nedarí sa mi zbaviť sa strupovitosti (chrastavitosti) na jabloni. Urobil som viacero opatrení : v neskorú jeseň po opade listia som postriekal strom Kuprikolom, na jar zase Oleoekolom a počas roka som urobil 8 postrekov troma rôznymi druhmi postrekových prípravkov. Robil som preventívne postreky a aj kuratívne - podľa návodu. Aj napriek tomu je strupovitost - chrastavitosť jablk veľmi silná. Má význam takto silne napadnutý strom ďalej ošetrovať a snažiť sa ? Uvažujem preto tento strom zlikvidovať. Čo doporučujete? Snažiť sa ďalej alebo likvidovať?

Neviem aký druh jablone to je. Ale sú druhy náchylné na chrastavitosť (Golden Delicious) a druhy relatívne rezistentné proti chrastavitosti. Pri Deliciouse je asi nemožné sa zbaviť chrastavitosti... Asi bude lepšie zlikvodovať strom a skúsiť inú odrodu.

Pozri tento článok:

http://zahradkar.com/index.php/Doporucene-odrody-jabloni.php

V podstate súhlasím s Machinákom, ale okrem likvidácie by som zvážil aj preštepenie na inú, v okolí osvedčenú odrodu, alebo viac odrôd. Len pre zaujímavosť, v akej lokalite je ten strom?

Jo..preštepiť sa dá tiež. Záleží však od veku stromu. Ale bohužiaľ ovocné stromy trpia "prešľachtením", strácajú vlastnú imunitu a nie len jablone. Môj dedko (momentálne má 87rokov) sa venoval ovocinárstvu niekoľko desiatok rokov a vidí problém hlavne v prešľachtení a málo chladných zimách. Kedysi škodcovia i paraziti neprežili zimu okolo -20 až -25 stupňov. V terajšej teplej a vlhkej zime majú ideálne podmienky na prežitie a dokonca množenie. Takže pred 50timi rokmi nikto nepoznal chrastavitosť, šárku, vošky, kvetopasa a iné záležitosti...

Keď píšete o preštepovaní a veku stromu, povedzte prosím, do akého veku sa dá preštepovať?
Mám jabloň na brehu potoka, asi je dosť stará (pred 14 rokmi, keď som to kúpil, bola už veľká) zrejme sa jej tam páči, pretože veľa rodí jabĺk, sú dosť veľké, žlto-zelené ale rýchlo padajú a chuťovo je to fuj kyslé. Šlo by to preštepiť?

Odroda : s najväčšou pravdepodobnosťou GALA.
Lokalita : 49.361837, 19.601347 - na googlemape

Keď píšete o preštepovaní a veku stromu, povedzte prosím, do akého veku sa dá preštepovať?
Mám jabloň na brehu potoka, asi je dosť stará (pred 14 rokmi, keď som to kúpil, bola už veľká) zrejme sa jej tam páči, pretože veľa rodí jabĺk, sú dosť veľké, žlto-zelené ale rýchlo padajú a chuťovo je to fuj kyslé. Šlo by to preštepiť?

Vieš, ako sa štepia ovocné stromy? Nedá sa štepiť konár s priemerom 10cm. To by nemalo význam. Sú rôzne druhy štepenia..ale mladé stromy sú najlepšie na to. Toto by veľký význam nemalo. Aj tak kým sa štep rozrastie - potrvá to niekoľko rokov (pretože by si musel robiť každý konár zvlášť, keďže sa to nedá v taktomto prípade robiť na kmeni). To už je lepšie zasadiť nový strom.

machinak-vďaka za odpoveď. O štepení a druhoch viem iba teoreticky, z knižiek, neviem prečo, ale moje pokusy mi nevyšli (iba 1x), na toto by som si musel niekoho pozvať. Ale vidím, že by sa otočil :)

Strom sa dá preštepiť, aj ak je starší, ak je vitálny a je predpoklad, že bude po preštepení rodiť po nejaký rozumný čas. Napríklad ak je strom preschnutý alebo poškodený od zajacov to nestojí za námahu.
Nedávno som preštepoval asi 25 ročné jablone. Do 10 cm konárov sa bežne štepí, štýlom na koziu nôžku, ale ak sa to niekomu zdá veľa, dá sa štepiť kúsok ďalej, kde sú tenšie.

Chrástavitosť sa dá veľmi dobre kontrolovať (aj u spomenutého Golden Delicious). Je to otázka presnej agrotechniky a vhodných postrekov. Tiež s tým "bojujem" a to celkom úspešne. Susedia majú plody výrazne poškodené, moje stromy sú celkovo v pohode.

Problém je, že u nás neexistujú optimalizované metodiky ochrany. US univerzity sú voči farmárom ústretovejšie. Vydávajú doporučené metodiky ochrany a ono to funguje. Treba si zagooglovať - pre chrástavitosť
apple scab ipm fungicide control
Vylezie toho dosť. V podstate sú fungicídy skoro rovnaké v US aj EU, iba je nutné dohľadať príslušné obchodné názvy podľa účinnej látky.
V princípe - nedá sa postrekovať "iba jedným fungicídom" - optimálne sú dvojkombinácie - vždy jeden krycí kontaktný povrchový. Kombinácie umožňujú dávať nižšie koncentrácie.
Postrek v správnom čase - toto je asi najdôležitejšie.

(Kuprikol je skutočne nanič. Je to dávno prekonaný fungicíd. Novšie sú často menej "toxické" a výrazne účinejšie. Oleoekol nemá nič s chrástavitosťou - to je hubové ochorenie.)

Pri chrastavitosti veľmi záleží aj od lokality a počasia. Každý si určite vyberie, či chce preštepovať, postrekovať, alebo vymysli niečo ešte geniálnejšie.:)

Jeden skutočne dobrý manuál (ale v angličtine) je na http://www.ext.vt.edu/pubs/treefruit/456-419/456-419.html

Je v ňom veľmi dobrá komplexná ochrana pre profesionálov. Väčšinou sa riadim práve týmto manuálom a v podstate som spokojný s kvalitou ovocia.

Celkom zaujímavý je aj projekt PlantPro na http://www.plantprotection.hu/modulok/szlovak/apple/index.htm

(Druhá polovica tajomstva kvalitného ovocia je v listových hnojivách Wuxal. A tretia polovica - je v používaní motorového rosiča namiesto - dnes už nedoporučovaného - postrekovača. :))

Dnes som náhodou videl na dvojke ako pán I.Hričovský ukazoval akési chrastavé jablká, nazval to pehovitosť. No a povedal, že tieto stromy majú nedostatok vápnika - prihnojiť vápnom v obvode koruny (mletý vápenec) a/lebo listovým hnojivom, ktoré obsahuje vápno. Môže to byť tak, veď pôda má tendenciu kyslieť..

To je niečo iné.
Nepoznám presne slovenskú terminológiu a preto trochu upresním pojmy - snáď to je takto správne:

Chrástavitosť jabloní = česky strupovitost jablek = apple scab
a je to hubovité ochorenie, ktoré je kontrolovateľné fungicídmi.

Pehovitosť = hořká pihovitost jablek = bitter pit
a je to fyziologická porucha spôsobená nedostatkom kalcia. Rozsypanie Ca2+ pod jabloň nie je správna stratégia, je to pomalé - použitelné len preventívne dlhodobo. Ca2+ je "málo pohyblivý prvok" a preto to dobre nefunguje. Je nutný postrek vápenatými prípravkami (CaCl2 - podľa návodu, Wuxal Aminocal a pod) - teda dostať vápnik priamo na plod. U odrod náchylných na pehovitosť je to nutnosťou a okrem toho to zlepšuje výrazne skladovateľnosť všetkých jabĺk - znižuje riziko tzv. skládkových chorôb. Postrekuje sa od augusta 3-4x v intervaloch cca 10dní. Najdôležitejší je ovšem posledný postrek 14 dní pred zberom. Do augusta je dobré používať kalcium s dusíkom (napr. Wucal Kalcium SUS a pod.)
Táto choroba môže nastať aj pri dostatku Ca v pôde - súvisí to s rastom jabĺk - rastú rýchlejšie ako ich stihne strom zásobovať vápnikom (aj pri dostatku v pôde) - hlavne niektoré odrody=náchylné odrody.

A ešte sem patrí nedostatok bóru - ide o (?) korkovatenie jabĺk - křenčení v češtine - corky pit, cork boron deficiency. Je to veľmi podobné pehovitosti, ale je to trochu hlbšie pod šupkou. Tu sa zase používa preventívne postrek boraxom (alebo napr. Wuxal Boron) - 3x do roka - 1. počas kvetu, 2. 3-4 týždne po odkvete 3. po zbere. U hrušiek sa tento nedostatok bóru prejavuje ako "kamienkovitosť hrušiek" - čo je dosť známa vec, hlavne u niektorých druhov. Pre hrušky platí to isté - 3 postreky bóraxom.

Chémia, chémia samá chémia. To neexistujú odrody pri ktorých by nebolo treba striekať?

Pri jabloniach pokiaľ viem sú len také, ktoré treba striekať menej. Alebo sa treba zmieriť s tým, že sú jablká viac alebo menej červivé.

Ktore su to tie novsie fungicidy (menej toxicke):confused:

Provokatívna otázka, že? :rolleyes:
Odpoveď závisí na tom čo chceme počuť.
Pre roduverného greenpeacového zeleného khméra je všetko chémia, jed a pliaga.

Problém niektorých fungicidídov nie je v postrekoch na záhradke, ale hlavne v rozsiahlom a nekontrolovanom používaní bez dobrej stratégie - pri ošetrovaní obilovín. V poslednej dobe sa objavil názor na možnú toxicitu EBCD fungicídov (etylén-bis-thiokarbamátov) zo skupiny M3 (to sú preparáty ferbam mancozeb maneb metiram propineb thiram zineb ziram). Hexachlorobenzenové, kadmiové, fenylortuťové fungicídy sú už dávno nepoužívané.
Možná toxicita neznamená, že niečo toxické je! Fungicidy sú prísne kontrolované a testované. Názory rozličných "eko-bio-ženských spolkov" relevantné nie sú. Všetko podstatné je na www.frac.info (http://www.frac.info)

Fungicídy určené pre malospotrebiteľské balenia podliehajú ešte prísnejším pravidlám, než fungicídy pre profesionálov. U malospotrebiteľa nie je záruka správneho použitia a dávky - a s tým sa tak trochu počíta.

Ak to zhrniem, tak všetko, čo je na trhu - je aj bezpečné. Netreba sa báť toxicity. Je nutné dodržovať príbalové letáky - ochranné lehoty. Je dobré používať fung. preventívne - podľa plánu a nie keď je napadnutie chorobou vysoké (a vtedy fungicídy vo vysokých dávkach).
Nepoužívanie fung. môže byť oveľa nebezpečnejšie, ako ich používanie (napr. budem bio-hrdina, nepoužijem nič, ale v konečnom dôsledku sa najem viac karcinogénnych aflatoxinov, než keby som preventívne použil fung.)
Nepoužívať "jeden" osvedčený fungicíd - huby sa prispôsobia. Roumne striedať preparáty z jednotlivých fungicídových skupín.
Prevencia je lepšia, ako liečba. Toto platí univerzálne.

Ja striedam strobiluríny a demetyl-inhibítory v kombináciách s kontaktnými prípravkami. Tento rok bol pre jablká dosť "plesnivý". Osvečila sa mi kombinácia ZATO+captan striedaný s Rubigan+captan.

Moja otázka nebola myslená ironicky len to tak vyznelo. A ešte jedna "aký máte názor na jesenný postrek?? Niektorí predajcovia tvrdia že je zbytočný, doporučujú skorý jarný (február).Dik

... "aký máte názor na jesenný postrek?? Niektorí predajcovia tvrdia že je zbytočný, doporučujú skorý jarný (február).Dik

Nie je postrek ako postrek. Je nutné špecifikovať "proti čomu".

Osobne na jeseň nedávam nič. Občas sa hovorí, že je dobré použiť tesne pred opadom listov postrek močovinou na list - ale to má zmysel hlavne v sadoch - napomáha rozloženiu suchých listov. Pre záhradkára je to zbytočné. Aj tak lístie pozbierame sekačkou a pod.
Mal by sa ale dať postrek bórom (borax, WUXAL Boron a pod) - a to po zbere (aj na kôstkoviny). Bór zlepší násadu kvetov v ďalšom roku. Ale toto robí skutočne málo ľudí. Dá sa aj bez toho.

Ťažisko postrekov začína na jar. Najprv proti prezimujúcim škodcom - Oleoekolom. Potom proti hubovým chorobám, a viacmenej od kvetu aj proti škodcom. Schémy sú všelijaké - doporučujem manuál v angličtine, ktorý som uviedol vyššie.
Ak ale niekto "až tak zapálený záhradkár nie je", tak by mal použiť niektorý hotový set prípravkov a aspoň približne dodržal návod.
Napr. set "Zdravé jablko" od Agrobio je sada základných fungicídov, ktorá je vcelku dosť účinná. Ale neobsahuje insekticídy, takže škodcov neničí (=červivosť).

Tak som sa rozhodol. Keďže sa jedná o odrodu náchylnú na chrastavitosť a preštepovanie je "beh na dlhé trate" tak som sa s ňou rozlúčil. Na budúci rok kúpim novú.

Čakanie na úrodu je beh na dlhšiu trať u nového stromku než u preštepeného.
Tak či tak, prajem veľa šťastia:)