Neviem prečo Ťa to tak trápi. Vlasníkom garáže bol otec? Ak áno, tak za života si so svojim majetkom môže robiť čo chce. Nikde nie je napísané, že všetok majetok musia rodičia podeliť medzi deti rovnakým dielom. To sa delí iba po smrti, ale za života si každý robí tak, ako uzná za vhodné. Ja keď uznám, že dom predám a peniaze miniem, tak mojim dedičom neostane nič. Je to moja vec a každý za života robí tak, ako uzná za vhodné.

Neviem prečo Ťa to tak trápi. Vlasníkom garáže bol otec? Ak áno, tak za života si so svojim majetkom môže robiť čo chce. Nikde nie je napísané, že všetok majetok musia rodičia podeliť medzi deti rovnakým dielom. To sa delí iba po smrti, ale za života si každý robí tak, ako uzná za vhodné. Ja keď uznám, že dom predám a peniaze miniem, tak mojim dedičom neostane nič. Je to moja vec a každý za života robí tak, ako uzná za vhodné.

Momentálne si možno zaskočená zistenou skutočnosťou. Ak Vaše vzťahy boli v poriadku, skús sa na to pozrieť z tej praktickej stránky... Neviem ako ste s bratom vekovo... a inak vyspelí. Povznes sa nad to a dôveruj otcovi, že v tom bol len dobrý úmysel. Prípadne sa s ním v kľude porozprávaj. Možno budeš prekvapená ak Ti objasní svoje kroky... a isto to aj s Tebou myslí dobre... Komunikácia... komunikácia... rieši všetko. Vlastné uzávery a následné reakcie často napáchajú škody...:rolleyes:... Koniec - koncov majetok ozaj nie je všetko... zďaleka sa nevyrovná vzájomnému láskavému prístupu... s úsmevom... a nie trpkosťou... vykroč do ďalšlích dní...;)...

Ja by som sa na Tvojom mieste spýtala na to priamo rodičov a brata, keby sme sa stretli všetci spolu. Určite Ti to vysvetlia,prečo tak urobili. Prípadne by som im naznačila, že sa cítim dotknutá...
Ale ako písala Wagner,je to ich rozhodnutie,ich majetok.Rešpektuj to,aby ste kvôli nejakému majetku nenarušili svoje "dovtedy"dobré vzťahy.Ak to je naozaj tak, jedna garáž Ti za to nestojí:):):)

Čo máš z toho, u nás v rodine tak isto jeden súrodenec dostal od rodičov dom a dve tretiny pozemku a druhý druhú tretinu holého pozemku, vraj nech si postaví na nej vlastný dom. No s tým nič nenarobíš. Hlavu hore!

Najviac ma trápi nie že prepísal otec garaž na brata,ale že mi mohli o tom povedať a porozprávať sa ,tiež si nemyslím že otec mal zlý umysel viem že ho to trápi ale ja čakám že mi o tom povie aspoň on a vysvetlí/alebo mám ísť ja za ním?/

Najviac ma trápi nie že prepísal otec garaž na brata,ale že mi mohli o tom povedať a porozprávať sa ,tiež si nemyslím že otec mal zlý umysel viem že ho to trápi ale ja čakám že mi o tom povie aspoň on a vysvetlí/alebo mám ísť ja za ním?/

Ak dokážeš odložiť pocit sklamania... prečo nie?

Najviac ma trápi nie že prepísal otec garaž na brata,ale že mi mohli o tom povedať a porozprávať sa ,tiež si nemyslím že otec mal zlý umysel viem že ho to trápi ale ja čakám že mi o tom povie aspoň on a vysvetlí/alebo mám ísť ja za ním?/
Teba to trápi,otca to trápi... On čaká, ty čakáš! Ste predsa dospelí ľudia...na čo obaja čakáte?
Dokedy sa chcete umárať výčitkymi,či ľútosťou?
Nič iné len rozhovor "vaše trápenie" nevyrieši.