Na zamestnanecké pôžičky sa ROBIA rezervy..lebo tak určujú Postupy účtovania

(7) Rezervy sa vzťahujú na povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv, z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretím stranám, napríklad ak na základe konania účtovnej jednotky v minulosti, zverejnenia pravidiel alebo oznámenia o uznaní zodpovednosti účtovnej jednotky tretia strana očakáva, že takáto povinnosť bude splnená.
a) náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia,
b) reklamácie a záručné opravy,
c) odstránenie odpadov a obalov,
d) rekultiváciu pozemkov,
e) demoláciu budov,
f) odstupné,.....................
:)

/
Na zamestnanecké pôžičky sa nerobia rezervy, lebo:
Podľa postupov účtovníctva sa daňová rezerva tvorí ...

Tomuto moc nerozumiem, ako sa podľa "postupov účtovania" tvorí "daňová rezerva". V účtovníctve riešime účtovné rezervy, ktorých záber je dosť široký, ako píše vyššie Kejka, podľa zákona 595/2003 posudzujeme, ktoré rezervy sú aj daňovo uznané.

no ja si myslím, že na zamestnanecké požitky sa rezervy netvoria. Lebo to nie je povinnosť.
vo svojej odpovedi som práve odcitovala POVINNOST tvoriť rezervu.
Zákon nie je len ZDP ale záväzné sú aj Postupy účtovania.

Ako sa potom tvoria rezervy na prispevky pri dožití jubilejneho veku zamestnanca, príspevky na zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť zamestnacov alebo na finančné príspevky pri odchode zamestnanca do dôchodku?

Ako sa potom tvoria rezervy na prispevky pri dožití jubilejneho veku zamestnanca, príspevky na zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť zamestnacov alebo na finančné príspevky pri odchode zamestnanca do dôchodku?
na to treba naozaj odborníka, treba zvážiť situáciu vo firme, poznať štruktúru pracovníkov a predpokladané časy odchodu do dôchodku. Treba poznať interné smernice o výške poskytovaných príspevkov. Výška rezervy sa rozvrhne na určité časové obdobie a musí sa dikontovať.

Datum: 30.05.2008 v 10:40:37
Předmět: Re: Re: Rezervy na zamestnanecké požitky

Podľa IAS 19. Spoločnosť sa napríklad zaviaže poskytnúť zamestnancovi ku dňu jeho odchodu do dôchodku penzijný príspevok vo výške desať percent aktuálnej ročnej mzdy, čo predstavuje napríklad stotisíc korún. Táto suma nepredstavuje pre spoločnosť náklad, iba záväzok v roku jeho odchodu do dôchodku, ale v súlade s IAS 19 je spoločnosť povinná tvoriť na tento záväzok rezervu v príslušnej výške už počas doby zamestnania zamestnanca tak, ako si postupne tento zamestnanec vytvára nárok na tento požitok výmenou za jeho služby.
Podľa IAS 37. Rezervu na reštrukturalizáciu je možné tvoriť na základe schváleného programu reštrukturalizácie a je možné ju tvoriť a čerpať iba na priame náklady potrebné k uskutočneniu programu reštrukturalizácie, ktoré nesúvisia s pokračujúcimi aktivitami účtovnej jednotky. Tuto rezervu nie je možné tvoriť a čerpať na náklady na preškolenie alebo preradenie zamestnanca. A podľa účtovnej legislatívy je to ako s rezervou na zamestnanecke pozitky?

.............. A podľa účtovnej legislatívy je to ako s rezervou na zamestnanecke pozitky?
vid môj príspevok vyššie č.2, určite poznáš Postupy účtovania. Zvyšok je potrebné dať do internej smernice. Odpovedala som len na otázku zadávateľa .... že tieto rezervy treba tvoriť.:)

Rezerva na odchodne (alebo odmeny pri odchode do dochodku) sa pocitaju pomocou poistno-matematickych metod, t.j. berie sa do uvahy ocakavany narast platu, aktualny vek pracovnika a tiez pravdepodobnost, ze v spolocnosti zostane pracovat az do svojho odchodu do dochodku. Konkretne premenne su teda vek, % fluktuacie zamestnancov, % narastu miezd a samozrejme casova hodnota penazi (diskont).
Co sa uctovneho vyjadrenia tyka, vysledok vypoctu sa prejavi ako mzdovy naklad v danom roku.

Ako sa potom tvoria rezervy na prispevky pri dožití jubilejneho veku zamestnanca, príspevky na zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť zamestnacov alebo na finančné príspevky pri odchode zamestnanca do dôchodku?

Nerob z toho zase až takú vedu, že by všetky postupy výpočtov mali byť zákonom dané. Len interný človek znalý pomerov vo firme vie spoľahlivo stanoviť približný či presný termín odchodu toho-ktorého zamestnanca do dôchodku, výšku platu tohoto zamestnanca, priemerný rast miezd vo firme. Veľa z týchto výpočtov je jednoducho podriadených interným smerniciam, kde sú stanovené konkrétne termíny, výška a charakter odmien, príspevkov. Jednoducho si to položíš pred seba a podľa existujúcich čísel urobíš konkrétne prepočty. Žiadny daňovák ti nemôže napadnúť seriózny výpočet rezerv, pri ktorých použiješ len pravdivé čísla z predchádzajúcich období. Už samotný pojem rezerva napovedá o tom, že sa nejedná o číslo presné, ale len približné stanovené odhadom na základe nejakých konkrétnych dát. Neúčtuješ predsa o nákladoch či výnosoch budúcich období.