Pozrite §9 / 2

Užívanie hm. majetku, kt. je vo vlastníctve platiteľa a pri jeh kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na iný ďalší účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.


V zmysle toho Vám to dodania.


Nepotešil som Vás.

Ano, to som pozeral.
Ale pozrel som si aj komentar k zakonu o DPH, kde je k tomuto § uvedene:

Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok, pri ktorom bola uplne alebo ciastocne odpocitana dan, zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie alebo tento majetok uziva samotna zdanitelna osoba na svoju osobnu spotrebu, ide o dodanie sluzby za protihodnotu, ktora je predmetom dane.

Za dodanie sluzby za protihodnotu sa povazuje aj bezodplatne dodanie sluzby na osobnu spotrebu zdanitelnej osoby, na osobnu spotrebu jej zamestnancov alebo na dalsi iny ucel ako na podnikanie.

Teda spolocnost A vlastni nehnutelnosti, spolocnost B ich vyuziva bezodplatne a vyuziva ich na podnikanie. Cize podla mna nejde o dodanie sluzby..

Ano, to som pozeral.
Ale pozrel som si aj komentar k zakonu o DPH, kde je k tomuto § uvedene:

Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok, pri ktorom bola uplne alebo ciastocne odpocitana dan, zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie alebo tento majetok uziva samotna zdnaitelna osoba na svoju osobnu spotrebu, ide o dodanie sluzby za protihodnotu, ktora je predmetom dane.

Za dodanie sluzby za protihodnotu sa povazuje aj bezodplatne dodanie sluzby na osobnu spotrebu zdanitelnej osoby, na osobnu spotrebu jej zamestnancov alebo na dalsi iny ucel ako na podnikanie.

Teda spolocnost A vlastni nehnutelnosti, spolocnost B ich vyuziva bezodplatne a vyuziva ich na podnikanie. Cize podla mna nejde o dodanie sluzby..

Ale vlastník platiteľ - firma A ich na podnikanie nepoužíva. Že ich využíva firma B na podnikanie je nepodstatné.

Hmm...opat citujem komentar k zakonu:
Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie, ide o poskytnutie sluzby..

Cize podla toho je jasne, ze ide o to, ako bude majetok vyuzivat osoba, ktora ho bezodplatne uziva. V zmluve o vypozicke mame uvedene, ze firma B bude majetok vyuzivat vylucne na podnikatelske ucely a takto ich aj vyuziva..

V zakone nie je uvedene, ze platitelom sa mysli vylucne vlastnik..

Okrem toho, ucelom § 9 ods. 2 a 3 zakona je zabranit nezdaneniu obchodneho majetku pouziteho na sukromne ucely a nezdaneniu sluzieb bezplatne poskytnutych zdanitelnou osobou na sukromne ucely (cize napr. poskytnutie a zabezpecenie dopravy zamestnancom - poskytuje sa to na ich sukromnu spotrebu). Firma B vsak majetok nevyuziva na sukromne ucely, ale na podnikanie..

Okrem toho, ucelom § 9 ods. 2 a 3 zakona je zabranit nezdaneniu obchodneho majetku pouziteho na sukromne ucely a nezdaneniu sluzieb bezplatne poskytnutych zdanitelnou osobou na sukromne ucely (cize napr. poskytnutie a zabezpecenie dopravy zamestnancom - poskytuje sa to na ich sukromnu spotrebu). Firma B vsak majetok nevyuziva na sukromne ucely, ale na podnikanie..

Ak si myslíte, že si správne interpretujete ustanovenie zákona, postavte na tom obhajobu.

Svoj názor som prezentoval v predchádzajúcich príspevkoch. Keďže ste neuviedli žiaden relevantný dôvod aby som ho revidoval, trvám na ňom.

Takýmto problémom treba predchádzať a nie snažiť sa ich riešiť ex post.

Netvrdim, ze nemate pravdu, skusam len polemizovat o tejto tematike, aby som sa pripravil na vsetky mozne riesenia. Prave som rozpraval s jednym auditorom, ktory sa predbezne priklonil na moju stranu, ale povedal, ze to musi este nastudovat a pozriet do toho poriadne, tak uvidim.

Ak by nam to dodanili, dodanili by to firme A ktora vypoziciava majetok? Mala by potom spolocnost B pravo na odpocet? Z akej ceny by vychadzali pri dodaneni?

Polemizujem este nad inym riesenim, ak by sa urobila najomna zmluva, cena za najom vsetkych nehnutelnosti by sa stanovila povedzme 1 Sk/mesiac. Bolo by to spravne? Tuto sumu by spolocnost A fakturovala, odvadzala z toho DPH. Nemal by potom DÚ namietky, ze cena nie je obvykla na trhu a aj tak by nam to dodanil?

Netvrdim, ze nemate pravdu, skusam len polemizovat o tejto tematike, aby som sa pripravil na vsetky mozne riesenia. Prave som rozpraval s jednym auditorom, ktory sa predbezne priklonil na moju stranu, ale povedal, ze to musi este nastudovat a pozriet do toho poriadne, tak uvidim.

Ak by nam to dodanili, dodanili by to firme A ktora vypoziciava majetok? Mala by potom spolocnost B pravo na odpocet? Z akej ceny by vychadzali pri dodaneni?

Polemizujem este nad inym riesenim, ak by sa urobila najomna zmluva, cena za najom vsetkych nehnutelnosti by sa stanovila povedzme 1 Sk/mesiac. Bolo by to spravne? Tuto sumu by spolocnost A fakturovala, odvadzala z toho DPH. Nemal by potom DÚ namietky, ze cena nie je obvykla na trhu a aj tak by nam to dodanil?

1. Nebránim sa diskusii na túto tému. Nech je ale podložená §§ zákona. Komentár k zákonu dáva síce orientáciu v uvažovaní a je pomôckou pri aplikácii v praxi, ale nie je výkladom zákona.

2.Nárok na odpočet by firma B mala iba v prípade , že by mala doklad faktúru. Ten mať nebude. Takže bez možnosti odpočtu. Preto som aj písal, že takéto prípady sa riešia vopred a nie ex post.

3.Cenu nájmu by ste museli stanoviť veľmi citlivo nakoľko sa jedná o osoby blízke. Určite by som nepoužil cenu symbolickú.

Vačšinou sa zmluva o výpožičke robí na autá. (vypožičia mi ho príbuzní nepodnikateľ, občan, alebo mi niekto vypožičia vrtačku ....).
Výpožička nehnuteľností?
Nehnuteľnosť sa dáva do prenájmu, resp. podnájmu, prečo by sa mala nie lacná vec vypožičiavať teda zadarmo, toto je vec do oka bijúca, tak sa nečudujem, že sa toho chytili.

Ak 2 subjekty podnikajú, majú v OM nehnuteľnosti, výpožička, alebo bezodplatné poskytnutie služby by nemalo byť.

Trošku to zoberiem z iného uhla. DPH-čkový zákon rozobral Milan.

Tu by som sa asi s DK nešriepila, pretože sa Vám určite rozíri i DK oboch subjektov o daň z príjmov.

Môžu sa zamyslieť týmto smerom:
Subjekt A dáva bezodplatne, nechce zvyšovať svoje príjmy, má ich zrejme vysoké, ale na druhej strane aké náklady mu plynú z nehnuteľnosti a čo všetko sú pre neho daňové výdavky. Určite si vlasník uplatňuje odpisy k nehnuteľnosti, nemalú daň z nehnuteľnosti, opravy, údržbu.....toto sú však pre neho náklady a príjmy z využívania DHM žiadne, a hlavne od blízkej osoby.

A čo subjekt B? Možno nemá vysoké príjmy, možno je v strate .....
A takto sa môžu v konečnom dôsledku kompezovať náklady a výnosy súbjektov. "Prepojenie osôb".

To boli len moje úvahy,:)

Skúste pozrieť i na súvislosť jedn. zákonov o DPH, ZDP

ZDP:
6/ (5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

2/c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak, za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

2/p) iným prepojením obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,

Zákon o DPH
3/(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len podnikanie ) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku;ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Tu by som sa asi s DK neškriepila, pretože sa Vám určite rozíri i DK oboch subjektov o daň z príjmov.

Môžu sa zamyslieť týmto smerom:
Subjekt A dáva bezodplatne, nechce zvyšovať svoje príjmy, má ich zrejme vysoké, ale na druhej strane aké náklady mu plynú z nehnuteľnosti a čo všetko sú pre neho daňové výdavky. Určite si vlasník uplatňuje odpisy k nehnuteľnosti, nemalú daň z nehnuteľnosti, opravy, údržbu.....toto sú však pre neho náklady a príjmy z využívania DHM žiadne, a hlavne od blízkej osoby.

A čo subjekt B? Možno nemá vysoké príjmy, možno je v strate .....
A takto sa môžu v konečnom dôsledku kompezovať náklady a výnosy súbjektov. "Prepojenie osôb".

To boli len moje úvahy,:)

Nuz je to naopak, subjet A nema skoro ziadne prijmy, resp minimalne, a ma vysoke odpisy za tento majetok, , takze kazdy rok je v strate. Ta firma v podstate nevykonava skoro ziadnu cinnost..
Subjekt B ma vysoke prijmy, je v zisku..a je to dobre rozbehnuta firma..
Najomne za nehnutelnosti sef platit nechcel, nechcel to nijak urobit, iba bezodplatne - a prave kvoli tomu, aby firma B mala vyssi zisk, kvoli uveru z banky. Takze bud to chcel riesit najomnym - symbolickou 1 Sk, alebo vypozickou.

Takze zatial vam obom dakujem, uvidime ako sa to vyvinie.

Prave mi volal nas auditor, ktory potvrdil moje dohady. Tato bezodplatna vypozicka nie je dodanie sluzby za protihodnotu, nevznika pri tom danova povinnost z hladiska DPH, vypoziciavatel (B) pouziva majetok len na podnikanie, a nemali by nam to dodanit.
Takze 2 rozne nazory, som zvedavy, ako to dopadne. Auditor mi len odporucil do zmluvy zahrnut to, ze vsetky chyby, zavady na majetku hradi vypoziciavatel.

Prave mi volal nas auditor, ktory potvrdil moje dohady. Tato bezodplatna vypozicka nie je dodanie sluzby za protihodnotu, nevznika pri tom danova povinnost z hladiska DPH, vypoziciavatel (B) pouziva majetok len na podnikanie, a nemali by nam to dodanit.
Takze 2 rozne nazory, som zvedavy, ako to dopadne. Auditor mi len odporucil do zmluvy zahrnut to, ze vsetky chyby, zavady na majetku hradi vypoziciavatel.Vzhľadom k povahe problému je Vám možné odporučiť konzultáciu, ale nie s audítorom, ale s daňovým poradcom. Podľa toho, čo uvádzate, je možné, že zmluvou vo Vami uvádzanom kontexte si len priťažíte. Ak teda máte skutočne na mysli to, že firma bezodplatne vypožičia nehnuteľný majetok a ešte sa aj zmluvne zaviaže, že bude znášať všetky náklady viazané k majetku, ktorý bezodplatne užíva niekto druhý. Skutočne považujete toto za "podnikanie" a teda za využitie majetku na Vašu zdaňovanú činnosť?

Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok, pri ktorom bola uplne alebo ciastocne odpocitana dan, zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie alebo tento majetok uziva samotna zdanitelna osoba na svoju osobnu spotrebu, ide o dodanie sluzby za protihodnotu, ktora je predmetom dane.Podnikanie sa skúma na každom stupni a teda:
- Vy ste daňový subjekt,
- Vy máte majetok používať na podnikanie.
Nie je relevantné, ako užíva majetok ďalší subjekt. Vy máte kontrolu - Vašej činnosti - Vášho podnikania. Poskytnutie k bezodplatnému užívaniu nie je podľa môjho názoru možné považovať za podnikanie, nakoľko bezodplatným užívaním znemožníte akékoľvek príjmy z tohto majetku. Preto sa stotožňujem s názorom "benka" a "betka".

Ak teda máte skutočne na mysli to, že firma bezodplatne vypožičia nehnuteľný majetok a ešte sa aj zmluvne zaviaže, že bude znášať všetky náklady viazané k majetku, ktorý bezodplatne užíva niekto druhý.

Znasat vsetky naklady viazane k majetku bude vypoziciavatel, teda ta spolocnost, ktora majetok uziva (nie poziciavatel).

Znasat vsetky naklady viazane k majetku bude vypoziciavatel, teda ta spolocnost, ktora majetok uziva (nie poziciavatel).
No ... dôležité je označiť správne zmluvné strany v zmluve. Priznám sa, keby ste mi povedali "vypožičiavateľ" a "požičiavateľ" tak teda nerozoznám, koho myslíte ani jednou ani druhou stranou.

Držím Vám palce pri obhajobe svojho názoru.

Znasat vsetky naklady viazane k majetku bude vypoziciavatel, teda ta spolocnost, ktora majetok uziva (nie poziciavatel).Tu len zopakujem. Lebo nemám dôvod ani v prípade otočenia zmluvných strán meniť názor. Zmluva Vám môže "aj" priťažiť. Najmä v prípade viazania zmluvných strán neobvyklými transakciami. Ani v prípade nájomnej zmluvy nie je možné riešiť všetko povinnosťami nájomcu. Obávam sa, že obdobný je Váš prípad. Preto v tomto prípade odporúčam konzultáciu s daňovým poradcom a riešiť "komplexne" daňové hľadisko. (Ak sa teda jedná o významnú položku.)

No ... dôležité je označiť správne zmluvné strany v zmluve. Priznám sa, keby ste mi povedali "vypožičiavateľ" a "požičiavateľ" tak teda nerozoznám, koho myslíte ani jednou ani druhou stranou.

Staci si pozriet obciansky zakonnik ;)

Staci si pozriet obciansky zakonnik ;)Nepochybujem. Keď to budem potrebovať, verte mi, že si to pozriem.

Dakujem za Vase nazory, uvidime ako to dopadne. Ja osobne som len obycajny ekonom a musim sa riadit podla nariadeni sefa a majitela. A ten chcel bezodplatne uzivanie, resp. najom za 1 Sk. Tak som teda vybral to "mensie zlo", teda zmluvu o vypozicke. Netvrdim, ze je to spravne, ale ine riesenie som osobne nenasiel..a sam som strasne zvedavy, co na to danova kontrola. Vysledok dam vediet.

Dakujem za Vase nazory, uvidime ako to dopadne. Ja osobne som len obycajny ekonom a musim sa riadit podla nariadeni sefa a majitela. A ten chcel bezodplatne uzivanie, resp. najom za 1 Sk. Tak som teda vybral to "mensie zlo", teda zmluvu o vypozicke. Netvrdim, ze je to spravne, ale ine riesenie som osobne nenasiel..
Veď Vaše riešenie nie je zlé. To nikto nepovedal. Ale každé riešenie má svoje daňové dopady. A o tie ide kontrole. Nie o povahu zmluvného vzťahu. Preto vznikol problém. Nepredpokladám spochybnenie zmluvného vzťahu a teda zmluvný problém. Problémom je "daňový aspekt".

Nepredpokladám spochybnenie zmluvného vzťahu a teda zmluvný problém. Problémom je "daňový aspekt".

Ano to viem, ze ide hlavne o danovy aspekt a viem, ze oni najdu nejaky ten § v zakonoch, preco by nam to dodanit mali. Ja osobne pravnik nie som, v zakonoch sa velmi nevyznam, ale tak trochu musime protirecit aj danovemu uradu, nech maju nejaku pracu ;)

V kazdom pripade vysledok danovej kontroly dam vediet..

Takze kontrola pokracuje, ale uz mam prvy vysledok. DÚ uznal moje argumenty - argumentoval som v podstate §9, odsek 2 - 3, a taktiez aj komentarom k zakonu a hlavne touto vetou: Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok, pri ktorom bola uplne alebo ciastocne odpocitana dan, zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie alebo tento majetok uziva samotna zdanitelna osoba na svoju osobnu spotrebu, ide o dodanie sluzby za protihodnotu, ktora je predmetom dane.

Na moje prekvapenie kontrolori povedali, ze mam pravdu v tom, ze nejde o dodanie sluzby, nakolko firma B (vypoziciavatel) vyuziva majetok na podnikanie, ale nasmerovali ma na iny § - 54, odsek 1 - Platitel upravi odpocitanu dan, ak v obdobi nasledujucom po zdanovacom obdobi, v ktorom nadobudol investicny majetok ..... zmeni ucel jeho pouzitia.

Isty danovy poradca mi naznacil, aby sme sa skor uberali takymto smerom: urobil by sa dodatok k zmluve o vypozicke, ze investicny majetok a priestory este nie su vhodne na prenajom, ale v buducnosti budu po vykonani nejakych uprav, prac na majetku a pod. Takto by sme sa dodaneniu mali vyhnut. Len mi treba k tomu menovat nejaky § zakona o DPH - a odtial moja otazka: neviete, ktory § zakona o DPh by hovoril o niecom takom, aby som ten § pouzil na obhajobu?

Dakujem

Takze kontrola pokracuje, ale uz mam prvy vysledok. DÚ uznal moje argumenty - argumentoval som v podstate §9, odsek 2 - 3, a taktiez aj komentarom k zakonu a hlavne touto vetou: Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok, pri ktorom bola uplne alebo ciastocne odpocitana dan, zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie alebo tento majetok uziva samotna zdanitelna osoba na svoju osobnu spotrebu, ide o dodanie sluzby za protihodnotu, ktora je predmetom dane.

Na moje prekvapenie kontrolori povedali, ze mam pravdu v tom, ze nejde o dodanie sluzby, nakolko firma B (vypoziciavatel) vyuziva majetok na podnikanie, ale nasmerovali ma na iny § - 54, odsek 1 - Platitel upravi odpocitanu dan, ak v obdobi nasledujucom po zdanovacom obdobi, v ktorom nadobudol investicny majetok ..... zmeni ucel jeho pouzitia.

Isty danovy poradca mi naznacil, aby sme sa skor uberali takymto smerom: urobil by sa dodatok k zmluve o vypozicke, ze investicny majetok a priestory este nie su vhodne na prenajom, ale v buducnosti budu po vykonani nejakych uprav, prac na majetku a pod. Takto by sme sa dodaneniu mali vyhnut. Len mi treba k tomu menovat nejaky § zakona o DPH - a odtial moja otazka: neviete, ktory § zakona o DPh by hovoril o niecom takom, aby som ten § pouzil na obhajobu?

Dakujem

To snáď nemysleli vážne. Čo sú to za kontrolóri ?

A ten dodatok ? To akože neexistuje miestne zisťovanie ?

Ak takto pristupuje kontrola k zisteným skutočnostiam, môžete si blahoželať.

No blahozelat si este zdaleka nemozme, § 9 som si obhajil, ale problem podla DÚ ani tak nerobi ten § 9, ale § 54.

Takze s tymto sa musim nejak popasovat, a vymysliet nejaku obhajobu na ten § 54 - dali nam cas na vyjadrenie.

No a mozem potvrdit, su to najprisnejsi kontrolori v okrese a sirokom okoli.. uz som mal s nimi x skusenosti, a malokedy sa stalo, ze by odisli naprazdno a bez toho, aby dosiahli to, co chceli..

No blahozelat si este zdaleka nemozme, § 9 som si obhajil, ale problem podla DÚ ani tak nerobi ten § 9, ale § 54.

Takze s tymto sa musim nejak popasovat, a vymysliet nejaku obhajobu na ten § 54 - dali nam cas na vyjadrenie. §54 tam nemá opodstanenie.

No a mozem potvrdit, su to najprisnejsi kontrolori v okrese a sirokom okoli.. uz som mal s nimi x skusenosti, a malokedy sa stalo, ze by odisli naprazdno a bez toho, aby dosiahli to, co chceli. ???


.

Ja by som sa k tomuto už nevyjadroval, maximálne tak do protokolu o kontrole. §54 tam nemá opodstatnenie. Odvolal by som sa.

No neviem.. Subjet A totiz nakupil tento investicny nehnutelny majetok a bezodplatne ho vypoziciava druhemu subjektu.
A podla DÚ by mal teraz subjekt A podla §54 upravit DPH, ktoru si odpocital pri nakupe - odovodnuju to tym, ze bezodplatnou vypozickou zmenil ucel jeho pouzitia.

No neviem.. Subjet A totiz nakupil tento investicny nehnutelny majetok a bezodplatne ho vypoziciava druhemu subjektu.
A podla DÚ by mal teraz subjekt A podla §54 upravit DPH, ktoru si odpocital pri nakupe - odovodnuju to tym, ze bezodplatnou vypozickou zmenil ucel jeho pouzitia.

Môj názor je, že sa jedná aj v tomto prípade o dodanie služby za protihodnotu.

Abstrahujúc od môjho názoru: Zadajte otázku na drsr či bezodplatná výpožička sa považuje za zmenu účelu použitia inv. majetku.

Ak sa nad tým zamyslím, tak:

Nákup IM + bezodplatné vypožičanie + názory prezentované Johnym18.
Vnuknú sa tu otázky:
1. Bol realizovaný nákup IM na účely podnikania? Vznikol tu vôbec nárok na odpočet DPH ?

2. A čo odpisy IM ?

3. Bezodplatná výpožička - je zmenou účelu použitia ? V náväznosti na def. zmeny účelu (§54/3a; ) - zmena účelu = dodávky tovarov a služieb ...... ale veď v zmysle Vašich (a aj DU ??? ) príspevkov sa nejedná o dodávku služby a teda aká zmena účelu ???

......................

Aj podľa môjho názoru je dočasný verdikt vyslovený kontrolou zmätočný. Rovnako nepovažujem tento prípad za zmenu účelu využitia majetku ale tak ako sme uvádzali v predchádajúcich príspevkoch, podľa môjho názoru vzniklo dodanie za protihodnotu so všetkými dôsledkami. A ak hovoríme o výpožičke nehnuteľnosti tak zmena účelu použitia by podľa môjho názoru prichádzala do úvahy v priamej súvislosti s poskytovanou službou - poskytnutím majetku k ďalšiemu užívaniu.

Podľa môjho názoru k dodávke služby dochádza. Služba spočíva v poskytnutí práva užívať majetok. Len je bezodplatná.

Podľa môjho názoru k dodávke služby dochádza. Služba spočíva v poskytnutí práva užívať majetok. Len je bezodplatná.

Súhlasím.

A doplním, že napriek bezodplatnosti tejto služby, daňová povinnosť pri nej vzniká.

Takze kontrola pokracuje, ale uz mam prvy vysledok. DÚ uznal moje argumenty - argumentoval som v podstate §9, odsek 2 - 3, a taktiez aj komentarom k zakonu a hlavne touto vetou: Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok, pri ktorom bola uplne alebo ciastocne odpocitana dan, zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie alebo tento majetok uziva samotna zdanitelna osoba na svoju osobnu spotrebu, ide o dodanie sluzby za protihodnotu, ktora je predmetom dane.

Na moje prekvapenie kontrolori povedali, ze mam pravdu v tom, ze nejde o dodanie sluzby, nakolko firma B (vypoziciavatel) vyuziva majetok na podnikanie, ale nasmerovali ma na iny § - 54, odsek 1 - Platitel upravi odpocitanu dan, ak v obdobi nasledujucom po zdanovacom obdobi, v ktorom nadobudol investicny majetok ..... zmeni ucel jeho pouzitia.

Isty danovy poradca mi naznacil, aby sme sa skor uberali takymto smerom: urobil by sa dodatok k zmluve o vypozicke, ze investicny majetok a priestory este nie su vhodne na prenajom, ale v buducnosti budu po vykonani nejakych uprav, prac na majetku a pod. Takto by sme sa dodaneniu mali vyhnut. Len mi treba k tomu menovat nejaky § zakona o DPH - a odtial moja otazka: neviete, ktory § zakona o DPh by hovoril o niecom takom, aby som ten § pouzil na obhajobu?

Dakujem
----
Myslím si, že hovoriť o zmene účelu použitia majetku podľa § 54 zákona o DPH má oporu v § 54 ods. 3 písm. c) zákona o DPH.

Súhlasím.

A doplním, že napriek bezodplatnosti tejto služby, daňová povinnosť pri nej vzniká.Práveže je to na zamyslenie, akým smerom sa ubrať, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť sa bude zdaňovať a vznikne daňová povinnosť (podľa postavenia oboch subjektov), alebo sa uplatní oslobodenie. Prvý prípad je spojený s dodanením na výstupe, druhý so zmenou účelu použitia ak v súvislosti s nehnuteľným majetkom bolo uplatnené odpočítanie dane.

S účinnosťou od 1. januára 2005 v zmysle § 49 ods. 5 zákona o DPH platiteľ dane,ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojej ekonomickej činnosti (podnikania) ako aj na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou (podnikaním), sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou (podnikaním), to znamená, že môže uplatniť odpočítanie dane v pomernej výške.

Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou (podnikaním), nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3 zákona o DPH) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 zákona o DPH). Platiteľ však aj naďalej môže pri hmotnom majetku, ktorý je podľa zákona o dani z príjmu odpisovaným majetkom, odpočítavať daň v 100% výške, avšak potom musí použitie hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie (ekonomickú činnosť) zdaňovať v zmysle § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 zákona o DPH.
Nevýhodou tohto postupu však je, že platiteľ dane musí postupne (v jednotlivých zdaňovacích obdobiach) odvádzať daň z použitia hmotného majetku na iný účel ako na ekonomickú činnosť (podnikanie).
Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, na účely svojej ekonomickej činnosti (podnikania) ako aj na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou (podnikaním), odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na ekonomickú činnosť (podnikanie) k celkovému rozsahu použitia.
To znamená, že v prípade prijatia služieb a neodpisovaného hmotného majetku aj na iný účel ako je podnikanie (ekonomická činnosť), si platiteľ nemôže zvoliť spôsob odpočítavania dane, ale vždy musí odpočítať daň len v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia na ekonomickú činnosť (podnikanie)

Práveže je to na zamyslenie, akým smerom sa ubrať, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť sa bude zdaňovať a vznikne daňová povinnosť (podľa postavenia oboch subjektov), alebo sa uplatní oslobodenie. Prvý prípad je spojený s dodanením na výstupe, druhý so zmenou účelu použitia ak v súvislosti s nehnuteľným majetkom bolo uplatnené odpočítanie dane.

Ano, súhlasím.
Ak by som kúpila nehnuteľnosť v roku 2007 za 1 mil. Sk ZD, DPH 190 tis. Sk. Daň som si odpočítala v plnej výške, budem ju používať na podnikanie. Zrazu sa v roku 2008 rozhodnem, že ju vyradím z OM do osobného užívania. Som povinná využiť par. 54. Veď napokon, kde sa stratí tá daň, takto by sa mohlo podvádzať, veď dôjde k zmene účelu použitia, dôjde k úprave dane odpočítanej pri IM.

Súhlasím.

A doplním, že napriek bezodplatnosti tejto služby, daňová povinnosť pri nej vzniká.


Práveže je to na zamyslenie, akým smerom sa ubrať, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť sa bude zdaňovať a vznikne daňová povinnosť (podľa postavenia oboch subjektov), alebo sa uplatní oslobodenie. Prvý prípad je spojený s dodanením na výstupe, druhý so zmenou účelu použitia ak v súvislosti s nehnuteľným majetkom bolo uplatnené odpočítanie dane.

Oba subjekty sú platiteľmi dane. Subjekt A sa síce môže rozhodnúť, že uplatní oslobodenie, ale pozrime sa aj na povinnosť uplatňovať koeficient pri odpočtoch, nie len na zmenu účelu použitia . Povinnosť odsúhlasiť koeficient so správcom dane ( v období, keď došlo k "výpožičke" ), ................ .

Na rozhodnutie, ktorým smerom sa uberať je potrebných omnoho viac informácií, ako tu bolo doteraz uvedené.

Jednoznačne ale treba hľadať riešenie, kde sankčný dopad z hľadiska daní bude minimálny. A to nielen z hľadiska DPH, ale aj dane z príjmu. Blízky vzťah majiiteľov oboch firiem dáva podľa mňa obrovský rozsah možností postupu kontroly. Je však otázne, koľko argumentov sa ešte, pri už prebiehajúcej kontrole, dá zdôvodniť.

Ano, súhlasím.
Ak by som kúpila nehnuteľnosť v roku 2007 za 1 mil. Sk ZD, DPH 190 tis. Sk. Daň som si odpočítala v plnej výške, budem ju používať na podnikanie. Zrazu sa v roku 2008 rozhodnem, že ju vyradím z OM do osobného užívania. Som povinná využiť par. 54. Veď napokon, kde sa stratí tá daň, takto by sa mohlo podvádzať, veď dôjde k zmene účelu použitia, dôjde k úprave dane odpočítanej pri IM.

V príspevku 3 Johny18 píše o spoločnostiach, teda predpokladám o právnických osobách. Vyradenie majetku do osobného užívania teda veľmi neprichádza do úvahy. Vyradiť majetok síce môže aj PO, ale to už začíname špekulovať nad niečim, čo má širšie súvislosti.
A na to máme zatiaľ málo informácii.

No uviedli sme tu kopec príspevkov na zamyslenie, ale bez podrobností, ktoré myslím si ani nie je vhodné zverejňovať, sa hľadať optimum riešenia nedá.

Par dni som tu nebol, teraz som si precital par prispevkov, a dakujem vam za ne.
Len doplnim k otazke, co polozil benka, ci vznikol vobec pri nakupe odpocet DPH - toto uz pred par rokmi bolo predmetom kontroly, a preslo to bez vacsich problemov.
Fakt je, ze zatial vyjadrenia tej kontroly su dost zmatocne, a tazko mi predpokladat, akym smerom to pojde. Na prvom sedeni spominali iba §9, teraz uz spominaju hlavne § 54. Pripada mi to, akokeby ani oni nevedeli, ako dalej..pretoze raz pridu s jednym nazorom, a o tyzden uz s inym..

Ano, to som pozeral.
Ale pozrel som si aj komentar k zakonu o DPH, kde je k tomuto § uvedene:

Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok, pri ktorom bola uplne alebo ciastocne odpocitana dan, zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie alebo tento majetok uziva samotna zdanitelna osoba na svoju osobnu spotrebu, ide o dodanie sluzby za protihodnotu, ktora je predmetom dane.

Za dodanie sluzby za protihodnotu sa povazuje aj bezodplatne dodanie sluzby na osobnu spotrebu zdanitelnej osoby, na osobnu spotrebu jej zamestnancov alebo na dalsi iny ucel ako na podnikanie.

Teda spolocnost A vlastni nehnutelnosti, spolocnost B ich vyuziva bezodplatne a vyuziva ich na podnikanie. Cize podla mna nejde o dodanie sluzby..

Už pomaly hodinu to čítam a nechápem.Ako ste prišli na to, že to nie je predmetom dane.Z § 9/3 by malo vyplývať, podľa vás, že ak niečo dodám na iný účel ako na podnikanie potom to je predmetom dane, T.j. ak ten komu dodám službu bezodplatne podniká tak ju nezdaním a ak nepodniká tak ju zdaním?
Priznam sa nikdy ma nenapadlo vyložiť si spojenie "na iný účel ako na podnikanie platiteľa" takto.
Alebo som predchádzajúcu komunikáciu zle pochopila?

Alenka v tejto rovine sa tiahne celá diskusia. Presne z dôvodu názoru (pohľadu), ktorý si aj Ty zdôraznila.

Ono totíž v § 8/3je to isté a tam neni slovo : účel ako na podnikanie " platitela" ale len na podnikanie.
Keby som v § 8 išla podľa vás a predávala tovar pri ktorého nákupe som si odpočítala daň, tak je to predmetom dane pri darovaní a pri predaji platitelovi, ktorý s ním(tovarom) podniká by som nemala ten predaj zdaniť. A mala by som ho zdaniť tomu čo nepodniká.
Podľa mňa ten §54 vám spomínajú preto, lebo vám to dajú pod oslobodené plnenia ako prenájom.

Alenka v tejto rovine sa tiahne celá diskusia. Presne z dôvodu názoru (pohľadu), ktorý si aj Ty zdôraznila.

Mne sa ani nechce veriť, že by DU pripustil , resp. vôbec zvažoval taký výklad.

Ale priznám sa , že ešte ani dnes neviem presne , kedy to môžem využiť, to na" iný účel ako podnikanie"
Ja keď si daň neuplatňujem pri nákupe(nemám nárok) tak potom pri dodaní na iný účel by som nemala odviesť na výstupe, len neviem kedy to je, komu to môžem takto predať? Alebo to je len pre FO?
Napadá ťa Janka nejaký príklad?

Ospravedlňujem sa za zásah bez "múdra" (lebo ho dať neviem, no vďačne sledujem).....oceňujem túto diskusiu poraďáčikovia :)

Mne sa ani nechce veriť, že by DU pripustil , resp. vôbec zvažoval taký výklad.Ani mne.

Podľa mňa ten §54 vám spomínajú preto, lebo vám to dajú pod oslobodené plnenia ako prenájom.Tiež sa uberám v rozmýšľaní rovnako. Celá diskusia sa viacmenej tiahne k tomu, ako by to malo byť (podľa nás .-).

Napadá ťa Janka nejaký príklad?
Iný účel ako podnikanie (§ 2 Obchodného zákonníka - sústavná činnosť, zisk atď.) t.j. napr. na vklad do nadácie, alebo na podporu neziskovej činnosti, teda činnosti, ktorá nie je podnikaním? Len tak rozmýšľam ...

Mne sa ani nechce veriť, že by DU pripustil , resp. vôbec zvažoval taký výklad.

Ale priznám sa , že ešte ani dnes neviem presne , kedy to môžem využiť, to na" iný účel ako podnikanie"
Ja keď si daň neuplatňujem pri nákupe(nemám nárok) tak potom pri dodaní na iný účel by som nemala odviesť na výstupe, len neviem kedy to je, komu to môžem takto predať? Alebo to je len pre FO?
Napadá ťa Janka nejaký príklad?

Snažila som sa nájsť jadro úvahy daňového úradu a dopracovala som sa k nasledovnému metodickému pokynu k § 54 zákona o DPH z 22.1.2005, poradové číslo 2005/4:

Výňatok z metodického pokynu k úprave dane odpočítanej pri investičnom majetku podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení zákona č. 350/2004 Z.z.:

"Zmenou účelu použitia IM sa rozumie, ak platiteľ

a) IM, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane (zmena účelu použitia z 1 na 0) alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane (zmena účelu použitia z 1 na k), alebo na iný účel ako na podnikanie (zmena účelu použitia z 1 na 0),
b) IM, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane (zmena účelu použitia z 0 na 1) alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane (zmena účelu použitia z 0 na k),
c) IM, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane (zmena účelu použitia z k na 1) alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane (zmena účelu použitia z k na 0), alebo na iný účel ako na podnikanie (zmena účelu použitia z k na 0);
Za zmenu účelu použitia IM, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, sa považuje aj zmena výšky ročného koeficientu (§ 50 ods. 4 zákona o DPH) o hodnotu väčšiu ako 0,10. To znamená, že ak sa v ktoromkoľvek zo štyroch resp. deviatich rokov nasledujúcich po odpočítaní dane v pomernej výške, zmení nahor alebo nadol hodnota ročného koeficientu o viac ako 0,10 je platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň. Uvedené ustanovenie je nové a je platné len od 1.5.2004).

V porovnaní so zákonom č. 289/1995 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov dochádza k rozšíreniu toho čo sa rozumie zmenou účelu použitia IM (napr. od 1.5.2004 sa za zmenu účelu použitia IM považuje aj to, ak platiteľ dane IM, pri ktorom odpočítal daň, alebo odpočítal pomernú výšku dane, používa na iný účel ako na podnikanie, alebo pri IM, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, dôjde k zmene výšky ročného koeficientu o hodnotu väčšiu ako 0,10.) "

Ešte k tomu moja osobná poznámka: Uvedený text je v § 54 ods. 3 zákona o DPH.

K diskusii:
Na jednej strane sa človek teší, že sa nebude daňová povinnosť z poskytnutia služby, a na druhej strane sa narobí ešte horšie par. 54. Osobne by som brala dodanenie v prípade Johnyho.:)

[quote=Mária.K.;789452]c) alebo na iný účel ako na podnikanie (zmena účelu použitia z k na 0);

Toto ale v 2006 zo zákona vypadlo, takže pri §54 už neni zmena účelu na podnikanie dôvodom pre zmenu účelu využitia IM..

[quote=Mária.K.;789452]c) alebo na iný účel ako na podnikanie (zmena účelu použitia z k na 0);

Toto ale v 2006 zo zákona vypadlo, takže pri §54 už neni zmena účelu na podnikanie dôvodom pre zmenu účelu využitia IM..

To je síce pravda, ale v zadaní otázky nie je uvedené, za aké zdaňovacie obdobie majú daňovú kontrolu. Keďže kontrolóri predpokladajú dodanenie podľa § 54, vychádzam z toho, že ich úvaha má nejaké logické jadro a za rok 2005 je dodanenie pri využití ustanovenia § 54 v riešenom prípade podľa môjho názoru možné.
Zmena v zákone o DPH od 1.1.2006 nie je ani v tom, že zmizlo ustanovenie, podľa ktorého by platiteľ DPH mal nárok na odpočet DPH pri obstaraní majetku a zároveň by pri využívaní toho istého majetku na iný účel ako na podnikanie nemusel odvádzať DPH, ale v tom, že od 1.1.2005 sa do zákona o DPH doplnilo ustanovenie - § 49 ods. 5, kde platiteľovi zákon dáva na výber, že:
1. neodpočíta časť DPH, ktorá bude v budúcnosti používaná na iný účel ako na podnikanie a následne používanie na iný účel ako na podnikanie nemusí zdaňovať (nepovažuje sa za dodanie za protihodnotu), alebo
2. odpočíta celú DPH a následne musí zdaňovať použitie na iný účel ako na podnikanie.
Ak by potom išlo o kontrolu za zdaňovacie obdobie roku 2006 a neskôr, je možné pri dodanení uvažovať s využitím ustanovenia § 49 ods. 5 zákona o DPH.
Predpokladám, že od 1.1.2006 za zákonodarcovi zdalo zaradenie povinnosti odviesť DPH pri použití majetku na iný účel ako na podnikanie podľa § 54 ods. 4 ako nadbytočné, nakoľko už v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo zakomponované do § 49 ods.5 zákona o DPH.

Kontrolu mame za obdobie od 11/2006 a cely rok 2007.

Vratim sa spat k tejto teme, snad si pamatate, co sme tu riesili. Mam predbezne vysledky kontroly. Vyzera to tak, ze firme A, ktora bezodplatne vypoziciava nehnutelnosti, bude vyrubena DPH. DÚ vychadza z ustanovenia o zaklade dane, kde sa pise, ze pri bezodplatnom dodani je zakladom dane naklad na sluzbu - v pripade firmy A su to odpisy majetku, ktory bezodplatne vypoziciava firme B.

A teraz otazka, na ktoru potrebujem poradit. Hovoril som uz na tuto s nasim auditorom, vraj by to bolo mozne: Firme A vyrubia dan z bezodplatneho dodania, dajme tomu 100.000 SK. Tuto sumu spolocnost A vyfakturuje firme B (teda firme, ktora majetok bezodplatne vyuziva) takto: zaklad dane 0 Sk, DPH 100.000 Sk. Firma B si tuto dan uplatni a odpocita.
Podla Vas, bolo by nieco take mozne?

mimotemy:

Nebude to JCD ?

Co je JCD? Jednotnu colnu deklaraciu asi nemate na mysli..

Prosim este raz o radu, nikto mi neporadi? DÚ nam zistil, ze zakladom dane pre vypocet DPH z bezodplatnej vypozicky nehnutelnosti je rocny odpis, teda ak napr.rocny odpis je 1.000.000 Sk, DPH bude 190.000 Sk.

Aby sme sa vyhli takymto kontrolam a problemom v buducnosti, chceme tuto bezodplatnu vypozicku fakturovat, teda firma A bude firme B fakturovat:

najomne za rok 2008 0 Sk, DPH 190.000 SK, Celkom k uhrade 190.000 Sk. Firma A bude mat danovu povinnost, firma B odpocet.

Je mozne vobec takuto fakturu s nulovym ZD a vypocitanou DPH vystavit?