Dôležité je, aká je právna situácia u vlastníka B. Ten návrh na rozdelenie spoluvlastníctva urobil už zomrelý vlastník alebo až jeho dedičia? V prípade dohody o rozdelení spoluvlastníctva sa spisuje písomná dohoda a tá sa predkladá spolu s novým geometrickým plánom na zápis do katastra. Ak takúto zmluvu urobil ešte pred smrťou pôvodný vlastník a nebola na kataster podaná ešte pred jeho smrťou, budeš musieť vyčkať na ukončenie dedičského konania a skúsiť sa dohodnúť s dedičmi. Ak dohoda je pripravená s nádejnými dedičmi, rovnako treba vyčkať na ukončenie dedičského konania, pretože až potom sú oprávnení nakladať so zdedeným majetkom.

Vďaka.
Návrh na rozdelenie zatiaľ nedal nikto, práve to sa chce realizovať teraz. Vlastník B zomrel, nič podával a práve prebieha dedičské konanie.
Vlastník A chce svoju časť predať, otázka je či musí nevyhnutne čakať na výsledok dedičských konaní, či nemôže smerom na kataster konať sám (v geometrickom pláne sú vlastníci vyznačený jasne).
Ako dlho je platný geometrický plán ? Dedičské konanie sa môže ťahať do aleluja ...

Vlastník A môže predať v tomto štádiu, ale len svoj podiel. To znamená, že kupujúci, ak s tým bude súhlasiť, kúpi spoluvlastnícky podiel vlastníka A a počká kým prebehne dedičské konanie po vlastníkovi B a s dedičom potom spíše dohodu o rozdelení spoluvlastníctva.
Je tu však riziko pre nového vlastníka, že dedičia po zomrelom vlastníkovi B nebudú s návrhom na rozdelenie v takom tvare, ako je už vypracovaný geometrický plán súhlasiť a budú chcieť deľbu inak.
Ak kupujúci nebude chcieť kúpiť podiel, musí predávajúci A počkať na ukončenie dedičského konania, vyznačenie jeho právoplatnosti a s dedičmi potom spísať dohodu o rozdelení spoluvlastníctva.
Až následne, keď bude mať list vlastníctva na svoju čiastku v celosti môže predávať.

Ako dlho je platný geometrický plán ? Dedičské konanie sa môže ťahať do aleluja ...

Geometrický plán má v podstate neobmedzenú platnosť, pokiaľ údaje doterajšieho stavu geometrického plánu sú v súlade s platnými výpismi z katastra nehnuteľností.
To znamená, pokiaľ v doterajšom stave sa nezmení výmera, list vlastníctva, alebo druh pozemku, geometrický plán stále platí.
Ďedičské konanie sa vôbec nemusí dlho ťahať, ak sa dedičia dohodnú a predložia notárovi všetko tak, ako bude požadovať..

Ďakujem za reakciu.
Asi poradím vlastníkovi A počkať na ukončenie dedičského konania, snáď to fakt nebude trvať zbytočne dlho. Ešte raz dík.

Vlastník A môže predať v tomto štádiu, ale len svoj podiel. To znamená, že kupujúci, ak s tým bude súhlasiť, kúpi spoluvlastnícky podiel vlastníka A a počká kým prebehne dedičské konanie po vlastníkovi B a s dedičom potom spíše dohodu o rozdelení spoluvlastníctva.

Asi to s tým predajom podielu vlastníka A nebude také jednoduché vzhľadom na ustanovenie § 140 Obč. zák. o predkupnom práve spoluvlastníka. A ten, až do právoplatného skončenia dedičského konania po spoluvlastníkovi B, nie je známy. Takže skutočne treba počkať.

Asi to s tým predajom podielu vlastníka A nebude také jednoduché vzhľadom na ustanovenie § 140 Obč. zák. o predkupnom práve spoluvlastníka. A ten, až do právoplatného skončenia dedičského konania po spoluvlastníkovi B, nie je známy. Takže skutočne treba počkať.

Pri nedodržaní uvedeného paragrafu sa jedná len o relatívnu neplatnosť zmluvy.
Prevod sa môže uskutočniť, aj kataster povolí vklad. Keďže nežije spoluvlastník, niet komu ponúknuť uplatnenie predkupného práva.

Pri nedodržaní uvedeného paragrafu sa jedná len o relatívnu neplatnosť zmluvy.Prevod sa môže uskutočniť, aj kataster povolí vklad. Keďže nežije spoluvlastník, niet komu ponúknuť uplatnenie predkupného práva.

1. Nemyslím si , že poslaním právnika, ani kohokoľvek iného, je dávať radu na uzavretie relatívne neplatnej kúpnej zmluvy.

2. Väčšina katastrov by takúto zmluvu odmietla vkladovať, aj keď nevylučujem , že na niektorom katastri by to mohlo prejsť.

3. To, že nežije spoluvlastník neznamená, že nie je komu ponúknuť uplatnenie predkupného práva.
Tento názor opieram o ustanovenie § 460 ods. 1 Obč. zák. Podľa neho dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Z citovaného ustanovenia vyplývajú dva závery, a to:
a) smrťou poručiteľa je vymedzený presný okruh budúcich dedičov, buď na základe závetu alebo zákona;
b) rozhodnutie o dedičstve neznamená, že dedičia nadobúdajú dedičstvo, a v ňom obsiahnuté majetkové hodnoty, až v momente právoplatnosti jeho rozhodnutia, v dedičskom konaní sa určí len spôsob jeho rozdelenia a vysporiadania medzi jednotlivými dedičmi, čo sa potvrdí rozhodnutím.

Preto nepovažujem názor vyslovený v citovanom príspevku za korektný a ani za správny.

1.
2. Väčšina katastrov by takúto zmluvu odmietla vkladovať, aj keď nevylučujem , že na niektorom katastri by to mohlo prejsť.
Na základe svojich skúseností si nemyslím, že kataster skúma, či bol podiel ponúknutý na odkúpenie spoluvlastníkovi. Ja som pri kontrole svojich listov vlastníctva na www.katasterportal.sk s údivom zistila, že pozemok, ktorý vlastním v polovici už vlastním s iným spoluvlastníkom. Niekto mi neoznámil zmenu. Môžem to dať na súd, ale to je už o inom... :rolleyes:

1. Nemyslím si , že poslaním právnika, ani kohokoľvek iného, je dávať radu na uzavretie relatívne neplatnej kúpnej zmluvy.

2. Väčšina katastrov by takúto zmluvu odmietla vkladovať, aj keď nevylučujem , že na niektorom katastri by to mohlo prejsť.

3. To, že nežije spoluvlastník neznamená, že nie je komu ponúknuť uplatnenie predkupného práva.
Tento názor opieram o ustanovenie § 460 ods. 1 Obč. zák. Podľa neho dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Z citovaného ustanovenia vyplývajú dva závery, a to:
a) smrťou poručiteľa je vymedzený presný okruh budúcich dedičov, buď na základe závetu alebo zákona;
b) rozhodnutie o dedičstve neznamená, že dedičia nadobúdajú dedičstvo, a v ňom obsiahnuté majetkové hodnoty, až v momente právoplatnosti jeho rozhodnutia, v dedičskom konaní sa určí len spôsob jeho rozdelenia a vysporiadania medzi jednotlivými dedičmi, čo sa potvrdí rozhodnutím.

Preto nepovažujem názor vyslovený v citovanom príspevku za korektný a ani za správny.

Jedná sa o tvoje vyjadrenie silne subjektívnych pocitov. Ja na rozdiel od teba nemám pocit, že navádzam niekoho na nekorektné jednanie. Napísala som len holé fakty, ktoré sú dané. Nie je úlohou katastra skúmať, či spoluvlastník, keď predáva, umožní ostatným spoluvlastníkom uplatniť ich predkupné práva.

Zrejme máš skúsenosti z každého katastra na Slovensku, keď si si taká istá, že by odmietli takú zmluvu vyvkladovať. Ja však tvrdím, že neexistuje na to právny dôvod.

Pri nedodržaní uvedeného paragrafu sa jedná len o relatívnu neplatnosť zmluvy.
Prevod sa môže uskutočniť, aj kataster povolí vklad. Keďže nežije spoluvlastník, niet komu ponúknuť uplatnenie predkupného práva.


Vlastník A môže predať v tomto štádiu, ale len svoj podiel. To znamená, že kupujúci, ak s tým bude súhlasiť, kúpi spoluvlastnícky podiel vlastníka A a počká kým prebehne dedičské konanie po vlastníkovi B a s dedičom potom spíše dohodu o rozdelení spoluvlastníctva.
Je tu však riziko pre nového vlastníka, že dedičia po zomrelom vlastníkovi B nebudú s návrhom na rozdelenie v takom tvare, ako je už vypracovaný geometrický plán súhlasiť a budú chcieť deľbu inak.
Ak kupujúci nebude chcieť kúpiť podiel, musí predávajúci A počkať na ukončenie dedičského konania, vyznačenie jeho právoplatnosti a s dedičmi potom spísať dohodu o rozdelení spoluvlastníctva.
Až následne, keď bude mať list vlastníctva na svoju čiastku v celosti môže predávať.
Možno sa mýlim, v počte katastrov, ktoré by zmluvu o kúpe pozemku v podiele, bez vyjadrenia spoluvlastníka o uplatnení predkupneho práva, zavkladovali. Určite nie v meste, v ktorom žijem. Pripúšťam , že ten pomer môže byť : ... všetky ostatné , až na jeden, ale to nepovažujem za podstatné.

Sama si vo svojom príspevku č. 8 uviedla, že by išlo „ o zmluvu relatívne neplatnú“. Zrejme obidve vieme, čo to znamená. V danom prípade to znamená, že dedičia po vlastníkovi B, by mohli podať na súde žalobu o vyslovenie neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy proti vlastníkovi, ktorý kúpil spoluvlastnícky podiel od vlastníka A . A pravdepodobne by tento spor vyhrali.

V príspevku č.4 si uviedla , že :... „“Vlastník A môže predať v tomto štádiu, ale len svoj podiel. To znamená, že kupujúci, ak s tým bude súhlasiť, kúpi spoluvlastnícky podiel vlastníka A a počká kým prebehne dedičské konanie po vlastníkovi B a s dedičom potom spíše dohodu o rozdelení spoluvlastníctva.“ Ako jedine riziko si pripustila... „ Je tu však riziko pre nového vlastníka, že dedičia po zomrelom vlastníkovi B nebudú s návrhom na rozdelenie v takom tvare, ako je už vypracovaný geometrický plán súhlasiť a budú chcieť deľbu inak ... “
V tomto príspevku chýba akékoľvek upozornenie na riziká uzavretia kúpnej zmluvy , ktorá vykazuje znaky relatívnej neplatnosti, ktorú si si možno uvedomovala, ale si o nej mlčala. V tom vidím nekorektnosť Tvojej rady. Ako by sa asi cítil nový kupujúci, ktorý na základe Tvojej rady by síce kúpil spoluvlastnícky podiel od vlastníka A, ale nie na dlho ? Kto by hradil náklady spojené takouto kúpou? So súdnym konaním??? No, je možné , že to považuješ za celkom korektné. Ja nie, a preto som si dovolila na Tvoje príspevky zareagovať .

Reagovať budem na podobné príspevky aj v budúcnosti , keď to budem považovať za správne, bez ohľadu,na to, či mi niekto bude prideľovať mínusové body alebo nie.

Dovolím si pridať svoj názor. Ak nie je dedičské konanie ukončené, sú známi dedičia, ktorí prichádzajú do úvahy, ale nie je známy konkrétny dedič tohto spoluvlastníckeho podielu.
Je možné, že kataster neskúma splnenie podmienky predkupného práva, ale zápis bez súhlasu spoluvlastníka môže byť napadnutý na súde. A súdne trovy v tomto prípade platí ten, čo prehrá.
Ja by som v každom prípade počkala na ukončenie dedičského konania. A bude to právne čisté.

Vďaka za podnetnú diskusiu, v každom prípade majiteľ A počká na výsledok dedičského konania.
Na okraj musím poznamenať, že čo som za tých pár dní pozisťoval a poskúmal, tak si myslím, že majiteľ A svoj podiel môže predať bez nejakých vážnych reálnych obáv. Podľa všetkého sa podiely bežne predávajú a riziko je viac-menej teoretické.
Ako hovorím, majiteľ A počká. Moja osobná rada bola nič nepredávať, kým nie je nevyhnutná potreba ....

1. Nemyslím si , že poslaním právnika, ani kohokoľvek iného, je dávať radu na uzavretie relatívne neplatnej kúpnej zmluvy.

2. Väčšina katastrov by takúto zmluvu odmietla vkladovať, aj keď nevylučujem , že na niektorom katastri by to mohlo prejsť.

3. To, že nežije spoluvlastník neznamená, že nie je komu ponúknuť uplatnenie predkupného práva.
Tento názor opieram o ustanovenie § 460 ods. 1 Obč. zák. Podľa neho dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Z citovaného ustanovenia vyplývajú dva závery, a to:
a) smrťou poručiteľa je vymedzený presný okruh budúcich dedičov, buď na základe závetu alebo zákona;
b) rozhodnutie o dedičstve neznamená, že dedičia nadobúdajú dedičstvo, a v ňom obsiahnuté majetkové hodnoty, až v momente právoplatnosti jeho rozhodnutia, v dedičskom konaní sa určí len spôsob jeho rozdelenia a vysporiadania medzi jednotlivými dedičmi, čo sa potvrdí rozhodnutím.

Preto nepovažujem názor vyslovený v citovanom príspevku za korektný a ani za správny.
Podľa môjho názoru, máte v niečom pravdu, v niečom nie. Súhlasím s Vaším názorom, že tento spoluvlastnícky podiel prechádza na dedičov a práve na nich prechádza spoluvlastnícky podiel od poručiteľa. Podľa prísl. ustanovení Občianskeho zákonníka ak spoluvlastník nehnuteľnosti vysloví záujem previesť vlastnícke právo na 3 osobu, je povinný ho najprv ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom. Ak spoluvlastníci neprejavia záujem o nadobudnutie tohto podielu, môže prevádzajúci spoluvlastník tento podiel previesť na 3. osobu. Predkupné právo má charakter zákonného predkupného práva a ak nebolo dodržané, právny úkon je absolútne neplatný od počiatku. Kataster nehnuteľností ( ako inštitúcia ) má evidenčný charakter - teda zmení zápis ak sa preukáže opak. Teda ak by aj niekto previedol podiel na 3. osobu bez ponúknutia podielu - teda predkupného práva je tento úkon absolútne neplatný na návrh účastníka konania ( kde niet žalobcu niet sudcu ). Príslušné katastre nehnuteľností skúmajú formálne náležitosti návrhu na vklad a neskúmajú hodnovernosť a pravdivosť uvedených skutočností..
Pekný deň

Napísalo sa všetko, iba treba uviesť, že tu plynie 3-ročná premlčacia doba, kedy sa spoluvlastník môže domáhať svojho predkupného práva súdnou cestou.

Neviem, či som dobre porozumel, ale je to tak, že keď som spoluvlastníkom pozemku, nemôžem ho len tak predať Jožovi Haluškovi? - Ktorému by som ho rád predal. MUSÍM ho najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom?

odporúčam aj tento článok, pre ostatných čo majú podobný problém: http://opozemkoch.sk/index.php?ic=58

Najprv treba pozemok rozdelit, az potom sa moze predavat. Ked ma kazdy podiel 1/2, nemoze predavat nejaku cast pozemku. podiel 1/2 ho neopravnuje k ziadnej casti pozemku, na kazdom metri ma proste 1/2.
Teda najprv si musia na zaklade GP rozdelit pozemok medzi seba dohodou o vyporiadani spoluvlastnictva (GP bude prilohou dohody a budu v nom zakreslene nove pozemky, ktore vznikli rozdelenim povodneho). Ked si to takto rozdelia a budu to mat zapisane v katastri (podaju navrh na vklad vyssie uvedenej dohody), tak potom si uz kazdy moze šéfovať na svojom a robit si co chce s tym..teda aj predat...
Ak prebieha dediccske konanie, je potrebne najprv pockat kto to zdedi a potom uzavriet s dedicom zmluvu o vyporiadani spoluvlastnictva...

http://opozemkoch.sk/index.php?ic=58