jeejee
04.04.05,13:57
Môže si konateľ s.r.o., ktorý nie je zamestnancom firmy, robiť cetovné príkazy, uplatňovať pauľál na km, pri zahr. cestách účtovať cestovné a stravné a takto vypočítaný cesťák dávať do nákladov s.r.o.?
marta
04.04.05,12:18
Môže si konateľ s.r.o., ktorý nie je zamestnancom firmy, robiť cetovné príkazy, uplatňovať pauľál na km, pri zahr. cestách účtovať cestovné a stravné a takto vypočítaný cesťák dávať do nákladov s.r.o.?
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v ustanovení § 1 ods. 2 písm. b) priznáva nárok na úhradu cestovných výdavkov aj osobám, ktoré boli vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Ide teda o osoby, ktoré príslušnú funkciu vykonávajú v obchodnom alebo občianskoprávnom vzťahu, napr. konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným. Osoba podľa § 1 ods. 1 a 2 je zamestnancom pre účely zákona o cestovných náhradách. Zamestnancom podľa § 2 ods. 6 je aj konateľ obchodnej spoločnosti v konkrétnom prípade.



Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patria povinné nárokové cestovné náhrady vymedzené v § 4 zákona, a to

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

Stravné – nepreukazuje sa,

Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí stravné. Jeho výška sa určuje na každý kalendárny deň pracovnej cesty, pričom pri jeho poskytovaní sa zohľadňuje aj dĺžka trvania pracovnej cesty. Zamestnanec má nárok na poskytnutie stravného, ak pracovná cesta trvala najmenej 5 hodín a viac. Zákon o cestovných náhradách v § 5 ods. 1 vymedzuje stravné v hodinových pásmach. Výšku stravného ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, vyhlasované v Zbierke zákonov.

Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Ak zamestnávateľ neposkytne konateľovi motorové vozidlo na pracovnú cestu, zamestnávateľ neskúma, či ide o vlastné motorové vozidlo alebo zapožičané. Výšku základnej náhrady ustanovuje opatrenie, vyhlasované v Zbierke zákonov. Opatrením č. 260/2004 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je upravená od 1.5.2004 základná náhrada za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá na 6,20 Sk.
Pre zamestnávateľa sú predmetné cestovné náhrady súvisiace s pracovnou cestou výdavkom na dosiahnutia, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
andreasoltisik
13.04.05,10:59
A môze si dávat konatel do nakladov aj cestovne do miesta sídla spolocnosti? Konatel spolocnosti je zijuci v zahranici. Co v takom prípade, ide o nedanovy naklad?
A taktiez si preplaca ubytovanie, pri prichode na Slovensko, cize do sidla spolocnosti. Viete mi poradit? Dakujem
Vianocka
13.11.06,08:33
A môze si dávat konatel do nakladov aj cestovne do miesta sídla spolocnosti? Konatel spolocnosti je zijuci v zahranici. Co v takom prípade, ide o nedanovy naklad?
A taktiez si preplaca ubytovanie, pri prichode na Slovensko, cize do sidla spolocnosti. Viete mi poradit? Dakujem

Ziada sa mi osviezit tuto otazku. Aj ja by som potrebovala v tejto veci surne poradit. Ak teda ma niekto skusenosti, pridajte, prosim, svoj nazor.
Dakujem
Chobot
13.11.06,09:08
A môze si dávat konatel do nakladov aj cestovne do miesta sídla spolocnosti? Konatel spolocnosti je zijuci v zahranici. Co v takom prípade, ide o nedanovy naklad?
A taktiez si preplaca ubytovanie, pri prichode na Slovensko, cize do sidla spolocnosti. Viete mi poradit? Dakujem

Dám len zopár mojich názorov a postrehov, neručím na 100 %, že je to správne.

Ak konateľ cestuje z miesta bydliska (je to jedno, či býva vo FR alebo Košiciach), tak podľa mňa neide o služobnú cestu, ale o cestu z miesta bdliska na pracovisko. Takže cestovné by v tomto prípade malo byť nedaňový náklad.

To isté sa bude týkať ubytovania. Veď je to jeho vec, ako si zariadi ubytovanie v mieste pracoviska. Firma mu to môže preplatiť, ale nie ako daňový náklad, lebo zase to nie je služobná cesta.

Vychádzam z predpokladu, že pri takýchto cestách si nevyplňuje cestovný príkaz a vyúčtovanie, keďže to nie je služobka - vice versa keď si nevyplní cesťák, nie je to služobka.

Toť môj názor.
Vianocka
14.11.06,19:58
Dakujem, Chobot.
Pytala som sa preto, ze som mala taky pripad, ze konatel a spolocnik v jednej osobe (zijuci v Ceskej republike) zalozil spolocnost v SR. Spociatku cestoval na Slovensko do Bratislavy za ucelom zariadovania veci na uradoch, riesenia obchodnych vztahov s buducimi moznymi obchodnymi partnermi. V niektore dni sa v sidle spolocnosti ani nezastavil. Kancelariu mal prenajatu hlavne za ucelom, aby mohol uviest do Obchodneho registra sidlo spolocnosti.
Obhajovala by som teda danove naklady aj na zaklade argumentu, ze aj pracovnik firmy so sidlom v Bratislave, pokial "nesedi cely den v kancelarii" a chodi po klientoch, resp. vybavuje zalezitosti na uradoch, t.j. vybavuje sluzobne zalezitosti nevyhnutne pre plynuly chod firmy, ma predsa narok na cestovne, resp aj diety v sulade so zakonom o cestovnych nahradach. Alebo sa mylim?
Pomozte, prosim, aj ini svojimi nazormi. Velmi by mi to pomohlo.
Vdaka.
jaja99
15.11.06,05:53
skaspa
15.11.06,05:57
podľa mňa: zákon č. 283/2002 Z.z. v § 1 ods. 2 písm. b) priznáva nárok na úhradu cestovných výdavkov aj osobám, ktoré boli zvolené alebo vymenované do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu (konateľ bez pracovnej zmluvy). U takéhoto konateľa zákon 283/2002 v § 2 ods. 1 vymedzuje pracovnú cestu odlišne od pracovnej cesty ostatných zamestnancov. U takéhoto konateľa nie je dané pravidelné pracovisko v zmysle pracovnoprávnych predpisov. Pracovná cesta trvá už od okamihu nástupu na cestu na plnenie činností vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti, až do skončenia tejto cesty. V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 je cesta konateľa spoločnosti z miesta jeho pobytu (čiže aj zo zahraničia) do sídla spoločnosti považovaná za pracovnú cestu, pretože ju vykonáva za účelom plnenia úloh - činností vyplývyjúcich z jeho osobitného postavenia a tieto cestovné náhrady sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003.
Vianocka
15.11.06,19:41
Skaspa, takto by sa mi to pacilo. Skusim to overit na skoleni a ak dostanem odpoved, tak ju sem napisem. Zatial vdaka.
Danila
15.12.06,20:04
Konateľ sa považuje za zamestnanca aj bez uzavretia pracovného pomeru a má teda nárok na všetko, čo si uviedla.
Anja111
15.12.06,20:06
Ďakujem veľmi pekne.
Evanka
26.12.06,00:03
Domnievam sa, že konateľ, ktorý nie je zamestnancom s.r.o., ale poberá odmenu na základe mandátnej zmluvy, má nárok na cestovné.
Ale má nárok aj na stravné lístky? Ak áno, ako dokazuje, koľko dní odpracoval?
Prosím, napíšte, ako to riešite Vy. Alebo aspom, aký máte na to názor.
Konateľ, ktorý nie je zamestnancom má nárok na náhrady stravného iba pri pracovnej ceste podľa ZoCN.
bepo
26.12.06,11:25
Konateľ sa považuje za zamestnanca aj bez uzavretia pracovného pomeru a má teda nárok na všetko, čo si uviedla.
Konateľ bez pracovnej zmluvy sa len niekedy považuje za zamestnanca a môže mať výhody z toho plynúce.
Danila
26.12.06,19:19
Zadávateľka v otázke uviedla, že konateľ má so spoločnosťou uzavretú mandátnu zmluvu. Už z tohoto poznatku sa dá vyvodiť záver, že bola uzatvorená v súlade s § 566 a násl. Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Z ustanovenia § 572 Obchodného zákonníka vyplýva jednoznačné právo konateľa na náhradu nákladov, ktoré nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku/ stravné, použitie vozidla, telefónu/ a pod. Vzhľadom k tomu, že presné znenie zmluvy nepoznáme, som použila aj záver, že na uvedený účel sa považuje za zamestnanca, aj keď nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu ako podpornú informáciu. V prípade, že konateľ je zároveň aj vedúcim zamestnancom spoločnosti možno zmluvne ošetriť aj ustanovenia upravujúce práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu. V takom prípade má zmluva povahu zmiešanej zmluvy a vzťahy konateľa a spoločnosti sa riešia Obchodným zákonníkom a ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov. Osobne som presvedčená, že konateľ na strane zadávateľky má nárok na ňou uvedené náhrady.
Evanka
26.12.06,20:35
Predmetné ustanovenie Zákonníka práce o povinnosti zabezpečiť stravovanie platí zásadne pre pracovný pomer.

Podľa §152 ods 5 písm. b) môže zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie.

V prípade poskytnutia stravovania konateľovi, ktorý nemá uzatvorený pracovno právny vzťah ide pre neho o zdaniteľný príjem.

V prípade vykonania pracovnej cesty patrí konateľovi podľa zákona o CN náhrada cestovných výdavkov (vrátane stravného podľa počtu strávených hodín na PC).
Danila
26.12.06,22:14
Konateľ sa považuje za zamestnanca s nárokom na stravné, na ktoré prispieva zamestnávateľ najmenej vo výške 55%. Zaúčtovaný náklad je daňovým výdavkom. Už v januári 2006 bol pripnutý link k tejto problematiky s vyjadrením DRSR. A takéto vysvetlenie obsahujú všetky odpovede odborníkov na viacerých portáloch, mimo iné aj TRENDU.
Evanka
26.12.06,22:24
Konateľ sa považuje za zamestnanca s nárokom na stravné, na ktoré prispieva zamestnávateľ najmenej vo výške 55%. Zaúčtovaný náklad je daňovým výdavkom. Už v januári 2006 bol pripnutý link k tejto problematiky s vyjadrením DRSR. A takéto vysvetlenie obsahujú všetky odpovede odborníkov na viacerých portáloch, mimo iné aj TRENDU.
Danila budem rada, keď mi napíšeš odvolávku na zákon, ktorý to umožňuje. Veľmi by sa mi to mimochodom hodilo :). Ja som v žiadnom zákone nič také nenašla a preto môj názor na túto problematiku je vyjadrený v príspevku 18.
vladomir
27.12.06,15:53
tiež to potrebujem vedieť a nikde som nenašiel, že konateľ má nárok na stravné podobne ako SZČO, ( pri pracovných cestách podľa zákona o cestovných náhradách nárok má), ale pri bežnom stravnom? na základe čoho má nárok? na základe čoho sa považuje za zamestnanca?
Danila
27.12.06,17:35
Vyjadrenie DRSR k najčastejším otázkam....zo dňa 29.5.2006 www. drsk.sk
Otázka:
Má nárok konateľ spoločnosti, ktorý je zároveň aj jedným spoločníkom nárok na stravné lístky? Ak áno, sú daňovým výdavkom spoločnosti vo výške 55%.
Odpoveď:
Spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je pre účely zákona o dani z príjmov považovaný za zamestnanca / § 5 ods.2 zákona o dani z príjmov/ ak sú splnené podmienky definované v § 152 Zákonníka práce a zamestnávateľ pri zabezpečení stravovania počas pracovnej zmeny prispeje zamestnancovi na stravovanie vo výške stanoveného limitu / t.j. najmenej 55 % ceny jedla, najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách/, potom zaúčtovaný náklad je daňovým výdavkom podľa § 19 ods.2 písm.c/ bod 4 zákona o dani z príjmov.
/ sú tam aj iné zaujímavosti hodné zreteľa/

zdroj č. 2
podnikanie eTREND Milan Chovanec, daňový poradca:
Konateľ sa považuje za " zamestnanca " s nárokom na stravné, na ktoré zamestnávateľ prispieva najmenej vo výške 55% z ceny jedla...

V súvislosti s mandátnou zmluvou detto

mám priložené predmetné vyjadrenie DRSR a takýmto spôsobom stravné uplatňujem. Budem však veľmi rada, ak niekto poskytne záver daňovej kontroly, ktorý vylúčil tieto náklady ako neoprávnené.
Jozef Mihál
27.12.06,18:27
Vyjadrenie DRSR k najčastejším otázkam....zo dňa 29.5.2006 www. drsk.sk. Atď.
Po trištvrte hodiny hľadania toho vyjadrenia na www.drsr.sk (http://www.drsr.sk) to vzdávam...
andrej_rv
27.12.06,19:27
Po trištvrte hodiny hľadania toho vyjadrenia na www.drsr.sk (http://www.drsr.sk/) to vzdávam...
Je to v tomto príspevku http://www.drsr.sk/drsr/slovak/uvitanie/aktuality/data/naj_po.doc (titulná strana portálu DRSR) - Najčastejšie otázky týkajúce sa daní (štvrtá modro zvýraznená veta odhora) - Dane z príjmov fyzických a právnických osôb - strana č. 5 v hornej tretine.).
Podľa mňa ani v tomto prípade nemá konateľ automaticky nárok na príspevok na stravovanie za všetky dni obdobia svojho "konateľovania", keďže v stanovisku je aj veta: "... a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je pre účely zákona o dani z príjmov považovaný za zamestnanca / § 5 ods.2 zákona o dani z príjmov/ ak sú splnené podmienky definované v § 152 Zákonníka práce" Zákonník práce v § 152 ods. 1 a 2 ukladá zabezpečiť stravovanie vo všetkých zmenách, pričom na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Súčasťou zúčtovania príspevku na stravovanie by mala byť podľa mňa rozhodne aj evidencia odpracovaného času. A keďže sa zákon odvoláva aj na § 5 ods. 2 ZoDP, asi by mal mať konateľ vykázané aj nejaké zdaniteľné príjmy za výkon konateľstva, či už v rámci pracovného pomeru alebo iného zmluvného vzťahu (ale to je len taký opatrný a celkom subjektívny názor).
Rozhodne však takéto stanovisko na portáli DRSR je. A keďže pre pracovníkov DÚ je záväzné a je v prospech daňovníka, škoda by ho bolo nevyužiť.
Evanka
27.12.06,20:02
Andrej, našla som to aj ja, ale jedna vec je že konateľ sa považuje za zamestnanca na účely zdaňovania jeho príjmov, druhá vec je, či sa považuje za zamestnanca podľa Zákonníka práce. To však v ZP nenajdeš.

Napriek uvedenému na stránke drsr, nenachádzam oporu vyplácania stravného konateľom bez pracovnoprávneho vzťahu v zákone. (S výnimkou ako je uvedené v príspevku 18).

Z hľadiska uplatňovania cestovných náhrad sa konateľ za zamestnanca považuje, tak pri pracovnej ceste mu stravné samozrejme prináleží.
Danila
27.12.06,20:04
Po trištvrte hodiny hľadania toho vyjadrenia na www.drsr.sk (http://www.drsr.sk) to vzdávam...Pán Mihál, ja som už niekoľkokrát na Porade zdôraznila, že skôr, ako niečo poradím, niekoľkokrát skonfrontujem. Snažím sa mať po ruke vždy argument, lebo z mojej hlavy link len ťažko pripnem. A tiež som verejne priznala, že technicky som nemožná. Sebakritika je moja veľmi silná stránka. Prepáčte za tú trištvrte hodinu. Mrzí mato. V tomto sa snáď kúsok dokážem zmeniť.
andrej_rv
27.12.06,20:28
Andrej, našla som to aj ja, ale jedna vec je že konateľ sa považuje za zamestnanca na účely zdaňovania jeho príjmov, druhá vec je, či sa považuje za zamestnanca podľa Zákonníka práce. To však v ZP nenajdeš.
Napriek uvedenému na stránke drsr, nenachádzam oporu vyplácania stravného konateľom bez pracovnoprávneho vzťahu v zákone. (S výnimkou ako je uvedené v príspevku 18).

Evanka, aby som bol úprimný, pre takýto výklad nenachádzam 100%-nú oporu v zákone ani ja. Ale v § 11 Zákonníka práce je zamestnanec definovaný nasledovne:
(1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
Výkon práce na základe mandátnej zmluvy sa považuje za závislú činnosť, keďže ide o prácu vykonávanú na účet zamestnávateľa, v jeho mene a podľa jeho pokynov. A ako závislá činnosť sa aj zdaňuje.
V tomto prípade je pre mňa rozhodujúce to "verejné" stanovisko DRSR - konateľ sa pre účely stravných lístkov považuje za zamestnanca. Keďže pre kontrolórov DÚ je tento výklad záväzný a zároveň je výhodný pre daňovníka, až tak mi právna opora v tomto prípade nechýba. Správca dane uvedený postup napádať nebude a konateľ zrejme tiež nie.
mimotemy Jedna z mojich interných zásad je, že ak je výklad DRSR bez opory v právnom predpise ale v prospech daňovníka, treba sa riadiť stanoviskom DRSR. Ak je výklad bez opory v predpise a v neprospech daňovníka, treba sa odvolávať na nesúlad s predpismi ;)
Jozef Mihál
27.12.06,20:30
Už som to našiel aj ja (hľadal som to všelikade po menu, a oni to majú pritom na hlavnej stránke...). Citujem z uvedeného dokumentu:

Otázka:
Má nárok konateľ spoločnosti, ktorý je zároveň aj jedným zo spoločníkov nárok na stravné lístky? Ak áno, sú daňovým výdavkom spoločnosti vo výške 55%?

Odpoveď:
Spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je pre účely zákona o dani z príjmov považovaný za zamestnanca (§ 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Ak sú splnené podmienky definované § 152 Zákonníka práce a zamestnávateľ pri zabezpečení stravovania počas pracovnej zmeny prispeje zamestnancovi na stravovanie vo výške stanoveného limitu (t.j. najmenej 55 % ceny jedla, najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách), potom zaúčtovaný náklad je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. zákona o dani z príjmov.

Môj komentár:

To, či má spoločník a konateľ nárok na stravné lístky, neupravuje zákon o dani z príjmov, ale Zákonník práce, prípadne iný predpis. § 152 Zákonníka práce je myslím dostatočne známy na to, aby som ho tu obšírne komentoval, pripomeniem len, že podľa neho "nárok na stravné lístky" má zamestnanec definovaný podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, tj. osoba v pracovnom pomere.

Podľa toho spoločník alebo konateľ, ak nemajú uzatvorený pracovný pomer, v zmysle § 152 Zákonníka práce nárok na stravné lístky nemajú.

Malá odbočka: Ako je všeobecne známe, pojem "zamestnanec" je inak definovaný v Zákonníku práce, inak v zákone o daniach z príjmov, inak v zákone o sociálnom poistení a inak v zákone o zdravotnom poistení.

Pokračovanie: Pokiaľ mi je známe, zákon o daniach z príjmov je - pokiaľ ide o definíciu daňovo uznaných výdavkov - dostatočne "tvrdý" na to, aby len tak uznal do daňových výdavkov firmy čosi, čo zamestnávateľ platiť nemusí.

Preto - hoci ide o stanovisko DRSR, obávam sa, že príslušnú odpoveď písali ľudia ktorí nie celkom rozumejú Zákonníku práce.
Jozef Mihál
27.12.06,20:36
...v § 11 Zákonníka práce je zamestnanec definovaný nasledovne:
(1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
Výkon práce na základe mandátnej zmluvy sa považuje za závislú činnosť, keďže ide o prácu vykonávanú na účet zamestnávateľa, v jeho mene a podľa jeho pokynov. A ako závislá činnosť sa aj zdaňuje.
Už to trošku zachádza do akademických debát, ale čím sa inak zabavíme za dlhých zimných večerov.

Ak by sme mali brať doslovne, že za zamestnanca treba považovať aj spoločníka alebo konateľa, pretože podľa osobitných predpisov (tj. podľa zákona o dani z príjmov) vykonáva pre firmu závislú prácu za odmenu, tak potom aj pre takéhoto "zamestnanca" platia všetky ostatné ustanovenia Zákonníka práce, námatkou spomeniem dovolenku, nadčasy, minimálne mzdové nároky atď. Ehm.
andrej_rv
27.12.06,20:45
Už to trošku zachádza do akademických debát, ale čím sa inak zabavíme za dlhých zimných večerov.

Ak by sme mali brať doslovne, že za zamestnanca treba považovať aj spoločníka alebo konateľa, pretože podľa osobitných predpisov (tj. podľa zákona o dani z príjmov) vykonáva pre firmu závislú prácu za odmenu, tak potom aj pre takéhoto "zamestnanca" platia všetky ostatné ustanovenai Zákonníka práce, námatkou spomeniem dovolenku, nadčasy, minimálne mzdové nároky atď. Ehm.Súhlas, veď som aj napísal, že tiež pre takýto výklad veľmi oporu v zákone nevidím. Ak by bol výklad DRSR v neprospech daňovníka, určite by som sa ním neriadil. Ale v tomto prípade naozaj nevidím dôvod nedržať sa stanovisla DRSR. Že niečo sa vykladá v prospech daňovníka, je skôr výnimkou ako pravidlom. A moje právne vedomie nie je zďaleka také silné, aby som kvôli právnemu purizmu nevyužil ponúknutú možnosť :) . Najmä ak na druhej strane často dosť krkolomne špekulujeme, ako čo-to dostať do daňových výdavkov.
Jozef Mihál
27.12.06,20:52
Ešte pridupľujem - doteraz na Porade "platil" úzus, že dohodár nemá nárok na stravné lístky. Ďalej myslím pokračovať nemusím.
andrej_rv
27.12.06,21:08
Ešte pridupľujem - doteraz na Porade "platil" úzus, že dohodár nemá nárok na stravné lístky. Ďalej myslím pokračovať nemusím.Úzus ešte platí :) . Ale ak bude zverejnené na portáli DRSR stanovisko, že nárok má aj dohodár, s radosťou tento úzus prestanem dodržiavať.
Jozef Mihál
27.12.06,21:11
Ak DRSR uznáva stravné lístky konateľom - lebo ide o "závislú" činnosť, musí ich uznať aj dohodárom - lebo ide o "ešte závislejšiu" činnosť.
Jozef Mihál
27.12.06,21:15
Pripomínam, že onen "úzus", pokiaľ ide o to, že dohodári nemajú nárok na stravné, vychádzal z toho, že dohodárov sa týka len prvá časť Zákonníka práce a deviata časť. § 152 je mimo týchto častí.
Denda
28.12.06,08:31
Pekná diskusia.
Len na doplnenie. Väčšina mandátnych zmlúv je viazaná na výkon a nemala by obsahovať presné vymedzenie pracovného času a rôzne prvky pracovného vzťahu. V tomto prípade je dosť problematické vôbec naplniť §152 Zákonníka práce čo sa týka pracovnej zmeny.

A na druhú stranu, čo v prípade, že konateľ si tieto nároky podľa Zákonníka práce bude vyžadovať, vtedy budeme argumentovať čím?
Myslím, že právny pohľad na štatautárov a mandátne zmluvy je jasný, bez ohľadu na to, že podľa Zákona o dani z príjmu su "závisláci" :-)
Danila
28.12.06,10:25
Pekná diskusia.
Len na doplnenie. Väčšina mandátnych zmlúv je viazaná na výkon a nemala by obsahovať presné vymedzenie pracovného času a rôzne prvky pracovného vzťahu. V tomto prípade je dosť problematické vôbec naplniť §152 Zákonníka práce čo sa týka pracovnej zmeny.

A na druhú stranu, čo v prípade, že konateľ si tieto nároky podľa Zákonníka práce bude vyžadovať, vtedy budeme argumentovať čím?
Myslím, že právny pohľad na štatautárov a mandátne zmluvy je jasný, bez ohľadu na to, že podľa Zákona o dani z príjmu su "závisláci" :-)Takže skúsim pridať právny náhľad na potrebu mandátnej zmluvy, ako prísnejšej formy vzťahu konateľa a spoločnosti pred zmluvou uzatvorenou na základe § 41 Zákonníka práce. A keďže právnici akosi nechodia poradiť, opíšem právny názor citovaný od Judr. Imrich Fekete.
Pracovná zmluva na výkon funkcie nebola odporúčaná značnou časťou právnej praxe, a to z jednoduchého dôvodu. V prípade, že by konateľ prekročil svoje konateľské oprávnenia, vzťahovali by sa na prípadnú zodpovednosť konateľa za škodu ustanovenia Zákonníka práce o zodpovednosti za škody. Ako vieme, pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca je prakticky obmedzená na trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku. Zúžená zodpovednosť konateľa môže mať negatívne dôsledku pre celú spoločnosť. Súdna prax teda zaujala k tejto možnosti zásadne negatívny postoj. Koniec citácie. Čím teda celkom určite nemal byť konateľ absolútne negovaný ako zamestnanec.
Na základe uvedeného som chápala výkon funkcie konateľa na základe mandátnej zmluvy, prípadne bez zmluvy, ako prísnejšiu formu jeho zodpovednosti, nie však ako nástroj nechápať ho ako zamestnanca. Jeho zodpovednosť vo vnútri spoločnosti aj navonok je vysoká, a využívam všetky možnosti posudzovať ho ako zamestnanca tam, kde to zákon nezakazuje./ čo nie je zakázané, je dovolené/ Neviem si predstaviť, aby podpísal faktúru za stravné lístky pre všetkých, okrem seba. Kde neuspejem so zákonom účtovným, daňovým a pod., riešim to zmiešanou zmluvou, ktorú som tu už opísala, prípadne využijem § 572 Obchodného zákonníka. Hľadám vždy spôsob, ako nájsť silu dôkazu na obhajobu daňových výdavkov pred kontrolórmi DÚ, a to je povinnosť daňovníka. Zatiaľ som sa nestretla s neakceptáciou takto uznaných výdavkov pre konateľa.
Denda
28.12.06,14:19
Aj keď som mimotemy nedá mi. Výkon funkcie konateľa je založený na samostatnosti pri rozhodovaní a obmedzuje ho spoločenská zmluva, valné zhromaždenie atď.... Vôbec nemá znaky závislej činnosti aj keď jeho príjem je podľa Zákona o dani z príjmov zaradený medzi §5. Preto je potrebné použijem právnický výraz rigorózne oddeľovať od založenia pracovného pomeru, pretože obidva tieto vzťahy sú rozdielne voči spoločnosti.
Obchodný zákonník nevyžaduje v jeho prípade písomnú formu mandátnej zmluvy a odplata za jeho výkon neznamená, že ide o odmenu za prácu vo forme mzdy.
To čo je v Zákone o dani z príjmu pomenované zamestnanec a zamestnávateľ sa niekedy nepovažuje za tie isté pojmy používané v Zákonníku práce, ale ide o legislatívnu skratku označenia osoby a platiteľa príjmu.

Takže podľa môjho názoru pri konateľovi bez pracovnej zmluvy nedôjde k naplneniu §152 Zákonníka práce na poskytnutie stravného podľa odpovedi z DRSR.
Jana Acsová
28.12.06,14:46
Pridám okrajovo a len na zamyslenie pár myšlienok.

Len všeobecne načrtnem: zaujíma niekoho, že konateľ používa služobný telefón, hoci vykonáva svoje práce "samostatne, zodpovedne ... atď." na základe obchodného vzťahu, služobné auto atď.. A dávame mu ho. Bez rozmýšľania o daňovej uznateľnosti výdavku.

Mám za to, že pohľad na stravovanie sa nesprávne opiera o ustanovenia zákonníka práce všeobecne, hoci by sa malo jednať len o východiskový pohľad k výpočtu prípadného nároku na úhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie. Mám dojem, že z daňového hľadiska sa nám z konateľa stáva akýsi "hybrid" obchodno-osobných vzťahov k spoločnosti a ťažko sa posudzujú výdavky spojené s výkonom jeho funkcie a s tým, akou formou by mali byť hradené a či by apriori nemali byť premietnuté do odmeny konateľa (úhrady výdavkov spojených s výkonom funkcie). V tomto prípade totiž nevidím rozdiel medzi úhradou výdavkov spojených s využitím služobného automobilu, či mobilu. Jednoznačne však vidím legálny "daňový únik" .-)

Keď ktokoľvek robí na mandátnu zmluvu, napr. sprostredkovateľ obchodov, neviem, či by sme uvažovali automaticky s pridelením služobného automobilu, mobilu, či poskytovaním stravovania z prostriedkov spoločnosti a spolu s ostatnými výhodami zamestnancov. Ale to už je len záležitosť praxe. Mala by však prejsť rovnako, ako v prípade konateľa, ak bude činnosť sprostredkovateľa závislou činnosťou z pohľadu ZoDP.
Jana Acsová
28.12.06,15:02
Andrej, našla som to aj ja, ale jedna vec je že konateľ sa považuje za zamestnanca na účely zdaňovania jeho príjmov, druhá vec je, či sa považuje za zamestnanca podľa Zákonníka práce. To však v ZP nenajdeš.Je tak.


Preto - hoci ide o stanovisko DRSR, obávam sa, že príslušnú odpoveď písali ľudia ktorí nie celkom rozumejú Zákonníku práce.Aj ja.
Danila
28.12.06,17:16
Zákonník práce ale nepísali ľudia z DRSR. Iste už vieme všetci, že sa pripravuje jeho novelizácia. Ak je príjem konateľa posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti, tak potom za nejakú závislú prácu. A v slovenskom ZP chýba pevné vymedzenie pojmu závislá práca. Lea krčmáriková v TRENDE z 27.12.2006 " Komu pomôže zmena Zákonníka práce" sa v obsiahlom článku zmieňuje aj o tomto pojme takto:
"ZP stanovuje, že zamestnávatelia by mali predmet svojej činnosti zabezpečovať n a j m ä v pracovnom pomere, teda na zmluvu. Slovo najmä vnáša pochybnosti, čo vlastne je závislá práca a na čo sa vzťahuje ZP. Práve za slovom najmä je ukrytá napr. m a n d á t n a z m l u v a. Ministerstvo práce / podľa vyjadrenia štátnej tajomníčky/ chce prevziať príklad z českého zákonníka. Ten stanovuje, že pracovný pomer môže vzniknúť nielen pracovnoprávnymi zmluvami, ale aj o b c h o d n o p r á v n y m i zmluvami. Takže počkajme si. Teraz je to polobetón. Možno to bude na betón.
Jozef Mihál
28.12.06,19:51
Súhlas.

K tým novelizáciám si dovolím poznamenať, že v "mzdárskych" zákonoch sú niektoré chyby už niekoľko rokov a pri žiadnej novelizácií si "zákonodarca" na tieto chyby akosi nespomenul. Pripravovaná novelizácia ZP má za cieľ politické posunutie ZP do roviny presadzovanej súčasnou vládou, čudoval by som sa, keby sa "našiel čas" aj na upratovanie chýb a chybičiek.
bepo
02.01.07,09:56
Ak konateľ bez pracovnej zmluvy má nárok na SL ako to bude s príspevkom zo Sociálneho fondu z ktorého sa prispieva zamestnancom ak z odmeny konateľa sa SF netvorí? A dá sa uplatniť nárok na SL aj dodatočne za uplynulý rok ak lístky sú nakúpené?
alexxandra
02.01.07,14:34
este jedna blba podotazka k tym sluzobnym cestam :-) ale radsej sa opytam :-) Konatel rovnako ako zamestnanci nie je povinny zaplatit cestnu dan, ak pouzije sukromne auto na sluzobne ucely pre tu svoju sro? :-)
Evanka
02.01.07,20:00
este jedna blba podotazka k tym sluzobnym cestam :-) ale radsej sa opytam :-) Konatel rovnako ako zamestnanci nie je povinny zaplatit cestnu dan, ak pouzije sukromne auto na sluzobne ucely pre tu svoju sro? :-) Nie. Konateľ, rovnako ako zamestnanci, nie je povinný platiť daň z motorových vozidiel, ak využíva súkromný automobil pri pracovných cestách.
Jozef Mihál
02.01.07,20:51
Ak konateľ bez pracovnej zmluvy má nárok na SL ako to bude s príspevkom zo Sociálneho fondu z ktorého sa prispieva zamestnancom ak z odmeny konateľa sa SF netvorí?
Nepochybujem, že ak by sme túto otázku položili na DR SR, odpoveď by bola, že SF sa tvorí aj z odmeny konateľa, keďže podľa zákona o dani z príjmov konateľ s odmenami sa považuje za zamestnanca.
vladomir
03.01.07,21:14
zdá sa, že je tu viac názorov, či možno považovať konateľa za zamestnanca a ak áno, stále je tu otázka či sa riadiť viac zákonom §5 ods.2, ZoDP, podľa ktorého by mal dostávať odmenu za prácu..( čo by sa považovalo za príjem zo závislej činnosti a vyžadovalo by platenie preddavkov na daň z príjmu a na zdravotné poistenie ) alebo sa riadiť viac výkladom DR SR, ktoré vyplácanie odmien ako podmienku nespomína..,,
určite jednoduchšie je zachovať sa ako dobromyseľný daňovník, ktorý si rád nechá poradiť odborníkmi z DR SR..., kto súhlasí s tým najľahším riešením?
misa
10.02.07,16:57
Ak konateľ a spoločník v jednom, ktorý ale za výkon funkcie konateľa ani na základe mandátnej zmluvy ani nijak inak nedostáva žiadnu odmenu ani iný príjem zo závislej činnosti - má nárok uplatniť cestovné výdavky 6,20 pri jazdách vlastným autom? Na poslednom školení mi prednášajúca jednoznačne povedala že nie. A čo v prípade ak si auto prenajme - predpokladám že to do daňových výdavkov dostane.
ajobs
10.02.07,21:37
Ak konateľ a spoločník v jednom, ktorý ale za výkon funkcie konateľa ani na základe mandátnej zmluvy ani nijak inak nedostáva žiadnu odmenu ani iný príjem zo závislej činnosti - má nárok uplatniť cestovné výdavky 6,20 pri jazdách vlastným autom? Na poslednom školení mi prednášajúca jednoznačne povedala že nie. A čo v prípade ak si auto prenajme - predpokladám že to do daňových výdavkov dostane.

Samozrejme, že má nárok si uplatniť. Tieto výdavky si totižto uplatňuje za to, že vykonal pracovnú cestu bez ohľadu na poberanú odmenu. Jeho odmenou môžu byť napr. podiely na zisku.

Medzi jeho pracovnou cestou a odmenou nie je žiadna príčinná súvislosť.
Kačena I.
12.03.07,16:21
Nie. Konateľ, rovnako ako zamestnanci, nie je povinný platiť daň z motorových vozidiel, ak využíva súkromný automobil pri pracovných cestách.


A keď si konateľ a spoločník v jedne osobe a zároveň zamestnanec požičia auto do spoločnosti, vykonáva na ňom služobné cesty, tiež nemusí platiť daň z motorového vozidla?
ajobs
12.03.07,18:02
A keď si konateľ a spoločník v jedne osobe a zároveň zamestnanec požičia auto do spoločnosti, vykonáva na ňom služobné cesty, tiež nemusí platiť daň z motorového vozidla?

Ak používa motorové vozidlo, ktoré nie je majetkom firmy, potom nemusí platiť daň z MV.
Leontin
21.03.07,17:51
Ak používa motorové vozidlo, ktoré nie je majetkom firmy, potom nemusí platiť daň z MV.

Mozno to tu uz bolo niekde spomenute, ale pre istotu sa spytam. Ak pouziva konatel svohe sukromne auto pre potreby firmy, tak nemusi platit dan z MV ale moze si SRO uplatnovat naklady 6,20/km + spotreba PHM?
A co SZCO? Ak zivnostnik pouzije svoje sukromne auto, pre potreby svojej "zivnofirmy" tiez nemusi platit dan z MV?
Anja111
21.03.07,18:08
Mozno to tu uz bolo niekde spomenute, ale pre istotu sa spytam. Ak pouziva konatel svohe sukromne auto pre potreby firmy, tak nemusi platit dan z MV ale moze si SRO uplatnovat naklady 6,20/km + spotreba PHM?
A co SZCO? Ak zivnostnik pouzije svoje sukromne auto, pre potreby svojej "zivnofirmy" tiez nemusi platit dan z MV?
SZČO musí zaplatiť daň z MV.
Leontin
21.03.07,22:12
SZČO musí zaplatiť daň z MV.

No dobre, akceptujem a dakujem za opdoved.
Ale aky iny vztah je SRO - zamestanec a SZCO - sukr.osoba? Ak to laicky chapem, tak je to vztah PO-sukr.osoba a FOpodnikatel - sukr.osoba. Ide mi len o to, aby som si to logicky zdovodnil a uz sa k tomu nevracal. Dakujem.
Anja111
22.03.07,17:37
No dobre, akceptujem a dakujem za opdoved.
Ale aky iny vztah je SRO - zamestanec a SZCO - sukr.osoba? Ak to laicky chapem, tak je to vztah PO-sukr.osoba a FOpodnikatel - sukr.osoba. Ide mi len o to, aby som si to logicky zdovodnil a uz sa k tomu nevracal. Dakujem.
Ja si to vysvetľujem nasledovne:
... s.r.o. (firma) - zamestnanec (vo firme),
SZČO (firma) - chýba vzťah zamestnanca s firmou.
Leontin
22.03.07,18:25
Ja si to vysvetľujem nasledovne:
... s.r.o. (firma) - zamestnanec (vo firme),
SZČO (firma) - chýba vzťah zamestnanca s firmou.

No v poriadku. Ale zasa sa na to pozriem laicky. Ak tvrdis, ze zamestnanec v SRO nemusi platit za svoje auto dan z MV, tak sa mi tu straca logika, nakolko ja si myslim, ze treba dan zaplatit za kazde motorove vozidlo, na ktorom je vykonavana cinnost veduca k dosiahnutiu prijmu, teda zisku. Troska som obmenil definiciu podnikania, ale v logike veci je to to iste. Kludne tu dan moze zamestnanec zaplatit aj na dva dni, co prave to auto pouzije, ale mal by ju zaplatit. Ci nie?
A tobôz vtedy, ak si na take auto SRO uplatnuje danove naklady !
Anja111
22.03.07,18:31
No v poriadku. Ale zasa sa na to pozriem laicky. Ak tvrdis, ze zamestnanec v SRO nemusi platit za svoje auto dan z MV, tak sa mi tu straca logika, nakolko ja si myslim, ze treba dan zaplatit za kazde motorove vozidlo, na ktorom je vykonavana cinnost veduca k dosiahnutiu prijmu, teda zisku. Troska som obmenil definiciu podnikania, ale v logike veci je to to iste. Kludne tu dan moze zamestnanec zaplatit aj na dva dni, co prave to auto pouzije, ale mal by ju zaplatit. Ci nie?
A tobôz vtedy, ak si na take auto SRO uplatnuje danove naklady !
Filozofovanie nepomôže. Držme sa zákonov, aj keď sú niekedy nelogické.
Zoltán Kovács
22.03.07,18:36
No v poriadku. Ale zasa sa na to pozriem laicky. Ak tvrdis, ze zamestnanec v SRO nemusi platit za svoje auto dan z MV, tak sa mi tu straca logika, nakolko ja si myslim, ze treba dan zaplatit za kazde motorove vozidlo, na ktorom je vykonavana cinnost veduca k dosiahnutiu prijmu, teda zisku. Troska som obmenil definiciu podnikania, ale v logike veci je to to iste. Kludne tu dan moze zamestnanec zaplatit aj na dva dni, co prave to auto pouzije, ale mal by ju zaplatit. Ci nie?
A tobôz vtedy, ak si na take auto SRO uplatnuje danove naklady !

Zamestnanec sro vlastné auto nepoužíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov vo vlastnom mene, ale pre zamestnávateľa.
Evanka
23.03.07,22:17
No v poriadku. Ale zasa sa na to pozriem laicky. Ak tvrdis, ze zamestnanec v SRO nemusi platit za svoje auto dan z MV, tak sa mi tu straca logika, nakolko ja si myslim, ze treba dan zaplatit za kazde motorove vozidlo, na ktorom je vykonavana cinnost veduca k dosiahnutiu prijmu, teda zisku. Troska som obmenil definiciu podnikania, ale v logike veci je to to iste. Kludne tu dan moze zamestnanec zaplatit aj na dva dni, co prave to auto pouzije, ale mal by ju zaplatit. Ci nie?
A tobôz vtedy, ak si na take auto SRO uplatnuje danove naklady !
Za účelom zisku podniká firma. Ak by bolo auto firemné, teda s.r.o., firma je povinná zaplatiť DzMV.
martina2006
01.06.07,20:30
Na DU nás pracovníčka informovala, že daň z mot. vozidiel musí byť zaplatená
aj vtedy ak používa konateľ svoje súkromné vozidlo pre potreby firmy.
Čo sa rozchádza s názormi horeuvedenými. My sme DzMV zaplatili takže sme
ju zaplatili zbytočne?
ajobs
01.06.07,20:33
Na DU nás pracovníčka informovala, že daň z mot. vozidiel musí byť zaplatená
aj vtedy ak používa konateľ svoje súkromné vozidlo pre potreby firmy.
Čo sa rozchádza s názormi horeuvedenými. My sme DzMV zaplatili takže sme
ju zaplatili zbytočne?


Áno, daň ste zaplatili zbytočne, pracovníčka DÚ nemala pravdu - asi nepozná zákon (nič neobvyklé).
cloe
01.06.07,20:37
Pre účely Dane z MV sa konateľ posudzuje ako zamestnanec.
Chobot
04.06.07,08:59
Na DU nás pracovníčka informovala, že daň z mot. vozidiel musí byť zaplatená
aj vtedy ak používa konateľ svoje súkromné vozidlo pre potreby firmy.
Čo sa rozchádza s názormi horeuvedenými. My sme DzMV zaplatili takže sme
ju zaplatili zbytočne?

Nie je náhodou konateľ zároveň aj vlastníkom firmy?
martina2006
04.06.07,11:57
Ano konateľ je zároveň aj vlastníkom firmy. Je rozdiel či konateľ je vlastníkom
firmy alebo nie?
Chobot
04.06.07,12:04
Ano konateľ je zároveň aj vlastníkom firmy. Je rozdiel či konateľ je vlastníkom
firmy alebo nie?

Neviem, či sa to vtedy neposudzuje tak, ako v prípade SZČO.Ten tiež musí mať zaplatenú daň, ak používa auto nezaradené do majetku firmy na služobné cesty alebo na služobné účely.
ajobs
04.06.07,22:58
Konateľ - bez ohľadu na to či je vlastníkom firmy, teda podľa zákona spoločníkom - sa vždy posudzuje ako zamestnanec pre účely zákona o cestovných náhradách.