veve333
19.06.08,07:26
Ahojte, prosim vas o radu-surne.Je to pre kolegynu, ktora odchadza o 3
dni z prace.
Pracujemeako recepcne, v pracovnej naplni mame aj upratovat izby, WC, kupelne....atd. Pracujeme vsetky v rovnakych kostymoch, ktore nam dal usit zamestnavatel.Pokial zamestnance odchadza z tohto pracoviska, moze mu zamestnavatel strhnut hodnotu tohto kostymu z vyplaty?
Nie je to pre nas pracovne oblecenie?
Pred tym nez sme mali vsetky rovnake oblecenie, sme chodili vo svojich veciach. Este by ma zaujimalo, pokial pri upratovani si znehodnotim svoje oblecenie /roznymi cistiacimi prostriedkami..atd/, ci mame narok na jeho preplatenie, zo strany zamestnavatela.

Dakujem za odpoved a prajem krasny den.

veve;)
willma
19.06.08,07:02
Preplatenie záleží od toho ako máte spracovanú internú smernicu. Pracovné oblečenie sa dáva na určenú dobu. Ak si ho užívala mesiac môžeš ho zamestnávateľovi vrátiť, ak dlhšiu dobu ako je jeho životnosť tak ho nevraciaš ani neplatíš. Ďalšia možnosť je, že zaplatíš len alikvotnú čiastku a oblečenie si ponecháš. Ak ti bolo pracovné oblečenie pridelené, nevidím dôvod používať v práci súkromné oblečenie. Ak ho aj tak používaš, tak si za škodu zodpovedáš sama.
A zrážku zo mzdy bez tvojho súhlasu môže zamestnávateľ realizovať len v prípadoch uvedených v ZP v §131.
veve333
20.06.08,10:14
Dobry den,
v internej smernici nemame o kostymoch nic spominane, pretoze sa dali usit az neskor. Niektore kolegyne si na zaciatku kupili svoje kostymi, ale zamestnavatel nam dal vsetkym usit rovnake a musime nosit len tieto, a nic ine.
Kolegyna, ktora odchadza je zamestnana cca 9 mesiacov, a z toho pol roka kostym pouzivala. Ohradzuje sa tym, ze ona ho nechce, ze ho nikde nevyuzije. Naopak nas zamestnavatel zase tvrdi, ze pouzity kostym uz nebude nikomu nukat, a hlavne urcite novej pracovnej sile "nepadne".
Preto som chcela vediet, ako to vlastne je, aj ked "kostym" nie je doslova "pracovny ochranny odev".

Este raz dakujem a prajem pekny den
veronikasad
20.06.08,10:29
Dobry den,
v internej smernici nemame o kostymoch nic spominane, pretoze sa dali usit az neskor. Niektore kolegyne si na zaciatku kupili svoje kostymi, ale zamestnavatel nam dal vsetkym usit rovnake a musime nosit len tieto, a nic ine.
Kolegyna, ktora odchadza je zamestnana cca 9 mesiacov, a z toho pol roka kostym pouzivala. Ohradzuje sa tym, ze ona ho nechce, ze ho nikde nevyuzije. Naopak nas zamestnavatel zase tvrdi, ze pouzity kostym uz nebude nikomu nukat, a hlavne urcite novej pracovnej sile "nepadne".
Preto som chcela vediet, ako to vlastne je, aj ked "kostym" nie je doslova "pracovny ochranny odev".

Este raz dakujem a prajem pekny den
Mám to chápať tak, že zamestnávateľ chce nechať odchádzajúcej pracovníčke kostým a náhradu zaň jej chce stiahnúť z platu ? Na to nemá bez jej súhlasu právo. Aj keď bol ušitý na mieru a niekomu "nesadne" to nie je problém odchádzajúceho zamestnanca. Nech ho nechá na pracovisku...
veve333
20.06.08,10:38
ano je to tak. nas zamestnavatel chce aby sme vsetky chodili v rovnakom kostyme, ale ako i na inych pracoviskach aj u nas sa ludia /recepcne/ striedaju, a zamestnav. sa ohradzuje tym, ze je to moc penazi kazdej novej prac.sile davat sit novy kostym.
Peniaze je ochtony neztiahnut, len v pripade, ze mu kolegyna predlozi zakon v ktorom sa jasne pise, ze "ZAMESTNAVATEL NEMOZE STRHNUT ZA KOSTYM PENIAZE"

dakujem
Braňo
20.06.08,10:41
V zákonníku práce je jasne definované aké zrážky so súhlasom zamestnanca môže vykonať. V prípade, že ten súhlas nemá, tak ich asi ťažko vykoná.

Pripájam znenie paragrafu 131 Zákonníka práce :

1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

(4) Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

(5) Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

(6) Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, sťahovacích a iných výdavkoch, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.

(7) Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s iným zamestnávateľom alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.

(8) Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa odsekov 4 a 5, zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.
veronikasad
20.06.08,10:44
ano je to tak. nas zamestnavatel chce aby sme vsetky chodili v rovnakom kostyme, ale ako i na inych pracoviskach aj u nas sa ludia /recepcne/ striedaju, a zamestnav. sa ohradzuje tym, ze je to moc penazi kazdej novej prac.sile davat sit novy kostym.
Peniaze je ochtony neztiahnut, len v pripade, ze mu kolegyna predlozi zakon v ktorom sa jasne pise, ze "ZAMESTNAVATEL NEMOZE STRHNUT ZA KOSTYM PENIAZE"

dakujem
Tu je citácia § 131 Zákonníka práce. Snáď by mu to malo stačiť. Treba ho upozorniť na odst.3 citovaného zákona :

Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

-------
Veronika
Zoltán Kovács
20.06.08,10:45
Nedá sa aplikovať nasledovné zo zákonníka práce?

§ 181

(3) Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.

Totiž podľa mňa, je to riziko zamestnávateľa, že zam-c ktorý dostal na mieru šité prac.oblečenie odíde napr. aj počas skúšobnej doby.

Ďalšia vec, takéto nároky zamestnávateľa (náhrada za ošatenie pri ukončení prac.pomeru pred určitou dohodnutou dobou) sa musia uviesť do prac.zmluvy.
Braňo
20.06.08,10:49
Myslím, že po odcitovaní paragrafu 131 a potom 181 by trošku vyschlo v ústach danému podnikateľovi a to je význam porady :D