Podľa toho, čo viem, býva vždy vedený jeden spis, ktorý sa posúva medzi notárom a súdom, kým sa vec neskončí (zjednodušene povedané). Do spisu sa dá nahliadnuť na súde (ak sa t.č. nenachádza u notára) a presvedčiť sa o tom, čo tam chýba.
A ešte aké pojednávania myslíš (ak môžem tykať) na súde alebo u notára?

Podľa toho, čo viem, býva vždy vedený jeden spis, ktorý sa posúva medzi notárom a súdom, kým sa vec neskončí (zjednodušene povedané). Do spisu sa dá nahliadnuť na súde (ak sa t.č. nenachádza u notára) a presvedčiť sa o tom, čo tam chýba.
A ešte aké pojednávania myslíš (ak môžem tykať) na súde alebo u notára?
OK, takze si mi teda potvrdila, ze ide IBA O JEDEN SPIS, ktory "pendluje" medzi sudom a samotnym notarom.

Ked je dedicska vec pravoplatne ukoncena, uz teda nema dovod byt u notara, ale spis pravoplatne ukonceneho dedicskeho konania je archivovany na sude.

Pojednavania, ktore spominam, su pojednavania pocas dedicskeho konania. Boli celkovo tri... na prvom sme sa zucastnili vsetci dedicia a na nasledujucich dvoch sa zucastnila iba nasa matka, a mal od nas pisomne udelenu plnu moc ku pravnym ukonom.

Takze pojednavania (stretnutia u notara) boli celkovo tri, ale zapisnica je v spise iba jedna... iba z tretieho pojednavania.
Takze som mal na mysli pojednavania u notara...

V podstate ešte som sa nezúčastnila na dedičskom konaní, kde by sa dedičia u notára stretli viac ako 1x. Ale pravdu povediac všetky D spisy, ktoré som videla, obsahovali len jednu zápisnicu a to tú, kde sa dedičia v konečnom dôsledku dohodli kto čo bude mať. Neviem povedať, či notár je povinný vyhotoviť zápisnicu aj z toho "pojednávania" kde sa dedičia na ničom nedohodnú, resp. sa nedostavia, ale logicky sa mi nezdá dôležité zaznamenať to, na čom sa dedičia nedohodli.

Jasne... rozumiem...

Kazdopadne na jednom pojednavani som sa zucastnil, dal som svoje vyhlasenie o odmietnuti pohladavky a jedna pribuzna este davala vyhlasenie o odmietnuti dedicstva.

Dokumentacia, ktora je dnes v dedicskom spise, sa mi javi ako nekompletna...

Dávali ste to písomne? A u notára sa nedá zistiť, či to nezabudli priložiť? Inak už neviem.

Sud dostal moje vyjadrenie k tomu pisomne este na jesen minuleho roku. Notar mi povedal, ze on uz nic nema... a ani nema dovod u seba mat, lebo vec je pravoplatne ukoncena.

A ked sme namietali, ze sud vydal dedicske osvedcenie aj veritelovi, ktory si NEUPLATNIL svoju pohladavku v dedicskom konani, a ze sa tak stalo bez nasho vedomia (ze sud nam o tom nedal vediet, ze takto rozdava nase dedicske osvedcenie), tak na taketo nase vyhlasenie sud reagoval iba uradnym zaznamom (zalozene aj v dedicskom spise), ze nase vyhlasenie bolo sudu dane "iba na vedomie" a spis vratili do archivu. Nedostali sme z nich ziadne konkretne vyjadrenie... doteraz. Ja som ziadal o odpoved aj predsedu sud, ale to zatial visi vo vzduchu...

Riesime to stale...

To ma vie potešiť najviac. Keď chcem vyskúmať nejaký pozemok a dať ho do poriadku a zistiť dedičov po ľuďoch, čo tam figurujú, ale už sú 50 rokov mŕtvi, tak mi povedia, že ja dedičské rozhodnutie nemôžem dostať, lebo nie som dedič (tak ako mám zistiť a osloviť jeho potomkov?) a toto rozhodnutie nie je verejná listina ALE na druhej strane vidím, že asi všade je bežná prax, že D rozhodnutia dostáva kde kto (podľa toho, či ho vydáva nová úradníčka, ktorá nepozná "predpisy" alebo jej staršia kolegyňa otrávená "stupídnymi" požiadavkami ľudí).

Zialbohu je to tak... povazujeme toto za "nespravny uradny postup" zo strany sudu, ale zatial sme neboli uspesni v argumentacii tohoto, napriek tomu, ze vyhlasenia v tomto zmysle su sucastou spisovej dokumentacie ku zalobe, ktoru na nas nasledne podal "udajny veritel" PRAVE PRETO, ze sa velmi jednoducho dostal ku nasim osobnym udajom... menam, adresam, datumom narodenia, dokonca ku rodnym cislam...

Je to dost velky problem, ktory je este stale otvoreny... Riesime to, ale ako som povedal, sud nie je ochotny s nami o tom diskutovat. Napriek tomu, ze sme na pochybenie poukazali. Sud je "sef", my sme len drobna "verbež". My si mozeme hovorit co chceme...

Najhorsie na tom je to, ze v konaniach nasledujucich po dedicskom konani mozeme prist o dost velky majetok :-)

Trestne oznamenie policia odmietla, lebo udajne este nedoslo ku vzniku skody :-)

V kazdom pripade si myslim, ze policia by mala prijat trestne oznamenie na zneuzitie pravomoci verejneho cinitela, pretoze sudna uradnicka nebola opravnena vydavat pisomnosti tretej strane. Mozno by nebolo od veci prestudovat si aj zakon o ochrane osobnych udajov. Vsak ten veritel disponuje vasimi osobnymi udajmi. Podanie na http://www.dataprotection.gov.sk/buxusnew/generate_page.php?page_id=92
by este mohlo pomôcť.

Tu musim povedat, ze vydanie dedicskeho osvedcenia udajnemu veritelovi (ktory si neuplatnil pohladavku v dedicskom konani) je legalizovane zapisnicou, ktoru spisala sudna tajomnicka s veritelom a k vydaniu dedicskeho osvedcenia a ku spristupneniu dedicskeho spisu veritelovi udajne doslo na zaklade akehosi blizsie nespecifikovaneho "poucenia" zo strany sudcu... a v zapisnici je dokonca "na drzovku" napisane, ze veritel "sa ma povazovat za ucastnika dedicskeho konania, ktoremu je potrebne vydat dedicske osvedcenie".

:-)

Ja som zatial veci riesil trestnymi oznameniami (s nulovym vysledkom), podanie na Urad pre ochranu osobnych udajov zvazujem uz dlhsi cas...

Vo svojich odpovediach ste mi teda potvrdili aj moju uvahu, ze veritelovi (tu pripojim slovo udajnemu veritelovi - lebo su aj iste otazniky v tom, ako vzniklo rozhodnutie, o ktore sa veritel opiera... ale to teraz by bolo na dlhsie rozpravanie), ktory si NEUPLATNIL svoju pohladavku v dedicskom konani, NEMALO byt vydane dedicske osvedcenie a ze takymto vydanim doslo ku poruseniu zakona zo strany sudu, ktory vydal listinu (ktora nie je verejnou listinou) tretej strane.

Viete mi poradit aj niektore paragrafy, o ktore mozem takuto argumentaciu opriet. Samozrejme poznam zakon c. 428/2002 Zb. o ochrane osobnych udajov, ale chcel som sa opytat, ci neexistuje nejake paragrafove znenie napr. v Obcianskom sudnom poriadku, ktore by mohlo moju argumentaciu podporit?

Dakujem...

No, trochu som poštudovala a vysvitlo z toho toto - veriteľ, ktorý si neuplatnil svoju pohľadávku v dedičskom konaní má právo po ukončení ded. konania si túto pohľadávku uplatniť cestou súdu (a tu neviem ako to postupuje, či sa pripája k tomu konaniu aj dedičský spis a pod.). Čiže právo na uplatnenie svojej pohľadávky voči dedičom poručiteľa má.

Jasne, to ja viem... (udajny) veritel to aj urobil.
Otazka je, ci mu ma byt vydane dedicske osvedcenie, ktore obsahuje udaje, ktore veritelovi standardne nepatria pred oci... kedze NEUPLATNIL pohladavku, tak sa NESTAL UCASTNIKOM konania ale zaroven ma k dispozicii pravoplatnu listinu z konania, ktoreho nebol ucastnikom. To mi pripada dost absurdne...

Veritel totiz musi byt patricne aktivny sam za seba pocas dedicskeho konania. Ten "nas" veritel napriklad este hlboko pred spravoplatnenim dedicskeho osvedcenia vedel (na zaklade osobneho stretnutia so sudnym komisarom), ze jeho pohladavka nebola zaradena do pasiv dedicstva, napriek tomu neurobil ziadne kroky, aby sud jeho pohladavku do pasiv dedicstva zaradil.

Az cca rok po pravoplatnom ukonceni dedicskeho konania podal na nas obciansko-pravnu zalobu, v ktorom vsak narazil na prekazku... ze po pravoplatnom ukonceni dedicskeho konania sme k nemu v pozicii tretich osob, pretoze k prechodu pohladavky na dedicov nedoslo... jeho pravo sa tak dostava do kontradikcie s pravom dedicov.

Moj nazor je ten, ze ak niekto nebol ucastnikom konania, nie je mozne mu vydavat pravoplatnu zaverecnu listinu z toho konania, zvlast ked tato osoba svojvolne nevyuzila cas a mozne procesne ukony na to, aby docielila zaradenie svojej pohladavky do pasiv dedicstva. Dedicia veritelovi v nicom nebranili... veritel mohol konat, mal na to aj dost casu a udajne mal v tom case vsetky listiny, k tomu, aby riadne uplatnoval svoj narok...

Takto skutocne teraz disponuje osobnymi udajmi dedicov, pricom prvykrat v zivote som ho videl az na jednom z pojednavani v ramci obciansko pravnej zaloby, ale on uz davno predtym poznal moje meno, adresu, rodne cislo, napriek tomu, ze som s nim nikdy nebol v ziadnom pravnom vztahu a po dedicskom konani som aj z hladiska prechodu dlhov pred nim CISTY.

Nejde teraz ani o to, ci sa ku zalobe pripaja dedicsky spis... ide o to, ze on podal zalobu NA ZAKLADE dedicskeho osvedcenia, ktore uz ma k dispozicii, ktoreho sa stal drzitelom... Ak by bol podal zalobu na nespravny postup sudu alebo sudneho komisara, tak by som s tym nemal problem, aby bol pripojeny dedicsky spis, ale jemu bolo priamo vydane nase dedicske osvedcenie, napriek tomu, ze svojvolne nevyuzil mozne procesne prostriedky k tomu, aby cez dedicske konanie s dedicmi navodil pravny vztah.

Iriska, ten vyklad, ktory ste mi napisala, ten mate odkial? Kde mozem k tomu nieco najst?

Ospravedlňujem sa, ale neviem odkiaľ som to vykutrala. Keby som to vyčítala z nejakého zákona, tak rada poradím, ale nemám nič také ucelené, čím by som to mohla preukázať.
p.s. právnik neporadil alebo nemáte?

:-)

Pravnikov mame az dvoch, ale nedovera bola vyjadrena uz obom... ten pripad nie je "rovny". Doslo k nejakym zakulisnym tlakom v tej veci.

Ale nakoniec to aj tak praskne...

Tak, iriska, ked si neviete spomenut, tak si neviete spomenut... Co s tym uz narobim :-)

Prečítala som si Vaše príspevky v téme a priznám sa, že neviem na ktoré otázky by som odpovedala, pretože si na mnohé odpovedáte sám.
Ak by ste stručne sformulovali otázky, ktoré by ste si chceli prostredníctvom Porady overiť, skúsim na to odpovedať, možno aj s ďalšími. Predpokladám, že si určité veci len chcete verifikovať, keďže ste komunikovali s viacerými právnikmi.

Pokúsim sa odpovedať, aj keď informácie z príspevkov a SS, nie sú kompletné a vo svojom pomenovaní presné.

Vo Vašom prípade bolo niekoľko dedičov po nebohom otcovi. Zrejme manželka, niekoľko dospelých potomkov a maloleté dieťa. Tým maloletým potomkom sa konanie skomplikovalo, lebo maloletému musel byť určený kolízny opatrovník a úkony tohto opatrovníka, ktoré urobil za maloletého, musel následne schváliť súd. Súd ich mal schváliť rozsudkom, nie uznesením .

Podľa Vášho vyjadrenia v priebehu dedičského konania sestra odmietla dedičstvo. Ak to bolo takto zapísané aj v zápisnici, ktorú vyhotovil notár, potom urobením tohto vyhlásenia prestala byť dedičkou (§ 463 až § 468 Obč.zák.) . Toto odmietnutie sa nedá odvolať.

Nie mi je jasné koľko bolo veriteľov, ktorým Váš otec dlhoval a ako zabezpečili svoje pohľadávky. Ak vychádzam z toho, čo píšte v príspevkoch, jeden veriteľ svoju pohľadávku uplatnil voči dedičom až po právoplatnom skončení dedičského konania. Nie je dôvod, pre ktorý by tak nemohol urobiť. A pokiaľ táto pohľadávka je oprávnená čo do dôvodu a výšky, a nebola premlčaná, veriteľ bude v spore úspešný. Nikde sa totiž nezmieňujete, žeby ste v dedičskom konaní podali návrh v zmysle § 175n Obč.súd.poriadku, na základe ktorého súd vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. To ste zrejme neurobili. Jedine v takomto prípade by veriteľ nemal šancu, ak neprihlásil svoju pohľadávku na základe výzvy súdu a uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov už bola vyčerpaná cena dedičstva, ktoré ste ako dedičia nadobudli.

Ak za života otca sa proti nemu začala viesť exekúcia, tak do tohto exekučného konania dedičia vstupujú namiesto povinného otca. To v dôsledku univerzálnej sukcesie (prechodu všetkých práv a povinností) a nevyžaduje to ani nejaké extra procesné formality. Ale ak existovalo vykonateľné rozhodnutie, mohlo byť vydané oprávnenie na vykonanie exekúcie aj po právoplatnom skončení dedičského konania.

Čo sa týka toho, že súd vydal osvedčenie o dedičstve veriteľovi, toto považujem z hľadiska úspešnosti žaloby proti dedičom za nepodstatné. Či bude veriteľ úspešný v spore proti dedičom, rozhodujú iné okolnosti. Za nepodstatné to považujem aj preto, že veriteľ by sa skôr, či neskôr dostal k osobným údajom dedičov, a to z pripojeného spisu, ktorý nemožno nijako upravovať. Má to význam jedine vtedy, ak Vám ide o to, aby ste narobili súdu vietor za vydanie tohto osvedčenia tretej osobe. Ale podľa mňa by zostalo len pri tom vetre a nič podstatné by sa nikomu nestalo.

Dakujem p. Nova,

moja otazka sa (verejne) tykala iba tej parcialnej temy, lebo to, co teraz diskutujeme uz presahuje samotne dedicske konanie a ja nechcem (zatial) pustat verejne vela informacii o tom, co je v ktorom konani problemom... preto som sa drzal iba tvrdych faktov tykajucich sa dedicskeho konania...

Ako som uz spominal, boli TRI pojednavania v dedicskej veci (na prvom pojednavani som sa zucastnil aj osobne, resp. zucastnili sa osobne na tomto pojednavani vsetci pozostali + kolizny opatrovnik). Zapisnica je vsak v dedicskom spise iba jedna (z tretieho pojednavania) a ta svojim obsahom nezodpoveda skutocnemu priebehu tretieho pojednavania (dokonca ani subornemu priebehu tychto troch pojednavani, ak by sme vobec pripustili, ze sudny komisar by si vobec mohol dovolit taku vec, ze by spisal jednu subornu zapisnicu z troch pojednavani, v ktorej by zhrnul to, co sa dialo na vsetkych pojednavaniach). V tejto zapisnici sa nenachadza ani zaznamenanie toho, ako sa pozostali dohodli (ako si vysporiadali dedicstvo), to sa nachadza iba v samotnom dedicskom osvedceni... Navyse na prvom pojednavani doslo ku vyznamnemu vyhlaseniu zo strany mojej sestry, ktora dedicstvo odmietla a ziadny taky zaznam dnes dedicsky spis neobsahuje... len v konaniach nasledujucich po dedicskom konani vzdy sud v rozhodnutiach konstatoval, ze na pani XY nepresli ziadne aktiva v dedicskom konani...

Tieto zalezitosti som uz raz riesil trestnym oznamenim (ktore bolo odmietnute) a aktualne som to oznamil aspon sudu a poziadal som ho o vysvetlenie (lebo sudny komisar robi ukony sudu). Sud mi zatial neodpoveda...

Zaroven su v nasom dedicskom spise listiny, ktore legalizuju vydanie dedicskeho osvedcenia veritelovi (datovane na rok 2004), napriek tomu, ze sme sud este v roku 2005 ziadali o pisomne vyjadrenie (a aj sme ho dostali), komu okrem dedicov bolo dedicske osvedcenie vydane a v pisomnej odpovedi sudu sa informacia o vydani dedicskeho osvedcenia veritelovi nenachadza (pytali sme sa na to preto, lebo veritel na nas po dedicskom konani podal zalobu a my sme sa od zaciatku domnievali, ze sa tak stalo preto, lebo mu bolo vydane dedicske osvedcenie aj napriek tomu, ze neprihlasil riadne svoju pohladavku a neuplatnil ju v dedicskom konani ani podanim "zaloby o urcenie". (aktualne mam opatovne k dispozicii pravny vyklad, ze pohladavku prihlasenu tak, ako sa to udialo v nasom pripade, nie je mozne povazovat za riadne prihlasenu, tak sa zatial toho budem drzat).

Veritel bol v nasom pripade jeden (nebudem sa teraz zaoberat otazkou, ze veritel sa prezentuje listinou-rozsudkom, ktora je podla nasho nazoru vyfabrikovana a antedatovana... trestne oznamenia vo veci podvodu a porusenia pravomoci verejneho cinitela som uz podal, policia mi to bud odmieta, generalna prokuratura staznosti na to povodne konanie, v ktorom bol ucastny moj otec, rozdeluje na parcialne veci a presuva na lokalnu uroven a ministerstvo spravodlivosti pre istotu mlci, alebo odpovie v tom zmysle, ze nasa staznost je staznostou na exekutora vlastne a ze sa mame obratit na komoru exekutorov... a podobne).

Povazujme teda veritela za skutocneho veritela zatial. A mojho otca teda zatial za skutocneho dlznika...
Pohladavka sa javi ako nepremlcana... o jej opravnenosti by sa dalo pochybovat, keby sme dokazali napadnut vady toho povodneho konania (napr. nerespektovanie rozhodnutia Najvyssieho sudu sudom prvostupnovym a nevypocutie svedka, ale tu by som musel ist do velkych podrobnosti, do ktorych nechcem ist... teraz nechcem ist), takze sa teraz javi aj ako opravnena, lebo o nej takto rozhodol sud.

V dedicskom konani sme navrh v zmysle § 175n nepodali, lebo sme o takej moznosti nevedeli a sudny komisar nam taku moznost nenavrhol (ale udajne sa to ani nerobi, vraj sa to ponechava na aktivitu pozostalych), nepoznali sme procesne pravidla pre dedicske konanie.

O vydani Poverenia na vedenie exkucie, ktore nesie datum cca 14 dni pred smrtou otca sme nevedeli (to je nieco, co sa deje len medzi exekutorom a sudom) a o Upovedomeni o zacati exekucie, ktore bolo vydane cca 2 mesiace po smrti mojho otca tiez nie... V dedicskom konani od nas na prvom pojednavani sudny komisar chcel vediet stanovisko ku pohladavke veritela a my sme pohladavku odmietli, lebo nam nebola vobec znama jej existencia a nebolo nam zname ani to, ze existuje (udajne) pravoplatne a (udajne) vykonatelne rozhodnutie sudu v neprospech mojho otca. Ako som uz spominal, zapisnica z prveho pojednavania dnes neexistuje a o odmietnuti pohladavky sa zmienuje az zapisnica z tretieho pojednavania, na ktorom bol iba kolizny opatrovnik a mama, splnomocnena ku pravnym ukonom od osob, ktore dedicstvo neodmietli... udajne pohladavku odmietla mama splnomocnena ostatnymi (ale prebiehalo to tak, ako som spominal vyssie).

V priebehu dedicskeho konania nebol predlozeny exekucny titul, ale ono Upovedomenie o zacati exekucie vydane cca dva mesiace po smrti otca, ani nebola podana zaloba o urcenie, napriek tomu, ze veritel vedel asi s polrocnym predstihom pred spravoplatnenim dedicskeho osvedcenia, ze jeho pohladavka nie je v pasivach dedicstva zaradena, takze mu nic nebranilo takuto zalobu podat (ak predpokladame, ze rozsudok naozaj fyzicky existoval v tom case).

Su dva rozne vyklady na to, ci pohladavka bola alebo nebola riadne prihlasena a od toho sa odvija aj dalsi vyklad toho, ci malo alebo nemalo byt dedicske osvedcenie vydane veritelovi.

To, ze pisete, ze spis sa nemoze "upravovat" je pripad idealny, a takto by to malo fungovat za beznych okolnosti... Viac k tomu teraz nemozem hovorit...

Hovorite este, ze nie su potrebne extra procesne formality na to, aby som automaticky vstupil do exekucneho konania namiesto mojho otca. Mozno mate pravdu, nazory sa na to tiez roznia... Tu len pripomeniem, ze exekutor nikdy neziadal sud o pripustenie zmeny ucastnikov exekucneho konania... ani po tom, co sa udajne dozvedel o smrti "povodneho povinneho" a ani po tom, co mu bolo vydane dedicske osvedcenie a on sa teda dozvedel okruh dedicov. Nove Upovedomenie (napisane uz na dedicov) vydal az po tom, co sa ukazalo, ze veritel v zalobe, ktoru podal na dedicov, pravdepodobne nebude uspesny (z dovodu prekazky res judicata, sud konstatoval, ze k prechodu pohladavky na dedicov nedoslo)...

Pravdu mate v tom, ze pravny ukon patrovnika schvalil sud rozsudkom (napisal som uznesenim, lebo som laik :-)

Ako som uz spominal, boli TRI pojednavania v dedicskej veci (na prvom pojednavani som sa zucastnil aj osobne, resp. zucastnili sa osobne na tomto pojednavani vsetci pozostali + kolizny opatrovnik). Zapisnica je vsak v dedicskom spise iba jedna (z tretieho pojednavania) a ta svojim obsahom nezodpoveda skutocnemu priebehu tretieho pojednavania (dokonca ani subornemu priebehu tychto troch pojednavani, ak by sme vobec pripustili, ze sudny komisar by si vobec mohol dovolit taku vec, ze by spisal jednu subornu zapisnicu z troch pojednavani, v ktorej by zhrnul to, co sa dialo na vsetkych pojednavaniach). V tejto zapisnici sa nenachadza ani zaznamenanie toho, ako sa pozostali dohodli (ako si vysporiadali dedicstvo), to sa nachadza iba v samotnom dedicskom osvedceni... Navyse na prvom pojednavani doslo ku vyznamnemu vyhlaseniu zo strany mojej sestry, ktora dedicstvo odmietla a ziadny taky zaznam dnes dedicsky spis neobsahuje... len v konaniach nasledujucich po dedicskom konani vzdy sud v rozhodnutiach konstatoval, ze na pani XY nepresli ziadne aktiva v dedicskom konani...

Tieto zalezitosti som uz raz riesil trestnym oznamenim (ktore bolo odmietnute) a aktualne som to oznamil aspon sudu a poziadal som ho o vysvetlenie (lebo sudny komisar robi ukony sudu). Sud mi zatial neodpoveda...

Zaroven su v nasom dedicskom spise listiny, ktore legalizuju vydanie dedicskeho osvedcenia veritelovi (datovane na rok 2004), napriek tomu, ze sme sud este v roku 2005 ziadali o pisomne vyjadrenie (a aj sme ho dostali), komu okrem dedicov bolo dedicske osvedcenie vydane a v pisomnej odpovedi sudu sa informacia o vydani dedicskeho osvedcenia veritelovi nenachadza (pytali sme sa na to preto, lebo veritel na nas po dedicskom konani podal zalobu a my sme sa od zaciatku domnievali, ze sa tak stalo preto, lebo mu bolo vydane dedicske osvedcenie aj napriek tomu, ze neprihlasil riadne svoju pohladavku a neuplatnil ju v dedicskom konani ani podanim "zaloby o urcenie". (aktualne mam opatovne k dispozicii pravny vyklad, ze pohladavku prihlasenu tak, ako sa to udialo v nasom pripade, nie je mozne povazovat za riadne prihlasenu, tak sa zatial toho budem drzat).

Veritel bol v nasom pripade jeden (nebudem sa teraz zaoberat otazkou, ze veritel sa prezentuje listinou-rozsudkom, ktora je podla nasho nazoru vyfabrikovana a antedatovana... trestne oznamenia vo veci podvodu a porusenia pravomoci verejneho cinitela som uz podal, policia mi to bud odmieta, generalna prokuratura staznosti na to povodne konanie, v ktorom bol ucastny moj otec, rozdeluje na parcialne veci a presuva na lokalnu uroven a ministerstvo spravodlivosti pre istotu mlci, alebo odpovie v tom zmysle, ze nasa staznost je staznostou na exekutora vlastne a ze sa mame obratit na komoru exekutorov... a podobne).

Povazujme teda veritela za skutocneho veritela zatial. A mojho otca teda zatial za skutocneho dlznika...
Pohladavka sa javi ako nepremlcana... o jej opravnenosti by sa dalo pochybovat, keby sme dokazali napadnut vady toho povodneho konania (napr. nerespektovanie rozhodnutia Najvyssieho sudu sudom prvostupnovym a nevypocutie svedka, ale tu by som musel ist do velkych podrobnosti, do ktorych nechcem ist... teraz nechcem ist), takze sa teraz javi aj ako opravnena, lebo o nej takto rozhodol sud.

V dedicskom konani sme navrh v zmysle § 175n nepodali, lebo sme o takej moznosti nevedeli a sudny komisar nam taku moznost nenavrhol (ale udajne sa to ani nerobi, vraj sa to ponechava na aktivitu pozostalych), nepoznali sme procesne pravidla pre dedicske konanie.

O vydani Poverenia na vedenie exkucie, ktore nesie datum cca 14 dni pred smrtou otca sme nevedeli (to je nieco, co sa deje len medzi exekutorom a sudom) a o Upovedomeni o zacati exekucie, ktore bolo vydane cca 2 mesiace po smrti mojho otca tiez nie... V dedicskom konani od nas na prvom pojednavani sudny komisar chcel vediet stanovisko ku pohladavke veritela a my sme pohladavku odmietli, lebo nam nebola vobec znama jej existencia a nebolo nam zname ani to, ze existuje (udajne) pravoplatne a (udajne) vykonatelne rozhodnutie sudu v neprospech mojho otca. Ako som uz spominal, zapisnica z prveho pojednavania dnes neexistuje a o odmietnuti pohladavky sa zmienuje az zapisnica z tretieho pojednavania, na ktorom bol iba kolizny opatrovnik a mama, splnomocnena ku pravnym ukonom od osob, ktore dedicstvo neodmietli... udajne pohladavku odmietla mama splnomocnena ostatnymi (ale prebiehalo to tak, ako som spominal vyssie).

V priebehu dedicskeho konania nebol predlozeny exekucny titul, ale ono Upovedomenie o zacati exekucie vydane cca dva mesiace po smrti otca, ani nebola podana zaloba o urcenie, napriek tomu, ze veritel vedel asi s polrocnym predstihom pred spravoplatnenim dedicskeho osvedcenia, ze jeho pohladavka nie je v pasivach dedicstva zaradena, takze mu nic nebranilo takuto zalobu podat (ak predpokladame, ze rozsudok naozaj fyzicky existoval v tom case).

Su dva rozne vyklady na to, ci pohladavka bola alebo nebola riadne prihlasena a od toho sa odvija aj dalsi vyklad toho, ci malo alebo nemalo byt dedicske osvedcenie vydane veritelovi.

To, ze pisete, ze spis sa nemoze "upravovat" je pripad idealny, a takto by to malo fungovat za beznych okolnosti... Viac k tomu teraz nemozem hovorit...

Hovorite este, ze nie su potrebne extra procesne formality na to, aby som automaticky vstupil do exekucneho konania namiesto mojho otca. Mozno mate pravdu, nazory sa na to tiez roznia... Tu len pripomeniem, ze exekutor nikdy neziadal sud o pripustenie zmeny ucastnikov exekucneho konania... ani po tom, co sa udajne dozvedel o smrti "povodneho povinneho" a ani po tom, co mu bolo vydane dedicske osvedcenie a on sa teda dozvedel okruh dedicov. Nove Upovedomenie (napisane uz na dedicov) vydal az po tom, co sa ukazalo, ze veritel v zalobe, ktoru podal na dedicov, pravdepodobne nebude uspesny (z dovodu prekazky res judicata, sud konstatoval, ze k prechodu pohladavky na dedicov nedoslo)...

Pravdu mate v tom, ze pravny ukon patrovnika schvalil sud rozsudkom (napisal som uznesenim, lebo som laik :-)
Vyjadrím sa len k tým Vašim tvrdeniam, ktoré považujem za dôležité pre Váš prípad alebo u ktorých sa mi zdá, že si zákonnú upravu nesprávne vykladáte.

K priebehu dedičského konania:
Podľa § 40 ods. 1 OSP o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. To platí aj pre notára - súdneho komisára, pretože úkony notára sa považujú za úkony súdu. (§ 38 ods.3 OSP). Zároveň však v ustanovení § 40 ods.4 OSP je zakotvené, že zápisnicu podľa odseku 1 možno v konaní o dedičstve nahradiť osvedčením o dedičstve (§ 175zca). Tvrdíte , že v dedičskom konaní boli tri pojednávania. Ale Váš názor na to, či sa uskutočnilo pojednávanie v zmysle procesnom, sa môže odlišovať od názoru notára, ktorý tie jednania mohol považovať len za informatívne vo vzťahu k určeniu rozsahu dedičstva, zisteniu aktív a jeho pasív , okruhu dedičov a podobne. Treba totiž vychádzať z účelu a právomoci notára, ktoré mu OSP priznáva. V spomínanom ustanovení § 38 ods.1 OSP súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve.
Podľa § 175zca ods.1 OSP osvedčenie o dedičstve notár vydá so súhlasom účastníkov, v prípade ak
a) dedičstvo nadobudol jediný dedič, ktorý nesmie byť maloletý, ani osobou, ktorá musí mať opatrovníka podľa zákona,
b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,
d) dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov.

Vo Vašom prípade sa zrejme jednalo o písmeno c), t.j., že ako dedičia ste sa vyporiadali medzi sebou dohodou. Potom platí, že podľa § 40 ods.4 OSP notár ani nemusel spisovať zápisnicu o pojednávaní alebo dokazovaní, pretože túto zápisnicu alebo zápisnice, plne nahradzuje osvedčenie o dedičstve. Súvisí to s obsahovými náležitosťami tohto osvedčenia, ktoré rozsahom a obsahom informácií sa rovnajú zápisniciam v konaní pred súdom. A k tomuto si dovolím ešte svoju osobnú úvahu. Vo Vašom dedičskom konaní sa notár snažil o to, aby ste si ako dedičia vysporiadali dedičstvo dohodou. Ak by ste sa neboli dohodli, vec by bol ako spornú postúpil na prejednanie súdu. Ale zároveň predmetom tejto dohody mohli byť len tie aktíva a pasíva (a z nich zistený čistý majetok) , ktoré boli nesporné. Totiž podľa § 175k ods.3 OSP ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. Či už veriteľ uplatnil svoju pohľadávku alebo nie, pretože bola sporná, nemohla byť riešená v dedičskom konaní, ktoré s končilo vydaním osvedčenia o dedičstve.

K pohľadávke veriteľa:
Je zrejmé, že veriteľ nemohol byť účastníkom dedičského konania, aj keď by svoju pohľadávku do dedičského konania prihlásil. Podľa OSP sú veritelia účastníkom konania jedine v prípade, ak došlo k postupu podľa § 175n alebo 175p OSP. Takže z tohto hľadiska mu súd nemal vydať osvedčenie o dedičstve. To je nesporné. Ale neviem domyslieť, aký to má praktický význam pre splnenie povinnosti dedičov, zaplatiť veriteľovi jeho pohľadávku.
Ak veriteľ ešte za života Vášho otca získal právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré zaväzovalo Vášho otca k zaplateniu jeho dlhu, potom mi z procesného hľadiska nie je jasné, prečo by mal veriteľ podávať ešte osobitnú určovaciu žalobu. Takáto žaloba by nemala čo riešiť. Ak veriteľ žaloval pre tú istú pohľadávku aj dedičov, rozumiem tomu, že išlo o res judicata, teda o právoplatne rozsúdená vec, ktorá predstavuje absolútnu prekážku následnej žaloby v rovnakej veci alebo z rovnakého dôvodu. Ale nerozumiem tomu, prečo by v danom prípade nemalo dôjsť k prechodu prisúdenej pohľadávky na dedičov, a to v rámci dedičskej univerzálnej sukcesie .

Zrejme do príspevku na Porade nie je možné všetko napísať. Preto aj rady môžu vychádzať len z tých faktov, ktoré boli publikované.

Jasne... Porada nie je miesto, kde by sa dalo ist az tak velmi do podrobnosti... Som rad, aspon za to, ze sme sa dokazali zhodnut na tom, ze dedicske osvedcenie (udajnemu) veritelovi nemalo byt vydane. To je ako moj nazor, tak nazor jednoho z pravnikov, s ktorym tuto vec konzultujem uz dlhsi cas... Otazka je, ze veritel by sa asi rozsah dedicstva a osoby dedicov (ktore inak vobec osobne nepoznal) asi dozvedel z nahliadnutia do dedicskeho spisu, o ktore by poziadal... (mohol by o to poziadat? neviem presne...). Mozno by sa mohol dozvediet mena dedicov, ale myslim si, ze rozsah dedicstva by sa aj tak nemal pravo dozvediet... to je velmi diskretny udaj. Kazdopadne aj zalobu podal tak, ze k nej prilozil dedicske osvedcenie a tiez exekuciu vedie tak, ze kombinuje listinu onoho rozsudku proti otcovi a nase dedicske osvedcenie, ktoreho je drzitelom... vedie sa teda tzv. exekucia bez pravneho titulu (bez pravneho dovodu).

Co sa tyka zaloby o urcenie, viaceri pravnici sa zhoduju na tom, ze MALA BYT podana a ak by bola podana, nebol by mal udajny veritel ziaden problem (predpokladajme, ze rozsudok skutocne fyzicky existoval a nebol problem ho prelozit). Tzn. za sucasneho stavu teda je mozne povedat, ze k "prechodu pohladavky veritela na dedicov nedoslo" - to je argumentacia mojich pravnych zastupcov v exekucnom konani, ktori este pridali k tomu to, ze "neexistuje platny pravny titul, na zaklade ktoreho by malo byt vedene exekucne konanie proti nasmu klientovi, ako dedicovi...". Pretoze rozsudok zavazuje otca (je jedno ci je vyfabrikovany alebo nie) a z dedicskeho osvedcenia vyplyva len to, ze som dedic... v pasivach pohladavka uvedena nie je.

Uvediem este citaciu nasho obhajcu zo zalobneho konania "...o pohladavke pana zalobcu voci nebohemu malo byt rozhodnute v dedicskom konani. Ked tak nebolo urobene, mal sa branit pan zalobca tak, ze by bol v stanovenej lehote podal zalobu na prislusny sud, v ktorom obvode sa nachadza notarsky urad a ku tymto skutocnostiam by mal byt vypocuty sudny komisar..." Tzn. aj v tomto pripade advokat pripusta, ze mala byt podana "zaloba o urcenie". Veritel mal na to dost a casu a udajne k dispozicii aj samotny exekucny titul. Mal s cca polrocnym predstihom pred nadobudnutim pravoplatnosti dedicskeho osvedcenia informaciu od sudneho komisara, ze jeho pohladavka sa nedostala do pasiv (ze sme ju odmietli), napriek tomu nelogicky neurobil veritel vobec nic. Pisete, ze takato zaloba by nemala co riesit... mozno mate pravdu... ale takato zaloba by zaradila veritelovu pohladavku do pasiv dedicstva len by to tak fuklo :-) a dedicia by nemohli efektivne namietat nic, lebo rozsudok SA JAVI ako korektny. Mohli by sme uz vtedy rozsudok napadat trestnymi oznameniami, tak ako to robime teraz (dlho sme sa totiz chceli vyhnut tomu, aby sa veci takto eskalovali a zalobne konanie sa javilo ako nepriechodne kvoli res judicata, tak nebolo potrebne robit dalsie opatrenia). Tzn. pokusili by sme sa poukazat na procesne vady konania, v ktorom bol ucastnikom este otec, ale vzhladom k tomu, ze otec je mrtvy, boli by nase tvrdenia spochybnovane a asi aj spochybnene... Kazdopadne by veritel takto pozdrzal spravoplatnenie dedicskeho osvedcenia a keby bola jeho pohladavka zaradena do pasiv, nebolo by ani pochybnosti o tom, ci ma alebo nema byt drzitelom dedicskeho osvedcenia, lebo notar by sa musel v dedicskom konani zaoberat vysporiadanim jeho pohladavky. Velmi jednoduchy postup, ktory mohol veritel zvolit... preco tak neurobil, vie len on sam... My svoju hypotezu mame, ale nebudem to rozmazavat... suvisi s pochybnostami o datume vzniku rozsudku a o legalite jeho vzniku.

Uvediem este citaciu z odovodnenie zamietnutia predbeznych opatreni v zalobnom navrhu veritela na dedicov:
"na strane zalovanych absentuje pasivna legitimacia vystupovat v tomto spore... zalovani nemaju ziadny pravny vztah ku zalobcovi... ide o tretie osoby... Zalobca nepreukazal sudu relevantnym dokazom, ze na zalovanych presiel predmetny dlh ich pravneho predchodcu, ani neuviedol dovod, pre ktory si predmetnu pohladavku neuplatnil v dedicskom konani vedenom na tunajsom sude pod sp. zn. XXXXXXXX, hoci mal k dispozicii exekucny titul (tzn. rozsudok XXXXXXXXXX)."

To, co ste napisala ku zapisniciam si prejdem este raz... tazko povedat, co je informativna zalezitost a co je zasadna zalezitost... domnievam sa, ze vyhlasenie o odmietnuti dedicstva zo strany jednej mojej sestry by malo byt v dedicskom spise zaznamenane, ale nie je... ako som spominal, nie je spravne v zapisnici uvedene, za akych okolnosti doslo ku odmietnutiu pohladavky (resp. su tie okolnosti popisane inak) a ked aj pripustim, ze v ziadnej zapisnici NEMUSI byt zaznamenane, ako sa dedicia vysporiadali a nahradza to len samotne dedicske osvedcenie, tak aj tak jedina zapisnica, ktora existuje, nepopisuje presne priebeh troch pojednavani. Je tu este jeden obsahovy problem s touto zapisnicou, ktora sa vztahuje ku exekucii, ale to teraz nebudem na Porade riesit, to riesim aktualne so sudom (ked uz sa policia tomu odmietla venovat). Je tam totiz vpisane to, o com sa pocas dedicskeho konania vobec nejednalo... Iste indicie vedu dokonca ku tomu, ze zapisnicu v tomto zneni moja mama (pritomna na tretom pojednavani) nepodpisala... tzn. su tam podozrenia z pozmenovania verejnej listiny, ale ako som povedal, aktualne to riesim... o tom by som nechcel preto hovorit konkretne viac...

Nič ďalšie, ani nové, neviem k svojim príspevkov doplniť. Možno niekto ďalší.

Pani Nova, mozno by ste mohli upresnit, co ste presnejsie mysleli, ze podanie "zaloby o urcenie" by nic neriesilo... lebo na to sa zjavne nazory roznia. A to zasadne...

Veritel totiz musi byt vo vlastnom zaujme v priebehu dedicskeho konania pro-aktivny a zaujimat sa o stav prejednania svojej pohladavky. To predsa nie je tak, ze veritel NEMUSI NIC a povinnosti su len na strane dedicov... to by bola poriadna pravna asymetria.

Chcem vidiet, ako by vymahal svoju pohladavku veritel za predpokladu, ze by mu nebolo vydane dedicske osvedcenie (zhodli sme sa na tom, ze mu vydane nemalo byt...). Ako by popisal osoby, od ktorych sa domaha naroku? Odkial by vedel moje meno a adresu a ciastku, ktoru som zdedil? Poziadal by sud o to, aby mu bol oznameny okruh dedicov? Na zaklade coho? Vsak takychto veritelov by sa ex post mohlo objavit aj zo desat a dedicia by sa nemohli proti tomu nijako branit... len by sa povedalo... AUTOMATICKY na vas presla povinnost z vasho otca... Tak platte!

Jedine na zaklade toho, ze sa dostal ku dedicskemu osvedceniu a ku udaju o vyske dedicstva si vobec moze dovoli viest az dve paralelne konania proti dedicom... To vam nepripada ako ZAVAZNY problem?

§ 470 O.s.p. sice hovori o prechode dlhov na dedicov, ale zavazky voci dedicom je potrebne uplatnil tak, ako to ustanovuje sudny poriadok v ramci dedicskeho konania a k takemu uplateniu zo strany veritela nedoslo. Navyse tak veritel urobil svojvolne a slobodne, bez toho, aby mu niekto staval prekazky v tomto.

Pravo veritela sa tak dostava do konfliktu s pravom dedicov... ako my k tomu prideme, ze sa (zo strany sudu) doslova ROZDAVA (nie-verejna) listina s osobnymi udajmi a diskretnym ekonomickym udajom a hlboko po ukonceni dedicskeho konania sa objavuju akysi pochybni veritelia, ktori si dovoluju na nas podavat zalobu?

Naopak... to pan veritel by mal vysvetlovat, kde sa motal, ked prebiehalo dedicske konanie... my sme mu v nicom nebranili, len sme vyuzili svoje pravo pohladavku odmietnut a nemuseli sme si ani vymyslat, ked sme tvrdili, ze nam existencia rozhodnutia v otcov neprospech, nie je vobec znama...

Keby poručiteľ žil, vymáhal by exekútor pohľadávku z jeho majetku. Aj vtedy by ste sa bili za to, že pohľadávka je vykonštruovaná? Ak začala exekúcia pred smrťou poručiteľa, nezistil by exekútor dedičov, ktorí zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky dedičstva? Neviem, či sa mi to zdá, ale v jednom príspevku priznávate, že asi aj je jedno, že tú pohľadávku máte zaplatiť ako dedičia, ale chyba je len v tom rozhodnutí vydanom neoprávnenej osobe.

Neviem, čo je teda jadrom problému a myslím, že už to tu bolo vysvetlené Petrou dostatočne, len sa to nezhoduje s názorom dedičov (alebo len jedného?), čiže to je podľa mňa ten konflikt. Aj mne z toho vyplynulo, že pohľadávka bude vymáhaná naďalej od dedičov, ak nemáte v rukáve nejaký "tromf". Rozličné právne názory sa dajú vysvetliť nedostatočným informovaním právnych "poradcov" alebo tým, či je právnik platený alebo len využitý na radu.

Aj ja mam rozne skusenosti s advokatmi a zaujimave skusenosti mam prave s tymi platenymi :-) Ale o tom mozno v buducnosti na inom mieste. Pred casom mi povedali, ze „mi uz nemozu viac pomoct a mam sa obratit na niekoho lokalneho vplyvneho“, tzn. nie na procesno-legislativnu rovinu, ale na rovinu zaujmovo-politicku :-)

Budem vas parafrazovat: Aj keby bola pohladavka vymahana z majetku porucitela za jeho zivota, aj tak by ste sa bili za to, ze rozhodnutie je vykonstruovane?

Iriska, vasa otazka je nelogicka... Tu je potrebne si uvedomit (a ja uz som to vyssie spominal), ze prave SMRT porucitela UMOZNILA vznik falsovaneho rozhodnutia, lebo spis povodneho konania dnes obsahuje informacie o procesnych udalostiach, ktore sa (podla nas) nestali, a ku ktorym by mohol podat priame relevantne svedectvo priamo porucitel... ktory je mrtvy... Nepriame tvrdenia pozostalych dnes moze aj sud aj policia povazovat za ucelove obstrukcie s cielom nezaplatit... to si ja uvedomujem, ale aj tak v ramci trestnych oznameni som podal dost pisomnych podkladov na to, aby sa policia mohla vecou zaoberat a udalosti preverit. Ozval som sa aj Ministerstvu spravodlivosti, ktore mlci a mlci a mlci... Takze moja odpoved na toto je ta, ze SMRT PORUCITELA a FALSOVANIE VEREJNEJ LISTINY su v tomto pripade dve veci, ktore spolu velmi uzko suvisia... a bez jednej udalosti by nebolo druhej udalosti. Smrt to vsetko umoznila...

K ziadnemu vymahaniu tej pohladavky by realne nedoslo, keby otec zil... otec by mohol vyuzivat opravne prostriedky, navrhovat doplnenie dokazovania... spor nebol ukonceny, prvostupnovy sud mal povinnost doplnit dokazovanie, sance zalobcu by sa tak vyrazne zmensili. Vymahanie pohladavky umoznila prave porucitelova smrt. Spis hovori aj o tom, ze onen rozsudok mojmu otcovi ani nebol doruceny, lebo „byt nikto neotvaral“ :-) Rozsudok nadobudol „pravoplatnost“ prave tym, ze na neho „nebolo podane odvolanie“. Je tam toho viac... spis ma precislovane strany, podivne dorucenky s rozmazanymi peciatkami a dalsie vady... vznikla tak velmi sikovna "fikcia", ktora hovori o tom, ze rozsudok vznikol este za zivota otca... ak by som vsak isiel do detailov, bolo by to hrubo nad ramec tejto stranky. Informacie som poskytol organom cinnym v trestnom konani, ktore (podla ich vyjadrenia) dnes cakaju na to, aby doslo ku vzniku skody :-) az potom sa budu vraj vecou zaoberat. Napriek tomu, ze som vysvetloval, ze ku ujme uz doslo... k materialnej i nematerialnej... lebo sa na zaklade tejto listiny vedu dalsie konania.

Ale toto na PORADE nevyriesime... to budem riesit inak.

Mna len zaujal vyklad pani Novej, ktora vlastne inymi slovami povedala to, ze VERITEL NEMA ZIADNE POVINNOSTI a DOST VELKE MOZNOSTI... aj v case po dedicskom konani sa moze (podla vykladu pani Novej) KEDYKOLVEK objavit veritel (ci uz udajny alebo realny) a napriek tomu, ze neuplatnil svoju pohladavku v dedicskom konani, sa dozadovat plnenia svojej pohladavky (ci uz realnej alebo vyfabrikovanej) od dedicov. Ak by to fungovalo takto jednoducho, boli by dedicia v podstate vystaveni na milost a nemilost a nemali by ziaden efektivny pravny nastroj na to, aby mohli pripadne veritelom odolavat. Bol by to siroky a nikym nekontrolovany priestor pre svojvolne konanie veritelov. Stacilo by prist, zamavat rozhodnutim a dedicskym osvedcenim, ktore sud len tak (ako akysi reklamny letacik) rozdava niekde na rohu... takmer komukolvek.

Preto zotrvavam na vyklade, ktory mam z prevereneho zdroja a od osoby, ktora sa so mnou stretava osobne zoci-voci, ze
1) pocas dedicskeho konania mal veritel usilovat primerane aktivne o to, aby jeho pohladavka bola zaradena do pasiv dedicstva (o veci mal rozhodnut sud)
2) ze za situacie, ktora bola popisana vyssie, nemalo byt dedicske osvedcenie spristupnene veritelovi. Ci mohol o dedicske osvedcenie poziadat exekutor, by sme sa mohli bavit... zvlast v situacii, ked Upovedomenie bolo vydane az po smrti povodneho "povinneho", co je dovod na to, aby bola exekucia povazovana za nepripustnu a bola zastavena. A zaroven je nesporne, ze exekutor v nasom pripade nikdy nepoziadal sud o pripustenie zmeny ucastnikov exekucneho konania. O tom, ze nam sud v roku 2005 neoznamil, ze v roku 2004 vydal dedicske osvedcenie veritelovi (napriek tomu, ze sme sa na to pytali) som uz hovoril... to tiez vzbudzuje opravnene otazky...

Od jadra problemu sme skutocne odbocili :-) Ja by som sa teda vratil k tomu, aby sa pripadne prispievatelia vyjadrili k povodnej otazke... ku tomu, ako prebiehalo vase dedicske konanie a ake pisomnosti a v akej podobe boli pocas neho vyhotovovane, lebo si to potrebujem porovnat s priebehom mojho dedicskeho konania, to je vsetko...

Exekuciu nechajme bokom, to su veci, ktore nadvazuju na dedicske konanie... k tomu sme si uz svoje povedali. Nazory sa roznia...

Ako som povedal, nazor Petry Novej znie konzistentne, ale takyto vyklad by umoznoval veritelom bez ohladu na procesny priebeh dedicskeho konania si svojvolne uplatnovat plnenie pohladavky UPLNE KEDYKOLVEK, pravo veritela by tak bolo vyrazne nadradene nad pravo dedicov. Veritel vsak v momente PO dedicskom konani uz nie je uplne v tej istej situacii ako PRED alebo POCAS jeho priebehu.

No a stale sme este neprebrali to, AKO by sa veritel dostal ku osobnym udajom dedicov. Ak sme sa teda zhodli na tom, ze dedicske osvedcenie nemalo byt vydane, tak ako by si veritel zhanal udaje o mne? Ako by po mne patral? To si skutocne neviem predstavit... Osobne ma nepozna... Pricom pripominam, ze OSOBNE UDAJE su vsetky udaje, na zaklade ktorych by mohol niekto iny priamo alebo nepriamo urcit moju osobu, bez toho, aby na to musel vynalozit neprimerane mnozstvo casu, usilia a materialnych prostriedkov. Ak bolo v case PO dedicskom konani spristupnene dedicske osvedcenie veritelovi, ktory si svojvolne neuplatnil svoju pohladavku v dedicskom konani, doslo tak ku uniku osobnych udajov, chranenych podla zakona... a vyrazne to veritelovi ulahcilo vedenie naslednych konani. Tzn. bez toho, aby mal na to narok, spadli veritelovi do lona moje osobne udaje a tiez informacie o vyske dedicstva... to je celkom frajerina :-)

Rozlicne pravne nazory sa daju vysvetlit vselijako, ale zeby som si to mal vysvetlit tak, ze ten, kto mi isty pravny nazor poskytol, je lajdacky amater, ktory mi len tak nieco rychlo "nakukal", aby mal odo mna pokoj, lebo sa citi len zneuzity na radu a nie zaplateny? To snad ani nemyslite vazne, iriska :-)

Ak niekto bude chciet povedat nieco o priebehu „svojho“ dedicskeho konania, budem rad... ostatne kontexty nechajme teraz bokom. Bavme sa striktne len o dedicskom konani a pisomnostiach pocas neho vyhotovovanych sudnym komisarom a sudom.

Naše dedičské konania - všetky na ktorých som sa zúčastnila prebiehali tak, že notár vyhotovil zápisnicu, resp. osvedčenie ako to napísala Petra - až na konci, keď sa všetci dohodli.

A.d. súdne konanie - veľa krát sa stáva, že na doručenkách, ktoré sa na súd vrátia sú nečitateľné dátumy, podpisy, prípadne roztrhnutá doručenka a pod. a potom admin. pracovníci majú ohromný problém vyznačiť právoplatnosť, keďže poštárka doručuje stovky takýchto zásielok a tiež niekedy nie veľmi gramotným ľuďom, tak je to bežné pri takom množstve. Tiež z akého dôvodu si myslíte, že súd práve vo VAŠOM prípade vydal antidatované rozhodnutie? Ešte som to v živote nevidela (a už som sa stretla so všeličím), len párkrát som zažila zhodu náhod, ktorá by nas...ému dlžníkovi mohla pripadať ako vykonštruovaná, ale inak nikomu inému. Potom ľudia strácajú čas a nervy na to, čo aj tak nezmenia (nemyslím tým konkrétne váš prípad, ale keďže sa ním ako uvádzate nikto nechce zaoberať a všetci vaše námietky zamietajú, tak sa mi to tak javí, bohužiaľ).

Iriska, o namietkach som ja nic konkretnejsie nehovoril... ze sa pripadom (zatial) nezaoberala policia je vec, ktora je zatial v takom stadiu, ze (podla policie) "nedoslo ku vzniku skody", preto sa tym zatial policia nezaoberala... Argument policie povazujeme za dost slaby aj v suvislosti s praxou, ze pri ODMIETNUTI trestneho oznamenia policia NEMUSI udavat dovod. Takze to bol najjednoduchsi sposob ako sa vecou nezaoberat... V odvolani som argumentoval, ze ku skode uz doslo... odpoved vsak este aktualne nemam.

Bavit sa o tom pripade presahuje ramec tejto stranky a bez toho, aby boli prezentovane listiny, sa to vlastne neda odkomunikovat tak, aby to davalo zmysel tomu, kto s tym nezije cele roky... tomu ja rozumiem a preto by som sa nechcel bavit uz o konkretnostiach toho pripadu v jeho sirke, ale iba o parcialnych veciach. Chapem, ze z vasho pohladu na vec to vnimate hlavne ako nase obstrukcie alebo vzpieranie sa niecomu, co je zjavne a nespochybnitelne... ja nemam cas to na tomto mieste preberat, lebo k tomu by som musel predkladat listiny a popisovat aj udalosti, ktore sa mi stali pri komunikacii s Najvyssim sudom, ked som mal problem sa dostat ku nahliadnutiu ku odvolaciemu spisu.

Iriska, ten priklad, ktory ste dali hovori o tom, ze "nasrdeny dlznik" sa ex post hneva na nieco, co popisuje ucelovo ako nejake procesne vady. Nas pripad je iny... dlznik uz nezije a nasrdeni su jeho pozostali-dedicia (ktori neboli ucastnikmi toho povodneho konania), ktori sa o existencii udajneho rozhodnutia (rozhodnutia spred smrti udajneho "dlznika") dozvedeli az po jeho smrti a boli svedkami viacerych zvlastnych okolnosti, ktore sa v suvislosti s tym pripadom stali... a mnohe z nich vieme preukazat aj listinne, resp. na zaklade komunikacie so sudom a tiez s NS SR.

Toto uz by som teraz nepreberal, pretoze podklady tuna predlozit nemozem a ja rozumiem tomu, ze moje tvrdenia vam pripadaju ucelove a rozumiem aj tomu, ze verejne hovorit o trestnom cine verejneho cinitela je tema, ktora okamzite ludom s titulom JUDr. dviha tlak a apriori take nieco nepripustaju. Dokazat to, to je na mne...

Ak sa este niekto bude chciet vyjadrit ku povodnej otazke, budem rad... Tzn. ako prebiehalo vase dedicske konanie a ake listiny (ide mi hlavne o zapisnice) boli pocas neho vyhotovane a aky bol ich obsah? Toto je pre mna este stale otvorene, ostatne veci nepreberajme... lebo bez nahliadnutia do dolezitych listin, vam pripadaju moje slova ako ucelovy blabol...

Myslela som, že do tejto témy už neprispejem, lebo som mala pocit, že sa pohybujem v kruhu, ktorého stred je mimo neho.

Keďže v ostatných príspevkoch zakladateľ témy prezentoval také závery, ktoré sú v zrejmom rozpore s platnou hmotnoprávnou úpravou dedenia a procesnými postupmi jeho prejednania, nemôžem nezareagovať. Robím tak preto, aby nevznikol dojem, že citované názory právnych zástupcov a zo súdneho rozhodnutia sú vo všeobecnosti platné.


1) ..... Co sa tyka zaloby o urcenie, viaceri pravnici sa zhoduju na tom, ze MALA BYT podana a ak by bola podana, nebol by mal udajny veritel ziaden problem (predpokladajme, ze rozsudok skutocne fyzicky existoval a nebol problem ho prelozit). Tzn. za sucasneho stavu teda je mozne povedat, ze k "prechodu pohladavky veritela na dedicov nedoslo" - to je argumentacia mojich pravnych zastupcov v exekucnom konani ......,

2) ..... Uvediem este citaciu z odovodnenie zamietnutia predbeznych opatreni v zalobnom navrhu veritela na dedicov:
"na strane zalovanych absentuje pasivna legitimacia vystupovat v tomto spore... zalovani nemaju ziadny pravny vztah ku zalobcovi... ide o tretie osoby... Zalobca nepreukazal sudu relevantnym dokazom, ze na zalovanych presiel predmetny dlh ich pravneho predchodcu, ani neuviedol dovod, pre ktory si predmetnu pohladavku neuplatnil v dedicskom konani vedenom na tunajsom sude pod sp. zn. XXXXXXXX, hoci mal k dispozicii exekucny titul (tzn. rozsudok XXXXXXXXXX)."


K 1) Škoda , že ste neuviedli, čoho sa mal veriteľ domáhať určovacou žalobou. Mal žiadať, napr. to, že pohľadávka prešla na dedičov alebo že je oprávnená čo do dôvodu a výšky alebo skutočne neviem. Nevidím žiadny rozumný právny dôvod na podanie určovacej žaloby. Ak veriteľovi bola pohľadávka právoplatne prisúdená súdom nemal žiadny dôvod na takýto postup , a ak by ju aj nemal prisúdenú, platí to isté. V tomto prípade by bolo treba podať žalobu na plnenie.

K 2) Toto je najpozoruhodnejší výklad dedičského práva, s ktorým som sa stretla, a to aj napriek tomu, že bol citovaný zo súdneho rozhodnutia.

Ja som vlastne tiez uz nechcel odpovedat, ale neda mi to :-)

Ja som si precital vase reakcie, p. Nova, ale niektorym castiam mojich prispevkov sa vyhybate... Sama ste priznala, ze je nesporne, ze veritelovi ako ne-ucastnikovi dedicskeho konania nemalo byt vydane dedicske osvedcenie... Co je aj moj nazor. Zaroven vsak v inom prispevku pisete, ze dokonca, aj keby NEMAL veritel pohladavku prisudenu sudom, moze pozadovat jej plnenie od dedicov na zaklade zaloby na plnenie.

Ako vsak veritel poda zalobu (a na koho?), ak mu nie je znamy okruh dedicov, lebo (podla prava) nedisponuje ich osobnymi udajmi? Poda zalobu na miestne prislusny sud v tomto zneni? (zhruba)

"Dna X. X. 200X zomrel pan XY. Dozvedel som sa, ze na vasom sude prebiehalo dedicske konanie po zosnulom, ktore uz bolo udajne pravoplatne skoncene. Ja som niekdajsi obchodny partner zosnuleho a na zaklade listin (ktore predkladam) z roku 199X je mozne povedat, ze tento mi nevyplatil sumu XXX. Podavam teda zalobu o plnenie na miestnom sude a ziadam, aby sud zaviazal pravoplatnych dedicov, aby moju pohladavku vyrovnali s prihliadnutim ku dedicskym podielom a ku celkovej vyske dedicstva..." A nasledne sa AZ v priebehu tejto zaloby on dozvie osobne udaje dedicov, lebo sa vsetci stanu ucastnikmi konania?

A ako je to v pripade o ktorom sme hovorili, ze neuplatnil svoju pohladavku v dedicskom konani, aj ked mal k dispozicii exekucny titul. Zalobu o urcenie a zaradenie svojej pohladavky do dedicstva teda (podla vas) podat nemusel... tak potom treba vysvetlit, akym sposobom a na koho sa obrati vo veci uhradenia pohladavky od dedicov na zaklade onoho povodneho rozhodnutia? Ved nevie presne ani koho ma zalovat... Predpokladajme, ze dedicske osvedcenie k dispozicii nema a dedicov osobne nepozna a nikdy sa s nimi predtym ani nestretol a nevie ani ich okruh, lebo nevie, ci sa dedilo bezne podla dedicskych skupin alebo podla testamentu... nevie, ci majetok zdedili pribuzni alebo hoci nejaka charitativna organizacia. Ako by postupoval v takom pripade?... Vsak toto ste vobec nevysvetlili...

Obmedzili ste sa na tvrdenie, ZE MA NAROK, ale nehovorite, ako si ho moze realne uplatnovat, ked (predpokladajme) nema ziadnu vedomost o okruhu dedicov... Koho bude zalovat? Vsak by bol uplne "na vode". A presne toto by riesila v zakonnej lehote podana "dedicska zaloba" resp. "zaloba o urcenie". Ale takato zaloba sa musi podat este pred pravoplatnym skoncenim dedicskeho konania... Ja si neviem predstavit iny sposob, akym by si veritel zistoval udaje o priebehu dedicskeho konania a o okruhu dedicov a tiez neviem, kto by mu take udaje mal opravnenie poskytnut...

Mne pripada vas vyklad akysi necelistvy...

Vy len stale hovorite to, ze veritel ma narok na to, ale nehovorite o tom, ako si ho moze v takej situacii uplatnovat... na zaklade akych podkladov a akych konkretnych procesnych krokov. A (este raz sa k tomu vratim) za predpokladu, ze nie je drzitelom dedicskeho osvedcenia!!!

Ja som vlastne tiez uz nechcel odpovedat, ale neda mi to :-)

Ja som si precital vase reakcie, p. Nova, ale niektorym castiam mojich prispevkov sa vyhybate... Sama ste priznala, ze je nesporne, ze veritelovi ako ne-ucastnikovi dedicskeho konania nemalo byt vydane dedicske osvedcenie... Co je aj moj nazor. Zaroven vsak v inom prispevku pisete, ze dokonca, aj keby NEMAL veritel pohladavku prisudenu sudom, moze pozadovat jej plnenie od dedicov na zaklade zaloby na plnenie.

Ako vsak veritel poda zalobu (a na koho?), ak mu nie je znamy okruh dedicov, lebo (podla prava) nedisponuje ich osobnymi udajmi? Poda zalobu na miestne prislusny sud v tomto zneni? (zhruba)

"Dna X. X. 200X zomrel pan XY. Dozvedel som sa, ze na vasom sude prebiehalo dedicske konanie po zosnulom, ktore uz bolo udajne pravoplatne skoncene. Ja som niekdajsi obchodny partner zosnuleho a na zaklade listin (ktore predkladam) z roku 199X je mozne povedat, ze tento mi nevyplatil sumu XXX. Podavam teda zalobu o plnenie na miestnom sude a ziadam, aby sud zaviazal pravoplatnych dedicov, aby moju pohladavku vyrovnali s prihliadnutim ku dedicskym podielom a ku celkovej vyske dedicstva..." A nasledne sa AZ v priebehu tejto zaloby on dozvie osobne udaje dedicov, lebo sa vsetci stanu ucastnikmi konania?

A ako je to v pripade o ktorom sme hovorili, ze neuplatnil svoju pohladavku v dedicskom konani, aj ked mal k dispozicii exekucny titul. Zalobu o urcenie a zaradenie svojej pohladavky do dedicstva teda (podla vas) podat nemusel... tak potom treba vysvetlit, akym sposobom a na koho sa obrati vo veci uhradenia pohladavky od dedicov na zaklade onoho povodneho rozhodnutia? Ved nevie presne ani koho ma zalovat... Predpokladajme, ze dedicske osvedcenie k dispozicii nema a dedicov osobne nepozna a nikdy sa s nimi predtym ani nestretol a nevie ani ich okruh, lebo nevie, ci sa dedilo bezne podla dedicskych skupin alebo podla testamentu... nevie, ci majetok zdedili pribuzni alebo hoci nejaka charitativna organizacia. Ako by postupoval v takom pripade?... Vsak toto ste vobec nevysvetlili...

Obmedzili ste sa na tvrdenie, ZE MA NAROK, ale nehovorite, ako si ho moze realne uplatnovat, ked (predpokladajme) nema ziadnu vedomost o okruhu dedicov... Koho bude zalovat? Vsak by bol uplne "na vode". A presne toto by riesila v zakonnej lehote podana "dedicska zaloba" resp. "zaloba o urcenie". Ale takato zaloba sa musi podat este pred pravoplatnym skoncenim dedicskeho konania... Ja si neviem predstavit iny sposob, akym by si veritel zistoval udaje o priebehu dedicskeho konania a o okruhu dedicov a tiez neviem, kto by mu take udaje mal opravnenie poskytnut...

Mne pripada vas vyklad akysi necelistvy...

Vy len stale hovorite to, ze veritel ma narok na to, ale nehovorite o tom, ako si ho moze v takej situacii uplatnovat... na zaklade akych podkladov a akych konkretnych procesnych krokov. A (este raz sa k tomu vratim) za predpokladu, ze nie je drzitelom dedicskeho osvedcenia!!!
Obaja sme nechceli a obom nám nedalo. :-) Ak sa Vám zdali moje príspevky necelistvé, je to možno preto, že som reagovala len na tie časti Vášho výkladu, ktoré sa mi zdali vecne nesprávne. Konečne, ako sám uvádzate, konzultujete s viacerými právnikmi, ktorí Vás aj v konaniach zastupovali. Preto som predpokladala, že Vám kompletne vysvetlili, v akom právnom postavení sa ako dedičia nachádzate.

Skúsim doplniť svoje príspevky v tejto téme tak, že uvediem, čo by som urobila ja, keby som bola veriteľom dlžníka, ktorý zomrel.

Keby som sa včas dozvedela o smrti dlžníka, určite by som svoju pohľadávku prihlásila do dedičského konania. Ale aj toto prihlásenie pohľadávky by mi nevyriešilo zaplatenie mojej pohľadávky, ak by ju dedičia odmietli uhradiť. V prípade, že by som sa o jeho smrti dozvedela až po právoplatnom skončení dedičského konania a dedičia požiadali súd, aby vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok podľa § 175n O.s.p., potom by som prišla o možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávky z dedičstva po dlžníkovi (ak by pohľadávky prihlásených veriteľov boli vyššie, než bola hodnota prijatého dedičstva).

V prípade, že by dedičia takýto návrh nepodali, môj ďalší postup by záležal od toho, či dlžník za svojho života bol súdom zaviazaný na úhradu mojej pohľadávky. Ak áno, podala by som návrh na exekúciu proti dedičom. Ak nie, podala by som na súd žalobu, ktorou by som žiadala, aby súd zaviazal dedičov na úhradu mojej pohľadávky v pomere hodnoty prijatého dedičstva.

Bez rozhodnutia o dedičstve by som okruh dedičov zistila celkom jednoducho. Išla by som na obecný úrad a požiadala ich, aby mi poskytli informáciu o dedičoch, teda meno manželky a detí a ich bydlisko, ak by som ich nepoznala. To nie sú osobné údaje, takže by mi ich obec nemala dôvod neposkytnúť. Ale dajú sa tieto veci získať aj inak, pretože nebohý dlžník nežil vo vzduchoprázdne. Meno, priezvisko a bydlisko by mi úplne stačili na podanie žaloby, pretože podľa § 79 O.s.p. návrh nemusí obsahovať dátum narodenia, ani rodné číslo a pod. Žalobu by som podala na základe týchto údajov, uviedla by som, že okruh žalovaných nemusí byť konečný vzhľadom k tomu, že nemám k dispozícii rozhodnutie o dedičstve . Žiadala by som pripojiť dedičský spis. Hneď, ako by som mala možnosť nahliadnuť do spisu, upravila by som okruh žalovaných a žalobný petit . A potom už by som len preukazovala dôvodnosť svojej pohľadávky.
Zaradenie pohľadávky do dedičstva určovacou žalobou neprichádza do úvahy, pretože O.s.p. takýto procesný postup v súvislosti s dedičským konaním nepozná. V ustanovení § 80 pís.c) O.s.p. sa predpokladá, že podaným návrhom sa žalobca bude domáhať, aby sa rozhodlo o určení, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žiadať zaradenie pohľadávky do dedičstva určovacou žalobou, naviac po jeho právoplatnom skončení, by musel súd zamietnuť.
Prajem veľa šťastia.

Pani Nova,

veritel (ktory si neprihlasil riadne svoju pohladavku) podal zalobu na dedicov (na zaklade dedicskeho osvedcenia, takze mal situaciu zjednodusenu, lebo nemusel nic zistovat cez obec), preto uz nemusel upravovat zalobny navrh, lebo dokazal podla dedicskych podielov "dlh" rozpocitat na jednotlive osoby. V konani vsak narazil na prekazku res judicata, o ktorej sme uz hovorili. Takze niekde sa stala chyba... On postupoval podobne ako to popisujete, ale...

O urcovacej zalobe som nikdy nehovoril v tom zmysle, ze by sa mala podat PO PRAVOPLATNOM SKONCENI DEDICSKEHO KONANIA. Prave naopak...

Milan, dakujem ti za odpoved...

Ak mas nieco lepsie na pracu, tak ma necitaj... nerad by som ta oberal o cas.

Ospravedlnujem sa ti, aj preto, aby bolo zjavne, ze to TVOJ prispevok je arogantny.

Milan,

mrzi ma, ze ti pripadam arogantny... :-)
Od poctu prispevkov to nezavisi... bezi diskusia, pytam sa ludi, podavam informacie, popisujem ako veci prebiehali... tak to naskakalo na 16 prispevkov.

Ty si pridal 3 riadky a este si dovolujes ma oslovovat "robko". Je zjavne, kto je arogantny... ale nemozem sa ti venovat milanko, lebo jednak neviem kto si a jednak mam ine veci na pracu...

Pokial budes mat nieco konsrtuktivne k veci, tak rad s tebou prehodim slovo...

Prajem pekny den.

Este ku prispevku pani NOVEJ si dovolim dve citacie:

2 vyjadrenia nasho advokata v zalobnom konani (zalobe), ktoru na nas (dedicov) podal veritel (a to tak, ze mu sud vydal dedicske osvedcenie):

Vyjadrenie 1:
Zdoraznujeme, ze zaloba je nedovodna, nakolko vo veci uz bolo rozhodnute. O prekazku res iudicata podla § 159 ods.3 OSP ide v pripadoch, pri ktorych sa vec vztahuje na tych istych ucastnikov konania. Konanie sa tyka tych istych ucastnikov aj v tom pripade, ak dojde podla hmotneho prava k prechodu prava a povinnosti z pravneho vztahu na pravnych nastupcov.

Dalsou podmienkou, ktoru konanie splna je skutkova a pravna totoznost veci. V danom priprade vec splna tuto podmienku. Medzi zalovanymi a zalobcom neexistoval ziadny pravny vztah s vynimkou, ze zalovani su pravni nastupcovia neboheho XXX. Je nesporne, ze skutkovo a pravne je vec totozna s konanim na XXX sude v XXX vedenym pod sp. zn. XXXX, ktore bolo pravoplatne skoncene dna XXX.

Vyjadrenie 2: (z jedneho z pojednavani)
Na dnesnom pojednavani... zo strany zalobcu... boli zopakovane skutocnosti, ktore boli prezentovane pred XXX sudom v XXX, v konani pod sp. zn. XXX, v ktorom bolo vydane uznesenie, ktore nadobudlo pravoplatnost dna XXX... teda o pohladavke p. zalobcu voci nebohemu malo byt rozhodnute v dedicskom konani. Ked tak nebolo urobene, mal sa branit p. zalobca tak, ze by bol v stanovenej lehote(!) podal zalobu na prislusny sud, v ktorom obdvode sa nachadza notarsky urad...

Toto mi pripadaju ako vyjadrenia, ktore su v istom protiklade s tym co tvrdite, p. NOVA.

Mozno bude pre navstevnikov tejto stranky celkom zaujimavy sumar udalosti od doby, ked bola polozena otazka:

Niekolko trestnych oznameni bolo dedicmi podanych... aj vo veci nelegalneho nakladania s pravoplatnym dedicskym osvedcenim (jeho vydanie subjektom, ktori neboli ucastnikmi dedicskeho konania). Policia sa vsak vecou odmietla zaoberat a zaciatkom maja 2008 odporucala, aby sa vecou zaoberali organy Okresneho sudu v prebiehajucich konaniach (jednym konanim je zalobny navrh, ktory je na dedicov podany tak, ze je nedovodny a dalsim konanim je konanie o namietkach proti exekucii bez pravneho dovodu, tzn. konanie, ktore vobec nema proti dedicom bezat). Sud sa s vyhradami dedicov nevysporiadal ani v jednom z konani, zavery policie potvrdila Prokuratura (potvrdila to, ze Policia SR sa tym mohla nezaoberat, nase staznosti nepadli na urodnu podu...). Staznost adresovana predsedovi sudu dopadla katastrofalne... odpisal, ze (udajneho) veritela sud povazuje za ucastnika konania v zmysle § 175 b) OSP a pohladavku povazuju za riadne prihlasenu...

Dvaja "investigativni" novinari, ktori mali kauzu medializovat, od veci postupne "odskocili". Bez vysvetlenia. V jednom pripade islo o televiziu TA3 a doslo k tomu cca v tom obdobi, co sa preukazalo zasahovanie vedenia TA3 do redakcnej prace... relacia Cierny Peter nakoniec aj definitivne skoncila...

Dedicia neboli uspesni cez prebiehajuce konania, ani cez trestne oznamenia, ani cez staznosti na Ministerstva, kauzu sa nepodarilo medializovat... a v tomto roku som oo konfliktoch podal zalobu na svojich advokatov :-) Zaloba je podana, ale Obvodny sud so mnou nekomunikuje :-) Podanie zaloby som uz urgoval, ale stale nic...

Vyssie uvedena "hra" okolo jednoho dedicstva sa deje na jednom z Okresnych sudov na Slovensku...

Pravny stat v praxi :-) Roky bezia, clovek starne a o "zabavu" ma postarane...

V podstate, toto všetko tu už bolo povedané, ak nemám povedať predpovedané.

Iriska, ze sa Boha nebojite...