Ak dovolíš, prebásnim do ľudskej reči :

Ruže, čo priniesla trpezlivosť moja
pichajú dušu stále , nemám pokoja.
Pozriem uprene láske mojej do očí
(všetci mi vravia, že to okno na duši).

Ja vidím - iba nepokoj
nie lásku , iba ľúty boj.
Všetci sa bijú - kto je veliteľ
chudák ten pútnik , že im naletel.

Zavriem to okno , ten virvar desí ma
v dôvere ruku dám, pútnik vedie ma
Videl som vtedy viac, ako chcel
virvar v mysli mojej, brzdí cieľ.
Rozpaky schovat neviem,
z basnika, co verse chcel by pretvarat,
tie rinuli sa z duse rovno, neskraslene,
a miesto toho, aby prijali sa cerstve,
pouzijuc vlastny recept na nalev,
niekto ich do kompotu chcel by zavarat.
:D

to by bolo, keby sa vsetci takto "natahovali" :-)

Lámu sa ľady hrubé striebristé,
na svete nič nemám,nič isté

Iba tú jednu hnusnú zubatú,
čo pre mňa kotol chystá - lopatu.

Chystá mi kotol,bol som vraj lotor,
čo pokoj nedá,čo pravdu hľadá.

Pravda je celkom pekná vec,
nikomu to však nepovedz,
zastrč ju už aj - tam za pec.

Pravde, tam miesto je,naozaj,
neotravuj a už nehnevaj.

Bo pravdy vykladači - tí sú svätí,
aj keď sú pritom - s diablom spätí.

Diabol má meno : prachy / euro,
buď silný pri ňom - hriechy neurob.

Nedaj sa zlákať slávou peniazmi,
láskavú tvár,radšej ukáž mi.

Zradená krajina zatvára oči,
pravda je kúpená poslušne mlčí.
Zlodeji tancujú schovaní v opere,
valčíkom zakryjú kto koľko zoberie.
Za vlastizradou stojí klbko hadov
a cesty vedú do najvyšších radov.
Z luxusnej mafie tak trochu z pasie,
stali sa vážení zákonom strážení.

od neznameho autora

Žije vo mne
ako dieťa:
no nie pod srdcom -
- priamo
v srdci.

Ešte je príliš
neurčitá,
ale viem,
že je.

Až príde jej čas,
v pote
a v slzách
uzrie svetlo
tohto sveta.

Vdýchnem jej
život
a vtedy zaznie
jej prvý
šťastný
plač.

Ukrytá
v kolíske
z mojich dlaní
bude malá,
krehká
a bezbranná.

Bude prosto -
báseň...

(19.12.1978)

BUĎ VŽDY PRI MNE

Keď šťastím budem horieť, ako slnko horí.
a schladí ma len dažďov povodeň,
nedaj mi, prosím, vzlietnuť nad obzory,
pri matke Zemi pevne drž ma len.

Keď stíchnem, ako tíchnu večer hory,
a tmou keď zahalí sa zem,
nedaj mi, prosím, klesnúť pod dná morí,
na matke zemi pevne drž ma len.

Polož mi dlaň na rozpálené čelo,
pohladkaj srdce láskou zradené,
pritúľ ho, zohrej, aby nedoznelo,

čo spievalo v ňom šťastne, smelo,
jak spievajú len ohňa plamene.
Vzývam ťa, báseň, volám po mene!

(11.01.1979)

Prídem sem sťa by nový - pozerám
Porade novej hľadám starú tvár.

Tú čo som poznal , láskal rukami,
opísať novú neviem slovami. (teda slušnými)

Tá nová : Plebsu vari podľahla?
Za prachy hnusné, móde podľahla!

Richard chce módny byť, vraj dneska in,
Otec divný je / po ňom jeho syn.

Keď Poradu starú dávno plodil,
"frendly" vraj bude k ľuďom - sa hrdil.

Tu hľa paškivil = jedno kopyto,
jedno sú nicky, druhé zas rito.

Sem tam sem prídem, zďaleka chodím
za dobro ľudské, občas sa modlím.

Sem tam sen mávam, taký, obyčajný,
aby tí ľudia boli iní, prajní.

Aby sa tešili z drobností sveta,
slnko keď svieti, aj keď plače dieťa.

Sem tam sa teším, na nové ráno,
sem tam sa dočkám a povie áno.

Sem tam sa dívam, na novú rosu,
a vidím vnučku, behať tam bosú.

Sem tam aj snívam, na ňu sa dívam,
o takých ľuďoch stále ja snívam.

Čo dušu jemnú tak detskú majú,
sem tam sa na lúke - so mnou hrajú /
pavúčkov do slnka pozerajú /
na ničové nič sa nehnevajú.

Raz pôjdem a zoberiem ju na lúku
raz pôjdem a zoberiem ju na ruku
raz pôjdem a zoberiem ju do vzduchu
raz pôjdem a ukážem jej celý svet,
kde iba radosť je a plaču niet.

Sem tam sem prídem, zďaleka chodím

....
momentálne však čumím
povedz Luky , splodila to´s sama ?

keď pravdou to jesto ,
že poetkou si ?
nuž teda
máš moje veľké gesto !

http://www.bfotos.com/cache/emoticonos/pulgar%20arriba.gif_100_cw85_ch85.jpg

Sem tam sem prídem, zďaleka chodím

....
momentálne však čumím
povedz Luky , splodila to´s sama ?

keď pravdou to jesto ,
že poetkou si ?
nuž teda
máš moje veľké gesto !

http://www.bfotos.com/cache/emoticonos/pulgar%20arriba.gif_100_cw85_ch85.jpg

Neviem ti (Buchy ) takto z hlavy povedať,
veď vari časom na to prídem snáď.

Zatiaľ neviem iste, či som poetka.
Zatiaľ len : Nie som tá divná tetka,
polopravdy čo sama nesie sem
(a tam)
Neznášam klepy (čo rozozná aj slepý), ale odpúšťam.

Občas to príde - znenazdania,
bez mojej túžby - aj bez priania.

Vtedy si sadám, slová ukladám - do radu,
inde nemám svoje písať, tak na Poradu.

Netuším kedy, neviem povedať,
len k tomu čistú myseľ musím mať.

Potom už vlnenie mojej mysle
ruka sem na biely papier vyšle.

Tak píšem / ticho dúfam, azda, len,
jednému či dvom radosť prinesiem.

To je tá moja - sladká : Odmena,
A ty sa (Buchy ) nedaj klamať : od mena :D

Mám život sem tam prudký
ako tá horská riava
čo zmetie slabé hrudky
čo dolu ma strháva.

( Či aj ty tak chceš, sa ťa nepýta
riava tá divá, bleskom opitá. )

Vraveli vraj život treba žiť
ako keď nesieš vrece soli
ťažké to je a všetko bolí

Vybrať ti meštek zlata dajú
či vrece celkom plné soli
tí čo na také zlato majú
ťažké to je a všetko bolí

Mám život rád,čo plný je soli
aj keď ťažké to je a dosť bolí
Kráčať v prúde vody, nie po poli
aj keď ťažké to je a dosť bolí

No jednu nádej mám, celkom neistú
že hlavu moju starú - striebristú
Postretne šťastie a to nebolí
ubúda v riave z vreca tej soli.

Tí čo ľahký meštek vzali
čo ligoce sa bez duše
proti mne nič nezískali
za soľ mám - prsteň Venuše.

Dám jednu báseň , iba kus - takú krátku
veď ide jeseň, pre moju kamarátku.

Ona je v jeseni , ja teraz tam idem,
ona dôverčivá, ja taký nebudem.

Ona si myslela, dobrý že všetci sú,
ona už zmúdrela, radosť jej prinesú.

Ona už dúfala , slniečko hľadala,
Ona už teraz vie , len doma ho nájde.

Emo je - dávno preč,
rozumieš ? Zadrž reč !!!!!!

Dávno tá báseň,
neznela už,
kde sú tí priatelia,
kdeže sú už?

Napíš pár riadkov priateľka Pepsi,
spomenieš snáď,
ako nám Porada ubieha kdesi,
či mám to vzdať?

Som básnik
čo básni o básni
čo život
v rýmy prebásni.

Chytí ho
podivný občas spleen
a hľadá
potom ten správny rým.

Len hľadám
rytmus dychu správny
spomínam
rytiersky boj dávny.

Pravidlá
keď boli pre všetkých
pre hrubých
aj trochu pre krehkých.

Heliko
pepsinku hľadala
tá nás tu
pre hrubosť nechala.

Pepsinka
humorom sršala
do kávy
cukor mi sypala
( popritom
kvôli trom lyžičkám )
občas mi
do ucha frfľala.
ak steš mať
v káve cukru veľa
sám dones
nebuď ako teľa.

Leo,
vzrušenie od chvíle, kedy som dostala najkrajší vianočný darček
v obálke, snímok o Tvojej existencii, plač radosti,
čakanie na Teba bolo najkrajším čakaním v mojom živote.
Si môj tretí poklad, poklad, v ktorý som už ani nedúfala,
bola som odhodlaná sa zmieriť s tým, že už sa nikdy nedočkám
niečoho takého krásneho, voňavého, úžasného daru života...
Tvoja vôňa je najkrajším parfumom aký kedy zavanul v priestore,
najkrajším svetlom sveta sú Tvoje očká,
najjemnejším stiskom rúk, sú Tvoje malé pršteky...
Ďakujem Ti Bože, že si mi podaroval tieto chvíle,
v ktoré som už pri mojich problémoch ani neverila,
ďakujem Ti Bože, za dar darov, za život života,
za dieťa Božie, za dieťa mojich detí.

Leo,
prosím Boha, aby Ti daroval život bez bolestí,
život bez trápení,
milujúcu rodinu už máš, ale vyprosujem pre Teba
dostatok síl, aby si dokázal vyrovnať so všetkým,
čo bude na Tvojej ceste, obísť prekážky, alebo ich preskočiť,
prosím sudičky, aby Ti darovali múdrosť a láskavosť,
dobrotu duše a pekné slovo pre každého,
koho vo svojom živote stretneš.

Leo,
budeš navždy v mojej láske stúlený,
kým budem vládať, kým bude mi zdravie a myseľ slúžiť
kým budem dýchať, vždy budeš môj vzácny dar.

Tvoja starká Vlasta


9. júna 2016

Leo,
vzrušenie od chvíle, kedy som dostala najkrajší vianočný darček
v obálke, snímok o Tvojej existencii, plač radosti,
čakanie na Teba bolo najkrajším čakaním v mojom živote.
Si môj tretí poklad, poklad, v ktorý som už ani nedúfala,
bola som odhodlaná sa zmieriť s tým, že už sa nikdy nedočkám
niečoho takého krásneho, voňavého, úžasného daru života...
Tvoja vôňa je najkrajším parfumom aký kedy zavanul v priestore,
najkrajším svetlom sveta sú Tvoje očká,
najjemnejším stiskom rúk, sú Tvoje malé pršteky...
Ďakujem Ti Bože, že si mi podaroval tieto chvíle,
v ktoré som už pri mojich problémoch ani neverila,
ďakujem Ti Bože, za dar darov, za život života,
za dieťa Božie, za dieťa mojich detí.

Leo,
prosím Boha, aby Ti daroval život bez bolestí,
život bez trápení,
milujúcu rodinu už máš, ale vyprosujem pre Teba
dostatok síl, aby si dokázal vyrovnať so všetkým,
čo bude na Tvojej ceste, obísť prekážky, alebo ich preskočiť,
prosím sudičky, aby Ti darovali múdrosť a láskavosť,
dobrotu duše a pekné slovo pre každého,
koho vo svojom živote stretneš.

Leo,
budeš navždy v mojej láske stúlený,
kým budem vládať, kým bude mi zdravie a myseľ slúžiť
kým budem dýchať, vždy budeš môj vzácny dar.

Tvoja starká Vlasta


9. júna 2016
..
..nádherné..Leo a starká..

Chýbate mi moje krásne,
keď nepíšem už básne.
Chýbate mi moji krásny,
už mi to nebásni.
Zavládol mi smútok v duši,
či je pekne a či prší.
Odišiel už každý,
raz a navždy