Pekny den, poprosim o radu ..

Ak zamestnavatel bude pridelovat "gastrace" zamestnancom aj za dni, ktore stravili na dovolenke, musi sa cela nominalna hodnota takto prideleneho gastraca uctovat nedanovo ? T.j. na 528 ? Alebo pridelenie stravnych poukazok na dovolenkove dni nie je explicitne vylucene v zmysle §152 zakonnika prace a teda je mozne aj tu z nominalnej hodnoty gastraca zauctovat 55% do danovych nakladov ?

Aky mate nazor ?

Dakujem

Podľa mňa stravné lístky za dni dovolenky nie sú daňovo uznateľné. Nakoľko na str.lístok vzniká zamestnancovi nárok iba v prípade, ak odpracoval z prac.smeny 4 a viac hodín. Počas dovolenky tomu tak nie je, teda str.lístok za dovolenku je iba dobrá vôla zamestnávateľa.

zo stránky www.drsr.sk (http://www.drsr.sk):

Daňovými výdavkami podľa znenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov) sú i výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je platný Zákonník práce.
Zákonom o dani z príjmov tieto výdavky nie sú limitované, ani obmedzované výškou a pokiaľ ich daňovník (zamestnávateľ) vynaloží v intenciách § 152 platného Zákonníka práce, potom predmetné náklady sú daňovo uznanými nákladmi po splnení podmienok určených zákonom o dani z príjmov.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Náklady vynaložené na stravovanie zamestnancov počas tejto doby sú uznané za daňové výdavky (pri dodržaní podmienok v § 152 Zákonníka práce).

zo stránky www.drsr.sk (http://www.drsr.sk):

Daňovými výdavkami podľa znenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov) sú i výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je platný Zákonník práce.
Zákonom o dani z príjmov tieto výdavky nie sú limitované, ani obmedzované výškou a pokiaľ ich daňovník (zamestnávateľ) vynaloží v intenciách § 152 platného Zákonníka práce, potom predmetné náklady sú daňovo uznanými nákladmi po splnení podmienok určených zákonom o dani z príjmov.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Náklady vynaložené na stravovanie zamestnancov počas tejto doby sú uznané za daňové výdavky (pri dodržaní podmienok v § 152 Zákonníka práce).

A čo keď nemá s kým rokovať (zamestnanci nemajú zástupcu), napriek tomu poskytne?

Ak je tam viac ako 5 zamestnancov, je dobré mať zvoleného zástupcu zamestnancov.

Dakujem za nazory, no neviem, podla ktoreho sa mam riadit... sme mala firma (19 zamestnancov) a ziadne odbory ani zastucu zamestnancov nemame.... ani mat nebudeme...

Cize ?

Vo firme, v ktorej uctujem, maju smernicu, v ktorej sa dohodol zamestnavetel so zastupcom zamestnancov, ze stravne listky sa budu poskytovat aj na dni dovolenky a PN. Na statne sviatky nie. V smernici je uvedena aj vyska prispevku zo socialneho fondu. Vo firme bola danova kontrola a uznala takto uctovane vydavky za danovo uznatelne.

Dakujem za nazory, no neviem, podla ktoreho sa mam riadit... sme mala firma (19 zamestnancov) a ziadne odbory ani zastucu zamestnancov nemame.... ani mat nebudeme...

Cize ?
Podla mojho nazoru by bolo treba vypracovat smernicu, zvolit zastupcu zamestnancov a bolo by to vyriesene. To ovsem predpoklada zaujem aj zo strany zamestnavatela takuto dohodu uzatvorit.

A čo keď nemá s kým rokovať (zamestnanci nemajú zástupcu), napriek tomu poskytne?


Čítal som niekoľko právnych názorov, podľa ktorých neprerokovanie poskytovania stravných lístkov zamestnávateľom (napr. preto, že u zamestnávateľa nepôsobia odbory alebo zamestnanecká rada) nemá za následok neplatnosť takéhoto rozhodnutia.

Zákonník práce podľa ich názoru totiž "neprerokovanie" poskytovania stravných lístkov (počas dovolenky, nemoci,...) nesankcionuje neplatnosťou takéhoto rozhodnutia; a preto môžu zamestnávatelia dávať stravné lístky zamestnancom aj počas ich neprítomnosti a teda prispievať na jedlo z nákladov.

Super, ďakujem velmi pekne za nazory