Zitka skúste zohnať šteniatko, možno to starého psa trošku vzpruží, ak sa už nebude dať pomôcť tak strata nebude až taká bolestná

Zitka skúste zohnať šteniatko, možno to starého psa trošku vzpruží, ak sa už nebude dať pomôcť tak strata nebude až taká bolestná

Danka , nezháňala som šteniatko , lebo má pri sebe 4- ročného Labradora , ani ten ho nevie nejako rozveseliť .

tiez som sa v januári rozlúčil s vlčiakom mal 12 rokov, z jedneho dna na druhy sa nevedel postavit na zadne, uz predtym sa mu obcas podlamovali laby, kamarat veterinar povedal, ze s tym sa uz neda nic robit, klby su znama nemoc vlciakov v starobe. do posledneho dna mu chutilo jest,naposledy dostal za sacok varenych parkov...

tiez som sa v januári rozlúčil s vlčiakom mal 12 rokov, z jedneho dna na druhy sa nevedel postavit na zadne, uz predtym sa mu obcas podlamovali laby, kamarat veterinar povedal, ze s tym sa uz neda nic robit, klby su znama nemoc vlciakov v starobe. do posledneho dna mu chutilo jest,naposledy dostal za sacok varenych parkov...

Presne tento problém sa začína prejavovať aj u nášho psíka , ak sa chce postaviť , vidím že nevládze na zadné laby a akoby stratil rovnováhu , ide k zemi opäť a potom sa mu podarí vstať .

11 rokov je habadej. Nečakaj, že v tomto veku bude poskakovať ako 2ročný. S tým sa proste treba zmieriť..nie je iná šanca. Ja mám momentálne 3 psa v poradí...a predchádzajúci dvaja skončili pod kolesami auta. Takže som ešte nezažil, že by mi psík zomrel na starobu. Ľúto mi bolo za každým jedným..ale život ide ďalej. Zohnal som si vždy presne takú istú rasu aj farbu...a začali sme s výchovou odzačiatku...

My máme ten istý problém. Nám pre zmenu ukradli čistokr. vlčiaka pred osmymi rokmi, a potom sme "našli" dlhosrstú fenku, priviazanú na reťaz v jednej veľkej firme. Obľúbila si nás, a strážnici nám povedali, že ju tam chovajú asi mesiac a majiteľa nemala, bola preľaknutá, ponúkli nám ju, a už spolu nažívame osem rokov. Keď sme si ju prisvojili mala možno 2-2,5 roka.

V poslednej dobe tiež zisťujem, že je nejaká nahluchlá, sem tam sa pohrá z deťmi s loptou, keď oddychuje, prejdem okolo nej a nič. Stále polihuje, myslím, že je to i počasím, je dosť teplo, možno keď príde jeseň a chladnejšie sa to napraví.

Jesť jej dávame granule kvalitnejšie, nedávame jej ľudskú stravu, predsa len nie je dobrá pre psy, možno by som zistila nejaké vitamíny u lekára. Zitka ešte ju prehmatajte, či sa jej netvoria hrčky po tele-mazivo (ako akné u ľudí), nie je to nič, vraj sa u starších psíkov tvorí.

A teraz ste mi pripomenuli vek nášho miláčika, až mi stislo pri srdci.:mee:

Na povzbudenie: Brala by som časy, keď mi z tašky ukradla bryndzu a ja som ju naháňala, aby som jej aspoň obal odstránila, lenže sa nedalo. Na druhý deň sme našli aspoň hovienko zabalené v obale z bryndze na tráve:D
Pri grilovačke kúpil muž asi 1,5 kg syr pekne zabalený, klobásky, narodil sa syn, chlapi oslavovali, všetko pojedli, popili. Prišiel za mnou, že mu je nejako ťažko, že to asi zo syra, museli ho veľa zjesť....(figu borovú alkohol), potom zistil, že si ho Elza vytiahla z ohniska, kde ho mala zahrabané, a pochutnávala si na ňom.
.....

Presne tento problém sa začína prejavovať aj u nášho psíka , ak sa chce postaviť , vidím že nevládze na zadné laby a akoby stratil rovnováhu , ide k zemi opäť a potom sa mu podarí vstať .
este som zabudol dodat, ze trosku mu pomozes,ked bude v teple(uz byvaju chladne noci),dobry teply koberec na miesto kde liha, ale nech spava v nejakej pivnici,ak mas taku moznost-ja som taku moznost nemal, bol cely zivot von, resp. v bude a prislo to na neho v nachladnejsich januarovych mrazoch

Danka , nezháňala som šteniatko , lebo má pri sebe 4- ročného Labradora , ani ten ho nevie nejako rozveseliť . Tak to ma mrzí :mee:

Ja mám momentálne 3 psa v poradí...a predchádzajúci dvaja skončili pod kolesami auta.

zodpovedný majiteľ.................:eek::eek::eek::eek::eek: :eek::eek::eek::eek::eek:


vidím že nevládze na zadné laby a akoby stratil rovnováhu , ide k zemi opäť a potom sa mu podarí vstať .
treba kúpiť masť na kĺby a masírovať,

zodpovedný majiteľ.................:eek::eek::eek::eek::eek: :eek::eek::eek::eek::eek:

mimotemyNemusí byť na vine majiteľ. My sme mali fenku- Mina, tú neurdžal doma nikto. Bola malá tenká podarilo sa jej ujsť aj cez tú najmenšiu škáru. Raz sa ale nevrátila. Zostala nám po nej jej dcéra Boba....mala ju ako 7 mesačná.


Mina je tá hnedá, Boba čierna....

:mee:

- vzdy sme mali psa a budeme mat psa ... nemecke ovčiaky
- osobne to prezivam tazko, taketo chvile, bol okamih, ked ma moj pes cakal do poslednej chvile, kym sa nevratim z prace a potom mi skonal (hladkajuc ho) spokojne v objati

- boli okamihy, kedy som bol pri mojom psom kamaratovi celu noc, cely cas, kym nevydychol naposledy

- smutne to okamihy, divajuc sa mu do oci, vidiac ako sa pomaly straca zivot, clovek sa neubrani slzam ...

- zatial, kazdy jeden, co pametam od detsva ma svoje miesto v nasej rozlahlej zahrade ... nepripustil by som ho jednoducho len tak odviezt do kafilerky ako ostatne mrsiny ...

tiež som veľký psíčkar a viem, že najlepšie je zaobstarať si nového malého 6 tyzdnoveho psika. "my takeho maleho doma volame - tankista"
Rychlejsie clovek predýcha smrť toho tvora, ktorý ho každý den čakal doma a ktorý chodieval spávať a vstával spolu s ostatnymi členmi rodiny.

za dúhovým mostom tam končia všetky psíky...
kliknite si na našu stránku www.priateliazvierat.sk

Zitka, rozhodne to skús ešte s veterinárom. Sú lieky na kĺby, ktoré môžu ešte zlepšiť pohyb. Ja som mala fenku - pouličnú zmesku - 14 rokov, posledné dva roky bola už slepá, ale v známom prostredí sa dokázala zorientovať. A staršie psíky už všeobecne sa menej hýbu.
Bohužiaľ, ten posledný deň bol veľmi bolestný. Vlastnoručne som si ju odniesla na tú poslednú injekciu, iná možnosť nebola. A vlastnoručne som si ju aj pochovala do záhrady. Koľko som si za ňou poplakala, to už radšej ani spomínať nebudem.:mee:

Zitka, rozhodne to skús ešte s veterinárom. Sú lieky na kĺby, ktoré môžu ešte zlepšiť pohyb. Ja som mala fenku - pouličnú zmesku - 14 rokov, posledné dva roky bola už slepá, ale v známom prostredí sa dokázala zorientovať. A staršie psíky už všeobecne sa menej hýbu.
Bohužiaľ, ten posledný deň bol veľmi bolestný. Vlastnoručne som si ju odniesla na tú poslednú injekciu, iná možnosť nebola. A vlastnoručne som si ju aj pochovala do záhrady. Koľko som si za ňou poplakala, to už radšej ani spomínať nebudem.:mee:


Dnes náš psík absolvoval návštevu u veterinára .
Brali mu krv , doktor bol veľmi prekvapený , aké mal krvné výsledky , že tak dobré výsledky , ešte ani nevidel u vekovo rovnakého psa , ako máme my .
Predpísal mu PREDNISON , na oko /kvôli ekzému / OPTHALMO-FRAMYKOIN, na kĺby CANVIT CHONDRO MAXI /1 ks balenie /- na regeneráciu kĺbov a zlepšenie ich kvality .
Kontrola o 14 dní .Ak sa stav nezlepší , tak mal by absolvovať RTG .

Tak som prekvapená , to nie je ten pes , čo bol a doktor povie , že taký dobrý krvný obraz ešte nevidel .

Poznám to. Mali sme jazvečíka 11 a pol roka. Mal choré srdiečko. Sú tomu už 4 roky ako odišiel, aj teraz mám oči zaliate keď to píšem, ale nedá sa to zastaviť, ale je to veľmi ťažké prežiť.Toľko lásky, ako vie dať také zvieratko, to je more lásky.Snaž sa dať mu ešte veľa krásnych dní. Nemám v tom skúsenosť, ale viacerí hovorili, že keď psík odíde, je najlepšie zadovážiť si malého psíka a pokiaľ ho vychováš na svoj obraz, spomienky na predchádzajúceho už nebudú také bolestné.

Dnes náš psík absolvoval návštevu u veterinára .
Brali mu krv , doktor bol veľmi prekvapený , aké mal krvné výsledky , že tak dobré výsledky , ešte ani nevidel u vekovo rovnakého psa , ako máme my .
Predpísal mu PREDNISON , na oko /kvôli ekzému / OPTHALMO-FRAMYKOIN, na kĺby CANVIT CHONDRO MAXI /1 ks balenie /- na regeneráciu kĺbov a zlepšenie ich kvality .
Kontrola o 14 dní .Ak sa stav nezlepší , tak mal by absolvovať RTG .

Tak som prekvapená , to nie je ten pes , čo bol a doktor povie , že taký dobrý krvný obraz ešte nevidel .
Zitka, držím palce, aby to ešte dlho zvládal a aby sa tie kĺby zlepšili. A na ten RTG by som ho dala tak či tak, aspoň budete vedieť, ako sú na tom kĺby.

Zdravím všechny
Protože vím, jak moc to bolí, chci se i já podělit se svým příběhem, ale ani po tolika letech nemám sílu o tom sama psát. Ať tedy za mne promluví dopis, který jsem tehdy uveřejnila v klubovém časopise, dopis na rozloučenou se svou kamarádkou a poděkování.
Jsem tady krátkou dobu, nevím tedy, jestli se mi podaří dokument vložit.
Nakonec jsem musela odebrat většinu fotek, protože dokument byl příliš veliký
sondaw

Milá Zitka, chápem tvoj strach:mee:

Tiež som mala nem.ovčiaka, vo februári mal 13 rokov, a už asi pred 2rokmi začal tak trocha krývať na zadnú nohu, čo s odstupom času sa stále stupňovalo. V apríli sme kúpili ťiež čistokrvného ovčiaka, lebo žial, aj keď sme nikto nevyslovili, vedeli sme, že sa blíži jeho koniec. Keď sme šteniatko doniesli, starý pes bol oveľa aktívnejší, bolo vidno, že chcel ukázať malému, že on u nás šéfuje, a aj ho učil, chodiť na záchod do záhrady, strážiť pri bráne, a bol mu oporou, aby sa psík nebál. Napriek tomu, že som mu kupovala drahé prípravky na posilnenie kĺbov, jeho stav sa zhoršoval očividne. Už nám ľudia naznačovali, či ho nedáme radšej uspať, totiž už veľmi kríval na zadné nohy, sme zbadali, že veľmi slabo počul, a ešte k tomu všetkému mal výrastok na oku, ktorý by sa dal odstrániť jedine operáciou, ktorú by už nevydržal. Kĺby ho stále viacej boleli, ale on pri nás bol spokojný, sadli sme si von na terasu, pomalyčky prišiel k nám, ľahol si, a všetko bolo OK. Proste sme cítili, že pri nás mu je dobre. Postupne sme sa pripravovali na to, že jedného dňa nás opustí, no mal veľmi silný organizmus.

Keď už bol v stave, že zadné nohy už viacmenej iba ťahal za sebou, v jeden augustový piatok zasadla rodinná rada, a sme sa zhodli na tom, že by sme ho žial mali dať uspať, bude to preňho lepšie. Tak sme sa dohodli so zverolekárom, že v pondelok príde a dá mu injekciu. Cez víkend všetci sme sa snažili nemyslieť na pondelok, až v nedelu, keď som povedala synovi, aby sa sním rozlúčil pred tým než ide na brigádu, lebo ráno príde zverolekár. V pondelok ráno som sa zobudila na plač, môj 18 ročný syn plakal ako už veľmi dávno nie. Ráno som dcéru poslala k babke, keď sa s ním lúčila, akoby pes cítil, ešte jej oblízol tvár.
Dcéra odišla (psa sme kúpili, keď mala 2 roky, pri ňom vyrástla), medzitým prišiel zvrolekár, dal mu injekciu, a ako som ho hladkala, pekne, pokojne zaspal. Pochovali sme ho v záhrade, teraz chcem kúpiť stromček na jeho hrob, ktorý bude len jeho. 2 týždne je tomu, že už nie je s nami, pomaly si zvykáme, stále nám veľmi chýba, aj teraz plačem ako pišem tento príspevok, no vďaka 5 mesačnému psíkovi oveľa ľahšie si zvykáme na jeho stratu, a vieme že sme konali správne, počkali sme do poslednej chvíle, žial prišel čas na rozlúčku.

človek počas života by mal mať aspoň piatich psov - žial taký je zákon prírody

Zdravím všechny
Protože vím, jak moc to bolí, chci se i já podělit se svým příběhem, ale ani po tolika letech nemám sílu o tom sama psát. Ať tedy za mne promluví dopis, který jsem tehdy uveřejnila v klubovém časopise, dopis na rozloučenou se svou kamarádkou a poděkování.
Jsem tady krátkou dobu, nevím tedy, jestli se mi podaří dokument vložit.
Nakonec jsem musela odebrat většinu fotek, protože dokument byl příliš veliký
sondaw

sondaw , ďakujem Ti za tento príspevok .
Po prečítaní Tvojho listu , ktorý určite u človeka nenechá oko bez sĺz , som sa našla . Presne veľa z toho prežívam v týchto dňoch aj ja . Nevidím rozdiel v tom, čo a akú chorobu má ten psík , ale beriem v úvahu to , že sa blíži koniec a nejako si to nechcem pripustiť .

Tiež tento víkend mi navrhli , aby som ho nenechala trápiť , že to nie ten psík , čo bol , že má ubolenú tvár, nie je v ňom život a pod. a že bolo by lepšie mu pomôcť iným spôsobom . Nie , ja proste s tým nemôžem súhlasiť .Však by som nemohla žiť s tým pocitom . Ja stále verím , že sa to môže napraviť .Preto , mojou poslednou vetou v tom rozhovore bolo , aby mi nebrali moju nádej .

Takže čas všetko ukáže , zatiaľ dostáva lieky aj podporné lieky a dnes neviem čo bude zajtra , ale jedno viem určite .......že príde deň a môj milovaný Alan odíde navždy a my sa s tým budeme musieť zmieriť . :mee:

Milá Zitka, chápem tvoj strach:mee:

Tiež som mala nem.ovčiaka, vo februári mal 13 rokov, a už asi pred 2rokmi začal tak trocha krývať na zadnú nohu, čo s odstupom času sa stále stupňovalo. V apríli sme kúpili ťiež čistokrvného ovčiaka, lebo žial, aj keď sme nikto nevyslovili, vedeli sme, že sa blíži jeho koniec. Keď sme šteniatko doniesli, starý pes bol oveľa aktívnejší, bolo vidno, že chcel ukázať malému, že on u nás šéfuje, a aj ho učil, chodiť na záchod do záhrady, strážiť pri bráne, a bol mu oporou, aby sa psík nebál. Napriek tomu, že som mu kupovala drahé prípravky na posilnenie kĺbov, jeho stav sa zhoršoval očividne. Už nám ľudia naznačovali, či ho nedáme radšej uspať, totiž už veľmi kríval na zadné nohy, sme zbadali, že veľmi slabo počul, a ešte k tomu všetkému mal výrastok na oku, ktorý by sa dal odstrániť jedine operáciou, ktorú by už nevydržal. Kĺby ho stále viacej boleli, ale on pri nás bol spokojný, sadli sme si von na terasu, pomalyčky prišiel k nám, ľahol si, a všetko bolo OK. Proste sme cítili, že pri nás mu je dobre. Postupne sme sa pripravovali na to, že jedného dňa nás opustí, no mal veľmi silný organizmus.

Keď už bol v stave, že zadné nohy už viacmenej iba ťahal za sebou, v jeden augustový piatok zasadla rodinná rada, a sme sa zhodli na tom, že by sme ho žial mali dať uspať, bude to preňho lepšie. Tak sme sa dohodli so zverolekárom, že v pondelok príde a dá mu injekciu. Cez víkend všetci sme sa snažili nemyslieť na pondelok, až v nedelu, keď som povedala synovi, aby sa sním rozlúčil pred tým než ide na brigádu, lebo ráno príde zverolekár. V pondelok ráno som sa zobudila na plač, môj 18 ročný syn plakal ako už veľmi dávno nie. Ráno som dcéru poslala k babke, keď sa s ním lúčila, akoby pes cítil, ešte jej oblízol tvár.
Dcéra odišla (psa sme kúpili, keď mala 2 roky, pri ňom vyrástla), medzitým prišiel zvrolekár, dal mu injekciu, a ako som ho hladkala, pekne, pokojne zaspal. Pochovali sme ho v záhrade, teraz chcem kúpiť stromček na jeho hrob, ktorý bude len jeho. 2 týždne je tomu, že už nie je s nami, pomaly si zvykáme, stále nám veľmi chýba, aj teraz plačem ako pišem tento príspevok, no vďaka 5 mesačnému psíkovi oveľa ľahšie si zvykáme na jeho stratu, a vieme že sme konali správne, počkali sme do poslednej chvíle, žial prišel čas na rozlúčku.

človek počas života by mal mať aspoň piatich psov - žial taký je zákon prírody

Jaja mám ešte Labradora , ten to cíti tiež , že sa niečo deje . Ale povedala som si , že ak sa niečo stane , tak už zostanem len pri Labradorovi . Je to ťažké tieto chvíle prežívať a čakať na ten posledný deň a z toho dôvodu nechcem , aby sa to 5x za život opakovalo . Nie, to nie . Možno budem na to pozerať inak , ale momentálne nie , predovšetkým z citových dôvodov a naviazanosti na každého ďalšieho psíka .

Zitka, držím palce, aby to ešte dlho zvládal a aby sa tie kĺby zlepšili. A na ten RTG by som ho dala tak či tak, aspoň budete vedieť, ako sú na tom kĺby.


Nepochopím , ako niekto môže poslať do tmy takýto príspevok , nejako sa nám takáto neposlušnosť na Porade rozmáha .Nie je to len v tejto téme ...je to smutné , ak takáto osobná zaujatosť prerastá k takému činu .....neviem či to je voči Eulálii , voči mne , ale tej tmy je tu už dosť .



Zrušiť môj súhlas
Eulalia (18-08-08), VladoaKatka (18-08-08), Zita5 (18-08-08), sondaw (18-08-08)
Old 18-08-08, 06:10 PM #18
Eulalia
Poraďák

Členom od: 25-03-06
Miesto: PN a najmä CCCC
Príspevky: 2,845
Súhlasil: 8,961x
Získal 7,502 súhlasov
v 1,873 príspevkoch
PoradaBody: 59
Eulalia pracuje na zbieraní bodov

Re: Staroba nemeckého ovčiaka .
Citát:
Pôvodca textu príspevku: Zita5 Pozri príspevok
Dnes náš psík absolvoval návštevu u veterinára .
Brali mu krv , doktor bol veľmi prekvapený , aké mal krvné výsledky , že tak dobré výsledky , ešte ani nevidel u vekovo rovnakého psa , ako máme my .
Predpísal mu PREDNISON , na oko /kvôli ekzému / OPTHALMO-FRAMYKOIN, na kĺby CANVIT CHONDRO MAXI /1 ks balenie /- na regeneráciu kĺbov a zlepšenie ich kvality .
Kontrola o 14 dní .Ak sa stav nezlepší , tak mal by absolvovať RTG .

Tak som prekvapená , to nie je ten pes , čo bol a doktor povie , že taký dobrý krvný obraz ešte nevidel .
Zitka, držím palce, aby to ešte dlho zvládal a aby sa tie kĺby zlepšili. A na ten RTG by som ho dala tak či tak, aspoň budete vedieť, ako sú na tom kĺby.
__________________
Eva
Eulalia je offline (nepripojený) Nahlás príspevok
[Na Svetlo!] [Vypni tento príspevok ak je mimo, zlý a podobne! Ďakujeme za sprehľadnenie témy!]
-1
spam Pridať body pre Eulaliaoceňujem Súhlasímsúhlasím Odpovedať s citácioucituj Citovať aj túto správu (multi-citácia) Rýchla odpoveď na tento príspevok, bez formátovania.odpovedať
Eulalia
Zobraziť verejný profil
Poslať súkromnú správu Eulalia
Nájsť viac príspevkov od Eulalia
Pridať Eulalia medzi priateľov
súhlasov s príspevkom: 4
Zrušiť môj súhlas
VladoaKatka (18-08-08), Zita5 (19-08-08), sondaw (18-08-08), willma (18-08-08)

Zitka, že sa nad tým vôbec pozastavuješ, možno to tu chce len niekto vyskúšať, a tak bez rozmýšľania posiela príspevky do tmy. Aj ja som si vyslúžila červený mínus, ale mám to v ....

Zitka, že sa nad tým vôbec pozastavuješ, možno to tu chce len niekto vyskúšať, a tak bez rozmýšľania posiela príspevky do tmy. Aj ja som si vyslúžila červený mínus, ale mám to v ....

Keď som ich dal , tak som ich vzal , aby som ťa viac nena.... (štval).

Keď som ich dal , tak som ich vzal , aby som ťa viac nena.... (štval).

Nemám slov k Tvojim činom tu na Porade posledné dni . Je smutné , že si takýmto spôsobom prostredníctvom , nás vybavuje účty .

Zitka, a psík sa má ako- liečenie zaberá?

Zitka, a psík sa má ako- liečenie zaberá?

Ďakujem za opýtanie , no ak to mám zhodnotiť , tak badáme, že je trolinku živší , na chodzi stále vidieť , že je ťažšia , ťarbavá , ale keď to rozchodí tak sa to potom zlepší . Však uvidíme ,podpornú liečbu na kĺby má na 3 mesiace .

Dievčatá a chlapci, nič si z tej tmy nerobte. U mňa to bolo zrejme osobné, pretože som mala voči Milanovi Karasovi zopár kritických slov. On za to chudák, asi ani nemôže...... :---

mimotemy ono najlepšia obrana na také jednanie je nedať sa vyprovokovať a mlčať. toť môj názor. Aj keď musím priznať, že sledujem aj tie búrlivejšie témy a veľakrát ma svrbia prsty.

ahoj,mala som tiez nemeckeho ovciaka fenku no stratili sme ju po 16 rokoch.je pravda ze bola tiez smutna a vecsinou len lezala ale aj tak sem tam dala najavo ze tu bola stastna.su tomu 4 mesiace co tu nieje a stale nam chyba ale aj napriek tomu mame male steniatko nemeckeho vlciaka.je pravda ze v srdci stale ostane ale pravdupovediac pomoze to zakrit zial za tym prvym.nasa bola velmi chora no zverolekar nam povedal ze to u tychto plemenach je zvicajne ze to maju vrodene.hlavne je ze maju problemi s labkami.treba sa stym len zacat smierovat lebo lepsie uz nebude.je to krute ja viem ale boli to potom viacej ked pridete onho.skuste snim ist este ku zverolekarovi a poriadne sa ho popitajte co snim je,mozno ze je len chori.vlciak sa dozije 12 rokov zevraj no nasa sa dozila krasnych 16 rokov a mozno ze by bola este dlhsie ale zverolekar nam odporucil utratit ju pretoze sa velmi trapila nevlada na zadne labky,padala snich a ktomu mala same nadori.neuznavam utratit psika ale pokial sa jednalo onho ze sa trapil a bolelo ho vsetko tak aspon sme mu stym pomohli.to je moj nazor

Dobry den.Ked čitam vase riadky sa mi tiež tlačia slzy do očí.Pred siedmimi rokmi som pochoval svoju vlčicu.Zomrela na chorobu.Včera som pochoval jej potomka,moju štrnást ročnu vlčicu,ktorou som prežil skoro pol mojho života.Dožila sa aj mojej dvojročnej dcerky.Ked som videl ako aj vy,že mi starne pred očami,tiež som sa bal toho dna.smrti.A včera sa to stalo,po rozlučeni celej rodiny.Vo mne je teraz len bolest a obrovsky kus prazdna. Ta čast zo mna,čo patrila mojej vlčici,sa nevyplni nikdy,a spomienka stale bude boliet.Je to strašny pocit,že sa jej už nikdy nedotknem.Dufam,že jej smrt nebolela.Bohužial podobne budete citit aj vy ked vas psik opusti.Už nechcem mat psika,lebo v jej očiach som vedel čitat a videl som beznadej a pri tom aj chut žit dalej.

No,mám zimomriavky a slzy v očiach,lebo toto si naozaj neviem predstaviť ...

este nikdy sa mi nic tak tazko necitalo.... a zrejme este potrva hodnu chvilu kym prestanem ronit tie krokodilie slzy a s obavami, ze nas raz caka to iste pozorujem toho nasho hafana... tak ho pojdem poriadne postiskat...

Dobry den.Ked čitam vase riadky sa mi tiež tlačia slzy do očí.Pred siedmimi rokmi som pochoval svoju vlčicu.Zomrela na chorobu.Včera som pochoval jej potomka,moju štrnást ročnu vlčicu,ktorou som prežil skoro pol mojho života.Dožila sa aj mojej dvojročnej dcerky.Ked som videl ako aj vy,že mi starne pred očami,tiež som sa bal toho dna.smrti.A včera sa to stalo,po rozlučeni celej rodiny.Vo mne je teraz len bolest a obrovsky kus prazdna. Ta čast zo mna,čo patrila mojej vlčici,sa nevyplni nikdy,a spomienka stale bude boliet.Je to strašny pocit,že sa jej už nikdy nedotknem.Dufam,že jej smrt nebolela.Bohužial podobne budete citit aj vy ked vas psik opusti.Už nechcem mat psika,lebo v jej očiach som vedel čitat a videl som beznadej a pri tom aj chut žit dalej.

Tejto chvíle sa veľmi desím aj ja a je pre mňa nepredstaviteľná .

Tejto chvíle sa veľmi desím aj ja a je pre mňa nepredstaviteľná .
Keď človek vidí, ako mu psí kamarát starne, tak sa desí toho momentu, keď sa bude treba rozlúčiť. Asi všetci psíčkari to zažili. Ja som mala to "šťastie", že som nemusela rozhodovať či áno alebo nie, jednoducho keď som prišla domov z roboty, bola moja havinka v takom stave, že sa nič iné robiť nedalo. A netrpela dlho, pretože ešte ráno sme boli na prechádzke, ešte si spapala aj svoje raňajky. Nad stolom s PC mám velikánsku fotku a keď na ňu pozriem, vždy jej poďakujem za všetku jej lásku.

Pišem vam zas,ako preživam smrt mojej štrnastročnej vlčici Sindiky.Dnes je druhý denod smrti mojej Sindiky.ktora bola ako hromozvod mojho života.Jej som sa vyplakal ked mi bolo zle,s nou som sa tešil a dal som jej v živote maximum čo sa len dalo.Ked žila ešte jej matka moja Princka,mali spoločnu volieru.Ked Princka odišla,Sindika sa pocikala ked bola vnutry,len ten jeden den.Ona vydela že stratila mamu.Ja pochopit,že som stratil svoju Sindiku neviem.Teraz po druhom dni jej smrti ,naprikladked niekde v aute,alebo na koberci zbadam jej chlp alebo som nasiel pod schodami ,na dvore jej tenisovu lobtičku,alebo dcerka mi povie,Sindike zober Mnam Mnam.Taku bolest znašam teraz a neviem či skonči,vam neviem slovami opisat.Neviem ani kludne zaspat,lebo neustale myslim len na Sindiku.Preto už nikdy nechcem mat psika.Viem,že mi nikdo zmiernit bolest nevie a neviem ako budem citit dalej.To že čas lieči,to neverte nikomu,a to vam mam pravo napisat ja,lebo som pochoval aj svojho syna pred štyrmi rokmi.Ja svoju bolest,ktora len narasta a ktoru zmiernuje len moja dcera neviem zastavit a ukludnit.Ako uvažujem,že počas života človeka,nech sa deje,čo sa deje na konci je aj tak klud a nič a to je smrt.Ta pohlti všetko.

Keď človek vidí, ako mu kamarát starne, tak sa desí toho momentu, keď sa bude treba rozlúčiť. Asi všetci to zažili.

Nad stolom s PC mám velikánsku fotku a keď na ňu pozriem, vždy jej poďakujem za všetku jej lásku.






Pišem vam zas,ako preživam smrt mojej štrnastročnej vlčici Sindiky.Dnes je druhý denod smrti mojej Sindiky.ktora bola ako hromozvod mojho života.Jej som sa vyplakal ked mi bolo zle,s nou som sa tešil a dal som jej v živote maximum čo sa len dalo.

Ked žila ešte jej matka moja Princka,mali spoločnu volieru.Ked Princka odišla,Sindika sa pocikala ked bola vnutry,len ten jeden den.Ona vydela že stratila mamu.Ja pochopit,že som stratil svoju Sindiku neviem.

Neviem ani kludne zaspat,lebo neustale myslim len na Sindiku.Preto už nikdy nechcem mat psika.Viem,že mi nikdo zmiernit bolest nevie a neviem ako budem citit dalej.

To že čas lieči,to neverte nikomu,a to vam mam pravo napisat ja,lebo som pochoval aj svojho syna pred štyrmi rokmi.

Ja svoju bolest,ktora len narasta a ktoru zmiernuje len moja dcera neviem zastavit a ukludnit.



Nebudeš veriť, ale stáva sa to aj ľuďom.

DÚFAM, že to neberieš na rovnakú váhu.

Ka Mil

Nikdy neporovnavam smrt človeka so smrtou zvierata,lebo to je zbytocne.Strata,čiže smrt blizkeho zasiahne len toho komu bol sučastou života.Preto neporovnavam smrt človeka a zvierata.Pišem,len o pocite ak niečo chyba a už nikdy nebude.Bolestive spomienky po rokocch, ak niekto niečo stratil čo mal rad,neznamena že budu slabšie len menej intenzivne.V mojom pripade je to aj po rokoch straty rovnake mysliet na to čo tu raz bolo a už nikdy nebude.S uctou pozdravujem.

Máme 11 ročného čistokrvného nemeckého ovčiaka . V posledné dni ma začína desiť pocit:mee: , že neviem ,ako by som sa vyrovnala s jeho stratou a začínam čím viac na to myslieť a uvedomovať si ,že je tu staroba .
K tomuto myšlienkovému pochodu ma prinútila jedna vec , začína sa s ním niečo diať , je veľmi smutný , len polehuje , vytratil sa z neho život . Pri pohľade na neho mi je až do plaču , pretože je to zlaté milé stvorenie , ktoré vie neskutočne preukázať a opätovať svoju lásku k domácim . Veľmi ho mám rada a taktiež aj všetci členovia rodiny . Strašne nám prirástol k srdcu a je to neopisateľný pocit.Je ako naše bábo a pritom už má svoje roky .
Čo sa týka stravy , nepozorujem , že by prestal jesť , má dobrý apetit , len to polihovanie , smutná tvár , už nás aj prestal vítať ,pri príchode do firmy .....už sa ani nevie jašiť ....... tie jeho pohyby su nejaké spomalené . Idem s ním k veterinárovi , lebo to je náš prvý psík a som zvedavá , že čo nám povie, nemám so starobou psíka skúsenosť .

Priznám sa , že mi zviera v krku , keď som si vypočula jeden verdikt , s ktorým sa ja neviem stotožniť . :mee:

Som v situácii , kedy neviem čo mám robiť a preto by som prosila majiteľov týchto psíkov , ktorý už tým prešli , aby napísali niečo o tom resp. niečo poradili .

Možno prípadné rady pomôžu aj druhému .



Ďakujem .
Psík sa lieči?

Psík sa lieči?

Dav ,ďakujem za opýtanie . Áno lieči sa , síce niečo mu to pomáha , ale to vstávanie z polohy ležiacej je boľavé pre neho kvôli kĺbom .Je to fakt vidieť , na ňom .Ale potom to rozchodí zasa , ak už vstane . Inak často len polehuje .Ale , ak sa mu človek prihovorí a pohladí ho , strašne sa pritisne a ten pocit je krásny .

Psík sa lieči?

Dav , dnes sa situácia rapídne zmenila , náš psík dnes veľmi zle chodí ,priam ťahal nohy za sebou, to som videla prvý krát .......obávam sa toho najhoršieho .:mee:Zajtra musím zavolať veterinára , aby ho pozrel.

Zitka držte sa,

To mi je ľúto, dúfam, že veterinár pomôže.

Rozjatrila sa vo mne bolesť - ešte čerstvá zo straty nášho am.kokeršpaniela, ktorý nám umrel doma medzi sviatkami. V podstate nevieme, čo živého a zdravého psa behom týždňa zničilo, pokus o záchranu bol márny, hoci sme sa snažili zachrániť psíka aj s pomocou veterinárov.
Tá oddanosť a poslušnosť voči svojmu pánovi až do konca mi išla roztrhať srdce. Psík nám umieral v bolestiach, mal zavedenú infúziu a kanilku v labke doma a vyberal si miesto keď ho napínalo na zvracanie, aby nepošpinil ani koberec, ani sedačku:mee::mee::mee:
Kto nechoval doma zvieratko, nepochopí to puto. Vychovávať zvieratko, to je prijať do svojho domu nového člena, akoby človeka v srsti.

Pochovali sme si nášho Benjička na záhradke, má svoj krížik a má už svojho nástupcu - akoby mu z očka vypadol. Ten malý nezbedník Samko prevracia barák hore nohami a hoci nás nevyliečil z veľkého smútku, zmiernil našu bolesť.
Asi to je najúčinnejší liek, keď stratíte psíka - zadovážte si šteniatko. Nám to pomohlo.

Rozjatrila sa vo mne bolesť - ešte čerstvá zo straty nášho am.kokeršpaniela, ktorý nám umrel doma medzi sviatkami. V podstate nevieme, čo živého a zdravého psa behom týždňa zničilo, pokus o záchranu bol márny, hoci sme sa snažili zachrániť psíka aj s pomocou veterinárov.
Tá oddanosť a poslušnosť voči svojmu pánovi až do konca mi išla roztrhať srdce. Psík nám umieral v bolestiach, mal zavedenú infúziu a kanilku v labke doma a vyberal si miesto keď ho napínalo na zvracanie, aby nepošpinil ani koberec, ani sedačku:mee::mee::mee:
Kto nechoval doma zvieratko, nepochopí to puto. Vychovávať zvieratko, to je prijať do svojho domu nového člena, akoby človeka v srsti.

Pochovali sme si nášho Benjička na záhradke, má svoj krížik a má už svojho nástupcu - akoby mu z očka vypadol. Ten malý nezbedník Samko prevracia barák hore nohami a hoci nás nevyliečil z veľkého smútku, zmiernil našu bolesť.
Asi to je najúčinnejší liek, keď stratíte psíka - zadovážte si šteniatko. Nám to pomohlo.

Presne tak danushka, ja som tiež toho názoru , ako som zvýraznila vyššie .

Sú ľudia , ktorí mi radia ho dať utratiť .....ja to jednoducho nedokážem.
Keby som bola dala na slová ľudí okolo mňa .......tak ako mi to navrhovali v auguste , a keby som sa tak aj rozhodla , tak teraz mi behá mráz po chrbte ....že ešte si ako tak ten pol roka s nami užil....a keby som bola tak konala , no neviem si to jednoducho predstaviť .Brrr.....nemôžem na to ani pomyslieť :mee:.

Dnes som volala veterinárovi ,psík má mať 24 hod.hladovku , zajtra ideme o 11,00 hod. na krv a na rontgen .Uvidím čo zajtra povie veterinár , ak ho bude vidieť a čo povedia výsledky .

Takže úspešne synovia prišli od veterinára . Absolvovali komplet rontgen , na chrbtici má malé zrasty , inak veterinár povedal , že na jeho vek ...videl už aj horšie prípady , čo sa týka kĺbov , ľavý v poriadku , pravý kĺb tam sa mu niečo objavilo ,ale to je vysýchaním maziva . To čo hava v tejto dobe trápi je momentálne nejaký reumatologický zápal - reuma , dostal kopec liekov asi 7 injekcii samozrejme jedna z toho bola na uspanie, jedna na prebratie a ostatné by mu mali pomôcť po zdravotnej stránke .
Doktor povedal , pokiaľ môžeme , nech ho nenechávame vonku , lebo teraz ten chlad mu nerobí dobre .Schudol od augusta 4 kg .

Takže žiadna zmienka o ničom nepadla , práve naopak veterinár povedal , že takého prípady vo veku ,ako je náš havo .....tam chodia s majiteľmi a majitelia dávajú utrácať psíkov , nakoľko si myslia že už je koniec .
Syn povedal , že to vyznelo tak , akoby ten veterinár odsudzoval rozhodnutia majiteľov psíkov , čo ich dali utratiť a preto má moje sympatie , hoci mám o veterinároch svoju mienku , ktorú si len potichúčku myslím .

Tak aspoň trošku môžem v kľude pracovať ďalej a pokračujeme v liečení .

Zitka, som rada, že je stav psíka liečiteľný. Pekne sa liečte, a sem-tam napíš, ako to pokračuje.

Zitka, som rada, že je stav psíka liečiteľný. Pekne sa liečte, a sem-tam napíš, ako to pokračuje.

Vypadá to zle ......i napriek našej snahe psíkovi pomôcť:mee:

Milá Zitka, chápem tvoj strach:mee:

Tiež som mala nem.ovčiaka, vo februári mal 13 rokov, a už asi pred 2rokmi začal tak trocha krývať na zadnú nohu, čo s odstupom času sa stále stupňovalo. V apríli sme kúpili ťiež čistokrvného ovčiaka, lebo žial, aj keď sme nikto nevyslovili, vedeli sme, že sa blíži jeho koniec. Keď sme šteniatko doniesli, starý pes bol oveľa aktívnejší, bolo vidno, že chcel ukázať malému, že on u nás šéfuje, a aj ho učil, chodiť na záchod do záhrady, strážiť pri bráne, a bol mu oporou, aby sa psík nebál. Napriek tomu, že som mu kupovala drahé prípravky na posilnenie kĺbov, jeho stav sa zhoršoval očividne. Už nám ľudia naznačovali, či ho nedáme radšej uspať, totiž už veľmi kríval na zadné nohy, sme zbadali, že veľmi slabo počul, a ešte k tomu všetkému mal výrastok na oku, ktorý by sa dal odstrániť jedine operáciou, ktorú by už nevydržal. Kĺby ho stále viacej boleli, ale on pri nás bol spokojný, sadli sme si von na terasu, pomalyčky prišiel k nám, ľahol si, a všetko bolo OK. Proste sme cítili, že pri nás mu je dobre. Postupne sme sa pripravovali na to, že jedného dňa nás opustí, no mal veľmi silný organizmus.

Keď už bol v stave, že zadné nohy už viacmenej iba ťahal za sebou, v jeden augustový piatok zasadla rodinná rada, a sme sa zhodli na tom, že by sme ho žial mali dať uspať, bude to preňho lepšie. Tak sme sa dohodli so zverolekárom, že v pondelok príde a dá mu injekciu. Cez víkend všetci sme sa snažili nemyslieť na pondelok, až v nedelu, keď som povedala synovi, aby sa sním rozlúčil pred tým než ide na brigádu, lebo ráno príde zverolekár. V pondelok ráno som sa zobudila na plač, môj 18 ročný syn plakal ako už veľmi dávno nie. Ráno som dcéru poslala k babke, keď sa s ním lúčila, akoby pes cítil, ešte jej oblízol tvár.
Dcéra odišla (psa sme kúpili, keď mala 2 roky, pri ňom vyrástla), medzitým prišiel zvrolekár, dal mu injekciu, a ako som ho hladkala, pekne, pokojne zaspal. Pochovali sme ho v záhrade, teraz chcem kúpiť stromček na jeho hrob, ktorý bude len jeho. 2 týždne je tomu, že už nie je s nami, pomaly si zvykáme, stále nám veľmi chýba, aj teraz plačem ako pišem tento príspevok, no vďaka 5 mesačnému psíkovi oveľa ľahšie si zvykáme na jeho stratu, a vieme že sme konali správne, počkali sme do poslednej chvíle, žial prišel čas na rozlúčku.

Nespočetne veľa krát som sa vracala k tomuto príspevku a tak som spravila aj dnes a niekoľko krát som si ho prečítala .....:mee:
Hrubo vyznačené vety v uvedenom citovanom príspevku , ako by som písala ja ....... účel mojej témy sa pomaly a isto blíži k záveru , a už bude pre mňa, len ťažkou a boľavou spomienkou na to naše milované .......:mee: dnes zasadla rodinná rada .:mee:

:mee::mee::mee: Zitka, je mi nesmierne ľúto tvojho miláčika.

V krátkej dobe to asi čaká aj môjho psíka. Už má pomaly 14 rokov, ťažko sa mu vstáva, takmer celý deň len prespí. Má problémy so žalúdkom.

V krátkej dobe to asi čaká aj môjho psíka. Už má pomaly 14 rokov, ťažko sa mu vstáva, takmer celý deň len prespí. Má problémy so žalúdkom.
:mee:
Sú to "len" zvieratá, ale vedia nám dať toľko lásky a porozumenia...ich odchod bolí.:mee:

Zitka súcitím s tebou.:mee: U nás doma nás to žiaľ čaká tiež, však vieš, len s tým rozdielom že mi máme len 1,5r sučku:mee:
Je to strašne smutné a tiež vravím že nespravodlivé. Pri čítaní tvojich riadkov mi idú slzy po líci. Veď tie zvieratá si to nezasúžia.Tak prečo????????:mee::mee::mee:

Neviem či je to podobný príbeh alebo nie ale je to môj príbeh.

Mal som sibírskeho huskyho meno Dany
oficiálne meno Cami Carrols, narodil sa tuším 23.9.1997 spulu so 11 súrodencami a 12 bratrancami. Chcem len upozorniť, že z celého vrhu boli iba dva psy! Takže som si ho zaobstaral tesne pred vianocami a odvtedy
bežné radosti a starosti (skántril približne 80 sliepok :: ale ktorý husky to neurobí keď nie je pod dozorom)
No a prišiel jeden deň kedy sa rozbehol za mačkou (tie neznášal spolu so cigánmi a dvoma súsedmi inač veľmi priateľský aj ostatným psom) až tak že len zručal a ostal stáť na predných nohách. Toto však normálne rozchodil...

ale... asi po mesiaci sa to stalo znova no toto už nerozhodil... Najprv stratil cit a silu v zadných nohách a potom postupne aj v predných. O tom že keď som som ho chcel presunúť vonku a že ho to bolelo ani nehovorím. Zobral som ho k veterinárovi (kňučal v aute celý čas, len ho otec ukľudňoval). Ja som reval v predu lebo som už tušil čo príde. Veterinár povedal, že má svoj vek, ale videl, že mi ľúto, ale aj tak mi vysvetlil čo mu je po zdravotnej stránke a aj sance na tú, ktorú diagnozu a neboli moc optimistické(presnejšie takmer žiadne).

Dostal injekciu proti zápalu do stehna, proti zápalu tri krát zástrek okolo chrbtice + Ketofen (to už je jedno načo to je) a šli sme domov (to bolo 6.5.2009 - streda) s tým, že ak má len zapáľ okolo chrbtice (ktorý by mu tlačil na nervy) tak by malo vidieť výsledky už na druhý deň. Lenže výsledky žiadne. Motorika nôh sa mu zhoršila, že jedine sa vedel posunúť o pár centimetrov, akurát ho menej bolelo prenášanie.

Bol to dedinský pes, žiadny obyvačkový typ. Ale maj svoje rituály (neštal a netrusil hocikde, mal svoje obľúbené miesta). Žrať mu chutilo (avšak len mäso). Takže druhý deň po návrate nič, tretí deň po návrate nič. Iba bolesť bola až taká že vyceril zuby aj na mňa a to ho už podľa mňa bolelo tak že to nezniesol ani odo mňa (nebil som ho). Sobota deň D nič (len horšie). Dokonca skunčal a odplazil sa na miesto kde sa chcel vymočiť a vysrať (len ja som to nevedel ) Takže bojoval....

Vrátim sa ešte na poslednú zimu, aby som upresnil čo som spätne dedukoval. Mám garáž obytý SIDINGOM no keď nám tam náš husky vbehol chcel tam ostať. Nevedeli sme prečo! Teraz už viem, že on to cítil, no len ako Vám to ten pes povie.... A ešte jeden návrat o mesiac dozadu, kedy každe ráno po mojom odchode do práce žiadal mojich rodičov aby si išiel ľahnúť na slnko, no my sme boli slepí a hluchí...

Mali sme ísť za veterinárom v sobotu ale po telefóne mi povedal že sa zastaví až dnes 11.5., no mal cestu... smerom k nám... tak sa zastavil 9.5.2009... ešte raz ho skontroloval a sledoval .... porozprával sa s mojov mamou (ani jej to nebolo jedno)... manželka mi zavolala, že je u nás a ja som sa jej dal opýtať ci má so sebou injekciu ... a mal!

Odsúďte ma ale mi jedno!! Na ho..o mi je ešte teraz... keď to píšem, ale keď si predstavím, že by trpel čo i len o jediný deň viac než mal...(jak Vám povie pes, že ho niečo bolí).

Dostal dve dávky.... potom len plač v celej rodine... 3 hodiny som počkal kým ztuhne..... hrob oproti domu 1m x 40 cma a si 60 cm.... uložiť mu nohy(nechcel som aby bol len tak pohodený) chcel som aby ležal smerom hlavou k domu...pohladkal som ho najprv po hlave... potom pod krkom ako to mal rád.....stiahnuť mu nohy lebo stuhnuté a pomaly o 21:30 zasypať zeminou naprv trup posledné pohladkanie a potom aj hlavu (srsť mal jemnú ako keď bol šteňa) a ...

zase plač a zlý spánok ..... mám 30 a revem z toho jak taký....

dnes poobede odišla do psieho nebíčka naša FIFINKA

och to je strasne smutne... uz bucim aj ja...

ale nasim hafkacom sme sa snazili co najviac urobit ich zivot stnastnym a oni boli istotne najstastnejsi ze nas maju...

ani neviem co dodat, lebo tu bolest zmierni len cas...

pri mne spinka nase srdiecko... nedavno mal problemy s chrbticou a my sme sa velmi prelakli ze ako skoro (5r), ale dostali sme ho z toho, ale nadalej chceme udrzovat taky lahsi rezim, aby sa mu to uz nevratilo...

idem si ho hned pomojkat...

drzte sa...

dnes poobede odišla do psieho nebíčka naša FIFINKA
:mee:

dnes poobede odišla do psieho nebíčka naša FIFINKA
Je mi veľmi ľúto. Zlatučký havinko :mee::mee::mee:

Neviem či je to podobný príbeh alebo nie ale je to môj príbeh.

Mal som sibírskeho huskyho meno Dany
oficiálne meno Cami Carrols, narodil sa tuším 23.9.1997 spulu so 11 súrodencami a 12 bratrancami. Chcem len upozorniť, že z celého vrhu boli iba dva psy! Takže som si ho zaobstaral tesne pred vianocami a odvtedy
bežné radosti a starosti (skántril približne 80 sliepok :: ale ktorý husky to neurobí keď nie je pod dozorom)
No a prišiel jeden deň kedy sa rozbehol za mačkou (tie neznášal spolu so cigánmi a dvoma súsedmi inač veľmi priateľský aj ostatným psom) až tak že len zručal a ostal stáť na predných nohách. Toto však normálne rozchodil...

ale... asi po mesiaci sa to stalo znova no toto už nerozhodil... Najprv stratil cit a silu v zadných nohách a potom postupne aj v predných. O tom že keď som som ho chcel presunúť vonku a že ho to bolelo ani nehovorím. Zobral som ho k veterinárovi (kňučal v aute celý čas, len ho otec ukľudňoval). Ja som reval v predu lebo som už tušil čo príde. Veterinár povedal, že má svoj vek, ale videl, že mi ľúto, ale aj tak mi vysvetlil čo mu je po zdravotnej stránke a aj sance na tú, ktorú diagnozu a neboli moc optimistické(presnejšie takmer žiadne).

Dostal injekciu proti zápalu do stehna, proti zápalu tri krát zástrek okolo chrbtice + Ketofen (to už je jedno načo to je) a šli sme domov (to bolo 6.5.2009 - streda) s tým, že ak má len zapáľ okolo chrbtice (ktorý by mu tlačil na nervy) tak by malo vidieť výsledky už na druhý deň. Lenže výsledky žiadne. Motorika nôh sa mu zhoršila, že jedine sa vedel posunúť o pár centimetrov, akurát ho menej bolelo prenášanie.

Bol to dedinský pes, žiadny obyvačkový typ. Ale maj svoje rituály (neštal a netrusil hocikde, mal svoje obľúbené miesta). Žrať mu chutilo (avšak len mäso). Takže druhý deň po návrate nič, tretí deň po návrate nič. Iba bolesť bola až taká že vyceril zuby aj na mňa a to ho už podľa mňa bolelo tak že to nezniesol ani odo mňa (nebil som ho). Sobota deň D nič (len horšie). Dokonca skunčal a odplazil sa na miesto kde sa chcel vymočiť a vysrať (len ja som to nevedel ) Takže bojoval....

Vrátim sa ešte na poslednú zimu, aby som upresnil čo som spätne dedukoval. Mám garáž obytý SIDINGOM no keď nám tam náš husky vbehol chcel tam ostať. Nevedeli sme prečo! Teraz už viem, že on to cítil, no len ako Vám to ten pes povie.... A ešte jeden návrat o mesiac dozadu, kedy každe ráno po mojom odchode do práce žiadal mojich rodičov aby si išiel ľahnúť na slnko, no my sme boli slepí a hluchí...

Mali sme ísť za veterinárom v sobotu ale po telefóne mi povedal že sa zastaví až dnes 11.5., no mal cestu... smerom k nám... tak sa zastavil 9.5.2009... ešte raz ho skontroloval a sledoval .... porozprával sa s mojov mamou (ani jej to nebolo jedno)... manželka mi zavolala, že je u nás a ja som sa jej dal opýtať ci má so sebou injekciu ... a mal!

Odsúďte ma ale mi jedno!! Na ho..o mi je ešte teraz... keď to píšem, ale keď si predstavím, že by trpel čo i len o jediný deň viac než mal...(jak Vám povie pes, že ho niečo bolí).

Dostal dve dávky.... potom len plač v celej rodine... 3 hodiny som počkal kým ztuhne..... hrob oproti domu 1m x 40 cma a si 60 cm.... uložiť mu nohy(nechcel som aby bol len tak pohodený) chcel som aby ležal smerom hlavou k domu...pohladkal som ho najprv po hlave... potom pod krkom ako to mal rád.....stiahnuť mu nohy lebo stuhnuté a pomaly o 21:30 zasypať zeminou naprv trup posledné pohladkanie a potom aj hlavu (srsť mal jemnú ako keď bol šteňa) a ...

zase plač a zlý spánok ..... mám 30 a revem z toho jak taký....
Vážim si rozhodnutie, ktoré si urobil. Chcela som ti dať bod, no nedá sa.
V mojom živote bolo niekoľko psov, ale každý sa doň zapísal- navždy. Utratiť sme museli dať len dvoch. Na oči poslednej feny nezabudnem nikdy, ako veľmi chcela žiť, avšak zranenia - prešlo ju auto, boli fatálne- to utrpenie bolo hrozné- poranenie pľúc, komplet zlomená chrbtica- už nebola ani spojená. Ale ona aj tak chcela žiť pre nás - jej svorku- to rozhodnutie je hrozné vysloviť, ale pes je stvorenie, ktoré by s nami aj zhorelo, ľúbi vás bez podmienok..... preto aj ono si zaslúži dôstojne odísť i keď nám to spôsobuje tak veľa smútku, práve tým rozhodnutím dokážeme , že aj my nemyslíme len na seba a zo psíka snímeme povinnosť oddanosti až do konca a dáme mu slobodu, aby viac netrpelo.

ja som tu nová ale rozhodla som sa podeliť z vami o náš príbeh práve pred chvíľou uplynul už týždeň čo nás opustil náš nemecký ovčiak Danny.Mal trinásť a pol roka.Keď som kedysi dávno čítala príbehy o tom,že ľudia nechali uspať svojho psa šli mi po chrbte zimomriavky a zaprisahávala som sa že to nikdy nedopustím a ocitla som sa presne v tejto hroznej situácii,ale poporiadku.Náš havkáč bol zlatý,učenlivý vedel mnoho povelov aj keď sme sním nechodili na cvičák.Vyparatil však aj mnohé kúsky ako keď mi zahrabal papuče do záhrady a ja som ho bosá naháňala či prišiel nato,ako sa maliny dajú oberať.Každý silvester sme strávili spolu bezpečne ukrytý pred výbuchmi neľútostných petárd a delobuchov.Pred rokom sa však u neho začali prejavovať problémy zo zadnými labkami,stávalo sa,že keď sa chcel niekam náhle rozbehnúť labky ho prestali počúvať a on spadol.:mee::mee: Tieto problémy sa však čoraz viac stupňovali až prišiel ten osudný 12.jún.Keď sme ho chceli nakrmiť a Danny sa chcel nahnúť k miske podlomili sa mu všetky labky a on zostal ležať.Na predné sa dokázal postaviť len zadné ho úplne zradili.Spolu z bratom sme mu pomohli opatrne dostať sa späť do búdy úpenlivo dúfajúc,že keď si trocha oddýchne všetko bude O.K.Lenže keď som sa na neho šla pozrieť asi o cca polhodinu náš Danny si spôsobil dosť vážnu ranu na boľavej labke.Ihneď sme zavolali veterinára,hoci sme tušili,že náš Danny je na tom dosť zle.:mee::mee: Keď prišiel a prezrel ho,povedal nám,že náš Danny má veľké bolesti labiek čo bolo aj vidieť.Veterinár nám navrhol,že bude pre Dannyho lepšie nechať ho odísť a aj keď nám to trhalo srdce na kúsky vedeli sme,že má pravdu,že nemáme právo nechať tie jeho krásne očká aj keď jedno už nevidelo nechať trápiť sa len pre našu sebeckosť.Napokon sme súhlasili,aby mu pichol injekciu.Keď pomaly zaspával hladili sme ho po labkách a tlamke a šepkali mu ako veľmi ho máme radi.Keď zaspal aj na veterinárovi bolo vidieť,že to robí veľmi nerád vravel nám ako za ním chodia ľudia bez srdca,aby utratil ich ročné dvoj-ročné psíky,aby ich utratil keď sa už o nich nechcú starať.Náš malý Danny.Celý čas dýchal prudko až na ten posledný,stále počujem,cítim ako sa zhlboka naposledy nadýchol a vydýchol a potom už nič.Nastalo to hrozné ticho...Keď sme sa pri ňom vyrevali prišiel čas nájsť pre neho miestečko.:mee::mee:Pochovali sme ho za domom zavinutého do plachty spolu z jeho milovanými piškotami,ktoré už nestihol zjesť,Och..náš Danny...Každé ráno sa ako prvé zastavím pri ňom pozdraviac jeho miestečko,ktoré sme obložili kameňmi a do stredu položili kameň z vyrytým menom.Je mi ťažko o tomto všetkom písať a nedokážem dať "na papier" to všetko čo sa mi premieta v hlave,výčitky z toho čo sa stalo sú hrozné.Utešuje ma len jediné,že v posledných chvíľach nebol sám aj keď nás možno nevidel určite nás cítil a vedel,že nieje sám a nech už je kdekolvek dúfam,že nám to raz poklad odpustí.

Viem, ako sa cítiš, tiež som prežila to isté, ale ver mi, že tvojmu psíkovi si len pomohla, keďže podľa toho, čo si písala mal už určite veľké bolesti.

Tá uspávacia injekcia u mnohých ľudí je iba útek pred zodpovednosťou, aby sa zbavili zunovaného miláčika, ale na druhej strane veľa krát je to pre tie trápiace sa stvorenia vykúpením - aj keď človeku srdce ide prasknúť od žiaľu, že stratí verného člena rodiny.

Čítam vaše príbehy v práci a mám čo robiť, aby som sa nerozplakala. Tiež sme mali psíka Dannyho. Bol to slovenský čuvač. Celý život bol zdravý, bezproblémový, ale koncom roka 2007 razom schudol, vracal, mal hnačky. Chodili sme s ním k lekárovi, mal tabletky, vyvárali sme mu cestovin s kuracinou, lebo mal diétu. Pomohlo to, ale len na týždeň. Jednu chorobu sme vyliečili, a potom prišla ďalšia. Zalieval sa mu žalúdok vodou. Nechceli sme ho nechať trápiť sa, tak sme mu dali pichnúť injekciu. Plakala som pri tom ako malé decko. O štyri mesiace sme si kúpili šteniatko leonbergera. Je to fenka, veľká herečka a spolu s ďalším psíkom - bradáčom robia stále somarinky, ale zožrala by som ich :-) Len som čítala, že veľké psy sa s problémami dožívajú 10 rokov, tak dúfam, že nám vydrží čo najdlhšie.