viking64
05.09.08,12:48
V súčasnej dobe v našej spoločnosti sú zamestnanci, ktorí dochádzajú do miesta zamestnania v Nitre z Prešova na tzv. týždňové turnusy. Uvedení zamestnanci celý týždeň počnúc pondelkom a končiac piatkom sú dislokovaní v Nitre a nie je možné z ich strany plniť a vykonávať niektoré súkromné náležitosti počas týždňa v mieste svojho trvalého bydliska (právnik, miestne úrady, banky, starostlivosť o zvieratá – očkovanie, stavebné práce, u zubára výroba mostíka, rodičovské združenia, zasadnutia v rôznych komisiách, vybavenie dokladov – OP, pas, škola) a mnoho ďalších osobných vecí, ktoré je možné vybaviť len v priebehu pracovného týždňa a v pracovný čas, ktoré si vyžadujú osobnú prítomnosť. Vzhľadom ku týmto skutočnostiam v záujme zvýšenia efektívnosti práce a lepšieho zabezpečenia potrieb zamestnancov možno zaviesť v zmysle Zákonníka práce č. 311/2001 v znení noviel (§§ 88, 89) pružný pracovný čas ?
Pružný pracovný čas by sa realizoval spôsobom :
- zamestnanci v priebehu kalendárneho mesiaca každý druhý týždeň (určil by sa párny - nepárny týždeň t.j. 2 piatky v mesiaci) odpracujú v tieto týždne pracovný čas za deň piatok – kedy by mohli odcestovať do miesta tr. bydliska a vybaviť súkromné náležitosti.
Pracovný týždeň - teda kedy by sa čerpal piatok mal nasledovný charakter :
Pondelok: príchod Nitra napr. o 08.30 hod. (v prípade iného príchodu sa pracovný čas v poobedňajších hodinách tomu prispôsobí)
– pracovná doba od 08.30 – 16.00 t.j. 7,5 hod. prcovný čas
od 16.00 – 17.15 t.j. 1,15 hod. odpracovanie raňajšieho príchodu
Utorok : príchod do zamestnania 06.45 – 07.15 (0,5 hod. odpracované hodiny za piatok)
07.15 – 15.15 pracovný čas 15.15 – 17.15 (2 hod. odpracované hodiny za piatok)
Streda : príchod do zamestnania 06.45 – 07.15 (0,5 hod. odpracované hodiny za piatok)
07.15 – 15.15 pracovný čas 15.15 – 17.15 (2 hod. odpracované hodiny za piatok)
Štvrtok : príchod do zamestnania 06.45 – 07.15 (0,5 hod. odpracované hodiny za piatok) 07.15 – 15.15 pracovný čas 15.15 – 17.15 (2 hod. odpracované hodiny za piatok) 17.15 hod. odchod z Nitry do Prešova
Samozrejme, že v prípade nutnosti plniť pracovné úlohy v piatok, zamestnanci ostávajú a odpracovaný čas sa prenesie na iný piatok – tak aby v rámci kalendárneho mesiaca boli 2 dni (piatky) využité na účel uvedený v tomto návrhu Ak by ani celý mesiac nebola možnosť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti čerpať dva piatky v mesiaci – hodiny sa presunú (ak sa nejaké odpracujú) a ich výber bude realizovaný (piatok) v ďalšom mesiaci.
Ak na deň odchodu pripadne sviatok, iné voľno, porada či iné nepredvídateľné skutočnosti – postupuje sa v zmysle návrhu hore uvedeného – prenosom na iný piatok.
OTÁZKY :
- je možné takouto formou zrelizovať pružný pracovný čas ?
- ide vôbec o pružný pracovný čas alebo o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času ?
Za rady vopred ďakujem
Pružný pracovný čas by sa realizoval spôsobom :
- zamestnanci v priebehu kalendárneho mesiaca každý druhý týždeň (určil by sa párny - nepárny týždeň t.j. 2 piatky v mesiaci) odpracujú v tieto týždne pracovný čas za deň piatok – kedy by mohli odcestovať do miesta tr. bydliska a vybaviť súkromné náležitosti.
Pracovný týždeň - teda kedy by sa čerpal piatok mal nasledovný charakter :
Pondelok: príchod Nitra napr. o 08.30 hod. (v prípade iného príchodu sa pracovný čas v poobedňajších hodinách tomu prispôsobí)
– pracovná doba od 08.30 – 16.00 t.j. 7,5 hod. prcovný čas
od 16.00 – 17.15 t.j. 1,15 hod. odpracovanie raňajšieho príchodu
Utorok : príchod do zamestnania 06.45 – 07.15 (0,5 hod. odpracované hodiny za piatok)
07.15 – 15.15 pracovný čas 15.15 – 17.15 (2 hod. odpracované hodiny za piatok)
Streda : príchod do zamestnania 06.45 – 07.15 (0,5 hod. odpracované hodiny za piatok)
07.15 – 15.15 pracovný čas 15.15 – 17.15 (2 hod. odpracované hodiny za piatok)
Štvrtok : príchod do zamestnania 06.45 – 07.15 (0,5 hod. odpracované hodiny za piatok) 07.15 – 15.15 pracovný čas 15.15 – 17.15 (2 hod. odpracované hodiny za piatok) 17.15 hod. odchod z Nitry do Prešova
Samozrejme, že v prípade nutnosti plniť pracovné úlohy v piatok, zamestnanci ostávajú a odpracovaný čas sa prenesie na iný piatok – tak aby v rámci kalendárneho mesiaca boli 2 dni (piatky) využité na účel uvedený v tomto návrhu Ak by ani celý mesiac nebola možnosť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti čerpať dva piatky v mesiaci – hodiny sa presunú (ak sa nejaké odpracujú) a ich výber bude realizovaný (piatok) v ďalšom mesiaci.
Ak na deň odchodu pripadne sviatok, iné voľno, porada či iné nepredvídateľné skutočnosti – postupuje sa v zmysle návrhu hore uvedeného – prenosom na iný piatok.
OTÁZKY :
- je možné takouto formou zrelizovať pružný pracovný čas ?
- ide vôbec o pružný pracovný čas alebo o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času ?
Za rady vopred ďakujem
SAIVI
16.04.09,06:35
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov v záujme zvýšenia efektívnosti práce a lepšieho zabezpečenia potrieb zamestnancov zaviesť podľa § 88 Zákonníka práce pružný pracovný čas.
Účastníci pracovnoprávnych vzťahov si pružný pracovný čas často mýlia s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času na jednotlivé týždne.
Upozornenie
Kým pri rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne ide o také rozvrhnutie pracovného času, pri ktorom rozdiel v rozsahu pracovného času medzi jednotlivými týždňami je viac ako tri hodiny, pri uplatnení pružného pracovného času ide o rozvrhnutie pracovného času, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas).
Základný pracovný čas spolu s úsekmi voliteľného pracovného času tvorí denný prevádzkový čas. Rozsah voliteľného a základného pracovného času v Zákonníku práce nie je ustanovený.
Pružný pracovný čas možno uplatňovať tak pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne (§ 86 Zákonníka práce), ako aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí (§ 87 Zákonníka práce).
Paragraf 89 Zákonníka práce dáva možnosť zaviesť pružný pracovný čas najmä ako:
a) pružný pracovný deň, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok pracovnej zmeny a je povinný v príslušnom pracovnom dni odpracovať celú pracovnú zmenu pripadajúcu na ten deň podľa zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovného času,
b) pružný pracovný týždeň pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý určený týždenný pracovný čas, pričom dĺžka pracovnej zmeny môže byť najviac 12 hodín,
c) pružné štvortýždňové pracovné obdobie, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v období štyroch po sebe idúcich týždňov, ktoré určí zamestnávateľ, odpracovať pracovný čas určený zamestnávateľom na toto štvortýždňové obdobie.
Uvedené spôsoby pružného rozvrhnutia pracovného času uvádza zákon len ako príklad. Zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov zaviesť aj iné formy tohto rozvrhnutia.
Pružný pracovný čas a práca nadčas
Pri pružnom pracovnom čase je prácou nadčas práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom mimo základného pracovného času pri uplatnení napr.:
a) pružného pracovného dňa nad dĺžku pracovnej zmeny pripadajúcej na príslušný deň podľa rozvrhu týždenného pracovného času určeného zamestnávateľom,
b) pružného pracovného týždňa nad určený týždenný pracovný čas,
c) pružného štvortýždňového pracovného obdobia nad určený pracovný čas pripadajúci na toto obdobie.
Na výkon práce presahujúci pri uplatnení pružného pracovného dňa dĺžku pracovnej zmeny, pri uplatnení pružného pracovného týždňa dĺžku určeného týždenného pracovného času a pri uplatnení pružného štvortýždňového pracovného obdobia štvortýždňový pracovný čas sa neprihliada, ak nie je prácou nadčas alebo nadpracovaním neodpracovanej časti pracovného času.
Pružný pracovný čas a prekážky v práci
Podľa § 143 Zákonníka práce sa pri uplatnení pružného pracovného času prekážky v práci na strane zamestnanca posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
Neprehliadnite
Ak Zákonník práce alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas. Za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.
Príklad č. 1:
Zamestnanec, ktorý pracuje v režime pružného pracovného týždňa tak, že jeho základný pracovný čas je určený od 9:00 hod. do 14:00 hod., voliteľný pracovný čas má určený od 6:00 hod. do 9:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00hod., bol na vyšetrení u lekára. V § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je uvedené, že v prípade vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. V Zákonníku práce teda nie je ustanovená presná dĺžka nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí v tomto prípade pracovné voľno. Uvedenému zamestnancovi teda patrí pracovné voľno za čas strávený na vyšetrení u lekára, ktoré absolvoval v čase medzi 9:00 hod. a 14:00 hod. Čas pred 9:00 hod. a po 14:00 hod., ktorý patrí do jeho voliteľného pracovného času, si musí nadpracovať.
Ak by však vyššie uvedený zamestnanec nepracoval napr. z dôvodu účasti na vlastnej svadbe, v takom prípade má, v zmysle § 141 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce, nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu jedného dňa. Podľa § 141 ods. 4 Zákonníka práce sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca. Zákonník práce v tomto prípade ustanovuje presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, a preto sa ako výkon práce posudzuje celý tento čas, t. j. jeden pracovný deň pozostávajúci aj z voliteľného, aj zo základného pracovného času.
Účastníci pracovnoprávnych vzťahov si pružný pracovný čas často mýlia s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času na jednotlivé týždne.
Upozornenie
Kým pri rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne ide o také rozvrhnutie pracovného času, pri ktorom rozdiel v rozsahu pracovného času medzi jednotlivými týždňami je viac ako tri hodiny, pri uplatnení pružného pracovného času ide o rozvrhnutie pracovného času, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas).
Základný pracovný čas spolu s úsekmi voliteľného pracovného času tvorí denný prevádzkový čas. Rozsah voliteľného a základného pracovného času v Zákonníku práce nie je ustanovený.
Pružný pracovný čas možno uplatňovať tak pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne (§ 86 Zákonníka práce), ako aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí (§ 87 Zákonníka práce).
Paragraf 89 Zákonníka práce dáva možnosť zaviesť pružný pracovný čas najmä ako:
a) pružný pracovný deň, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok pracovnej zmeny a je povinný v príslušnom pracovnom dni odpracovať celú pracovnú zmenu pripadajúcu na ten deň podľa zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovného času,
b) pružný pracovný týždeň pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý určený týždenný pracovný čas, pričom dĺžka pracovnej zmeny môže byť najviac 12 hodín,
c) pružné štvortýždňové pracovné obdobie, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v období štyroch po sebe idúcich týždňov, ktoré určí zamestnávateľ, odpracovať pracovný čas určený zamestnávateľom na toto štvortýždňové obdobie.
Uvedené spôsoby pružného rozvrhnutia pracovného času uvádza zákon len ako príklad. Zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov zaviesť aj iné formy tohto rozvrhnutia.
Pružný pracovný čas a práca nadčas
Pri pružnom pracovnom čase je prácou nadčas práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom mimo základného pracovného času pri uplatnení napr.:
a) pružného pracovného dňa nad dĺžku pracovnej zmeny pripadajúcej na príslušný deň podľa rozvrhu týždenného pracovného času určeného zamestnávateľom,
b) pružného pracovného týždňa nad určený týždenný pracovný čas,
c) pružného štvortýždňového pracovného obdobia nad určený pracovný čas pripadajúci na toto obdobie.
Na výkon práce presahujúci pri uplatnení pružného pracovného dňa dĺžku pracovnej zmeny, pri uplatnení pružného pracovného týždňa dĺžku určeného týždenného pracovného času a pri uplatnení pružného štvortýždňového pracovného obdobia štvortýždňový pracovný čas sa neprihliada, ak nie je prácou nadčas alebo nadpracovaním neodpracovanej časti pracovného času.
Pružný pracovný čas a prekážky v práci
Podľa § 143 Zákonníka práce sa pri uplatnení pružného pracovného času prekážky v práci na strane zamestnanca posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
Neprehliadnite
Ak Zákonník práce alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas. Za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.
Príklad č. 1:
Zamestnanec, ktorý pracuje v režime pružného pracovného týždňa tak, že jeho základný pracovný čas je určený od 9:00 hod. do 14:00 hod., voliteľný pracovný čas má určený od 6:00 hod. do 9:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00hod., bol na vyšetrení u lekára. V § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je uvedené, že v prípade vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. V Zákonníku práce teda nie je ustanovená presná dĺžka nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí v tomto prípade pracovné voľno. Uvedenému zamestnancovi teda patrí pracovné voľno za čas strávený na vyšetrení u lekára, ktoré absolvoval v čase medzi 9:00 hod. a 14:00 hod. Čas pred 9:00 hod. a po 14:00 hod., ktorý patrí do jeho voliteľného pracovného času, si musí nadpracovať.
Ak by však vyššie uvedený zamestnanec nepracoval napr. z dôvodu účasti na vlastnej svadbe, v takom prípade má, v zmysle § 141 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce, nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu jedného dňa. Podľa § 141 ods. 4 Zákonníka práce sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca. Zákonník práce v tomto prípade ustanovuje presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, a preto sa ako výkon práce posudzuje celý tento čas, t. j. jeden pracovný deň pozostávajúci aj z voliteľného, aj zo základného pracovného času.