Nechápem síce... ale Ajušku poznám, kedy myslí čo vážne a preto vyjadrujem svoj obdiv Katke. Ľudí s duchaplnými rozhodnutiami chodí po svete málo.

Nechápem síce... ale Ajušku poznám, kedy myslí čo vážne a preto vyjadrujem svoj obdiv Katke. Ľudí s duchaplnými rozhodnutiami chodí po svete málo.

Katku na porade čítam rada... tak som si postupne skladala obraz o nej. Až dnes som si dovolila položiť jej ss kontrolné otázky. Nevideli (ani nepočuli o sebe) sme sa minimálne 18 rokov... Slzy ma zaliali... že som ju takto našla... Ja som jej v tej hrôze tuším ani riadne nepoďakovala................ takže preto som toto musela...

Ja si dovolím Ajuške posunúť túto tému :)

Nechápem síce... ale Ajušku poznám, kedy myslí čo vážne a preto ...
Vysvetlenie...

Musím sa Vám priznať, v tom momente, keď sa mi Ajuška ozvala so svojími krížovými ss-kami, som bola veľmi zvedavá a nedočkavá, ktorá bývalá suseda alebo bývalá kolegyňa ma objavila. Naliehala som na ňu, nech sa mi už predstaví alebo priblíži, odkiaľ sa poznáme, ona len po hodnej chvíľke mi napísala,“ však sa dočkáš“. Nečakala som až takýto záver. Keď som na druhý deň objavila jej verejné poďakovanie ani neviem čo som vtedy cítila, ale ma to doslova priklincovalo na stoličku.
Začala som pátrať v pamäti, čo sa vlastne mohlo stať pred viac ako 27-mi rokmi? Naozaj som si spomenula na všetko možné aj nemožné, dobré aj zlé, ale to, čím som Ajuške tak nezabudnuteľne pomohla, som veru si nepamätala.
Teraz už viem, Ajuška mi to pripomenula. To, že som bez váhania vo večerných hodinách, nehľadiac na to, že moje vtedy 3 a 5 ročné deti budú asi chvíľku bez dozoru, som jej poskytla odvoz vtedy jej ťažko chorého syna do nemocnice v Podunajských Biskupiciach som nikdy nepovažovala, za čin, za ktoré by sa mi mal niekto zvlášť poďakovať a už vôbec nie takto verejne. Ajuškinmu Radkovi vtedy včasný zásah lekárov – resuscitácia pomohola, vyzdravel, rástol a hral sa ďalej s detičkami, spolu aj s mojími synmi, preto som na tú udalosť už dávno zabudla.

Verím tomu, že nejeden z nás by reagoval rovnako a určite v podobných situáciach aj reaguje.

Ajuške ďakujem, ale hlavne za to, že mám ďalšiu „staronovú – kamarátku“ tu na porade

Vysvetlenie...

Musím sa Vám priznať, v tom momente, keď sa mi Ajuška ozvala so svojími krížovými ss-kami, som bola veľmi zvedavá a nedočkavá, ktorá bývalá suseda alebo bývalá kolegyňa ma objavila. Naliehala som na ňu, nech sa mi už predstaví alebo priblíži, odkiaľ sa poznáme, ona len po hodnej chvíľke mi napísala,“ však sa dočkáš“. Nečakala som až takýto záver. Keď som na druhý deň objavila jej verejné poďakovanie ani neviem čo som vtedy cítila, ale ma to doslova priklincovalo na stoličku.
Začala som pátrať v pamäti, čo sa vlastne mohlo stať pred viac ako 27-mi rokmi? Naozaj som si spomenula na všetko možné aj nemožné, dobré aj zlé, ale to, čím som Ajuške tak nezabudnuteľne pomohla, som veru si nepamätala.
Teraz už viem, Ajuška mi to pripomenula. To, že som bez váhania vo večerných hodinách, nehľadiac na to, že moje vtedy 3 a 5 ročné deti budú asi chvíľku bez dozoru, som jej poskytla odvoz vtedy jej ťažko chorého syna do nemocnice v Podunajských Biskupiciach som nikdy nepovažovala, za čin, za ktoré by sa mi mal niekto zvlášť poďakovať a už vôbec nie takto verejne. Ajuškinmu Radkovi vtedy včasný zásah lekárov – resuscitácia pomohola, vyzdravel, rástol a hral sa ďalej s detičkami, spolu aj s mojími synmi, preto som na tú udalosť už dávno zabudla.

Verím tomu, že nejeden z nás by reagoval rovnako a určite v podobných situáciach aj reaguje.

Ajuške ďakujem, ale hlavne za to, že mám ďalšiu „staronovú – kamarátku“ tu na porade
Ako sa len skvelo číta keď je človek k človeku človekom ...

Ako sa len skvelo číta keď je človek k človeku človekom ...
A zvlášť ak aj po toľkých rokoch si to niekto váži a nezabudol. Katka pre teba to bola samozrejmosť ale pre Ajušku to bol okamih v živote na ktorý nikdy nezabudne.

To, že som bez váhania ... som nikdy nepovažovala, za čin, za ktoré by sa mi mal niekto zvlášť poďakovať... som na tú udalosť už dávno zabudla.
Verím tomu, že nejeden z nás by reagoval rovnako a určite v podobných situáciach aj reaguje.


Katkaaa... pod ťarchou svojích problémov (Tvoj Vlado musel na nočnú...) si s kľudným svedomím mohla povedať aj NIE a ja by som Ti to nemohla zazlievať...

S odstupom času sa (isto nielen ja) pozerám na veľa udalostí, ktoré sa nám v živote udiali s určitým rešpektom...

Skutočne často stačí "maličkosť" a všetko je inak... Neodškriepiteľný fakt - keďže sme hrali "vabank" o synov život doslova o minúty - čo si Ty vtedy nemala šancu ani tušiť... mala by som bez Tvojho pričinenia o škaredú životnú skúsenosť naviac (ktorú nik z nás ozaj nemusí)...

Veeeľa krát som si odvtedy na Teba zmyslela... priznávam bez mučenia, že oveľa častejšie odkedy vidím svojho syna s akou láskou drží on v náručí svojho "čerstvého" syna (ešte netušiac čo všetko ten malý človiečik obnáša kým sa postaví na vlastné nohy)...

Som rada že mi www.porada.sk umožnila aj takéto "stretnutie" po rokoch... a verím že aspoň na symbolickú kávu si raz spolu sadneme...

S nekonečnou úctou a vďakou... Aja

Nevideli (ani nepočuli o sebe) sme sa minimálne 18 rokov...

... s Ajuškou sme sa stretli, síce len krátko a nie tak, aby by sme si to obidve predstavili ...v kľude, pri kávičke si pospomínať, porozprávať.... ale som rada, že Ajuška si našla čas, aby ma navštívila na mojom kontraktačno-obchodnom konaní v Nitre... tuším aj slzy sa nám tlačili do očí...ale hlavne, že sme sa už z ďaleka spoznali ... sedela som s Rozalkou a som ju zbadala ... aha už ide ... aha si to Ty... vôbec si sa nezmenila... dokonca Ajuška mi povedala, spoznala som Ťa aj podľa hlasu ...

Samozrejme, že sme sa obidve vyzbrojili s fotkami svojich detí, vnúčky, vnuka ... matky a babičky to nemohli inak ... je ten život krásny ...
...väčmi si to uvedomujeme,každá z nás, keď už nielen svoje deti musíme chrániť, ale musíme chrániť ... aj deti naších detí ... tešíme sa z ich radosti a lásky... z toho malého človiečika...
...a pre mňa to je to najcennejšie, čo mi život dáva.

... Ajuška ma prekvapila s takouto krásnou kyticou ... ďakujem...

Katkaa... ja ďakujem. Slzy mi tečú už po neviem-koľký krát. Som rada že som Ťa po rokoch našla a rovnako ma teší pocit ktorý z Teba sála - že ste si s Vladom oporou dodnes..................
Roky späť nevrátim - úprimne mi je ľúto že som si za ten čas (do osudného dňa) čo sme bývali v jednom činžiaku nenašla k Tebe cestu...
O to vzácnejšie sú pre mňa chvíle súčasnosti...

P.S...sa teším na chvíle keď vnúčik bude drať kolienka v tepláčkoch značky "Katval"...:---... a ja mu raz porozprávam o tete Katke, ktorá mu ich poslala...

Dievčatá, toto je pre Vás dve:)http://www.beruska8.cz/laska/srdicka/vozdobe1/4.gif

Dievčatá, toto je pre Vás dve:)http://www.beruska8.cz/laska/srdicka/vozdobe1/4.gif

Ďakujem. Najvyšší čas aby som sa začala učiť toto nádherné vkladanie (a hľadanie) obrázkov...:---...

http://www.beruska8.cz/deti/detimale1/26.gif

nie je to nič ťažké. Pozri CCCC pokračuje nekonenčný príbeh str. 13 príspevok od Kazu, tam to aj mňa učili a naučili ... ;););)

http://www.porada.sk/t71253-p13-cccc-pokracuje-nekonecny-pribeh.html

Veľa zdaru!!!

http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/21.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/40.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/31.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/9.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/11.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/10.jpg..pre obidve...

Dievčatá, toto je pre Vás dve:)http://www.beruska8.cz/laska/srdicka/vozdobe1/4.gif
...ĎAKUJEME...

...neni to len pre nás dve, je to pre nás všetkých, ktorí máme takto naplnené srdiečka...

http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/21.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/40.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/31.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/9.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/11.jpg http://www.beruska8.cz/jpg/kyticky/kytkydekorace/10.jpg..pre obidve...

...sú nádherné, čo dodať ...ĎAKUJEME...