čo spraviť? Snažiť sa zarobiť, vyvíjať na to úsilie - aby sa zaplatili mzdy, odvody, faktúry, aj keď možno s meškaním, ale predsa.

Ma niekto skusenosti s tym ako prezit krach vlastnej živnosti, sro firmy a pod.? co je dolezite spraviť keď už človek vie že to nedopadne dobre.
napr.ak sa nevyplatili mzdy zamestnancom, dodavatelom a pod. Chcem aby si kazdy ohrozeny colvek radsej napisal sem o radu ako to videl beznadejne. Nadej je skutocne vzdy.A ja som s každým kto potrebuje radu v situacii ked ani pes s vami neprevravi.

Hviezdicka , já som krach ešte nezažila , ale niekedy mávam pocit , že už nevládzem ďalej . Učtovníctvo nie je mojou hlavnou činnosťou , ale iná činnosť , môžem povedať , že v tejto dobe je to vo firmách na zaplakanie a ak je niekto veľký poctivec , ako napr. já a to si dovolím tvrdiť , tak dopláca na to počas celého života . A to už mám za sebou 15 rokov podnikania a niekedy pocit , že neviem ako ďaľej , najradšej by som všetko zbalila a koniec . Také stavy , že bez nálady , nemôcť v noci spať atď to nie je ojedinelé . Ale ako by som znášala krach , no neviem som veľmi citlivá duša , asi veľmi ťažko . A dovolím si tvrdiť , že súcitím so všetkými poctivími podnikateľmi či už v dobrom alebo v zlom . Neviem prečo , ale sú ľudia , ktorí všetkých podnikateľov hádžu do jedného vreca , ale s týmto výrokom sa nestotožňujem . Ale jedno viem určite , že podvodníci majú u nás zelenú .

No milá hviezdička. Presne ako to pomenovala Zita 5. Nespávam, potím sa, ráno vstávam unavená a ja to robím tiež už pekných 11 rokov. Moje pocity sú obdobné. Raz by som to zbalila, potom sa zase naštartujem a ideme
na to. Neviem či si zadĺžená, alebo niečo podbné, neskúšala si to zachrániť úverom z banky? Iné riešenie mi ani nenapadá. VeĎ dnes sa banky pomaly predbiehajú s ponúknutím úveru. Neviem koľkých máš zamestnancov, ale najhoršia práca je s ľuďmi. Držím palce. Ak ma niečo napadne ešte prispejem.

S.r.o. jednoznačne do konkurzu. Čím skôr tým lepšie. Nepredlžovať to, lebo sa zadĺženosť bude len zväčšovať. Všetko záleží od toho koľko aktív má spoločnosť a aké záväzky. Horšie je to u živnostníka. A ako to prežiť? Nie je to ľahké, ale "Nikdy nebolo tak zle aby nebolo ešte horšie". Toto je veta čo ma drží nad vodou. I keď na ďaľšej strane krach vlastnej firmy som ešte nezažila.

Hlavu hore!!!!

Hľadať riešenie, ako predísť, môže sa jednať o prechodný nedostatok financií, pomôžu banka, i rodina, prípadne známi. A makať na plné obrátky. Ak je firma zabehnutá, tak i zamestnanci pochopia, že sa jedná o prechodný stav. Mal som tiež veľa takých stavov, že nebolo na výplaty aj dva mesiace. Boli to hrozné stavy, mobilizoval som všetky rezervy, hlavne seba, zobral so úver z banky. Teraz sa už usmievam. V prvom rade máme veľmi spoľahlivých zamestnancov, na ktorých sa viem oprieť, a ktorí pochopili, že sa jedná o prechodný stav. Zmenil som štýl práce a hľadal som stále nejaké možnosti, ako získať peniaze. Najhoršie bolo, keď som narazil na podvodníkov, ktorí neuhradili naše pohľadávky. Teraz si dávame pozor, radšej zákazky neberieme, i keď nemáme prácu.

No je to tak, že pomože len zmena od zakladu. Nikdy som nedlžila mzdy a odvody a dane okrem posl.roka. Považovali ma za najväčšiu a najpoctivejšiu makačku v okolí, a makala som naozaj 12 aź 16 h.denne. Vśetky víkendy svatky, nikdy slovom nikdy na dovolenke. Napriek tomu ma podnikanie hecovalo, bavilo, využivala som cely diapazon vlastnosti o ktorych vraveli že ich má naozaj len málokto. Ale problemy v obchode sa zvačšovali posl.3 roky a ja som sa to snažila robiť všakovako napr.tak, že som spochybňovala v duchu všetko i to čo všetci chválili aby som si nehovela na vavrínoch.No slovom robila som nemožné. Nepomohlo.

Lebo pôžička od rodiny ani makačka to nezachráni.

Ste stašne zlatí za podporu.ĎAKUJEM.STE JEDINÍ KOMU TO MOŽEM VOBEC POVEDAŤ LEBO NIKTO NECHCE NEUSPEŠNÝCH ANI V RODINE ANI NIKDE INDE.

Tie noci boli hrozné, depky ako maľované no horor, revala som vždy ak sa nikto nedíval, také že radosť zo života ? Tá sa asi nikdy nevráti.Do toho nepočítam oboch synov a nevestu, tí ma videli revať a totálne zúfať si denne a stále. Prosím Vás, ktorí ste v tom ako ja, aspoň z depiek a samovražedných úmyslov sa mi podarilo dostať hoci suma dlhov bola závratná - 20.000.000,-Sk.Poradím i Vám každému kto to potrebuje ako prežiť prvé dni a týždňe keď sa krach už nevyhnutne blíži. Mimochodom ten pocit je horší ako keď Vám zomiera blízky, veď za jeho smrť nemôžete. Tu ste však vy ten krivák a okolo vás zúriví a oprávnene naštvaní, často nebezpeční veritelia.

Rada č. 1.nikdy neklam veriteľom, bude to len horšie. Nikto nie je genius a tak to niekto i pochopí ak neklameš.

Prosím nezúfajte si, moje heslo bolo vždy: každý problém sa dá riešiť. Preto hľadám spolu s Vami riešenia.

Ohladne tych veritelov, mozno to nebude na mieste, ale natiska sa mi jeden vtip.
Jozef sa prehadzuje v posteli, nemoze spat. Manzelka je z toho velmi nervozna a pyta sa muza co sa deje. Manzel odpoveda. Zajtra mam zaplatit dlh susedovi, ale nemam peniaze. Manzelka neleni, otvori okno a zakrici na suseda. Peter, muz ti dlzi peniaze, ale nema ich. Zajtra ti dlh nezaplati. Potom sa kludne otoci na muza a povie. Tak, a mozes kludne spat. Teraz sa bude trapit on.
Y tohto jednoducheho vtipu vyplyva iba jedno, o problemoch treba hovorit.

Ťažko sa hľadajú slová, ktorými možno potešiť, tak ako ťažko chorému, keď nevieš čo odpovedať na jeho otázku.

Ja odporúčam, to čo iní predo mnou, úver! Nie je podstatné, ako si sa mohla dostať k tak obrovskému zadĺženiu, určite príčiny neboli len osobné ale i druhotné - pohľadávky, nesplatené pôžičky-ktoré si poskytovala, vysoké mzdy, vysoké nájomné, pokuty a penále, predpokladám, že si nemala okolo seba tých správnych ľudí.
Tých správnych ľudí, ktorých potrebuješ nájdeš len teraz, keď ti budú ochotní pomôcť, tí ktorým si ty pomáhala už zabudli a ešte ubližujú, a možno práve oni boli podstatnou príčinou súčasnej situácie. Rýchlo zabudni na akékoľvek úmysly, ktoré si spomínala vyššie!!!! Vari nechceš prekliať ďalšie svoje pokolenia!
Tí ktorí ťa skutočne ľúbia budú stáť pri tebe i v tejto ťažkej situácii.
Vieš, poviem ti, že ja som to tiež nemala v živote jednoduché, najmä čo sa týkalo zdravia, bolo to kruté a náhle...
Predtým som sa nevedela v duchu porozprávať s Bohom, no našla som k nemu svoju cestu, moje myšlienky týkajúce sa každého nového rána patria Jemu a ďakujem mu za to, že som! Ďakujem Mu za včerajšok i za dnešok! Nie, nie som fanaticky nábožensky založená, do kostola idem len na výročité sviatky, ale mám s Ním rozpravy, ktoré sú len medzi nami dvomi. Neboj sa, nie som ani psychicky narušená, som pohodový človek a pri pohľade na mňa, nikomu ani nezíde na um, že by som niekedy bola chorá. Tí Poraďáci, čo ma poznajú osobne sa určite čudujú, že som vyslovila o sebe túto pravdu. Ale je to preto, že ti chcem pošepnúť, skús sa vrúcne obrátiť na Neho, utíši tvoju myseľ! A pokoj mysle a duše je na nezaplatenie.
Želám ti, aby si sa zo svojej krízy čo najskôr dostala, ver svojim, tým, čo ťa nesklamali, a vedz, že existujú na svete aj oveľa horšie veci. Určite viac bolí matku, ak vážne ochorie jej dieťa! a tebe - no ochorela ti firma. Urob tak, ako ti radia predo mnou, buď úver, alebo rýchlo konkurz.
Držím ti palce a ozvi sa, ako ti chutí život !

Za vtip díky, okrem rôznych druhov závislostí ako prejedanie sa a okrem štúdia literatúry jediná veľká radosť, takže kľudne vpred.

O tom hovorení o problémoch: Je to tak ale ak si nechceš totálne posrať meno firmy tak dlhy tutleš a tutleš a čo iné? Veď nepôjdeš v čase kým to nie je nezvratné do toho, že veď načo sa snažiť aj tak skrachujem, ale skúšaš a búriš sa a MODLÍŠ SA a študuješ aby to nedopadlo zle a sa každého pýtaš ako na to (AK NEMÁŠ ÚŽASNÚ PORADU

Prosím nehovorte o podvodníkoch čo neplatia, až ma srdce bolí.
TO SOM AJ JA I KEĎ NIE TEBE.....a ver mi nie som a nikdy v živote som nebola podvodník a takto som to dopracovala.

Prosím nehovorte o podvodníkoch čo neplatia, až ma srdce bolí.
TO SOM AJ JA I KEĎ NIE TEBE.....a ver mi nie som a nikdy v živote som nebola podvodník a takto som to dopracovala.
Podvodnik a byt niekomu dlzny je velky rozdiel. Podvodnik kona s umyslom, kdezto ten kto sa dostane do platobnej neschopnosti je nieco ine.

Inak sprava pre OndrejVLA viera je jediné čo dáva krachu zmysel a ja som celý život veriaca. Zmysel je v ceste v napredovaní v cieli vo večnom živote. Ale hovorte to na úrade, kamarátovi čo mu dlžím toľko, že ho to položí, hovorte to rodine veriteľa, ktorý zomrel na Infarkt PRE MNA, PRE MOJE DLHY, nie pre cudzie::::Skoro som zomrela, ked mi to dobrí ľudia "citlivo"povedali.Čo povedať matke, ktorá tvrdí, že nemá na stravu byt lebo som jej nedala výplatu. To sú veci na ktoré hľadám odpoved, vieru mám jasnú.

Pri takom dlhu buď máš toľko skúseností že my ostatní sme v porovnaní úplný amatéri a radiť budeš skôr ty nám alebo sa jedná o nejaký tunel.

Nie nebol to tunel, aspoň som na to neprišla.:D No zopár najbližších skončilo na trestnom oznámení - pri rýchlosti orgánov v TK neviem kedy budem na istote ale tak naozaj dôkazov som našla v tom strese len na drobné prachy, nie na nič veľké. Najlepší boli takí, čo si zobrali čo mali pod rukou takže v pokladni som našla napr.kolegynkyn účet za kvety a celej účtarni to nevadilo. Skúste ale hľadať či Vás niekto neokradol keď VAS NAHANAJU AKO ZLODEJA. Nie nebol to tunel boli to stale nižšie predajné ceny aby sa predal tovar.Skratka musela som robiť zľavy a výpredaje a nakoniec som bola stale viac v strate. Inak s tými skúsenostami to naozaj tak je a preto som tu aby poradiť a poradiť sa.

Hviezdička. Celé slovenské podnikanie tak akosi povedala je na bode mrazu až pod bodom mrazu naozaj posledné tri roky. My máme s manželom každý firmu zvlášť, spoliehali sme sa na zamestanacov a zrazu chýba hotovosť, faktúry sa kopia , tovaru nikde? Kde je chyba? Na personál sa nesmieš spoľahnúť vôbec, je to choré ale ja skoro vôbec nedôverujem ľuďom . Pár podrazov a už to ide s tebou. Nič iné nám nezostalo, každý druhý deň sme dali zamestnancom neplatené voľno, a úradujeme my. Zrazu sa začali vyjasňovať veci, nám doteraz neznáme. Jedno je isté, čo si dnes neurobíš sám poriadne nikto nebude robiť na 100%. Akúkoľvek výplatu dáš, stále bude málo, a ešte taká požiadavka a onaká. Odvody neustále rastú , takže milí podnikatelia darmo sme študovali darmo máme VŠ robíme nekvalifovanú prácu, len aby sme sa uživili aj naše deti. Tiež nie som veriaca, ale každý večer sa pomodlím a snažím sa myslieť optimisticky.

A máš aj nejaké pohľadávky? Dlžníkov voči tvojej firme? Že by si skúsila predať pohľadávky firme na vymáhanie pohľadávok? Alebo si dlžná len ty? A čo tak požiadať o splátkové kalendáre? Je to v tvojom prípade vôbec možné? Žiadosti o odpustenie penálov ? Žiadosti o odklad splátok? Neviem čo všetko máš namotané ale možno by sa dalo niečo urobiť?

Hlavne sa musíš dobre vyspať. Skús niečo prekonzultovať s právnikmi, ak vidíš čo len najmenšiu nádej tak ešte bojuj.

Úvery, splátkové kalendáre, to pomôže iba ak je predpoklad, že v budúcnosti budú príjmy. Ale keď sa predáva tovar pod nákladovú cenu, tak to moc nepomôže, vtedy je každá rada drahá. A konkrétna rada sa dá dať len na konkrétne podmienky. Možnosti by mohli byť predaj firmy, zmena zamerania, zefektívnenie, ťažko povedať. Alebo ísť na materskú za 24 miliónov (to len na odľahčenie).

Ale keď ide o zefektívnenie, zmena zamerania, tak ako potom si to predstavuješ so starými pohľadávkami a záväzkami? Má to tlačiť pred sebou ako balvan? Musí sa aspoň pokúsiť o nejaké riešenie. Ak vrazí prachy na zefektívnenie firmy , alebo zmení zameranie, tak sa musí poistiť, že nepríde exekútor a pod. A o tom sú tie splátkové kalnedáre. Ale ináč súhlasím všetko závisí od východzích podmienok. Ako som už spomenula nevieme, čo všetko je tam namotané.

Samozrejme, nechcela som povedať, že vôbec nepoužiť úver alebo splátkový kalendár. Ale ak by sa nezmenilo nič iné, a ďalej by sa predávalo pod cenu, dlh by sa iba zvýšil. Takže treba najskôr zvážiť, či je nejaká možnosť "revitalizáce" a potom sa snažiť o oddialenie platenia dlhov splátkovými kalendármi a úvermi. Ak taká možnosť nie je, je lepšie ísť do krachu, ako ešte dlh zvyšovať. Aj keď Hviezdička bude mať veľké problémy s vyrovnávaním sa s tým, že ostala niekomu dlžná. Ak pôjde do konkurzu, aspoň pohľadávky zamestnancov sa môžu uspokojiť z garančného fondu.

Tak s týmto už plne súhlasím. Neostáva nám nič iné len Hviezdičke držať palce a hlavne po psychickej stránke aby to vydržala. Hviezdička drž sa .

Ťažko sa hľadajú slová, ktorými možno potešiť, tak ako ťažko chorému, keď nevieš čo odpovedať na jeho otázku.

Ja odporúčam, to čo iní predo mnou, úver! Nie je podstatné, ako si sa mohla dostať k tak obrovskému zadĺženiu, určite príčiny neboli len osobné ale i druhotné - pohľadávky, nesplatené pôžičky-ktoré si poskytovala, vysoké mzdy, vysoké nájomné, pokuty a penále, predpokladám, že si nemala okolo seba tých správnych ľudí.
Tých správnych ľudí, ktorých potrebuješ nájdeš len teraz, keď ti budú ochotní pomôcť, tí ktorým si ty pomáhala už zabudli a ešte ubližujú, a možno práve oni boli podstatnou príčinou súčasnej situácie. Rýchlo zabudni na akékoľvek úmysly, ktoré si spomínala vyššie!!!! Vari nechceš prekliať ďalšie svoje pokolenia!
Tí ktorí ťa skutočne ľúbia budú stáť pri tebe i v tejto ťažkej situácii.
Vieš, poviem ti, že ja som to tiež nemala v živote jednoduché, najmä čo sa týkalo zdravia, bolo to kruté a náhle...
Predtým som sa nevedela v duchu porozprávať s Bohom, no našla som k nemu svoju cestu, moje myšlienky týkajúce sa každého nového rána patria Jemu a ďakujem mu za to, že som! Ďakujem Mu za včerajšok i za dnešok! Nie, nie som fanaticky nábožensky založená, do kostola idem len na výročité sviatky, ale mám s Ním rozpravy, ktoré sú len medzi nami dvomi. Neboj sa, nie som ani psychicky narušená, som pohodový človek a pri pohľade na mňa, nikomu ani nezíde na um, že by som niekedy bola chorá. Tí Poraďáci, čo ma poznajú osobne sa určite čudujú, že som vyslovila o sebe túto pravdu. Ale je to preto, že ti chcem pošepnúť, skús sa vrúcne obrátiť na Neho, utíši tvoju myseľ! A pokoj mysle a duše je na nezaplatenie.
Želám ti, aby si sa zo svojej krízy čo najskôr dostala, ver svojim, tým, čo ťa nesklamali, a vedz, že existujú na svete aj oveľa horšie veci. Určite viac bolí matku, ak vážne ochorie jej dieťa! a tebe - no ochorela ti firma. Urob tak, ako ti radia predo mnou, buď úver, alebo rýchlo konkurz.
Držím ti palce a ozvi sa, ako ti chutí život !
Ondrejvla , Tvoje riadky sa nedajú čítať bez toho , aby ľudské oko zostalo suché . Slzy dojatia sa nedajú len tak zakryť . Já keď som v úzkych a keď už neviem čo ďalej , si poviem , že nie som sama so starostami , ktoré nám prináša dnešný život. Chceli sme ho takto žiť v demokracii tak ho máme taký .
Já mám moje milujúce deti , oni vidia a skúsili samé krutosť života , aké je ťažké podnikať a aj podnikajú a vidia ako to je ťažké . Sú mladí ale s veľkými životnými skúsenostami . A preto ich veľmi ľúbim a oni to veľmi oplácajú .
A preto by som chcela aj podporiť Hviezdičku , aby si Tvoje slová vzala k srdcu , viem že to celú vec nevyrieši , ale aspoň s časti sa uľaví . A keď prídu opakovane na nu nejaké čierne myšlienky , nech kašle na neprajníkov a falošou pratkaných ľudí a zamyslí sa na svoje deti a rodinu , ktorá ju veľmi preveľmi potrebuje a určite aj miluje . Držím Ti palce Hviezdička a určite sa budem stále vracať k tejto téme a budem aj já zvedavá ako Ti fandia aj ostatní .

Pri čítaní týchto riadkov mi prišla na um pesnička "Zlož svoju starosť na Pána a On sa už postará ...". Tak i ja Ti radím zlož svoju starosť na Pána a On sa už postará a bojuj ďalej. I ja som len nedávno našla cestu k Pánovi, ale už teraz viem, že nikdy nie som sama a s Ním mi všetko ide ľahkšie. Pre Ježiša nie je nič nemožné. Držím Ti palce a tých zlých myšlienok sa čím skôr zbav, lebo Ťa budú iba zožierať.

Milá hvizdička. Veľmi ma znepokojil ten tvoj príspevok. Totiž firma, v ktorej pracujem je na tom tiež dosť biedne a ani jeden majiteľ sa neusiluje, aby sa tá situácia zlepšila. My - zamestnanci robíme možné i nemožné, zbytočne sa trápime, aby sa fin.situácia zlepšila, no darmo, keď sám majiteľ nemá o to záujem. Samozrejme sme všetci dosť smutný z toho, lebo môžeme stratiť svoje zamestnania. Ja sama viem najlepšie, že ako je to s neplateními odvodmi, neuhradenými záväzkami, s meškajúcimi výplatami, úvermi a nezaplatenými záväzkami voči daňovému úradu. Je to celé zúfalé. Vieš, ja nie som v takej situácii, že by som vedela niečo spraviť, aby sa to urovnalo. Ja som len účtovníčka, ktorá plní príkazy svojho zamestnávateľa. Ale ty máš obrovskú možnosť, vziať si riadanie do vlastných rúk a začať pracovať na tom, aby sa to všetko vrátilo späť do správnych kolají. Keby som bola ja majitelom (tak ako aj Ty), určite by som nesedela zo založenými rukami, urobila by som aj nemožné, preto, aby som zachránila firmu, lebo čo človek chce, tak to dokáže. U nás asi majitelia nemajú záujem, lebo to vidno aj na ich prístupe. Ja keby som bola na tvojom mieste, určite by som nezúfala, veď napokon: "nijaká situácia nie je neriešiteľná, život síce občas pripomína bludisko, z ktorého niet úniku, ale východisko predsa vždy existuje." - pamätaj ;)

Hviezdička ako to zvládaš, máš niečo nové.? Pohlo sa niečo? Držíme Ti palce.

Ako sa mám? Úprimne ani sama neviem, najem sa len keď mi to pripomenú alebo sa naopak po nociach prežieram a to som už na tom oveľa lepšie ako pred pár týždňami.Všetkým Vám, ktorý mi píšete nápady zo srdca ďakujem.Porada mi úžasne pomáha, je to asi jediný podnetný zdroj informácií pre človeka, ktorý musí zostať anonymný.15 rokov praxe v podnikaní a neviem sa stále zorientovať ako ďalej. Väčšinu tohto týždňa som sa rozhodovala čo spraviť.Ale hlava je plná takých zvláštnych spomienkovo výčitkových predstáv, že mám niekedy pocit že sa zbláznim. http://www.porada.sk/images/icons/icon13.gif

Čítam stále čo najviac manažérskych kníh, aby som prišla na tú dôležitú ideu: AKO ĎALEJ ALE BEZ CHÝB. Zaujala ma kniha od amer.autora Kotlera: 10 najväčších chýb market.manažérov Vyd.Prada -ale stojí tuším okolo 300,-Sk. Takže toto píšem z pamäte lebo som ju zatiaľ len prelistovala:
10.SMRTEĽNÝCH CHÝB MARKETINGOVÝCH MANAŽÉROV:
1.neobklopenie sa schopnými ľuďmi, nemotivacia zamestnancov,
2.slabý výskum trhu, slabý výskum nového produktu,
3.slabý benchmarking - výskum konkurencie a nesprávne určenie konkurenčných firiem.
4.reklama bez dôsledného market.výskumu, podrobného a dôvodného plánu a kontroly úspešnosti
5.slabé sledovanie vývoja produktu na trhu, produkty s nízkou návratnosťou, zle plánované produkty a produkty bez plánu.
6.nevyužívanie softvéru riadenia, nedostatočné využitie nových technológií a internetu
7.slabá alebo žiadna kontrola kvality a kvality manažmentu na všetkých stupňoch firmy.
8.nedôsledný výskum potrieb zákazníka a zákazníckeho pohľadu na prednosti produktu
9.neriadenie sa podľa spokojnosti zákazníkov t.j. firma nie je dôsledne zameraná na spokojnosť klientov a klient nie je na 1.mieste.
10.nevyužívanie najnovších štýlov predaja. :rolleyes:

Na Slovensku dopĺňam možné dôvody problémov vo firmách aj o robenie všetkého sám a zaznávanie lojality a produktivity zamestnancov a bordel v účtovníctve a nedostatočná kvalita a poriadok v administratíve teda v takzv.zbytočných paieroch, nesledovanie cash flow, chýbajúce štatistiky a softvér na štatistický nadľad nad firmou a vnútorné prieskumy na všetkých stupňoch riadenia a výroby s porovnaním v čase, chýbajúci alebo nekvalitný reporting v rámci firmy.

Čo môžete doplniť Vy ??? čo si myslíte? Ja hľadám ďalej.Všetkých zdravím a prosím aj naďalej o support.http://www.porada.sk/images/icons/icon14.gif

Hviezdička, nejak som nepostrehol, či podnikáš ako fyzická osoba alebo obchodná spoločnosť. A aká je štruktúra Tvojho dlhu ? (koľko % sú dlhy voči iným podnikateľom, koľko voči poisťovniam, štátu ?).

Hviezdička, nejak som nepostrehol, či podnikáš ako fyzická osoba alebo obchodná spoločnosť. A aká je štruktúra Tvojho dlhu ? (koľko % sú dlhy voči iným podnikateľom, koľko voči poisťovniam, štátu ?).
Andrejko dík za odozvu, tak som s.r.o.
Netuším ten percentuálny pomer dlhov, len odhad, tak:
bankám nedlžím nič
štátu na daniach nedlžím nič
dlžím troje odvodov
dlžím asi 500.000,-Sk zamestnancom
toľko isto aj externým zamestnancom
nedlžím nič klientom
ostatok dlžím všetko dodávateľom.

Hviezdička, podľa mňa veľmi nemáš čo uvažovať - podľa mňa treba dať firmu jednoznačne do konkurzu. Táto povinnosť Ti vyplýva aj z niektorých právnych predpisov (napr. zákon o konkurze a vyrovnaní), pretože ak je spoločnosť v*predlžení (ak má záporné vlastné imanie) nepretržite počas 60 dní, konateľ je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti. Neviem síce, v čom firma podnikala, aký je stav majetku, ročný obrat atď, ale pri takom veľkom dlhu podľa mňa zadlžovanie formou úverov atď. aj tak nič nevyrieši, je to len predlžovanie agónie. Po vstupe do konkurzu sa aspoň časť nárokov zamestnancov môže uspokojiť z garančného fondu, veritelia niečo dostanú z likvidačného zostatku. (Je do istej miery aj ich chybou, že nechali svoje pohĺadávky neustále narastať). Ja viem, že najmä v menšom meste nie je nič príjemné byť majiteľom skrachovanej firmy, ale Tvoja s.r.o. nie je ani prvá ani posledná, ktorá prečasne skončila. Treba to zobrať ako fakt a netreba márniť zbytočne energiu na prehratú bitku. Pokiaľ máš ešte chuť podnikať, (napr. so synom na ich meno), treba sa poučiť z doterajších chýb, nájsť si nejaký lepší podnikateľský zámer a začať odznovu, aj keď s nejakým úverom. A keď Ti nová firma bude prosperovať, nič Ti nebráni nejakým spôsobom aspoň zčasti odškodniť tých, o ktorých si myslíš, že si im to dlžná.

Andrej,napisal si to pre Hviezdičku veľmi pekne aj keď tu slova už nepomôžu. Robila som vo firme,ktorá zkrachovala. Majiteľ bral peniaze a ja som čarovala komu skôr zaplatiť."Prepustila" som 25 zamestnancov a aj ja sama som v postate odišla s dlhým nosom. Po 5 rokoch som dala opäť nahovoriť k tomu istému majiteľovi. Dnes, musím poklopať" mu firma prosperuje. Vlastne zhodnotil krach tak,že to nevedel robiť-bola to iná oblasť podnikania. Firmu dal do konkurzu a v podstate to dobre skončilo. Myslím si, že ja som mala väčší problém chodiť vtedy po ulici ako on. Veľa síl hviezdičke.

Hviezdička ako to zvládaš, máš niečo nové.? Pohlo sa niečo? Držíme Ti palce.
Miruška ďakujem, že si bola taká milá. Niekedy je úsmev a dobré slovo viac ako miliony.Ďakujem za každý príspevok, každý mi pomáha.

Hviezdička pomáham veľmi rada ľuďom, mám to vraj v krvi, každý mi to hovorí, ale takých nás je tu viac o tom je táto stránka. Viem približne čo prežívaš, pretože aj my sa pasujeme s podobnými problémami, aj keď nie v takých vysokých číslach. Sme značkový predajcovia nemenovaného mobilného operátora a v predajni stále chýbali peniaze. Faktúry nezaplatné, tým pádom nie je tovar , nie sú aktivácie, operátor tlačí a dookola.Manžel si šiel tam vyslovene sadnúť aby zistil koreň veci, zaviedol také opatrenie ako vo väznici, ale prišiel na koreň veci. To vieš mladý chalan, dôležitý ( zamestnanec myslí si, že je niečo , keď sedí v značkovej predajni ) , kupil so auto a pod. Jednoducho zamestnancom nemôžeš veriť, teraz nechcem uraziť tích slušných a poctivých ale ja mám úplne mínusové skúsennosti. Mrzí ma to, lebo máme toho viac a nemôžeme byť všade, a striehnúť ako policajti. Človek ráta s nejakými stratami, ale keď sú až také vysoké, treba to ihneď vymeniť. To je poučenie do budúcnosti pre mňa aj pre ostatných.

Keď sa ti niečo pohne tak daj o sebe vedieť.

Zamestnanci a story okolo neserióznych z nich je kapitola sama o sebe. Verím Ti preto každé slovo.Sú na to napríklad takéto spôsoby riešenia

a)prísne predajné a štatis.písomné reporty po týždni s jeho podpisom a viazané na plat
b)štatistiky pravidelne robené z reportu a kontroly ich zmien v čase
c)inventúry pokladne námatkové a pravidelné. Zamestnať na dohodu kvalifikovaného kontrolóra - len na hod.denne aby pozrel do predajne prípadne robil námatkové inventúry pokladní a pravidelné trebárs Vy.
d)najnovšie technológie na sledovanie zamestnanca narábajúceho s prachami -kamera a mikrofón, snímač otvorenia pokladne, čiarové kódy na telefónoch, služ oblečenie bez vrecák.
e)dohoda s konkurenciou trebárs na porade o stave predaja v tom danom segmente

Záverom:NA MAX.5 - 10 ZAMESTNANCOV JEDEN DOZORCA DOBRE ZAPLATENÝ.

Nádej umiera vždy až posledná, na krádeže zamestnancov a rôzne sprenevery sme všetci krátki ale ocením aj iné návrhy riešenia Miruškinho problému.

Zdraví všetkých a príjemný víkend praje
Hviezdička

Hviezdička ozvi sa, kde si, ako sa Ti darí?

Ahojte, prešli 3 roky, počas ktorých som nepísala. Možno dakoho poteší, keď napíšem, že som nakoniec ten krach firmy dajako prežila. Nič pozitívne z toho však nevzišlo, firmu som nedokázala zachrániť a skončila v konkurze. Počas tých posledných 4 rokov som sa neodvážila znovu podnikať. Stresy a strach, ktorý som vtedy cítila trvali ešte veľmi dlho ale nakoniec som si našla prácu a tá mi dala aspoň základné prostriedky na živobitie. Prvý rok som takmer nespala a každé stretnutie s veriteľom bolo pre mňa na infarkt. Dnes to už beriem tak, že sa to stáva aj iným. Žijem a snažím sa nikoho nesúdiť, lebo sama viem, že sa môže v živote stať kadečo.

Vám všetkým, ktorí ste mi vtedy pmáhali dobrou radou, útechou v najhoršom by som najradšej objala. Boli ste vtedy jediní s kým som sa mohla o tak ťaživej situácii rozprávat. ĎAKUJEM VÁM

Všetci, ktorí ste v podobnej situácii, nájdite si niekoho, kto bude pri Vás stáť a ukáže Vám aj iný pohľad. Inak sa môže stať, že to vôbec nezvládnete. Krach firmy je hrozný, najmä ak sú v tom roky práce, zamiešané rodinné vzťahy a tak ale stále lepšie je skončiť s podnikaním, ako sa neustále trápiť. To je aspoň moj záver. Veľa síl každému, kto tomu čelí.

Hviezdička, podľa mňa veľmi nemáš čo uvažovať - podľa mňa treba dať firmu jednoznačne do konkurzu. Táto povinnosť Ti vyplýva aj z niektorých právnych predpisov (napr. zákon o konkurze a vyrovnaní), pretože ak je spoločnosť v*predlžení (ak má záporné vlastné imanie) nepretržite počas 60 dní, konateľ je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti. Neviem síce, v čom firma podnikala, aký je stav majetku, ročný obrat atď, ale pri takom veľkom dlhu podľa mňa zadlžovanie formou úverov atď. aj tak nič nevyrieši, je to len predlžovanie agónie. Po vstupe do konkurzu sa aspoň časť nárokov zamestnancov môže uspokojiť z garančného fondu, veritelia niečo dostanú z likvidačného zostatku. (Je do istej miery aj ich chybou, že nechali svoje pohĺadávky neustále narastať). Ja viem, že najmä v menšom meste nie je nič príjemné byť majiteľom skrachovanej firmy, ale Tvoja s.r.o. nie je ani prvá ani posledná, ktorá prečasne skončila. Treba to zobrať ako fakt a netreba márniť zbytočne energiu na prehratú bitku. Pokiaľ máš ešte chuť podnikať, (napr. so synom na ich meno), treba sa poučiť z doterajších chýb, nájsť si nejaký lepší podnikateľský zámer a začať odznovu, aj keď s nejakým úverom. A keď Ti nová firma bude prosperovať, nič Ti nebráni nejakým spôsobom aspoň zčasti odškodniť tých, o ktorých si myslíš, že si im to dlžná.
Vidis, u nas je to komplikovanejsie. Sef podnika ako FO a vidim to na 1:10 v pohladavkach a zavazkoch. Navrhujem mu konkurz na seba sameho, len mal obrat za 2008 16mil. bez DPH. Nevie mi niekto aj s takouto situaciou poradit? Vdaka.... Hviezdicka hlavu hore.... drzim vsetkym place

fúha , ani som netušila o tejto téme, ale jedno viem iste - zituška a vlastička
ste užasné - ide totiž o to, že otvoriť srdce na verejnosti/ vlastne to, čo si v skutočnosti myslíme, ako sa cítime / je naozaj veľmi, veľmi ťažké
a tebe hviezdička držím palčiaky, aby si sa držala

ahoj. KRACH ? je to ťažké nie len prežiť ale si to aj priznať. Podnikám, robím všetko čo najlepšie viem a už skoro nevládzem. Ja mám obchod a ver tomu už pár týždňov mám ťažké noci, dni. Vraj nerobím nič zle, je to doba, je kríza, kúpi schopnosť ľudí je slabá .... neviem. Niekedy sú chvíle, keď ani neviem ako rozmýšľať. Zatvoriť TO čo zo srdca robím rada, TO čo som budovala s radosťou, pomocou najbližších a bol TO môj sen .... sakramentsky ťažké. Stále hľadám riešenia ako to neurobiť, ako nezatvoriť môj obchod. Bojujem už dlho a nevzdávam sa. Mám dve možnosti - zatvoriť alebo si požičať a dlhy prehlbovať. Stále si verím a hľadám riešenia. Nikomu také chvíle neprajem!! Po dlhšom čase som zistila, že niekedy je dobre neriešiť problémy silou, treba nechať tomu voľný priebeh.
Večer mám pochmúrne myšlienky, ale ráno vždy začína nový deň a poviem si ... ešte idem ďalej. Jedno vám radím. Pokiaľ cítite, že je ešte šanca nevzdávajte sa. Ťažké chvíle nás učia isť dopredu, robiť veci lepšie a hľadať si riešenia, napraviť chyby. Pekný deň.

ahoj. KRACH ? je to ťažké nie len prežiť ale si to aj priznať. Podnikám, robím všetko čo najlepšie viem a už skoro nevládzem. Ja mám obchod a ver tomu už pár týždňov mám ťažké noci, dni. Vraj nerobím nič zle, je to doba, je kríza, kúpi schopnosť ľudí je slabá .... neviem. Niekedy sú chvíle, keď ani neviem ako rozmýšľať. Zatvoriť TO čo zo srdca robím rada, TO čo som budovala s radosťou, pomocou najbližších a bol TO môj sen .... sakramentsky ťažké. Stále hľadám riešenia ako to neurobiť, ako nezatvoriť môj obchod. Bojujem už dlho a nevzdávam sa. Mám dve možnosti - zatvoriť alebo si požičať a dlhy prehlbovať. Stále si verím a hľadám riešenia. Nikomu také chvíle neprajem!! Po dlhšom čase som zistila, že niekedy je dobre neriešiť problémy silou, treba nechať tomu voľný priebeh.
Večer mám pochmúrne myšlienky, ale ráno vždy začína nový deň a poviem si ... ešte idem ďalej. Jedno vám radím. Pokiaľ cítite, že je ešte šanca nevzdávajte sa. Ťažké chvíle nás učia isť dopredu, robiť veci lepšie a hľadať si riešenia, napraviť chyby. Pekný deň.
Rád by som sa opýtal aký typ obchodu máš ? Lebo to s tou kúpyschopnosťou obyvateľstva je z jednej strany pravda, ale z druhej nie. Ľudia míňajú, stačí si pozrieť parkoviská obchodných centier, kde takmer nieje možné ani zaparkovať. Ak ale predávaš nite, alebo niečo, čo nieje životu dôležité, tak tu sa ukazuje kríza viac. Zaujímalo by teda čo a v akom meste. Ak to je možné :-)

Ahojte, prešli 3 roky, počas ktorých som nepísala. Možno dakoho poteší, keď napíšem, že som nakoniec ten krach firmy dajako prežila. Nič pozitívne z toho však nevzišlo, firmu som nedokázala zachrániť a skončila v konkurze. Počas tých posledných 4 rokov som sa neodvážila znovu podnikať. Stresy a strach, ktorý som vtedy cítila trvali ešte veľmi dlho ale nakoniec som si našla prácu a tá mi dala aspoň základné prostriedky na živobitie. Prvý rok som takmer nespala a každé stretnutie s veriteľom bolo pre mňa na infarkt. Dnes to už beriem tak, že sa to stáva aj iným. Žijem a snažím sa nikoho nesúdiť, lebo sama viem, že sa môže v živote stať kadečo.
Prečítal som si celú tému od začiatku a stále som uvažoval, ako je možné, že pri každom príspevku, je dátum z roku 2005. Dokonca aj založenie témy, má dátum z roku 2005.
Myslel som si, že je v programe nejaká chyba a preto starší dátum, ale tento príspevok vlastne potvrdzuje môj omyl. (posledných 4 rokov) To znamená, že hviezdička našla odvahu a popísala, aké je ťažké prežiť krach, či bankrot.
Dokonca napísala, že to nieje len finančná záležitosť, ale že to má aj osobný a rodinný rozmer. Týmto by som rád poukázal, hlavne na ten možný rozmer zásahu do rodiny, lebo to si uvedomuje len veľmi málo podnikateľov.
Dovolím si tvrdiť, že si to nikto z nich neuvedomuje a preto doslova hlúpo bojujú o prežitie firmy. Pritom majú myslieť hlavne na seba a svojich blízkych. Nezabúdať na logiku a fakty.

Rád by som sa opýtal aký typ obchodu máš ? Lebo to s tou kúpyschopnosťou obyvateľstva je z jednej strany pravda, ale z druhej nie. Ľudia míňajú, stačí si pozrieť parkoviská obchodných centier, kde takmer nieje možné ani zaparkovať. Ak ale predávaš nite, alebo niečo, čo nieje životu dôležité, tak tu sa ukazuje kríza viac. Zaujímalo by teda čo a v akom meste. Ak to je možné :-)


dantess, myslím, že sa trochu mýliš. Takto jednoduché to s krízou nie je.

Na jednej strane, podľa mňa je v plných obchodných centrách len minimálne tovarov, ktoré sú životu dôležité.
Na druhej strane, sama predávam tovar, ktorý naozaj nie je nevyhnutný pre život. A dnes som cca na 80% obratu minulého roka. A minulý rok bol lepší, ako predminulý.

Prečítal som si celú tému od začiatku a stále som uvažoval, ako je možné, že pri každom príspevku, je dátum z roku 2005. Dokonca aj založenie témy, má dátum z roku 2005.
Myslel som si, že je v programe nejaká chyba a preto starší dátum, ale tento príspevok vlastne potvrdzuje môj omyl. (posledných 4 rokov) To znamená, že hviezdička našla odvahu a popísala, aké je ťažké prežiť krach, či bankrot.
Dokonca napísala, že to nieje len finančná záležitosť, ale že to má aj osobný a rodinný rozmer. Týmto by som rád poukázal, hlavne na ten možný rozmer zásahu do rodiny, lebo to si uvedomuje len veľmi málo podnikateľov.
Dovolím si tvrdiť, že si to nikto z nich neuvedomuje a preto doslova hlúpo bojujú o prežitie firmy. Pritom majú myslieť hlavne na seba a svojich blízkych. Nezabúdať na logiku a fakty.

musím ti v niečom dať za pravdu. Účtujem zopár firiem. A maja som živnostníka, ktorý nebol ochotný alebo schopný akceptovať, že to ide dole kopcom. Nebola to otázka mesiaca. Stav sa zhoršoval minimalne rok, dva. Miesto toho, aby to vzdal z kratšej cesty, tak investoval do rozvoja. Prišlo k momentu, keď už naozaj nebolo odkiaľ brať. Až vtedy dal zamestnancom výpoveď. Samozrejme, aj s odstupným. Plus dodavatelia platby za tovar. Skončilo to tak, že musel predať svoj vlastnými rukami postavený dom, kúpiť malý byt a tak aspon akotak vyplatiť dlhoby.

Keby to bol skončil o pol roka skôr, tak by bol dopadol lepšie. A to nehovorím o následkoch na zdraví, rodinné vzťahy ... Toto bol dosť drsný prípad, lebo sa jednalo o FO.

Daľší známi skončil podobne. Akurát v tomto prípade išlo o sro. Ale aj tak prišiel o nehnuteľnosť, ktorú budoval roky. Firmu stále nezmyselne drží, hoci už dávno mala byť v konkurze. Nechce to urobiť, myslí, že by tým klesol v očiach všetkých. Ale akurát prišiel o zdravie.

ahoj. KRACH ? je to ťažké nie len prežiť ale si to aj priznať. Podnikám, robím všetko čo najlepšie viem a už skoro nevládzem. Ja mám obchod a ver tomu už pár týždňov mám ťažké noci, dni. Vraj nerobím nič zle, je to doba, je kríza, kúpi schopnosť ľudí je slabá .... neviem. Niekedy sú chvíle, keď ani neviem ako rozmýšľať. Zatvoriť TO čo zo srdca robím rada, TO čo som budovala s radosťou, pomocou najbližších a bol TO môj sen .... sakramentsky ťažké. Stále hľadám riešenia ako to neurobiť, ako nezatvoriť môj obchod. Bojujem už dlho a nevzdávam sa. Mám dve možnosti - zatvoriť alebo si požičať a dlhy prehlbovať. Stále si verím a hľadám riešenia. Nikomu také chvíle neprajem!! Po dlhšom čase som zistila, že niekedy je dobre neriešiť problémy silou, treba nechať tomu voľný priebeh.
Večer mám pochmúrne myšlienky, ale ráno vždy začína nový deň a poviem si ... ešte idem ďalej. Jedno vám radím. Pokiaľ cítite, že je ešte šanca nevzdávajte sa. Ťažké chvíle nás učia isť dopredu, robiť veci lepšie a hľadať si riešenia, napraviť chyby. Pekný deň.
Evik, píšeš že už ani nevieš rozmýšľať. To znamená, že vieš rozmýšľať, ale vždy dospeješ k riešeniu, ktoré ti nepasuje, lebo vždy príde ten sentiment a túžba to zachrániť. Aj keď ti logika napovedá fakty a pravdu, cit a túžba ťa zrádza a ty to dobre vieš.
----------------------------------------
Začni hľadať riešenia, ako z kola von. Možno si to ani neuvedomuješ, ale aj ukončenie podnikania stojí peniaze. Mám to zažité. Myslel som si, že to bude stáť pár šupov, ale skutek utek. Rátaj aspoň s polovicou terajšej hodnoty firmy. (ak vôbec má nejakú hodnotu)
------------------------------------------------
Počítaj cenu majetku firmy a spočítaj si, koľko peňazí ti mesačne prináša, alebo odnáša. A si doma. Ak je plus, bojuj. Ak je mínus, zabojuj o terajší kapitál.

musím ti v niečom dať za pravdu. Účtujem zopár firiem. A maja som živnostníka, ktorý nebol ochotný alebo schopný akceptovať, že to ide dole kopcom. Nebola to otázka mesiaca. Stav sa zhoršoval minimalne rok, dva. Miesto toho, aby to vzdal z kratšej cesty, tak investoval do rozvoja. Prišlo k momentu, keď už naozaj nebolo odkiaľ brať. Až vtedy dal zamestnancom výpoveď. Samozrejme, aj s odstupným. Plus dodavatelia platby za tovar. Skončilo to tak, že musel predať svoj vlastnými rukami postavený dom, kúpiť malý byt a tak aspon akotak vyplatiť dlhoby.

Keby to bol skončil o pol roka skôr, tak by bol dopadol lepšie. A to nehovorím o následkoch na zdraví, rodinné vzťahy ... Toto bol dosť drsný prípad, lebo sa jednalo o FO.

Daľší známi skončil podobne. Akurát v tomto prípade išlo o sro. Ale aj tak prišiel o nehnuteľnosť, ktorú budoval roky. Firmu stále nezmyselne drží, hoci už dávno mala byť v konkurze. Nechce to urobiť, myslí, že by tým klesol v očiach všetkých. Ale akurát prišiel o zdravie.
Toto bola aj moja myšlienka, ale triezvy rozum a kalkul nepustí.
Dnes stretávam veľa ľudí (aj konkurentov a dokonca aj zamestnancov) a pozerajú na tu dobu z predroka inak, ako na to pozerali pred rokom. U niektorých som konečne postrehol aj uznanie. Ale sú aj takí, čo mi to rozhodnutie dodnes nevedia uznať. Vraj to bola zbabelosť, že oni by to tak ľahko nevzdali a možno by to aj vybojovali.
------------------------------------------------------------------------------------------------
Vraj som zbytočne veľa stratil. Ja si zas myslím, že som za vodou. Keby som bojoval do konca, bol by som už pod vodou a aj s rodinou.

Dokonca napísala, že to nieje len finančná záležitosť, ale že to má aj osobný a rodinný rozmer. Týmto by som rád poukázal, hlavne na ten možný rozmer zásahu do rodiny, lebo to si uvedomuje len veľmi málo podnikateľov.
Dovolím si tvrdiť, že si to nikto z nich neuvedomuje a preto doslova hlúpo bojujú o prežitie firmy. Pritom majú myslieť hlavne na seba a svojich blízkych. Nezabúdať na logiku a fakty.

Ono priznať si porážku je skutočne ťažké. Veľa ľudí má pocit, že som niekto(aj keď mám dlhy), skrachujem a budem nikto. No neuvedomuje si že s ešte väščími dlhmi.

Krach, bankrot...je skutočne obrovský zásah do rodinného života. Manžel podnikal a nechcel si priznať, že ide od deviatich k piatim. Neplatil odvody za seba, zamestnancov, striedal dodávateľov. Komu doplatil, ten mu zas dal na fa. Trvalo 8 rokov, kým ho všatko dobehlo a hlavne predbehlo. Nikomu neprejem prežívať ten strach z veriteľov, exekútorov, strach o životy detí, báť sa prísť domov, lebo pred domom stojí nejaké auto. Bojíte sa zodvihnúť telefón, lebo vám iba nadávajú. Bojíte sa poštárky.
Verím hviezdičke každú vetu, ktorú napísala, lebo je pravdivá.
Ja som si neodvratný koniec uvedomovala, no on nie. Prosila som ho aby zišiel z cesty kým sa dá. Aby sme predali všetko čo máme, aby sme začali znovu. Skromnejšie, on v pracovnom pomere. No to bola preňho nepredstaviteľná potupa. On a zamestnanec?
Bral úvery cez úvery, od banky, nebankoviek, celej rodiny, moji rodičia mu poskytli celoživotné úspory. Proste dlhy prekrýval dlhmi. Situácia doma bola neúnosná. Žili sme v takom strese, že som musela poprosiť učiteľku v škôlke, aby dávala na prechádzke pozor na cudzích potulujúcich sa okolo našich detí. Nemala som za čo kupovať jedlo, niekedy sme celý týždeň jedli iba cestoviny. Ale ON sa neprebudil ani po tomto. Vyriešil to svojsky, začal piť. Prišli sme o všetko, nový rodinný dom,stroje vo firme, autá, okradli nás ešte aj zamestnanci, ktorým sme sa do poslednej chvíle snažili platiť mzdy. Prišiel proste koniec a začala sa naša nová cesta, ale rozdvojená, každý sám. On ešte dlho nevedel prijať myšlienku, že začať pracovať nie je pod úroveň. Preto si myslím, že pri dlhu 2 000 000 mil Sk(stále sa mi jednoduchšie počíta) sa dá prežiť bankrot jednoduchšie. Ale plátať dlhy dlhmi a za každú cenu všetko udržať, niet sa čomu čudovať, že z prvotného dlhu je neskôr 20 000 000 Sk. A také penále zo SP za 10 rokov ťa zabijú nadobro.
Vyhlásiť bankrot je síce ťažké rozhodnutie, ale niekdy je to to najlepšie, čo sa môže stať. Hviezdičke a všetkým ktorí bojujú, aj tým, ktorí dobojovali, prajem veľa síl a hlavne, ako píše jar88, nezabúdať na logiku a fakty.
Nie je hamba priznať problémy, treba o tom rozprávať s rodinou, jednať s veriteľmi. Ak je šanca na záchranu, tak pochopenie veriteľov je k nezaplateniu. Ak nie je šanca, tak pochopenie rodiny a veriteľov je 2x k nezaplateniu.

PS: a vôbec nie je jednoduché o tom hovoriť, hlavne na takomto anonymne verejnom fóre, plnom zlomyseľníkov. Ale ak môj príbeh niekomu , kto stojí pred takýmto rozhodnutím pomôže v rozhodovaní a pomôže to zachrániť najakú rodinu, tak to malo zmysel.

PS: a vôbec nie je jednoduché o tom hovoriť, hlavne na takomto anonymne verejnom fóre, plnom zlomyseľníkov. Ale ak môj príbeh niekomu , kto stojí pred takýmto rozhodnutím pomôže v rozhodovaní a pomôže to zachrániť najakú rodinu, tak to malo zmysel.

...a vôbec... vieš čo Ti posielam ....

veľa veľa veľa :):):):):):)

Hlavu hore, prve skusenosti s osobnym bankrotom, len to musite chcieť riešiť. Alkohol ani mlčanie Vam vysledok neprinesie. Ak naozaj chcete riešiť svoje problémy, pošlite mi spravu, skusim pomôcť. pište stevo.tichy@gmail.com

Prečítal som si celú tému od začiatku a stále som uvažoval, ako je možné, že pri každom príspevku, je dátum z roku 2005. Dokonca aj založenie témy, má dátum z roku 2005.
Myslel som si, že je v programe nejaká chyba a preto starší dátum, ale tento príspevok vlastne potvrdzuje môj omyl. (posledných 4 rokov) To znamená, že hviezdička našla odvahu a popísala, aké je ťažké prežiť krach, či bankrot.
Dokonca napísala, že to nieje len finančná záležitosť, ale že to má aj osobný a rodinný rozmer. Týmto by som rád poukázal, hlavne na ten možný rozmer zásahu do rodiny, lebo to si uvedomuje len veľmi málo podnikateľov.
Dovolím si tvrdiť, že si to nikto z nich neuvedomuje a preto doslova hlúpo bojujú o prežitie firmy. Pritom majú myslieť hlavne na seba a svojich blízkych. Nezabúdať na logiku a fakty.

Myslim, ze o moznosti rozhodnut sa pre konkurz plati to iste, co ekonomovia zvyknu spominat aj v suvislosti s posudzovanim vyhodnosti investicie. Kupil som obraz, byt, cenne papiere, vynieslo mi to X precent za X rokov zisku, pripadne straty. Bola to vyhodna inevsticia?

Odpoved vzdy znie "v porovnani s cim?" - teda kde by boli moje peniaze a ako by sa zhodnocovali, ak by som nekupil obraz, byt, alebo akcie? Kupil som byt a stratil na nom za dva roky krizy 20% - bola to vyhodna investicia? Ano, bola, ak vezmeme do uvahy, ze pred tym lezali moje peniaze vo fonde, ktory pocas krizy stratil 30%. Toto je podstata tejto logiky.

Teda - ukoncit ci neukoncit? Odpoved je skryta v otazke " Co mozem robit ineho"? Mam moznost sa nechat vyhodne zamestnat? Mam moznost rozbehnut ziskove podnikanie v inej oblasti? Ziskam z predaja firmy tolko, ze z toho vyzijem do smrti?

Ak je jestvuje odpoved aspon na jednu otazku "ano", potom ukoncit. Ak nie, potom bojovat. Mam obavy, ze nie je malo podnikatelov, ktori ine alternativy jednoducho ani nemaju.

Myslim, ze o moznosti rozhodnut sa pre konkurz plati to iste, co ekonomovia zvyknu spominat aj v suvislosti s posudzovanim vyhodnosti investicie. Kupil som obraz, byt, cenne papiere, vynieslo mi to X precent za X rokov zisku, pripadne straty. Bola to vyhodna inevsticia?

Odpoved vzdy znie "v porovnani s cim?" - teda kde by boli moje peniaze a ako by sa zhodnocovali, ak by som nekupil obraz, byt, alebo akcie? Kupil som byt a stratil na nom za dva roky krizy 20% - bola to vyhodna investicia? Ano, bola, ak vezmeme do uvahy, ze pred tym lezali moje peniaze vo fonde, ktory pocas krizy stratil 30%. Toto je podstata tejto logiky.

Teda - ukoncit ci neukoncit? Odpoved je skryta v otazke " Co mozem robit ineho"? Mam moznost sa nechat vyhodne zamestnat? Mam moznost rozbehnut ziskove podnikanie v inej oblasti? Ziskam z predaja firmy tolko, ze z toho vyzijem do smrti?

Ak je jestvuje odpoved aspon na jednu otazku "ano", potom ukoncit. Ak nie, potom bojovat. Mam obavy, ze nie je malo podnikatelov, ktori ine alternativy jednoducho ani nemaju.

Zase nestavajme sa k tomuto problému ako istý Dobyvateľ,ktorý keď jeho posádka vystupila na breh aby dobyla nové državy,

nechal spáliť svoje lode a mužstvu povedal :

"Buď v tejto cudzej zemi zomrieme, alebo si ju podmaníme.!"

Takto otázka nestojí , podnikanie by nemalo byť o živote a smrti , či zachovaní cti , spoločenského statusu a takýchto veciach.

Niekedy je mudrejšie a vyhodnejšie podnikanie jednoducho UKONČIŤ ak vidíme, že sa dostalo do slepej uličky a to aj za cenu straty.

Nenahovárajme si, že bez podnikania sa nedá žiť.

Dobré zamestnanie može byť 100 x bezpečnejšie a pohodlnejšie ako podnikanie.

Lenže neplatí to plošne a nehovorím o zamestnaní v manualnej práci.

Zase nestavajme sa k tomuto problému ako istý Dobyvateľ,ktorý keď jeho posádka vystupila na breh aby dobyla nové državy,

nechal spáliť svoje lode a mužstvu povedal :

"Buď v tejto cudzej zemi zomrieme, alebo si ju podmaníme.!"

Takto otázka nestojí , podnikanie by nemalo byť o živote a smrti , či zachovaní cti , spoločenského statusu a takýchto veciach.

Niekedy je mudrejšie a vyhodnejšie podnikanie jednoducho UKONČIŤ ak vidíme, že sa dostalo do slepej uličky a to aj za cenu straty.

Nenahovárajme si, že bez podnikania sa nedá žiť.

Dobré zamestnanie može byť 100 x bezpečnejšie a pohodlnejšie ako podnikanie.

Lenže neplatí to plošne a nehovorím o zamestnaní v manualnej práci.

Ale ved pokojne aj v manualnej, ale to by si si musel byt isty, ze slusne platenu pracu dostanes. Napriklad mna by ani ziadna automobilka nezamestnala, pretoze na pracu pri pase som "prevzdelany" a na riadiace funkcie namam prislusne technicke vzdelanie.

Ale ved pokojne aj v manualnej, ale to by si si musel byt isty, ze slusne platenu pracu dostanes. Napriklad mna by ani ziadna automobilka nezamestnala, pretoze na pracu pri pase som "prevzdelany" a na riadiace funkcie namam prislusne technicke vzdelanie.

mimotemykrásny výraz a v dnešnej dobe často používaný, ale nie priamo. V súčastnosti má človek skutočne veľké možnosti vzdelávať sa, zvyšovať kvalifikáciu. Vzdelanie je to, čo nám nikto nevezme.
Ale niekedy zamestnanca personalista práve pre tie kvality nevezme. A nie len k manuálnej práci. Často je človek v situácii, že potrebuje prácu a prijal by aj miesto, na ktoré je "prekvalifikovaný". Ale vedúci ak zavetria možného zamestnanca, ktorý je kvalifikovanejší, rozhladenejší a až moc naklonený novým riešeniam, sabotujú prijatie takéhoto človeka. Obvykle, nie vždy, majú posledné slovo pri prijímacom pohovore a je vymaľované.

mimotemykrásny výraz a v dnešnej dobe často používaný, ale nie priamo. V súčastnosti má človek skutočne veľké možnosti vzdelávať sa, zvyšovať kvalifikáciu. Vzdelanie je to, čo nám nikto nevezme.
Ale niekedy zamestnanca personalista práve pre tie kvality nevezme. A nie len k manuálnej práci. Často je človek v situácii, že potrebuje prácu a prijal by aj miesto, na ktoré je "prekvalifikovaný". Ale vedúci ak zavetria možného zamestnanca, ktorý je kvalifikovanejší, rozhladenejší a až moc naklonený novým riešeniam, sabotujú prijatie takéhoto človeka. Obvykle, nie vždy, majú posledné slovo pri prijímacom pohovore a je vymaľované.

Qualifikovaný a skúsený pracovník má väčšie požiadavky na plat.

Preto prijmu menej kvalifikovaného, za nižšiu mzdu.

TO JE CELÉ !

Qualifikovaný a skúsený pracovník má väčšie požiadavky na plat.

Preto prijmu menej kvalifikovaného, za nižšiu mzdu.

TO JE CELÉ !

To vobec nie je cele. Mna by s VS neprijali do vyroby, ani keby som suhlasim s min. mzdou. Rovnako ani my sme nikdy neprijmali do vyroby prekvalifikovanych uchadzacov.

Mzdove naroky su iba jednym z dovodov. Zamestnavatel sa (opravnene) boji, ze taky zamestnanec by miesto povazoval iba za akusi prestupnu stanicu a pri prvej prilezitosti by dal vypoved. Teda nebudu zaucat niekho, kto odide. Rovnako u takychto ludi je ovela vacsia pravdepodobnost, ze si budu aktivne branit svoje prava zamestnanca a agitovat v tychto veciach aj u kolegov.

Tiez je velke riziko (priamo nevyhnutnost) ze ich jednotvarna praca nebude bavit, budu sa pri nej nudit a tym padom ju budu vykonavat horsie ako menej kvalifikovani.

Hviezdičke:
Tento "príspevok" som čítala so zatajeným dychom bez mihnutia oka. Viem, že ubehlo veľa času, ale veľmi by ma zaujímalo, ako sa máš? Pri čítaní som až tŕpla, čo sa dočítam ďalej. Dúfam, že je to po takom čase ako tak OK. Ak ešte registruješ túto diskusiu, napíš ako sa más.

.......ja by som skusila rokovat s firm. aj zamestn. urcite by sa dalo najst riesenie , ale hlavna vec je.. nevzdavat to :) a vrhnut sa do prace . Novy produkt a zmenit co sa da. Kazda firma sa da rozbehnut. Uz som to zazila aj ked t vyzeralo :mad: velmi zle.

chcem sa len otazockou zapojit ,,, vopred dakujem za odpoved... je rozdiel medzi konkurzom a krachom? a kedy moze ist firma do konkurzu a kedy do krachu? je tam rotdiel?

chcem sa len otazockou zapojit ,,, vopred dakujem za odpoved... je rozdiel medzi konkurzom a krachom? a kedy moze ist firma do konkurzu a kedy do krachu? je tam rotdiel?

Prikladám Vám príspevok, ten nie je pre Vás podstatný , ale v príspevku je sprievodca konkurzným právom (dokument).Veľmi dobré čítanie na to , aby ste boli v obraze problematiky http://www.porada.sk/1636545-post2.html

Finančný úpadok(krach) firmy(FO_SZČO, ale aj právnickej osoby)) môže pomôcť vyriešiť napr. konkurz.

Zákon nepozná krach, ale len konkurz a vyrovnanie. Ak sa firma, podnikateľ stane platobne neschopným, nie je schopný uhradiť svoje záväzky, má dlžoby tak na neho môže veriteľ uvaliť konkurz. Potom správu jeho majetku prevezme konkurzný správca, ktorý majetok najskôr spíše, potom rozpredá a rozdelí veriteľov podľa podmienok v zákone o konkurze a vyrovnaní.