DRUHÁ HLAVA
DEDENIE ZO ZÁKONA
§ 473
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel,
každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedič-
ský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani
tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.

Chcem sa opytat ako je to? Predstavme si, ze porucitel mal tri deti, z nich jedno zomrelo uz pocas zivota porucitela. Dieta, ktore zomrelo malo dalsie deti, napriklad dve. Po dietati, ktore zomrelo prebehlo dedicne konanie este za zivota prveho porucitela. Toto bolo ukoncene. Zaujima ma, ze ci, po smrti porucitela budu dedit len jeho dve zvysne deti, ktore ziju, alebo aj jeho vnucata(deti jeho dietata, ktore zomrelo) a preco?

Podla mna je totiz naplnena podstata § 473/1 v tom, ze dedili porucitelove zvysne zijuce deti a v § 473/2 je napisane: Ak nededí niektoré dieťa,... Niektore dieta dedilo, pretoze dedili jeho zvysne dve zijuce deti. Mne z toho vyplyva, ze by deti zomreteho dietata dedit mohli iba v pripade ak by v odstavci 2 bolo napisane: Ak nededí ktorekolvek dieťa, ...

A teda si myslim, ze by porucitelovi vnuci dedit nemali. Asi si to vykladam nespravne, ze?:(

V tomto prípade dedia aj deti zomrelého dediča, teda vnuci poručiteľa. Takéto niečo sa aj mne samej stalo pred niekoľkými rokmi, dedičstvo sa ma týkalo, akurát že som nezdedila nič...... niet nad dobré rodinné vzťahy.....:mee:

V tomto prípade dedia aj deti zomrelého dediča, teda vnuci poručiteľa. Takéto niečo sa aj mne samej stalo pred niekoľkými rokmi, dedičstvo sa ma týkalo, akurát že som nezdedila nič...... niet nad dobré rodinné vzťahy.....:mee:
viete mi to niekto odovodnit, preco, ked, zo zakona vyplyva uplne nieco ine?

Ahoj, zakon je jednoznacny. Musis si polozit otazku, co je predmetom dedictva. Dedi sa to, co vlastni porucitel teda otec a stary otec v jednej osobe. Ak berieme do uvahy ze nemal manzelku, ale mal tri deti, tak dedia tri deti kazde tretinu. Ano, jedno dieta zomrelo, o znamena ze tu jednu tretinu nededi, ale dedia jeho deti, tie mal dve, ktore su vnucatami porucitela. Je to bez ohladu ako sa prededil majetok po ich otcovi.
to znamena ze deti dedia kazde tretinu a tie vnucata dedia spolu dalsiu tretinu, kazde po jednej sestine.

viete mi to niekto odovodnit, preco, ked, zo zakona vyplyva uplne nieco ine?

Vysvetľuješ si to zle, metter má pravdu. Skús si to prečítať viackrát....

Áno je to tak, keby žili všetky 3 deti, každé by predsa dedilo 1/3. a po každom znich, keby zomrel by dedili jeho deti. čiže po tom zomrelom budú dediť jeho deti a niekto si to vysvetlí nesprávnym systémom, že keď už teraz sú štyria dedičia, tak každý dostane 1/4 (už som sa s tým stretla), ale správne je to podľa metter - 1. dieťa dostane 2/6, 2. dieťa dostane 2/6, a 3. dieťa dostane 2/6=keďže je mŕtve, delia si to jeho deti po 1/6. Prečo by ste ich chceli ochudobniť o to, čo by im patrilo v prípade, že by ich rodič žil?

mno, musim sa priznat, ze zakon je naozaj jednoznacny, ale akokolvek si to citam, vychadza mi z toho to, co som napisal. Viem, hrame sa tu na slovicka, ale uz par raz sa mi stalo, konkretne na danovom urade a katastralnom urade, ze co je bezna, zauzivana prax, nemusi byt spravidla spravne a po podnete rozhodnutie vyssej instancie poznamenalo cely dotknuty urad. Preto sa pytam na vas nazor na tuto vec a nie na to, co je zauzivana prax.

Moj nazor je, ze deti porucitelovych deti by mali dedit v pripade, ze porucitelove deti odmietnu dedicstvo. Nikde som sa totiz nedocital o tom, ako sa ma nakladat s castou dedicstva, ktore jeho dedici odmietnu. Prax je tusim taka, ze sa rozdeli medzi ostatnych dedicov. Tak co vy na to?;)

Áno je to tak, keby žili všetky 3 deti, každé by predsa dedilo 1/3. a po každom znich, keby zomrel by dedili jeho deti. čiže po tom zomrelom budú dediť jeho deti a niekto si to vysvetlí nesprávnym systémom, že keď už teraz sú štyria dedičia, tak každý dostane 1/4 (už som sa s tým stretla), ale správne je to podľa metter - 1. dieťa dostane 2/6, 2. dieťa dostane 2/6, a 3. dieťa dostane 2/6=keďže je mŕtve, delia si to jeho deti po 1/6. Prečo by ste ich chceli ochudobniť o to, čo by im patrilo v prípade, že by ich rodič žil?

To by patrilo ich rodicovi a ani zdaleka nie im. Ich rodic by s tym kludne mohol nalozit, ako by chcel. Hoci hned aj darovat socialne slabsim obcanom.:)

robovi - neviem ako ti to mám povedať už, myslím, že som to napísala jasne a zreteľne po slovensky, bohužiaľ japončinu alebo nárečovú ugandštinu nepoznám. Za toto iste dostanem zase mínusový bod, ale stojím si za tým čo som napísala. Taká je prax, vždy opakujem VŽDY sa to tak robí, ešte nikdy opakujem NIKDY som to nevidela žiadneho opakujem ŽIADNEHO notára robiť inak. v 100% prípadov sa to robí podľa zákona, ale nie podľa toho tvojho výkladu, ale podľa toho, čo ti tu každý píše a ty si myslíš, že s tým nesúhlasíš.

Oki, toto ze vzdy, ale vzdy sa to robi tak a nikdy a nikdy si to nevidela robit inak bolo aj v mojom pripade na DU Hurbanovo, ale napriek tomu, kedze som nasiel oporu v zakone, na zaklade rozhodnutia ministerstva financi, ktore je nadriadenym organom UDRSR v Banskej Bystrici museli rozhodnut inak a nie tak, ako bola bezna prax v konkretnom pripade. Preto sa pytam, kde v legislative ma tebou popisovany vyklad vacsiu oporu, ako ten moj. Neberte to ako rypanie, ale ja chcem vidiet ine aergumenty ako "vzdy sa to tak robi a nikdy inak."
Na toto mi viete niekto odpovedat?
Nikde v Obc. Z. som sa totiz nedocital o tom, ako sa ma nakladat s castou dedicstva, ktore jeho dedici odmietnu.
Odpoved typu, ze vzdy sa to tak robi a nikdy inak, nepokladam za relevantnu.
Este raz vam dakujem.

Prečo tu robovi do dedičstva mieša Daňové úrady a výklad zákonov ich úradníkmi. Na dedenie sú notári a súdy. A naviac sám v zadaní, v poslednej vete píše, že jeho výklad je asi mylný. A kto vlasne to dedičstvo odmietol?
Asi bude chronický oponent.

Podľa mňa ustanovenie § 473 Obč. zákonníka treba vykladať takto:

Podľa § 473 ods. 1 v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Dedia teda všetky, žijúce, osvojené deti a pod. a manžel. Sú však prípady, keď dieťa rodiča nemôže dediť. Tak napr. dieťa nededí ak neprežilo rodiča a zo zákona mŕtvy nemá spôsobilosť na právne úkony. Preto nemôže dedičstvo prijať. Ďalej dieťa nededí, ak odmietne dedičstvo, ďalej, ak bolo dieťa vydedené poručiteľom a ak poručiteľ v listine o vydedení nevztiahol účinky vydedenia aj na potomkov vydedeného (§ 469a Obč.zák.). Na takéto prípady zákonodarca pamätal tak, že v odstavci 2 určil záväzné pravidlo, na základe ktorého, ak niektoré z detí poručiteľa nededí, nadobúdajú dedičský podiel po tomto dieťati jeho deti podiel rovnakým dielom. A ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Inak povedané z ustanovenia § 473 Obč. zák. vyplýva, že ak dieťa poručiteľa má potomkov, pričom toto dieťa zo zákonného dôvodu nededí, potom tento jeho dedičský podiel v žiadnom prípade neprechádza na ostatných súrodencov a žijúceho manžela, ale prechádza na jeho potomkov. Ak teda poručiteľovo dieťa nededí, po ňom uvoľnený podiel pripadne jeho žijúcim deťom (vnukom poručiteľa), ktoré sa oň podelia rovnakým dielom. V prípade, keď nededí ani vnuk (vnučka) poručiteľa, uvoľňuje sa tým podiel, ktorý by mu inak pripadol, pre jeho dieťa, t.j. pre pravnuka poručiteľa.

Aby sa zákon mal vykladať tak, ako si to vysvetľuješ Ty, potom v zákone by muselo byť uvedené napr., že v prvej skupine dedia manžel a žijúce deti, ktoré neodmietli dedičstvo a ani neboli poručiteľom vydedené.

Prečo tu robovi do dedičstva mieša Daňové úrady a výklad zákonov ich úradníkmi. Na dedenie sú notári a súdy. A naviac sám v zadaní, v poslednej vete píše, že jeho výklad je asi mylný. A kto vlasne to dedičstvo odmietol?
Asi bude chronický oponent.

do dedicstva nemiesam danove urady, len som uviedol moj konkretny pripad s danovym uradom, pri ktorom mi danova uradnicka tvrdila tiez ze sa dan vyrubuje vzdy, ale vzdy urcitym sposobom, pricom ja som ju presviedcal, ze jej vyklad zakona je zly, nasledne som podal podnet na danove riaditelstvo. moj podnet skoncil napokon na min. financii, kde mi dali za pravdu a danova uradnicka napriek tomu, ze vzdy, ale vzdy a nikdy nie inak musela na zaklade odpovede z min. financii vyrubit dan v tomto pripade tak, ako som si vykladal zakon ja. Preto si myslim, ze nie vzdy, ked sa nieco robi zauzivanou praxou, musi byt spravne. Z toho vyplyva aj moja otazka.

sice som v zadani zapochyboval o mojom vyklade a aj nadalej nie som presvedceny, ze moj vyklad je spravny, ale este nikto z vas mi tu nepodlozil ten bezne zauzivany sposob riesenia dedicneho konania konkretnou legislativou. iba sa tu ohanate tym, ako je to bezne zauzivane.

nie som absolventom pravnickej fakulty, ale poniektori z vas urcite su, tak mi to vase tvrdenie prosim vas podlozte nejakou legislativou, ktora bude jednoznacna.

Aha a aby som nezabudol, tento pripad je cisto hypoteticky, ale co uz ked rad polemizujem. inak nie som chronicky oponent, ale chronicky nespokojenec:---, co je nieco diametralne odlisneho.

Podľa mňa ustanovenie § 473 Obč. zákonníka treba vykladať takto:

Podľa § 473 ods. 1 v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Dedia teda všetky, žijúce, osvojené deti a pod. a manžel. Sú však prípady, keď dieťa rodiča nemôže dediť. Tak napr. dieťa nededí ak neprežilo rodiča a zo zákona mŕtvy nemá spôsobilosť na právne úkony. Preto nemôže dedičstvo prijať. Ďalej dieťa nededí, ak odmietne dedičstvo, ďalej, ak bolo dieťa vydedené poručiteľom a ak poručiteľ v listine o vydedení nevztiahol účinky vydedenia aj na potomkov vydedeného (§ 469a Obč.zák.). Na takéto prípady zákonodarca pamätal tak, že v odstavci 2 určil záväzné pravidlo, na základe ktorého, ak niektoré z detí poručiteľa nededí, nadobúdajú dedičský podiel po tomto dieťati jeho deti podiel rovnakým dielom. A ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Inak povedané z ustanovenia § 473 Obč. zák. vyplýva, že ak dieťa poručiteľa má potomkov, pričom toto dieťa zo zákonného dôvodu nededí, potom tento jeho dedičský podiel v žiadnom prípade neprechádza na ostatných súrodencov a žijúceho manžela, ale prechádza na jeho potomkov. Ak teda poručiteľovo dieťa nededí, po ňom uvoľnený podiel pripadne jeho žijúcim deťom (vnukom poručiteľa), ktoré sa oň podelia rovnakým dielom. V prípade, keď nededí ani vnuk (vnučka) poručiteľa, uvoľňuje sa tým podiel, ktorý by mu inak pripadol, pre jeho dieťa, t.j. pre pravnuka poručiteľa.

Aby sa zákon mal vykladať tak, ako si to vysvetľuješ Ty, potom v zákone by muselo byť uvedené napr., že v prvej skupine dedia manžel a žijúce deti, ktoré neodmietli dedičstvo a ani neboli poručiteľom vydedené.

super, dakujem, toto som chcel citat.
Ale predsa len by som sa chcel nieco opytat, aby si mi to upresnila. Zvyraznil som to v tvojej citacii hrubym. Chcem sa na zaklade tejto odpovede opytat: Preco potom, ked dieta porucitela odmietne dedicstvo ho nedostanu jeho deti /teda vnuci porucitela/, ale jeho diel dedicstva sa rozdeli podla bezne zauzivanej praxe medzi ostatnych spoludedicov?

ale čo má daňový úrad spoločné s dedičstvom???????????????
ten zákon, ktorý si na začiatku citoval, sa ani so zavretými očami nedá vyložiť tak, ako si si ho vyložil ty
a nakoniec - keď niektorý dedič odmietne dedičstvo, tak sa proste s ním neráta. nemôže ale odmietnuť dedičstvo v prospech niekoho. ak sú 4 dedičia a jeden odmietne, tak sa proste dedí na tretiny

Odmietnutý dedičský podiel dieťaťa poručiteľa prechádza na potomkov dieťaťa, ktoré podiel odmietlo, ak ich má. Myslím, že to vyplýva z môjho nasledujúceho textu. To , čo si zvýraznil som uviedla ako možné príklady, keď dieťa nededí. Dôležitý je ten nasledujúci text.
P.S. Nemôže byť bežnou praxou, že dedičský diel dieťaťa , ktoré odmietlo dedičstvo automaticky prejde na ostatné deti poručiteľa a manžela. Môžu sa však dohodnúť na takomto vysporiadaní dedičstva.

teraz si tú otázku čítam ešte raz a je napísaná trochu nejednoznačne. čiže, ak mám odpovedať, tak ako si myslím, že sa pýtaš: deti toho zomrelého súrodenca majú nárok na dedenie, vnúčatá zatiaľ nie. Aha, akosi mi nenačítalo odpoveď Petry, takže... diskutujte. :)

ale čo má daňový úrad spoločné s dedičstvom???????????????
ten zákon, ktorý si na začiatku citoval, sa ani so zavretými očami nedá vyložiť tak, ako si si ho vyložil ty
a nakoniec - keď niektorý dedič odmietne dedičstvo, tak sa proste s ním neráta. nemôže ale odmietnuť dedičstvo v prospech niekoho. ak sú 4 dedičia a jeden odmietne, tak sa proste dedí na tretiny

zjavne si ma nepochopila. Ale nech. ked sa tak vehementne toho drzis, podloz mi to nejakou legislativou a neopakuj stale nieco dokola. opytam sa ta priamo:

Preco, ak su 4-ia dedici a jeden odmietne, tak sa proste dedi na tretiny?

PS: sorry za moju prudku, neokrochanu reakciu

Odmietnutý dedičský podiel dieťaťa poručiteľa prechádza na potomkov dieťaťa, ktoré podiel odmietlo, ak ich má. Myslím, že to vyplýva z môjho nasledujúceho textu. To , čo si zvýraznil som uviedla ako možné príklady, keď dieťa nededí. Dôležitý je ten nasledujúci text.
P.S. Nemôže byť bežnou praxou, že dedičský diel dieťaťa , ktoré odmietlo dedičstvo automaticky prejde na ostatné deti poručiteľa a manžela. Môžu sa však dohodnúť na takomto vysporiadaní dedičstva.

Takze si to zhrnme.
1. ak /dieta A/ porucitela neprezilo porucitela, po porucitelovi dedia aj deti osoby A jej dedicsky podiel rovnakym dielom.
Akceptujem :cool:

2.Dedicsky podiel dietata, ktore odmietlo dedicstvo automaticky prechadza na deti odmietaca.
Akceptujem. :cool:
:DNavrhujem odobrat licenciu vsetkym notarom, pre ktorych je bezne zauzivanou praxou rozdelit odmietnuty podiel medzi ostatnych dedicov.:D

Zaroven Vam vsetkym dakujem za ucast v tejto diskusii a kopu novych informaqcii.

robovi, len na okraj - ty si aj po sebe čítaš, čo píšeš? Alebo si prvýkrát v živote videl nejaký zákon a teraz sa tváriš, že ho nechápeš, aby si rozprúdil diskusiu? priznám, ide ti do celkom dobre.
p.s. môžem vedieť aké máš najvyššie ukončené vzdelanie? čisto z osobného záujmu
ďakujem.

opytam sa ta priamo:
Preco, ak su 4-ia dedici a jeden odmietne, tak sa proste dedi na tretiny?


Ak môžem do toho vstúpiť, tak štyri dedičské podiely budú zachované, ak sa bude dediť výlučne podľa zákona.

robovi, len na okraj - ty si aj po sebe čítaš, čo píšeš? Alebo si prvýkrát v živote videl nejaký zákon a teraz sa tváriš, že ho nechápeš, aby si rozprúdil diskusiu? priznám, ide ti do celkom dobre.
p.s. môžem vedieť aké máš najvyššie ukončené vzdelanie? čisto z osobného záujmu
ďakujem.
mno, malokedy si citam po sebe, co napisem. vacsinou si to v takomto kratkom casovom intervale pamatam.:---
uplne stredne odborne sa vola moje najvyssie ukoncene vzdelanie. a stravil som na vyske Pr.F UK jeden semester, ale potom som si pomyslel, ze ma je skoda pre vysoku skolu, tak som to zabalil. Ale to sa nepocita do ukonceneho vzdelania. hehe. najhorsie na celom je, ze sa to nepocita ani do poctu odrobenych rokov pre nastup na dochodok.:mee:

ale uz sme off topic, takze aloha vam vsetkym.

Mozem aspon podakovat za temu, aspon som si uzrejmil, ze odmietnutie dedictsva sa tyka len osoby ktora odmieta. Teda neodmieta v mene svojich potomkov. Ak ja odmietnem dedictvo po porucitelovi (napr. rodicovi), moj podiel nededi dalsi dedic porucitela (napr. moj surodenec) ale dedia moje deti (ak ich mam).
Ak deti, resp. potomkov nemam, ak dedictvo odmietnem dedia dalsi potomkovia podla dedicskych skupin (napr. surodenci).

Zaujímavá téma, skúsim ju ďalej rozviesť. Dedia teda deti zomrelého. Sú to neplnoleté deti, zastúpené svojim jednym žijúcim rodičom. Každé zdedí po 1/6 majetku svojho zomrelého starého rodiča. Predpokladajme, že je to nehnuteľný maletok - dom so záhradou, ktorý bol pred dedickým konaním ohodnotený súdnym znalcom. Dvaja súrodenci, ktorí majú po 2/6 /teda po 1/3 a spolu 2/3 = 4/6 nehnuteľnosti/ by radi tie deti, ktoré majú po 1/6 nehnuteľnosti /teda spolu 2/6=1/3 / vyplatili. Ale ich rodič, ktorý ich zastupuje, zatiaľ nechce. Zrejme počíta s tým, že do nehnuteľnosti sa budú zvyšní žijúci súrodenci investovať a jej cena stúpne pri prípadnom predaji. Ale oni ho predávať nechcú. Keď po rokoch nadobudnú obe deti plnoletosť, chcú sa dať vyplatiť. Cena nehnuteľnosti za ten čas stúpla - nie z titulu renovácií, jednoducho reality išli hore, je tu euro..... Z akej sumy sa budú vyplácať - z pôvodného ohodnotenia /nižšieho/, lebo sa musí urobiť nový - vyšší?
:confused:

Zaujímavá téma, skúsim ju ďalej rozviesť. Dedia teda deti zomrelého. Sú to neplnoleté deti, zastúpené svojim jednym žijúcim rodičom. Každé zdedí po 1/6 majetku svojho zomrelého starého rodiča. Predpokladajme, že je to nehnuteľný maletok - dom so záhradou, ktorý bol pred dedickým konaním ohodnotený súdnym znalcom. Dvaja súrodenci, ktorí majú po 2/6 /teda po 1/3 a spolu 2/3 = 4/6 nehnuteľnosti/ by radi tie deti, ktoré majú po 1/6 nehnuteľnosti /teda spolu 2/6=1/3 / vyplatili. Ale ich rodič, ktorý ich zastupuje, zatiaľ nechce. Zrejme počíta s tým, že do nehnuteľnosti sa budú zvyšní žijúci súrodenci investovať a jej cena stúpne pri prípadnom predaji. Ale oni ho predávať nechcú. Keď po rokoch nadobudnú obe deti plnoletosť, chcú sa dať vyplatiť. Cena nehnuteľnosti za ten čas stúpla - nie z titulu renovácií, jednoducho reality išli hore, je tu euro..... Z akej sumy sa budú vyplácať - z pôvodného ohodnotenia /nižšieho/, lebo sa musí urobiť nový - vyšší?
:confused:

mno, budu sa musiet na cene dohodnut a ked sa nedohodnu, moze o tom rozhodnut sud na navrh ktorehokolvek zo zainteresovanych v kauze. Nie som si isty, ako je to teraz, ale znalecky posudok na ucely prevodu a prechodu nehnutelnosti by mal byt aktualny, tusim nie starsi, ako jeden rok. Ale zo znaleckeho posudku by vychadzal len sud. Pre dohadovanie surodencov je bezpredmetny. Maximalne ma len orientacnu funkciu.

Oki, toto ze vzdy, ale vzdy sa to robi tak a nikdy a nikdy si to nevidela robit inak bolo aj v mojom pripade na DU Hurbanovo, ale napriek tomu, kedze som nasiel oporu v zakone, na zaklade rozhodnutia ministerstva financi, ktore je nadriadenym organom UDRSR v Banskej Bystrici museli rozhodnut inak a nie tak, ako bola bezna prax v konkretnom pripade. Preto sa pytam, kde v legislative ma tebou popisovany vyklad vacsiu oporu, ako ten moj. Neberte to ako rypanie, ale ja chcem vidiet ine aergumenty ako "vzdy sa to tak robi a nikdy inak."
Na toto mi viete niekto odpovedat?
Nikde v Obc. Z. som sa totiz nedocital o tom, ako sa ma nakladat s castou dedicstva, ktore jeho dedici odmietnu.
Odpoved typu, ze vzdy sa to tak robi a nikdy inak, nepokladam za relevantnu.
Este raz vam dakujem.

Darmo sa ošívaš a kľučkuješ... iriska a metter majú pravdu, zákon je tak čistý pri tejto téme, že iný výklad nemôže byť!
A ak hociktorý dedič odmietne dedičstvo, tak sa prihliada naňho ako keby neexistoval. T.j. ak bol iba jeden dedič, tak dedičstvo pripadá štátu a ak ich je viac, tak je miesto 3 dedičov, sú iba 2 dediči. Jednoduché, jasné.:cool:

Darmo sa ošívaš a kľučkuješ... iriska a metter majú pravdu, zákon je tak čistý pri tejto téme, že iný výklad nemôže byť!
A ak hociktorý dedič odmietne dedičstvo, tak sa prihliada naňho ako keby neexistoval. T.j. ak bol iba jeden dedič, tak dedičstvo pripadá štátu a ak ich je viac, tak je miesto 3 dedičov, sú iba 2 dediči. Jednoduché, jasné.:cool:

Hej, pre teba Iriska a Metter. Ked mi to podlozis konkretnou pasazou z nejakeho zakona, budem sa nad tym zamyslat. Ale zatial je pre mna podstatne to co napisala Petra Nová, pretoze ta jedina svoje tvrdenia podlozila.:cool:

Darmo sa ošívaš a kľučkuješ... iriska a metter majú pravdu, zákon je tak čistý pri tejto téme, že iný výklad nemôže byť!
A ak hociktorý dedič odmietne dedičstvo, tak sa prihliada naňho ako keby neexistoval. T.j. ak bol iba jeden dedič, tak dedičstvo pripadá štátu a ak ich je viac, tak je miesto 3 dedičov, sú iba 2 dediči. Jednoduché, jasné.:cool:
So všetkým súhlasím, čo si napísala. Aj s tým, že zákon túto záležitosť upravuje čisto a jasne, aj s tým, že ak dedič odmietne dedičstvo, tak sa prihliada naňho "ako keby" neexistoval. S tou ďalšou časťou výkladu už mám problém . Súhlasím ešte aj s tým, že ak je jeden dedič, pripadne dedičstvo štátu, ale len vtedy keď nemá potomkov. To treba doplniť. Obdobne to platí aj pri viacerých dedičoch. Ak potomkov má alebo majú, potom aj keď dedič-rodič dedičstvo odmietne,teda nededí, nastupujú ako dedičia jeho potomkovia. Alebo sa mýlim ? Ak áno, tak mi skús ten Tvoj záver odvodiť od príslušného zákonného ustanovenia.

SIEDMA ČASŤ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
DEDENIE



DRUHÁ HLAVA
DEDENIE ZO ZÁKONA


§ 473

(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

T. z.: že koľko členov rodiny (deti + manžel) na toľko dielov sa rozdelí dedičstvo; pritom žiadny z nich nemôže byť ukrátený: „... každý z nich rovnakým dielom“. Ak zomrie mamka 3 detí a má manžela, dedičstvo sa rozdelí na štyri časti a teda každý dostane po ¼ z dedičstva.

Ak však niektoré z detí zomrelo – pričom stále mu podľa ods. 1 môže patriť len ¼ - tak tento jeho dedičský podiel = ¼, nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Znamená to toľko, že deti dediča sa musia rozdeliť rovnako. Ten pojem „rovnakým dielom“ sa vzťahuje na deti dediča a nie na dedičov prvej skupiny celkovo. Takže ak by mal zomrelý dedič dve deti, každé z týchto detí by dostalo polovicu jeho dedičského podielu, t. j. 1/8 z celkového dedičstva.

No môže sa stať aj prípad, že aj jedno z detí zomrelého dediča zomrelo a má vlastné, napr. dve deti. V takom prípade sa dedičský podiel zomrelého dieťaťa zomrelého dediča, t. j. 1/8 rozdelí medzi jeho dve deti, t. j. každé dieťa zomrelého dieťaťa zomrelého dediča dostane 1/16 z celkového dedičstva.

Pri výklade tohoto paragrafu musíš vychádzať z rozdelenia odsekov a z toho, že v odseku 1) sa hovorí o dedičoch prvej skupiny, ktorým sú deti a manžel poručiteľa. Kým v druhom odseku sa hovorí o tom, čo ak jedno z týchto detí zomrelo. Tiež treba dávať pozor na to, že manžel v prvej skupine nemôže dediť samostatne, len spolu s deťmi poručiteľa. T. j. ak poručiteľ nemal deti ale len manžela, nemôže dôjsť k dedeniu podľa zákona pre dedičov v prvej skupine; ale zákonite musia dediť dediči druhej skupiny.






Príklad:

Zomrela manželka, ktorá mala tri deti a manžela, každý z nich by mal dostať 1/4. Lenže jedno dieťa zomrelo a má dve deti, ktoré dostanú po 1/8. Lenže jedno z vnukov poručiteľa zomrelo tiež a tiež má dve deti, ktoré dostanú po 1/16. Keď to spočítaš, musí ti to vyjsť 1!



1/4 + 1/4 + 1/4 + 1/8 + 1/16 + 1/16 = 1




§ 474


(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

T. z.: K dedeniu dedičov druhej dedičskej skupiny prichádza v prípade, ak niet potomka (nemá deti), ktorý by po poručiteľovi dedil. V druhej dedičskej skupine je manžel, rodičia zomrelého, resp. partner, druh, družka, odkázané osoby a pod. V tejto druhej dedičskej skupine dedí manžel už aj samostatne, t. z. že ak nežijú rodičia, neexistujú osoby, ktoré sa starali o domácnosť alebo boli odkázané na poručiteľa, manžel zdedí všetko. Avšak môže tam byť XY osôb neobmedzený počet, ak spĺňajú podmienku spoločnej domácnosti alebo odkázanie na výživu. Avšak druhý odsek dopĺňa prvý a teda: dediť musia rovnakým dielom ale manžel minimálne polovicu. Zoberme si klasický príklad: zomrie manželka; zostanú po nej rodičia a manžel. Z druhého odseku vyplýva, že polovica je manželova a keďže dedičia musia dediť rovnakým dielom, druhá polovica sa rozdelí medzi rodičov pozostalého, t. j. každý dostane ¼.

A zas prichádza k prípadu, že v prípade, ak manžel a rodičia nie sú/ nežijú, tak spolužijúce osoby nemôžu dediť samostatne. Vyplýva to zo znenia nasledujúceho paragrafu; vtedy dôjde k dedeniu podľa tretej dedičskej skupiny.



§ 475

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

T. z.: Tu sú – ako som spomínala – uvedení ako samostatní dedičia spolužijúce osoby a súrodenci poručiteľa.

V odseku 2) je zakotvená (rovnako ako aj v § 473 ods. 2) dedičská postupnosť, t. j. ak súrodenec zomrel nastupujú jeho deti (ak deti zomreli, tak vnuci.... pravnuci...). Zasa títo nástupcovia súrodenca poručiteľa musia dediť rovnakým dielom, ale v rámci dedičského podielu zomrelého súrodenca!

§ 475a

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

T. z.: detto, dedia prarodičia poručiteľa, ak tí zomreli, tak dedia ich deti, t. j. tety, ujovia poručiteľa.

So všetkým súhlasím, čo si napísala. Aj s tým, že zákon túto záležitosť upravuje čisto a jasne, aj s tým, že ak dedič odmietne dedičstvo, tak sa prihliada naňho "ako keby" neexistoval. S tou ďalšou časťou výkladu už mám problém . Súhlasím ešte aj s tým, že ak je jeden dedič, pripadne dedičstvo štátu, ale len vtedy keď nemá potomkov. To treba doplniť. Obdobne to platí aj pri viacerých dedičoch. Ak potomkov má alebo majú, potom aj keď dedič-rodič dedičstvo odmietne,teda nededí, nastupujú ako dedičia jeho potomkovia. Alebo sa mýlim ? Ak áno, tak mi skús ten Tvoj záver odvodiť od príslušného zákonného ustanovenia.

Pozri si výklad pojmu "dedičská postupnosť", ak dedič zomrie nastupujú na jeho miesto jeho potomkovia, ak neexistujú, tak sa dedičstvo buď rozdelí medzi existujúcich dedičov alebo ak dedičia nie sú, tak prepadne štátu. Ak dedič odmietne, tak sa naňho prihliada ako keby neexistoval a dedičstvo patrí potomkom dediča, ktorý odmietol alebo sa rozdelí medzi existujúcich dedičov, alebo ak neexistujú, tak prepadne štátu. V hore rozoberanom prípade by to znamenalo asi toto: ak manžel odmietne dedičstvo, celé sa rozdelí medzi 3 deti a každé dostane po 1/3... v prípade dieťaťa, ktoré zomrelo, jeho podiel = 1/3 ide jeho deťom vo výške 1/6 každému z nich, v prípade vnuka, ktorý zomrel dostane každý pravnuk dediča 1/12...

Z IV (s. 807): Ak osoba povolaná dediť, po náležitom poučení dedičstvo platne odmietne, vylučuje sa z dedenia po poručiteľovi, a to s účinnosťou odo dňa poručiteľovej smrti; nemôže sa teda ako dedič zúčastňovať konania o dedičstve. Viď aj hore rozoberaný prípad.

Pozri si výklad pojmu "dedičská postupnosť", ak dedič zomrie nastupujú na jeho miesto jeho potomkovia, ak neexistujú, tak sa dedičstvo buď rozdelí medzi existujúcich dedičov alebo ak dedičia nie sú, tak prepadne štátu. Ak dedič odmietne, tak sa naňho prihliada ako keby neexistoval a dedičstvo patrí potomkom dediča, ktorý odmietol alebo sa rozdelí medzi existujúcich dedičov, alebo ak neexistujú, tak prepadne štátu. V hore rozoberanom prípade by to znamenalo asi toto: ak manžel odmietne dedičstvo, celé sa rozdelí medzi 3 deti a každé dostane po 1/3... v prípade dieťaťa, ktoré zomrelo, jeho podiel = 1/3 ide jeho deťom vo výške 1/6 každému z nich, v prípade vnuka, ktorý zomrel dostane každý pravnuk dediča 1/12...

Z IV (s. 807): Ak osoba povolaná dediť, po náležitom poučení dedičstvo platne odmietne, vylučuje sa z dedenia po poručiteľovi, a to s účinnosťou odo dňa poručiteľovej smrti; nemôže sa teda ako dedič zúčastňovať konania o dedičstve. Viď aj hore rozoberaný prípad.
Poznám dedičskú postupnosť, ale aj tak ďakujem za vysvetlenie. Reagovala som na Tvoj príspevok a pýtala som sa preto, aby nevznikol dojem rozdielneho výkladu. Podľa Tvojej reakcie na príspevok robovi sa mi zdalo, že obhajuješ iný názor, čo vyplývalo nielen len z toho, že dávaš za pravdu Iriske a Mettrovi, ale aj z ďalšieho textu Tvojho príspevku. Myslím tým konkrétne tú časť, kde tvrdíš, ... „ ak hociktorý dedič odmietne dedičstvo, tak sa prihliada naňho ako keby neexistoval. T.j. ak bol iba jeden dedič, tak dedičstvo pripadá štátu a ak ich je viac, tak je miesto 3 dedičov, sú iba 2 dediči. Jednoduché, jasné... “.

Vieš, robovi, ktorý bol zadávateľ témy, išlo práve o to, aby zistil, aká je tá dedičská postupnosť v prípade odmietnutia dedičstva niektorým z dedičov. No keďže si aj Ty toho názoru, že po odmietnutí dedičstva nastupujú dedičovi potomkovia,..., atď., potom je všetko v poriadku. Ale hádam netreba hneď o ošívaní a daromnom kľučkovaní , ak robovi tvrdil to isté.

mno, budu sa musiet na cene dohodnut a ked sa nedohodnu, moze o tom rozhodnut sud na navrh ktorehokolvek zo zainteresovanych v kauze. Nie som si isty, ako je to teraz, ale znalecky posudok na ucely prevodu a prechodu nehnutelnosti by mal byt aktualny, tusim nie starsi, ako jeden rok. Ale zo znaleckeho posudku by vychadzal len sud. Pre dohadovanie surodencov je bezpredmetny. Maximalne ma len orientacnu funkciu.

Ďakujem za odpoveď. :)
Teoreticky je teda možné, že ak si deti zapýtajú značný obnos za svoj podiel a zvyšní súrodenci ho nebudú schopní splatiť, buď to skončí na súde, alebo ich môžu deti donútiť svojim postojom ten dom predať, aj keď pôvodne toto nechceli.:eek:

Zaujímavá téma, skúsim ju ďalej rozviesť. Dedia teda deti zomrelého. Sú to neplnoleté deti, zastúpené svojim jednym žijúcim rodičom. Každé zdedí po 1/6 majetku svojho zomrelého starého rodiča. Predpokladajme, že je to nehnuteľný maletok - dom so záhradou, ktorý bol pred dedickým konaním ohodnotený súdnym znalcom. Dvaja súrodenci, ktorí majú po 2/6 /teda po 1/3 a spolu 2/3 = 4/6 nehnuteľnosti/ by radi tie deti, ktoré majú po 1/6 nehnuteľnosti /teda spolu 2/6=1/3 / vyplatili. Ale ich rodič, ktorý ich zastupuje, zatiaľ nechce. Zrejme počíta s tým, že do nehnuteľnosti sa budú zvyšní žijúci súrodenci investovať a jej cena stúpne pri prípadnom predaji. Ale oni ho predávať nechcú. Keď po rokoch nadobudnú obe deti plnoletosť, chcú sa dať vyplatiť. Cena nehnuteľnosti za ten čas stúpla - nie z titulu renovácií, jednoducho reality išli hore, je tu euro..... Z akej sumy sa budú vyplácať - z pôvodného ohodnotenia /nižšieho/, lebo sa musí urobiť nový - vyšší?
:confused:

mno, budu sa musiet na cene dohodnut a ked sa nedohodnu, moze o tom rozhodnut sud na navrh ktorehokolvek zo zainteresovanych v kauze. Nie som si isty, ako je to teraz, ale znalecky posudok na ucely prevodu a prechodu nehnutelnosti by mal byt aktualny, tusim nie starsi, ako jeden rok. Ale zo znaleckeho posudku by vychadzal len sud. Pre dohadovanie surodencov je bezpredmetny. Maximalne ma len orientacnu funkciu.

Ďakujem za odpoveď. :)
Teoreticky je teda možné, že ak si deti zapýtajú značný obnos za svoj podiel a zvyšní súrodenci ho nebudú schopní splatiť, buď to skončí na súde, alebo ich môžu deti donútiť svojim postojom ten dom predať, aj keď pôvodne toto nechceli.:eek:

Ono asi treba posudzovať vec v širších súvislostiach. A myslím si, že ani nie je tak rozhodujúce, či podiely maloletých chce alebo nechce matka predať ďalším, dospelým súrodencom. napr. aj zo špekulatívnych dôvodov. Pretože do procesu prevodu vlastníckych podielov maloletých na dospelých súrodencov by vstúpil súd, a ten vždy musí prihliadať na záujem maloletých detí.
V prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy by
- maloleté deti zastupovala matka ako zákonná zástupkyňa podľa § 27 ods.1 Obč. zák. v spojení s § 31 zák.č.36/2005 Z.z. o rodine
- uzatvorená kúpna zmluva, aby bola perfektná, musí ju schváliť súd v konaní o schválenie právneho úkonu za maloletého (§ 28 Obč.zák.).

V konaní o schválenie právneho úkonu za maloletého, by mal súd dôsledne skúmať, či uzavretím právneho úkonu maloletí neboli na ich právach ukrátení, teda či ich podiely boli predané za obvyklú cenu. To sa v konaní preukazuje napr. vyjadrením realitnej kancelárie alebo odborným vyjadrením, niekedy aj znaleckým posudkom o tom, za akú cenu sa podobné nehnuteľnosti v danej lokalite a v danom čase predávajú. Ale asi každý sudca vyžaduje iné dôkazy. A ak by uzatvorená kúpna zmluva nerešpektovala podmienku prevodu za obvyklú cenu, prípadne dohodu o iných náležitostiach zmluvy, napr. o spôsobe vyplatenia kúpnej ceny maloletým, súd by ju nemal schváliť.

Teda nie matka, ale súd rozhoduje o tom, či prevod vlastníckych podielov maloletých na dospelých súrodencov je v súlade so záujmom maloletých, čím sa objektívne zabezpečuje ich ochrana. Takže aj matka pri uzatváraní zmluvy je objektívne nútená, aby tieto zásady dodržala.

SIEDMA ČASŤ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
DEDENIE



DRUHÁ HLAVA
DEDENIE ZO ZÁKONA


§ 473

(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

T. z.: že koľko členov rodiny (deti + manžel) na toľko dielov sa rozdelí dedičstvo; pritom žiadny z nich nemôže byť ukrátený: „... každý z nich rovnakým dielom“. Ak zomrie mamka 3 detí a má manžela, dedičstvo sa rozdelí na štyri časti a teda každý dostane po ¼ z dedičstva.

Ak však niektoré z detí zomrelo – pričom stále mu podľa ods. 1 môže patriť len ¼ - tak tento jeho dedičský podiel = ¼, nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Znamená to toľko, že deti dediča sa musia rozdeliť rovnako. Ten pojem „rovnakým dielom“ sa vzťahuje na deti dediča a nie na dedičov prvej skupiny celkovo. Takže ak by mal zomrelý dedič dve deti, každé z týchto detí by dostalo polovicu jeho dedičského podielu, t. j. 1/8 z celkového dedičstva.

No môže sa stať aj prípad, že aj jedno z detí zomrelého dediča zomrelo a má vlastné, napr. dve deti. V takom prípade sa dedičský podiel zomrelého dieťaťa zomrelého dediča, t. j. 1/8 rozdelí medzi jeho dve deti, t. j. každé dieťa zomrelého dieťaťa zomrelého dediča dostane 1/16 z celkového dedičstva.

Pri výklade tohoto paragrafu musíš vychádzať z rozdelenia odsekov a z toho, že v odseku 1) sa hovorí o dedičoch prvej skupiny, ktorým sú deti a manžel poručiteľa. Kým v druhom odseku sa hovorí o tom, čo ak jedno z týchto detí zomrelo. Tiež treba dávať pozor na to, že manžel v prvej skupine nemôže dediť samostatne, len spolu s deťmi poručiteľa. T. j. ak poručiteľ nemal deti ale len manžela, nemôže dôjsť k dedeniu podľa zákona pre dedičov v prvej skupine; ale zákonite musia dediť dediči druhej skupiny.






Príklad:

Zomrela manželka, ktorá mala tri deti a manžela, každý z nich by mal dostať 1/4. Lenže jedno dieťa zomrelo a má dve deti, ktoré dostanú po 1/8. Lenže jedno z vnukov poručiteľa zomrelo tiež a tiež má dve deti, ktoré dostanú po 1/16. Keď to spočítaš, musí ti to vyjsť 1!



1/4 + 1/4 + 1/4 + 1/8 + 1/16 + 1/16 = 1




§ 474


(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

T. z.: K dedeniu dedičov druhej dedičskej skupiny prichádza v prípade, ak niet potomka (nemá deti), ktorý by po poručiteľovi dedil. V druhej dedičskej skupine je manžel, rodičia zomrelého, resp. partner, druh, družka, odkázané osoby a pod. V tejto druhej dedičskej skupine dedí manžel už aj samostatne, t. z. že ak nežijú rodičia, neexistujú osoby, ktoré sa starali o domácnosť alebo boli odkázané na poručiteľa, manžel zdedí všetko. Avšak môže tam byť XY osôb neobmedzený počet, ak spĺňajú podmienku spoločnej domácnosti alebo odkázanie na výživu. Avšak druhý odsek dopĺňa prvý a teda: dediť musia rovnakým dielom ale manžel minimálne polovicu. Zoberme si klasický príklad: zomrie manželka; zostanú po nej rodičia a manžel. Z druhého odseku vyplýva, že polovica je manželova a keďže dedičia musia dediť rovnakým dielom, druhá polovica sa rozdelí medzi rodičov pozostalého, t. j. každý dostane ¼.

A zas prichádza k prípadu, že v prípade, ak manžel a rodičia nie sú/ nežijú, tak spolužijúce osoby nemôžu dediť samostatne. Vyplýva to zo znenia nasledujúceho paragrafu; vtedy dôjde k dedeniu podľa tretej dedičskej skupiny.



§ 475

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

T. z.: Tu sú – ako som spomínala – uvedení ako samostatní dedičia spolužijúce osoby a súrodenci poručiteľa.

V odseku 2) je zakotvená (rovnako ako aj v § 473 ods. 2) dedičská postupnosť, t. j. ak súrodenec zomrel nastupujú jeho deti (ak deti zomreli, tak vnuci.... pravnuci...). Zasa títo nástupcovia súrodenca poručiteľa musia dediť rovnakým dielom, ale v rámci dedičského podielu zomrelého súrodenca!

§ 475a

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

T. z.: detto, dedia prarodičia poručiteľa, ak tí zomreli, tak dedia ich deti, t. j. tety, ujovia poručiteľa.

To je vsetko pekne, vela potencialnych dedicov budem odkazovat na tvoj prispevok, aby si vyjasnili, aka je dedicna postupnost, ale stale si mi nepodporila nijakym zakonom svoje tvrdenie o tom, ze ked dedic a zaroven potomok odmietne dedicstvo, tak jeho mozny podiel dedicstva sa rozdeli medzi ostatnych dedicov v konani.

Takže, keď to tak uzavriem, keď nadobudnú maloleté deti plnoletosť a budú chcieť vyplatiť svoj podiel, tak by mali ich spoludediči dať urobiť nový znalecký posudok na zdedenú nehnuteľnosť, aby to bolo spravodlivé, v podstate pre obidve strany. A ich špekulatívny rodič - zástupca bude spokojný, ako s nimi "vybabral", že nechcel vyplatiť podiel hneď pri dedičskom konaní, lebo napr. terajšie ceny nehnuteľností sú miestami priam astronomické v porovnaní s tým, čo bolo. :eek:

To je vsetko pekne, vela potencialnych dedicov budem odkazovat na tvoj prispevok, aby si vyjasnili, aka je dedicna postupnost, ale stale si mi nepodporila nijakym zakonom svoje tvrdenie o tom, ze ked dedic a zaroven potomok odmietne dedicstvo, tak jeho mozny podiel dedicstva sa rozdeli medzi ostatnych dedicov v konani.

... ak existujú iní dediči...

... ak nie, tak prepadne štátu...

... a komu by si to chcel dať?...