Nepomôžem skúsenosťami, ale pridávam sa k požiadavke. Aj my rozmýšľame nad takýmto spôsobom vykurovania....

TC nemam. Napisem aspon co som sa dozvedel: Do malych novych RD sa neoplati montovat, lebo je prilis drahe, 300k.
Ina situacia je pri velkych domoch (ranc) a pri starych (nezateplenych) domoch, kde je potreba tepla (a teda spotreba penazi) rocne velka. Vtedy sa uz moze oplatit.

My ho máme, hoci sme s nímprežili len jednu zimu, ale zato v pohode. príjemne teplúčko, ale máme aj podlahovku. Ak budete mať záujem hodím vám číslo na človeka čo nám ho montoval.

Ďakujem, montérov máme, len sa musíme rozhodnúť.

1000 mesacne sa da lahko dosiahnut aj investiciou do zateplenia, a tam ma clovek garanciu, ze clovek bude mat cely cas nizke naklady. Tepelne cerpadlo by malo rozumnu navratnost pri cene 50-100tis. a topnom faktore 3 a viac, co ma realne iba malo cerpadiel.

Autorka sa nepýtala na návratnosť, ale na úsporu, a prevádzku.
Keby sme si všetko kupovali vzhľadom na návratnosť, tam buď nič nemáme, alebo máme samé vraky.
Niekto si kupuje auto dieselové a niekto benzínové aj keď diesel je drahší, ale má nižšiu spotrebu, na to je benzínové lacnejšie, ale s vyššou spotrebou (teraz cena nafty predbieha cenu benzínu), tak pri určitých najazdených km, je návratnosť u diesela nulová, ale predsa si kúpime diesel.
Ide proste o to, že niekto je ochotný dať na začiatku viac peňazí do investície a mať potom menšie náklady, aj keď je návratnosť nulová (v rámci k jeho životu).

No ale ked ma niekto dat dajme tomu 200tis. za cerpadlo a usetrit to iste ako ked dokupi zateplenie za 40tis., tak co je lepsie? To ani nehovorim o firmach co bezne robia cerpadla za 500tis. a majitelia sa usmievaju ako keby urobili nieco rozumne. :)

tazko je vypocitat navratnost, ked nevieme, kolko budu energie stat o 10 rokov....
ale fakt je, ze mi neslo o to. ale o tu realnu usporu oproti klasickemu sposobu.

Ja som nechal urobit ponuku firmou na TC do mojej novostavby a cena nebola pre mna vobec atraktivna. Vyslo by ma to cez 300 tis. Sk, co vzhladom k zivotnosti tepelneho cerpadla je prilis vela. Preto sme od tejto myslienky upustili a ostavame pri kvalitnom zetepleni, plynovom UK a svojpomocne robim teplovzdusne rozvody od krbu a nechavam aj predpripravu na slnecne kolektory.

tazko je vypocitat navratnost, ked nevieme, kolko budu energie stat o 10 rokov....
ale fakt je, ze mi neslo o to. ale o tu realnu usporu oproti klasickemu sposobu.

Dnes treba domy stavat tak, aby kurenie vobec nebolo treba robit. Potom je aj jedno kolko stoji teraz, alebo bude za 10 rokov.

Dnes treba domy stavat tak, aby kurenie vobec nebolo treba robit. Potom je aj jedno kolko stoji teraz, alebo bude za 10 rokov.

:) Toto si ako myslel?

:) Toto si ako myslel?

pasivny dom

Tak. Alebo uplne staci aj dobry NED, takze naklady na kurenie budu tiez minimalne. Jednoducho povedane, 30cm izolacie do steny a na sokel, 40cm do strechy, 20cm do podlahy a k tomu okna 3-skla 0,6-tky. A samozrejme rekuperacia s ohrevom vzduchu. Potom netreba vobec kotolnu ani ziadne kurenie.

My sme začali používať TČ vzduch-voda v 11/07. Pravda je, že niekoľko týždňov sme nastavovali uťčité parametre /ekvitermika, strmosť krivky.../ aby sme mali takú pohodu v miestnostiach akú sme si priali. Ináč nie je s tým žiadna robota, nastavíš a nestaráš sa, ono si to samo všetko automaticky vyhodnocuje, ak máš na dobrom mieste zamontované vnútorné a vonkajšie čidlo na snímanie teploty. Vonkajšiu jednotku TČ sme umiestnili do záhrady, cca 10m od domu, lebo kamarát si to dal zavesiť na vonkajšiu stenu spoločnú s obývačkou a keď sa TČ zopínalo, tak to bolo hlavne v noci počuť. My sme si v zime ešte pomáhali teplovodným krbom, nakoľko nám zo stavby zostalo dosť odpadového dreva a keď sa krb nahrial, prestalo pracovať TČ a teplo v dome a ohrev TÚV nám zabezpečoval iba krb. Máme zateplené 10 cm polystyrénom, 38,5 Ytong, pod strechou 26 cm izoláciu, v podlahách 16 cm polystyrén, okná z trojskla - 0,5, celé prízemie má dlažbu a prvé poschodie plávajúcu podlahu - laminát a v celom dome je iba podlahové kúrenie. Neprišla nám ešte vyúčtovacia faktúra za elektrinu, takže ešte neviem posúdiť spotrebu, ale mali sme pár týždňov, keď boli najväčšie mrazy, len na TČ namontované osobitné digitálne hodiny a keď sme si odpisovali spotrebu, tak to vychádzalo na tých 50,- Sk za deň. Samozrejme treba zobrať do úvahy že je to novostavba - ani nie ročná a rátam, že až na tretiu zimu budeme mať celkom presné údaje o spotrebe. Zatiaľ mám info len od majiteľov čo to už majú 3 roky.:cool:

My sme začali používať TČ vzduch-voda v 11/07. Pravda je, že niekoľko týždňov sme nastavovali uťčité parametre /ekvitermika, strmosť krivky.../ aby sme mali takú pohodu v miestnostiach akú sme si priali. Ináč nie je s tým žiadna robota, nastavíš a nestaráš sa, ono si to samo všetko automaticky vyhodnocuje, ak máš na dobrom mieste zamontované vnútorné a vonkajšie čidlo na snímanie teploty. Vonkajšiu jednotku TČ sme umiestnili do záhrady, cca 10m od domu, lebo kamarát si to dal zavesiť na vonkajšiu stenu spoločnú s obývačkou a keď sa TČ zopínalo, tak to bolo hlavne v noci počuť. My sme si v zime ešte pomáhali teplovodným krbom, nakoľko nám zo stavby zostalo dosť odpadového dreva a keď sa krb nahrial, prestalo pracovať TČ a teplo v dome a ohrev TÚV nám zabezpečoval iba krb. Máme zateplené 10 cm polystyrénom, 38,5 Ytong, pod strechou 26 cm izoláciu, v podlahách 16 cm polystyrén, okná z trojskla - 0,5, celé prízemie má dlažbu a prvé poschodie plávajúcu podlahu - laminát a v celom dome je iba podlahové kúrenie. Neprišla nám ešte vyúčtovacia faktúra za elektrinu, takže ešte neviem posúdiť spotrebu, ale mali sme pár týždňov, keď boli najväčšie mrazy, len na TČ namontované osobitné digitálne hodiny a keď sme si odpisovali spotrebu, tak to vychádzalo na tých 50,- Sk za deň. Samozrejme treba zobrať do úvahy že je to novostavba - ani nie ročná a rátam, že až na tretiu zimu budeme mať celkom presné údaje o spotrebe. Zatiaľ mám info len od majiteľov čo to už majú 3 roky.:cool:

Ak by si mohla doplniť údaje? Aké máte vykurovanie (podlahové, radiátorové), rozloha vykurovanej plochy, a hlavne, cena TČ. Používate TČ aj na ohrev teplej úžitkovej vody?
Vďaka za odpovede.

Ak by si mohla doplniť údaje? Aké máte vykurovanie (podlahové, radiátorové), rozloha vykurovanej plochy, a hlavne, cena TČ. Používate TČ aj na ohrev teplej úžitkovej vody?
Vďaka za odpovede.

Ako som už napísala máme len podlahové vykurovanie, iba jeden rebríkový radiátor v kúpeľni, plocha vykurovanie necelých 300 m2, cena TČ bola myslím necelých 300 tisíc. Ale TČ ti dokážu vyrobiť na mieru, podľa toho aké budete mať požiadavky, prietokovosti vody, členov v domácnosti a vykurovanej plochy. Je tam viac kritérií, ktoré ovplyvnia výslednú sumu TČ. A samozrejme TČ používame na ohrev TÚV, ale elektrické špirály sme za tútu zimu nemuseli zapnúť ani raz /tie už majú vyššiu spotrebu/.

Nechcem sa opakovať ;)
Ak už nemaú možnosť zatepliť, alebo proste nechcú, tak na čo to tu riešite, samozrejme, že s tým súhlasím.
Bud ju presväčte o inom riešení vykurovania a prečo práve také, alebo nepíšte.

Ahojte my chceme dat vzduchove TC aj s rekuperaciou. bude nas stat viac ale myslim ze to bude fajn. budeme mat krb a namiesto prieduchov bude teplo rozvadzat rekuperacia. ma nieto skusenost s takymto sposobom?

este by som upozornil ze ak kupujete to TC v ramci hypouveru tak v skutocnosti nestoji 300tis ale 500-600tis a tam uz to ekonomicke nie je urcite

este by som upozornil ze ak kupujete to TC v ramci hypouveru tak v skutocnosti nestoji 300tis ale 500-600tis a tam uz to ekonomicke nie je urcite

Nechapem preco ludia beru uvery takto. Ked ma clovek uver na 300tis, aj 300tis. zaplati, urcite nepreplati 2x tolko. Take pocty su nezmyselne, lebo ludia zabudaju na inflaciu, na rast prijmov. Za 30 rokov bude mat 600tis. taku hodnotu ako dnes 300tis.

Nechapem preco ludia beru uvery takto. Ked ma clovek uver na 300tis, aj 300tis. zaplati, urcite nepreplati 2x tolko. Take pocty su nezmyselne, lebo ludia zabudaju na inflaciu, na rast prijmov. Za 30 rokov bude mat 600tis. taku hodnotu ako dnes 300tis.

neraz som tu uz cital, prepocet, ze za zateplenie das 150tis a za 30 rokov ho budes mat splatene lebo ceny energii budu rast... takze sa pocita so sucasnou hodnotou investicie a buducou hodnotou usetrenych nakladov, co je zle... tak len upozornujem ze peniaze na uver stoja viac a treba to zapocitat aj ked pocitame navratnost. vtedy napr. tepelne cerpadlo nikdy nemoze vyjst ekonomicky na RD a aj zateplenie ju uz diskutabilne.

V niektorých štátoch EU v súčasnosti štát pripláca na TČ dosť zaujímavou čiastkou. Priaťeľka v ČR dostali príspevok 50%, a v médiách sa mihli správy o možnosti nasledovania. Vzhľadom na to ako EU rieši energie myslím si že táto cesta bude riešením aj u nás. Bolo by dobré poinformovať sa či nie sú už možnosti čerpania financií na takéto projekty ( aj za cenu spojenia sa niekoľkých susedov).

Skúsim zistiť nejaké info, ak bude súce pár riadkov dám vedieť. :)

Vždy sa dobre pozeraj, lebo nikdy nie je nič také, ako to na prvý pohľad vyzerá. :)
Milan

neraz som tu uz cital, prepocet, ze za zateplenie das 150tis a za 30 rokov ho budes mat splatene lebo ceny energii budu rast... takze sa pocita so sucasnou hodnotou investicie a buducou hodnotou usetrenych nakladov, co je zle... tak len upozornujem ze peniaze na uver stoja viac a treba to zapocitat aj ked pocitame navratnost. vtedy napr. tepelne cerpadlo nikdy nemoze vyjst ekonomicky na RD a aj zateplenie ju uz diskutabilne.

No tepelne cerpadlo je vacsinou nenavratna investicia aj ked je zaplatene cash. :)

Co sa tyka zateplenia, tam mam navratnost 2-3 roky, kedze ide o novostavbu, kde je jednoduche ten polystyren pridat pod farbu. Pri rekonstrukcii je samozrejme navratnost vyssia.

V niektorých štátoch EU v súčasnosti štát pripláca na TČ dosť zaujímavou čiastkou. Priaťeľka v ČR dostali príspevok 50%, a v médiách sa mihli správy o možnosti nasledovania. Vzhľadom na to ako EU rieši energie myslím si že táto cesta bude riešením aj u nás.

Dufam, ze u nas to nebude. Stat ti nic zadarmo neda, tak ci tak to zaplatis ty. Fico rad zasponzoruje cerpadlo, ze zaplati nan 100tis, ale zaroven dvihne dane , lebo iba vtedy to moze zasponzorovat. Dotacie su len tam, kde su aj vysoke dane, cim vyssie, tym je viac dotacii. Ludom iba akosi nedochadza, ze je ovela lacnejsie ked to clovek zaplati sam, ako ked mu to zaplati stat.

"AndrejG" tie peniaze sú z fondou pre alternatívne zdroje energie a sú z EÚ, pokiaľ viem v minulom roku 2007 nebolivyčerpané ani na 60%.
Máš absolútnu pravdu "Ludom iba akosi nedochadza".

riesime podobnu dilemu,ale zatial mam ponuky bez podlahovky,tz. len na tc 430tis.vie niekto poradit lacnejsiu firmu?pri takejto investicii je navratnost dlha.

"AndrejG" tie peniaze sú z fondou pre alternatívne zdroje energie a sú z EÚ, pokiaľ viem v minulom roku 2007 nebolivyčerpané ani na 60%.
Máš absolútnu pravdu "Ludom iba akosi nedochadza".

A odkial ma tie peniaze EU? Zasa iba od ludi platiacich dane a poplatky. :)

Takto to chcem riešiť aj ja na svojej novostavbe.
TČ - vysoké náklady na obstaranie a diskutabilná doba návratnosti...... :-(

optimálna prevádzka TC znamená, že s použitím 1 kWh el. energie získam 4 kWh tepla. TC odoberajúce teplo z vonkajšieho vzduchu je v lete ideálna vec, ale v zimných mesiacoch účinnosť výrazne klesá, a dom je vykurovaný vlastne iba elektrinou ( 1kWh dodám - 1 kWh získam). Na stabilné vykurovanie - bez potreby doplnkového zdroja je treba zvážiť aj variantu zem -voda. Na spoľahlivé vykúrenie rod. domu stačia 1 -2 vrty do 100 m. energetický výkon (365 dní do roka) 5 kW resp. 10 kW pokryje tepelné straty bežnej stavby. 1m hotového vrtu osadeného kolektorom stojí 1600 Sk. Dva vrty = 320 000 Sk. TC je skladačka. Je možné kúpiť hotový ("značkový")výrobok za 350 000 - 400 000 Sk, alebo si ho nechať poskladať podľa svojich potrieb špecializovanej firme a zaplatiť polovicu. záruka rovnaká, použité komponenty rovnaké. Investícia 320 000 Sk + 180 000 Sk= 500 000 Sk. Ročné prevádzkové náklady = cene spotrebovanej elektriny, a výmene chladiacej zmesi 1x za 5 rokov. Porovnajte si, čo zaplatíte za plynové kúrenie za 15 rokov (prípojka, kotol, a predpokladaná cenu plynu). Návratnosť vás prekvapí. Vykurovanie TC nie je jednoduchá voľba, a každému záujemcovi doporučujem venovať veľa času na získavanie informácií (nielen obchodných, ale aj technických). Existuje jedna slušná knižka vydaná p. Žeravíkom (ČR). Má firmu Eltex Kroměříž, TC robí veľa rokov, a poskytuje aj poradenskú činnosť.

Bavila som sa raz z jedným chlapíkom, ktorý má "kúrenársku" firmu, ale zameranú na plyn.
Upozornil ma este na jednu nezanedbatelnú vec - cena servisu u TC je ovela vyssia ako cena servisu napriklad pri plyne. Firiem, ktoré to múžu robiť je málo a stačí, ked si len započítajú v pravidelných intervaloch cestovné :(
A ze by TC nepotrebovalo pocas 15 rokov ziadnu udrzbu, tomu osobne neverím.

Dakujem vsetkym za rady, niektore fakt zaujimave.
Zial, 99% je len teoria (nehovorim, ze nepravdiva alebo nezaujimava), jedine Evita priniesla nieco z reality. Je u nas TC naozaj take nezvycajne?

Nepovedala by som, že TČ je niečo nezvyčajné, ale je pravda, že u nás je tento spôsob kúrenia ešte v plienkach. Vo Švajčiarsku ho využíva 30 % domácností, v takom studenom severnom Švédsku je jeho využitie podstatne vyššie - až 90 % a vykurujú sa takto aj poľnohospodárske objekty - maštale a pod. Ja sama som navštívila zopár objektov na Slovensku, kde sa tento systém už využíva.
Ide o moderný spôsob vykurovania, keď TČ využíva akumulované teplo z bytového domu, zbytkové teplo zo zeme, z okolitého vzduchu, či podzemnej vody. Z prednášok od montujúcich firiem som to pochopila asi takto: (ak som niečo poplietla, opravte ma) TČ pracuje na podobnom princípe ako chladnička (ibaže naopak) - zozbierané okolité teplo sa schladí na veľmi nízku teplotu, následne dochádza k prirodzenému odparovaniu chladiaceho média, ktoré sa stláča v kompresore a vzniknutý tlak spôsobí ohrev kvapalného média. Z toho je jasné, že na dosiahnutie dobrého výkonu TČ nie sú nutné vysoké vstupné teploty. Tepelné čerpadlo je možné využívať na ohrev TÚV, na vykurovanie, v letnom období aj na klimatizáciu. Podľa spôsobu napojenia môže byť tepelné čerpadlo urobené systémom voda - vzduch, vzduch - vzduch, voda - voda, zem - voda. Ich účinnosť je podľa toho aj rôzna. Zdrojom tepla sa potom stáva okolitý vzduch, podzemná voda alebo teplo zeme. V istej hĺbke pod zemou má zem (aj voda) stabilnú teplotu okolo 10°C (to poznáme z jaskýň), čo pre tepelné čerpadlo úplne postačuje. TČ je možné napojiť na solárny systém, v čase keď tento systém dodáva dostatok energie, tepelné čerpadlo prakticky nepracuje. Zapína sa až pri nedostatočnom ohreve. Takisto ho možno napojiť aj na už existujúci vykurovací systém. V tomto prípade pri dostatočných teplotách podzemnej vody, okolitého vzduchu, či zeme pracuje tepelné čerpadlo a pôvodný vykurovací systém sa zapína až vtedy, keď vonkajšie teploty poklesnú pod -15 až - 20°C (to je len niekoľko dní v roku). Videla som nejaké grafy, z ktorých vyplývalo, že najlacnejšie kúrenie bolo zo spálenej drevnej štiepky, na druhom miesto boli TČ. Je ale pravda, že to neboli grafy zo Slovenska, predpokladám, že tuto asi nie je dostatok užívateľov na nejakú minimálnu vzorku.
Účinnosť TČ je ľahko kontrolovateľná a merateľná, jeho obsluha je minimálna a hlučnosť veľmi nízka. Pani v jednom vežiaku v Martine, kde majú TČ namontované nám povedala, že za rok 2006 zaznamenali úsporu nákladov na teplo až o 60%. Zase, na druhej strane, musím povedať, v tom roku kompletne zateplili barák, vymenili okná, vstupné brány, zateplili aj strechu a pivničné podlahy, navyše bola mierna zima, takže tento údaj je určite aj trochu skreslený. Každopádne - pre využitie v bytovom dome toto riešenie považujem za minimálne pozoruhodné, o ktorom sa oplatí uvažovať, náklady na TČ sa totiž rozpočítajú medzi viacerých užívateľov a tá návratnosť je už v podstatne inom svetle ako pri rodinnom dome. Tam by som sa asi skôr priklonila ku kúreniu prostredníctvom solárnych panelov a rozvodov tepla priamo z krbu.
Ak by ste mali záujem vidieť aj fotky z obhliadky objektov s netradičnými formami kúrenia, dajte mi vedieť, pošlem link na stránku.

Modroočko, možem poprosiť o ten link?! Ďakujem vopred

Dakujem vsetkym za rady, niektore fakt zaujimave.
Zial, 99% je len teoria (nehovorim, ze nepravdiva alebo nezaujimava), jedine Evita priniesla nieco z reality. Je u nas TC naozaj take nezvycajne?

Matematika je podla mna realita. Ked si vlozis naklady a potom uspory a nevyjde ti dobre cislo, to je podla mna dolezitejsie ako to v akej krajine ho kolko ludi pouziva. Lebo to, ze sa niekto narodi za nasimi hranicami este neznamena, ze vsetko co robi je spravne.

prepac, nejde mi o statistiku, kolko ludi to ma. ide mi o skusenosti tych ludi a ich pripomienky.

prepac, nejde mi o statistiku, kolko ludi to ma. ide mi o skusenosti tych ludi a ich pripomienky.

Ked to uz niekto ma, logicky sa nebude stazovat, ale bude to chvalit, lebo potom uz je neskoro. :)

Navratnost to ma len pre tych ktori si to urobia sami za nejakych 30-40tis.

Na trhu je viacero dodávateľov a výrobcov tepelných čerpadiel, aby ste neboli sklamaný doporučujem sa orientovať na značky ktoré schvaluje medzinárodná asociácia pre tepelné čerpadlá - EHPA - http://ehpa.fiz-karlsruhe.de/ (http://ehpa.fiz-karlsruhe.de/). Seriózny dodávateľ Vám zabezpečí nielen kvalitnú cenovú ponuku vrátane porovnania ekonomiky prevádzky, ale i montáž a záručný či pozáručný servis. Značkové tepelné čerpadlá http://www.bigpowermuller.sk/tep_cerp.php (http://www.bigpowermuller.sk/tep_cerp.php) napr. vzduch-voda deklarujú svoju činnosť až do -25°C pričom pri teplote -7°C je výkonové číslo 2,6 čo znamená že z 1kW elektrickej energie vyrobíte 2,6kW tepla. Samozrejme čím teplejšie tým vyššie výkonové číslo. Niektoré v lete naopak chladia pričom však ohrejú TÚV či vodu v bazéne. Pri správnej realizácií ani neviete, že doma niečo také máte - jednoducho ked je treba teplo je teplo, teplá TÚV či teplá voda v bazéne a keď je treba chlad je chlad. Škoda len, že inštaláciu týchto systémov napriek deklaráciam štát, ako iné v EÚ, nepodporuje. Moji klienti v Rakúsku dostanú na tepelné čerpadlo v hodnote 7.900€ až 4.000€ dotáciu.
Ak by bol u nás rovnaký meter, návratnosť by sme dostali pod 3 roky a to je pri minimálnej 15 ročnej životnosti vynikajúca ekonomika, pretože prevádzkové náklady sa pohybujú na úrovni 20-30% z bežných nákladov. Trocha nám návratnosť vylepší jesenná úprava :rolleyes: cien zemného plynu. Ruhrgass už v nemecku naznačil až 40% zdraženie. Na druhej strane si priznajme auto, ktoré teda veľmi životné prostredie nešetrí za 1.mil.Sk nieje problém, ale tepelné čerpadlo ktoré dáva šancu na lepšie životné prostredie pre naše deti za 500.tis.Sk to už problém je :mee: ! Ak máte záujem rád Vám prepočítam realizačné náklady vrátane ekonomiky prevádzky. Taktiež Vám môžem sprostredkovať exkurziu inštalácie i keď napríklad u exteriérových vonkajších TČ toho veľa na videnie nie je (krabica na zahrade v ktorej šuští ventilátor).

Nemusiš mať obavy kvalitné tepelné čerpadlo vzduch-voda pracuje až do -25°C - pri tejto teplote sa výkonové číslo blíži ku 1to znamená, že je takmer jedno či kúriš elektrickým kotlom alebo tepelným čerpadlom (má však výhodnejšiu elektrickú tarifu). Samozrejme pri tejto teplote je lepšie ak TČ pomôže elektrická špirála zabudovaná v akumulačnom zásobníku vykurovacej vody. Ďalším faktorom zlepšujúcim ekonomiku je fakt, že takto extrémna teplota je na Slovensku len výnimočne (pre Bratislavu je priemer v zimnom období +1,3°C) a dobry projektant doporučí veľký akumulačný zásobník do ktorého si TČ cez deň keď je teplota vyššia pripraví dostatok vody na ekonomické preklenutie extrémov. Na kvalitné tepelné čerpadlo nieje potreba roky ani len siahnuť, má vyriešené ako rozmrazovanie, tak i riadenie a reguláciu. Výrobcovia sa už dostali tak ďaleko, že sa v prípade potreby servisný pracovník cez notebook prepojí s TČ a spojí sa technickým oddelením výrobcu a ten na čerpadle preverí všetko čo sa sním dialo i ako je nastavené a v prípade potreby mu vylepší nastavenie. Prípadne z neho vytiahnete čipovú kartu (ako bankomatka) vložíte do obálky a pošlete výrobcovi. Ten parametre upraví a zašle naspäť. Po zasunutí karty do riadiacej jednotky sa systém preprogramujje a nastaví na nové hodnoty tak aby bola Vaša ekonomika prevádzky vždy najoptimálnejšia.

VladinoM: Vidim, ze si predajca, takze sa ti naklady 500tis. na TC zdaju ok. :) Poprve, ked zacne nas stat dotovat cerpadla za 500tis, tak prestavam platit dane. Podruhe, Aj rakusania musia ako spominas doplatit 4000EUR(samozrejme na daniach statu zaplatia tolko, ze ten im rad nejake omrvinky vrati), to je 120tis. Neviem ci o tom vies, ale dnesne nizkoenergeticke domy(naklady iba malicko mensie ako bezny dom) nemaju naklady na kurenie vacsie ako 10tis. na rok. Takze aj tak by bola navratnost 12 rokov. Kedze u nas clovek zaplati plnu sumu, navratnost je 24 rokov. Viac ako je zivotnost celeho systemu. Ked si clovek necha radsej tie peniaze na nejakom slusnom fonde, zaplati mu to kurenie do konca zivota. A to sa bavime len o samotnom cerpadle...k tomu treba kopec dalsich veci, dovoz, montaz a hned je cena o 50-100% vyssia, takze navratnost do 48 rokov, no nekup to.

Navyse realne maju vzduchove cerpadla tu ucinnost 2,6 pri teplote 5-10 stupnov, pri -25 idu uz iba ako elektrokotol 1:1. Navyse su sakramentsky hlucne, stal som od jedneho asi 20 metrov a som si hovoril, ze to predsa nemoze tak hucat, aby som to pocul, ale ono hucalo. Ked si clovek sadne na zahradu, dam ruku do ohna, ze to bude pocut, nech budem mat akykolvek velky pozemok, navyse cim dalej to je od domu, tym mensia ucinnost...

A to som tie navratnosti pocital pri nulovych nakladoch na kurenie, tie ma clovek ale tak ci tak. No keby som do NEDU, ktory ma spotrebu 10tis. rocne dal cerpadlo, zaplatim mozno 6000, usetrim 4000, takze budem cakat cez 100 rokov, kym sa investicia vrati. Zivotnost toho cerpadla je mozno 15 rokov.

Vážený AndrejG, rád by som Ťa presvedčil, že sa vo viacerých názoroch mýliš. Nechápem prečo by si nechcel platiť dane ak by náš štát konečne začal podporovať vykurovanie pomocou tepelných čerpadieľ tak, ako je to v pokrokovejších štátoch EU. Zavedením tepelných čerpadieľ by nebolo potrebné prevádzkovať elektrárne na fosílne palivo, pretože by sme potrebovali len maximálne 1/3 elektrickej energie, čím by sa zlepšila kvalita ovzdušia i stav skleníkových plynov. Napríklad v Prahe si Česká energetika uvedomila, že ak bude podporovať TČ (až 30% dotáciou) nebude musieť prerábať elektrické vedenia pretože tam kde by si namontovali elektrický kotol si na rovnaké vedenie môžu bezproblémov zavesiť 3 TČ! A predstav si, že by používali fosíne palivá.
Moji klienti sa s návratnosťou pohybujú maximálne do 8 rokov a to musia mať plynovú prípojku priamo pod nosom. Čo sa týka vzduchových tepelných čerpadiel - tie ktoré ponúkam ja, a za to dám ruku do ohňa, majú účinnosť 2,6 pri teplote -7°C! Pri 0°C som na výkonovom čísle 3,1°C a pri 7°C sa bežne dostávam na 3,8 - teda 3,8kW tepla z 1kW elektrickej energie. Neviem odkiaľ si ale uvedom si, že priemerná teplota v zime na 1/2 uzemia Slovenska sa pohybuje okolo 1°C.
Celoslovenský tabulkový priemer za XII-I-II mesiac je -2,5°C! Dobere navrhnutý systém sa dokáže prispôsobiť najoptimálnejšej krivke - ekvitermika, čiže sa vykurovacia voda pripravuje v najteplejšom období dňa.
Čo sa týka hlučnosti Ti môžem garantovať, že bez špeciálnej protihlukovej úpravy, ktorú na želanie robím, je hlučnosť 10m od tepelného čerpadla 37dB. Bežný hovor má 76dB, tak že sa nemusíš báť že by Ťa TČ vzduch/voda exteriér rušilo. Interiérové sú ešte tichšie. Taktiež nieje pravda, že ak máš tepelné čerpadlo ďalej od domu tak má menšiu účinnosť. Prívodné protubie izolujem tak aby malo 0-vé tepelné straty! Ak budeš mať záujem rád Ti ukážem niektoré z realizácií.

0-ove tepelne straty? To sa da? :D:D:D
A mame perpetumobile.

Ja som nechal urobit ponuku firmou na TC do mojej novostavby a cena nebola pre mna vobec atraktivna. Vyslo by ma to cez 300 tis. Sk, co vzhladom k zivotnosti tepelneho cerpadla je prilis vela. Preto sme od tejto myslienky upustili a ostavame pri kvalitnom zetepleni, plynovom UK a svojpomocne robim teplovzdusne rozvody od krbu a nechavam aj predpripravu na slnecne kolektory.

Mozes prosim ta hodit nejake digi foto ohladom teplovzdusnych rozvodov?
Tiez sa to chystam robit svojpomocne. Krbar mi len vyvedie jednu ruru do ventilatora s menicom otacok a zvysok si chcem dorobit sam. Napriklad neviem, podla coho urcit priemer izolovanej hadice.

Dikes.
focus3ccd@gmail.com

Vážený AndrejG, rád by som Ťa presvedčil, že sa vo viacerých názoroch mýliš. Nechápem prečo by si nechcel platiť dane ak by náš štát konečne začal podporovať vykurovanie pomocou tepelných čerpadieľ tak, ako je to v pokrokovejších štátoch EU. Zavedením tepelných čerpadieľ by nebolo potrebné prevádzkovať elektrárne na fosílne palivo, pretože by sme potrebovali len maximálne 1/3 elektrickej energie, čím by sa zlepšila kvalita ovzdušia i stav skleníkových plynov. Napríklad v Prahe si Česká energetika uvedomila, že ak bude podporovať TČ (až 30% dotáciou) nebude musieť prerábať elektrické vedenia pretože tam kde by si namontovali elektrický kotol si na rovnaké vedenie môžu bezproblémov zavesiť 3 TČ! A predstav si, že by používali fosíne palivá.
Moji klienti sa s návratnosťou pohybujú maximálne do 8 rokov a to musia mať plynovú prípojku priamo pod nosom. Čo sa týka vzduchových tepelných čerpadiel - tie ktoré ponúkam ja, a za to dám ruku do ohňa, majú účinnosť 2,6 pri teplote -7°C! Pri 0°C som na výkonovom čísle 3,1°C a pri 7°C sa bežne dostávam na 3,8 - teda 3,8kW tepla z 1kW elektrickej energie. Neviem odkiaľ si ale uvedom si, že priemerná teplota v zime na 1/2 uzemia Slovenska sa pohybuje okolo 1°C.
Celoslovenský tabulkový priemer za XII-I-II mesiac je -2,5°C! Dobere navrhnutý systém sa dokáže prispôsobiť najoptimálnejšej krivke - ekvitermika, čiže sa vykurovacia voda pripravuje v najteplejšom období dňa.
Čo sa týka hlučnosti Ti môžem garantovať, že bez špeciálnej protihlukovej úpravy, ktorú na želanie robím, je hlučnosť 10m od tepelného čerpadla 37dB. Bežný hovor má 76dB, tak že sa nemusíš báť že by Ťa TČ vzduch/voda exteriér rušilo. Interiérové sú ešte tichšie. Taktiež nieje pravda, že ak máš tepelné čerpadlo ďalej od domu tak má menšiu účinnosť. Prívodné protubie izolujem tak aby malo 0-vé tepelné straty! Ak budeš mať záujem rád Ti ukážem niektoré z realizácií.

Pokrokovejsie krajiny? Skor komunistickejsie krajiny. Oni cerpadla nedotuju, oni nechaju ludi platit o 30% vyssie dane ako platime my a potom im 1% vratia ako omrvinku vo forme dotacie na TC. Takze ked to raz tak bude aj u nas, budeme mat aj my 50% dane, inak na take veci stat proste nemoze mat peniaze.

Rad sa necham poucit, ake boli naklady na to cerpadlo so vsetkym vsudy, ked je navratnost 8 rokov? Mozem hned prepocitat naklady na kurenie v NED a uvidime realnu navratnost. 8 rokov si klient lahko napocita, ked mu firma povie, ze za plyn da 300tis. Moze dat napr. elektriku za 15tis. To uz je dost rozdiel, nie?

ahoj Evita, cital som tvoj prispevok. zaujal ma lebo som tiez uvazoval nad TC vzduch/voda, tak ako pises ty. kolko si mala tepelne straty podla projektu? podla konfiguracie vasho domu to vypada na pasivny dom.neviem ci sa na takomto fore moze hovorit o konkretnych znackach ale asi nie..vies mi poradit na ? dakujem vopred

cao VladinoM, vidim ze sa vyznas a robis v tom. ake su moznosti kooperacie a poradenstva pre moj vlastny dom?

Vidim, ze niektori ludia ked to chcu, tak argumenty neberu, proste to musia mat. :)

A odkial ma tie peniaze EU? Zasa iba od ludi platiacich dane a poplatky. :)

Ano, ale ked to plati cela unia cize aj my, tak preco na tom ziskavaju len iny a my to platime? Co sme dobrocinna organizacia?

Ano, ale ked to plati cela unia cize aj my, tak preco na tom ziskavaju len iny a my to platime? Co sme dobrocinna organizacia?

Lebo keby sme chceli z toho nieco aj my, museli by byt aj u nas 50%-ne dane ako v krajinach kde su taketo dotacie bezne.

Navyse my zatial od EU iba dostavame, neplatime skoro nic.

Taktiež nieje pravda, že ak máš tepelné čerpadlo ďalej od domu tak má menšiu účinnosť. Prívodné protubie izolujem tak aby malo 0-vé tepelné straty!

Nulove straty?? To ako dosahujes? Nebude treba prekopat poznatky ludstva z oblasti fyziky?

tiez mi je cudne ked mam u zatepleneho domu naklady na plyn pod 20tis SKK za zimu ako moze tepelne cerpadlo pri nakladoch viac ako 300tis a vyraba iba 3 nasobok tepelnej energie usporit?!?
Lebo za 20 tis SKK mas tepla z plynu 16.6MJ a ked to vydelis 3 je to 5,5 MW co pri cene 3,5 SKK/kW stoji 19367 SKK za elektriku?!? ;-)))
takze usetris za zimu mozno 1000SKK takze navratnost pri oproti plynu je asi 200rokov! ;-)))

tiez mi je cudne ked mam u zatepleneho domu naklady na plyn pod 20tis SKK za zimu ako moze tepelne cerpadlo pri nakladoch viac ako 300tis a vyraba iba 3 nasobok tepelnej energie usporit?!?
Lebo za 20 tis SKK mas tepla z plynu 16.6MJ a ked to vydelis 3 je to 5,5 MW co pri cene 3,5 SKK/kW stoji 19367 SKK za elektriku?!? ;-)))
takze usetris za zimu mozno 1000SKK takze navratnost pri oproti plynu je asi 200rokov! ;-)))

Predajcovia TC maju svoje zazracne kalkulacky, oni ta este budu schopni presvedcit, ze za plyn si neplatil 20tis ale 50tis, aby im to nejako vychadzalo na tych 3-5 rokov navratnosti o ktorej bluznia. :)

a to som nasrany lebo niesom na SK a moji rodicia tam byvaju a kuria nad 23st C! ;-( obytna plocha 157 qm a este pivnica dalsich 90qm! ;-(
V nemecku su radi ked maju nad 19stC ;-)))

inak to mozes kurit priamo elektrikou kde das za kotol 30tis da sa to super regulovat a usetris okamzite 270tis! ;-)))

tiez mi je cudne ked mam u zatepleneho domu naklady na plyn pod 20tis SKK za zimu ako moze tepelne cerpadlo pri nakladoch viac ako 300tis a vyraba iba 3 nasobok tepelnej energie usporit?!?
Lebo za 20 tis SKK mas tepla z plynu 16.6MJ a ked to vydelis 3 je to 5,5 MW co pri cene 3,5 SKK/kW stoji 19367 SKK za elektriku?!? ;-)))
takze usetris za zimu mozno 1000SKK takze navratnost pri oproti plynu je asi 200rokov! ;-)))
Nemam tepelne cerpadlo ani nie som ich zastanca, ale mas vo vypoctoch 4 dost zasadne nepresnosti:
1/ Ak kuris elektrinou tak za kWh na kurenie platis 2,20 Sk a nie 3,50, takze za rok platis nie 19000 ale 11000 (o nieco viac platis stalu mesacnu platbu ale zase nepotrebujes revizne skusky)
2/ Tuto sadzbu mas aj na ostatne spotrebice - ak to vies optimalizovat na vacsie spotrebice (pracku, umyvacku) tak usetris dalsich par tisic rocne
3/ Ak chces pocitat navratnost tak musis brad do uvahy nie poslednu sezonu ale priemer za poslednych aspon 20 rokov (a buduce zvysovanie cien energii)
4/ Pre vypocet navratnosti musis pocitat iba naklady navyse - tvoje kurenie tiez nebolo zadarmo (pri kureni elektrinou musis navyse odratat aj naklady na plynovy pripojku, pripadne aj prispevok na zavedenie plynu v ulicnej sieti ak sa jedna o novu lokalitu - dokopy to moze byt aj 150 tis.)

Takze navratnost nie je 200 rokov ale bezne 20-30, v niektorych pripadoch to skutocne moze byt 10-15 rokov. Aj tak sa to podla mna neoplati, ale treba byt vo vypoctoch korektny.

cena vykurovacej elektriny pojde podla mna tak na max 1 korunu menej ako je normalna cena tarif D2. Plynove kurenie kotol ma stal okolo 40tis tepelne cerpadlo stoji min 300tis
takze 300-40tis = 260tis SKK Za kurenie platim asi 20tis rocne ked sa usetri teda polovica to je 10tis SKK tak navratnost je 26 rokov ale zapocitaj si este ze za 26 rokov musis kupovat asi 1,5 cerpadla lebo vydrzi asi 10 rokov! ;-) takze sa dostanes na navratnost 40 rokov a to este treba zapocitat servis ktori stoji asi 2 x tolko aj tu v nemecku! ;-(

Co by bolo super je keby sa to tepelne cerpadlo pohanalo plynovym motorom alebo drevo plynom tak to mas super usporu! ;-) a este si mozes aj vyrabat elektrinu! ;-)
Take nieco robi SIEMENS ale stoji to tazke prachy asi ako male auto! ;-(

cena vykurovacej elektriny pojde podla mna tak na max 1 korunu menej ako je normalna cena tarif D2. Plynove kurenie kotol ma stal okolo 40tis tepelne cerpadlo stoji min 300tis

takze 300-40tis = 260tis SKK Za kurenie platim asi 20tis rocne ked sa usetri teda polovica to je 10tis SKK tak navratnost je 26 rokov ale zapocitaj si este ze za 26 rokov musis kupovat asi 1,5 cerpadla lebo vydrzi asi 10 rokov! ;-) takze sa dostanes na navratnost 40 rokov a to este treba zapocitat servis ktori stoji asi 2 x tolko aj tu v nemecku! ;-(

Min. 300 tis. :D - super - to mas odkial sumu minima ?

Teplene cerpadla zacinaju od 25-30 000,- (samotne cerpadlo ) - ostatne naklady zalezia od prostredia a typu pre ktory sa clovek rozhodne

Tepelne cerpadlo nieje ziaden zazrak tak isto funguje aj chladnicka (vzadu ten vymmenik naozaj kuri ;) ) - to ze prve firmy si na tom riadne mastia kapsy je vec druha.
Kazdopadne aj v tomto segmente ( ako v kazdom) uz robia coromoro cinani.
Aj ked vacsinou ich diela su pochybnej kvality - tak maju vplyv na cenu "znackovych: produktov - umelo vyhnanych do takych cenovych vysin.

P.S> Kazdopadne tepelne cerpadlo nemam ani neplanujem. Podla mna je lepsia investicia do poriadneho zaizolovania a rekuperacie. - To mi prinesie daleko vacsie uspory bez ohladu nato na aky typ vykurovania si dam ( nehovoriac ze pri tych vasich zavratnych sumach za TC je taky pasivny dom ze na to vykurenie postaci mala vykurovacia spirala v rekuperacii.)

Co by bolo super je keby sa to tepelne cerpadlo pohanalo plynovym motorom alebo drevo plynom tak to mas super usporu! ;-) a este si mozes aj vyrabat elektrinu! ;-)
Take nieco robi SIEMENS ale stoji to tazke prachy asi ako male auto! ;-(
Aka uspora ? - mas predstavu kolko vyjde KW vyrobenej energie spalovacim motorom ( pokial nekradnes palivo ) ?

To by boli davno vsetci odpojeny od siete a frcali na elektrocentralach.

cena vykurovacej elektriny pojde podla mna tak na max 1 korunu menej ako je normalna cena tarif D2. Plynove kurenie kotol ma stal okolo 40tis tepelne cerpadlo stoji min 300tis
takze 300-40tis = 260tis SKK Za kurenie platim asi 20tis rocne ked sa usetri teda polovica to je 10tis SKK tak navratnost je 26 rokov ale zapocitaj si este ze za 26 rokov musis kupovat asi 1,5 cerpadla lebo vydrzi asi 10 rokov! ;-) takze sa dostanes na navratnost 40 rokov a to este treba zapocitat servis ktori stoji asi 2 x tolko aj tu v nemecku! ;-(
Ano, ved si v podstate napisal to iste co ja - bezne je navratnost 20-30 rokov, ale nezobral si do uvahy body 3/ a 4/ ktore to ale MOZU
znizit aj na 10 rokov - zavisi to od konkretnej situacie

mne to vychadza len tak ze treba mat teplene cerpadlo co ide na plyn! to vyrobis potom 25 kw tepla z jedneho kubiku co je 12 skk a tak znizis cenu tepla skoro na 1/3 co by bolo u mna ked platim plyn asi 20tis SKK rocne len asi 8 tis SKK co by uz nieco bolo a keby si este splynoval drevene pelety tak by to mohlo klesnut pod 5tis SKK/rok co by uz naozaj nieco bolo! ;-)

mam predstavu kolko energie sa da vyrobit spalovacim motorom ked ide na plyn a vsetko teplo a aj teplo z tepelnej pumpy pouzijes tak ta vyjde ako keby si mal plyn za menej ako polovicnu cenu! A este si mozes vyrabat aj elektriku kedy sa ti zachce za cenu asi 1SKK/kw! ;-)

mala spirala v rekuperacii! ;-) Neviem ako to realizujes ked vaecsina rodiny bude chcet mat teplo v dome okolo 23-25st C ;-)
V rakusku to ide v pohode lebo v tom pasivnom dome maju teplotu tak okolo 19st C a su happy! ;-)

jojkoz pozri si toto ;-)
www holzgas ch /501/index.html[/url]

mala spirala v rekuperacii! ;-) Neviem ako to realizujes ked vaecsina rodiny bude chcet mat teplo v dome okolo 23-25st C ;-)
V rakusku to ide v pohode lebo v tom pasivnom dome maju teplotu tak okolo 19st C a su happy! ;-)

Vies co je pasivny dom ? - to neznamena ze nemoze mat ziadne kurenie - dobry pasivny dom ti vykuri aj fen.
Kazdopadne pasivny dom je taky co by vacsinu roka ( okrem extremov) nemal potrebovat kurenie - zisky tepla maju byt vyssie ako straty.

Co myslis - co sa stane ked dom ma stratu 2KW (aj to sa pocita myslim pri -18 st.) a ty budes do neho fukat vzduch ohrievany 3 KW spiralou ?
- zohrejes ho na taku teplotu ako dlho budes mat tu spiralu pustenu .....

Inac davat tu nejaku teplotu v rakusku v neurcitom dome - tiez zaujimave.

Ako som pisal zalezi na tepelnych stratach a ziskoch - zo slnka cez zasklenie, z varenia, z cloveka ........ Ked je dobra rekuperacia tak skoro vsetka tato energia ostava v dome

jojkoz pozri si toto ;-)
www holzgas ch /501/index.html[/url]

Pekna stranka - sice hned prva fotka je fotomontaz - ale to nic nemeni na tom ze auta na drevoplyn behali uz pocas 2. svetovej vojny.

A co myslis preco sa nepouziva ? Lebo je to sice lacne palivo ale moc objemne.

A vytvarant z drevoplynu elektriku ? ... tak to je uz o studii malych elektrarni a nieje to zdaleka take jednoduche. - musis to menit na rotacny pohyb - a to sa robi vacsinou parou .......

Aka fotomontaz? vsak tam mas aj video z nemeckej televizie Spiegel TV!
Neviem ale na dome mi moc nevadi ze je to palivo objemne najmae ak su to drevene pelety co sa doplnaju automaticky! ;-)
Co bude ucinejsie parny motor alebo plynovo/benzinovy motor?
Samozrejme na vaecsie vykony nad 100kW je najlepsia turbina.

skus si postavit pasivny dom a potom zistis ako si obmedzovany!
Nemozes si otvorit normalne okno maximalne malicku vetracku.
Musis poriadne zavierat dvere a aj tak mas teplotu tak 19st C.
Samozrejme ked tam mas kurenie par X kW tak dosiahnes aj 23st C ale otazka je?!? Stoji to vobec za to ked normalny zatepleny dom s obytnou plochou asi 160qm zozerie energie asi za 20tis SKK co su skoro ziadne naklady oproti napr 3izb bytu 70qm v panelaku kde platis rocne asi 40 - 50tis za teplo a teplu vodu!?! ;-)

Aka fotomontaz? vsak tam mas aj video z nemeckej televizie Spiegel TV!


Ale sak ja nevravim ze to nieje skutocne - ved ti pisem ze auta na drevoplyn behali uz za 2.sv. vojny - ale ta prva fotka je fakt fotomontaz to vidi kazdy ze je ina ostrost cloveka , auta aj pozadia (tym nevyvraciam existeciu ale posobi to velmi blbo) . Ale pre mobilne zariadenie je to k nicomu - ako som uz pisal vyssie ....

ale musis uznat ze ako stacionarny kotol/domaca elektraren by to bolo dobre?!? Najmae ak by to nahanalo ked tepelne cerpadlo keby nebolo treba elektriky.
Chlapik v nemecku ma taketo nieco na dome a na jednu 25kg napln mu to vyrobi elektriku pre domacnost a teplu vodu na 2 dni! ;-)

skus si postavit pasivny dom a potom zistis ako si obmedzovany!
Nemozes si otvorit normalne okno maximalne malicku vetracku.
Musis poriadne zavierat dvere a aj tak mas teplotu tak 19st C.
Samozrejme ked tam mas kurenie par X kW tak dosiahnes aj 23st C ale otazka je?!? Stoji to vobec za to ked normalny zatepleny dom s obytnou plochou asi 160qm zozerie energie asi za 20tis SKK co su skoro ziadne naklady oproti napr 3izb bytu 70qm v panelaku kde platis rocne asi 40 - 50tis za teplo a teplu vodu!?! ;-)

1 Naco by som otvaral okno ? (vacsina PD ani otvarave okna nema ) - ked bezi rekuperacia

2. Co mas stale s tymi 19 stup. - to mas odkial taky blud ? - to nieje PD
Ved to zalezi na samotnom dome ake ma zisky a straty.

Ak to aj nahodou niektry dom ma - tak to ma pri urcitej vonk. teplote - ak to je pri najvacsich mrazoch - tak potom je to par dni v roku.
Ak je to pri 0 st. - tak aka je tam asi teplota pri -20 ? - ved to nieje pasivny dom.

ale musis uznat ze ako stacionarny kotol/domaca elektraren by to bolo dobre?!? Najmae ak by to nahanalo ked tepelne cerpadlo keby nebolo treba elektriky.
Chlapik v nemecku ma taketo nieco na dome a na jednu 25kg napln mu to vyrobi elektriku pre domacnost a teplu vodu na 2 dni! ;-)

A cena za bezkomforny stroj-rezim - ako za 100 rokov kurenia klasicky elekrikou nie ? :D

Na to aby si pohanal cerpadlo - potrebujes rotacny pohyb - a pri "zmene" plynneho (tuheho) paliva na rotaciu su najvacsie straty - takze by som ucinnosti takehoto stroja moc nedaval

nakupuje drevo. ale aj tak tvrdi ze ho stoji kWh asi 6 centov
Generator stal do 1000Euro prerabka neviem kolko!

Pokial viem tak aspon u nas na dedine pokial maju drevo tak nakladaju stabilne rucne! ;-) A keby toto islo na pelety tak by si sa nemusel o nic starat vsetko by bolo automaticke! ;-)

nakupuje drevo. ale aj tak tvrdi ze ho stoji kWh asi 6 centov
Generator stal do 1000Euro prerabka neviem kolko!

Pokial viem tak aspon u nas na dedine pokial maju drevo tak nakladaju stabilne rucne! ;-) A keby toto islo na pelety tak by si sa nemusel o nic starat vsetko by bolo automaticke! ;-)

No a potom spocitas cenu za automatizaciu , cenu za palivo, cenu za dovezenie paliva ...... - s vysledkom pochybnym. - a dostanes sa povedzme na cenu solaru z akumulatormy - a taktiez na cenu nerentability.

tak to je blbost solar je uz uplne nefektivna vec pri sucasnej cene energie a jeho zivotnosti! ;-(

tak to je blbost solar je uz uplne nefektivna vec pri sucasnej cene energie a jeho zivotnosti! ;-(

Presne ako aj ten tvoj vytvor na pohananie TC a vyrobu elektriky z dreva.

problem je ze ten splynovac vyrobi elektrinu a teplo aj v 11. 12. 1. 2. mesiaci a to tolko zo to staci na pokrytie spotreby domu! ;-)
Zatial co solar nic respektive velmi malo. ;-( a solar stoji dalsich par 100tis ;-) zatial co toto toho chlapika stalo radovo par 10tis SKK

problem je ze ten splynovac vyrobi elektrinu a teplo aj v 11. 12. 1. 2. mesiaci a to tolko zo to staci na pokrytie spotreby domu! ;-)
Zatial co solar nic respektive velmi malo. ;-( a solar stoji dalsich par 100tis ;-) zatial co toto toho chlapika stalo radovo par 10tis SKK

Nic nemam cas ani chut pokracovat vtejto - da sa povedat zbytocnej debate.

Sice stale pocuvam ako niekto nieco ma za "smiesnu" sumu. - ale nechavam to nadalej v teoretickej rovine.

CO sa tyka drevoplynu - mame doma obycajny drevoplynovy kotol a viem aku to ma spotrebu len na kurenie - takze nejake extremne lacne kurenie a vyrobu elektriky by som od toho necakal.
Ale tym nevravim ze to nejde spravit - len pisem ze je to nerentabilne - hlavne ku casu nad tym stravenym ale aj samotnou prevadzkou - HOWG

OK
asi pravdu najde clovek len ked to vyskusa! ;-)

to je nejak moc 20tis SKK/rok pri 78qm a drevenich peletach?!?
Vsak to by bola dvojnasobna cena ako plyn? Alebo kuris doma na 25st C?!?

tazko je vypocitat navratnost, ked nevieme, kolko budu energie stat o 10 rokov....


energie uz NIKDY nebudu lacnejsie.... len a len drahsie.

energie uz NIKDY nebudu lacnejsie.... len a len drahsie.

Lenze tu nejde o zmenu voci sucasnej cene
ALE
o zmenu voci inemu palivu ! - to jest ako ktore palivo bude zdrazovat.

To ze teraz na kurenie vychadza (z hladiska spotreby) plyn lepsie ako elektrika - nemusi znamenat ze to tak bude aj za 10 rokov.

To ze teraz na kurenie vychadza (z hladiska spotreby) plyn lepsie ako elektrika - nemusi znamenat ze to tak bude aj za 10 rokov.

Mozno ani nie za 10 rokov...plyn ide v poslednom case poriadne hore...

Návratnosť investície TČ plus zaujímavé ponuky TČ:
http://vyvoj.topinfo.cz/ivtsk/

Zateplovanie systémom strateného debnenia:
http://www.medmax.info/

O pasívnych domoch:
www.iepd.sk/
http://www.pasivnydom.sk/
http://www.pasivnidomy.cz/

Výpočet tepelných strát:
http://www.iepd.sk/download/phvpsk.zip

Pri pasívnych domoch nie je akútna otázka vykurovania, skôr ohrevu teplej úžitkovej vody.

Podľa mňa najlepšia alternatíva pre malé domy je pasívny dom kompaktných rozmerov zateplený systémom strateného debnenia a s rekuperáciou a zemným registrom + ohrev TUV solárnymi panelmi.

Ja viem, že to asi nikoho moc netrápi, ale vyčíslil niekto hodnotu, ktorá pripadá na "ušetrenie" životného prostredia pomocou TČ? Raz tie škody aj tak bude musieť niekto zaplatiť a pravdepodobne to budeme my všetci.

Ja viem, že to asi nikoho moc netrápi, ale vyčíslil niekto hodnotu, ktorá pripadá na "ušetrenie" životného prostredia pomocou TČ? Raz tie škody aj tak bude musieť niekto zaplatiť a pravdepodobne to budeme my všetci.

Aj keby sme vsetci mali TC, tak sa nic nezmeni, lebo spotreba RD je v porovnani s podnikmi taka mala, ze na zivotne prostredie to ma minimalny vplyv. To su skor take reklamne kecy vyrobcov. Mysli si snad niekto ze velke firmy prestanu vypustat skodliviny do ovzdusia pri vyrobe? Jasne, ze nie. Tak preco by sme to mali platit my a ovplyvnit 0.05%, ked oni to maju na haku a este sa robia ksefty s kvotami, takze aj keby sa niekedy mohlo vypustit svinstva menej, tak chybajuce mnozstva odkupia dalsie firmy.


p.s. Navyse najvtipnejsie bolo aj tak to, ked niekto povedal, ze kravy su zodpovedne za polovicu vsetkych skodlivych plynov, takze ich staci vlastne vsetky odstranit a mame vystarane. :D

Každý môže prispieť svojou "troškou". A bolo by naivné myslieť si, že za tie podniky to nebudeme platiť my všetci. Ak by sa verejnosť viac angažovala v tejto veci a zároveň pri tom ušetrila, určite by vznikol tlak (v podobe "trendu") na správne páky.

Váš názor bohužiaľ zdieľam aj ja sám, ale som optimistický v tom čo sa dá s tým urobiť a v prvom rade chcem začať u seba.

Každý môže prispieť svojou "troškou". A bolo by naivné myslieť si, že za tie podniky to nebudeme platiť my všetci. Ak by sa verejnosť viac angažovala v tejto veci a zároveň pri tom ušetrila, určite by vznikol tlak (v podobe "trendu") na správne páky.

Váš názor bohužiaľ zdieľam aj ja sám, ale som optimistický v tom čo sa dá s tým urobiť a v prvom rade chcem začať u seba.

Az ked bude velmi zle, potom sa tato tema zacne brat vazne, ludia robia totiz vsetko na poslednu chvilu. Verim tomu, ze ked ostane Florida niekedy pod vodou, potom sa preberu aj v USA. :D

Dobry den,
ja by som to chcel vidit, dala by sa zrealizovat nejaka ukazka uz namontovaneho TC?
Vlado

Ma niekto skusenosti s cerpadlami HotJet? Montuju to cesi a ceny su velmi zaujimave, vzduch-voda 7,2kw 97tis. Kc.

Pozeral som ich stránku a na prvý pohľad to vyzerá dobre. Samotné TČ nie je až tak drahé, ale keď si pripočítam ceny všetkých doplnkov, tak už je to dosť a to neviem, čo všetko by som k tomu potreboval.

Viete sa mi vyjadriť k tejto ponuke? TČ vzduch voda:
Nord Line 9,5kW (1 535Euro ),
plus obehové čerpadlo
plus aku nádoba
plus kombiohrievač 2kW
plus bezdrátový termostat
plus inštalačný materiál

spolu 4 476Euro. Nepoznám značku, ešte som sa s tým nestretla, len cena sa mi vidí podozrivá.

Minulý rok sme "montovali" 13 000 ,bez vŕtania,bez nádrže.Aby to nebolo ako stým bazénom za 50 000.Bola to len gumenná plachta s lepením plachty.

prosim aktualne skusenosti, cena, navratnost, komfort, .....

dotacia od statu na tepelne cerpadlo?

neda mi to, ma niekto aktualnu skusenost, t.z. teraz kupil TC, aka je cena a navratnost?

DAKUJEM

Takže ako je to vlastne s tepelným čerpadlom?
Ja mám tepelné čerpadlo voda-voda, čo je trochu iný systém ako tu najčastejšie spomínané čerpadlá vzduch-voda,
ale princíp je v podstate rovnaký, len primárne médium ja nemám vzduch ale vodu zo studne. Kúrim s tým druhý rok,
a vec sa má takto:
Môj dom je s tých väčších, neskôr napíšem aj presne aký, a dôvod prečo to spomínam hneď v úvode je ten, že
ak niekoho zaujíma návratnosť tepelného čerpadla, pretože čerpadlo je väčšia investícii ako napr. elektrokotol,
má veľkosť investície spolu s celkovým objemom vyrobeného tepla na počet rokov návratnosti veľký vplyv.
Mám tepelné čerpadlo zem-voda od IVT a výkon 11kW. Označuje sa síce zem-voda, čiže primárne je určené na zemný
kolektor, ale môže fungovať aj na vodu zo studne.
Prvá vec ktorá by mala byť každému jasná je, že ak chcete vykurovať rodinný dom pomocou TČ, musíte mať
podlahové kúrenie s trubkami a vodou, nie elektrické. Ja mám naťahané viac ako 2 000 m trubiek v 36 okruhoch.
Kombinácia časť panelových radiátorov a časť podlahovka je podľa mňa blbosť. Áno , tepelné čerpadlo je schopné
vyrobiť aj 65 stupňov teplú vodu, ale to je asi taký údaj ako výkon motora v aute udávaný pri neviem akých otáčkach, ktorý
nedosiahne ani ten blbec čo Vám ho túruje na emisnej kontrole. TČ má rado len vlažnú vodu, ideálne pre IVT je 35 st. Celzia
a pre túto teplotu udáva výrobca aj parametre čerpadla. Možno Vás napadla otázka, a je možné takouto vodou kúriť aj keď je
vonku -20 st. C? Nuž samozrejme úplne v pohode, len čas kedy podlahou takáto voda prúdi nemôže byť ani jedna ani dve hodiny za
deň. A tu sa dostávam k veci na ktorú si treba dať veľký pozor, a to pri výbere TČ, myslím teraz z hľadiska jeho výkonu.
Ak si totiž nezvolíte správny výkon TČ, máte vážny problém, a to ešte problém väčší ak "pre istotu" vyberiete výkon čerpadla
väčší ako by mal byť. Ak vyberiete čerpadlo s menším výkonom, tiež to neni dobre, ale problém nie je taký závažný. A na čo sa tu teraz hráme?
Nuž pointa je v tom že ak je TČ veľká investícia, malo by sa prevádzkovať tak aby niečo vydržalo, tak ako to bolo navrhnuté a nie kdesi
na hraniciach jeho možností. A TČ IVT má najradšej na výstupe vodu 35 st. C. Aby som bol presný, ak by som nechal dom napríklad cez
dovolenku vychladnúť a potom prídem a zapnem TČ, a do neho bude z podlahy vstupovať napríklad voda o teplote 16 st. C, tak nemôže
pri tom prietoku čo mi z neho ide do podlahy samozrejme dávať 35 st. C vodu na výstupe. Lenže studenšia voda tomu čerpadlu vôbec nevadí.
Problém je teplá voda, ja som si na čerpadle ako krajný limit pri ktorom sa čerpadlo vypne nastavil 39,9 st. C, ale zvyčajne idem najviac do
36-37 st.C. Druhý aspekt ktorý má vplyv na živostnosť TČ je jeho počet zapnutí. Čím menej, tým lepšie. Ideálne by bolo TČ vôbec nevypínať,
lenže u môjho čerpadla nie je možné regulovať výkon. Keď čerpadlo zapnem dáva 11 kW. Keď ho vypnem dáva 0 kW. Sú teraz síce
na trhu aj čerpadlá ktoré majú tzv. frekvenčný menič, ktorým možno regulovať výkon TČ aj v rozsahu 30-120 percent menovitého výkonu ale,
to nie je môj prípad, a toto čerpadlo býva aj o 30 percent drahšie.
Čerpadlo by sa malo prevádzkovať tak, že beží povedzme 2 až 10 hodín denne v prechodnom období, keď je vonku miernejšia zima,
a 6-20 hodín keď je vonku zima väčšia. Keď je vonku už poriadna zima, môže bežať aj nepretržite, pokiaľ to napríklad nie je v rozpore
s podmienkami dodávateľa elektriny. Všimol som si že pre majiteľov TČ prišli nedávno s novým 22 hodinovým tarifom,
čiže by malo byť čerpadlo 2 hodiny vo VT blokované. No myslím si že aj keby ste TČ prevádzkovali aj non-stop, nemalo by im to až
tak vadiť, pretože TČ by sa malo navrhovať pre bivalentnú prevádzku. To znamená, že výkon TČ by mal byť navrhnutý tak, aby zabezpečilo
dostatočný tepelný výkon pre dom pre 80-90 percent zimy, a v prípade kedy príde už fakt kosa, v trvaní povedzme 2-3x za zimu po 5-8 dní,
máte ešte dodatočný zdroj tepla, ktorý pomôže TČ preklenúť toto obdobie. To býva často dodatočný alebo vstavaný elektrokotol, ktorý býva
súčasťou TČ. Lenže ak je vonku -25, a Vy budete do toho zapínať ešte elektrokotol, a to v dobe kedy priamotopári s konvektormi
žhavia všetky drôty o 106, môžu byť energetici vlastne radi, že pomáhate rozvodnej sieti v tomto ťažkom období a nezapínate daľší elektrokotol.
No ale to sme trochu odbočili. Takže k tomu projektovanému výkonu TČ. Ak ho prešvihnete, tak máte problém, lebo sa stane
to, že zapnete TČ a aj napriek tomu že otvoríte všetky okruhy, povedzme o 1a1/2 hodiny Vám do podlahy odchádza 43 stupňová voda,
z podlahy sa ozývajú rany ako keď sa zrážajú vagóny v Kysaku, ale podlahovke musíte dať čas, aby do seba teplo nejako naakumulovala.
Všimnite si slovo čas. To je dôležité. Ak má TČ veľký výkon, teplota vody Vám vybehne hore, a neostáva nič iné, len ho vypnúť, lebo
podlahovka to nestíha do seba "pobrať". Lenže to je v rozpore s pravidlom o čo najmenšom počte zapnutí TČ.
Možno Vás napadne, že či by tu nebolo vhodné, postaviť k TČ akumulačnú nádrž, aby tam čerpadlo "odložilo" prebytočný
výkon, a ktorý sa využije v čase vypnutia TČ. Lenže má to háčik. Na to aby ste odložili takýto prebytok energie, potrebujete
zohriať alebo obrovské množstvo vody na nižšiu teplotu, alebo menšie množstvo vody, ale na vysokú teplotu. A to je v rozpore so zásadou,
že z TČ nepožadujeme príliš teplú vodu. To má totiž zásadný dopad na celkovú účinnosť TČ. Čím teplejšia voda na výstupe TČ,
tým horší tzv. vykurovací faktor TČ. A čo to je? Je to číslo , ktoré udáva, koľko energie získa TČ ochladzovaním vstupného
média, v mojom prípade vody zo studne, v pomere k spotrebovanej elektrickej energie čerpadlom zo siete.
Tento faktor sa pohybuje zvyčajne od 3 dačo, až k takmer 5. U môjho čerpadla je tento faktor niekde okolo 4,5. U čerpadiel
ktoré fungujú ako s primárnym médiom vzduchom býva o niečo nižší, v rozmedzí od 2,5 do povedzme skoro 4 u posledných
výkrikov techniky. U systémov voda-voda býva tento faktor vyšší najmä preto, že voda sa účinnejšie a z menšími nákladmi
na vstupe čerpadla ochladí ako vzduch. Tento faktor je navyše premenlivý, a má na to vplyv ako teplota vstupného média do TČ
tak aj teplota výstupného média.
Teplota vody v studni sa tiež mení ale je to zmena nepodstatná, pretože na začiatku vykurovacieho
obdobia má napríklad 10-12 st. C a na konci, čiže na jar, 6-8 st. C, a ak sa v priebehu zimy vyskytne aj silný mráz, na
teplotu vody v studni to nemá takmer žiadny vplyv. Ale u TČ systému vzduch-voda, je vstupným médiom vonkajší vzduch
a ak sa ochladí vonku na -20 st. C a z tohoto vzduchu má TČ získať teplo jeho daľším ochladzovaním môže faktor TČ
klesnúč aj na menej ako 2 alebo ešte menej. Faktor TČ na hodnote 2 nám hovorí, že ak TČ odoberá zo siete elektrický príkon
2 kW, na výstupe dáva tepelnú energiu ako 4 kW elektrická špirála. Ak je faktor TČ 4,5, tak pri príkone 2 kW, dáva na výstupe
9 kW. Výrobca môjho TČ udáva tento faktor rovných 5. Čerpadlo má mať elektrický príkon 2,2 kW a na výstupe dávať 11 kW, a to
pri teplote vstupného média 0 st. C a výstupného 35 st. C. Ibaže v skutočnosti je to len 4,5, a príčin je hneď niekoľko.
Výstupný výkon nie je 11 kW ale o niečo vyšší ako udáva výrobca a pohybuje sa od 11,5 až skoro do 12 kW. To je asi
spôsobené tým že tam majú nejakú malú rezervu, potom tým že vstupné médium ja mám o teplote približne 4 st. C a nie 0 st. C a
potom ešte tým, že tam kde TČ prevádzkujem je v elektrickej sieti nie 380V ale viac ako 400V a medzi fázami a zemou až
255V.
Ale aj spotreba TČ je niekde inde a namiesto udávaných 2,2 KW má spotrebu až 2,6 kW, príčina je aj v tom napätí siete,
potom asi aj v tom že tých 2,2 kW mierne podhodnotili, a potom, v studni je čerpadlo ktoré prečerpáva vodu zo sacej
do vsakovacej studne a to "kazí" faktor na aj tak stále skvelých 4,3 až 4,4. Apropo, čerpanie vody zo studne do studne
vyžaduje tiež trochu myslenia, a ak to niekto vyrieši obyčajnou ponorkou z Teska, nech sa potom nečuduje ako mu klesne
faktor. Ja čerpám 2400 l za hodinu pomocou 160 W !!! príkonu a som na to patrične hrdý.
No vraťme sa teraz od faktora nazad k tomu výkonu. Výkon môjho čerpadla je niekde medzi 11 a 12 kW ekvivalentu
elektrickej špirály. Vstupuje do neho voda o teplote 23-28 st. C a odchádza 33-37 st. C. To preto, že TČ zapínam
dva krát denne, a samozrejme mením dlžku trvania týchto dvoch cyklov v závislosti na potrebách domu.
Skúšal som aj jeden cyklus denne, ale dlhší, aj to fungovalo, ale zdá sa mi že takto je to šetrnejšie k podlahám,
lebo sa vplyvom menších teplotných rozdielov menej namáhajú.
Ak by som počúvol projektantov a kdejakých troubov čo mi chceli radiť pri určení výkonu čerpadla, tak som dnes
s ťažkom prúseri. Projektant mi to spočítal na 24 kW a bol tu na obkuk aj človek od výrobcu TČ a ten hovoril
že minimálne 17 kW.
Stalo by sa to, že podlahy by boli veľmi namáhané vplyvom teplotnej rozťažnosti, lebo strmosť nárastu teploty vody
po zapnutí 17 alebo nedajbože 24 kW čerpadla by boli úplne inde. Takto pri vonkajších teplotách okolo 0 st. C
čo je prevládajúca vonkajšia teplota, zapínam TČ denne dvakrát na 3-5 hodín, čiže spolu 6-10 hodín denne.
Vplýva na to rýchlosť vonkajšieho vetra, slnečný svit a podobné veci.
A teraz pozor! Mám 380 m2 vykurovanej plochy. Áno, 380! Ale je to rozdelené na tri podlažia nad sebou,
spodné podlažie je zapustené do zeme, je to tehla porotherm 40, 10 cm polystyren, všade trojsklá, nový dom.
Ak je vonku -10, tak musím TČ prevádzkovať skoro 16-20 hodín denne, ale hádam ho mám na to, aby bežalo, nie?
Nech si oddýchne v lete. Minulú zimu bola väčšia klandra, a bolo aj -17,7 no nebežal som aj tak nonstop,
aj keď už skoro bolo treba, lebo netrvali tie mrazy dlho a teplotná zotrvačnosť objektu je viac než úctyhodná,
a akékoľvek zmeny sa prejavia až po veľa dňoch.
Samozrejme tepelné straty každého objektu môžu byť mierne odlišné, môžu na to vplývať domáce spotrebiče,
počet členov domácnosti, ich zvyklosti pri vetraní a podobne, ale hlavné poučenie z tohto celého je, neverte
projektantom ani raťafák medzi očami.

Tiež akumulačná schopnosť podlahy môže byť rozdielna vplyvom materiálu "zalievky" , sadra, betón, jej hrúbky,
alebo hrúbky podkladového polystyrénu.
No a teraz k zriaďovacím nákladom. Ponuku ktorú som dostal od dodávateľskej firmy som zaraz zahodil.
Cena aj so systémom ohrevu TUV bola okolo 17 000.- EUR.
Bez ohrevu TUV to bolo asi o 2500 menej. Tak som si dal takú otázku, načo je to dobré
za tú cenu a kúpil som si zásobník TUV s obyčajnou sprostou elektrickou špirálou , zavesil na stenu a pokoj svätý.
Je to 120 litrový STIEBEL-ELTRON a na displeji ukázal po roku spotrebu elektrickej energie 1080 kWh, čo pri
vlaňajšej cene v NT dáva spotrebu za rok vyše 120 EUR. No a teraz nech mi niekto povie, na kýho výra by som ohrieval
TUV tepelným čerpadlom, za zriaďovaciu cenu 2500 EUR, keď elektrikou to ročne stojí 120 EUR? Návratnosť
viac ako 20 rokov, a to nehovorím, že treba TČ mordovať na vysoké teploty, lebo z hľadiska svinstva a mikróbov čo Vám
pripláva vo vode do zásobníka, tam musíte mať aspoň 60 st. C. Prejdime radšej rovno na kúrenie.
Tu sa zriaďovacie náklady skladajú najmä z ceny za samotné TČ. Stálo ma 7180 EUR. Poslali ho na palete
s nejakým napúšťacím ventilom a príručkou. Najprv robili trochu okolky, vraj ak ho nebudú montovať oni , nebude záruka
a podobne, ale potom som im k tomu čosi od srdca povedal , už neviem čo presne, a za dva dni prišlo prepravnou
službou. Pamätám že to bol piatok ráno, večer o šiestej sme k tomu s kamarátom nastúpili, a 10 minút pred polnocou sme ho
prvýkrát zapli. Samozrejme že sme mali už saciu a vsakovaciu studňu, čerpadlo v studni, príslušné potrubia, nejaké armatúry,
T-kusy , kolienka, 20 litrov liehu, a podobné blbosti.
Podotýkam že sme to predtým videli iba na internete, ale neni to fakt žiadna veda, aj keď samozrejme voľačo o tom treba vedieť.
Ale k tým nákladom. TČ teda stálo 7180, k tomu asi 500 EUR prkotiny, 500 EUR doskový výmenník, 500 EUR čerpadlo v studni
a 500 eur tie studne. Spolu okolo 9 000.- EUR. A teraz návratnosť! Ak by som kúril namieto toho elektrokotlom, tak za rok
prekúrim 2700 EUR, a návratnosť je 4 roky, cenu elektrokotla môžme zanedbať, lebo je to pakovina za 400 evri.
Ak by som kúril plynom, ktorý tu aj tak nie je, ale akože symbolicky, tak za rok prekúrim 1700 EUR a návratnosť je 6 rokov.
Ak by som kúril peletkami, tak je návratnosť asi 8 rokov, peletky stoja menej ako plyn, ale zase za dobrý kotol na peletky
necháte vyše 3000.- EUR Ak by som kúril drevom, tak je návratnosť asi nikdy, lebo TČ asi tiež neni na veky, a počítam že v horizonte
7-10 rokov bude treba na ňom urobiť generalku za 2/3 ceny nového alebo ho rovno zahodiť, to v prípade že sa táto technológia
ešte polepší a bude na trhu čerpadlo s lepsími parametrami, alebo faktorom. Je možné že trh ovládnu TČ s frekvenčnými meničmi
kde sa dá plynule regulovať výkon TČ v dosť veľkom rozsahu.
Ostatne frekvenčný menič by som do TČ zvládol zamontovať aj sám, ale nechcel som jednak im do toho robiť taký zásah
keď im tak záleží na tej záruke, a potom teplotná zotrvačnosť podláh je fakt obrovská, je tam asi 18 m3 betónu a
plynule meniteľný výkon TČ by ma síce potešil, ale nie je to nevyhnutnosť.
K tej návratnosti s pevným palivom je treba samozrejme vziať do úvahy, že nemusíte zháňať žiadne drevo, ani prikladať
ho niekam do kotla, aj keď aj to môže mať pre niekoho svoje čaro, ale to je už o inom.
A nezabudnite: Ak budete uvažovať o TČ, zoberte do úvahy že pre menšie domy, to vyjde zas inak, ale v podstate ešte horšie.
V každom prípade, TČ a jadrové elektrárne je asi jediná naša šanca do budúcnosti, inak nám všetkým hrozí
ťažký prúser. Prečítajte si k tomu tento zaujímavý dokument od jedného brita, je preložený do slovenčiny.
Tu je link: http://www.inference.phy.cam.ac.uk/sustainable/book/translate/slovak/sewtha.pdf
Keby niekto veľmi chcel vedieť o prevádzke TČ nejaký detail, ja síce ešte toho až tak veľmi neviem, ale
trochen hej, ozvite sa.

Teraz som si všimol ž eten link je nejaký divný, tak ešte raz:
http://www.inference.phy.cam.ac.uk/sustainable/book/translate/slovak/sewtha.pdf

a tiež že som akosi "pozabudol" do nákladov zarátať cenu elektrickej energie spotrebovanej TČ. Ono,
až taká katastrofa to nie je, lebo cena elektriky nie je až taká katastrofálna, aj keď ju marhe od 1.1.
zase v tichosti zvýšili.
Za jednu zimu je to: 12 hodín (priemerný denný čas chodu čerpadla) x 0,1185 centa za kWh x 2,6 kW príkonu TČ x 120 dni kúrenia
spolu 444.- EUR.

Veľmi pekne napísané. Takto nejak treba rozmýšľať pred kúpou čerpadla. Otázky typu: "Máte niekto čerpadlo a máte teplo?" sú k ničomu.
Akurát mi nesedí údaj o počte vykurovacích dní. 120 dní je málo aj pre Hurbanovo. Priemer pre SK je 200-210dní.

No tak to je dobrý postreh, ovšem vec sa má tak že objekt je nový, zaizolovaný, čiastočne zapustený do zeme, kde nie je
zasypaný, ale okolo je metrová vzduchová medzera, obvodový múr je tam zosinený na pol metra, túto noc klesla vonkajšia teplota až k -10,
ale v tejto vzduchovej medzere ostala na prijateľných +2,5, okná sú trojité, dvere tiež a navyše každý vchod má dvojité opláštenie,
čiže po otvorení dverí je ešte chodbička a znova trojité dvere, krytá terasa, sedlová strecha a ISOVER vata až 480 mm! hrubá a pod.
A pravda je aj že obyvatelia tohto domu
spotrebujú dosť energie na počítače, nakoľko pracujú často doma, a to všetko je teplo. Ak by to bol rodinný dom
postavený v 70-tych rokoch min. storočia zo škvárovej kvadry, nezateplený a so starými oknami, dverami a pod. tak
by mi veru tých 145 kWh /deň v priemere a na zimu 17 500 kWh bolo žalostne málo a kúril by som od polovice októbra do pol mája.
Ale aj tak, áno, je pravda ja som počítal že kúrim celý december-január-február-marec čo je tých 120 dní, ale kúril som
aj 2 dni v októbri, a asi 7 dní v novembri, a budem aj pár dní v apríli, ale zase aj v zime býva oteplenie, a vtedy kúrim 4 hodiny za deň,
namiesto priemerných 12-tich hodín s ktorými som násobil tých 120 dní ozajstnej vykurovacej sezóny.

Tiež nie je návrh domu ako návrh domu. Sú projekty ktoré si ľudia vyberú z katalógu, kde je aspoň aká-taká záruka že ten návrh má hlavu-pätu,
aj keď moc by som sa na to nespoliehal, a potom ešte stále sa dosť projektov nových rodinných domov robí systémom: toto chcem mať tu a toto
mi nakresli sem.
A tak to potom aj niekde vyzerá, dva zbytočné balkóny, z toho jeden zo severnej strane domu, na stropoch filigrány presahujúce von na tie balkóny a k tomu
ako bonus podlahovka! a na obranu veta: "Však sme na ten balkón dali trojku polystyrén".
Svatá dobroto!!! Veď je to na únik tepla ako otvorená rana po sekere!
No a tie tepelné ťerpadlá sú pekná vec, ale ja som hodne ušetril na tom, že som to všetko zmontoval s kamarátom, keby to mala
nainštalovať firma, tak je návratnosť oveľa dlhšia. Ale pre objekt s väčšími tepelnými stratami, by bola zase kratšia, lebo TČ má
vlastne účinnosť viac ako 100 percent, a to by sa vo výsledku prejavilo.
Niekedy na jeseň ma navštívil jeden mladý človek ktorý vraj má záujem o TČ, tak som si povedal že mu to poukazujem a
vysvetlím, no zdalo sa mi po 10 minútach že to všetko nejako púšťa druhým uchom von, tak som mu dal možnosť, nech
sa on pýta čo ho zaujíma, ale vykľul sa z neho truhlík, lebo čo ho najviac zaujímalo bolo že koľko ide ušetriť keď si dá namontovať do tepelné
čerpadlo. Ludia si myslia, že je to asi nejaký stroj na peniaze. Pritom je to len zdroj tepla ako veľa iných zdrojov, ktorý má lacnú
a efektívnu prevádzku, ale zriaďovacie náklady sa hodne vysoké. Takže asi tak.
Ostatne ak by dakoho zaujímali nejaké podrobnosti o prevádzke čarpadla, údržbe , ako som sa dopočítal že má taký a taký výkon,
môžem sem dakedy hodiť druhý diel samoúvah, napríklad aj o tom .ako sa pomocou nepresných čísel a vzorcov dopočítať k tomu
či sa to oplatí a kedy sa to vráti.

pekný príspevok, ale nebol tých 20 litrov liehu pri montáži pre 2 osoby trochu moc ?:))

Nuž s tým liehom to bola aj trochu sranda keď som ho kupoval. Asi to neni úplne bežné aby niekto kupoval 20 litrov liehu, tak pani
predavačka v drogérii neovládla zvedavoť a spýtala sa ma že na čo mi to bude. Tak som sa zaškeril ako Domino Dominka v tom
filme Nevera po slovensky a vravím jej: "Žením sa!"
A predavačka? Preboha. Naozaj? To je denaturák. Však to im bude smrdieť, budú sa na Vás hnevať, dákeho lacného vína im radšej kúpte.
Alebo im aspoň karamelu do toho pridajte.
Tan lieh sa riedi vodou a napĺňa sa do primárneho okruhu čerpadla. Teoreticky by tam mohla ísť aj rovno voda zo studne,
ibaže na vstupnom výmenníku TČ nemá problém robiť aj so zápornými teplotami a ak by z nejakého dôvodu na chvíli zaváhal
prietok primárnej vody, zamrzlo by to tam. Denaturák má teplotu tuhnutia celých -117 st. C čo je super, na druhej strane
má oproti vode merné skupenské teplo sotva polovičné, to je trocha nevýhoda. Prvý rok som do čerpadla dal zbytočne silný
roztok liehu, po zime som to vylial a dal som tam viac zriedený lieh, a je to teraz lepšie, teplota na vstupe mi poskočila
asi o 4 st. vyššie, a získal som zadarmo asi 600 W na výkone. Len tak pre zaujímavosť, liter denaturáku stojí 1 euro a 20 centov.

Ten veľký výkon sa dá regulovať zmiešavacím uzlom so servopohonom

Neviem presne na čo reagujete, ale výkon TČ sa nejakým ventilom nedá regulovať. Teda neviem o tom. Dá sa regulovať napríklad zmenou výkonu
alebo presnejšie zmenou otáčok kompresora TČ pomocou frekvenčného meniča, ale nejakým ventilom asi nie.
Ak spomínate zmiešavací uzol, tak máte asi na mysli trojcestné alebo štvorcestné ventily používané na zmiešavanie
výstupu teplej vody a spiatočky klasických kotlov a to za účelom zlepšenia ich spaľovacieho procesu a účinnosti, aby
do nich nevchádzala príliš studená voda. Ale to je o niečom inom a navyše nereguluje sa žiadny výkon. Na teplote vody vchádzajúcej
do TČ nezáleži, alebo presnejšie studenšia ešte lepšia ako teplá, takže ja som Váš príspevok nepochopil. Zatiaľ.

Neviem presne na čo reagujete, ale výkon TČ sa nejakým ventilom nedá regulovať. Teda neviem o tom. Dá sa regulovať napríklad zmenou výkonu
alebo presnejšie zmenou otáčok kompresora TČ pomocou frekvenčného meniča, ale nejakým ventilom asi nie.
Ak spomínate zmiešavací uzol, tak máte asi na mysli trojcestné alebo štvorcestné ventily používané na zmiešavanie
výstupu teplej vody a spiatočky klasických kotlov a to za účelom zlepšenia ich spaľovacieho procesu a účinnosti, aby
do nich nevchádzala príliš studená voda. Ale to je o niečom inom a navyše nereguluje sa žiadny výkon. Na teplote vody vchádzajúcej
do TČ nezáleži, alebo presnejšie studenšia ešte lepšia ako teplá, takže ja som Váš príspevok nepochopil. Zatiaľ.Reagoval som len na to,čo ste napísal- Ak má TČ veľký výkon, teplota vody Vám vybehne hore, a neostáva nič iné, len ho vypnúť, lebo
podlahovka to nestíha do seba "pobrať" - Možno som miesto regulovať mal dať radšej korigovať.

Nejak sa nerozumieme. Skúste si predstaviť nasledovné:
Máme tu podlahovku v roli spotrebiča, do ktorej vchádza voda o teplote 45 st. C (a stále sa zvyšuje) a vychádza z nej voda o
(takzvaná spiatočka) o teplote 35 st. C. Potom tu máme kotol , v našom prípade TČ, ktorému z výstupu odchádza voda o
teplote 45 st. C a vchádza do neho voda o teplote 35 st. C. Výkon kotla čiže TČ je rovnomerných 12 kW ale záťaž čiže podlahovka
nedokáže tento výkon pohltiť a teplota spiatočky stúpa veľmi rýchlo, napr. každých 12 min. (ked to trochu preženiem pre ilustráciu)
sa zvýši o jeden st. Celzia, čiže za hodinu to nebude 45 st. C ale 51.
A čo Vy chcete urobiť? Nejakým viac cestným ventilom zobrať časť vody z výstupu TČ a primiešať do jeho spiatočky? No to je pravda
že by sa teplota vody v podlahovke znížila ale len na chvílu , a to na dobu kým by teplota vody v okruhu TČ nedosiahla povolené maximum,
a to je zvyčajne 65 st. C a čerpadlo sa z dôvodu prekročenia max. povolenej pracovnej teploty vypne. A to nehovorím že my sa tu snažime za každú
cenu dosiahnuť optimálny pracovný bod TČ a ten je keď z neho odchádza voda o teplote 35 st. C a my už máme teraz 45 st. C a ešte
to ideme umelo zvýšiť tým že zoberieme časť vody o teplote 45 st. C z výstupu a primiešame ju do spiatočky TČ aby sme teplotu vody
ktorá v ňom obieha hnali ešte vyššie?
Takýto systém, teda s primiešavaním výstupnej vody z kotla sa používa napríklad pri kotloch na pevné palivo, myslím že som to už spomínal, a
to hlavne z dôvodu toho aby sa pracovný bod takéhoto kotla posunul smerom k vyšším teplotám. Zvýši sa tým teplota spiatočky kotla,
zvyčajne na 55 st. C a viac, aby sa zlepšila účinnosť spaľovania, v kotli sa na studených stenách od studenej spiatočky nezrážala voda a
dechty prípadne aby kotol takto nekorodoval. Aby však tento systém fungoval, je potrebné aby bola splnená podmienka nad ktorou sme sa
doteraz nezamýšlali. A síce aby maximálny výkon dodávaný kotlom do záťaže bol nižší ako sú pripojené spotrebiče schopné spotrebovať. Ak totiž
výkon kotla ešte znížime stane sa to že tento regulačný viac cestný ventil zmení pomer zmiešavania vody z výstupu kotla do spiatočky tak, aby
viac vody z výstupu kotla išlo priamo nazad do jeho spiatočky a udržala sa tak požadovaná minimálna teplota spiatočky. Ak výkon kotla zvýšime zmení sa
tento zmiešavací pomer tak, že viac vody z výstupu kotla odchádza k spotrebičom, a teplota spiatočky zostane v okolí hodnoty 55 st. C.
Stále však musí platiť že spotrebiče pripojené ku kotlu spotrebujú celý výkon čo kotol vyrobí.
My tu máme však opačnú potrebu, a to teplotu spiatočky na TČ znížiť. Tu nám takýto ventil nepomôže, ani keď bude automatický, hydraulický
alebo neviem aký. My máme totiž ešte ten problém že výkon kotla je vyšší ako dokáže spotrebič
spotrebovať. V analógii a klasickým kotlom sme v situácii, že máme kotol o nejakom výkone, v ňom si vesele horí, ale my máme k nemu pripojený
len jeden malý panelový radiátor ktorý to nevládze "odvetrať" a teplota na výstupe kotla nám stále rastie a rastie. A navyše náš kotol sa nedá
regulovať a stále má svojich 12 kW. Dá sa len vypnúť. Pochopili ste teraz o čom je problém?

nakoniec sme od toho upustili kvoli cene

Pre Mango27
Keď ste sa rozhodovali medzi tč, ktoré značky ste mali vo výbere.
Práve sa rozhodujem do ktorej značky ísť.
Mám v pláne si to urobiť tak isto,objednať tč,nahodiť,popr.nech si to firma príde skontrolovať a spustiť.Niektoré cenové ponuky sú fakt mimo mísu.
Také položky 1000 e pripojovacie potrubie a fitingy- toľko ma nestála ani inštalácia komplet vody s odpadmi.Zemný kolektor si tiež chceme urobiť svojpomocne.
Výkon tč by stačil do 4KW.

K čomu je dobré TČ pri tepelných stratách 4kW?
Keď sa druhý raz narodím, chcem byť predajcom tepelných čerpadiel.

Viem že sa ma to až tak netýka, a nechcem tu ani nikomu robiť reklamu, ale http://www.ivt.sk/sk/ivt-greenline-zem-voda mám ja a vidím že tu

majú v ponuke aj dačo od 5-6 kW.
Ja mám toto IVT , montoval som to s kamarátom , a vo vnútri to vyzerá dosť obstojne, zhodnotil by som to asi tak:

+ kvalitné vyhotovenie TČ
+ pomerne prijateľná hlučnosť
+ prijateľná cena
+ netrvali na tom že to musia montovať oni
+ dlhá záruka
+ dobrá podpora

Jedného dňa mi v tom začal vrčať stykač ako sprostý, som im to nahlásil, v ten deň poslali kuriérom, vymenil som. Na druhej strane mi tam

chýba možnosť ovládania cez nejaké rozhranie, RS 232 alebo tak, lebo to má síce riadiacu jednotku, ale nejaké ekvitermické blbosti
a teploty sú pre mňa nie moc vhodné, lebo aby si to žilo vlastným životom a zapínalo sa kedy ono chce, to som si povedal
že určite nie, časové nastavenie prevádzky to má síce tiež, ale nejaké neprehľadné sa mi to zdá.aj keď to má
displej 4x20 znakov a nejakú riadiacu jednotku od SIEMENS tuším....
Nakoniec som to vyriešil tak , že v nastavovaní TČ nič neriešim, ovládam ho jediným ovládacím vstupom čo má a to je
len jednovodičový kontakt na blokovanie vo VT, tým určujem kedy má TČ bežať, a všetko čo k tomu bolo , vonkajšie čidlo,
drísty o ekvitermike a pod. som nepoužil a spravil som si vlastnú riadiacu doštičku s Atmelom, meriam si čo mi treba a zapínam si čerpadlo
tým kontaktným vstupom kedy ja chcem.
Tiež tomu chýba nejaký inteligentný softštart, pri zapnutí to robí dosť husté rázy, treba to pripojiť cez pomalý istič.

A inak tuto Ferdosondo kápol božskou, už ste si rátali nejako návratnosť?

Dajte si na jednu stranu cenu TČ a všetkého príslušenstva aj s kolektorom, a potom náklady na 4 KW spotreby elektriny x počet dní vykurovacej sezňony, že čo vyjde...

Prepočty návratnosti ma tak nejak nezaujímajú,aj keď je mi jasné že nad 10 tis.nepôjdem.
Teraz bývam v dome s TS okolo 3,5 kw,mám vyducháča a nejak sa mi to nepáči.Idem postaviť druhý domček-kto postavil jeden,vraví že druhý by postavil lepšie tak to idem vyskúšať.Tam kde idem teraz stavať plyn není a nebude,el.je aj pri týchto stratách celkom pálka aj s ohrevom vody.Respektíve spáliť 10 tis kw el. je aj dosť,aspoň mne sa to tak vidí.Pri namontovaní tč vzduch voda som to stlačil na nejakých 6500,ale nemám v tom ohrev TUV,chcem ísť proste ešte nižšie :) ,Napr.keď niekto chce ísť do plynu,tak nikto sa nepýta aká je návratnosť,a kľudne za prípojku aj s kotlom, komínom,revíziami dajú 6-7 tis euri, keď si chce niekto zaobstarať tč tak je zvrhlík :)
Pozeral som a celkom sa mi páči Nibe F 1126 alebo F1226, máš k ním nejaké info?
To Ivt si objednával u koho?že ti ho poslali bez reptania na samoinštaláciu?

Pre poriadok, čisto el. ak by som kúril tak spotrebujem na TUV a kúrenie 961 €
Tč pri COP3 to vychádza 359 € úspora 602 €. Pri cene tč cca 5500 € je "návratnosť"
cca 9 rokov. bez zvyšovania cien energii. Neviem je to málo alebo vela :)

No pozrel som sa na internet na stranku http://www.nibe.sk/tepelne-cerpadla-zem-voda/tepelne-cerpadlo-nibe-f1126/
a tam dáko nevidím nič nezvyčajné, mohlo by to hádam fungovať, ťažko sa dá z nejakej stránky usúdiť aký je to výrobok,
ale zdá sa že je to solídna firma, aj keď prekvapiť vždy môžu, to sa ukáže časom.
Ja mám čerpadlo od www.ivt.sk to sú ľudia odkialsi zo Záhoria, samotné čerpadlo nechceli predať že nebude záruka
ak oni nenamontujú, keď videli že trvám na svojom, poslali na obkuk nejakého truhlíka z ich firmy, tomu som ukázal
čo som mal nachystané, myslím studne a výmenník, videl asi že nie som úplne vytretý, tak mi potom poslali
samotné čerpadlo.
Či spáliť 10 MWh je veľa neviem, záleží od objektu, ja spálim vyše 17 MWh ako nič, a to mám navyše objekt čiastočne
nizkoenergetický, inak by to vyžiarilo hádam aj 27 MWh.

No ja mám TČ len druhý rok , ale vychádzajme z neotrasiteľného faktu že nič netrvá večne, a preto za 9 rokov odhadujem že TČ bude starček nad hrobom
čakajúci na poslednú ranu z milosti. Následne bude potrebné zrejme presypať orgány a spraviť generálku za 2/3 ceny nového TČ alebo ho rovno poslať do večných
lovíšť a kúpiť druhé. Túto informáciu som si vycucal z malíčka, ale veľmi by som sa čudoval ak sa mýlim. Výmenníky v čerpadle vydržia aj 100 rokov, ak sa dačím nezanesú,
nevidím dôvod s nimi rušať, ale obehové čerpadlá, kompresor a pod. budú zodraté na milosť božiu.....

Že truhlík :) Podobne som to mal pri prvom tč,že ak ho nenamontujú tak nemám záruku.Ale keď chcú za montáž čerpadla 1500E tak nech sa nehnevajú.
Montáž mi trvala asi 8 hodín,el.,časť trubiek.

Dobrý deň. Ja sa chcem informovať či niekto nemá nainštalované ventilačné tepelné čerpadlo LWA 203 SOL. Uvažujem o tom, staviame NED dom a chcem mať tepelné čerpadlo aj rekuperáciu, v prípade rady od vás čo sa oplatí čo nie, aj plánujem do budúcna solár ohrev aj s bazénom.

K čomu je dobré TČ pri tepelných stratách 4kW?
Napríklad na TUV? Mne ide teraz cca tretina výkonu TC iba na TUV... v lete samozrejme celý výkon.

No a po tieto dni sa konečne TČ otestovalo ako patrí. Dnes ráno bolo vonku -28,2 a už 4 dni po sebe bolo v noci viac ako -20, a TČ prevádzkujem tak že beží od 17:30 večer , potom celú noc až do 11:50. V dome je ale už moc teplo a musím ten interval skrátiť. Začali mi moc vetrať, aj ked túto poslednú noc už išlo naozaj do tuhého, lebo včera večer voda na výstupe pekne postupne stúpala, keď som zapol tak asi od nejakých 33 st. , okolo 23-tej hodiny už bolo 37,8, ale do rána to kleslo na 37,5 a až dnes dopoludnia to zase začalo stúpať. Ale v celom hause je 23 až 26 stupňov, teda asi aj moc teplo. Nejdem to preháňať a idem tomu ešte skrátiť interval. TČ má 11 kW a primárna voda zo studne má 8,8 st.
Inak by ma zaujímalo ako kúria majitelia systémov vzduch-voda, keď túto noc bolo -28, asi to moc nefunguje, či?

Inak by ma zaujímalo ako kúria majitelia systémov vzduch-voda, keď túto noc bolo -28, asi to moc nefunguje, či?
To by zaujímalo aj mňa.

Tč sa dimenzuje do cca -15 kedy ešte funguje a potom sa pripína bivalentný zdroj,nakolko takéto mrazi sú len asi 7 -14 dní v roku,není to žiadna tragédia,ja som to riešil ako doplnkový zdroj teplovzdušný krb a jeto v pohode.Či?

No a keďže časť základnej otázky uvedená na začiatku tejto témy znela: Dokáže TČ vykúriť aj pri nižších teplotách v zime alebo treba dokurovať - v našom prípade napr. elektrickou špirálou, resp. o koľko to zvýši náklady na vykurovanie v zime? Nie sú problémy s prevádzkou a údržbou?
včera som bol s jedným známym ktorý má malý autoservis ale chodí aj montovať tČ a zistil som od neho toto: Prevádzkuje svoje TČ vzduch-voda iba do -5 až -7 st. C. Pri nižšej vonkajšej teplote ho už vypína, resp. ho už nezapína. Kým som bol u neho telefonoval mu nejaký chlapík, asi mu bol montovať TČ, ktorý sa sťažoval že "to nefunguje" a hovoril mu aby teraz kúril v obyčajnom kotli, že TČ teraz nemôže fungovať.
A ten známy mi nepovedal v čom teraz kúri on, ale asi tiež v nejakom klasickom kotli, a navyše dohrieva aj slnečné kolektory na streche lebo nevie presne do koľko stupňov tam má odolnú zmes, a bojí sa aby to nezamrzlo a nepotrhalo. No pekne vravím si. Takže to je asi nevýhoda TČ systému vzduch -voda a vlastne aj vzduch-vzduch, že ak je poriadna zima, zariadenie je nepoužiteľné, resp. je použiteľné asi do -10 st. C. Ak sa pohybujú teploty cez deň vonkajšie teploty do -10 st. C a nočné idú ešte nižšie, tak treba cez deň "nabíjať" podlahu kým sa dá a robiť akúsi zásobu na noc. Systém TČ voda - voda prípadne zem-voda je na tom z tohoto pohľadu o hodne lepšie. Bol som zmerať teplotu vody v studni, lebo to nemám presne zmerané ale "teplá" strana liehového okruhu mala 5,7 st. C a keď pripočítam spád na výmenníku, tak som odhadoval že teplota vody v studni bude okolo 7,5 st. C. Nameral som 7,7 st. C. Meradlo som použil FLUKE 62 IR thermometer. Takže TČ voda-voda si môže prakticky aj pri týchto vyše -20 stC teplotách nerušene bežať. Systém zem-voda odhadujem, že bude na tom len o trochu horšie, záleží asi na aj na kvalite vyhotovenia zemného kolektora, hlbka, materiál sásypu, veľkosť kolektora a podobne. Teplota podzemnej vody bude zrejme ešte o niečo menej ovplyvnená mrazmi ako zemný kolektor, aj keď zase koncom februára, alebo v marci, pri postupnom oteplovaní, sa teplota získaná zo zemného kolektora bude zvyšovať skôr , ako teplota podzemnej vody na ktorú bude vplývať zotrvačnosť celej zimy a topenie snehu a ľadu. Ale aj tak sa tu bavíme o zmenách v rozsahu 2-3 st.C pričom v čerpadiel vzduch-voda im vstúpné médium s teplotou lieta aj o 20-30 st. C
Pozrel som sa aj na výšku hladiny vody v studni, a veru neni to žiadna sláva, asi iba 15 cm. nad sacím košom, ak by ešte voda klesla, bola by to jasná správa: Konečná - vystupovať! Ale oproti novembru 2011 je hladina vyššie, začiatkom zimy som musel zliezť do studne, trochu prikopať a posunúť sanie asi o 10 cm nižšie.
Po extrémnych záplavách predvlani prišlo vlani extrémne sucho, teraz prišla extrémna zima, ešte sme namali extrémne teplo a extrémny vietor, a čo neni, môže byť, takže mi to vychádza tak, že ten túžobne očakávaný koniec sveta je úplne zbytočný a zase nebude z toho nič.

TČ vzduch-voda inverterovej technológie nemajú problém kúriť pri -15.Pri -20 poprední výrobcovia garantujú ešte COP 2 čo je celkom slušné.Mne inverterová klíma pekne kúrila pri -14

No tak sme sa teraz vďaka p. peterkos2 posunuli vpred. TČ vzduch-vzduch kúrilo pri -14 st. C.
No to je fantastické a konečne môžeme poďakovať niekomu za skutočný údaj z reálnej prevádzky.

No a potom tu máme garanciu popredných výrobcov pri teplote -20 st. C. Toto ma dostalo
už včera večer. Prežil som bezsennú noc a teraz viem že s tým musím niečo urobiť.
Dnes ráno som spojil cez Skype zo svojim známym z Lancesterskej univerzity. Bol u mňa na skok na začiatku
minulej zimy, keď som dokončil montáž tepelného čerpadla.
http://korzar.sme.sk/c/5568605/dosiahol-najnizsiu-teplotu-vo-vesmire.html
Povedal som mu čo dosiahli poprední výrobcovia TČ a vyzeral dokonale zaskočený.
Nedostal som z neho súvislú vetu, na konci zamrmlal čosi že ide volať Pištovi Sokolovi
a vytrhol webkameru zo steny.
Takže čo teraz? Budem kontaktovať San Francisco, ibaže Jamie Hyneman teraz spí a tak musím
pár hodín počkať. Ale predstavujem si ako bude chrochtať vzrušením keď mu poviem čo dosiahli
poprední výrobcovia a že síce parametre sú horšie, ale pri vynaložení 1 kWh získame ešte stále
skvelé 2 kWh tepelnej energie.

PS: Som zvedavý čo sa Ďuri dozvie od Pištu Sokola. Ale je dobré že pokrok ide dopredu a bodaj by sme mali viac takých popredných výrobcov.
Veď pred tristo rokmi sa kúrilo iba na otvorených ohniskách a všetci smrdeli od dymu ako olaskí cigáni. Verím že raz príde doba
keď v Sojuze na trase Mars - Zem budú kúriť tepelným čerpadlom využívajúcim teplotu reliktného žiarenia. Veď po absolútnu nulu je to ešte celých 2,7 stupňa !!!

No dobre, pozrel som sa na stránky dodávateľa TČ čerpadiel Mitsubishi a tam hutorili
že im to ide do -15. Čítal som to na stránke www.vykuruj.sk (http://www.vykuruj.sk) , nazvali to Zubadan, pripadá mi to ako nejaký
princ z Perzie ale tam nemusia veľmi kúriť ak sa nemýlim. Na dolnom okraji stránky je odkaz nazvaný Na stiahnutie
a v letáku k tomu Zubadanu sa porovnávajú so štandardným TČ, pričom to štandartné TČ ide v prospekte do kytek už
pri -7 st.C a ich Zubadan bojuje aj pri -15 st.C.
Jedno je však celkom isté. Pre prevádzku TČ systému vzduch-voda je potrebné mať do najtuhšej zimy ešte
iný zdroj tepla, ktorý to TČ zastúpi. Záložný zdroj tepla je ostatne nutný aj pre systém TČ voda-voda,
lebo človek nikdy nevie čo sa môže stať. Príde extrémne nízky stav vody v studni alebo sa TČ jednoducho
dosexuje práve vtedy keď treba najviac kúriť. Ja mám ako zálohu externý elektrokotol 8kW, okrem toho aj
TČ má svoj elektrokotol 3-6-9 kW. Zdá sa to byť logické a jednoduché riešenie, vyvstáva tu však otázka
čo sa stane za pár rokov ak bude pokračovať trend rozvoja tepelných čerpadiel a príde zas obdobie s teplotami
od -20 do -30 stC alebo viac a do siete sa "prihodí" kvantum elektrokotlov?
Domácnosti na slovensku nespotrebujú ani 20 percent celkovej ročnej spotreby, ale masívny útok
elektrokotlov by raz mohol spôsobiť asi aj blackout.
Ja som sa preto poistil ešte raz, mám aj klasický kotol ktorý normálne neprevádzkujem, alebo ak, tak za účelom
spálenia domáceho odpadu, a na zálohu obehových čerpadiel malú elektrocentrálu. Klasického paliva, dreva mám
asi na mesiac. Dúfam že do mesiaca by ten blackout poriešili. Doteraz som žiadny elektrokotol nezapínal,
zapnem ho vlastne na pol hodinu raz do roka, v rámci akéhosi testu, aby som vedel že to žije.

Cic mur veľmi dobre píšeš. Toto ja považujem za reálny pohľad na TČ neovplyvnený drístami predajcov.

Inak by ma zaujímalo ako kúria majitelia systémov vzduch-voda, keď túto noc bolo -28, asi to moc nefunguje, či?
No, tento rok som mal jednu noc -20, ale stále kúrilo. Samozrejme menej, ale stále to dávalo viac, než som do toho vrazil. Mám tepelnú stratu 4,5kW/180m2/-15oC, TC s príkonom 2kW a výkonom 8kW/+7oC, pri -15oC/cca 4kW. Dnes ráno vonku -17, vnútri +21,5.
Bod bivalencie mi reálne vychádza cca na 13oC, ale vzhľadom na slnečné zisky nemusím prikurovať do -16oC.

Ta posledná veta o tej bivalencii mi neni jasná ani trochu.
"Bod bivalencie mi reálne vychádza cca na 13oC, ale vzhľadom na slnečné zisky nemusím prikurovať do -16oC. "
Máte na mysli bivalenciou čo? Lebo ja poznám tento výraz vo význame dvoch zdrojov tepla dodávajúcich teplo
do nejakej sústavy, pričom pimárny zdroj sa navrhuje s obmedzeným výkonom zvyčajne pre svoju vysokú
obstarávaciu cenu ale lacnú prevádzku a sekundárny zdroj je na tom opačne, má nízku obstarávaciu cenu ale
drahú prevádzku.
Napríklad primárny zdroj ako tepelné čerpadlo ktoré svojim výkonom pokryje 70-90 percent dní vykurovacej
sezóny, a elektrokotol ktorý zabezpečí zvyšok. Robí sa to preto, lebo cena za tepelné čerpadlo ktoré
by pokrylo 100 percent dní by bola neúmerne vysoká, už aj z toho dôvodu že sa vždy nedá ľahko regulovať,
a v medzisezóne alebo pri miernejšej zime by nebolo hospodárne využité a hodinová cena jeho
prevádzky by bola o niečo vyššia.
Naproti tomu taký elektrokotol možno kúpiť aj trikrát výkonnejší ako iný elektrokotol za minimálny rozdiel
ceny, ale prevádzkovať ho treba len ako núdzový záskok, lebo kým je vypnutý, tak v podstate vôbec
nepýta jesť, ale keď ho zapnete, zožerie všetko čo uvidí.
Takže to s tými +13 stC a -16 stC som nepochopil, ale chcel by som.

Vrátim sa k hlavnej otázke z tejto porady:
Naozaj sú náklady na vykurovanie také nízke (niekde som čítala okolo 1000 Sk pre menší rod.dom)???
Nuž je to v celku zaujímavá otázka, tak skúsme hľadať na to odpoveď.
Od čoho závisia náklady na vykurovanie? Logicky sa tu pýta odpoveď že od toho čím človek kúri, nie?
No ja si myslím že v prvom rade závisia od toho nie čím, ale čo vykurujete.
Tu máme menší rodinný dom, a ak zanecháme bokom úvahy o tom že je to dom pasívny, lebo potom
by náklady boli nulové, ale zase by nemalo logiku pýtať sa koľko sú náklady na vykurovanie,
tak potom tu máme dom ktorý nie je úplne pasívny ale je polopasívny alebo len taký dom celkom obyčajný.
Pozn: Pani Suzzan ak máte ale dom aktívny, keď aj menší tak len ho rýchlo predajte keď aj pod cenu a utečte bývať niekam
inam, lebo taký aktívny dom Vás načisto pripraví o všetko. Aj o rozum.

Dobre tak tu máme jeden celkom obyčajný malý dom v ktorom treba kúriť. Aby sme vedeli posúdiť
koľko prredstavujú náklady na vykurovanie musíme vedieť aké sú tzv. tepelné straty takéhoto domu.
To je ale vec veľmi ošemetná a zisťuje sa veľmi ťažko, navyše sa udáva v takých jednotkách
ktoré bežnému človeku nepovedia vôbec nič. Na tepelné straty majú vplyv samozrejme materiály z
ktorých je dom postavený, potom to aký je to dom a ako je navrhnutý a postavený, či a ako je zateplený,
aké má okná a dvere a koľko, ako má riešené zdroje tepla a celý rad ďalších faktorov.
Áno, vieme , že dnes ku kolaudácii domu treba energetický certifikát. Ale pamätá si z Vás niekto
či ten pán s tou kamerou hovoril o tom koľko Vás bude stáť kúrenie? Nie, ten pán hovoril o tom
aké má číslo účtu, a dokedy mu treba poslať love.
Vypočítať tepelné straty domu je veľmi zložité, a preto si myslím že tu by sme sa právom
mohli obrátiť na odborníkov - projektantov a zistiť ako idú na to oni.
Existujú na to všakovaké tabuľky, učia sa to na škole, majú dokonca špecializované softvéry,
najčastejšie ale používajú takzvanú bruchatívno-komparatívnu metódu. Načo si komplikovať
život, keď za mizerné náklady sa dopracujeme k solídnemu výsledku? Výsledok vystrelia z brucha, ale
nie úplne, zoberú do úvahy podobné objekty v ktorých sa už kúrilo a náklady na to sa odtajnili.
V duchu tejto metódy by ste pani Suzzan mala kúpiť pár fliaš vínka, vytipovať si pár podobných
domčekov ako je ten Vás, zaklopať u tých ľudí, ponúknuť im lahvinku dobrého vínka za
informáciu koľko prekúrili.
Získate údaj rovno v EUR/rok, alebo zimu, alebo ako sa spýtate, a prípadné rozdiely
v konštrukcii domov pripočítate alebo odpočítate k získanému údaju a máte vcelku solídny výsledok.
Lebo také tepelné straty domu by Vám ako údaj boli aj tak nanič, podobne ako tu v diskusii uviedol
pán robov "Mám tepelnú stratu 4,5kW/180m2/-15oC" čo ako vďaka mu za údaj aj za príspevok aj za všetko,
ale Vám je to ako údaj na nič.
Keby sa namiesto tepelnej straty domu uvádzal údaj o tom koľko taký dom za vykurovaciu sezónu spotrebuje
kilowatthodín, tak by to bolo oveľa lepšie ako nejaký údaj o tepelnej strate. Možno tu na tomto mieste
niekto namietne, že predsa spotreba v kilowatthodínách za vykurovaciu sezónu je závislá od toho v akej lokalite
sa taký dom nachádza a potom aká zima bola, koľko slnečného svitu , vetra a podobne bolo.
Ale tento argument zametieme ľahko pod koberec, lebo žiadny dom pokiaľ mi je známe sa len tak sám nezodvihne a
nepremiestni do inej lokality, takže v tej istej lokalite bude aj ten istý počet kilowathodín,
a počasie síce má na počet kilowathodín závažnejší vplyv, ale ono sa to v podstate vždy za zimu spriemeruje.
Sú tam síce medzi vykurovacími sezónami nejaké rozdiely ale nie také aby sme to museli vážne brať do úvahy.
Však aj teraz sú mrazy ako šľak, ale predtým bolo nebývale teplo a aj keď pominú asi bude nebývale teplo
a rozdiely medzi jednotlivými rokmi nebudú väčšie ako +/- 10 percent, alebo tak nejak, a keby aj nie
aj tak to nikto neovplyvní ani neodhadne dopredu.

Možno by mohlo niekoho napadnúť a dal by nám takú radu aby sme sa pozreli do projektu domu
že či tam projektant o tom niečo nespomenul. Ja taký údaj v projekte domu nemám, ale možno sa to niekde
robí, a projektant Vám aj odhadol spotrebu kWh, alebo minimálne navrhol výkon kotla alebo zdroja tepla.
V každom prípade, dôrazne Vám neodporúčam sa nad tam uvedenými údajmi nejako hlbšie zamýsľať alebo nedajbože
z nich pri niečom vychádzať.
Realita je taká, česť výnimkám, že projektant Vám v projekte navrhol výkon kotla alebo vypočítal spotrebu energie
oveľa vyššiu ako bude alebo reálne je. Prečo to tak je, to presne neviem, ale je to tak. Verme, že projektanti
a výrobcovia zdrojov tepla a kotlov nie sú v nejakom zločinnom spolku.
V prípade že by ste sa dopracovali k nejakému údaju v počte kilowathodín ktoré Váš dom spotrebuje
potrebujete ešte vedieť náklad na kilowathodinu vyrobeného tepla. Áno vyrobeného, lebo doma budete teplo vyrábať
a potom následne spotrebovávať, ale uisťujem Vás že medzi to smele môžete dať rovnítko, všetko teplo čo
vyrobíte, aj spotrebujete a teda to isté teplo Váš domček aj vyžiari do luftu, neostane ani Joule.
Ozaj vidíte, Joule. Ja tu uvádzam kilowathodiny ale niekto je možno zvyknutý že teplo sa meria na Joule.
Ja som elektrikár, a mne je Joule cudzie. Mne stačí vedieť že jedna Wattsekunda (Ws) je jeden Joule.
Jedna Ws je jeden watt za sekundu, a jedna kilowathodina je 1000 wattov za hodinu a ked si to zrátame tak
nám vyjde že 1 kWh = 3 600 000 J a to sa rovná 3,6 MJ. Všimnite si že Joule je pomerne malé a preto sa
používajú jeho násobky ako MJ (milíon Joule) alebo GJ (miliarda Joule). GJ je ten známy gigadžaul
o ktorom už asi každý počul. Ale keď zostaneme pri kWh a budeme udávať spotrebu domu na vykurovanie
v kWh bude sa nám ľahšie porovnávať aké sú náklady na jednotlivé zdroje tepla. Ja mám väčší domček a
moja ročná približná spotreba je 17 000 kWh. Na Joule by to bolo 61,2 GJ lebo 1 GJ = 277,7778 kWh.
Keby som vyrábal teplo pre svoj dom elektrokotlom, vedel by som presne náklady, lebo cena elektrickej
energie za kWh je známa a stačí to vynásobiť 17000. Pre Váš menší domček uvažujme že je to povedzme 10 000 kWh
alebo 36 GJ.
No a teraz rátajme spolu: Ak by ste kúrili elektrokotlom a cena za 1 kWh je 13 centov "spálite" za zimu
10 000 kWh x 13 centov čiže 1 300 EUR. Možno sa to zdá niekomu aj veľa a ľudia z panelákov si tu povedia
ako dobre že my nemáme žiadny dom, ale radujú sa predčasne lebo bežná cena za GJ v paneláku je 30 EUR alebo aj viac
a ak Vy miniete v domčeku za rok 36 GJ, oni ich zase minú v paneláku, čo v súčine dáva síce čosi menej ako tých 1300 EUR,
ale ak ich neminú, tak im to aj tak zarátajú, a keby im to aj nezarátali, tak im zase zvýšia cenu za GJ a neurobia s tým nič
ani keď sa rozlejú na kolomaž. Im sa to totiž len zdá že im to vychádza lepšie, lebo za kúrenie platia stále
rovnako a to aj celé leto a táto virtuálna realita ich na prvý pohľad zvýhodňuje, ale nie na dlho.
Máme tu síce spotrebu 10 000 kWh za zimu pre malý domček ale zatiaľ sme uvažovali len o výrobe tepla za pomoci elektrickej energie.
Toto je úplne ten najdrahší spôsob aký existuje a neexistuje žiadny drahší. Teda mňa žiadny nenapadá, ak niekto niečo vie,
budem vďačný za námet. Preto si zajtra môžeme niečo spomenúť o nejakých iných spôsoboch výroby tepla pre malé domčeky a
koľko by to stálo....

Ta posledná veta o tej bivalencii mi neni jasná ani trochu.
"Bod bivalencie mi reálne vychádza cca na 13oC, ale vzhľadom na slnečné zisky nemusím prikurovať do -16oC. " .... Takže to s tými +13 stC a -16 stC som nepochopil, ale chcel by som.
Ak je zamračené a nemám tepelné zisky zo slnka /celý dom je obývanou časťou otočený na juh, veľké francúzske okná/, vnútorné zdroje iba mrazák a chladnička, vypnutá ventilácia a kúrim výhradne pomocou tepelného čerpadla, ktoré beží v kuse, tak pri priemernej -13oC mám vyrovnanú vútornú teplotu - neklesá ani nestúpa /aha, zle som napísal vyššie, nie 13oC ,ale -13oC/. V prípade, že cez deň svieti slnko /mám slnko od cca 9:00 do 15:00, tak mi to vydrží až do priemernej teploty -16oC.

Vrátim sa k hlavnej otázke z tejto porady:
Naozaj sú náklady na vykurovanie také nízke (niekde som čítala okolo 1000 Sk pre menší rod.dom)??? Nuž je to v celku zaujímavá otázka, tak skúsme hľadať na to odpoveď.
Od čoho závisia náklady na vykurovanie? Logicky sa tu pýta odpoveď že od toho čím človek kúri, nie? No ja si myslím že v prvom rade závisia od toho nie čím, ale čo vykurujete ...
Lebo také tepelné straty domu by Vám ako údaj boli aj tak nanič, podobne ako tu v diskusii uviedol pán robov "Mám tepelnú stratu 4,5kW/180m2/-15oC" čo ako vďaka mu za údaj aj za príspevok aj za všetko, ale Vám je to ako údaj na nič.

Takže na tieto otázky odpoveď existuje - pre potreby predbežného návrhu som použil PHVP02Sk.xls od Passivhausu /po nemecky je napríklad tu, http://www.nulwoning.nl/attachments/Documenten/huis%20phvp02%20versie%202.xls/ v prípade záujmu môžem poslať to moje. Mne to vyšlo na cca 5000kWh ročne, čo v mojom prípade beriem ako veľmi približnú hodnotu. Reálne odhadujem na 7000kWh, uvidím v auguste, aby som uzavrel prvý rok /nemám zaizolované komplet/. Pozor, nie je v tom zahrnuté TUV, čo môže byť až tretina naviac! Mnou uvádzaná strata je výsledkom z programu pre podlahové kúrenie Univenta Forfox http://www.univenta.sk/download/


Keby sa namiesto tepelnej straty domu uvádzal údaj o tom koľko taký dom za vykurovaciu sezónu spotrebuje kilowatthodín, tak by to bolo oveľa lepšie ako nejaký údaj o tepelnej strate.

Pekný príklad výpočtu tak ako by mal byť je napríklad tu http://www.tobprojekt.sk/potreba_tepla_na_vykurovanie.html - o tom by mal byť energetický certifikát. No a na základe toho sa človek môže rozhodnúť, akým spôsobom to teplo do domu dodá, ale to je mimo rozsah tejto debaty.

Takže dnes pokračujem s kecmi o kúrení v malom domčeku. Ale najskôr k tej reakcii od užívateľa robov:
Áno, ja proti nejakým projektantom nič nemám, veď na výnimky snažia sa tiež hádam robiť veci poriadne, ale
všetci máme ešte rezervy. Pozeral som aj ten výpočet tepelných strát podľa tej normy, a síce je to asi len nejaký
približný návod, že ako asi postupovať, veľa podstatných vecí mi tam chýba. Napríklad taká geografická
poloha objektu, lebo to je pravda, niekto namietne, zamysli sa človeče, nemiešaj hrušky s jablkami,
však vypočítané tepelná prestupnosť bude
rovnaká bez ohľadu na polohu, ale zrazu sa tam objavujú kWh a to v podobe koľko ten objekt potrebuje kWh
na kúrenie počas zimy. A to teraz vravím otvorene, nech zo mňa nikto vola nerobí, a netvrdí že tu už na lokalite nezáleží.
Hádam to uzavrime tak že tieto veci sa o niečo pekné snažia, ale z viacerých dôvodov to nie je dokonalé
a dosahujú presnosť alebo chybu +/- 25 percent. Takú presnosť by mohla dosiahnuť aj bruchatívno-komparativna
metóda určenia spotreby kWh, keby Tí ľudia dbali na spätnú väzbu, teda keby si po čase overili,
že ako to odhadli a aká je realita, a zistenú chybu premietli do budúcich odhadov, ale to asi nerobia.
Používanie špeciálnych softvérov na výpočet kWh objektu je síce možné, ale vyžaduje to zdĺhavé vkladanie
veľkého množstva všakovakých parametrov, tak potom nejaký premenlivý parameter, napríklad tvar budovy, radšej zadajú tak
aby radšej vyšlo dačo viac ako menej. Veď ubrať na výkone sa takmer vždy dá, tak načo si robiť stres.
Ono v podstate na tom aby sme dosiahli výpočtom nejaký presný výsledok spotreby kWh, až tak nezáleží, kúriť sa musí
tak či tak, a občas sa kúri ozaj málo, napríklad v októbri alebo máji,
tak načo nám to bude, keď aj ten slávny Ilko nemá ani len tušenia ako bude napozajtre.
Tak tu máme teda ten malý domček, čo vyžiari za zimu 10 000.- kWh. Inak patrí sa povedať že to je údaj čo do veľkosti spotreby
veľmi prijateľný, ba až polopasívny a nejaké staršie nezateplené domy môžu bez mihnutia oka vyžiariť o polovicu viac, teda 15 000 kWh.
No písal som že vyrobiť 10 000 kWh sa dá elektrickou energiou pri cene 13 centov, (každý nech si tu dosadí cenu svoju)
teda spolu za 1300 EUR. Elektrickou energiou môžete kúriť primovýhrevnými telesami tzv. konvektormi, majú trochu nevýhodu
v tom, že vysušujú vzduch a pomerne silno víria prach ktorý sa usadzuje na stenách v ich okolí. Potom môžete mať elektrickú
podlahovku, alebo môžete mať elektrokotol ktorý ohrieva vodu pre klasické teplovodné radiátory, alebo pre podlahovku,
môžete mať elektrické infražiariče a podobne, zdá sa že tu sa skoro ani fantázii medze nekladú.
Počet Joulov tepla ktoré dostanete z týchto všetkých vecí, zodpovedá na chlp presne množstvu spotrebovanej elektrickej
energii a to za 1 kWh elektriny 3 600 000 Joule. Viac ani o chlp. Účinnosť takého elektrokotla je presne 100,000000 percent.
Každý aj ten najmenší diel elektriny sa premení na vždy rovnako presné množstvo tepla.
Keby som chcel byť detailista a uvediem že predpokladám že máte elektrokotol umiestnený vo vnútri domu, a hlavnú domový
rozvádzač mimo domu, tak účinnosť elektrokotla by bola 99,999999999 percenta. Ten rozdiel do 100 percent môže predstavovať
oteplenie prívodného kábla od elektromera k domu a časť svetla z kontrólky toho elektrokotla ktoré cez okno uniká kamsi do vesmíru.
To je energia ktorú nevyužijete. Ozaj a čo príkon obehového čerpadla toho elektrokotla? Aj to sa všetko premení na teplo, a ak máte kotol
vo vnútri domu tak neunikne ani Joule, ešte aj kinetická energia prúdiacej vody z toho čerpania sa všetka premení na teplo.
Niektorí ľudia majú ohľadom elektrického ohrevu občas pochybnosti, a tvrdia že musia napríklad pravidelne meniť elektrickú
vyhrievaciu vložku v zásobníku vody, lebo sa vplyvom nasadaného vodného kameňa znižuje účinnosť ohrevu a zvyšuje spotreba prúdu.
Tak to je do neba volajúca hovadina na entú.
Z jednej kilowatthodiny dostanete presne 3 600 000 Joule, viac sa nedá ani o chlp, ale dokonca ani menej. Hrúbka vodného kameňa
na to nemá absolútne žiadny vplyv. Jediné čo sa stane s narastajúcou vrstvou kameňa je to, že vložka bude čoraz lepšie
tepelne izolovaná od okolitej vody, a bude sa zvyšovať jej teplota. Ak teplota zájde príliš daľeko, vložka sa prepáli.
Ale účinnosť premeny elktriny na teplo je stále 100 percent. So zvyšujúcou sa teplotou vložky sa spotreba elektriny dokonca zníži,
ale to je zanedbateľný vplyv niekde na úrovni percenta alebo dvoch celkového príkonu, a spôsobuje ho to, že so zvyšujúcou sa
teplotou vložky stúpa jej elektrický odpor a tým klesá prúd a spotreba ale zároveň aj množstvo vyrobeného tepla.
A tak namiesto 1 kWh spálite len 0,985 kWh a nedostanete 3 600 000 Joule ale len 3 546 000 Joule.
Nechápem ako toto môže byť niekomu nejasné.
Takže energia pre prevádzku elektrických spotrebičov stojí 1300 EUR. No dobre. A koľko stoja tie spotrebiče?
To si zistite sami na internete, ale celá táto skupina spotrebičov ma cenu veľmi priaznivú, lebo premienať elektrickú
energiu priamo na teplo je činnosť priam primitívna.
Pozrime sa teraz rovno ako je na tom z hľadiska účinnosti tepelné čerpadlo a až potom na iné zdroje tepla, lebo TČ
je otázka tejto témy. Nejdem tu nejako detailne rozoberať príncíp fungovania TČ, lebo by to bolo na dlho, prejdem
rovno k účinnosti týchto vecí ktorá býva nie 100, ale aj 400 percent. To znamená že z 1 kWh elektrickej energie
ktorú toto zariadenie spotrebováva dostaneme nie 3 600 000 Joule ale 4 x 3 600 000 Joule čiže 14 400 000 Joule.
To všetko za predpokladu že TČ má tzv. vykurovací faktor 4, čo býva dnes bežné. Tento faktor vlastne udáva koľkokrát
sa tepelným čerpadlom vyrobí viac tepla ako by sa vyrobilo keby sme spotrebovanú elektrickú energiu premenili
na teplo elektrickou špirálou a nemusí to byť práve 4. Môže to byť aj viac ako 4 ale aj 3,2. Tento faktor sa mení
hlavne v závislosti od toho, s akými typmi médií pracuje TČ a akú majú tieto médiá teplotu. Nemôže byť menší ako 1,
a najvyšší býva v súčasnosti okolo 5. Ak by tu niekto o tom pochyboval, lebo kdesi počul o zákone zachovania energie,
tu sa nejedná o žiadne perpetum mobile, lebo zvyšný diel tepelnej energie nepríde z ničoho, ale sa odoberie
niekde kde isto nebude chýbať a je tam toho na mraky, čiže vonkajší vzduch , podzemná voda a podobne.
Predpokladajme optimisticky že máme vykurovací faktor 4, optimisticky preto že systémy kde primárne médium je
vzduch sú rozšírenejšie, ale zase mávajú faktor spravidla nižší ako 4, a našu spotrebu elektrickej energie vydeľme 4.
Dostaneme 1300/4 čiže 325 EUR náklad na kúrenie za elektrinu. Je to možné? No áno, to sú náklady na kúrenie
tepelným čerpadlom pre vyrobenie 36 GJ tepla, ibaže v reále to bude o niečo viac, lebo ten faktor nebude v prípade
silných mrazov zďaleka 4, a ak bude treba dokurovať elektrokotlom, tak sa to pokazí ešte viac a môže to byť
aj niekde od 400 do 500 EUR. Aj tak je to však približne tretina oproti priamovýhrevným telesám. Napriek tomu je to
oveľa viac ako sa pýtala Suzzan. Nie je to 1000 korún. Je to viac ako 10 000 korún a to ešte treba kúpiť tepelné čerpadlo.
Tak si to teraz sami zrátajte. A pri počítaní nezabudnite, že to čerpadlo neni na veky, a za 7-10 rokov počítajte s
investíciou najmenej 60 percent ceny čerpadla, a sem tam sa môže niečo dosexovať a treba to vymeniť, ale ročne
to zožere v piemere len okolo 20-30 EUR na náhradné diely a občasnú údržbu, lebo TČ sú našťastie celkom spoľahlivé.
Pri rátaní zistíte, že to tepelné čerpadlo neni zase až taký zázrak a všeliek. A čím menšia spotreba tepla lebo malý dom,
tým ešte horšie.
Ušetrili sme ročne povedzme 800 EUR, lebo 1300-500=800. To je za 10 rokov 8000.- a verme teda že to 10 rokov pôjde,
ak za tieto peniaze kúpite čerpadlo, a zamontujete ho tak je to OK.
Zistíte že ak chcete aby sa Vám tepelné čerpadlo vyplatilo, musíte ho navrhnúť tak, aby bolo čo najviac využité a
nabehalo čo možno najviac hodín. Preto musíte správne zvoliť jeho výkon, a prípadne ho skombinovať s inými doplnkovými
zdrojmi tepla. Zajtra idem do NR omrknúť ten AQUATHERM, tak sa zatiaľ majte.

Cicmur: ty si mal byť spisovateľom. Toľko myšlienkového balastu v technickej téme som už dávno nevidel... Dokážeš sa sám seba opýtať i odpovedať, ešte k tomu nechutne zalomené riadky. Na to existuje voľba Edit, skús si niekedy čítať po sebe.
TC - zabudol si povedať, že okrem toho musí byť primerane lacné, pretože ak ušetrí iba toľko, koľko stojí, tak takáto investícia stráca zmysel.
Ozaj, ako zistíš pri návrhu výkonu TC, aký výkon by malo mať? Nemalo by to vyliezť z výpočtu tepelných strát? Alebo si najprv postavíš chalupu, niečím to pár rokov budeš vykurovať a merať a potom celý systém prekopeš? To nemá zmysel... aj podlahovku nemôžeš navrhnúť iba z brucha.

robov: Ty si mal byť literárnym kritikom. Ale na tomto mieste ma nemáš čo kritizovať, lebo keď si prečítaš otázku tejto témy,
tak by si mal zistiť že ju položil úplný laik, a ja som napísal čo som napísal pre laikov, a nie odborných kritikov ako si Ty.
Akáže je toto technická téma, však tu laik zadrel nejakú hovadinu a snažíme sa mu po lopate niečo vysvetliť alebo
ho zrozumiteľne naviesť k tomu ako si má v tejto veci dať rady. Nenazýva sa to tu poradou?
Ma dojímajú k slzám kadejaký odborníci čo nepochopia že počty pre základné školy nie sú určené pre MATFYZ a osočujú ľudí
čo majú nejakú ochotu alebo venujú trochu svojho času len tak, pre dobro veci.
Vyzerá že si osoba nejako spojená buď so stavbami alebo projektovaním okolo kúrenia alebo dačo okolo toho. Ak je to tak
tak tu nehádž ďaľšie otázky, ale daj nejakú odpoveď , Ty myšlienkový balaste! Ty cenová skupino!
PS: Ale ma to celkom pobavilo, maj sa pekne....

Cicmur: v princípe si ma trafil, ako staré hobby vediem digitálnu knižnicu, hlavné zamestnanie mám projekciu a výrobu slaboprúdej elektroniky a ako nové hobby staviam viacgeneračný rodinný dom - vlastne kompletná projekcia /okrem prvotného architektonického riešenia/ je moja.
Nekritizujem, iba ma to zaujalo a navrhol som ti nejaké zlepšenie... Ja viem, nežiadaná rada atakďalej. Totiž v tvojej myšlienkovej konštrukcii som sa dosť stratil a dosť pochybujem že laik pochopí o čom píšeš. Ale je to iba názor.
Otázky tu nejako nepadajú, téma je v princípe zodpovedaná. A laik sám bez dostatočných vedomostí to fakt posúdiť nevie, ale môže rozhodovať na základe odporúčaní skúsenejších /projektant/. Vstupných údajov je málo a nepribúdajú.
Vybral si si na výstave?

Mne to pripadá zaujímavé a už som sa tešil na ďalší diel. Je pravda, že je to napísané trochu kostrbato a laik sa v tom zrejme stratí a radšej sa spoľahne na predajcove vyhlásenie "do štyroch rokov sa to vráti". Ale ako to však podať laikovi aby to bolo jednoduché a zároveň pravdivé, tak to netuším.
Sú však aj ľudia, ktorím nerobí problém trochu pohnúť rozumom a Cic Murove myšlienky pochopia.

Takže Cic Mur go go go!

Aha, no tak to je moc hesky. Navrhovanie elektroniky to by ma veru bavilo, to ja robím len ako občasné hobby. Rodinný dom som pred pol rokom kolaudoval, ale sme sa tam ešte nepresťahovali lebo nám chýba kuchyňa a pár vecí v interiéri.
No a potom chýba ešte fasáda a všetko okolo domu, tam ma čaká ešte veľa práce. Dom som staval úplne podľa svojho gusta, suseda mám projektanta a ten mi len prekreslil veci aby to bolo v tvare kedy sa to dá nazvať projektom, inak som mu dal podklady s presnosťou na milimeter.
K stavbe nového domu Ti želám všetko dobré, a nemôžem si pomôcť, ale musím Ti dať jednu radu: Ak si to môžeš dovoliť, nerob žiadne kompromisy a trvaj na svojom.

Jeden z príkladov: Mne robil plastové rozvody vody po hause jeden chlapík, a jasne som mu kázal studenú vodu ťahať G 3/4" a teplú G 1/2". Dával som na všetko pozor ako na malé dieťa, ale práve vtedy som bol jeden deň preč, a keď som sa vrátil div me nevykocilo. Aj teplá voda bola G 3/4" a vraj on to tak robí 15 rokov a je vodár a to by bolo polcólom zle a podobné drísty.

A vzápätí som ja urobil ťažkú chybu, že som to nedal všetko vytrhať a urobiť nanovo. A teraz sa v reále ukazuje aká je to blbosť, žiadna batéria otvorená naplno nemá ani zďaleka prietok ktorému by nestačila aj G1/2" ani sprcha nie, ba ani keď sa otvorí toho naraz viac, však sa stačí pozrieť, akou tenučkou hadičkou býva pripojená batéria. A tak miniem veľa litrov teplej vody znova a znova zbytočne, lebo som urobil chybu. Ale na chybách sa človek aj učí, a pod kuchynskú linku dám isto prietokový ohrievač s 5 lit. zásobníkom a el. ohrevom a s teplou vodou tam asi ani nepôjdem.

PS: No a vidíš ozval sa aj niekto , kto má pre moje kecy aký-taký pochop. Ešte je predomnou dlhá cesta kým budem mať taký fan klub ako má napríklad Horst Fuchs, ale aj tak pán Ferdosondo pekne Vám ďakujem, včera som sa na Aquatherme dozvedel veľa nových vecí, aj keď tam nič svetoborné a nové v zásade nebolo, večer o tom napíšem.
Zatiaľ sa majte.

Náhodou, zlepšil sa ti prejav /nemáš zalomené riadky/...
Ja mám za sebou už druhú kolaudáciu - do druhého bytu som sa presťahoval v lete a teraz ma čaká posledný.
O kompromisoch a prerábkach je dlhá história, ale už ma nazvali "náročný zákazník"... Všetko kresliť, ústna dohoda nie je dobrá, dá sa zle pochopiť.
Typicky: Pán domáci, chýbajú tehly. Ja: ako to, malo zostať pol palety? obzerám sa: a toto je čo za otvor? majster: však balkónové dvere a okno, 90 od zeme. ja: určite? to má byť francúzske okno, ukážte výkres. Majster si nasadí okuliare: Aha... je tu 0... - takže to pekne museli rozobrať.

Dobrý deň. Páči sa mi táto diskusia, som tu ale nový ale to neznamená že nemám nejaké skúsenosti v stavebníctve. Robil som prístavbu k RD úplne sám bez majstrov, nakoľko som nemusel kolaudovať, lebo pôvodná stavba bola pred „76“ postavená. Akurát plyn mi ťahal kamarát. Spravil som tam strašne veľa chýb a to chcem teraz riešiť odbornou poradou. Preto som tu aj prihlásený.
Teraz idem stavať nový RD Bungalov 085 NED, a tam mám navrhnutý systém TČ vzduch voda, že aký TČ to ešte mám čas lebo steny idem ťahať až niekedy v lete, ale predsa stále človek je múdrejší keď číta všelijaké diskusie a rady od ostatných, rozmýšľam o stavebnom systéme MED MAX polystyrénové tvárnice, kde ale podľa tých diskusií budem potrebovať rekuperáciu vzduchu.
Tiež som chcel ísť do NR na aqatherm no nevyšlo mi to, takže čakám na ďalšie zaujímavé články a diskusie. S pozdravom Ján T.

No dnes nejdem do dlhých príspevkov, ale najskôr by som za seba dal definitívnu odpoveď Suzzan na tú otázku o ktorej je táto téma:
Ak myslela 1000 korún za celú zimu, tak za tieto peniaze sa celú zimu kúriť nedá, a to ani tepelným čerpadlom teda za predpokladu že hovoríme o bežnom dome, aj keď je dobre zateplený a neviem čo ešte. Treba sa aj zamyslieť nad tým, že kde sa ten dom nachádza lebo vplyv lokality môže mať vplyv aj taký, že potrebné množtvo tepla sa môže meniť aj v pomere 1:2. Včera som bol napríklad v tej Nitre, a tam bolo cez deň okolo nuly, a volal som domov a na Liptove bolo cez deň okolo -9 až -10. A to nehovorím že existuje aj taká Oravská Lesná a keď ju porovnáme s okolím Štúrova tak dostaneme rozdiel ktorý nielen vidíme ale aj cítime. Ďalej je tu otázka čo myslela tými 1000 korunami, lebo ak celú zimu tak to je teda prežalostne málo. Ak by aj mala ťerpadlo voda-voda s faktorom 5, a to taký ani nebude, tak za 1000 korún vyrobí pri cene elektriny 13 centov / kWh nasledovné množstvo tepla:
1000 korún je 1000/30,126 = 33,20 EUR za ktoré nakúpi pri cene 13 centov / kWh = 255 kWh za ktoré
umožni tepelnému čerpadlu s faktorom 5 (teoretickým) vyrobiť 255x5 = 1275 kWh tepelnej energie
a to je len 4,6 GJ tepla. A my sme tu pár príspevkov dozadu rátali že náš domček potrebuje 36 GJ tepla na zimu.
Aj keby Suzzan bola myslela tých 1000 korún na mesiac a aj keby kúrila 4 mesiacev a dala na kúrenie 4000 korún za zimu, aj tak máme vyrobených len 18,4 GJ tepla, teda asi polovicu z toho čo sme rátali že taký menší dom potrebuje.
Takže odpoveď je že nie, 1000 korún je málo aj na mesiac, na zimu treba pre priemerný malý dom na kúrenie tepelným čerpadlom 8000 korún na zimu, a to sme ešte mierni optimisti, ale povedzme že v okolí Šturova by to aj stačilo, ale treba zobrať do úvahy ešte to, že to tepelné čerpadlo bežne nenosí ani Mikuláš ba ani Ježiško. Howgh.

Možno je viac ľudí takých že stavali dom, a mali by ochotu sa podeliť o skúsenosti , ale hádam by sa na to mala otvoriť iná téma, lebo toto tu je o tepelných čerpadlách. Teda myslím si že by bolo vhodné takto postupovať.
Ja som mal to šťastie že mi staval švagor, a trochu aj brat a synovec. Robil to síce 3 roky, ako hlavné denné zamestnanie, a ja som robil väčšínou len logistiku, ale keby mi to mala robiť nejaká firma, tak som už dávno v opatere doktora Chocholouška v Bohnicích. Elektriku som si urobil sám, vodu mi robil jeden truhlík, trubky na podlahovku jedine naťahala firma, ale to mali za dva dni. Problém bol trochu so strechou, ale podarilo sa mi obehnúť troch ľudí a súhlasili že to urobia, a po týždni to mali zakryté.

K tým tepelným čerpadlám ma dnes napadol ešte jeden dodatok. Kdesi v tejto téme som rátal približnú návratnosť tepelného čerpadla, a ktosi, myslím že robov, (dúfam že sa neurazí ak to nebol on) mi oponoval, že za 10 rokov sme na tom istom, ako keby sme kúrili elektrinou, tak to tam proste vychádzalo. Keď som to na druhý deň čítal, napadlo ma že neberieme jednu vec do úvahy a keď ju do úvahy zoberieme, tak to trochu tepelným čerpadlám vylepší návratnosť. A tá vec je fakt, že my si tu rátame kľudne o 10-tich rokoch a vôbec sa nezamýšlame aká bude cena elektriny za 10 rokov.
Pri tejto príleťitosti si dovolím takúto vetu:
Cena elektriny sa každých 8 rokov zdvojnásobí!
Narážam tu na slávny Moorov zákon , ktorý je síce trochu o niečom inom ale keď toto zoberieme do úvahu, tak to návratnosť TČ nie ohromujúco, ale predsa len vylepší.

Aj keď som za seba dal dnes Suzzan už akože konečnú odpoveď čo sa týka kúrenia čerpadlami, ešte mám kopu zaujímavých vecí k tomu čo povedať, aj z toho aquathermu, ale dnes začínam byť akýsi vláčny, tak to odložím na víkend a cez víkend to nejako sformulujem, dozvedel som sa zaujímavé veci ohľadom životnosti čerpadiel, treba to brať z rezervou to je jasné, ale strávil som v stánku IVT hodne času, aj lahvinku Mikulovského otvorili, však pri víne sa lepšie debatuje, aj prezradili koľko čerpadiel kde predali, aj iné zaujímave informácie, tak za dva dni dovi.

K tým tepelným čerpadlám ma dnes napadol ešte jeden dodatok. Kdesi v tejto téme som rátal približnú návratnosť tepelného čerpadla, a ktosi, myslím že robov, (dúfam že sa neurazí ak to nebol on) mi oponoval, že za 10 rokov sme na tom istom, ako keby sme kúrili elektrinou, tak to tam proste vychádzalo. Keď som to na druhý deň čítal, napadlo ma že neberieme jednu vec do úvahy a keď ju do úvahy zoberieme, tak to trochu tepelným čerpadlám vylepší návratnosť. A tá vec je fakt, že my si tu rátame kľudne o 10-tich rokoch a vôbec sa nezamýšlame aká bude cena elektriny za 10 rokov.
Hm, cena plynu západné slovensko D2 1kWh/4 centy, elektro D2 1kWh 13centov, pre zjednodušenie je elektro 3x viac. Takže ak rátam celoročný COP 3, tak je to vyrovnané - na použitie TC musí byť dobrý dôvod.. Zanedbávam paušály a vstupné investície.
Oproti kúreniu iba elektrinou a ročnej spotrebe tepla 20000kWh môže TC ušetriť teraz ročne cca 1700,-E, tam sa to jednoznačne oplatí - za podmienky, že TC nebude príliš drahé. Odhadujem, že reálna úspora bude cca 1000,-E ročne, takže pri očakávanej životnosti 10 rokov sa TC za 10000,-E akurát zaplatí.
Ak pôjde cena elektriny hore, pôjde aj cena plynu úmerne k tomu a vlastne všetkých energií. Ak by sa zajtra objavila zázračná krabička s výrobou tepla/elektriny zadarno, bude vstupná investícia a servis taká vysoká, že sa zaplatí akurát po dobu svojej životnosti...

No dneska ráno -15,5 zapol som moju Toshibu inverter vzduch-vzduch a v pohode kúrila.Len by som chcel vedieť,koľko berie ampér,dávnejšie sa chystám kúpiť nejaký kliešťový ampérmeter-potrebujem ho aj v robote.Ak máte skúsenosti,poraďte,ja som za taký multifunkčný napr.http://avelmak.sk/index.php?lm=1221&pg=det&article=43948 len tie rozmery:confused:

No tak Vás všetkých zdravím a idem sem zase prihodiť trocha svojho myšlienkového balastu o tých tepelných čerpadlách. Bol som na tej výstave v Nitre aj ešte s dvoma chlapíkmi. Jeden popri inej robote montuje sem-tam aj tepelné čerpadlá, ale zdá sa že len systém vzduch - voda, a druhý je zase servisák na chladiace systémy, ale to je vlastne to isté ako tepelné čerpadlo. Cestou ta i nazad sme v aute samozrejme kvákali len o čerpadlách a spomínam to hlavne preto, že ja som na tej výstave bol prvý krát a tak to neviem posúdiť, ale podľa nich sa výstava každých rokom scvrkáva. Nevideli sme tam žiadnu prevratnú novinku, ani sme ju vlastne nečakali, ale čerpadiel tam bolo neúrekom.
K hodnoteniu výstavy ako takej pripojím svoj postreh, a síce keby tam neboli čehúni, tak to môžu rovno zabaliť. No ono je to vlastne 2x väčšia krajina a trh, a keď si predstavím že by česko vôbec neexistovalo, tak by sme niektoré veci ani nemali kde kúpiť. Sú proste lepší obchodníci a majú lepší ťah na bránku. Samozrejme že na výstave boli aj slovenské firmy a sú medzi nimi aj úspešné firmy so zaujímavou ponukou.
Najmenej trištvrte výstavy tvorili tepelné čerpadlá alebo príslušenstvo. Sem-tam nejaký slnečný kolektor alebo niečo iné. Na moje prekvapenie tam bolo pomerne hodne návštevníkov, pomedzi ktorých dychtivo hľadali pohľadmi pracovníci vystavovaných firiem svoje obete ktoré by presvedčili o tom, že náklady na obstaranie tepelného čerpadla sa im nielen vrátia skôr ako si dokážu predstaviť, ale ešte na tom aj zarobia. Pozoruhodné.
O tom že TČ je ale beh na dlhú trať ostatne svedčilo aj to, že napriek prítomnosti hromady tepelných čerpadiel, vzduch v halách sa snažili ohrievať pri dverách umiestnené kadejaké pokútne elektrické odporové fukáre. Pred jednou halou hučal asi 250 KW naftový bufík a vháňal teplý vzduch dovnútra prenosným potrubím.
Celé sme to obehli asi za tri hodiny a dalo by sa povedať že to bola skoro nuda okrem pár zábavných okamihov. Napríklad chvíľu sme hľadeli na trubicový slnečný kolektor, a všimol si nás chlapík z toho stánku a začal nám klasicky sám od seba vysvetľovať aké to je výhodné. Ja som spozornel až vo chvíli keď sa nás snažil presvedčiť že ohrev vody elektrickým prúdom je neúčinný, a účinnosť je silne závislá od druhu prúdu. Pár ľudí sa ešte chvíľu obzeralo ako za nami vykrikoval nejaké nezmysli kým my traja sme sa s hurónskym rehotom posúvali ďalej.
Je to vari len pár dní ako som tu v tejto téme písal o účinnosti premeny elektrického prúdu na teplo, a okrem toho včera som videl v inej porade informáciu o tom, že vraj elektrokotol má najvyššiu účinnosť pri ohreve 60 stupňovej vody. Preto by som sa neskôr k tomuto chcel ešte vrátiť.
Najdlhšie sme sa zdržali v stánku IVT a vzhľadom na množstvo a cenu získaných informácií sa vďaka tomuto pre mňa výstava oplatila.
Zhrniem to najdôležitejšie:
1. Vlani predalo IVT v česku 1000 čerpadiel a na slovensku 73. Pôvodne som zvažoval či toto môžem len tak
vytrúbiť do sveta, ale ak majú na www.ivt.sk (http://www.ivt.sk) informáciu kolko cerpadiel celkom predali slovákom, tak by to nemalo vadiť.
2. TČ vraj vydrží dlhšie ako si myslím a vraj majú aj také ktoré už melie skoro 20 rokov a stále ide. Vraj to pôjde
ako nič 10-15 rokov. Čo sa presne stane potom som sa však nedozvedel.
3. Životnosť tých pancierových hadíc v čerpadlách používaných je vrej lepšia ako si ja myslím.
4. TČ s frekvenčným meničom sa im dáko veľmi neosvedčilo a vraj idú od toho odskočiť a vrátiť sa ku klasike.
5. Životnosť TČ je vraj aj viac ako 50 000 zapnutí a veľa desiatok tisíc prevádzkových hodín.

Možno to niekomu nič nepovie ale z môjho pohľadu celkom cenné informácie, aj keď to treba brať s rezervou a dobré by bolo keby sme mali možnosť porovnávať si to z nejakými overenými údajmi z reálnej prevádzky.
To by bolo za mňa asi tak všetko a ak je to pravda, tak ja si môžem moju návratnosť TČ trochu popopraviť, lebo som rátal s kratšou životnosťou tohoto zariadenia.

Tí dvaja čo boli na výstave so mnou neviem čo zistili, lebo v niektorých stánkoch sa zastavili nezávisle na mne, ale spomínali niečo také že Toshiba si drží svoje pozície v segmente malých kompresorov, ale začal sa nám tu objavovať Copeland a to hlavne u tých väčších. Ja mám vo svojom TČ osadený kompresor Mitsubishi. Som zvedavý dokedy to pôjde a dúfam že Polívka sa v tom dobrom ráne vtedy sekol keď povedal: Kur.. jedny šikmooké.

No tak Vás všetkých zdravím a idem sem zase prihodiť trocha svojho myšlienkového balastu o tých tepelných čerpadlách. Bol som na tej výstave v Nitre aj ešte s dvoma chlapíkmi. Jeden popri inej robote montuje sem-tam aj tepelné čerpadlá, ale zdá sa že len systém vzduch - voda, a druhý je zase servisák na chladiace systémy, ale to je vlastne to isté ako tepelné čerpadlo. Cestou ta i nazad sme v aute samozrejme kvákali len o čerpadlách a spomínam to hlavne preto, že ja som na tej výstave bol prvý krát a tak to neviem posúdiť, ale podľa nich sa výstava každých rokom scvrkáva. Nevideli sme tam žiadnu prevratnú novinku, ani sme ju vlastne nečakali, ale čerpadiel tam bolo neúrekom.
K hodnoteniu výstavy ako takej pripojím svoj postreh, a síce keby tam neboli čehúni, tak to môžu rovno zabaliť. No ono je to vlastne 2x väčšia krajina a trh, a keď si predstavím že by česko vôbec neexistovalo, tak by sme niektoré veci ani nemali kde kúpiť. Sú proste lepší obchodníci a majú lepší ťah na bránku. Samozrejme že na výstave boli aj slovenské firmy a sú medzi nimi aj úspešné firmy so zaujímavou ponukou.
Najmenej trištvrte výstavy tvorili tepelné čerpadlá alebo príslušenstvo. Sem-tam nejaký slnečný kolektor alebo niečo iné. Na moje prekvapenie tam bolo pomerne hodne návštevníkov, pomedzi ktorých dychtivo hľadali pohľadmi pracovníci vystavovaných firiem svoje obete ktoré by presvedčili o tom, že náklady na obstaranie tepelného čerpadla sa im nielen vrátia skôr ako si dokážu predstaviť, ale ešte na tom aj zarobia. Pozoruhodné.
O tom že TČ je ale beh na dlhú trať ostatne svedčilo aj to, že napriek prítomnosti hromady tepelných čerpadiel, vzduch v halách sa snažili ohrievať pri dverách umiestnené kadejaké pokútne elektrické odporové fukáre. Pred jednou halou hučal asi 250 KW naftový bufík a vháňal teplý vzduch dovnútra prenosným potrubím.
Celé sme to obehli asi za tri hodiny a dalo by sa povedať že to bola skoro nuda okrem pár zábavných okamihov. Napríklad chvíľu sme hľadeli na trubicový slnečný kolektor, a všimol si nás chlapík z toho stánku a začal nám klasicky sám od seba vysvetľovať aké to je výhodné. Ja som spozornel až vo chvíli keď sa nás snažil presvedčiť že ohrev vody elektrickým prúdom je neúčinný, a účinnosť je silne závislá od druhu prúdu. Pár ľudí sa ešte chvíľu obzeralo ako za nami vykrikoval nejaké nezmysli kým my traja sme sa s hurónskym rehotom posúvali ďalej.
Je to vari len pár dní ako som tu v tejto téme písal o účinnosti premeny elektrického prúdu na teplo, a okrem toho včera som videl v inej porade informáciu o tom, že vraj elektrokotol má najvyššiu účinnosť pri ohreve 60 stupňovej vody. Preto by som sa neskôr k tomuto chcel ešte vrátiť.
Najdlhšie sme sa zdržali v stánku IVT a vzhľadom na množstvo a cenu získaných informácií sa vďaka tomuto pre mňa výstava oplatila.
Zhrniem to najdôležitejšie:
1. Vlani predalo IVT v česku 1000 čerpadiel a na slovensku 73. Pôvodne som zvažoval či toto môžem len tak
vytrúbiť do sveta, ale ak majú na www.ivt.sk (http://www.ivt.sk) informáciu kolko cerpadiel celkom predali slovákom, tak by to nemalo vadiť.
2. TČ vraj vydrží dlhšie ako si myslím a vraj majú aj také ktoré už melie skoro 20 rokov a stále ide. Vraj to pôjde
ako nič 10-15 rokov. Čo sa presne stane potom som sa však nedozvedel.
3. Životnosť tých pancierových hadíc v čerpadlách používaných je vrej lepšia ako si ja myslím.
4. TČ s frekvenčným meničom sa im dáko veľmi neosvedčilo a vraj idú od toho odskočiť a vrátiť sa ku klasike.
5. Životnosť TČ je vraj aj viac ako 50 000 zapnutí a veľa desiatok tisíc prevádzkových hodín.

Možno to niekomu nič nepovie ale z môjho pohľadu celkom cenné informácie, aj keď to treba brať s rezervou a dobré by bolo keby sme mali možnosť porovnávať si to z nejakými overenými údajmi z reálnej prevádzky.
To by bolo za mňa asi tak všetko a ak je to pravda, tak ja si môžem moju návratnosť TČ trochu popopraviť, lebo som rátal s kratšou životnosťou tohoto zariadenia.

Tí dvaja čo boli na výstave so mnou neviem čo zistili, lebo v niektorých stánkoch sa zastavili nezávisle na mne, ale spomínali niečo také že Toshiba si drží svoje pozície v segmente malých kompresorov, ale začal sa nám tu objavovať Copeland a to hlavne u tých väčších. Ja mám vo svojom TČ osadený kompresor Mitsubishi. Som zvedavý dokedy to pôjde a dúfam že Polívka sa v tom dobrom ráne vtedy sekol keď povedal: Kur.. jedny šikmooké.
Minulý rok som bol na výstave,tento rok som bohužial nestihol-a môžem povedať,že v 99% TČ boli kompresory Copeland-voda-voda určite vo všetkých čo som videl.Čo sa týka tých frekvenčných meničov-u systémov voda-voda podľa mňa nie sú nejak používané.V systémoch vzduch-voda sa používajú DC invertery dnes už dvojité rotačné kompresory-bez tohoto systému by som vzduch-voda nekupoval.

Len by som chcel vedieť,koľko berie ampér,dávnejšie sa chystám kúpiť nejaký kliešťový ampérmeter... Na tvoje účely postačuje aj s desatinovou cenou, http://avelmak.sk/index.php?lm=1221&pg=det&article=17602 inak kľudne ti postačuje štítkový údaj z prístroja

Na tvoje účely postačuje aj s desatinovou cenou, http://avelmak.sk/index.php?lm=1221&pg=det&article=17602 inak kľudne ti postačuje štítkový údaj z prístrojaObčas opravujem napr.nejaký zdroj a potrebujem merať kondenzátory-pri bežných merákoch je rozsah do 200 mikro čo je málo,v robote rozbehové kondenzátory,prúdy motorov,kompresorov-občas ma švagor volá niečo na aute-je opravár,tak preto rozsah DCA.K tomu štítkovému údaju-je to iverter,takže prúd sa mení odľa podmienok vonkajších aj vnútorných.To ma zaráža,že je hrubý jak tehla.Čo tento?http://www.gme.sk/sk/multimetr-klestovy-mastech-ms2108-p722-443.html?menu_type=1

Prosím, poraďte mi servisáka na nastavenie tepelného čerpadla LG. Nekúri nám to podľa našich predstáv,

vraj je to len o dobrom nastavení, ktoré nemáme. Prosím čo najrýchlejšie.

Ďakujem

Ja keď namontujem TČ tak ho aj ponadstavujem podľa zákazníka,maximálne sa tam zastavím,keď zavolá zákazník-prestaviť ekvitermu.Takže treba kontaktovať toho,čo ti to montoval

ahojte,
všetkým, ktorí sa pýtajú na odporúčania tepelného čerpadla, VRELO O D P O R Ú Č A M !!!

Mam tretim rokom TC a zatial funguje bezproblemovo.Konkretne IDM so zasobnikom na ohrev TUV.Navratnost sa bude riesit stale.Velmi zalezi na kvalite samotneho TC a hlavne ako velmi je namahane,stava sa totiz,ze v ramci setrenia sa clovek spokoji s menej vykonnim TC,ktore je vsak neustale v chode a tym padom sa jeho zivotnost rapidne znizi.Pri dlhodobych investiciach sa velmi neoplati setrit pri vstupnej investicii