caucico
11.09.08,08:47
Ahojte poraďáci,potrebujem vašu radu.
-Došla nám faktúra 159,60 EUR so splatnostou 30.4.2008
-Danej firme bola vystavena faktúra na 19 150 SKK.
Došiel nám od tej firmy jednostranný zápočet (s ktorym nesuhlasime),ze si započítavajú našu pohladávku s ich závazkom a zvyšok doplatia.
Moja otázka: Ked s tym započtom nesúhlasíme, majú právo si to započítať?
Ďakujem.
caucico
11.09.08,07:22
Prosim, poraďte mi!
Monika Kováčová
11.09.08,07:52
samozrejme, je to bežná vec. Avšak zatiaľ som sa stretla s jednostranným zápočtom len v prípade faktúry došlej a došlého dobropisu. Príp. opačne, faktúra vyšlá a vyšlý dobropis.
caucico
11.09.08,07:55
samozrejme, je to bežná vec. Avšak zatiaľ som sa stretla s jednostranným zápočtom len v prípade faktúry došlej a došlého dobropisu. Príp. opačne, faktúra vyšlá a vyšlý dobropis.
takze si to mozu započítať aj bez nášho súhlasu?
Monika Kováčová
11.09.08,08:18
podľa Obchodného zákonníka pozri:
DIEL IX
Niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok


§ 358

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

§ 359

Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

§ 360

Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

§ 361

Strana, ktorá vedie na základe zmluvy pre druhú stranu bežný alebo vkladový účet, môže použiť peňažné prostriedky na týchto účtoch iba na započítanie svojej vzájomnej pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov.

§ 362

Peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny sú započítateľné, len keď tieto meny sú voľne zameniteľné. Pre započítateľnú výšku týchto pohľadávok je rozhodujúci stredný devízový kurz platný v deň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Rozhodný je devízový kurz platný v mieste sídla alebo v mieste podnikania, prípadne bydliska strany, ktorá prejavila vôľu pohľadávky započítať.

§ 363

Ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

§ 364

Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Pre teba je dôležité to, čo som zvýraznila.
Monika Kováčová
11.09.08,08:20
takže aby som to vysvetlila po lopate:

na započítanie VZÁJOMNÝCH pohľadávok treba DOHODU. T.j. musia súhlasiť obe strany. HOWGH
caucico
11.09.08,08:33
takže aby som to vysvetlila po lopate:

na započítanie VZÁJOMNÝCH pohľadávok treba DOHODU. T.j. musia súhlasiť obe strany. HOWGH
takže my keď s tým nesúhlasíme, oni si nič nemôžu započítať,aj keď ide o jednostranný zápočet?
Monika Kováčová
11.09.08,08:34
Nejde o jednostranný zápočet. Preto potrebujú váš súhlas. Ide o pohľadávky VZÁJOMNÉ. t.j. nie o pohľadávky jednostranné.
caucico
11.09.08,08:37
Nejde o jednostranný zápočet. Preto potrebujú váš súhlas. Ide o pohľadávky VZÁJOMNÉ. t.j. nie o pohľadávky jednostranné.
Ďakujem, moc ste mi pomohli.. Krásny deň prajem
Llívia
06.11.08,07:23
Nejde o jednostranný zápočet. Preto potrebujú váš súhlas. Ide o pohľadávky VZÁJOMNÉ. t.j. nie o pohľadávky jednostranné.


Podľa mňa sa mýliš. Tento jednostranný zápočet je OK, keďže spĺňa podmienky podľa Obchodného zákonníka. V OZ sa nepíše, že druhá strana musí so zápočtom súhlasiť. Len v § 364 je napísané: "Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky". Teda ak firma A dodala firme B nejaký tovar/službu (pohľadávka) a firma B dodala firme A tiež nejaký tovar/službu (pohľadávka), ktorákoľvek strana si môže ich vzájomné pohľadávky započítať. Avšak v praxi sa to skutočne rieši väčšinou dohodou o vzájomnom zápočte pohľadávok.
Llívia
06.11.08,07:24
Trochu mimotemy
§ 358 OZ: "Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde." Mám tým rozumieť faktúry po dobe splatnosti?

V tom prípade by to bolo tak, že pokiaľ sú pohľadávky v lehote splastnosti, tak s druhou stranou sa uzatvorí DOHODA o vzájomnom zápočte a pokiaľ sú tie pohľadávky už po splatnosti, tak si ich firma jednostranne započíta?
andreaS
10.11.09,12:16
riesim akurat dilemu zapoctu jednostranny vs. dohoda...

program mi vytlaci obidve zostavy, to problem nie je...

ale mam nachystat jednostranny zapocet, v kt. su uvedene vzajomne pohladavky, t.j. nasa pohladavka a nas zavazok...

podla toho, co zistujem, asi nie je mozne urobit bez suhlasu druhej strany, vsak?

§364 hovori o zapocitani po dohode... nie je jednoznacne napisane, ci je mozny jednostranny zapocet a za akych podmienok...

a nariadene to mam kvoli tomu, ze ked sa robia dohody, tak ze to dlho trva kym sa vrati potvrdena dohoda, ak sa vobec vrati...

ako sa z toho vymotat?
Gabi03
02.12.09,10:29
riesim akurat dilemu zapoctu jednostranny vs. dohoda...

program mi vytlaci obidve zostavy, to problem nie je...

ale mam nachystat jednostranny zapocet, v kt. su uvedene vzajomne pohladavky, t.j. nasa pohladavka a nas zavazok...

podla toho, co zistujem, asi nie je mozne urobit bez suhlasu druhej strany, vsak?

§364 hovori o zapocitani po dohode... nie je jednoznacne napisane, ci je mozny jednostranny zapocet a za akych podmienok...

a nariadene to mam kvoli tomu, ze ked sa robia dohody, tak ze to dlho trva kym sa vrati potvrdena dohoda, ak sa vobec vrati...

ako sa z toho vymotat?

Riešim podobný problém.
K tomu tvojmu.... dohody o vzájomnom započítaní posielam e-mailom, a keď mi do x dní pošlú naspäť potvrdenú dohodu, poštou zasielam originály.

Ale teraz k môjmu problému. :o
Môžu sa JEDNOSTRANNE započítať naše pohľadávky s našimi záväzkami voči tomu istému partnerovi?
Obchodnný zákonník § 358 a násl. to asi nevylučuje. Či hej? Kde sa hovorí ešte o jednostrannom započítaní?

Ide o to, že náš obch. partner, ktorý nám dĺži dosť veľa, nám fakturoval isté služby a započítal si tieto vzájomné pohľadávky a záväzky JEDNOSTRANNE, s ktorým nesúhlasíme.
Otázka znie: má na to právo, alebo môžem mu poslať naspäť tento jednostranný zápočet?

Vopred vďaka za odpovede.
alibernet
02.12.09,10:53
Riešim podobný problém.
K tomu tvojmu.... dohody o vzájomnom započítaní posielam e-mailom, a keď mi do x dní pošlú naspäť potvrdenú dohodu, poštou zasielam originály.

Ale teraz k môjmu problému. :o
Môžu sa JEDNOSTRANNE započítať naše pohľadávky s našimi záväzkami voči tomu istému partnerovi?
Obchodnný zákonník § 358 a násl. to asi nevylučuje. Či hej? Kde sa hovorí ešte o jednostrannom započítaní?

Ide o to, že náš obch. partner, ktorý nám dĺži dosť veľa, nám fakturoval isté služby a započítal si tieto vzájomné pohľadávky a záväzky JEDNOSTRANNE, s ktorým nesúhlasíme.
Otázka znie: má na to právo, alebo môžem mu poslať naspäť tento jednostranný zápočet?

Vopred vďaka za odpovede.
Obchodný zákonník (pre obchodnoprávne vzťahy), ako aj Občiansky zákonník (pre ostatné občianskoprávne vzťahy) pripúšťajú zánik záväzkov jednostranným započítaním – teda oznámením jedného z účastníkov (dlžník a zároveň veriteľ) druhému účastníkovi (opačne veriteľ a zároveň dlžník), že svoju pohľadávku započítava voči pohľadávke druhého účastníka.

Práve jednostranný zápočet je predmetom úpravy oboch kódexov – stanovujú aké pohľadávky možno započítať a aké (resp. proti akým) nemožno započítať.

Okrem toho oba kódexy stanovujú (ObchZ v § 364 a ObčZ v § 581 ods. 3), že dohodou možno započítať aj také pohľadávky, pri ktorých by jednostranný zápočet možný nebol (napr. dohodou možno vzájomne započítať splatnú a nesplatnú pohľadávku, ale nie je možné jednostranne započítať nesplatnú pohľadávku proti splatnej).

Odpoveď na Tvoju otázku – ak nešlo o niektorý z prípadov, kedy je jednostranný zápočet vylúčený (pozri si § 358 až 363 ObchZ) – má Tvoj obchodný partner právo vykonať jednostranný zápočet, v dôsledku čoho jeho pohľadávka a Tvoja pohľadávka zanikli (a to dokonca k momentu, keď sa obe stali spôsobilé na započítanie – § 580 ObčZ posledná veta).
JankaO
02.12.09,11:01
Aby bol Váš dlh voči nemu platný (spôsobilý na započítanie), musí byť Vami aj výslovne uznaný. Len takýto sa môže, okrem iného, započítať.
Tatikat
02.12.09,11:06
ahojte, v skratke prispejem z praxe aj ja:
- jednostranný zápočet možno uplatniť na splatné pohľadávky a záväzky, t.j. po splatnosti (ako píše alibernet)
- dohodou o zápočte možno započítať čokoľvek, na čom sa dohodnete a čo započítať ide

ak dostaneme jednostranný zápočet, s ktorým nesúhlasime napr. z dôvodu, že sme mu faktúru vrátili na prepracovanie alebo podobne, mu hneď na to reagujeme listom, v ktorom na túto skutočnosť poukazujeme a vraciame mu aj originál toho zápočtu, čo nám poslal. zatiaľ sme nemali problém si to s obch.partnerom odkomunikovať, či už naše alebo jeho jednostranné zápočty, alebo dohody o zápočtoch :)
Gabi03
02.12.09,11:10
Aby bol Váš dlh voči nemu platný (spôsobilý na započítanie), musí byť Vami aj výslovne uznaný. Len takýto sa môže, okrem iného, započítať.

Nie som právnik, tak nie sú pre mňa jednoznačné tie paragrafy.
Kde sa hovorí o tom, že musí byť výslovne uznaný?
Týka sa nás obchodný zákonník, nakoľko oba partnery sú obchodné spoločnosti.
alibernet
02.12.09,11:35
Nie som právnik, tak nie sú pre mňa jednoznačné tie paragrafy.
Kde sa hovorí o tom, že musí byť výslovne uznaný?
Týka sa nás obchodný zákonník, nakoľko oba partnery sú obchodné spoločnosti.
Nie je pravda, ze predpokladom sposobilosti pohladavky na zapocitanie je uznanie dlhu.
Pohladavka existuje bez ohladu na to, ci dlh bol alebo nebol uznany. Rovnako splatnost pohladavky nastava bez ohladu na to, ci dlh bol alebo nebol uznany.
apo
30.08.10,08:57
Mám pohľadávku voči bývalému klientovi, ktorý robí obchody s mojimi aktuálnymi klientmi.

Aktuálny klient pre nás inkognito u bývalého klienta objedná tovar a ja aktuálnemu klientovi postúpim svoju pohľadávku, aby urobil zápočet.

Otázka:
Občiansky zákonník v §580 o započítaní uvádza, že započítať sa môžu pohľadávky rovnakého druhu. Čo sa myslí pod rovnakým druhom pohľadávky?

Prijatá pohľadávka za vedenie účtovníctva postúpením a pohľadávka za dodaný tovar je pohľadávka rovnakého druhu v zmysle §580 Občianskeho zákonníka? Alebo sa môžu jednostranným úkonom započítavať iba pohľadávky za služby, alebo pohľadávky len za tovar a podobne?

Ďakujem.

apo
apo
30.08.10,13:24
Odpoviem si sám.

Pod pohľadávkami rovnakého druhu sa myslia napríklad pohľadávky v peniazoch. Z toho vyplýva, že môžem realizovať pripravovaný trojzápočet.

apo
promont maja
30.08.10,13:36
Odpoviem si sám.

Pod pohľadávkami rovnakého druhu sa myslia napríklad pohľadávky v peniazoch. Z toho vyplýva, že môžem realizovať pripravovaný trojzápočet.

apo
... no je tu na porade aj téma ( nedávno), zaoberajúca sa tzv. trojstranným zápočtom ... daj si to do vyhľadávača, pretože ak ma pamäť neklame, tak ten trojstranný zápočet je predsa len určitá "špecialitka" a názor je taký, že skôr nie ...
apo
31.08.10,08:43
Áno našiel som príspevok, kde sa hovorí o tom, že trojzápočet nepozná Občiansky ani Obchodný zákonník.

Riešenie pre trojzápočet je postupnosť týchto krokov:
1. Ja č. 1 postúpim pohľadávku.
2. Ten čo prijal pohľadávku je č. 2 a on započíta prijatú pohľadávku s účastníkom č. 3
3. Ja môžem od účastníka č. 2 prijať pohľadávku voči účastníkovi č. 3 a tú mu zaplatiť, alebo ak mám čo započítať tak s účastníkom č. 2 urobím zápočet.

Trojzápočet je iba pomenovaním toho, že tri subjekty si vysporiadajú navzájom svoje pohľadávky, ale tieto sa musia posúvať formou postúpenia.

apo
globalpartner
31.08.10,08:59
Nie je pravda, ze predpokladom sposobilosti pohladavky na zapocitanie je uznanie dlhu.
Pohladavka existuje bez ohladu na to, ci dlh bol alebo nebol uznany. Rovnako splatnost pohladavky nastava bez ohladu na to, ci dlh bol alebo nebol uznany.


O akú pravnu normu ste toto tvrdenie oprel?
V praxi by to znamenalo , ze si môzem vystavit fiktívne faktúry vecne nesprávne , zaslat ich odberatelovi a evidovať ich ako pohľadávky, ktoré potom môzem započítat. Toto je nemyslitelné.

Ak vrátim faktúru a neuznám dlh je to potom myslím si predmetom sporového konania na súde.
alusa783
11.01.11,08:57
pozeram že toto je už staršia téma, ale zaujímala by ma odpoved na posledný príspevok. predpokladam že ked odberatelovi pošlem faktúru poštou a do istej lehoty nepošle písomne nesúhlas s tou faktúrou tak to znamená že ju uznal. ale ako dokážem že som mu ju poslala?

Ďakujem
KEJKA
11.01.11,09:20
pošli doporučene.
Llívia
11.01.11,09:32
pošli doporučene.
a najlepšie s doručenkou do vlastných rúk, ktorá sa ti vráti späť aj s dátumom prevzatia a osoby, ktorá faktúru prevzala (niekedy si odberateľ a dodávateľ dohodnú splatnosť XYZ dní od prijatia faktúry odberateľom - tiež je potom jednoznačný dôkaz, kedy faktúru prijal, či je už v omeškaní, či a odkedy je možné odberateľa penalizovať).
Ak pošleš list len doporučene, máš síce potvrdenku, ale nie dôkaz, že ho adresát dostal. Na pošte sa doručenie dá overiť len do nejakej doby (tuším to je 6 mesiacov).
Adiks
11.01.11,10:15
To je v praxi neuskutočniteľné. Za desať rokov sme dostali tisícky faktúr, ale ani jedna nebola do vlastných rúk. Nehovoriac o zvýšených nákladoch na poštovné s doručenkou do vlastných rúk v porovnaní s klasickou doporučenou zásielkou.
KEJKA
11.01.11,10:26
pozeram že toto je už staršia téma, ale zaujímala by ma odpoved na posledný príspevok. predpokladam že ked odberatelovi pošlem faktúru poštou a do istej lehoty nepošle písomne nesúhlas s tou faktúrou tak to znamená že ju uznal. ale ako dokážem že som mu ju poslala?

Ďakujem
posledné príspevky reagovali na toto zadanie.
V praxi sú iné metódy. faktúra sa vystavuje na základe preukázaného dodania tovaru, služieb, zmluvných vzťahov.....
V prípade pochybností sa dokazuje uskutočnenie dodávky, nie poslanie, či neposlanie faktúry.
Ďalej je tu povinná inventarizácia - potvrdzovacielisty. Často sa to rieši elektronicky a stačí to.
Pri neuhradení pohľadávky táto sa upomienkuje. To už nie sú tisícky prípadov - upomienku niekedy tiež stačí elektronicky, doporučene ak dlžník nereaguje.
Upomienka-pokus o zmier sa už posiela doručenkou - vhodné aj pre následné vymáhanie súdnou cestou.
Llívia
11.01.11,10:29
To je v praxi neuskutočniteľné. Za desať rokov sme dostali tisícky faktúr, ale ani jedna nebola do vlastných rúk. Nehovoriac o zvýšených nákladoch na poštovné s doručenkou do vlastných rúk v porovnaní s klasickou doporučenou zásielkou.
Písala som to z vlastnej skúsenosti. Robila som vo viacerých firmách so stavebnou činnosťou, kde bola dohodnutá splatnosť faktúr XY dní od jej prevzatia odberateľom. Tiež sa faktúry posielali maximálne doporučene (niekedy len obyčajne, lebo aj poplatok za doporučený list bol podľa šéfstva priveľa :confused::mad: a to hovorím o firme, ktorá mala do 200 faktúr ročne). Vždy sa objavili nejaké problémy: odberateľ poprel, že by faktúru dostal; šéf si zmyslel, že chce odberateľovi vyčísliť úroky z omeškania, aj keď roky predtým sa to nerobilo (čo bol tiež nápad toho istého šéfa s dôvodom, že by naša firma u daného odberateľa skončila) - keďže som však nevedela, kedy druhá strana prijala faktúru, ako som mala vyčísľovať úroky, od akého dátumu?
KEJKA
11.01.11,10:52
.................. - keďže som však nevedela, kedy druhá strana prijala faktúru, ako som mala vyčísľovať úroky, od akého dátumu?
od dátumu splatnosti.
apo
12.01.11,00:33
Príspevok č. 28 od Kejka je vyčerpávajúci, nie je čo dodať.
Je fakt, že pre bežný život platí, že šedá teória a farebná prax.

Ale čo už. Ako externý účtovník môžem povedať, že ak majitelia firmy majú záujem o priebežný stav záväzkov a pohľadávok tak to ide dobre, ale tam kde sa majitelia tejto problematike nevenujú tak v jednoduchom účtovníctve tlačia pred sebou veľké objemy pohľadávok a nedbajú nato, že je to časovaná bomba v momente ukončenia podnikania, zmeny formy podnikania a podobne.

Tešil som sa keď bolo na spadnutie zrušenie jednoduchého účtovníctva, ale práve dnešný pán minister financií má na svedomí, že cúvol a JÚ máme naďalej.

apo
Llívia
12.01.11,07:01
mimotemy
od dátumu splatnosti.
A ten bol kedy? :rolleyes:

...Robila som vo viacerých firmách so stavebnou činnosťou, kde bola dohodnutá splatnosť faktúr XY dní od jej prevzatia odberateľom. ... - keďže som však nevedela, kedy druhá strana prijala faktúru, ako som mala vyčísľovať úroky, od akého dátumu?
Keď sa faktúry posielali bez doručenky, odkiaľ by som asi tak vedela dátum prevzatia faktúry u odberateľa? :rolleyes: Pošta má síce povinnosť doručiť listy prvej triedy do nasledujúceho pracovného dňa a druhej triedy (tuším) do 2 pracovných dní (v rámci SR), ale odberateľ ich v nasledujúci pracovný deň (príp. 2 dni) prevziať nemusel. :rolleyes: Išlo o faktúry v hodnote niekoľko stoviek tisíc SKK, pričom na niektorých mali byť podľa zmlúv o dielo rátané úroky z omeškania 0,1 % denne. Ten odberateľ síce platil, ale s omeškaním aj pár mesiacov, takže vypočítané úroky by boli v desaťtisícových sumách. "Bil" by sa o každý jeden deň a určite by nám neoznámil presné dátumy, kedy faktúry prevzal. Na pošte by sme sa k ním taktiež nedopátrali (to sa dá asi 6 mesiacov).
(Kejka, keď dnes pošlem poštou doporučene faktúru, ktorá má splatnosť 30 dní od jej prevzatia odberateľom, kedy bude splatná? :rolleyes: )

Ešte doplním: stalo sa aj opačne. Dodávateľ vyúčtoval našej firme úroky z omeškania. Pri kontrole penalizovaných faktúr som podľa mojej evidencie prijate pošty zistila, že niektoré faktúry boli na firmu doručené až po dátume splatnosti a niektoré som dokonca vôbec nemala v evidencii. Dodávateľ posielal faktúry len obyčajnou poštou. Ako by vedel dokázať, že faktúra nám bola doručená pred termínom jej splatnosti? Aj keby ju poslal doporučene, má len lístok o tom, že ju poslal, nie že ju niekto a KEDY na druhej strane prevzal. (S tým, že chodia faktúry po lehote splatnosti, sa stretávam stále.)
KEJKA
12.01.11,08:52
ja nie som za to a nie je to v záujme dodávateľa, aby stanovil dátum splatnosti v závislosti od doručenia. Ja som to takto na faktúrach ani u stavebných spoločnosti nevidela. Preto som napísala blbosť, lebo v popisovanom prípade sa naozaj NIKDY bez spolupráce s odberateľom a poštou nedopátrate správneho dátumu.
Dátum faktúry má byť určený presne. Potom nevznikajú problémy.
Ak je zmluvne dohodnutá splatnosť 14 dní, tak faktúru vystavím, pripočítam tých 14 dní od dátumu vystavenia plus 3-4 dni na poštu. Ak to posielam expres tak 1-2 dni - to sa rozhodnem podľa toho ako to vychádza /víkendy, sviatky/ a stanovím dátum splatnosti.
Aj v zmluvách by tento dátum mal byť určený spôsobom, aby odberateľ nemohol spochybniť správnosť jej vystavenia.