Prosím Vás poraďte mi. zaviedli nám pružny prac. čas, od 9,00 - 15,00 musíme byť všetci na pracovisku.
Zamestnanec šiel na vyšetrenie do BA, na celodenné vyšetrenie, 120 km od pracoviska. Na mzdovom mi povedali, že môže mať lekára len od 9.00-15.00, a ostatné si musí nadpracovať. Tak ako to teda je, ked má nárok na lekára 7 dní v roku. Celých sedem dní, ved organizácia ich potom o tie 2,5 hodiny okráda, ked si ich musia nadpracovať.

V prípade pružného prac. času a celodenného ošetrenia sa ospravedlní zamestnancovi celá zmena, ktorá pripadne na ten deň, teda napr. 8 hodín. To ako keby si v prípade dovolenky mu preplatila len 6 hodín tej povinnej pracovnej doby. Alebo keby išiel na pohreb, tak by si musel 2,5 hodiny nadpracovať. To je nelogické.

Už to tu raz bolo diskutované, ak to nájdem, dám sem link.

Dovolím si nesúhlasiť odkaz na § 143 ZP. Preplácam len hodiny , ktoré zasiahnu do pevného pracovného času . t.j. v tomto prípade 6 hodín. Ostatné si musí nadpracovať. Netvrdím , že v ten istý deň , ale po dohode so zamestnávateľom.

V prípade pružného prac. času a celodenného ošetrenia sa ospravedlní zamestnancovi celá zmena, ktorá pripadne na ten deň, teda napr. 8 hodín. To ako keby si v prípade dovolenky mu preplatila len 6 hodín tej povinnej pracovnej doby. Alebo keby išiel na pohreb, tak by si musel 2,5 hodiny nadpracovať. To je nelogické.

Už to tu raz bolo diskutované, ak to nájdem, dám sem link.

Áno, tiež viem o prípade, keď ide známa na lekárske vyšetrenie mimo miesta trvalého bydliska, musí nadrábať. Všetko s odkazom na § 143 ZP, ako spomína IVEB.

Nám to tiež v práci preplácali podobným spôsobom - iba počas pevného pracovného času, zvyšok sme si museli v priebehu mesiaca odpracovať tak, aby nám sedel fond pracovného času. A tiež napočítavali hodiny strávené na ošetrení, nie dni. Teda v tomto prípade by mi odpočítali 6 h z celkového počtu 56 h, ktoré možno počas roka vyčerpať. (7dní x 8h = 56).

Už som našiel tú tému:

http://www.porada.sk/t54650-celodenne-lekarske-osetrenie-a-pruzny-pracovny-cas.html

ale aj tam boli rozličné názory. Asi na to nebude možné jednoznačne odpovedať, každý si to bude vykladať po svojom.

Ja som názoru, že ten § 143 ods. 1 sa týka prípadu, ak neide o celodenné ošetrenie, t.j. pracovník má ospravedlnenú len časť zmeny, ktorý pripadá na základný pracovný čas.
(1) Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.


Odstavec 2:

(2) Ak tento zákon alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas; za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.

sa typicky aplikuje na voľno, ktoré je ustanovené presne ako celý deň voľna zákonníkom práce, napr. účasť na pohrebe, vlastná svadba. Vtedy je ospravedlnená celá zmena. Nevidím dôvod, prečo by to nemohli zamestnávatelia aplikovať aj na celodenné ošetrenie. Síce to priamo nevyplýva zo ZP, ale to bude presne ten prípad, ktorý sa umožňuje dohodnúť v kolektívnej zmluve ako prekážka pri práci. U nás sa automaticky berie celodenné ošetrenie ako odpracovanie celodennej zmeny.

Takže záleží na zamestnávateľovi, ako to upraví v interných predpisoch, ako podotkol endrju (http://www.porada.sk/481235-post10.html).

§ 143
Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase

(1) Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

(2) Ak tento zákon alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas; za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.

§ 141
Z-ľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času

Ja by som si to vysvetlila, že ak nevyhnutne potrebný čas je 8 a viac hodín (cesta do Bratislavy na vyšetrenie - samozrejme nie pre Bratislavčanov:D, alebo aj vyšetrenie niekedy trvá celý deň), ... tak platí odst. 2 paragrafu 143

Súhlasím s názormi , že je to na dohode so zamestnávateľom , hlavne tam kde pôsobí odborová organizácia. Ale ak nie je možná takáto dohoda platí žiaľ to ustanovenie §143 , ktorého sa zamestnávatelia držia. V našej firme to tak je.
Ešte na margo toho §141 ods. 1 ZP nehovorí o tom , či to preplatenie s náhradou mzdy sa týka len celodenného ošetrenia alebo sa načítavajú hodiny za jednotlivé návštevy u lekára.