tiež nejaké to desať kilečko naviac a môj manžel má dovolené sem tam láskyplne si rypnúť. Ja mu za to ešte láskyplnejšie odporučím, že moju váhovú kategóriu on môže akurát tak úctivo zdraviť :D

A vieš, že pri písaní tých mojich riadkov ma to známe, dôveruj ale preveruj, napadlo? Len som nechcela maľovať čerta na stenu, lebo ty si nič také nenaznačovala. No určite by som manžela viac pripriahla do práce v rodine, nech si nemyslí, že keď on pracuje, tak ty sa z toho poka..š. Veľmi dôrazne mu vysvetli, že ty si ťahala aj za neho a teraz čakáš, že aj on priloží ruku k dielu a v jeho prípade by sa mal hanbiť a nie urážať. Nech si uvedomí, že taký manžel čo ťa vodí za nos ti je len na dve veci. Ale dobre si urobila, že si to napísala, aspoň si to zo seba dostala a môžeš sa na problém pozerať bez zbytočnej sebaľútosti. Nuž čo, každá máme nejakého manžela a každú ten jej naštve inak. Je len na nás čo prepáčime a za čo si manžela riadne udupeme. :D A ten tvoj je už riadne v koncoch, keď vyťahuje také argumenty. U mňa by mal o vrúbok naviac a za neúctivé vyjadrovanie by som ho zakrtkovala :---
No, medzi nami, ja mám tiež nejaké to desať kilečko naviac a môj manžel má dovolené sem tam láskyplne si rypnúť. Ja mu za to ešte láskyplnejšie odporučím, že moju váhovú kategóriu on môže akurát tak úctivo zdraviť :D

To je nádherná veta Kazu, môj monitor je od smiechu oprskaný... :D

Myslím si, že v tejto téme sa našlo viac žien. Raz darmo, ako sa hovorí, že rodičov si nevyberieme, súrodencov si nevyberieme a partnerov si vyberáme a častokrát "zírame", čo sa z nich vykľulo. Ale máte pravdu, musíme sa mať radi, aby nás mali radi aj iní. Vždy som si myslela, že muž je vizitkou ženy. Až som sa stala obyčajnou slúžkou. Ale dúfam, že som sa po 30-tich rokov prebudila. Teraz som si konečne splnila svoj dávny sen. Kúpila som si PC s programami na splátky, dala zaviesť internet a skoro denno denne "visím" na Porade a vďaka týmto úžasným ľuďom si rozširujem svoj obzor. A mám sa čo učiť. Zo začiatku mal môj muž pripomienky, že načo je starej babe počítač a internet, ale aj tak som sa nedala odradiť a som maximálne spokojná. A mám také motto : "po starom sa žiť nedá!" a tak sa tým riadim.

pre megyzah: ahoj Ja sa ospravedlňujem ale ja som svoj príspevok písala pre anitu,moja chyba :rolleyes:nečítala som si príspevky pred tým ako som to začala písať.... čo už.. ale tebe prajem veľa šťastia...

... ako sa hovorí, že rodičov si nevyberieme, súrodencov si nevyberieme a partnerov si vyberáme a častokrát "zírame", čo sa z nich vykľulo.

…s týmto by som si dovolila nesúhlasiť. My si väčšinou vybráme celý tento život aj keď o tom vedome nevieme. Prišli sme sa sem niečo naučiť, niečo pochopiť, aby sme sa posunuli ďalej. Ide o to kto ako na sebe pracuje a čo sa chce o sebe a svojom živote dozvedieť…”prečo je to takto?...prečo sa mi dejú takéto veci?...prečo práve mne?”…..
Ja som si našla tieto odpovede v regresnej terapii a úplne sa mi zmenil pohľad na život, na ľudí... O tomto by sa o tom dalo diskutovať celé hodiny ...skústte kliknúť http://www.riesenieproblemov.wgz.cz/



Ale dúfam, že som sa po 30-tich rokov prebudila. Teraz som si konečne splnila svoj dávny sen. Kúpila som si PC s programami na splátky, dala zaviesť internet a skoro denno denne "visím" na Porade a vďaka týmto úžasným ľuďom si rozširujem svoj obzor. A mám sa čo učiť. Zo začiatku mal môj muž pripomienky, že načo je starej babe počítač a internet, ale aj tak som sa nedala odradiť a som maximálne spokojná. A mám také motto : "po starom sa žiť nedá!" a tak sa tým riadim.

...gratulujem, tomu hovorím zmena a postup ;)

Priateľka ma poprosila dať túto otázku, na základe Deniskinho linku, čo čítala. Čo má urobiť žieňa, keď jej manžel, ktorému obetovala všetko, žila s ním skoro päť rokov, spolu hospodáril aj jej peniaze za byt, čo predala minuli spolu, potom si myslela, že byt, ktorý kúpujú a počas rekonštrukcie aj ona finančne sa na tom podielala, bude ich spoločným domovom a konečne budú šťastní. (Byt je na jeho meno, aj hypotéha nie malej čiastky tiež) Od dokončenia úprav, má ona tam trvalý pobyt no a potom sa jedného dňa zobrali.Robila a robí doma nielen gazdinú, teraz už manželku aj slúžku, lebo manžel jej máločo pomôže, nakoľko on je chlap a žena sa má starať o domácnosť, poriadok a čistotu. Už predtým mal iné známosti žso ženami, odpustila mysliac si, že sa už to nebude opakovať. No zasa je iná žena a keď na to mu manželka prišla, je oheň na streche. Dokonca mu niekto nakukal, že si po numerologickej stránka nepasujú. On jej veľmi nedôstojne a vulgárne nadáva, psychicky jú týra ba aj z bytu vyháňa. POvedal jej, že ich už nič ako manželov nespája,ale ona mu má platiť 2/3 nájomného (ona má z prvého manželstva synčeka.) má mu prispievať na jeho výdavky hypotéku a auto, ktoré splácajú. Ona môže tam bývať, ale starať sa o všetko a ak bude chcieť, môžu aj intímne žiť, ale jej je p...a do toho čo on robí, kde ide a keď sa jej to nepáči, nech vypadne z jeho bytu. Ona je už veľmi zle na tom psychickypopri tom, že ani po zdravotnej stránke nie je na tom najlepšie. Čo má urobiť..odísť do podnájmu aj so synčekom, ktorý však nebude mocť platiť, lebo nemá vysoký príjem, Alebo má trpieť, znášať jeho výbuchy zlosti, vyhadzovy a trpieť, čo jej povedal, že ak ho nas..e, uvidí, že si on do svojho bytu donesie novú partnerkua ona konečne aj s deckom vypadne.

No ja neviem, naco tato zena caka, az ju manzel oberie o zvysly ludskej dostojnosti a vyhodi ju aj z bytu, bez penazi a znicenu? Preco sa nebrani takemu ponizovaniu?

Tiež nechápem ženy, ktoré si nechajú po sebe dupať celé roky a ešte sa cítia vinné. Nesúdim ich, len im nerozumiem. Žiaden muž na svete nemá právo sa správať k žene ako k handre.

Možno zo strachu z ekonomickej existencie...to je väčšinou dôvod, prečo sa ženy boja odísť...ja by som jej poradila sa obrátiť na nejakú tiesňovú linku, kde sa zaoberajú pomocou pre týrané ženy...poskytnú domov, pomôžu nájsť prácu...nie je to ľahké...ale sú ženy, ktoré sú na tom horšie..kde ich muž prenasleduje a nedovolí im odísť...tu má "dvere otvorené"...

...Čo má urobiť žieňa...odísť do podnájmu aj so synčekom, ktorý však nebude mocť platiť, lebo nemá vysoký príjem, Alebo má trpieť, znášať jeho výbuchy zlosti, vyhadzovy a trpieť, čo jej povedal, že ak ho nas..e, uvidí, že si on do svojho bytu donesie novú partnerku a ona konečne aj s deckom vypadne.
Tu je každá rada ťažká... Nezainteresovanému vychádza ľahká matematika - zbaliť syna, svoje "švestky" a čím skôr odísť niekam... kde sa pozviecha psychicky i fyzicky a hoci od nuly... ale začne žiť... Ibaže praktický život prináša uuuplne iný scénár... (A kto neskúsil... sa naozaj môže iba domnievať... že sa to dá aj inak...) Vyznie to odomňa ako čítankové pravidlo... (pravda je bohužiaľ odžitá)... Čím skôr si s jasnou hlavou musí sama uvedomiť s "kým" vlastne žije... A tak sa k tomu vedieť aj postaviť. Z toho mála... čo si uviedla je dosť signálov... že má proti sebe bezcharakterného arogantného ***** od ktorého pochopenie... zmier... či oporu ťažko môže čakať... V dobrej viere mu pomohla osedlať koňa... na ktorom so svojom drzosťou bohužiaľ sedí on... Ak bude zúfalo na ňom hľadať svetlé body... plusy si bude umelo vytvárať len sama pre seba... až si jedného dňa uvedomí (???) že prehliadala všetky varovné signály... a v prudkom mínuse sa ocitne ona sama... Či to potom rozchodí... je nepriamo úmerné času a priestoru, ktorý mu na jeho počínanie naďalej ponechá... :rolleyes: ...Naozaj jej momentálne nezostáva nič iné... iba sa z hlboka nadýchnuť... prepnúť (najmä kvôli synovi) na rýdzo praktický režim. S kalkuláciou dennej existencie... čo okrem strechy nad hlavou... či jedla do úst... obnáša najmä zmobilizovanie svojej psychiky a sebaúcty... A postupne mapovať kroky... ktoré jej situácia umožňuje. TOTO za ňu naozaj nemôže urobiť nik... (a bez toho sa utrápi v bezmocnosti...) ...Zacítiť pevnú pôdu pod nohami v skutočnosti znamená uvedomenie si... nie čo chcem... ale čo viac nedovolím aby mi niekto spôsoboval... V tom je ten pomyselný čarovný prútik ktorý hoci malými krôčikmi ukáže svetielko aj tam, kde sa javila čierna tma...

Zaujimave je, ze ked som o probleme postavenia zeny v nasej spolocnosti pisala v mojom blogu, tak som si pripadala, ako z ineho sveta, lebo sa do mna vela zien obulo, ze akeho oni maju uzasneho muza, ale zial pravda v slovenskych rodinach je ovela prozaickejsia. Zeny su vacsinou vsetko a ani si neuvedomuju, aki su muzi s takou situaciou spokojni. Lenze vacsinou je to este v takej unosnej miere a vsak nakoniec zena vydrzi vela, ale tieto pripady v tejto teme su uz nad ramec slusnosti. Kazdej zene v takom pripade treba poradit, aby situaciu riesila, v takomto postaveni zostat je strasne, vacsinou predsa maju aspon nejaku rodinu, tak hadam jej pomozu a ak uz nemaju nikoho, tak sa treba obratit na organizacie, ktore to maju za ukol riesit. Niekedy aj cudzi ludia vedia pomoct, aj tak to nakoniec nikdy nedopadne dobre, nezotrvavajte v tomto ponizujucom vztahu, prekrocte to dehonestujuce slovenske prislovie, co sa doma uvari, to sa doma zje, alebo co by ludia povedali...

Môj názor je, že ženy sú veľmi silné a dokážu prežiť aj bez muža-tyrana, len si neveria, nakoľko im bolo dookola rozprávané, aké sú nechopné, nesamostatné a pod., ale to nie je pravda. Veď si zoberte, koľko práce zaberie len domácnosť, deti a koniec koncov aj manžel a to sú väčšinou aj zamestnané.
Ja každej žene verím, že to dokáže.

...Zaujimave je, ze ked som o probleme postavenia zeny v nasej spolocnosti pisala v mojom blogu, tak som si pripadala, ako z ineho sveta, lebo sa do mna vela zien obulo, ze akeho oni maju uzasneho muza, ale zial pravda v slovenskych rodinach je ovela prozaickejsia...
Neviem už aký som vtedy mala dôvod nereagovať... možno práve pre tú obrovskú priepasť medzi realitou a polemikou...

... tieto pripady v tejto teme su uz nad ramec slusnosti...
Ibaže samotní aktéri si dajú sakra záležať aby navonok všetko vyzeralo uuuplne inak...
[
... Kazdej zene v takom pripade treba poradit, aby situaciu riesila, v takomto postaveni zostat je strasne, vacsinou predsa maju aspon nejaku rodinu, tak hadam jej pomozu a ak uz nemaju nikoho, tak sa treba obratit na organizacie, ktore to maju za ukol riesit...
Ako môžeš správne poradiť... ak nemáš šancu sa ako-tak dostať do obrazu? A každý tlačíme dajakú tú svoju káru... Naozaj nechci vedieť čo to obnáša síl dopracovať sa k tomu (a v danom štádiu) zavolať na linku... prísť za cudzím človekom a v pár vetách sa pokúsiť zhrnúť podstatu... Organizácie majú šablónové riešenia na krízové situácie... psychický (a ekonomický?) teror ani cvične tak neskúšaj riešiť...

... nezotrvavajte v tomto ponizujucom vztahu, prekrocte to dehonestujuce slovenske prislovie, co sa doma uvari, to sa doma zje, alebo co by ludia povedali...
Ver mi... že schovávanie pod pokrývku je naozaj ten posledný dôvod (ak vôbec je)... Deň má 24 hodín a všetko si pýta svoje...

Ano, mne sa dobre hovori, nie som v takej situacii, ale vela uzasnych zien okolo mna je, lenze su to velakrat zlomene kvetinky, udupane svojim muzom a zial aj sirsou rodinou, ale ak to nezacnu sami riesit, kto to za nich urobi? Sme velmi pokrytecka spolocnost, radsej o tom nechceme pocut, ale tym to nezmizne. Manzelstvo nie je len rozpravka, ale aj boj o miesto na slnku, ktory nikto za nikoho nevybojuje, je to na kazdej zene, nedovolit, aby to takto dopadalo.

Ajuska, citim to v tvojich riadkoch, my zeny sme silne, ale aj neuveritelne trpitelky, treba sa aspon pokusit, treba hladat vychodiska, su, urcite su, pozdravujem ta, ani vo sne by ma nenapadlo utocit prave na tie nestastne.

Priateľka ma poprosila dať túto otázku, na základe Deniskinho linku, čo čítala. Čo má urobiť žieňa, keď jej manžel, ktorému obetovala všetko, žila s ním skoro päť rokov, spolu hospodáril aj jej peniaze za byt, čo predala minuli spolu, potom si myslela, že byt, ktorý kúpujú a počas rekonštrukcie aj ona finančne sa na tom podielala, bude ich spoločným domovom a konečne budú šťastní. (Byt je na jeho meno, aj hypotéha nie malej čiastky tiež) Od dokončenia úprav, má ona tam trvalý pobyt no a potom sa jedného dňa zobrali.Robila a robí doma nielen gazdinú, teraz už manželku aj slúžku, lebo manžel jej máločo pomôže, nakoľko on je chlap a žena sa má starať o domácnosť, poriadok a čistotu. Už predtým mal iné známosti žso ženami, odpustila mysliac si, že sa už to nebude opakovať. No zasa je iná žena a keď na to mu manželka prišla, je oheň na streche. Dokonca mu niekto nakukal, že si po numerologickej stránka nepasujú. On jej veľmi nedôstojne a vulgárne nadáva, psychicky jú týra ba aj z bytu vyháňa. POvedal jej, že ich už nič ako manželov nespája,ale ona mu má platiť 2/3 nájomného (ona má z prvého manželstva synčeka.) má mu prispievať na jeho výdavky hypotéku a auto, ktoré splácajú. Ona môže tam bývať, ale starať sa o všetko a ak bude chcieť, môžu aj intímne žiť, ale jej je p...a do toho čo on robí, kde ide a keď sa jej to nepáči, nech vypadne z jeho bytu. Ona je už veľmi zle na tom psychickypopri tom, že ani po zdravotnej stránke nie je na tom najlepšie. Čo má urobiť..odísť do podnájmu aj so synčekom, ktorý však nebude mocť platiť, lebo nemá vysoký príjem, Alebo má trpieť, znášať jeho výbuchy zlosti, vyhadzovy a trpieť, čo jej povedal, že ak ho nas..e, uvidí, že si on do svojho bytu donesie novú partnerkua ona konečne aj s deckom vypadne.

Zitulda, tu problém Tvojej priateľky nikto nevyrieši ani jej nik nevie poradiť. Môžu ju povzbudiť, ale to sú názory iných nie jej a ona potrebuje nájsť samú seba.Je to len na nej čo urobí a ako sa s tým problémom vysporiada. Každý vzťah je o niečom inom a to čo fungovalo u niekoho iného, tu ťažko zaberie...

...
Tu by som Ti rada dala súhlas... ale viacej sa mi pretláča výkričník na margo tých chudákov ktorí si takto musia budovať svoje ego... (pretože inteligentný a vyrovnaný človek naozaj nemá potrebu bojovať s nikým... tobôž ozajstný chlap s matkou svojich detí...)

Ajuška, to nie je o inteligencii, ale koľko má ten človek problémov a nedoriešených vecí z minulosti. To "vyrovnaný človek" je trefnejšie ;)

.... lebo sa do mna vela zien obulo, ze akeho oni maju uzasneho muza, ale zial pravda v slovenskych rodinach je ovela prozaickejsia....
...., aki su muzi s takou situaciou spokojni. ....
sa doma uvari, to sa doma zje, alebo co by ludia povedali...

Trochu aj ja prispejem.
Podla mna je situaciu predsa ina než iba bielo-čierna a minimalne v rovine, že to môže, tá situácia vyhovovať obom. Resp. sa spýtam, ako môže niekto iný povedať, že toto je už prekročenie pomyselnej hranice a toto je o.k.?
Vzťah OTROK-OTROKAR je o tom, že sa musi najst niekto kto to ponižovanie znáša. To znamena, ide o osobu, ktora si to ani zamak NEUVEDOMUJE (alebo nechce?), že je zneužívana a na druhej strane z pozície otrokara ide zasa len o osobu, ktora si NEUVEDOMUJE (alebo nechce?) svoje dominantne spravanie.
Moja polovička ma kamaratku (zo starsieho zamestnania). Ona je tyrana manželom a moju manželku používa iba ako butľavu vrbu. Ked je moja draha niečo povie v tom zmysle, ako to ma riešiť, tak nie, nechape. Vraj to nejde. Kde niet vôle niečo riešiť, tak to ostane nadalej po starom. Ved po vychodenych cestičkach sa dobre kráča, nie?

...už by som len dodala, že v každom vzťahu je to vždy 50:50

Kde niet vôle niečo riešiť, tak to ostane nadalej po starom...
Trosku doplnim ... Ak je navyse niekto taky blby, ze nechce vidiet ine moznosti, prip. stale si nahovara, ze sa to urcite nejako spravi...

Trosku doplnim ... Ak je navyse niekto taky blby, ze nechce vidiet ine moznosti, prip. stale si nahovara, ze sa to urcite nejako spravi...
Takmer ako vo filme - blbí... blbší... či blbejší... :D ...mooožno aj s prevzatím oskara na červenom koberci však...? Aj Ty sám denno-denne podnikáš kroky v dobrej viere že to... "voco Ti kráči"... se spraví... Neverím... že si toto napísal naozaj s takou dávkou arogancie (či nepochopenia situácie Ti na hony vzdialenej)... aká mi z toho vyznieva... :rolleyes: ...Jedna z možností je - zaručené doporučenie zituldinej známej... Chce od Teba 2/3 úhrady nájomného? Prestaň variť... prať... žehliť... upratovať... Zavolaj si na to všetko firmu a nechaj ho zaplatiť "jeho" podiel... Alebo to jednoducho prestaň pre "pána dokonalého" robiť. Ale naozaj prestaň... bez výstrahy... z hodiny - na hodinu... Môžeš si to však dovoliť aaž vtedy, keď sa prestaneš umárať vo svojom zúfale bludnom kruhu a dokážeš si svoju pravdu voči jeho (nezmyselnosti?) adekvátne obhájiť... hoci aj s tajne zbaleným pinklíkom... ak Ťa pud sebazáchovy donúti zabuchnúť dvere zvonka... :rolleyes: ...

Trochu aj ja prispejem.
Podla mna je situaciu predsa ina než iba bielo-čierna a minimalne v rovine, že to môže, tá situácia vyhovovať obom. Resp. sa spýtam, ako môže niekto iný povedať, že toto je už prekročenie pomyselnej hranice a toto je o.k.?
Vzťah OTROK-OTROKAR je o tom, že sa musi najst niekto kto to ponižovanie znáša. To znamena, ide o osobu, ktora si to ani zamak NEUVEDOMUJE (alebo nechce?), že je zneužívana a na druhej strane z pozície otrokara ide zasa len o osobu, ktora si NEUVEDOMUJE (alebo nechce?) svoje dominantne spravanie.
Moja polovička ma kamaratku (zo starsieho zamestnania). Ona je tyrana manželom a moju manželku používa iba ako butľavu vrbu. Ked je moja draha niečo povie v tom zmysle, ako to ma riešiť, tak nie, nechape. Vraj to nejde. Kde niet vôle niečo riešiť, tak to ostane nadalej po starom. Ved po vychodenych cestičkach sa dobre kráča, nie?[/quote]
Duves zlatý to chlap. No naozaj to prirovnanie OTROK a OTRÁR, nezlob sa, alľ dľ nňa je to teraz tu od veci. Neviem si predstaviť osobu OTROKA ani takého z čias zašlých ...minulých, čo by si neuvedomil a nevedel, prípadne nechcel vedieť že je zneužívaný a chce ním byť. Ale ani OTROKÁRA čo zasa podľa mojho názoru ním chcel byť a bol dokonca rád. Môžem povedať zodpovedne že ja si to veľmi dobre uvedomujem a bolí to veľmi, aj môjho synčeka. Ja moju kamarátku nemám len za butľavú vŕbu a nehodlám šľapať v starých koľajách, lebo sú vychodené. Teraz Ti odpoviem ale nezlob sa...asi si nevieš predstaviť, keď niekto mladý, čo bol šťastný že bude mať domov, z plných síl sa usiloval
a je z neho vyháňaný. Neviem si predstaviť, ako by si to všetko prežíval ....ale bol by si ako ja, citil, zmýšľal a miloval ako ja. A po 8 rokoch môže ísť labu lízať a pod most spať. K rodičom??? sa naozaj nedá!!! Ako by Ti bolo keby Ti svokra na Tvoje volania o pomoc, radu, povedala že "No,ja sa do toho nebudem miešať, on je taký a Ty keď s ním nevieš žiť...odíď . Dobre sa vraví každému ak nie je v jeho topánkach.
[quote=Denisa;1015156]...už by som len dodala, že v každom vzťahu je to vždy 50:50
Deniska, to si myslíš, že mám na tom všetkom rovnaký podiel viny? možná, že len ten, že ešte zvádzam boj sama so sebou, aby som nebolaosoba čo cíti, ale taká čo rozmýšľa. Také heslo, čo patrí na mňa a synčeka má moja milovaná kamarátka. Ako vysvetliť dieťaťu, že stratí aj ono osobu, ktorej sa síce bojí, ale má aj rád???. Ako sa zmieriť s pocitom viny, či to všetko nie je moja chyba, lebo som aká som,telesne postihnutá, moja chôdza (ktovie???...či len ona) nie je mu už lákavá a musí z auta domov doniesť veľké nákupy, ktoré ja nemôžem, aj keby som veľmi chcela??? ...- tak toto je moja chyba,,, toto je tých 50%, že???

Trosku doplnim ... Ak je navyse niekto taky blby, ze nechce vidiet ine moznosti, prip. stale si nahovara, ze sa to urcite nejako spravi...
Kýbkil, vďaka Ti za ohodnotenie môjho rozumu, ale mal by si voliť vhodnejšie slová, lebo tie Tvoje sa ma mohli dotknúť. Ale vieš, moja mamka mi vždy prízvukovala jedno, Dcérenka v živote stretávať budeš ľudí všelijakých, takých čo pomôžu, pochopia, poradia... tým sa vždy za všetko poďakuj. Ale budú aj taký, čo ťa znevážia, ublížia, vysmejú...tých poľutuj, lebo sú chudobní duchom.
Ak sa niekoho z Vás moje slová dotkli nezlobta sa na mňa. Ja si život vážim, mám pre koho žiť, len podržať a podať pomocnú ruku ...slovíčko abo veta ...a duša pookreje. Anitu zakladateľku témy chápem ale veľmi ľutujem. Všetko chce čas, a čas boliestky zacelí a zasa bude dobre.
Pekné sviatky Vám všetkým želám Irma-Lýdia

Každý deň zájdem na poradu či už po stránke učtáriny, alebo oddychovky. To však, čo čítam teraz, je pre mňa šokom. Ja som nedávno ukončila vzťah, ktorý bol viac-menej priemerný, no od septembra sa zvrtol na niečo, v čom som už nevydržala. Po 16-tich rokoch som sa stala pre môjho partnera Niktom, do ktorého si bolo treba kopnúť a ublílžiť. Bola som objektom vulgarizmov, objektom vymyslených obvinení, kontroloval mi mobil a internet, odstavil ma od tepla z radiátorov a bolo toho viac. Mala som však šťastie - bola som finančne sebestačná, prenajala som si jednoizbový byt a keď nebol doma - odsťahovala som sa. Takto som žiť nechcela. Myslela som si, že môj problém je ojedinelý a všetci ostatní sú na tom lepšie. Teraz však, pri čítaní príspevkov v tejto téme žasnem, čo všetko ľudia dokážu skrývať pod pokrievkou, koľko dokážu trpieť. Prečo sa nechávame toľko trápiť? Ak dokážeme prežiť toto, určite sa dokážeme vzoprieť a ísť ďalej sami. Niekto však, ako Anita potrebuje pomocnú ruku aby to zvládla. Podľa jej príspevku je to šikovná, zručná žena, má organizačný talent, je pracovitá, má kladných stránok viac než dosť - akurát ich má v sebe skryté, neuvedomuje si to a požiera ju atmosféra, v ktorej sa nachádza. V prvom rade potrebuje pomoc lekárov odborníkov a v druhom priateľov, ktorí tu pre ňu budú keď to potrebuje. Anitka, prvý krok si už urobila - začala si o probléme rozprávať s ľuďmi, ktorých nepoznáš, ale ktorým napriek tomu dôveruješ. Môj názor je, že by si potrebovala zmeniť prostredie, v ktorom sa nachádzaš a ani si neuvedomíš ako, začneš si uvedomovať sama seba aj inak slúžku človeka, ktorý si Ťa absolúne nezaslúži. Ozvi sa, držím Ti palce.

Tetris,renči,syrík díky Vám za potešujúce chápajúce príspevky. Ajuška Ty si mi ...prepáč prosím takým internetovým psychológom, nahliadla si mi do duče, veľmi dobre zhodnotila moje pocity. Ďíky za rady, bude snaha z mojej strany zocelím sa ...hodne si mi dopomohla. Moja mammka ma nadopovala knihami, z ktorých som si tiež zvýšila...ešte ale nie je dosť veľké....moje sebavedomie. Vy, matky a ženy sami viete čoho sme schopné, ak máme pokoj pohodu silu a nik nám neubližuje tvrdením, že ty sama si stratená,nič nedokážeš si iba príťaž, strať sa z môjho života. Že žena matka urobí aj nemožnosti nie tak kvôli sebe, ako kvôli dieťaťu, pre jeho dobro, ale je strašne hlúpe ak srdce vládne nad rozumom na dôvažok je si vedomý handicepu.Bála som sa urobiť šoferák a zvládla som a nepotrebujem mať upravené vozidlo. Bála som sa výdaja, že kto si ma zobere, ale hlavne som sa bále, že nebudem mamou, NO a mamou som,len manželov mi život kladie do cesty ako polená a tento posledný bol aj prvým mužom v mojom živote. Chodili sme spolu, život nám to zmenil, prišli iní partneri, manželstvá nás oboch stroskotali a opäť sme sa stretli, aby po 8 rokoch spoločného života nás ŽIvot sám preveril, aleo rozdelil.Toto je môj príbeh...dúfam,bude dobre, sním či bez neho, život ukáže.
Ešte k Tebe megyzah. NEBOJ SA, ZVLÁDNEME ZLO Držím Ti ruku,som s Tebou pri Tebe, chce to len veľa síl naučiť sa ináč žiť, naučiť si seba vážiť a dáme na frak mužom...dáme sa do popredia pred nimi.
Želám pokojné a pekné Veľkonočné sviatky prajemIrma-Lýdia.

Arogancia na porade podla mna nema miesto...:rolleyes: Ludia sa tu obracaju s nadejou, ze najdu pomoc. Lenze niekomu nepomoze skutocne nic, takze skusme sa na to pozriet takto: zena ma nasporene nejake peniaze. Naivne ich da svojmu partnerovi este pred svatbou, suhlasi s tym aby bol byt napisany iba na neho!!!, aj napriek jej dost vysokemu vkladu a ked uz sa jej chce zbavit tak sa jej dokonca vyhraza, ze si dovedie inu... Z mojho pohladu je ten chlap obycajne hlupe hovado (a to som asi tie zvieratka urazil) a nezastavi sa pred nicim. O akom pochopeni, ci nepochopeni tu ideme rozpravat...? A ked uz bol niekto taky naivny - zalubeny, tak su teraz dalsie moznosti ale urcite neustupovat a iba plakat. Na mieste tej zeny by uz som mal v ruke oznamenie na socialke za nestaranie sa o dieta ???, oznamenie o tyrani blizkej a zverenej osoby, posudok od psychologa o nevhodnom rodinnom prostredi...

PS: velmi si zelam, aby tyrane zeny nasli v sebe silu odporovat nasilnikom a uprimne im drzim palce...

Nedalo mi, aby som nepridla jednu mudrost znamu uz tisicrocia.
Cakat od niekoho, ze sa zmeni je velmi naivne, nestane sa tak. Ale my sami seba zmenit mozeme. Zmenou svojich postojov sa s uzasom budeme prizerat tomu, ako vesmir zacina pracovat v nas prospech.
Zelam vsetkym, aby nabrali odvahu na takuto zmenu.

Nie som týraná žena a som v rovnocenném partnerskom (manželskom ) vzťahu už mnoho rokov. Nie je to samozrejmá vec. Vyrastala som pri otcovi tyranovi. Už ako dieťa som si povedala, že niečo také sama sebe nedopustím urobiť. Začala som hneď od začiatku. Nikdy som zo svojho postavenia rovnocenného partnera neustúpila ani o kúsok. Snažím sa byť k svojmu mužovi milá a láskavá, lebo aj on je taký.
Dieťa pri tom, keď otec zle zaobchádza s matkou trpí viac, ako keby žili len sami s matkou. Bola by som ako dieťa rada žila len s mamou niekde v tichu a kľude. Bohužiaľ, nestalo sa tak.

Kýblik
Asi ste ho písli súbežne, Ty po prečítaní 121 si reagoval a ona svoj poslala skôr. Tak vzniklo nedorozumenie. :):):) Bodaj by v živote sa stávaqli iba také nedorozumenia. Zdravím a prajem krásne sviatky.

Čítam tieto odpovede a nevychádzam z údivu. Nikdy by som si nemyslela, že v našich rodinách je toľho zloby. Vždy som si myslela, že to "nedobré" postihlo len mňa a všetci naokolo sú na tom lepšie. Snažím sa byť racionálna, ľuďom neviem závidieť auto, dom, majetky. Je však jedna vec, ktorú som dokázala závidieť. A tou je dobre fungujúci - normálny vzťah (neidealizujem si nič, viem, že všade sú problémy a tie sa riešia a že pečené holuby nikomu do pusy nepadajú) takže teraz idem popracovať trocha na sebe a na svojich nárokoch na partnera a začínam si hľadať priateľov. Snáď sa medzi nimi nájde aj niekto, kto časom bude viac ako priateľ.:)

Ako pise sara aj ja som u mojich rodicov videl vzajomnu uctu, hlavne otec nam synom vstepil uctu k zene - manzelke - matke. Asi preto si dnes neviem predstavit, ze by som sa mal zle spravat k svojej partnerke a rovnako sa snazim viest aj svoje deti...

Duves zlatý to chlap. No naozaj to prirovnanie OTROK a OTRÁR, nezlob sa, alľ dľ nňa je to teraz tu od veci. Neviem si predstaviť osobu OTROKA ani takého z čias zašlých ...minulých, čo by si neuvedomil a nevedel, prípadne nechcel vedieť že je zneužívaný a chce ním byť. Ale ani OTROKÁRA čo zasa podľa mojho názoru ním chcel byť a bol dokonca rád. Môžem povedať zodpovedne že ja si to veľmi dobre uvedomujem a bolí to veľmi, aj môjho synčeka. Ja moju kamarátku nemám len za butľavú vŕbu a nehodlám šľapať v starých koľajách, lebo sú vychodené. Teraz Ti odpoviem ale nezlob sa...asi si nevieš predstaviť, keď niekto mladý, čo bol šťastný že bude mať domov, z plných síl sa usiloval
a je z neho vyháňaný. Neviem si predstaviť, ako by si to všetko prežíval ....ale bol by si ako ja, citil, zmýšľal a miloval ako ja. A po 8 rokoch môže ísť labu lízať a pod most spať. K rodičom??? sa naozaj nedá!!! Ako by Ti bolo keby Ti svokra na Tvoje volania o pomoc, radu, povedala že "No,ja sa do toho nebudem miešať, on je taký a Ty keď s ním nevieš žiť...odíď . Dobre sa vraví každému ak nie je v jeho topánkach.

Nezlobím sa.
Chces povedat, že muž-tyran sa neprejavil vcas? Este pocas zalubenosti počas prveho roku?
Je to o tom, že chybali skusenosti? Porovnovať?


Ako pise sara aj ja som u mojich rodicov videl vzajomnu uctu, hlavne otec nam synom vstepil uctu k zene - manzelke - matke. Asi preto si dnes neviem predstavit, ze by som sa mal zle spravat k svojej partnerke a rovnako sa snazim viest aj svoje deti...
Nestačí iba vzor od otca. Podla toho čo Zitulda píše, islo o nevhodnu toleranciu zo strany matky. Alebo sa mylim? Ženy matky, ako vychovavate dnes svojich jedno až 20 ročnych synov? Tak, že budu vašu nevestu tyranizovať, alebo ju budu mať za rovnocennu partnerku?

Deti netreba nejako zvlášť vychovávať, stačí byť dobrým príkladom, oni si to od nás "odkuknú" ;)

Preto treba mat otvorene oči, pri prvej navsteve u rodicov vasho fešaka, baby! Vy si neberete iba jeho, ale jeho celu rodinu. Co ste zabudli na Plzaka?

Pre Zituldu:
možno nepomôže, ale vedz ,že na strednom Slovensku je jedna osoba :), ktorá si Ťa veľmi váži.
Prajem peknú Veľkú noc:):)

Vraj žena si hlada muža, ktoreho chce zmenit. A on sa NEZMENI!
Muž si hľada ženu v domneni, že sa nezmeni a ona sa ZMENI.:---

Anitka, čo je s Tebou? Ozvi sa

Anita, kde si? Stále čakám, že sa ozveš. Nikto nemôže ostať sám, ani Ty. Už si sa presvedčila, že na Porade si našla podporu a snáď aj priateľov. Ozvi sa.

Posledná návšteva: Včera 11:03 AM.....možno sa ozve.....buď trpezlivá:)

Utečte kým sa dá

Kde? Ak má zamestnanie, dá výpoveď ? Čo tým získa?

... nahliadla si mi do duše, veľmi dobre zhodnotila moje pocity. Ďíky za rady, bude snaha z mojej strany zocelím sa ...hodne si mi dopomohla...Irma-Lýdia.
Bolo to z mojej duše... a ak si z toho aspoň malinký krôčik k úsmevu vyberieš... poteší ma... Skúsim troška viac...

... Čo má urobiť..odísť do podnájmu aj so synčekom, ktorý však nebude mocť platiť, lebo nemá vysoký príjem, Alebo má trpieť, znášať jeho výbuchy zlosti, vyhadzovy a trpieť...
Nikam neodchádzaj... veď ten dom je aj Tvoj (nerieš teraz že ho nemáš na papieri)... Ak je charakter, nech Ti položí na stôl Tvoj finančný podiel... Tak sa dá začať znova (ale z hlbokým mínusom vo vreckách a synom v náručí určite nie)... Nech by si teraz odišla kamkoľvek... prevalcuje Ťa vlastné zúfalstvo... kým sa k tomu všetkému naozaj nepostavíš čelom... Prestaň sa ľutovať (ani ja Ťa nebudem - nie z bezcitnosti - ale pretože viem... že Ti to vôbec nepomôže...)... Rozhodni sa (!!!) že už nebudeš viacej trpieť ani o štipku viac... ((Paradoxne si totiž človek najviac ubližuje sám sebe...)) Jednoducho ho ignoruj (hoci sa Ti to teraz zdá ako lacná fráza... ver mi že to ide)) Odosobni sa... odpútaj sa od neho hoci len malinkými krôčikmi... Nauč sa žiť sama pre seba a svojho syna... Rob naozaj len to čo chceš a nie čo musíš (zo strachu pred jeho reakciou)... Nedopraj mu potešenie z toho ako Ťa ponižuje... voči jeho reakciám doslova ohluchni a oslepni (nejde to však zo dňa na deň pretože bezmocnosť s Tebou zalomcuje ešte tisíckrát... aaale ten pocit hrdosti že si to dokázala naozaj stojí zato)... S inými vecami si sa v živote dokázala vyrovnať... verím Ti že aj toto zvládneš. Ale so mnou musíš začať tomu veriť aj Ty... Utri si posledné slzy... uvidíš aká krásna jar je všade navôkol... a začneš si vážiť iné hodnoty... než jedného bastarda ktorý Ti nesiaha ani po členky... Pre neho si napíš na čelo: mohol si mať... ale už nebudeš... ...pretože si si ma nevážil... Držím Ti palčeky...

Ajuška, viem že to myslíš dobre. Ty si však v jej pomeroch - a asi ani v podobných nežila. To, čo radíš sa v jej podmienkach nedá zrealizovať. Najjednoduchšie by bolo odísť a majetkové pomery riešiť po odchode, ale nevieme nič podrobnejšie. Nevieme, či má kde odísť, nevieme, či má za čo začať, nevieme toho veľa. Bolo by dobre, keby sa nám ozvala. Držím jej palce a verím, že "je vporiadku".

Ajuška, prečo je nás toľko, ktoré nemáme dobré spomienky na vzťah? Akosi mám pocit, že kdesi na začiatku sme urobili chybu tým, že sme veľa ustupovali a povoľovali.

na začiatku sme urobili chybu tým, že sme veľa ustupovali a povoľovali.

presne o tomto to je, partner zájde len tak daleko ako mu to my dovolíme

Ajuška, prečo je nás toľko, ktoré nemáme dobré spomienky na vzťah? Akosi mám pocit, že kdesi na začiatku sme urobili chybu tým, že sme veľa ustupovali a povoľovali.
presne o tomto to je, partner zájde len tak daleko ako mu to my dovolíme


Vzťah je predsa o vzájomnej dôvere a tolerancii... Nie o zákazoch... príkazoch... či dovoľovaniach... :rolleyes: ...V tejto téme sme však v oveľa tvrdšej kategórii než je klamstvo či podvádzanie... a páchatelia trestnej činnosti sa snažia byť rafinovaní adekvátne labilnosti dôkazných prostriedkov... ;) ...

Vzťah je predsa o vzájomnej dôvere a tolerancii... Nie o zákazoch... príkazoch... či dovoľovaniach... :rolleyes:

Samozrejme v ideálnom vzťahu to tak je, ale každý vzťah je iný a aj ľudia sú iní,
čo je u niekoho samozrejme u niekoho je to neprípustné...

ja som tým chcela povedať že ľudia vo vzťahu by sa mali správať asertívne
a kto vie ako to je , tomu netreba veľa vysvetlovať

presne o tomto to je, partner zájde len tak daleko ako mu to my dovolíme
Teraz osobne nechapem. Čiže jeden určuje čo si ma dovoliť ten druhy? Určiť mu niečo ako výbeh?

Tak nieco na tom je, aj ked takto povedane to vyzera dost neprijatelne, ale urcite zalezi na oboch, v com su ochotni ustupit. Nejake idealne partnerstvo asi ani neexistuje, nakolko co by bolo pre jedneho idealne, to bude na ukor toho druheho, je to o vzajomnej tolerancii a podvedomej dohode, pretoze nepredpokladam, ze si niekto dopredu zmluvne vymedzi svoje povinnosti a prava. Nie je jednoduche vytvorit dobry vztah, ale v tejto teme su uz tieto vztahy, co prekracuju unosnu mieru, tam je to uz potrebne riesit.

Teraz osobne nechapem. Čiže jeden určuje čo si ma dovoliť ten druhy? Určiť mu niečo ako výbeh?



obaja si určujú kam až toho druhého pustia,
nejedná sa o výbeh...
podľa mna je to o vzájomnej tolerancii, úcte, empatii ...
nebudem predsa robiť niekomu niečo,čo sa mu nepáči a nemusí mi to ani hovoriť, že sa mu to nepáči, ak je ten vzťah vyrovnaný tak ten druhý to cíti čo ten druhý potrebuje
ale
je veľa manželstiev ,ktoré sú osobnostne nevyrovnané,
jeden jedinec je slabší druhý silnejší a potom dochádza k manipulácii... toho slabšieho,
preto podľa mna treba každý jedinec by mal mať hranice dôstojnosti, ktoré prekračovať nebude a nebude sa bezhlavo podriaďovať a nechať sa zneužívať len preto že s ním žije v jednej domácnosti...

Teraz osobne nechapem. Čiže jeden určuje čo si ma dovoliť ten druhy? Určiť mu niečo ako výbeh?
Dnes obaja, muž aj žena pracujú. Ak žena zarobí menej ako muž, neznamená to, že i menej pracuje. Keď prídu z práce domov, podieľajú sa na prácach v dome a domácnosti rovnako? Opatrujú a starajú sa o deti tiež rovnako? Ak idú niekde mimo bydlisko samostatne, je to tiež rovnoprávne? Obaja rovnako vysvetlia, kde boli, s kým, prečo? Alebo nemusí vysvetľovať ani jeden? Má každý z nich možnosť odísť z domu a v kľude sa vrátiť? Môže žena používať auto, alebo len vysávač a práčku?
Nehovorím týmto, že jeden bude vysávať pätnásť minút a druhý tiež toľko. Ale každý urobí niečo. Žena napríklad pripraví večeru a muž urobí s deťmi úlohy...alebo zakúri v peci...každý niečo vie v tej domácnosti urobiť a urobí to. Potom si niekde odbehne, vybaviť, "pokecať", a je všetko v pohode. Nabudúce to bude opačne. Tak človek žije slobodne a nie ako vo zvieracej kazajke. Ale čo môžem ja, môžeš aj ty a čo nemôžem ja, nemôžeš ani ty. Ak by mi môj muž povedal, toto nerob, tak to robiť nebudem, ale to nemôže robiť ani on. Čo by zakázal mne, zakázal by aj sebe. Ale najlepšie je sa dohodnúť .:"Čo nechceš, aby som robila ja tebe, nerob ani ty mne". Kráčame životom spolu, prečo si robiť zle.
Ale tieto ženy píšu o tom, že oni musia všetko, nemôžu nič.
Všetko znášať, strpieť a nedokážu sa vzoprieť a brániť sa. Uplatňuje sa voči ním právo silnejšieho. (výbeh ?)

Teraz osobne nechapem. Čiže jeden určuje čo si ma dovoliť ten druhy? Určiť mu niečo ako výbeh?
Konkrétne zo života : Manželka ide na nákup s lístkom , čo treba kúpiť, nesmie dať do košíka ani lízatko naviac, príde domov, nákup, lístok a peniaze nechá na stole , lebo manžel chce mať všetko pod kontrolou.:mee:

Presne tento "učebnicový" postoj o ktorom sa oveľa ľahšie hovorí ako realizuje... ...má značný podiel na sebaobviňovaní sa toho... kto sa ocitol v tej horšej pozícii... ...Nikde ani zmienka o tom že prečo ??? toooľko dehonestácie si druhá strana vôbec dovolila..

Prečo?
pretože tá druhá strana ten slabší dovolil tomu silnejšiemu aby ho manipuloval...
a prečo, lebo ten slabší si neváži dostatočne sám seba,
lebo keby sa mal rád, tak to tomu silnejšiemu nedovolí a ľudia prekračujú hranice dôstojnosti len v tedy pokiaľ im to umožníme a dovolíme...

Koniec piatej kapitoly... :D:D:D ...začína realita... :rolleyes: ...

ja mám takú realitu vzťahu akú chcem mať a čo ty?
ak máš inú realitu ako chceš mať tak potom to stojí za zamyslenie...

... lebo manžel chce mať všetko pod kontrolou.:mee:
Myslim, že by som sa zblaznil, keby som mal takto kontrolovať účty.

Som rada že si sa zamyslela... ;) ... To bol predsa jediný dôvod prečo som sa zapojila do tejto debaty... :D:D:D ...


:confused::confused::confused::confused::confused:


táto téme je o radách a niekto tu chcel poradiť tak preto som reagovala...


mimotemy
a takéto reakcie na moje príspevky sú :rolleyes::rolleyes::rolleyes::confused::confused: :confused:mimotemy

Konkrétne zo života : Manželka ide na nákup s lístkom , čo treba kúpiť, nesmie dať do košíka ani lízatko naviac, príde domov, nákup, lístok a peniaze nechá na stole , lebo manžel chce mať všetko pod kontrolou.:mee:

Tak takúto situáciu si neviem ani predstaviť.:confused::eek: To je fakt sila:mee:. By som ho poslala na nákup samého, nech si podľa lístočku nakupuje sám. :mad:

Myslim, že by som sa zblaznil, keby som mal takto kontrolovať účty.
veď to aj je choré....

Tak takúto situáciu si neviem ani predstaviť.:confused::eek: To je fakt sila:mee:. By som ho poslala na nákup samého, nech si podľa lístočku nakupuje sám. :mad:
Neviem, ale zvycajne velky nakup robime spolu. Pocas tyzdna nakupi drobnosti polovicka a niekedy ja.

Neviem, ale zvycajne velky nakup robime spolu. Pocas tyzdna nakupi drobnosti polovicka a niekedy ja.

Aj u nás to funguje rovnako, na veľké nákupy chodíme spoločne a ak treba niečo behom týždňa dokúpiť, tak podľa času dokúpi potrebné buď manžel, alebo ja.

Neviem, preco sa tak cudujete, to nemate v okoli taketo rodiny, ja ano. Napr. zena sa ide ucesat, ale zaplatit pride manzel, neda jej do ruky ani korunu. Domov pridu manzelia, zena vari,perie, upratuje a muz si otvori pivo a noviny a este sa rozculuje, ze deti kricia, tych prikladov je milion, lenze... co je u nas, na Slovensku najhorsie, ze nad tym kazdy mavne rukou a zda sa mu to sice trochu cudne, ale vcelku normalne, este aj sem-tam modre pod okom je vec, co si netreba vsimat, to je hrozne. Ale kym zeny v takomto polozeni sami nebudu svoju situaciu riesit, tak sa nic neudeje a to nie je citankova veta, ale realita.

Poznám jediný takýto prípad a vieš čo je na ňom najlepšie, alebo najhoršie? Tej žene to vyhovuje:eek:

Manžel má všetky peniaze, chodí sám nakupovať, čo uzná za vhodné, rozhoduje na čo a kedy sa spoločné peniaze použijú.

Ale ja tu ženu vnímam tak, že je to len jej pohodlnosť, nič viac. Možno neskôr jej to začne vadiť, ale to už bude potom problém, teraz ešte nie je. Vyhovuje im to takto:confused:

... Ale kym zeny v takomto polozeni sami nebudu svoju situaciu riesit, tak sa nic neudeje a to nie je citankova veta, ale realita.
Moja prvá (adresovaná Irme-Lýdii)... aj posledná veta k tomu je... že si treba včas a reálne uvedomiť s kým žije... A tak sa k tomu aj postaviť... Je však dôležité vedieť na vlastných nohách pevne stáť...

Pozorujem túto tému a je mi z nej smutno , čo všetko si musia niektoré ženy a ich deti vytrpieť .Prajem im dostatok síl sa z toho pekla vymaniť .;)

Na margo tých nákupov .....no môj sb by mi na nákup nešiel sám , nevravím v prípade núdze by určite pomohol aj s nákupom a občas aj niečo kúpil , ale vravím " občas" ......, na druhej strane mu ani veru nemusím predkladať bloky a spovedať sa, čo som kúpila a koľko som kúpila .....neviem si to ani predstaviť , že by to malo byť tak , on jednoducho spolieha na mňa vo všetkom, a to nie je žiaden "ťuťko ".....ale pri tom všetkom , mi ani nevadí ,že nerobí nákupy , neupratuje, nevarí a podobne ...porobí zasa iné potrebné práce pre rodinu .

Ja dnes vlastne popri tejto téme a mojom 31 ročnom manželstve môžem povedať , že mám doma asi poklad ;) a pritom búrky a vlnobitia boli aj v našom manželstve , tak ako v každom bežnom manželstve , bez toho by to bola asi pretvárka .

Neviem, preco sa tak cudujete, to nemate v okoli taketo rodiny, ja ano. Napr. zena sa ide ucesat, ale zaplatit pride manzel, neda jej do ruky ani korunu. Domov pridu manzelia, zena vari,perie, upratuje a muz si otvori pivo a noviny a este sa rozculuje, ze deti kricia, tych prikladov je milion, lenze... co je u nas, na Slovensku najhorsie, ze nad tym kazdy mavne rukou a zda sa mu to sice trochu cudne, ale vcelku normalne, este aj sem-tam modre pod okom je vec, co si netreba vsimat, to je hrozne. Ale kym zeny v takomto polozeni sami nebudu svoju situaciu riesit, tak sa nic neudeje a to nie je citankova veta, ale realita.

Ja s Tebou súhlasím , poznám dva prípady z môjho okolia , kedy jedna moja bývalá kolegyňa jednoducho mala vždy prázdnu peňaženku .........ona jednoducho končila prácu , prišiel pre ňu manžel a išli na nákup ,. ona vybrala tovar a on platil . Ak v priebehu dňa sa vyskytla situácia , že potrebovala zhodou okolnosti peniaze , tak bola nútená si požičať od spolupracovníkov a manžel to potom popoludní vrátil .

Druhý prípad , žena mohla robiť nákup len do výšky 100 Sk sama , nad 100 Sk len s manželom .

To je fakt na zamyslenie .:rolleyes:

Ja s Tebou súhlasím , poznám dva prípady z môjho okolia , kedy jedna moja bývalá kolegyňa jednoducho mala vždy prázdnu peňaženku .........ona jednoducho končila prácu , prišiel pre ňu manžel a išli na nákup ,. ona vybrala tovar a on platil . Ak v priebehu dňa sa vyskytla situácia , že potrebovala zhodou okolnosti peniaze , tak bola nútená si požičať od spolupracovníkov a manžel to potom popoludní vrátil .

Druhý prípad , žena mohla robiť nákup len do výšky 100 Sk sama , nad 100 Sk len s manželom .

To je fakt na zamyslenie .:rolleyes:

Zitka, a nevadilo im to?:eek:

[I]

Ja dnes vlastne popri tejto téme a mojom 31 ročnom manželstve môžem povedať , že mám doma asi poklad ;) a pritom búrky a vlnobitia boli aj v našom manželstve , tak ako v každom bežnom manželstve , bez toho by to bola asi pretvárka .

To bol asi stastny rok pre manzelstvo, aj ja mam za sebou presne tolko rokov manzelstva a som spokojna, lenze tiez vyvazenost nasho vztahu nebola hned a zaraz, zato sa smejem, ze manzelstvo, aspon zo zaciatku je boj o uzemie, o miesto na slnku, po tych rokoch sa to uz ale cele usadi, asi. Na druhej strane musim ale povedat, ze ponizovanie a take nezmyselne obmedzovanie u nas nikdy nebolo.

Zitka, a nevadilo im to?:eek:

V prvom prípade som nespozorovala , lebo tá naša kolegyňa bola dosť taká uzavretá povaha , možno aj to malo svoju príčinu .

V druhom prípade som osobne dohovárala , že kde to žije , aby jedna žena dostala len tak do ruky 100 Sk , vzala ich do hrsti a išla do obchodu .Ona nemala dokonca ani svoju peňaženku .Ona nevedela ani čo je to kúpiť zariadenie do bytu , oblečenie pre deti a podobne . Na druhej strane jej manžel okúpal deti , navaril, povysával ,ožehlil ,upratal a podobne .Je to podobné trošku aj s Tvojim vyššie uvedeným prípadom .

V prvom prípade som nespozorovala , lebo tá naša kolegyňa bola dosť taká uzavretá povaha , možno aj to malo svoju príčinu .

V druhom prípade som osobne dohovárala , že kde to žije , aby jedna žena dostala len tak do ruky 100 Sk , vzala ich do hrsti a išla do obchodu .Ona nemala dokonca ani svoju peňaženku .Ona nevedela ani čo je to kúpiť zariadenie do bytu , oblečenie pre deti a podobne . Na druhej strane jej manžel okúpal deti , navaril, povysával ,ožehlil ,upratal a podobne .Je to podobné trošku aj s Tvojim vyššie uvedeným prípadom .

No, mali to vymenené:).

V našej širokej rodine, ani neviem prečo kasu držia ženy, samozrejme aj muži majú rovnaký prístup k financiam. To bude asi tým, že ženy zabezpečujú chod domácnosti, aby bolo všetko ako má byť;).

Príklad: Brat je dosť pracovne vyťažený (niekedy pracuje aj 16 hod.), švagrina je doma, ale robí mu účto a zabezpečuje všetko okolo domu a domácnosti. Brat jej dá všetky peniaze a vie, ak potrebuje, tak si sám zoberie koľko potrebuje. Zhrniem to, brat finančne zabezpečuje rodinu a švagrina sa stará o ostatné:).

Mne sa tento model celkom pozdáva;):D.

možno by stálo za úvahy skúsiť si nájsť nejakú prácu, alebo činnosť mimo domácnosti, ktorá by sa dala zvládnuť v danom zdravotnom stave a priniesla by nejakú korunku. Muž by nemohol oponovať, lebo peniaze určite každý potrebuje.

Potom by sa situácia obrátila - muž by bol doma "živený" a ak by si nemal pripadať ako blbec, tak mi niečo robil aj okolo domu.

Pokial je to v ramci dohody , je to v poriadku. Kazda rodina je ina, ale musi to mat urcite hranice, kam uz nie a tieto nestastne zeny ziju uz za tymito hranicami.

Potom by sa situácia obrátila - muž by bol doma "živený" a ak by si nemal pripadať ako blbec, tak mi niečo robil aj okolo domu.

Niektorým mužom niečo také ani nedochádza, že by sa mali cítiť ako "blbci" a nechajú sa pokojne aj "živiť".

Niektorým mužom niečo také ani nedochádza, že by sa mali cítiť ako "blbci" a nechajú sa pokojne aj "živiť".

... a vybíjajú si komplexy na manželkách a deťoch...

Nedaj sa !

Neboj sa ho !

Pravda vždy víde na povrch !

Ja s Tebou súhlasím , poznám dva prípady z môjho okolia , kedy jedna moja bývalá kolegyňa jednoducho mala vždy prázdnu peňaženku .........ona jednoducho končila prácu , prišiel pre ňu manžel a išli na nákup ,. ona vybrala tovar a on platil . Ak v priebehu dňa sa vyskytla situácia , že potrebovala zhodou okolnosti peniaze , tak bola nútená si požičať od spolupracovníkov a manžel to potom popoludní vrátil .

Druhý prípad , žena mohla robiť nákup len do výšky 100 Sk sama , nad 100 Sk len s manželom .

To je fakt na zamyslenie .:rolleyes:
Nuž a ja zasa poznám prípad, kedy manželka "nemôže" mať pri sebe žiadne peniaze (teda také väčšie sumy), lebo čo má, to do tla minie na somariny. Keby mala k dispozícii celú výplatu, tak by zahynuli hladom, ale mali by kopec nezmyslov a handier za celú sumu výplaty. Takže tú výplatu jednoducho musí odovzdávať v záujme prežitia celej rodiny ;).

Možno je chorá....

Hneď na úvod ale treba ozrejmiť, že márnotratnosť a závislosť na nakupovaní (shopoholizmus) nie je to isté. Prvé vás prinajhoršom „len“ privedie na mizinu. Druhé vás však vyžmýka finančne, aj psychicky.
Shopoholik potrebuje nakupovať stále a veľa. Kým u žien prevládajú položky ako oblečenie alebo kozmetika, muži sú častejšie závislí na nákupoch najnovších technických hračiek, inklinujú k nákupom v aukciách či k „brandizmu“, čiže ku kúpe výrobkov konkrétnej značky.
O ženách sa zvykne hovoriť, že je závislá na nakupovaní, prečo sa to nehovorí o mužoch?

Neviem, preco sa tak cudujete, to nemate v okoli taketo rodiny, ja ano. Napr. zena sa ide ucesat, ale zaplatit pride manzel, neda jej do ruky ani korunu. Domov pridu manzelia, zena vari,perie, upratuje a muz si otvori pivo a noviny a este sa rozculuje, ze deti kricia, tych prikladov je milion, lenze... co je u nas, na Slovensku najhorsie, ze nad tym kazdy mavne rukou a zda sa mu to sice trochu cudne, ale vcelku normalne, este aj sem-tam modre pod okom je vec, co si netreba vsimat, to je hrozne. Ale kym zeny v takomto polozeni sami nebudu svoju situaciu riesit, tak sa nic neudeje a to nie je citankova veta, ale realita.
No ja co mam kamošov tak ani nie. Pričom mam celkom široke spektrum kamošov od 30 do 55 rokov. Este ked sa zahovorim s tym najmladsim, tak coskoro ho cez mobil obhana polovička. Že kdeže je tak dlho.:D

Ale ked vravis tie modriny. Napadlo ma. Mal som kamošku, čo sme spolu chodili a ona mala vydatu sestru. Jej manžel jej zlomil ruku, teda svojej manželke.

Ale ked vravis tie modriny. Napadlo ma. Mal som kamošku, čo sme spolu chodili a ona mala vydatu sestru. Jej manžel jej zlomil ruku, teda svojej manželke.

Tak to bol neskutočný úbožiak.:mad:

Tak to bol neskutočný úbožiak.:mad:
Nikde to nie je idealne. No muž by mal poznať svoju fyzicku moc a nezneužívať ju, radsej si hryznuť do jazyka a pockat až to prehrmí. To napätie. V hadke je to vždy vyšponovane na maximum a potom v zlosti nastavaju skraty. Končí to modrinami, alebo bodnymi ranami (v kuchyni je nožov habadej).
Len tak mimochodom. Preco sa tu nepriznaju muži o tyrani? Teda že su akože oni tyraní. Lebo su aj take pripady. Lenze chlapska natura je taka, že sa s tym nezveri nik.

Nikde to nie je idealne. No muž by mal poznať svoju fyzicku moc a nezneužívať ju, radsej si hryznuť do jazyka a pockat až to prehrmí. To napätie. V hadke je to vždy vyšponovane na maximum a potom v zlosti nastavaju skraty. Končí to modrinami, alebo bodnymi ranami (v kuchyni je nožov habadej).
Len tak mimochodom. Preco sa tu nepriznaju muži o tyrani? Teda že su akože oni tyraní. Lebo su aj take pripady. Lenze chlapska natura je taka, že sa s tym nezveri nik.

Jasne, aj ja pri hádke s mojim manželom mám niekedy chuť mu "vykrútiť krk":D - (myslím to obrazne) a určite aj on mne:D. Ale neviem si predstaviť, že by ma udrel, asi cíti, že by to bolo to posledné, čo by sme spolu zažili....

Muži sa nepriznajú asi preto, ak tu na porade takí sú, lebo je to asi pod ich mužskú dôstojnosť. Ak mám byť úprimná, tak takýto prípad nepoznám, alebo o ňom neviem.

Ženy používajú skôr psychické týranie v podobe ponižovania, urážok, zosmiešňovania – neraz pred deťmi; vyhrážanie sa samovraždou, vyvolávanie pocitov viny a podobne. A obľúbenou „zbraňou“ žien je odmietanie manželských povinností...
Viacerí to berú ako samozrejmosť....

No, ženy sú v tomto smere rafinovanejšie, navonok nevidno nič (modriny).
Preto sa o tom toľko nehovorí.....

No, ženy sú v tomto smere rafinovanejšie, navonok nevidno nič (modriny).
Preto sa o tom toľko nehovorí.....
No je to tak:
http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=110
http://remesikova.blog.sme.sk/c/43648/Tyrani-muzi.html

No ale hádam sa to celé nezvrtne na to, že vlastne muži sú týraní chudáci a len o tom nehovoria. Mnohí o ktorých tu píšete, že ich žena psychicky týra, to tak nepocitujú. Tak ako u žien aj u mužov sú typy, ktoré vyslovené vyžadujú určitú mieru nadvlády partnera a sú silne submisívny. to neznamená, že sa cítia ako týraní. a ešte pozrite sa na štatistiky koľko žien je týraných a nepíšte tu o tom, že chlapi mlčia a hanbia sa s tým výjsť na povrch. Ved to je blbosť. Určite sú aj taký, ale ich počet je zanedbateľný oproti týraným ženám. Nám ženám predsa fyzické a aké koľvek násilie je určite menej vlastné ako mužom.

Ahojky, ťažko radiť ,každý má svoju predstavu.Ja som sa podobne cítila ,keď som bola doma na materskej. Mám tri deti a materské už za sebou. Keď som bola doma myslela som manžel pracuje a ja som doma tak som piekla na zákazku, upratovala , starala sa o deti, varila , a pracovala v záhrade, ale stále som mala pocit menejcennosti .Muži to nechápu,ani ten môj,aj keď sa snaží . Po skončení poslednej materskej, chcel aby som zostala doma ,nemohla som, asi by som sa zblázdnila tým pocitom ,,ty pracuješ a ja som len na prácu v dome". Chodím do práce a už mu kludne vytknem ,,ja pracujem tiež tak pomôž aj ty." Tieto stavy depresie sú strašné.Ozaj treba vypnúť a ísť trebárs do kúpelov a skúšať žiť pre seba ,inak to nejde .Držím palce ,aby si to zvládla.

Ahojky, ťažko radiť ,každý má svoju predstavu.Ja som sa podobne cítila ,keď som bola doma na materskej. Mám tri deti a materské už za sebou. Keď som bola doma myslela som manžel pracuje a ja som doma tak som piekla na zákazku, upratovala , starala sa o deti, varila , a pracovala v záhrade, ale stále som mala pocit menejcennosti .Muži to nechápu,ani ten môj,aj keď sa snaží . Po skončení poslednej materskej, chcel aby som zostala doma ,nemohla som, asi by som sa zblázdnila tým pocitom ,,ty pracuješ a ja som len na prácu v dome". Chodím do práce a už mu kludne vytknem ,,ja pracujem tiež tak pomôž aj ty." Tieto stavy depresie sú strašné.Ozaj treba vypnúť a ísť trebárs do kúpelov a skúšať žiť pre seba ,inak to nejde .Držím palce ,aby si to zvládla.
To sa neda generalizovat. Mali sme susedov, obaja univerzitne vzdelaní. Mlada pani nepracovala po skonceni materskej (byvam v BA). Manžel jej robi tlmocnika na vladnej urovni, odstahovali sa do obce pobliž BA do noveho RD, každe 4 roky nove auto.....
Ale ako píšeš, je skor normalny stav tužiť po realizacii, teda ist pracovat, budovat karieru. Nič nie je horsie ako pocit menejcennosti, zbytočnosti.

Ked som dočítala Váš príspevok,cítila som zlost.Nie len na Vášho manžela,ale aj na Vás samú.Mažela mate SEBCA,ktorý Vás nemá rád.Samozrejme sa mi lahko radí ,ako nezainteresovanej,no uvedomte si,že život je skutočne len jeden a ani minutka sa nikdy nevráti!Zamyslite sa nad tým, čo v skutočnosti chcete.Nedá sa vštko splnit,ale určite je niečo čo Vám pomôže sa nadýchnut a zažit v živote ešte niečo pekné.Ved nik nemôže byt celý život neštastný.

Jedním z nich je, že žena je schopná zplodit dítě, muž nikoliv. V tomto případě je on ten podřízený; a podřízenost sehrála velkou roli v ovládnutí žen muži. Komplex méněcennosti působí takto - hraje si na povýšeného aby oklamal sám sebe a celý svět. A tak muž v běhu času ničí ženskou genialitu, nadání, schopnosti, a může tak sám sobě i světu dokázat, že on je nadřazený.
Protože žena dává život, po dobu devíti měsíců i déle zůstává absolutně zranitelná, závislá na muži. A muži toho sprostě využili. Tohle je fyziologický rozdíl; což nemá vůbec žádný význam.

Psychologie ženy je zkažena mužem, který jí říká věci, jež nejsou pravda, dělá z ní otroka, degraduje ji na druhořadého obyvatele světa. A důvodem bylo, jen to, že muž je díky svalům mocnější. Ale síla svalů je součástí živočišnosti. A pokud toto rozhoduje o nadřazenosti, pak kterékoli zvíře je svalnatější než muž.

http://ografologii.blogspot.com/search/label/Osho

Tak toto bolo originálne od muža.Ocenujem...

Ja som iba tak žaba oproti Vám ale myslím si, že Vás viem pochopiť. Trošku mi pripomínate mna. Keď som ja chorá, tak robím všetko ako keby som bola zdravá, lebo kto iný to spraví, ale keď je niečo manželovi tak sa tvári ako keby to bola katastrofa a treba ho obskakovať a ešte sa aj sťažuje. Neviem prečo ale mam pocit že tak sa tvári vačšina chlapov, teda aspon čo poznám. Podobný trosku podobne ako vy je na tom moja mamina s tatom. Chcela som Vám napísať aby ste sa skúsili s manželom o tom porozprávať, ale asi by to k ničomu neviedlo. Ak by reagoval ako moj tato tak by to pochopil uplne zle a myslel by si ze mu chcu ludia naschval a bez dovodu ublizovat. A mozno nie, mozno by sa zamyslel, dal Vám za pravdu a zmenil sa. Ktovie. Treba to skusit. Zdaleka nemam v manzelstve tolko odzite co vy, ale viem ze vela, ak nie vsetko, stoji na komunikácii. Prajem Vam, aby sa situacia zmenila a aby ste mohla byt plnohodnotnou manzelkou, na ktoru sa tiez bere ohlad a manzel bol vasou oporou.

A hoj. Ja by som ešte rada vedela, prečo mužov v zrelom veku /po 50-tke/ priťahujú cudzie ženy. Vraj "ženská práťažlivosť". Aký máte názor na toto?

A hoj. Ja by som ešte rada vedela, prečo mužov v zrelom veku /po 50-tke/ priťahujú cudzie ženy. Vraj "ženská práťažlivosť". Aký máte názor na toto?

Pretože prežívajú druhú pubertu a potrebujú si dokázať, že sú ešte schopní....veď všetci vieme, kde...

Zaujímavá otázka,:eek: " ženská príťažlivosť " nie je až po päťdesiatke,

začína v niektorých prípadoch už pár mesiacov po svadbe.

Z pohľadu ženy viem, že funguje i "mužská príťažlivosť":)

A hoj. Ja by som ešte rada vedela, prečo mužov v zrelom veku /po 50-tke/ priťahujú cudzie ženy. Vraj "ženská práťažlivosť". Aký máte názor na toto?

Cudzie ženy a hlavne mladšie ..však?
no, to že mužov priťahujú cudzie ženy je podľa mňa normálne a prirodzené..ale horšie je to.. keď už taký muž v zrelom veku podvádza tú svoju ženu s cudzou ženou...

Ja som iba tak žaba oproti Vám ale myslím si, že Vás viem pochopiť. Trošku mi pripomínate mna. Keď som ja chorá, tak robím všetko ako keby som bola zdravá, lebo kto iný to spraví, ale keď je niečo manželovi tak sa tvári ako keby to bola katastrofa a treba ho obskakovať a ešte sa aj sťažuje. Neviem prečo ale mam pocit že tak sa tvári vačšina chlapov, teda aspon čo poznám. Podobný trosku podobne ako vy je na tom moja mamina s tatom. Chcela som Vám napísať aby ste sa skúsili s manželom o tom porozprávať, ale asi by to k ničomu neviedlo. Ak by reagoval ako moj tato tak by to pochopil uplne zle a myslel by si ze mu chcu ludia naschval a bez dovodu ublizovat. A mozno nie, mozno by sa zamyslel, dal Vám za pravdu a zmenil sa. Ktovie. Treba to skusit. Zdaleka nemam v manzelstve tolko odzite co vy, ale viem ze vela, ak nie vsetko, stoji na komunikácii. Prajem Vam, aby sa situacia zmenila a aby ste mohla byt plnohodnotnou manzelkou, na ktoru sa tiez bere ohlad a manzel bol vasou oporou.

Vsetci chlapi umieraju pri obycajnej nadche :) to je standard.
Treba to brat s nadhladom.

A hoj. Ja by som ešte rada vedela, prečo mužov v zrelom veku /po 50-tke/ priťahujú cudzie ženy. Vraj "ženská práťažlivosť". Aký máte názor na toto?

Aj ja si myslim, ze je jedno kolko ma muz rokov a aj tak funguje "zenska pritazlivost". Jeden z dovodov je aj to, ze co nema doma, hlada inde. Je to realita, hoci dovodom alebo tym co muzovi chyba by bola hoci aj malickost, no pre neho podstatna vec. Ale su muzi, ktori maju doma hotovy poklad a aj tak ich "palia lytka".
Inac, je jedna velmi dobra kniha Komunikace, sex, penize. Velmi dobra. Ked sa vam ju podari zohnat tak si precitajte.

Myslim, ze emancipacia pokrocila aj v tomto pripade, pretoze partnerkami tychto zapalenych zaletnikov su rovnako zapalene zaletnicky.

Aj ja si myslim, ze je jedno kolko ma muz rokov a aj tak funguje "zenska pritazlivost". Jeden z dovodov je aj to, ze co nema doma, hlada inde. Je to realita, hoci dovodom alebo tym co muzovi chyba by bola hoci aj malickost, no pre neho podstatna vec. Ale su muzi, ktori maju doma hotovy poklad a aj tak ich "palia lytka".
Inac, je jedna velmi dobra kniha Komunikace, sex, penize. Velmi dobra. Ked sa vam ju podari zohnat tak si precitajte.

S toto vetou nemáš pravdu, muž môže mať doma " nadštandard " podľa vlastných predstáv, jeho túžba po cudzích ženách bude taká istá.(skúsenosti mojich kamošiek)

Posledná návšteva: 13-05-09 02:56 PM



anitka, neviem pochopit tu depresiu co prezivas, neviem pochopit to ponizenie ktore boli, neviem pochopit to mnozstvo ustupkov za tie roky, ale viem ake je to chciet umriet a urobit to. NEROB TO. ked som sa prebrala zrazu slnko svietilo krajsie a tie vtaky vonku stebotali lubeznejsie. A hlavne, on za to nestoji, on nie. Nikdy nikto za to nestoji. Ja dufam a verim, ze si inteligentna a skvela zena, ktorej sa to podari vyriesit. Ked budes mat boliestku zastav sa tu u nas a vyzaluj sa. Urcite sa tu vzdy niekto najde, kto ta vypocuje a utesi. To by mohla byt prva zmena v tvojom zivote. Malicka ale podstatna. Lepsie ako spat cely den pod liekmi. Co ty na to????:confused::o:o:o:o

Preto treba mat otvorene oči, pri prvej navsteve u rodicov vasho fešaka, baby! Vy si neberete iba jeho, ale jeho celu rodinu. Co ste zabudli na Plzaka?

Tak to totálne sedí.Ja som nemala možnosť okuknúť svokru skôr, bola ochotná sa stretnúť až po 5 rokoch vzťahu s jej synom,ked som bola v 7.mesiaci tehotenstva. A ked sme prišli videla som aká je zo svojho syna vystresovaná, hned pobehovala, aby mu niečo nechýbalo...a teraz po dalších 5 rokoch vzťahu pobehujem ja,stalo sa mi to postupne,ani neviem ako. Vlastne tak som nazrela do tejto témy, lebo to chcem zmeniť. Takže AKO SA SYN CHOVÁ K MATKE, TAK SA BUDE PO ROKOCH CHOVAŤ K SVOJEJ PARTNERKE.