grytone
02.10.08,09:19
Prosim Vas, vie mi niekto poradit, ako a kde sa zapisuje dozivotne pravo uzivat nehnutelnost? je to vecne bremeno, alebo tarcha? akym sposobom a kde sa to vybavuje ak sucasne chcem kupit nehnutelnost, kde chcem zapisat toto dozivotne pravo?
Vdaka
Halli
02.10.08,07:24
Prosim Vas, vie mi niekto poradit, ako a kde sa zapisuje dozivotne pravo uzivat nehnutelnost? je to vecne bremeno, alebo tarcha? akym sposobom a kde sa to vybavuje ak sucasne chcem kupit nehnutelnost, kde chcem zapisat toto dozivotne pravo?
Vdaka


http://bigreality.sk/extra_info_pages.php?pages_id=30

prečítaj si, toto a ďalšie članky o tom, je ich tu dosť aj na Porade, poplatok je 2000,-sk a dava sa pri vklade do katastra.
Petra Nová
02.10.08,08:03
Prosim Vas, vie mi niekto poradit, ako a kde sa zapisuje dozivotne pravo uzivat nehnutelnost? je to vecne bremeno, alebo tarcha?
Vdaka
Ja by som len doplnila a možno upresnila, že doživotné právo užívania nehnuteľnosti môže byť vecným bremenom, a v tom prípade je to ťarcha.;) Ale nemusí byť vždy vecným bremenom, ale len záväzkovým vzťahom z občianskoprávnej zmluvy, a potom je to menšia ťarcha.:)
Halli
02.10.08,08:13
Ja by som len doplnila a možno upresnila, že doživotné právo užívania nehnuteľnosti môže byť vecným bremenom, a v tom prípade je to ťarcha.;) Ale nemusí byť vždy vecným bremenom, ale len záväzkovým vzťahom z občianskoprávnej zmluvy, a potom je to menšia ťarcha.:)

...to je pravda, ale disponovanie s bytom v tomto prípade neobmedzuje pri prevode. ..už len ako občianskopravna zmluva, ako píšeš .
Petra Nová
02.10.08,08:21
Slávka, veď ja som reagovala len na to, čo sa pýtal zadávateľ. Teda či vecné bremeno je ťarcha. No, a je, a poriadna.
olybaba
02.10.08,10:01
Pozdravujem,
vecné bremená sa zapisujú do listu vlastníctva časť C - ťarchy
1.
Vecné bremená (§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka) sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, ktoré spočívajú v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný:

a) niečo trpieť (napr. prechod cez svoj pozemok, umožniť zber plodov, ktoré opadli zo stromu Vášho suseda na Váš pozemok a pod.)

b) niečoho sa zdržať, t. j. niečo nekonať (napr. nevysadiť vysoké stromy v blízkosti okien susedovho domu)

c) niečo konať (napr. odomykať bránu v určitom ročnom období na zber plodov)

Vecnoprávny charakter spočíva v tom, že táto povinnosť (obmedzenie vlastníckeho práva) vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na ďalších nadobúdateľov.

Práva vyplývajúce z vecného bremena môžu mať dvojaký charakter:

1. in rem – sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Každý vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávnený z vecného bremena. Ak dôjde k zmene vlastníctva, prechádza so zmenou vlastníctva veci na nadobúdateľa aj vecného bremeno, ktorým je nehnuteľnosť zaťažená.

2. in personam – sú v prospech určitej osoby. Právo z vecného bremena môže patriť určitej fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Takéto vecné bremeno neprechádza na právneho nástupcu pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti, na ktorej vecné bremeno viazne, ale zaniká smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Môže ísť o prípad doživotného užívania bytu.

Náklady súvisiace so zachovaním a opravami užívanej veci sa hradia podľa dohody účastníkov vzťahu z vecného bremena. Ak sa účastníci nedohodnú, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený vec užívať, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spolunažívania. Ak nedôjde k dohode ohľadom úhrady týchto nákladov vec rozhodne na návrh súd.

Vecné bremená môžu vzniknúť na základe:
- písomnej zmluvy (v zmluve je potrebné vymedziť presne rozsah a obsah vecného bremena, identifikovať nehnuteľnosť, ktorá bude zaťažená vecným bremenom)
- závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve
- súdom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva
- rozhodnutia príslušného orgánu dňom vykonateľnosti rozhodnutia (ide o prípad, kedy súd zriadi vecné bremeno pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, a to k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a taktiež pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom) pri neoprávnene zriadenej stavbe na cudzom pozemku)
- zo zákona (napr. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebné vykonať vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Ich zánik spôsobujú v podstate obdobné skutočnosti, s akými sa spája ich vznik. Ak ide o vecné bremená pôsobiace in personam, ktoré sa viažu na určitú osobu, zanikajú smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Ak ide o vecné bremená pôsobiace in rem, môžu zaniknúť, ak zanikne (zničí sa) vec, na ktorú sa vecné bremeno viaže. Vecné bremeno zanikne aj vtedy, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Ak bolo vecné bremeno zriadené písomnou zmluvou medzi účastníkmi, k zániku vecného bremena dochádza až rozhodnutím správy katastra. VecVecné bremená (§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka) sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, ktoré spočívajú v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný:

a) niečo trpieť (napr. prechod cez svoj pozemok, umožniť zber plodov, ktoré opadli zo stromu Vášho suseda na Váš pozemok a pod.)

b) niečoho sa zdržať, t. j. niečo nekonať (napr. nevysadiť vysoké stromy v blízkosti okien susedovho domu)

c) niečo konať (napr. odomykať bránu v určitom ročnom období na zber plodov)

Vecnoprávny charakter spočíva v tom, že táto povinnosť (obmedzenie vlastníckeho práva) vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na ďalších nadobúdateľov.

Práva vyplývajúce z vecného bremena môžu mať dvojaký charakter:

1. in rem – sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Každý vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávnený z vecného bremena. Ak dôjde k zmene vlastníctva, prechádza so zmenou vlastníctva veci na nadobúdateľa aj vecného bremeno, ktorým je nehnuteľnosť zaťažená.

2. in personam – sú v prospech určitej osoby. Právo z vecného bremena môže patriť určitej fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Takéto vecné bremeno neprechádza na právneho nástupcu pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti, na ktorej vecné bremeno viazne, ale zaniká smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Môže ísť o prípad doživotného užívania bytu.

Náklady súvisiace so zachovaním a opravami užívanej veci sa hradia podľa dohody účastníkov vzťahu z vecného bremena. Ak sa účastníci nedohodnú, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený vec užívať, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spolunažívania. Ak nedôjde k dohode ohľadom úhrady týchto nákladov vec rozhodne na návrh súd.

Vecné bremená môžu vzniknúť na základe:
- písomnej zmluvy (v zmluve je potrebné vymedziť presne rozsah a obsah vecného bremena, identifikovať nehnuteľnosť, ktorá bude zaťažená vecným bremenom)
- závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve
- súdom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva
- rozhodnutia príslušného orgánu dňom vykonateľnosti rozhodnutia (ide o prípad, kedy súd zriadi vecné bremeno pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, a to k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a taktiež pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom) pri neoprávnene zriadenej stavbe na cudzom pozemku)
- zo zákona (napr. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebné vykonať vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Ich zánik spôsobujú v podstate obdobné skutočnosti, s akými sa spája ich vznik. Ak ide o vecné bremená pôsobiace in personam, ktoré sa viažu na určitú osobu, zanikajú smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Ak ide o vecné bremená pôsobiace in rem, môžu zaniknúť, ak zanikne (zničí sa) vec, na ktorú sa vecné bremeno viaže. Vecné bremeno zanikne aj vtedy, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Ak bolo vecné bremeno zriadené písomnou zmluvou medzi účastníkmi, k zániku vecného bremena dochádza až rozhodnutím správy katastra. Vecné bremeno môže zaniknúť aj v prípade, ak dôjde k splynutiu povinnosti a práva z vecného bremena u toho istého subjektu, alebo uplynutím času, ak jeho trvanie bolo časovo obmedzené.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov, v dôsledku ktorých dôjde k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo plnenie peňažné.
né bremeno môže zaniknúť aj v prípade, ak dôjde k splynutiu povinnosti a práva z vecného bremena u toho istého subjektu, alebo uplynutím času, ak jeho trvanie bolo časovo obmedzené.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov, v dôsledku ktorých dôjde k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo plnenie peňažné.

2.
List vlastníctva
1. Vybrané údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k nehnuteľnostiam a iné údaje sú uvedené na liste vlastníctva.

2. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa

a) z časti "A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmery, druhy pozemkov, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, číslo zmeny,

b) z časti "B - vlastníci", ktorá obsahuje mená (názvy) vlastníkov nehnuteľností, rodné čísla (identifikačné čísla organizácií), spoluvlastnícke podiely, titul nadobudnutia (podľa verejnej listiny alebo inej listiny), miesto trvalého pobytu (sídlo) a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B,

c) z časti "C - ťarchy", ktorá obsahuje vecné bremená, záložné práva, predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv, iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C a číslo položky; časť C neobsahuje údaj o výške dlhu.
Halli
02.10.08,10:11
Slávka, veď ja som reagovala len na to, čo sa pýtal zadávateľ. Teda či vecné bremeno je ťarcha. No, a je, a poriadna.

Oki, jasne ;)