Ahoj, moje meno je k_lujza a chcela by som Vás poprosiť o právnu pomoc v mojej situácii, v ktorej som sa ocitla vďaka dôverčivosti voči osobe, ktorá je zatiaľ ešte mojim manželom.
Spoznali sme sa v novembri 2003. Od mája 2004 sme sa rozhodli pre spoločné bývanie v podnájme vo vzťahu druh – družka. V októbri 2005 sa nám narodila dcéra. Rozhodli sme sa bytovú otázku riešiť kúpou vlastného bytu a to prostredníctvom hypotekárneho úveru vo výške 600 tis. Sk, ktorý si vybavil vtedy ešte môj druh a hotovosti 320 tis. Sk, ktorú nám na tento účel poskytli moji rodičia. Byt manžel vydražil na verejnej dražbe, nakoľko sa jednalo o byt po neplatičoch a Okresné stavebné družstvo v Nitre tento byt takýmto spôsobom ponúkalo na predaj. Nakoľko som bola t. č. na materskej dovolenke s 9 mesačným dieťaťom a starala som sa aj o môjho syna z 1. manželstva, všetky náležitosti ohľadom kúpy bytu vybavoval druh. Byt bolo treba urýchlene vyplatiť, s dôverou a bez akéhokoľvek písomného dokladu som mu teda vložila do rúk 320 tis. Sk. Pretože sme v blízkej budúcnosti plánovali svadbu a naskytla sa takáto možnosť výhodnej kúpy – vzhľadom na ceny nehnuteľností, nemala som dôvod mu nedôverovať. Na základe ústnej dohody som ho poverila kúpou bytu, kde sme mali ako vlastníci figurovať obaja. Vtedy ešte druh vydražil nehnuteľnosť v júni za 720 tis. Sk. Dvojizbový byt bol zdevastovaný, neobývateľný, bolo preto treba urobiť rekonštrukciu. Celková cena bytu tým pádom bola okolo 920 tis. Sk. Problém nastal, keď som zistila, že druh aj napriek ústnej dohode uviedol seba ako jediného vlastníka bytu. V decembri 2006 sme uzavreli manželstvo a ja som opakovane žiadala, aby dal manžel vlastnícke právo k nehnuteľnosti do poriadku. Napriek tomu tak doteraz neučinil. Dva roky som naliehala, no bezúspešne. Manželovo správanie bolo čím ďalej arogantnejšie. Sústavne vyhlasoval, že byt je jeho a ja budem robiť to, čo povie on. Neskôr prišiel aj o prácu a ja som bola nútená predčasne ukončiť materskú dovolenku a nastúpiť do zamestnania. Zamestnala som sa v máji 2007 a stala som sa tak jediným živiteľom rodiny. Manžel aj napriek tomu naliehal, že o financiách bude rozhodovať výlučne on, lebo ja som podľa jeho slov „debil“ a nemôžem samostatne disponovať s peniazmi. Platila som všetky náklady na domácnosť, splátky, hypotéky, aj pôžičku, za ktorú sme kúpili staršie auto, ktoré je mimochodom písané na mňa, pretože v čase kúpy manžel nebol zamestnaný a teda by nedostal pôžičku na auto. Napriek tomu ho užíva výlučne on, zobral mi od neho doklady a bráni mi v jeho používaní. Starala som sa o domácnosť, deti, chodila som do práce. Manžel sa častokrát zdržiaval neviem kde a domov sa vracal až po polnoci, okolo 02.00 hod. Častoval ma vulgarizmami, ponižoval ma, nemala som právo vyjadriť svoj názor, nebola s ním možnosť akejkoľvek dohody, kompromisu, bol panovačný a čo je ešte horšie, správal sa tyransky aj k môjmu synovi z prvého manželstva, ponižoval ho vulgarizmami, výsmechom, vyhrážal sa mu, že kúpi deťom cukríky, aby ho dobili. Syn sa ho bál, poslala som ho teda bývať k mojim rodičom. V presvedčení, že som v bezvýchodiskovej situácii, nútená žiť za takých podmienok, v spoločnej domácnosti so mnou manipuloval a riadil môj život podľa jeho predstáv. Vyhlasoval, že on žiadnych 320 tis. Sk odo mňa nezobral a v prípade rozvodu neuvidím ani korunu a mňa i moju rodinu zničí. Všetko však zavŕšil v apríli 2008, kedy bez môjho súhlasu náš „spoločný“ byt predal a mne oznámil: „Skončil som s tebou!“. V podstate som sa ocitla na ulici. Napriek mojim prosbám os svojho rozhodnutia neustúpil a s úsmevom na tvári dodal: „320 tis. neuvidíš, vedel som, že ťa zrazím na kolená.“ V ten deň som odišla zo spoločnej domácnosti. Aj bez peňazí a majetku, ktorý som do domácnosti doniesla ja, prichýlili ma moji rodičia. Našu spoločnú dcéru som bola nútená ponechať v jeho starostlivosti. Zostala som bez strechy nad hlavou, peňažných prostriedkov, pracujem na smeny – aj nočné. V mojej situácii finančne nezvládnem z jedného platu – zdravotníctvo- znášať všetky náklady a som presvedčená, že ak on spôsobil, že dieťaťu aj mne zobral strechu nad hlavou svojim nerozvážnym konaním, je povinný sa jej postarať o ubytovanie.
Jeho podvody tu však nekončia. Podľa mojich dostupných, no neoverených informácií, byt zmluvne predal za cenu 720 tis. Sk a zvyšnú sumu 1.000.080,- Sk mu kupujúci previedli na jeho účet na základe dlžného úpisu. Takto konal v snahe vyhnúť s plateniu dane, nakoľko byt v čase predaja nebol 2 roky v osobnom vlastníctve.

Toľko v stručnosti o peripetiách, ktorými som musela prejsť a ktoré sa prejavili na mojom zlom zdravotnom stave, takže som momentálne v pracovnej neschopnosti, bez vlastného bývania, finančných prostriedkov a bez dcéry. Žijem momentálne so synom u rodičov, ktorí sú starší dôchodcovia, žijú iba z penzie a nemôžu mi už finančne vypomôcť, pretože svoje úspory mi už venovali na kúpu bytu. Z tohto dôvodu si nemôžem dovoliť zaplatiť právne služby u súkromného právnika a prosím touto cestou o pomoc a radu Vás.

Som si vedomá, že som mala postupovať opatrnejšie a všetko si dať potvrdiť písomne potvrdiť. Som skôr submisívny typ a manžel impulzívny, agresívny, so sklonmi preukazovať svoju nadvládu, manipuláciu s ľuďmi. Bol vychovaný v zlých sociálnych pomeroch, so zanedbanou výchovou a tak vidí životný cieľ iba v peniazoch a neustálym dokazovaním všetkým okolo svoju nadvládu. Som presvedčená, že psychologické vyšetrenie jeho osoby by moju domnienku potvrdilo. Roky praxe na psychiatrickom oddelení ma v tom len uisťujú. Proti nemu svedčí aj fakt, že jeho agresívne chovanie má aj záznam v registri trestov.

Verím, že môj list nezostane bez povšimnutia a že sa ho ujme osoba, ktorej slovo SPRAVODLIVOSŤ nie je ešte cudzie. Prosím o pomoc, či mám nejakú možnosť získať späť peniaze, ktoré som do bytu vložila, aj ako vyriešiť situáciu s autom. Veľmi by mi teraz tie peniaze pomohli, aby som mohla mojim deťom zabezpečiť ubytovanie a slušný život.

Vopred Vám veľmi pekne za všetko ďakujem.


Moja emailová adresa je: k_lujza@centrum.sk