Len chcem ešte doplniť, že ten dom nadobudli spoločne.

Má právo na majetok, môže sa ho domáhať. Nesmie však narúšať jeho súkromie a obydlie. Zaručuje mu to Ústava SR.

Čl.16
(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl.21
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Mária, ďakujem.
Ona sa vyhráža, že sa znova nasťahuje a že ak tam budem ja, dá ma odviesť policajtmi. Môže ma odtiaľ nechať vyhodiť - akože zo "svojho pozemku", keď tam bývam so súhlasom jej exmanžela?
Vopred vďaka

Má právo sa nasťahovať naspať,pokiaľ je polovica domu jej.A Vás,pokiaľ ste tam so súhlasom jej exmanžela nemá právo vysťahovať,ale rozhodne dokáže Vám to poriadne osladiť.:)

Chcem Vás poprosiť o radu.
Môj priateľ žil s manželkou v rodinnom dome a ona sa jedného dňa zbalila a odsťahovala aj s ďeťmi, kým sa on vrátil z práce. Zobrala nábytok, z kuchyne riad, skoro všetky veci. Priateľ potom vymenil v dome všetky zámky.
Zároveň podala žiadosť o rozvod a o mesiac neskôr ich bez problémov rozviedli.
Teraz po ňom chce, aby predal dom a peniaze si rozdelili alebo aby ju vyplatil.
Keďže on dom predať nechce a našli sme spôsob, ako ju vyplatiť, čaká teraz na papier zo súdu, aby mohol ísť právnikovi spísať majetko-právne vysporiadanie.
Ona sa ale vyhráža, že sa nasťahuje naspäť, ak jej nedá peniaze hneď.
Má vôbec nejaké právo sa vrátiť? Veď ona ho vlastne vykradla... Ona tvrdí, že všetky veci prinesie naspäť, ale stále je tu riziko, že to urobí znova :-/
Prosím, poraďte...

Čo najskôr vyplaťte požadovanú sumu a vysporiadajte majetok, aby nebola spolumajiteľom domu. Pokiaľ je spolumajiteľom, má právo kedykoľvek dom užívať - teda vrátiť sa späť do domu. Vyhodiť ťa nemôže, lebo s tvojím užívaním súhlasí druhý spolumajiteľ - tvoj priateľ.

Ďakujem vám.
Ešte jednu otázku mám - má právo sa dostať do domu násilím (vylomí zámky)?

Ďakujem vám.
Ešte jednu otázku mám - má právo sa dostať do domu násilím (vylomí zámky)?

Ja ti odpoviem inak - nemáte právo jej brániť využívať vlastnícke práva. Takže ak sa dostane do domu násilím, čo podniknete? Zažalujete ju, že si zničila svoj vlastný majetok?

AK by si si ty zabuchla vo vlastnom byte dvere a rozbiješ si ich, aby si sa dostala dovnútra, bude niekto namietať?

Hm, to je pravda...
A čo odpoveď Márie27 o nedotknuteľnosti súkromia a obydlia? Oni sú už rozvedení, ale nie sú ešte majetkovo vysporiadaní...

Hm, to je pravda...
A čo odpoveď Márie27 o nedotknuteľnosti súkromia a obydlia? Oni sú už rozvedení, ale nie sú ešte majetkovo vysporiadaní...

Vysvetlenie článkov ústavy je na trochu dlhšiu debatu. V tomto prípade ale nepôjde o súkromie osoby. O súkromie by išlo, keby mu bývalá maželka chcela nazerať do jeho vecí - výpisov z účtov, pošty a pod. Tam zaručuje ústavia súkromie. Nie tak, ako by si to chcela, aby to bolo - že nemôže vstúpiť do bytu, ak tam býva.

Ten druhý článok je zase len o inom - pokiaľ niekto býva v byte, nemusí byť jeho vlastníkom. Môže byt užívať napr. na základe nájomnej zmluvy. Vtedy do takéhoto bytu nemôže vstúpiť tretia osoba. Ale vlastník má práve v ústave zaručené právo užívania majetku, takže vlastník môže vstúpiť do svojho bytu, aj keby ho prenajímal.

Takže na ústavu sa asi nedovoláte. Jedine rýchlo vysporiadať vlastníctvo.

Nemyslím si, že by pri strete dvoch základných ľudských práv zvíťazilo právo užívanie majetku pred právom na nedotknuteľnosť súkromia a obydlia.
Ochrana a obmedzenie práv sú rozvedené aj v obč. zákonníku. Ak manželka dom opustila (aj vykradla) a teraz chce peniaze, tak nech žiada peniaze a nezasahuje do súkromia. Novým nasťahovaním sa do obydlia by neprišla „ochranovať“ svoj majetok, čo je jedna z taxatívne vymenovaných možností narušenia obydlia. Naopak, vlastníctvo môže byť obmedzené (aj keď je prirodzene najlepšie ho čo najrýchlejšie vysporiadať). Je potrebné dbať na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody a či by bol zásah nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.

„Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. „

„Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.“

Možno citovať aj viac ustanovení či súdnych rozhodnutí, ale uvediem aspoň citáciu nálezu ÚS SR - I. ÚS 13/00 č. 26/01 :

PRÁVO NA SÚKROMIE, OBYDLIE

1. Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.
2. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, pretože pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.
3. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje Ústava Slovenskej republiky, t. j. spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 13/00 z 10. júla 2001)